Kategórie
Témy

Živnosť vs. pracovný pomer – porovnanie

V dnešnej dynamickej pracovnej sfére je voľba medzi prácou na živnosť a pracovným pomerom jedným z kľúčových rozhodnutí, ktorému čelí mnoho profesionálov. Tento článok ponúka podrobný pohľad na obe možnosti, analyzujúc ich výhody a nevýhody z rôznych uhlov pohľadu. Pomôže vám rozhodnúť sa, ktorá cesta je pre vás najvhodnejšia.

Definícia a základné rozdiely

Práca na živnosť:

Živnostník (SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba) pracuje na základe živnostenského oprávnenia, čo znamená, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatná osoba. Živnostníci sú zodpovední za svoj vlastný úspech, vrátane získavania zákaziek, marketingu, a celkového riadenia podnikania.

Pracovný pomer:

Pracovný pomer je právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravený Zákonníkom práce. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, a za to dostáva pravidelnú mzdu. Zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky a dodržiava zákonné povinnosti voči zamestnancovi.

Výhody práce na živnosť

  1. Flexibilita a nezávislosť:
    • Pracovný čas a miesto: Živnostník si môže sám určiť pracovný čas a miesto výkonu práce. Toto umožňuje lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
    • Voľba projektov: Možnosť vybrať si projekty, ktoré ho zaujímajú, a odmietnuť tie, ktoré nespĺňajú jeho očakávania alebo hodnoty.
  2. Finančná odmena:
    • Vyššie príjmy: Živnostníci môžu často fakturovať vyššie sumy za svoje služby v porovnaní so zamestnancami. To je možné najmä v oblastiach s vysokým dopytom po špecializovaných službách.
    • Daňové výhody: Možnosť odpočtu rôznych podnikateľských nákladov, ako sú cestovné náklady, kancelárske vybavenie, alebo marketingové výdavky, môže viesť k nižšiemu daňovému zaťaženiu.
  3. Osobný rozvoj:
    • Podnikateľské zručnosti: Práca na živnosť rozvíja podnikateľské zručnosti, ako sú riadenie času, marketing, finančné plánovanie a vyjednávanie.
    • Profesionálny rast: Nezávislosť v práci umožňuje rýchlejší profesionálny rast, keďže živnostník sa musí neustále vzdelávať a prispôsobovať trhu.

Nevýhody práce na živnosť

  1. Finančná nestabilita:
    • Príjem: Príjem živnostníka je nestály a závisí od počtu a hodnoty získaných zákaziek. V čase nižšieho dopytu môže byť príjem výrazne nižší.
    • Nevyplatené faktúry: Riziko, že klienti nezaplatia za poskytnuté služby včas alebo vôbec.
  2. Oslabená sociálna ochrana:
    • Dovolenka a nemocenské: Na rozdiel od zamestnancov živnostník nemá nárok na platenú dovolenku alebo nemocenské dávky. Každý deň nepracovania znamená stratu príjmu.
    • Zdravotné a sociálne poistenie: Povinnosť samostatne si platiť zdravotné a sociálne poistenie, čo môže byť nákladné.
  3. Administratívna záťaž:
    • Účtovníctvo a dane: Živnostník musí samostatne viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania a plniť ďalšie administratívne povinnosti.
    • Zákonné povinnosti: Nutnosť sledovať a dodržiavať všetky legislatívne zmeny týkajúce sa podnikania.

Výhody pracovného pomeru

  1. Právna ochrana:
    • Zákonník práce: Pracovný pomer je regulovaný Zákonníkom práce, ktorý zabezpečuje zamestnancom rôzne práva a ochrany, vrátane výpovednej doby a ochrany pred neoprávnenou výpoveďou.
    • Bezpečnosť: Zákonné povinnosti zamestnávateľa zabezpečujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
  2. Benefity:
    • Platená dovolenka: Zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku, čo umožňuje oddych a regeneráciu bez straty príjmu.
    • Nemocenské dávky: V prípade choroby má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu kompenzujú stratu príjmu počas obdobia pracovnej neschopnosti.
    • Ďalšie benefity: Zamestnávatelia často poskytujú príspevky na stravovanie, príspevky na dôchodkové sporenie, či iné zamestnanecké výhody.
  3. Finančná stabilita:
    • Pravidelný príjem: Zamestnanci dostávajú pravidelnú mesačnú mzdu, čo poskytuje finančnú stabilitu a istotu.
    • Sociálne zabezpečenie: Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca zdravotné a sociálne poistenie, čím zabezpečuje sociálne zabezpečenie v starobe alebo pri pracovnej neschopnosti.

Nevýhody pracovného pomeru

  1. Nižšia flexibilita:
    • Pracovný čas: Zamestnanci musia dodržiavať pracovný čas a podriadiť sa pravidlám zamestnávateľa, čo môže obmedziť osobnú slobodu a flexibilitu.
    • Nadčasy: V mnohých prípadoch sú zamestnanci povinní pracovať nadčasy, čo môže viesť k vyčerpaniu a stresu.
  2. Menej motivujúce odmeny:
    • Fixný plat: Fixný plat môže byť v porovnaní s potenciálnymi príjmami živnostníka nižší, a bonusy a odmeny môžu byť obmedzené.
    • Kariérny rast: Kariérny rast môže byť v zamestnaneckom pomere pomalší a obmedzený vnútrofiremnými pravidlami a štruktúrou.
  3. Riziko pracovnej závislosti:
    • Závislosť na zamestnávateľovi: Dlhodobá práca pre jedného zamestnávateľa môže viesť k pocitu stagnácie a nižšej motivácie.
    • Obmedzené možnosti: Zamestnanci môžu mať obmedzené možnosti meniť projekty alebo úlohy, čo môže viesť k monotónnosti a nedostatku kreativity.

Ako sa rozhodnúť?

Rozhodovanie medzi prácou na živnosť a pracovným pomerom by malo byť založené na dôkladnej analýze vašich osobných a profesionálnych cieľov, preferencií a životného štýlu. Tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť pri rozhodovaní:

  1. Sebapoznanie: Zvážte, či ste pripravení na riziká a povinnosti spojené s podnikaním, alebo či preferujete istotu a stabilitu zamestnania.
  2. Finančná analýza: Vykonajte detailnú finančnú analýzu, aby ste zistili, ktorá možnosť je pre vás finančne výhodnejšia. Zohľadnite všetky príjmy a výdavky, vrátane daní a odvodov.
  3. Osobné priority: Zvážte, čo je pre vás dôležitejšie – flexibilita a nezávislosť, alebo stabilita a sociálna ochrana.
  4. Konzultácia s odborníkmi: Poraďte sa s právnikmi, finančnými poradcami alebo inými odborníkmi, ktorí vám môžu poskytnúť odborné rady na základe vašej konkrétnej situácie.
Kategórie
Témy

Výpovedná doba a odstupné

Pri ukončení pracovného pomeru zohráva dôležitú úlohu výpovedná doba a odstupné, ktoré sú upravené Zákonníkom práce. Tieto pojmy určujú podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ alebo zamestnanec ukončiť pracovný pomer.

Výpovedná doba

Výpovedná doba je obdobie, ktoré musí uplynúť od doručenia výpovede po skončenie pracovného pomeru. Jej dĺžka závisí od:

  • Dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.
  • Dôvodu výpovede.

Minimálna dĺžka výpovednej doby:

  • 1 mesiac: Ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok.
  • 2 mesiace: Ak pracovný pomer trval 1 až 5 rokov.
  • 3 mesiace: Ak pracovný pomer trval viac ako 5 rokov.

Odstupné

Odstupné je finančná kompenzácia, ktorú zamestnanec dostane pri ukončení pracovného pomeru za určitých podmienok, najmä ak je výpoveď daná zamestnávateľom z organizačných dôvodov.

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:

  • 1-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval 2 až 5 rokov.
  • 2-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval 5 až 10 rokov.
  • 3-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval 10 až 20 rokov.
  • 4-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval viac ako 20 rokov.

Výpoveď a dohoda o ukončení pracovného pomeru

Výpoveď môže dať zamestnávateľ aj zamestnanec. V prípade dohody o ukončení pracovného pomeru môže byť dohodnuté aj odstupné, pokiaľ dôjde k dohode z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov (napr. pracovný úraz, choroba z povolania).

Špecifické prípady

Pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru.

Záver

Pre správne ukončenie pracovného pomeru je dôležité poznať svoje práva a povinnosti týkajúce sa výpovednej doby a odstupného. Uistite sa, že postupujete v súlade so Zákonníkom práce, aby ste predišli právnym komplikáciám.

Kategórie
Témy

Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca

Prijatie prvého zamestnanca je pre podnikateľa významným krokom, ktorý prináša množstvo povinností a administratívnych úkonov. Tento proces zahŕňa nielen dodržiavanie Zákonníka práce, ale aj ďalších predpisov týkajúcich sa daňovej, odvodovej a bezpečnostnej oblasti. V tomto článku vám ponúkame podrobný prehľad povinností, ktoré musí nový zamestnávateľ splniť.

1. Nahlásenie voľného pracovného miesta

Prvým krokom pri prijímaní zamestnanca je nahlásenie voľného pracovného miesta príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto nahlásenie môžete uskutočniť osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom internetového portálu www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Alternatívne môžete využiť pracovné portály, ako sú worki.sk, profesia.sk alebo kariera.sk, ktoré majú uzatvorenú dohodu o spolupráci s úradom práce.

2. Vyhotovenie pracovno-právnych dokumentov

Jednou z hlavných povinností zamestnávateľa je vyhotovenie pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať:

  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku
  • Miesto výkonu práce alebo miesta výkonu práce
  • Deň nástupu do práce
  • Mzdové podmienky

Okrem týchto základných náležitostí môže zamestnávateľ zahrnúť do pracovnej zmluvy aj ďalšie pracovné podmienky alebo ich poskytnúť zamestnancovi samostatne v písomnej forme.

3. Informovanie zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, pracovných a mzdových podmienkach, ako aj o právnych predpisoch týkajúcich sa jeho práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

4. Nastavenie mzdy a odvodov

Zákon o minimálnej mzde určuje, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v roku 2024 stanovená na 750 eur. Pre náročnejšie práce sa minimálna mzda môže zvýšiť až na 1 330 eur podľa stupňa náročnosti práce. Celkové náklady na zamestnanca zahŕňajú hrubú mzdu a odvody zamestnávateľa, ktoré predstavujú 36,2 % z hrubej mzdy.

5. Dovolenka a ďalšie benefity

Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytovať najmenej 4 týždne dovolenky ročne. Zamestnanci, ktorí do konca roka 2024 dovŕšia 33 rokov alebo sa trvale starajú o dieťa, majú nárok na 5 týždňov dovolenky. Ďalej musí zamestnávateľ zabezpečiť príspevok na stravovanie pre zamestnancov pracujúcich viac ako 4 hodiny denne. Firmy s viac ako 50 zamestnancami musia poskytovať aj príspevok na rekreáciu.

6. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo bezpečné a aby boli dodržané všetky predpisy týkajúce sa BOZP. Toto zahŕňa školenia zamestnancov, pravidelné kontroly pracovného prostredia a zabezpečenie ochranných prostriedkov.

7. Registračné povinnosti

Sociálna poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Najneskôr v deň pred začatím zamestnávania.
  • Registrácia zamestnanca: Pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu.

Zdravotná poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Do ôsmich pracovných dní od zamestnania prvého zamestnanca.
  • Registrácia zamestnanca: Do ôsmich pracovných dní.

Daňový úrad:

  • Registrácia zamestnávateľa za platiteľa dane z príjmov: Ak už zamestnávateľ má DIČ, stačí oznámiť zmenu do 30 dní.

Každý mesiac musí zamestnávateľ podávať prehľady o zrazených preddavkoch na daň a raz ročne hlásenie o vyúčtovaní dane.

Záver

Dodržiavanie týchto povinností je nevyhnutné pre správne fungovanie pracovnoprávnych vzťahov a predchádzanie pokutám za nedodržiavanie predpisov. Prijatie prvého zamestnanca prináša množstvo administratívnych úkonov, ale s dôkladnou prípravou a správnym poradenstvom môžete tento proces zvládnuť bez problémov.

Kategórie
Témy

Maximálne odpracované hodiny na dohody mimo pracovný pomer podľa Zákonníka práce

Na pracovné dohody vykonávané mimo pracovný pomer sa vzťahuje obmedzenie týkajúce sa maximálneho počtu odpracovaných hodín. Tu je stručný prehľad toho, koľko hodín je možné najviac odpracovať na jednotlivé druhy dohôd.

Zamestnávatelia majú možnosť uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer s cieľom vykonávania úloh alebo naplnenia potrieb. Avšak, táto možnosť je obmedzená a je dôležité poznať limity, ktoré určuje Zákonník práce.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer

Podľa § 223 Zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvárať nasledujúce dohody:

  • Dohodu o vykonaní práce: Umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť dohodu, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom.
  • Dohodu o pracovnej činnosti: Slúži na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.
  • Dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce: Tento druh dohody zahŕňa prácu závislú od striedania ročných období, ktorá nesmie presiahnuť osem mesiacov v kalendárnom roku.
  • Dohodu o brigádnickej práci študentov: Umožňuje študentom vykonávať príležitostnú prácu v súlade so štúdiom.

Maximálny počet odpracovaných hodín

  • Dohoda o vykonaní práce: Maximálny počet hodín na rok je 350 hodín pre každú uzatvorenú dohodu o vykonaní práce.
  • Dohoda o pracovnej činnosti: Maximálny počet hodín za týždeň je 10 hodín. Tento limit je pevný a nemôže byť prekročený.
  • Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce: Maximálny počet hodín za rok je 520 hodín.
  • Dohoda o brigádnickej práci študentov: Maximálny počet hodín za týždeň je 20 hodín v priemere za celú dobu trvania dohody.

Je dôležité poznamenať, že pri uzatváraní viacerých dohôd o práci s tým istým zamestnávateľom sa počet odpracovaných hodín na základe všetkých dohôd musí dodržať. Okrem toho existujú aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa maximálneho počtu hodín odpracovaných počas 24 hodín pre jednotlivých pracovníkov.

Takže nezabudnite, pri uzatváraní a plánovaní pracovných dohôd dodržujte tieto právne rámce a ochránite práva a zdravie vašich zamestnancov.

Kategórie
Témy

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom počas horúčav

Horúce letné dni prinášajú nielen príjemné chvíle na dovolenke, ale aj výzvy pre pracovné prostredie. Zamestnávatelia majú zákonné povinnosti zabezpečiť, aby pracovné podmienky počas horúčav neohrozovali zdravie a bezpečnosť zamestnancov. V nasledujúcom článku sa pozrieme na kľúčové povinnosti zamestnávateľov voči svojim zamestnancom počas obdobia vysokých teplôt.

1. Poskytnutie pitného režimu

Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa je zabezpečenie dostatočného množstva pitnej vody pre zamestnancov. Dehydratácia môže viesť k závažným zdravotným problémom, preto je nevyhnutné, aby zamestnávatelia zabezpečili pravidelný prístup k čistej a studenej vode. Niektoré podniky dokonca poskytujú minerálne vody alebo iontové nápoje, ktoré pomáhajú udržiavať elektrolytovú rovnováhu v tele.

2. Prispôsobenie pracovných podmienok

Pracovné podmienky musia byť prispôsobené aktuálnej teplote. Zamestnávatelia by mali zohľadniť nasledovné opatrenia:

  • Klimatizácia a ventilácia: Zabezpečenie správnej klimatizácie a dostatočnej ventilácie v interiéroch.
  • Zníženie fyzickej námahy: Pri extrémnych teplotách je vhodné znížiť fyzickú záťaž zamestnancov.
  • Úprava pracovného času: Zavedenie flexibilného pracovného času, skrátenie pracovných zmien alebo presunutie pracovných aktivít do chladnejších častí dňa.
  • Pracovné prestávky: Zabezpečenie častejších a dlhších prestávok, aby sa zamestnanci mohli ochladiť a oddýchnuť si.

3. Vhodné pracovné oblečenie

Zamestnávatelia by mali umožniť zamestnancom nosiť ľahké a priedušné oblečenie, ktoré pomáha udržiavať telesnú teplotu na optimálnej úrovni. V niektorých prípadoch môže byť potrebné poskytnúť špeciálne ochranné oblečenie, ktoré chráni pred slnečným žiarením.

4. Vzdelávanie a informovanie zamestnancov

Zamestnávatelia by mali zamestnancov informovať o rizikách spojených s prácou počas horúčav a poskytovať im rady, ako sa chrániť. Toto môže zahŕňať:

  • Školenia o prevencii úpalov a dehydratácie
  • Informovanie o príznakoch prehriatia a postupoch prvej pomoci
  • Poskytovanie informácií o správnych postupoch pri práci v teple

5. Zdravotné zabezpečenie

V niektorých prípadoch môže byť potrebné zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky alebo mať pripravený plán pre rýchlu lekársku pomoc v prípade, že by sa zamestnanec začal cítiť nevoľne v dôsledku tepla.

6. Zohľadnenie osobitných potrieb zamestnancov

Niektorí zamestnanci, napríklad tehotné ženy, starší ľudia alebo tí s chronickými ochoreniami, môžu byť citlivejší na vysoké teploty. Zamestnávatelia by mali zohľadniť ich potreby a poskytnúť im zvláštnu starostlivosť, ak je to potrebné.

Záver

Dodržiavanie týchto povinností nie je len zákonnou požiadavkou, ale aj prejavom zodpovedného prístupu zamestnávateľa k starostlivosti o svojich zamestnancov. Vytvorenie bezpečného a pohodlného pracovného prostredia počas horúčav prispieva nielen k ochrane zdravia zamestnancov, ale aj k zvýšeniu ich produktivity a celkovej spokojnosti s prácou.


Často kladené otázky (FAQ)

Aké sú hlavné povinnosti zamestnávateľa počas horúčav?

Zamestnávateľ musí zabezpečiť dostatočný pitný režim, prispôsobiť pracovné podmienky aktuálnej teplote, umožniť vhodné pracovné oblečenie, vzdelávať zamestnancov o rizikách horúčav a zohľadniť osobitné potreby citlivejších zamestnancov.

Ako môže zamestnávateľ zabezpečiť vhodné pracovné podmienky počas horúčav?

Zamestnávateľ by mal zabezpečiť klimatizáciu a ventiláciu, znížiť fyzickú námahu zamestnancov, upraviť pracovný čas a poskytovať častejšie pracovné prestávky.

Prečo je dôležité informovať zamestnancov o rizikách spojených s prácou počas horúčav?

Informovanosť pomáha predchádzať zdravotným problémom, ako sú úpaly a dehydratácia, a zabezpečuje, že zamestnanci vedia, ako správne reagovať v prípade príznakov prehriatia.

Kategórie
Témy

Choroby z povolania – práva a povinnosti

Choroby z povolania predstavujú dôležitú tému pre zamestnancov a zamestnávateľov. Každý rok je zaznamenaných približne 300 až 400 prípadov chorôb z povolania na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú choroby z povolania, ako sa prejavujú a aké sú povinnosti zamestnávateľov, keď sa u zamestnanca prejavia.

Čo sú choroby z povolania?

Choroby z povolania sú zdravotné problémy, ktoré sú uznávané špecializovanými pracoviskami a spôsobené pracovnými činnosťami. Tieto choroby môžu nastať, keď je zamestnanec vystavený rizikovým pracovným podmienkam, dlhodobému nadmernému zaťaženiu alebo iným faktorom súvisiacim s prácou.

Prejav a hlásené choroby

Najčastejšie hlásenými chorobami z povolania na Slovensku sú:

  1. Ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného zaťaženia: Ide o syndróm karpálneho tunela, ktorý sa prejavuje bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením.
  2. Ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spojené s vibráciami: Príznaky zahŕňajú bolesť rúk a prstov pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, tuhnutie prstov a zbelenie prstov.
  3. Porucha sluchu z hluku: Prejavuje sa nedoslýchavosťou a zvukmi alebo pískaním v ušiach.

Diagnóza a uznanie choroby z povolania

Keď zamestnanec má podozrenie, že jeho ochorenie súvisí s prácou, lekár ho môže odoslať na vyšetrenie k špecialistovi pracovného lekárstva. Toto ochorenie môže byť posudzované iba na špecializovanom pracovisku v oblasti pracovného lekárstva.

Špecialista posudzuje ochorenie a rozhoduje, či ide o chorobu z povolania alebo nie. Na základe posúdenia zdravotného stavu pacienta a odborného stanoviska o pracovných podmienkach a vykonávanej práci pacienta môže byť vydávaný lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

Povinnosti zamestnávateľa

Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, zamestnávateľ má niekoľko povinností:

  1. Preradenie na iné pracovné miesto: Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na iné pracovné miesto, ktoré bude zohľadňovať jeho súčasný zdravotný stav. Ak vhodné pracovné miesto nie je k dispozícii, zamestnávateľ môže ponúknuť odstupné.
  2. Odstupné: Ak zamestnávateľ nemá iné vhodné pracovné miesto a zamestnanec je nútený odísť z práce kvôli chorobe z povolania, musí mu vyplatiť odstupné. Výška odstupného je minimálne desaťnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca.
  3. Náhrada škody: Zamestnanec, ktorému bola uznaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody. Túto náhradu vypláca sociálna poisťovňa na základe posudkov a správ z prešetrovania choroby z povolania.

Výška náhrady a prevencia

Celková suma náhrady škody za chorobu z povolania závisí od viacerých faktorov a je hodnotená lekárom a sociálnou poisťovňou. Prevencia je kľúčovým prvkom v boji proti chorobám z povolania. Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok, dodržiavanie bezpečnostných smerníc a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov sú nevyhnutné pre ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s prácou.

Choroby z povolania predstavujú vážny problém, ktorý má vplyv na zdravie a kvalitu života zamestnancov. Je nevyhnutné, aby zamestnávatelia venovali pozornosť pracovným podmienkam a pracovnému zdraviu svojich zamestnancov.

Na Slovensku sa problematika chorôb z povolania upravuje v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Konkrétne ustanovenia o chorobách z povolania nájdete v § 35 tohto zákona. Tu sú hlavné body z tohto ustanovenia:

  1. Definícia choroby z povolania: Zákon definuje chorobu z povolania ako chorobu, ktorá bola spôsobená vykonávaním práce alebo výkonom povolania, a zároveň musí byť uznávaná špecializovaným pracoviskom a nachádza sa v zozname chorôb z povolania.
  2. Zoznam chorôb z povolania: Zákon umožňuje vláde schvaľovať a aktualizovať zoznam chorôb z povolania, ktoré sú uznávané. Tento zoznam obsahuje choroby, ktoré môžu byť uznané ako choroby z povolania.
  3. Uznanie choroby z povolania: Ak lekár uzná chorobu za chorobu z povolania, vydá lekársky posudok o uznaní tejto choroby.
  4. Povinnosti zamestnávateľa: Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi vhodné pracovné podmienky a ochranné prostriedky na prevenciu chorôb z povolania. Ak sa u zamestnanca prejaví choroba z povolania, má povinnosť preradiť ho na iné pracovné miesto alebo poskytnúť odstupné.
  5. Náhrada škody: Ak zamestnancovi bola uznávaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku tejto choroby.
  6. Prevencia: Zákon tiež kládze dôraz na prevenciu chorôb z povolania a zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok pre zamestnancov.

Zákonník práce taktiež spomína problematiku chorôb z povolania, a to:

§ 66 – Ochrana zdravia pri práci:

Tento paragraf Zákonníka práce zabezpečuje ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť bezpečné pracovné podmienky a prevenciu pracovných úrazov a ochorení súvisiacich s prácou. Ochrana zdravia pri práci je kľúčovým aspektom v oblasti pracovného práva a zabezpečuje bezpečné pracovné prostredie pre zamestnancov.

§ 67 – Ochorenia z povolania:

Tento paragraf sa zameriava na ochorenia z povolania. Špecifikuje povinnosti zamestnávateľa v prípade, že zamestnanec trpí ochorením z povolania. Zamestnávateľ je povinný:

  • Poskytnúť zamestnancovi bezpečné pracovné miesto, ktoré neohrozí jeho zdravie.
  • Ak také pracovné miesto nie je k dispozícii, zabezpečiť zamestnancovi náhradu mzdy alebo iných príjmov.
  • Dodržiavať lekárske pokyny týkajúce sa pracovných podmienok a liečby zamestnanca s ochorením z povolania.
  • Poskytnúť odškodnenie, ak zamestnanec trpí trvalými následkami ochorenia z povolania alebo ak následky ochorenia z povolania vedú k jeho smrti.

Ustanovenia o ochrane zdravia pri práci a ochoreniach z povolania sú kľúčovými aspektmi práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti pracovného práva na Slovensku. Bezpečné pracovné podmienky a ochrana zdravia sú nevyhnutné pre zabezpečenie dobrého pracovného prostredia a zdravia zamestnancov.

Kategórie
Vzory

VZOR: Dohoda o zrážkach zo mzdy

Zákonník práce v § 131 určuje prípady, kedy je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi vykonať zrážky zo mzdy aj bez jeho súhlasu. Vo všetkých ostatných prípadoch na vykonanie zrážok zo mzdy je nevyhnutné, aby mal zamestnávateľ so zamestnancom vopred uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná.

———————VZOR———————

Dohoda o zrážkach zo mzdy

uzatvorená v zmysle § 20 a § 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov medzi

zamestnávateľom:

názov: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zapísaný v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zastúpený: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ďalej len „zamestnávateľ“

a

zamestnancom:

meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
dátum narodenia: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
číslo OP: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
št. príslušnosť: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ďalej len „zamestnanec“

 I.
Predmet dohody

  1. Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili dňa . . . . . . . . . . . . . . . pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnanec vykonáva túto pracovnú úlohu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
  2. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že na základe tejto dohody bude zamestnávateľ vykonávať pravidelné mesačné zrážky zo mzdy zamestnanca v prospech osoby uvedenej v čl. II. tejto dohody.
  3. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa uzatvára pre účely . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: dôvod zrážok zo mzdy, napr. splácanie pôžičky a pod.).

 II.
Práva a povinnosti zmluvných strán

  1. Zamestnanec udeľuje touto dohodou zamestnávateľovi súhlas na pravidelné mesačné zrážanie sumy . . . . . . . . . . . . . . . € zo svojej mzdy.
  2. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané odo dňa podpísania tejto dohody až do úplného splnenia záväzku uvedeného v čl. I. tejto dohody.
  3. Pravidelné mesačné zrážky zo mzdy budú vykonávané v prospech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: presné označenie oprávnenej osoby).
  4. Zamestnávateľ sa zaväzuje tieto zrážky poukazovať na účet číslo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . vedený v . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: názov a sídlo peňažného ústavu).

III.
Záverečné ustanovenia

  1. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
  2. Dohoda je vyhotovená vo dvoch vyhotoveniach, pričom každé vyhotovenie má platnosť originálu. Každá zmluvná strana obdrží jedno vyhotovenie.
  3. Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. V otázkach touto dohodou neupravených sa použijú subsidiárne ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
  4. Zmluvné strany si dohodu prečítali, jej obsahu, právam a povinnostiam z nej vyplývajúcim porozumeli, pričom na znak súhlasu s jej obsahom a so skutočnosťou, že dohodu neuzavreli v tiesni, pod nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok, ju vlastnoručne podpisujú.

 

V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . .

 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .                       . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

zamestnanec                                                      zamestnávateľ

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Práca nadčas – rozsah a podmienky

Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.

V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.

Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:

  • zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,

  • vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,

  • mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.

Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),

  • tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),

  • mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).

Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.

Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.

Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:

  • zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,

  • zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,

  • zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,

  • zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),

  • zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.

Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:

  • 25 % jeho priemerného zárobku,

  • 35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.

Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.

Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:

  • vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Kategórie
Vzory

VZOR: Odvolanie (stiahnutie) výpovede

Jedným z následkov podanej výpovede, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, je plynutie výpovednej doby. Táto je v rozsahu minimálne jedného mesiaca v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Počas tejto doby si môže zamestnávateľ ale aj zamestnanec rozmyslieť ukončenie pracovného pomeru a podanú výpoveď odvolať, respektíve stiahnuť.

Postup pre takéto odvolanie / stiahnutie podanej výpovede upravuje Zákonník práce v § 61 ods. 4., ktorý hovorí, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Tu prichádzajú v úvahu dva možné scenáre:

  1. V prípade, ak výpoveď ešte nebola doručená druhej strane a tá by si výpoveď rozmyslela, má možnosť ešte pred samotným doručením túto vziať späť spôsobom, že osobne na pracovisku predloží odvolanie / späťvzatie výpovede a tým pádom sa na podanú výpoveď, ktorá následne bude doručená, bude hľadieť ako keby ani nebola podaná a tým pádom ju de facto anuluje a pracovný pomer bude naďalej pokračovať.
  2. Druhý scenár predpokladá, že samotná výpoveď už bola medzičasom doručená druhej strane. V takom prípade Zákonník práce upravuje postup pre tento prípad práve v spomínanom § 61 ods. 4. Vyžaduje sa tu však súhlas druhej strany s takýmto späťvzatím. Odvolanie výpovede je potrebné urobiť rovnakým postupom ako samotnú výpoveď, a to v písomnej forme. Práve pre odstránenie akýchkoľvek pochybností je vhodné na samotné odvolanie priamo uviesť na vhodnom mieste aj vyhlásenie druhej strany o tom, že s takýmto späťvzatím súhlasí a na potvrdenie toho pripojí k vyhláseniu aj svoj vlastnoručný podpis. Ak by však druhá strana už nesúhlasila s tým, aby pracovný pomer pokračoval, tento sa skončí uplynutím výpovednej doby, prípadne podľa okolností súdnym rozhodnutím, ak by niektorá strana s výpoveďou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní a za tým účelom podala na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

 

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca/Obchodný názov zamestnávateľa, Adresa trvalého pobytu zamestnanca/sídlo zamestnávateľa

 

Obchodný názov zamestnávateľa/
Meno a priezvisko zamestnanca

Sídlo zamestnávateľa/
adresa zamestnanca

 

V ………………… , dňa …………………

 

VEC: Odvolanie výpovede v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce

Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolávam svoju výpoveď z pracovného pomeru zo dňa ………………. týkajúcu sa pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy …………………. zo dňa ……………. , uzatvorenej medzi ……………………….. [meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia zamestnanca, adresa trvalého pobytu zamestnanca] a ……………………….. [obchodný názov zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, IČO zamestnávateľa] a trvám na pokračovaní pracovného pomeru.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca/
Obchodný názov zamestnávateľa

(podpis)

S odvolaním výpovede súhlasím / nesúhlasím:

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.