Kategórie
Témy

Nárok zamestnanca na stravné lístky

Zamestnanec má pri vykonávaní práce pre svojho zamestnávateľa nárok na stravné lístky. Veľakrát sa však zamestnávatelia rôznymi spôsobmi snažia zbaviť tejto svojej zákonnej povinnosti a zabezpečenia stravy pre svojich zamestnancov. Zamestnanec však má nárok na stravné nielen pri zamestnaní na plný úväzok.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorý u neho pracujú aspoň 4 hodiny denne.

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ troma rôznymi spôsobmi:

  1. vo vlastnom stravovacom zariadení
  2. v blízkom zariadení iného zamestnávateľa
  3. formou stravných lístkov

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti (rok 2019) 3,60 EUR a maximálne 4,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.

Podľa Zákonníka práce má nárok na stravné každý zamestnanec, ktorý pracuje denne aspoň 4 hodiny. To znamená, že nie je rozhodujúce, či je práca vykonávaná ako hlavný pracovný pomer, na základe dohody mimo pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí pravdepodobne stravu v nej. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Rovnako si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky. Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa.

Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

  • pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 4,80 EUR
  • pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 7,10 EUR
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 10,90 EUR

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

  • pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného
  • pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je možné si pozrieť TU.

Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas sviatkov, dovoleniek alebo počas PN-ky je odpoveď síce jednoznačná, ale nepoťešujúca – počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, nemá nárok na stravné lístky.

6 odpovedí na “Nárok zamestnanca na stravné lístky”

Evahovorí:

Keď nastúpim po pnke do práce mam nárok na stravné lístky na konkrétny mesiac?

adminhovorí:

Dobrý deň,

nárok na stravný lístok vzniká za každý odpracovaný deň, počas ktorého zamestnanec odpracoval minimálne 4 hodiny.

Pekný deň

Slavomírhovorí:

Dobrý deň! Mám nárok na stravné lístky, ak pracujem doma?

adminhovorí:

Dobrý deň,

v zmysle § 152 Zákonníka práce má nárok na poskytnutie stravy každý zamestnanec, ktorý vykonáva denne viac ako 4 hodiny prácu. To znamená, že za každý deň, v ktorom zamestnanec odpracoval aspoň 4 hodiny, nezávisle od toho či bola práca vykonaná doma alebo na pracovisku, má nárok na stravné. Teda zamestnávateľ je povinný poskytnúť finančný príspevok zamestnancovi na stravovanie, a to buď vo forme stravných lístkov alebo stravovacej karty, pokiaľ mu stravovanie nezabezpečí inak.

Pekný deň

Árpád Kishovorí:

Dobrý deň! Mám nárok na stravné lístky keď som robil nedeľu a aj sviatky? Ďakujem.

adminhovorí:

Dobrý deň,

ak ste na svojom pracovisku odpracovali aspoň 4 hodiny zo dňa, tak máte nárok.

Pekný deň

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *