Kategórie
Témy

Nárok zamestnanca na stravné lístky

Zamestnanec má pri vykonávaní práce pre svojho zamestnávateľa nárok na stravné lístky. Veľakrát sa však zamestnávatelia rôznymi spôsobmi snažia zbaviť tejto svojej zákonnej povinnosti a zabezpečenia stravy pre svojich zamestnancov. Zamestnanec však má nárok na stravné nielen pri zamestnaní na plný úväzok.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorý u neho pracujú aspoň 4 hodiny denne.

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ troma rôznymi spôsobmi:

  1. vo vlastnom stravovacom zariadení
  2. v blízkom zariadení iného zamestnávateľa
  3. formou stravných lístkov

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti (rok 2019) 3,60 EUR a maximálne 4,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.

Podľa Zákonníka práce má nárok na stravné každý zamestnanec, ktorý pracuje denne aspoň 4 hodiny. To znamená, že nie je rozhodujúce, či je práca vykonávaná ako hlavný pracovný pomer, na základe dohody mimo pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí pravdepodobne stravu v nej. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Rovnako si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky. Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa.

Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

  • pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 4,80 EUR
  • pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 7,10 EUR
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 10,90 EUR

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

  • pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného
  • pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je možné si pozrieť TU.

Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas sviatkov, dovoleniek alebo počas PN-ky je odpoveď síce jednoznačná, ale nepoťešujúca – počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, nemá nárok na stravné lístky.

20 odpovedí na “Nárok zamestnanca na stravné lístky”

Evahovorí:

Keď nastúpim po pnke do práce mam nárok na stravné lístky na konkrétny mesiac?

adminhovorí:

Dobrý deň,

nárok na stravný lístok vzniká za každý odpracovaný deň, počas ktorého zamestnanec odpracoval minimálne 4 hodiny.

Pekný deň

Slavomírhovorí:

Dobrý deň! Mám nárok na stravné lístky, ak pracujem doma?

adminhovorí:

Dobrý deň,

v zmysle § 152 Zákonníka práce má nárok na poskytnutie stravy každý zamestnanec, ktorý vykonáva denne viac ako 4 hodiny prácu. To znamená, že za každý deň, v ktorom zamestnanec odpracoval aspoň 4 hodiny, nezávisle od toho či bola práca vykonaná doma alebo na pracovisku, má nárok na stravné. Teda zamestnávateľ je povinný poskytnúť finančný príspevok zamestnancovi na stravovanie, a to buď vo forme stravných lístkov alebo stravovacej karty, pokiaľ mu stravovanie nezabezpečí inak.

Pekný deň

Árpád Kishovorí:

Dobrý deň! Mám nárok na stravné lístky keď som robil nedeľu a aj sviatky? Ďakujem.

adminhovorí:

Dobrý deň,

ak ste na svojom pracovisku odpracovali aspoň 4 hodiny zo dňa, tak máte nárok.

Pekný deň

Anna Vilhanováhovorí:

dobrý deň, chcem sa opýtať či pri pracovnej zmluve na polovičný úväzok 3,75h mám nárok na stravné keď odpracujem každý deň 4hodiny 15 minút.

adminhovorí:

Dobrý deň,

nárok na stravný lístok vzniká za každý odpracovaný deň, počas ktorého zamestnanec odpracoval minimálne 4 hodiny.

Pekný deň

Evahovorí:

Dobrý deň, robím 12ky, mám nárok na 2 lístky?

adminhovorí:

Dobrý deň,

v zmysle § 152 ods. 2 Zákonníka práce:

“Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.”

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zabezpečenie druhého jedla v takomto prípade má len odporúčací charakter pre zamestnávateľa a nie je to jeho povinnosťou, teda zamestnanec naň nemá nárok.

Pekný deň

Alenahovorí:

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, kedy sa majú zamestnancom odovzdávať stravné lístky. Ci na začiatku mesiaca, aby sa mohol za ne stravovať, alebo na konci mesiaca. Vždy sme dostávali na začiatku mesiaca a teraz to chcú dat na koniec mesiaca. Čiže na september dostanem až koncom septembra a začo sa mam stravovat v septembri. Cez júl a august lístky nedostávame, mame dovolenku. Od čoho to závisí, že to chcú zmeniť?. Veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Alena

adminhovorí:

Dobrý deň,

v zmysle § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravu zamestnancovi v deň výkonu práce a nie po uplynutí kalendárneho mesiaca, preto argument zamestnávateľa, že nevie dopredu, koľko dní zamestnanec odpracuje a tým pádom nevie, na koľko lístkov bude mať nárok za daný mesiac, neobstojí a zamestnávateľ sa dopúšťa porušenia svojej zákonnej povinnosti. Pokiaľ v danom mesiaci vydá zamestnávateľ zamestnancovi viac stravných lístkov ako mal zamestnanec nárok na základe počtu odpracovaných dní, v nasledujúcom mesiaci o daný počet lístkov dostane na začiatku mesiaca zamestnanec týchto menej.

Pekný deň

Lubahovorí:

Dobry den,
chcela by som sa opytat ked som prace ne schop na z dovodu pracovne ho urazu tiez nie je na rok na stravne listky?
Dakujem

adminhovorí:

Dobrý deň,

nárok na stravné lístky v prípade práceneschopnosti z dôvodu pracovného úrazu nie je.

Pekný deň

Ivetahovorí:

Dobrý deň. Môj zamestnávateľ odopiera stravné lístky v prípade, keď neodpracujem 8 hodín. Som učiteľka a v čase prázdnin, keď nie sú deti v MŠ a kuchyňa nevarí, vraj máme nárok na stravné lístky až keď si odpracujem 8 hod. Pre materské školy neplatí zákon, že po 4 hodinách má učiteľka právo na stravu, aj keď je na pracovisku napríklad 6 hodín?

adminhovorí:

Dobrý deň,

stravovanie zamestnancov upravuje § 152 Zákonníka práce. Zákonnú úpravu stravovania pedagogických a nepedagogických zamestnancov upravuje Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení. Toto vydáva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky ako vzorový pracovný poriadok. Riaditeľ školy spravidla na každý nový školský rok vydáva pracovný poriadok.

V zmysle vyššie uvedeného, zamestnávateľ zabezpečuje stravu troma spôsobmi:
– poskytnutie stravy vo vlastnom stravovacom zariadení,
– umožnenie stravovania v inom stravovacom zariadené v blízkosti pracoviska,
– zabezpečením stravných lístkov.

Podmienkou ale stále rovnako zostáva, že zamestnanec za konkrétny deň odpracuje aspoň 4 hodiny.

V prípade, že zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravu vyššie uvedenými spôsobmi, teda napríklad v prípade ako uvádzate, je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravu, a to vo výške 55% hodnoty jedla, najviac však do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ zároveň poskytuje aj príspevok podľa osobitného predpisu, čo je príspevok zo Sociálneho fondu.

Pekný deň

Jánhovorí:

Dobrý deň,

môže zamestnávateľ vyplácať stravné lístky mesiac pozadu ? Ak tak koná, aké kroky sa dajú podniknúť na nápravu ?

adminhovorí:

Dobrý deň,

vydávanie stravných lístkov mesiac pozadu, teda na konci mesiaca, je v praxi pomerne bežné. Je potrebné ale pripomenúť, rovnako ako bolo už v diskusii spomenuté, že takéto konanie zamestnávateľa nie je úplne korektné, nakoľko zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravy v deň výkonu práce. Správnejší sa preto javí postup, pri ktorom zamestnávateľ vydá stravné lístky zamestnancovi na začiatku kalendárneho mesiaca a v prípade, že zamestnancovi v danom mesiaci nevznikne nárok na taký počet stravných lístkov, aký mu ich bolo na začiatku mesiaca vydaných, o tento počet stravných lístkov ich dostane zamestnanec v nasledujúcom kalendárnom mesiaci menej. Takéto prípady sa za najvhodnejšie javí vyriešiť so zamestnávateľom dohodou strán.

Pekný deň

Dobrý deň,
rada by som sa opýtala, či má nárok na stravné lístky aj študent, pracujúci na Dohodu o brigádnickej práci študentov, ak jeho odpracovaná denná smena prevýšuje 4hodiny. (Napr. 6-8hodinnová denná smena)
Ďakujem.

adminhovorí:

Dobrý deň,

na ľudí pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti sa ustanovenia týkajúce sa stravných lístkov nevzťahujú. Nárok na stravné v takom prípade vzniká jedine pri vyslaní na pracovnú cestu alebo v prípade, že je to dojednané v samotnej dohode.

Pekný deň

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *