Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Dohoda o zrážkach zo mzdy

Zákonník práce v § 131 určuje prípady, kedy je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi vykonať zrážky zo mzdy aj bez jeho súhlasu. Vo všetkých ostatných prípadoch na vykonanie zrážok zo mzdy je nevyhnutné, aby mal zamestnávateľ so zamestnancom vopred uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná.

———————VZOR———————

Dohoda o zrážkach zo mzdy

uzatvorená v zmysle § 20 a § 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov medzi

zamestnávateľom:

názov: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zapísaný v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zastúpený: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ďalej len „zamestnávateľ“

a

zamestnancom:

meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
dátum narodenia: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
číslo OP: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
št. príslušnosť: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ďalej len „zamestnanec“

 I.
Predmet dohody

  1. Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili dňa . . . . . . . . . . . . . . . pracovnú zmluvu, na základe ktorej zamestnanec vykonáva túto pracovnú úlohu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
  2. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že na základe tejto dohody bude zamestnávateľ vykonávať pravidelné mesačné zrážky zo mzdy zamestnanca v prospech osoby uvedenej v čl. II. tejto dohody.
  3. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa uzatvára pre účely . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: dôvod zrážok zo mzdy, napr. splácanie pôžičky a pod.).

 II.
Práva a povinnosti zmluvných strán

  1. Zamestnanec udeľuje touto dohodou zamestnávateľovi súhlas na pravidelné mesačné zrážanie sumy . . . . . . . . . . . . . . . € zo svojej mzdy.
  2. Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané odo dňa podpísania tejto dohody až do úplného splnenia záväzku uvedeného v čl. I. tejto dohody.
  3. Pravidelné mesačné zrážky zo mzdy budú vykonávané v prospech . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: presné označenie oprávnenej osoby).
  4. Zamestnávateľ sa zaväzuje tieto zrážky poukazovať na účet číslo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . vedený v . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: názov a sídlo peňažného ústavu).

III.
Záverečné ustanovenia

  1. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
  2. Dohoda je vyhotovená vo dvoch vyhotoveniach, pričom každé vyhotovenie má platnosť originálu. Každá zmluvná strana obdrží jedno vyhotovenie.
  3. Túto dohodu je možné meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov. V otázkach touto dohodou neupravených sa použijú subsidiárne ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
  4. Zmluvné strany si dohodu prečítali, jej obsahu, právam a povinnostiam z nej vyplývajúcim porozumeli, pričom na znak súhlasu s jej obsahom a so skutočnosťou, že dohodu neuzavreli v tiesni, pod nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok, ju vlastnoručne podpisujú.

 

V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . .

 

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .                       . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

zamestnanec                                                      zamestnávateľ

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Práca nadčas – rozsah a podmienky

Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.

V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.

Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:

  • zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,

  • vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,

  • mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.

Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),

  • tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),

  • mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).

Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.

Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.

Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:

  • zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,

  • zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,

  • zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,

  • zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),

  • zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.

Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:

  • 25 % jeho priemerného zárobku,

  • 35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.

Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.

Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:

  • vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Odvolanie (stiahnutie) výpovede

Jedným z následkov podanej výpovede, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, je plynutie výpovednej doby. Táto je v rozsahu minimálne jedného mesiaca v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Počas tejto doby si môže zamestnávateľ ale aj zamestnanec rozmyslieť ukončenie pracovného pomeru a podanú výpoveď odvolať, respektíve stiahnuť.

Postup pre takéto odvolanie / stiahnutie podanej výpovede upravuje Zákonník práce v § 61 ods. 4., ktorý hovorí, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Tu prichádzajú v úvahu dva možné scenáre:

  1. V prípade, ak výpoveď ešte nebola doručená druhej strane a tá by si výpoveď rozmyslela, má možnosť ešte pred samotným doručením túto vziať späť spôsobom, že osobne na pracovisku predloží odvolanie / späťvzatie výpovede a tým pádom sa na podanú výpoveď, ktorá následne bude doručená, bude hľadieť ako keby ani nebola podaná a tým pádom ju de facto anuluje a pracovný pomer bude naďalej pokračovať.
  2. Druhý scenár predpokladá, že samotná výpoveď už bola medzičasom doručená druhej strane. V takom prípade Zákonník práce upravuje postup pre tento prípad práve v spomínanom § 61 ods. 4. Vyžaduje sa tu však súhlas druhej strany s takýmto späťvzatím. Odvolanie výpovede je potrebné urobiť rovnakým postupom ako samotnú výpoveď, a to v písomnej forme. Práve pre odstránenie akýchkoľvek pochybností je vhodné na samotné odvolanie priamo uviesť na vhodnom mieste aj vyhlásenie druhej strany o tom, že s takýmto späťvzatím súhlasí a na potvrdenie toho pripojí k vyhláseniu aj svoj vlastnoručný podpis. Ak by však druhá strana už nesúhlasila s tým, aby pracovný pomer pokračoval, tento sa skončí uplynutím výpovednej doby, prípadne podľa okolností súdnym rozhodnutím, ak by niektorá strana s výpoveďou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní a za tým účelom podala na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

 

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca/Obchodný názov zamestnávateľa, Adresa trvalého pobytu zamestnanca/sídlo zamestnávateľa

 

Obchodný názov zamestnávateľa/
Meno a priezvisko zamestnanca

Sídlo zamestnávateľa/
adresa zamestnanca

 

V ………………… , dňa …………………

 

VEC: Odvolanie výpovede v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce

Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolávam svoju výpoveď z pracovného pomeru zo dňa ………………. týkajúcu sa pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy …………………. zo dňa ……………. , uzatvorenej medzi ……………………….. [meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia zamestnanca, adresa trvalého pobytu zamestnanca] a ……………………….. [obchodný názov zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, IČO zamestnávateľa] a trvám na pokračovaní pracovného pomeru.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca/
Obchodný názov zamestnávateľa

(podpis)

S odvolaním výpovede súhlasím / nesúhlasím:

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby

Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z Ústavy SR, ktorá odkazuje na zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V zmysle vyššie uvedeného mimoriadnou službou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby. Vojakom mimoriadnej služby sa rozumie:

  • profesionálny vojak,
  • vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl,
  • vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby,
  • registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách,
  • vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Krízovou situáciou v zmysle zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobenia sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Vznik brannej povinnosti:

  • Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
  • Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
  • Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.
  • Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Kto nemá záujem byť povolaný do mimoriadnej služby, pre toho existuje alternatívna služba. Tou je podľa zákonnej definície iná služba namiesto mimoriadne služby, ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.

Prvým a hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Toto je možné podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.

Podanie vyhlásenia je obmedzené aj z časového hľadiska. Toto je možné podať len v roku, v ktorom vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu. V prípade, že takéto vyhlásenie bolo urobené po uvedenej lehote a v období krízovej situácie, tak sa naň neprihliada.

Povinné náležitosti vyhlásenia:

  • meno a priezvisko,
  • dátum a miesto narodenia,
  • rodné číslo,
  • adresa trvalého a prechodného pobytu,
  • povolanie,
  • dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.

Vyhlásenie musí podať občan na príslušnom okresnom úrade podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom úradu.

Toto vyhlásenie je možné spraviť len raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie už neprihliada.

Okresný úrad môže rozhodnúť o nezaradení občana, ktorý podal predmetné vyhlásenie. Občan sa môže proti takémuto rozhodnutiu odvolať.

Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.

Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:

  • zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
  • poskytovania zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovania sociálnej pomoci,
  • civilnej ochrany obyvateľstva,
  • opatrení hospodárskej mobilizácie,
  • poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií okresný úrad v sídle kraja môže povolať na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia alebo k zamestnávateľovi na plnenie vyššie uvedených úloh.

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby

———————VZOR———————

Okresný úrad …………………… (sídlo)
(adresa okresného úradu v sídle kraja)

 

VYHLÁSENIE
o odopretí výkonu mimoriadnej služby

 

Ja, ……………………………………. (meno a priezvisko), narodený ………………………. (dátum)
v ……………………………………………………… (miesto narodenia), rodné číslo ………………………………,
trvale bytom ………………………………………………………………………………. (adresa trvalého pobytu),
prechodne bytom ………………………………………………………………. (adresa prechodného pobytu), *)
povolaním ………………………………………………………………………………………………………………, **)

v súlade s § 2 písm. a) a § 4 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase
vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov týmto vyhlasujem, že odopieram
výkon mimoriadnej služby, z dôvodu, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s mojim
………………………………………………………………………………………………………………………………….. .

V …………………………………………………..
(miesto a dátum)

 

…………………………………………………..
(podpis)

———————VZOR———————

Zdroj: www.mod.gov.sk

Kategórie
Zákony

Zákon č. 569/2005 Z. z. – Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

 

Zdroj: www.slov-lex.sk

Kategórie
Témy

Novela zákona o cestnej premávke (2022)

Zákon o cestnej premávke (Zákon č. 8/2009 Z. z.) od 1.3.2022 prináša viaceré zmeny, ktoré by mali prispieť k väčšej bezpečnosti na cestách. Aktuálne novinky sa týkajú najmä cyklistov. Podnetom pre túto novelu boli najmä viaceré nehody cyklistov v minulom roku.

Stanovenie odstupu pri predbiehaní cyklistov

Najväčšou zmenou, ktorú prináša táto novela, je stanovenie povinného odstupu motorového vozidla pri predchádzaní za účelom zachovania dostatočného odstupu. Po novom je presne definované, ako majú vodiči cyklistov predbiehať:
– pri rýchlosti do 50 km/h, teda v meste a v obci, je vodič povinný dodržať bočný odstup minimálne 1 m,
– pri rýchlosti nad 50 km/h, teda mimo mesta a obce, je určený minimálny odstup 1,5 m od cyklistu.

Cyklisti pri jazde vedľa seba alebo v balíku

Ďalšou zmenou je aj systém zoskupovania cyklistov pri spoločnej jazde na bicykloch. Podľa novej úpravy sa budú môcť cyklisti na ceste zoskupiť do tzv. balíka, čo bude závisieť podľa typu ciest:
– na poľných a lesných cestách a v obytných zónach budú môcť cyklisti jazdiť aj dvaja vedľa seba,
– na hlavných ťahoch môžu jazdiť takýmto spôsobom, maximálne dvaja cyklisti vedľa seba len v prípade, ak pôjde o skupinu minimálne šiestich cyklistov, teda vytvoria tzv. balík.

Prednosť v jazde pre cyklistov

Ak cyklista jazdí po samostatnej cykloceste, ktorá je rovnobežná s hlavnou cestou a ak príde ku križovatke týchto dvoch ciest, vodič musí dať cyklistovi prednosť.

Bezpečnejšie prechádzanie križovatky

Doteraz bolo pre cyklistov relatívnym hazardom odbočovanie vľavo na križovatke. Museli totiž postupovať ako vozidlo, to znamená, že sa museli dostať k ľavému okraju svojho pruhu, tam počkať, kým bude voľno v protismere a následne mohli križovatku prejsť tak, že sa museli opäť presunúť k ľavému okraju. Počas tohto boli obiehaní autami z oboch strán a ocitli sa tak v úzkom a nebezpečnom koridore.
Podľa novej úpravy už cyklisti budú môcť pri odbočovaní vľavo čakať uprostred svojho jazdného pruhu, prípadne čakať na pravej strane svojho pruhu. Súčasne obiehajúce autá musia zachovať odstup 1 m pri predbiehaní respektíve obchádzaní cyklistov.

Bicyklová cesta pre cyklistov

Novela taktiež zaviedla nový pojem, ktorým je tzv. „bicyklová cesta“. Takéto cesty zatiaľ nemáme, avšak vytvára sa nový rámec do budúcna pre ich výstavbu. Pôjde o cestu, po ktorej môžu jazdiť aj motorové vozidlá, avšak prednosť tu budú mať cyklisti. Tí nebudú musieť jazdiť po pravej strane, ale naopak budú môcť využívať celú jej šírku jazdného pruhu.
Motorové vozidlá budú môcť na takúto cestu ísť len v prípade povolenia dopravnou značkou a za podmienky dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti 30 km/h.

Výnimky pre jazdu na bicykli na chodníku

Po novom je dovolené rodičom v prípade, že sprevádzajú cyklistu do 10 rokov, jazdiť po chodníku. Tiež je možné využiť chodník na cestu bicyklom, ak má cyklista dieťa v cyklosedačke alebo v cyklovozíku. Nesmie však v žiadnom prípade prísť k ohrozeniu chodcov.

Zákaz parkovania na chodníku bez povolenia

Táto úprava je reakciou na preplnené chodníky, a to aj na sídliskách, kde často nebýva možné pre chodcov sa pohybovať po chodníkoch, nakoľko nebýva dodržiavaný povinný 1,5 m priestor pre chodcov a chodníky sa stávajú nepriechodné.

Kategórie
Témy

Upomínacie konanie – zrýchlený spôsob vymáhania pohľadávok

Od 1.2.2017 platí nový zákon č. 307/2016 Z z. o upomínacom konaní. Tento zavádza do nášho právneho poriadku nový spôsob vymáhania pohľadávok elektronickou formou. Jedná sa teda o elektronické konanie o platobnom rozkaze a bude predstavovať alternatívu klasického konania o platobnom rozkaze. Cieľom je zefektívniť a zrýchliť klasické súdne konanie.

Konanie o platobnom rozkaze je už existujúcou formou skráteného súdneho konania, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Platobnému rozkazu nepredchádza zdĺhavé súdne konanie, ale súd ho vydá na základe návrhu veriteľa, ktorý k návrhu na vydanie platobného rozkazu predloží potrebné dôkazy. Dlžník sa môže proti vydanému platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Ak však v lehote nepodá odpor, doručený platobný rozkaz sa stáva právoplatným a teda má charakter exekučného titulu. Ak súd platobný rozkaz nevydá, nariadi vo veci pojednávanie.

Cieľom upomínacieho konania je zrýchliť a zefektívniť súdne konanie o peňažných nárokoch, a to zavedením tejto elektronickej podoby konania a tým výrazne skrátiť lehoty na vymoženie pohľadávok.

Konanie prebieha formou štandardizovaných elektronických formulárov na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a prostredníctvom ich elektronického systému. Tieto formuláre sú automaticky spracúvané informačným systémom.

Prostredníctvom upomínacieho konania je možné uplatňovať len peňažné nároky.

Je na zvážení žalobcu, či si zvolí možnosť podania návrhu podľa Zákona o upomínacom konaní, alebo bude postupovať podľa Civilného sporového poriadku. Ak by bol návrh podľa prvého spôsobu zamietnutý, nevylučuje to možnosť pokračovať podľa druhého spôsobu.

Na upomínacie konanie je kauzálne príslušný na Slovensku len jediný súd, a to Okresný súd Banská Bystrica.

Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Takéto podanie musí byť riadne autorizované, teda vyžaduje sa jeho podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom. Spolu s návrhom sa zasielajú aj všetky listiny a dôkazy preukazujúce nároky žalobcu a na základe ktorých sa má platobný rozkaz vydať.

V návrhu je potrebné označiť žalobcu jeho identifikačnými údajmi, rovnako tak aj žalovaného. Treba uviesť aj bankový účet, na ktorý sa má peňažná pohľadávka zaplatiť a kde má byť taktiež vrátený zaplatený súdny poplatok.

V prípade využitia možnosti vydania platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho konania sa súdny poplatok znižuje na polovicu. Tento je splatný už podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Zákon vymenúva tiež prípady, kedy vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustné:

  • dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola,
  • nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok,
  • nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté,
  • nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu,
  • nárok zo zmenky voči fyzickej osobe,
  • nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi,
  • nebol podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára,
  • žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku a ak je zastúpený, tak jeho zástupca,
  • návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu,
  • platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.

Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyhovie a platobný rozkaz vydá, ak sú splnené procesné podmienky, je zaplatený súdny poplatok a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu. V takomto prípade ho súd vydá do 10 pracovných dní a zároveň uloží žalovanému povinnosť uhradiť dlžnú sumu uvedenú v platobnom rozkaze do 15 dní odo dňa jeho doručenia a taktiež v tejto lehote aj uhradil žalobcovi jeho trovy konania, prípadne aby v tejto lehote podal odpor.

Platobný rozkaz súd doručí žalobcovi aj žalovanému ako elektronický úradný dokument. Ak žalovaný má aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, súd mu spolu s platobným rozkazom doručí aj odkaz na formulár na podanie odporu.

V prípade, že žalovanému nie je možné doručiť platobný rozkaz do jeho elektronickej schránky, platobný rozkaz sa žalovanému doručí na adresu, ktorú uvedie žalobca. Ak sa zásielka aj z tejto adresy vráti súdu ako nedoručená, súd ešte vykoná úkony na zistenie inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii.

Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk. Keď sa platobný rozkaz v upomínacom konaní nepodarí žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd upovedomí žalobcu a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku. Ak tak žalobca neurobí, platobný rozkaz sa zrušuje a súd konanie zastaví. V takom prípade platí, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Ak žalobca požiada o pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.

Žalovaný sa môže proti vydanému platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Tento musí byť vecne odôvodnený a podaný na predpísanom formulári. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje.

V lehote na podanie odporu môže žalovaný požiadať o povolenie plnenia v splátkach. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa zákona o e-Governmnete.

Žiadosť o povolenie plnenia v splátkach je prípustná len v určitých prípadoch:

  • žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor,
  • priznaný nárok vrátane náhrady trov konania presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur,
  • žalovaný vyhlási, že priznaný nárok zaplatí najviac v 10 mesačných splátkach,
  • žalovaný doloží výpisom z účtu alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne.

Užitočné odkazy:

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností

———————VZOR———————

Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností

Okresný úrad Ilava
Katastrálny odbor
Mierové námestie 81/18
019 01 Ilava

Dolu podpísaný/í navrhovateľ/ia:
Meno a priezvisko: …………………………, rodné číslo: …………………………

trvale bytom: …………………………

Meno a priezvisko: …………………………, rodné číslo: …………………………

trvale bytom: …………………………

žiadam/e v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov o zápis vlastníckeho práva k stavbe do katastra nehnuteľností postavenej po 01.07.2015.

Údaje o stavbe, o ktorej zápis žiadame:
Súpisné číslo stavby: ………………….. Popis stavby: …………………………

Stavba je postavená na pozemku – parcela registra „C“ č. p. …………………………

v katastrálnom území: …………………………

Stavba je/ nie je1 drobnou stavbou v zmysle § 139b ods. 6, 7 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Priložené verejné listiny a iné listiny2 :
1) Písomná informácia obce o tom, že stavbe bolo určené súpisné a orientačné číslo, vydaná pod číslom ………………………… dňa …………………………
2) Kolaudačné rozhodnutie č. …………………………
3) Geometrický plán č. …………………………
4) Iné: …………………………

V …………………………, dňa …………………………

Podpisy navrhovateľov: …………………………

1 Navrhovateľ zakrúžkovaním označí, či stavba je alebo nie je drobnou stavbou.
2 Navrhovateľ zakrúžkuje listiny, ktoré prikladá k žiadosti a doplní ich číslo alebo iný identifikátor. Pokiaľ navrhovateľ prikladá aj iné listiny ako sú vymenované v bodoch 1-3, ich označenie doplní do bodu 4.

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.