Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Odvolanie (stiahnutie) výpovede

Jedným z následkov podanej výpovede, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, je plynutie výpovednej doby. Táto je v rozsahu minimálne jedného mesiaca v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Počas tejto doby si môže zamestnávateľ ale aj zamestnanec rozmyslieť ukončenie pracovného pomeru a podanú výpoveď odvolať, respektíve stiahnuť.

Postup pre takéto odvolanie / stiahnutie podanej výpovede upravuje Zákonník práce v § 61 ods. 4., ktorý hovorí, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Tu prichádzajú v úvahu dva možné scenáre:

  1. V prípade, ak výpoveď ešte nebola doručená druhej strane a tá by si výpoveď rozmyslela, má možnosť ešte pred samotným doručením túto vziať späť spôsobom, že osobne na pracovisku predloží odvolanie / späťvzatie výpovede a tým pádom sa na podanú výpoveď, ktorá následne bude doručená, bude hľadieť ako keby ani nebola podaná a tým pádom ju de facto anuluje a pracovný pomer bude naďalej pokračovať.
  2. Druhý scenár predpokladá, že samotná výpoveď už bola medzičasom doručená druhej strane. V takom prípade Zákonník práce upravuje postup pre tento prípad práve v spomínanom § 61 ods. 4. Vyžaduje sa tu však súhlas druhej strany s takýmto späťvzatím. Odvolanie výpovede je potrebné urobiť rovnakým postupom ako samotnú výpoveď, a to v písomnej forme. Práve pre odstránenie akýchkoľvek pochybností je vhodné na samotné odvolanie priamo uviesť na vhodnom mieste aj vyhlásenie druhej strany o tom, že s takýmto späťvzatím súhlasí a na potvrdenie toho pripojí k vyhláseniu aj svoj vlastnoručný podpis. Ak by však druhá strana už nesúhlasila s tým, aby pracovný pomer pokračoval, tento sa skončí uplynutím výpovednej doby, prípadne podľa okolností súdnym rozhodnutím, ak by niektorá strana s výpoveďou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní a za tým účelom podala na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

 

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca/Obchodný názov zamestnávateľa, Adresa trvalého pobytu zamestnanca/sídlo zamestnávateľa

 

Obchodný názov zamestnávateľa/
Meno a priezvisko zamestnanca

Sídlo zamestnávateľa/
adresa zamestnanca

 

V ………………… , dňa …………………

 

VEC: Odvolanie výpovede v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce

Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolávam svoju výpoveď z pracovného pomeru zo dňa ………………. týkajúcu sa pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy …………………. zo dňa ……………. , uzatvorenej medzi ……………………….. [meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia zamestnanca, adresa trvalého pobytu zamestnanca] a ……………………….. [obchodný názov zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, IČO zamestnávateľa] a trvám na pokračovaní pracovného pomeru.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca/
Obchodný názov zamestnávateľa

(podpis)

S odvolaním výpovede súhlasím / nesúhlasím:

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby

Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z Ústavy SR, ktorá odkazuje na zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V zmysle vyššie uvedeného mimoriadnou službou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby. Vojakom mimoriadnej služby sa rozumie:

  • profesionálny vojak,
  • vojak v zálohe povolaný na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl,
  • vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby,
  • registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách,
  • vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Krízovou situáciou v zmysle zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobenia sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Vznik brannej povinnosti:

  • Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
  • Občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
  • Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
  • Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.
  • Občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Kto nemá záujem byť povolaný do mimoriadnej služby, pre toho existuje alternatívna služba. Tou je podľa zákonnej definície iná služba namiesto mimoriadne služby, ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.

Prvým a hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Toto je možné podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.

Podanie vyhlásenia je obmedzené aj z časového hľadiska. Toto je možné podať len v roku, v ktorom vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu. V prípade, že takéto vyhlásenie bolo urobené po uvedenej lehote a v období krízovej situácie, tak sa naň neprihliada.

Povinné náležitosti vyhlásenia:

  • meno a priezvisko,
  • dátum a miesto narodenia,
  • rodné číslo,
  • adresa trvalého a prechodného pobytu,
  • povolanie,
  • dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.

Vyhlásenie musí podať občan na príslušnom okresnom úrade podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom úradu.

Toto vyhlásenie je možné spraviť len raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie už neprihliada.

Okresný úrad môže rozhodnúť o nezaradení občana, ktorý podal predmetné vyhlásenie. Občan sa môže proti takémuto rozhodnutiu odvolať.

Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.

Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:

  • zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
  • poskytovania zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovania sociálnej pomoci,
  • civilnej ochrany obyvateľstva,
  • opatrení hospodárskej mobilizácie,
  • poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií okresný úrad v sídle kraja môže povolať na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia alebo k zamestnávateľovi na plnenie vyššie uvedených úloh.

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby

———————VZOR———————

Okresný úrad …………………… (sídlo)
(adresa okresného úradu v sídle kraja)

 

VYHLÁSENIE
o odopretí výkonu mimoriadnej služby

 

Ja, ……………………………………. (meno a priezvisko), narodený ………………………. (dátum)
v ……………………………………………………… (miesto narodenia), rodné číslo ………………………………,
trvale bytom ………………………………………………………………………………. (adresa trvalého pobytu),
prechodne bytom ………………………………………………………………. (adresa prechodného pobytu), *)
povolaním ………………………………………………………………………………………………………………, **)

v súlade s § 2 písm. a) a § 4 zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase
vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov týmto vyhlasujem, že odopieram
výkon mimoriadnej služby, z dôvodu, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s mojim
………………………………………………………………………………………………………………………………….. .

V …………………………………………………..
(miesto a dátum)

 

…………………………………………………..
(podpis)

———————VZOR———————

Zdroj: www.mod.gov.sk

Kategórie
Zákony

Zákon č. 569/2005 Z. z. – Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

569

ZÁKON

z 8. novembra 2005

o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu,1) spôsob odopretia výkonu mimoriadnej služby,2) dokumentáciu registrovaných občanov3) a vojakov v zálohe4) povinných vykonať alternatívnu službu, povolávanie registrovaných občanov a vojakov v zálohe povinných vykonať alternatívnu službu a výkon alternatívnej služby.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona

a) alternatívna služba je iná služba namiesto mimoriadnej služby,2) ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby2) z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním5) (ďalej len „vyhlásenie“),

b) zamestnávateľ je zamestnávateľská organizácia štátu, verejnoprávna inštitúcia, zamestnávateľská organizácia územnej samosprávy, organizácia registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti6) a zamestnávateľská organizácia, ktorá plní úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu alebo civilnej ochrany obyvateľstva7) v čase vojny a vojnového stavu.

§ 3

Zásada rovnakého zaobchádzania

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku uvedené v osobitnom predpise.8)

§ 4

Odopretie výkonu mimoriadnej služby

(1) Občan môže v stave bezpečnosti9) odoprieť výkon mimoriadnej služby2) vyhlásením

a) v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo

b) v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu.10)

(2) Na vyhlásenie podané po lehote uvedenej v odseku 1 a na vyhlásenie podané v období krízovej situácie10a) sa neprihliada.

(3) Vyhlásenie občana obsahuje

a) meno a priezvisko,

b) dátum a miesto narodenia,

c) rodné číslo,

d) adresu trvalého a prechodného pobytu,

e) povolanie,

f) dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.2)

(4) Vyhlásenie s osvedčeným podpisom2a) podáva občan na príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) písomným podaním.

(5) Vyhlásenie môže evidovaný občan až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu (ďalej len „povolávací rozkaz“) vziať späť písomným podaním s osvedčeným podpisom na okresný úrad v sídle kraja.

(6) Podanie o späťvzatí vyhlásenia obsahuje údaje podľa odseku 3 písm. a) až d) a dôvod späťvzatia vyhlásenia.

(7) Po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie neprihliada.

(8) Ak okresný úrad v sídle kraja rozhodne o nezaradení občana, ktorý podal vyhlásenie do dokumentácie evidovaných občanov, občan môže proti rozhodnutiu podať odvolanie na okresný úrad v sídle kraja.

(9) Vyhlásenie podľa odseku 1 nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka,11) vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh12) a vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.

§ 5

Dokumentácia evidovaných občanov

(1) Dokumentáciu evidovaných občanov vedie okresný úrad v sídle kraja.

(2) Dokumentácia podľa odseku 1 obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko a akademický titul,

b) dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,

c) rodné číslo,

d) adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,

e) údaj o rodinnom stave,

f) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo blízkych osôb,12a)

g) pohlavie a údaje o zdravotnom stave,

h) záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,

i) údaje o ukončenom vzdelaní,

j) údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti,

k) údaje o podaní vyhlásenia a späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a záznamy o výkone alternatívnej služby,

l) údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,

m) záznamy o oslobodení od výkonu alternatívnej služby,

n) výsledky odvodu a prieskumu zdravotnej spôsobilosti,

o) údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,

p) štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,

q) štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

r) záznamy o vykonaní dobrovoľnej vojenskej prípravy,

s) záznamy o zaradení a dobe trvania zaradenia do aktívnych záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl,

t) záznamy o výkone vojenskej služby podľa osobitného predpisu,13)

u) záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,

v) údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere v ozbrojených zboroch a Hasičskom a záchrannom zbore.

(3) Okresný úrad v sídle kraja môže požiadať evidovaného občana o doplnenie údajov v dokumentácii uvedenej v odseku 2.

(4) Na vyradenie evidovaného občana z dokumentácie okresného úradu v sídle kraja sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.14)

(5) Ak občan podá vyhlásenie podľa § 4 ods. 1, okresný úrad v sídle kraja mu vydá do 30 dní rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie.

(6) Ak evidovaný občan vezme späť vyhlásenie, okresný úrad v sídle kraja vydá do 30 dní rozhodnutie o jeho vyradení z dokumentácie evidovaných občanov.

§ 6

Povolávanie na výkon alternatívnej služby

(1) Ak prezident Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu nariadi povolať evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby, okresný úrad v sídle kraja ich povolá na jej výkon.

(2) Okresný úrad v sídle kraja15) povolá registrovaného občana na výkon alternatívnej služby najskôr odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného okresným úradom v sídle kraja podľa osobitného predpisu16) o spôsobilosti vykonávať alternatívnu službu.

(3) Okresný úrad v sídle kraja povolá vojaka v zálohe, ktorý podal vyhlásenie na výkon alternatívnej služby najskôr odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zaradení vojaka v zálohe do dokumentácie evidovaných občanov.

(4) Evidovaného občana, ktorý podal vyhlásenie a bol zaradený do dokumentácie občanov, okresný úrad v sídle kraja povolá na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti

a) zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach,17) ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,

b) poskytovania zdravotnej starostlivosti,

c) poskytovania sociálnej pomoci,

d) civilnej ochrany obyvateľstva,

e) opatrení hospodárskej mobilizácie,

f) poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.

(5) Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií okresný úrad v sídle kraja povolá na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia18) alebo k zamestnávateľovi podľa odseku 4.

(6) Žiadosť o pridelenie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby predkladá zamestnávateľ podľa odsekov 4 a 5 okresnému úradu v sídle kraja v stave bezpečnosti alebo v období krízovej situácie.

(7) Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva okresný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom. Povolávací rozkaz sa doručí do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo okresného úradu v sídle kraja.

(8) Evidovaný občan je povinný dostaviť sa k zamestnávateľovi na miesto a v čase určenom v povolávacom rozkaze.

(9) Evidovaný občan je povinný okresnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby; dôvody je povinný preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne osvedčenou kópiou. Dôvody, ktoré bránia evidovanému občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby, sú

a) dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav a liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje evidovanému občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby,

b) okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

c) následky mimoriadnej udalosti, ktoré postihli evidovaného občana alebo podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,

d) bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.

(10) Evidovaný občan, na ktorého oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa primerane vzťahuje osobitný predpis18a) a ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu alternatívnej služby okresnému úrad v sídle kraja prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby, ktorý evidovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.

(11) Evidovanému občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon alternatívnej služby z dôvodov podľa odseku 9, okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon alternatívnej služby a povolá ho na výkon alternatívnej služby v inom termíne. Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon alternatívnej služby sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(12) Ak evidovaný občan odoprel prevziať povolávací rozkaz, považuje sa povolávací rozkaz za doručený dňom, keď prevzatie odoprel. O tejto skutočnosti musí byť evidovaný občan poučený.

(13) Ak doručenie povolávacieho rozkazu nebolo úspešné, okresný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana k zamestnávateľovi určenému v povolávacom rozkaze.

(14) Na evidovaného občana podľa odseku 10 sa odsek 13 nevzťahuje.

(15) Povolávací rozkaz oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou dopravou, miestnou hromadnou dopravou, verejnou pravidelnou autobusovou dopravou19) a verejnou dopravou na dráhe20) z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

(16) Proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.

(17) Vzor povolávacieho rozkazu a všeobecné pokyny sú uvedené v prílohe tohto zákona.

(18) Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom alternatívnej služby okresný úrad v sídle kraja poskytne zamestnávateľovi údaje o občanovi uvedené v § 5 ods. 2 písm. a) až d), g) až i) a l).

§ 7

Preradenie a oslobodenie od výkonu alternatívnej služby

(1) Okresný úrad v sídle kraja môže na žiadosť evidovaného občana zo zdravotných, rodinných alebo sociálnych dôvodov preradiť evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi; na preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 9.

(2) Okresný úrad v sídle kraja môže na žiadosť zamestnávateľa preradiť evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

(3) Ak okresný úrad v sídle kraja zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, rozhodne o preradení občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

(4) Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja podľa odsekov 1 až 3 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(5) Na oslobodenie od povinnosti výkonu alternatívnej služby sa primerane vzťahujú ustanovenia o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby2) podľa zákona o brannej povinnosti.21)

§ 8

Výkon alternatívnej služby

(1) Výkon alternatívnej služby sa začína prezentáciou evidovaného občana v deň jeho skutočného nástupu k určenému zamestnávateľovi. Pri nástupe je evidovaný občan povinný preukázať svoju totožnosť.22)

(2) Prezentáciou podľa odseku 1 sa rozumie overenie totožnosti evidovaného občana, odobratie povolávacieho rozkazu a oznámenie o jeho zaradení do pracovnej činnosti.

(3) Zamestnávateľ určený v povolávacom rozkaze je povinný prijať evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a oznámiť okresnému úradu v sídle kraja jeho nástup na výkon alternatívnej služby.

(4) Zamestnávateľ poskytuje evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu

a) bezplatné ubytovanie na základe jeho žiadosti,

b) bezplatné stravovanie tri razy denne alebo peňažnú náhradu za neodobratú stravu najmenej v hodnote stravovacej normy vojaka mimoriadnej služby23) a náhradu za neodobratú stravu v dňoch práceneschopnosti a za dni pracovného voľna alebo prekážok v práci,24)

c) bezplatne pracovný odev, pracovnú obuv a ochranné pracovné prostriedky v súlade s osobitným predpisom,25)

d) odmenu za vykonávanú prácu v sume hodnostného platu,26) ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify26a) a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,26b)

e) náhradu cestovného podľa predložených dokladov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu alternatívnej služby a späť alebo z miesta ubytovania do miesta výkonu alternatívnej služby a späť, v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe, ak túto prepravu nezabezpečuje vlastnými prostriedkami.

(5) Ak evidovaný občan odmietne bezplatné ubytovanie alebo prepravu do miesta výkonu alternatívnej služby a späť zamestnávateľom, nárok na náhradu za také ubytovanie alebo prepravu nemá.

(6) Zamestnávateľovi, ktorý poskytuje evidovanému občanovi náležitosti podľa odseku 4, patrí peňažná náhrada. Peňažnú náhradu poskytuje okresný úrad v sídle kraja. Peňažná náhrada je splatná do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia mieru alebo skončenia vojnového stavu.

(7) Za závažné porušenie pracovných povinností evidovaného občana vo výkone alternatívnej služby sa považuje najmä

a) nenastúpenie na výkon pracovnej činnosti,

b) odmietnutie výkonu pracovnej činnosti,

c) požívanie alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok27) alebo iných návykových látok počas pracovnej činnosti.

(8) Za čas, v ktorom evidovaný občan závažným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na odmenu a peňažné náležitosti, ktoré by mu inak podľa tohto zákona patrili.

(9) Zamestnávateľ na účely plnenia povinností podľa tohto zákona vedie evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu, ktorá je súčasťou evidencie dochádzky jeho ostatných zamestnancov.

(10) Na základe žiadosti zamestnávateľa okresný úrad v sídle kraja poskytne zamestnávateľovi o evidovanom občanovi základné údaje súvisiace s výkonom alternatívnej služby na vedenie evidencií podľa odseku 9. Základnými údajmi sú meno, priezvisko, akademický titul, dátum narodenia, rodné číslo a adresa trvalého pobytu.

(11) Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja zmeny týkajúce sa jeho sídla, právnej formy, názvu a pracoviska a závažné porušenie pracovných povinností evidovaného občana, ktoré nastali počas výkonu alternatívnej služby.

§ 9

Doba výkonu práce

(1) Na výkon pracovnej činnosti evidovaného občana sa primerane vzťahuje Zákonník práce28) s výnimkou ustanovení

a) o maximálnej dĺžke pracovného času,

b) o vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernej časti,

c) o dovolenke za odpracované dni,

d) o dodatkovej dovolenke,

e) o základnej výmere dovolenky,

f) o odmeňovaní.

(2) Na vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok a na základnú výmeru dovolenky evidovaného občana sa primerane vzťahuje zákon o brannej povinnosti.28a)

(3) Zamestnávateľ môže nariadiť evidovanému občanovi pracovnú pohotovosť, pričom dbá na zachovanie trvania nepretržitého odpočinku.29)

(4) Evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu možno nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja.30)

§ 10

Povinnosti evidovaného občana pri výkone alternatívnej služby.

(1) Evidovaný občan je povinný plniť úlohy vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby.

(2) Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby je povinný vykonávať pracovnú činnosť primerane svojej telesnej zdatnosti a svojmu zdravotnému stavu. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom k určenému zamestnávateľovi; je povinný plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré mu vydá zamestnávateľ.

(3) Na povinnosti evidovaného občana vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby podľa odseku 1 sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.31)

§ 11

Prepustenie z výkonu alternatívnej služby

(1) Z výkonu alternatívnej služby možno evidovaných občanov prepustiť jednotlivo alebo hromadne, najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu povolania na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Z výkonu alternatívnej služby možno v čase vojny a vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť evidovaných občanov a súčasne na jej výkon povolať ďalších evidovaných občanov, ak si to dĺžka vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.

(3) Z výkonu alternatívnej služby možno prepustiť evidovaného občana aj na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja, ak

a) sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať alternatívnu službu,

b) bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody,

c) sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,

d) ho postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,

e) bola u evidovanej občianky zistená ťarchavosť,

f) nie je voľné pracovné miesto na vykonávanie pracovnej činnosti podľa § 10 ods. 2 a nemožno ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi podľa § 7 ods. 1 až 3.

(4) Proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja o prepustení z výkonu alternatívnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 12

Kontrolná činnosť

(1) ministerstvo, a okresné úrady v sídle kraja32) kontrolujú v čase vojny a vojnového stavu plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona u zamestnávateľov na miestach výkonu alternatívnej služby; tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitných predpisov.33)

(2) Ministerstvo, a okresné úrady v sídle kraja sú oprávnené v čase vojny a vojnového stavu vstupovať do objektov a zariadení zamestnávateľa, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, požadovať od zamestnávateľa predloženie potrebných dokladov a informácií o výkone alternatívnej služby, požadovať odstránenie zistených nedostatkov, predloženie správy o prijatých opatreniach a kontrolovať ich plnenie.

§ 13

Priestupky

(1) Priestupku sa pri výkone alternatívnej služby dopustí evidovaný občan, ktorý úmyselne uvedie neúplný alebo nesprávny údaj, zničí, poškodí alebo zneužije povolávací rozkaz alebo poruší pracovnú povinnosť konaním uvedeným v § 8 ods. 7.

(2) Na konanie a prerokovanie priestupkov v prvom stupni podľa tohto zákona je príslušný okresný úrad v sídle kraja, ktorý môže v blokovom konaní ukladať pokuty za priestupky podľa tohto zákona.

(3) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť občanovi pokutu do 331 eur a pri opakovanom priestupku až do 1 659 eur.

(4) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

(5) Výnos z pokút uložených za priestupky je príjmom štátneho rozpočtu.

(6) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,34) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 14

Správne delikty

(1) Okresný úrad v sídle kraja môže uložiť pokutu zamestnávateľovi, ktorý

a) neoznámi zmeny týkajúce sa jeho sídla, právnej formy, názvu a pracoviska, ktoré nastali počas výkonu alternatívnej služby,

b) závažne poruší povinnosti vyplývajúce z tohto zákona.

(2) Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 3 319 eur a pri opakovanom porušení povinností vyplývajúcich z tohto zákona až do výšky 16 596 eur.

(3) Na konanie a prerokovanie správnych deliktov v prvom stupni podľa tohto zákona je príslušný okresný úrad v sídle kraja, ktorý môže v blokovom konaní ukladať pokuty za správne delikty podľa tohto zákona.

(4) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti okresný úrad v sídle kraja dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.

(5) Pri určení pokuty okresný úrad v sídle kraja prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(6) Výnos z pokút uložených za správne delikty je príjmom štátneho rozpočtu.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 15

Spoločné ustanovenia

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,35) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Okresný úrad v sídle kraja vykonáva úkony v konaniach podľa § 6 až 8 a 11 výlučne v listinnej podobe.35a)

(3) Zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi pri výkone alternatívnej služby sa spravuje Zákonníkom práce.36)

(4) Evidovaným občanom, ktorí vykonávajú alternatívnu službu, sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa osobitného predpisu.37)

(5) Ministerstvo koordinuje činnosť okresných úradov v sídle kraja32) pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

§ 16

Prechodné ustanovenia

(1) Odopretie výkonu povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby2) podľa tohto zákona.

(2) Občanov, ktorí vykonávajú inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, prepustí územná vojenská správa z výkonu inej služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

(3) Občanov, ktorí pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov a nevykonali inú službu namiesto povinnej vojenskej služby a jej výkon im nebol odpustený, sú povinní vykonať alternatívnu službu podľa tohto zákona.

(4) Občanov, ktorým bol výkon inej služby namiesto povinnej vojenskej služby prerušený, územná vojenská správa vyradí z vojenskej evidencie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(5) Občanom, ktorí vykonali inú službu namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov alebo vykonali jej časť, sa zostatok nevykonanej inej služby odpúšťa; týchto občanov územná vojenská správa vyradí z vojenskej evidencie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(6) Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „civilná služba“, rozumie sa tým „alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu“.

(7) Nároky, ktoré vznikli z výkonu civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a právne úkony urobené pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa predchádzajúcich právnych predpisov; platí to aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.

§ 17

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 185/2000 Z. z. a zákona č. 216/2003 Z. z.

§ 18

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.

Kategórie
Témy

Novela zákona o cestnej premávke (2022)

Zákon o cestnej premávke (Zákon č. 8/2009 Z. z.) od 1.3.2022 prináša viaceré zmeny, ktoré by mali prispieť k väčšej bezpečnosti na cestách. Aktuálne novinky sa týkajú najmä cyklistov. Podnetom pre túto novelu boli najmä viaceré nehody cyklistov v minulom roku.

Stanovenie odstupu pri predbiehaní cyklistov

Najväčšou zmenou, ktorú prináša táto novela, je stanovenie povinného odstupu motorového vozidla pri predchádzaní za účelom zachovania dostatočného odstupu. Po novom je presne definované, ako majú vodiči cyklistov predbiehať:
– pri rýchlosti do 50 km/h, teda v meste a v obci, je vodič povinný dodržať bočný odstup minimálne 1 m,
– pri rýchlosti nad 50 km/h, teda mimo mesta a obce, je určený minimálny odstup 1,5 m od cyklistu.

Cyklisti pri jazde vedľa seba alebo v balíku

Ďalšou zmenou je aj systém zoskupovania cyklistov pri spoločnej jazde na bicykloch. Podľa novej úpravy sa budú môcť cyklisti na ceste zoskupiť do tzv. balíka, čo bude závisieť podľa typu ciest:
– na poľných a lesných cestách a v obytných zónach budú môcť cyklisti jazdiť aj dvaja vedľa seba,
– na hlavných ťahoch môžu jazdiť takýmto spôsobom, maximálne dvaja cyklisti vedľa seba len v prípade, ak pôjde o skupinu minimálne šiestich cyklistov, teda vytvoria tzv. balík.

Prednosť v jazde pre cyklistov

Ak cyklista jazdí po samostatnej cykloceste, ktorá je rovnobežná s hlavnou cestou a ak príde ku križovatke týchto dvoch ciest, vodič musí dať cyklistovi prednosť.

Bezpečnejšie prechádzanie križovatky

Doteraz bolo pre cyklistov relatívnym hazardom odbočovanie vľavo na križovatke. Museli totiž postupovať ako vozidlo, to znamená, že sa museli dostať k ľavému okraju svojho pruhu, tam počkať, kým bude voľno v protismere a následne mohli križovatku prejsť tak, že sa museli opäť presunúť k ľavému okraju. Počas tohto boli obiehaní autami z oboch strán a ocitli sa tak v úzkom a nebezpečnom koridore.
Podľa novej úpravy už cyklisti budú môcť pri odbočovaní vľavo čakať uprostred svojho jazdného pruhu, prípadne čakať na pravej strane svojho pruhu. Súčasne obiehajúce autá musia zachovať odstup 1 m pri predbiehaní respektíve obchádzaní cyklistov.

Bicyklová cesta pre cyklistov

Novela taktiež zaviedla nový pojem, ktorým je tzv. „bicyklová cesta“. Takéto cesty zatiaľ nemáme, avšak vytvára sa nový rámec do budúcna pre ich výstavbu. Pôjde o cestu, po ktorej môžu jazdiť aj motorové vozidlá, avšak prednosť tu budú mať cyklisti. Tí nebudú musieť jazdiť po pravej strane, ale naopak budú môcť využívať celú jej šírku jazdného pruhu.
Motorové vozidlá budú môcť na takúto cestu ísť len v prípade povolenia dopravnou značkou a za podmienky dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti 30 km/h.

Výnimky pre jazdu na bicykli na chodníku

Po novom je dovolené rodičom v prípade, že sprevádzajú cyklistu do 10 rokov, jazdiť po chodníku. Tiež je možné využiť chodník na cestu bicyklom, ak má cyklista dieťa v cyklosedačke alebo v cyklovozíku. Nesmie však v žiadnom prípade prísť k ohrozeniu chodcov.

Zákaz parkovania na chodníku bez povolenia

Táto úprava je reakciou na preplnené chodníky, a to aj na sídliskách, kde často nebýva možné pre chodcov sa pohybovať po chodníkoch, nakoľko nebýva dodržiavaný povinný 1,5 m priestor pre chodcov a chodníky sa stávajú nepriechodné.

Kategórie
Témy

Upomínacie konanie – zrýchlený spôsob vymáhania pohľadávok

Od 1.2.2017 platí nový zákon č. 307/2016 Z z. o upomínacom konaní. Tento zavádza do nášho právneho poriadku nový spôsob vymáhania pohľadávok elektronickou formou. Jedná sa teda o elektronické konanie o platobnom rozkaze a bude predstavovať alternatívu klasického konania o platobnom rozkaze. Cieľom je zefektívniť a zrýchliť klasické súdne konanie.

Konanie o platobnom rozkaze je už existujúcou formou skráteného súdneho konania, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Platobnému rozkazu nepredchádza zdĺhavé súdne konanie, ale súd ho vydá na základe návrhu veriteľa, ktorý k návrhu na vydanie platobného rozkazu predloží potrebné dôkazy. Dlžník sa môže proti vydanému platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Ak však v lehote nepodá odpor, doručený platobný rozkaz sa stáva právoplatným a teda má charakter exekučného titulu. Ak súd platobný rozkaz nevydá, nariadi vo veci pojednávanie.

Cieľom upomínacieho konania je zrýchliť a zefektívniť súdne konanie o peňažných nárokoch, a to zavedením tejto elektronickej podoby konania a tým výrazne skrátiť lehoty na vymoženie pohľadávok.

Konanie prebieha formou štandardizovaných elektronických formulárov na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a prostredníctvom ich elektronického systému. Tieto formuláre sú automaticky spracúvané informačným systémom.

Prostredníctvom upomínacieho konania je možné uplatňovať len peňažné nároky.

Je na zvážení žalobcu, či si zvolí možnosť podania návrhu podľa Zákona o upomínacom konaní, alebo bude postupovať podľa Civilného sporového poriadku. Ak by bol návrh podľa prvého spôsobu zamietnutý, nevylučuje to možnosť pokračovať podľa druhého spôsobu.

Na upomínacie konanie je kauzálne príslušný na Slovensku len jediný súd, a to Okresný súd Banská Bystrica.

Upomínacie konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Takéto podanie musí byť riadne autorizované, teda vyžaduje sa jeho podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom. Spolu s návrhom sa zasielajú aj všetky listiny a dôkazy preukazujúce nároky žalobcu a na základe ktorých sa má platobný rozkaz vydať.

V návrhu je potrebné označiť žalobcu jeho identifikačnými údajmi, rovnako tak aj žalovaného. Treba uviesť aj bankový účet, na ktorý sa má peňažná pohľadávka zaplatiť a kde má byť taktiež vrátený zaplatený súdny poplatok.

V prípade využitia možnosti vydania platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho konania sa súdny poplatok znižuje na polovicu. Tento je splatný už podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Zákon vymenúva tiež prípady, kedy vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustné:

  • dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola,
  • nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok,
  • nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté,
  • nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu,
  • nárok zo zmenky voči fyzickej osobe,
  • nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi,
  • nebol podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára,
  • žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku a ak je zastúpený, tak jeho zástupca,
  • návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu,
  • platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.

Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vyhovie a platobný rozkaz vydá, ak sú splnené procesné podmienky, je zaplatený súdny poplatok a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu. V takomto prípade ho súd vydá do 10 pracovných dní a zároveň uloží žalovanému povinnosť uhradiť dlžnú sumu uvedenú v platobnom rozkaze do 15 dní odo dňa jeho doručenia a taktiež v tejto lehote aj uhradil žalobcovi jeho trovy konania, prípadne aby v tejto lehote podal odpor.

Platobný rozkaz súd doručí žalobcovi aj žalovanému ako elektronický úradný dokument. Ak žalovaný má aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, súd mu spolu s platobným rozkazom doručí aj odkaz na formulár na podanie odporu.

V prípade, že žalovanému nie je možné doručiť platobný rozkaz do jeho elektronickej schránky, platobný rozkaz sa žalovanému doručí na adresu, ktorú uvedie žalobca. Ak sa zásielka aj z tejto adresy vráti súdu ako nedoručená, súd ešte vykoná úkony na zistenie inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii.

Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk. Keď sa platobný rozkaz v upomínacom konaní nepodarí žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd upovedomí žalobcu a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku. Ak tak žalobca neurobí, platobný rozkaz sa zrušuje a súd konanie zastaví. V takom prípade platí, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Ak žalobca požiada o pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.

Žalovaný sa môže proti vydanému platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Tento musí byť vecne odôvodnený a podaný na predpísanom formulári. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje.

V lehote na podanie odporu môže žalovaný požiadať o povolenie plnenia v splátkach. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa zákona o e-Governmnete.

Žiadosť o povolenie plnenia v splátkach je prípustná len v určitých prípadoch:

  • žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor,
  • priznaný nárok vrátane náhrady trov konania presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur,
  • žalovaný vyhlási, že priznaný nárok zaplatí najviac v 10 mesačných splátkach,
  • žalovaný doloží výpisom z účtu alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne.

Užitočné odkazy:

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností

———————VZOR———————

Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností

Okresný úrad Ilava
Katastrálny odbor
Mierové námestie 81/18
019 01 Ilava

Dolu podpísaný/í navrhovateľ/ia:
Meno a priezvisko: …………………………, rodné číslo: …………………………

trvale bytom: …………………………

Meno a priezvisko: …………………………, rodné číslo: …………………………

trvale bytom: …………………………

žiadam/e v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov o zápis vlastníckeho práva k stavbe do katastra nehnuteľností postavenej po 01.07.2015.

Údaje o stavbe, o ktorej zápis žiadame:
Súpisné číslo stavby: ………………….. Popis stavby: …………………………

Stavba je postavená na pozemku – parcela registra „C“ č. p. …………………………

v katastrálnom území: …………………………

Stavba je/ nie je1 drobnou stavbou v zmysle § 139b ods. 6, 7 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Priložené verejné listiny a iné listiny2 :
1) Písomná informácia obce o tom, že stavbe bolo určené súpisné a orientačné číslo, vydaná pod číslom ………………………… dňa …………………………
2) Kolaudačné rozhodnutie č. …………………………
3) Geometrický plán č. …………………………
4) Iné: …………………………

V …………………………, dňa …………………………

Podpisy navrhovateľov: …………………………

1 Navrhovateľ zakrúžkovaním označí, či stavba je alebo nie je drobnou stavbou.
2 Navrhovateľ zakrúžkuje listiny, ktoré prikladá k žiadosti a doplní ich číslo alebo iný identifikátor. Pokiaľ navrhovateľ prikladá aj iné listiny ako sú vymenované v bodoch 1-3, ich označenie doplní do bodu 4.

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu

———————VZOR———————

Okresný súd ………………..
…………………………..
…………………………..

V ………………. , dňa ………………

 

ŽALOBA
s návrhom na vydanie platobného rozkazu

 

Žalobca: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………

 

Žalovaný: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………

 

Doklad o zaplatení súdneho poplatku vo výške ………. eur je prílohou tejto žaloby

Súdu podané v počte rovnopisov: 2

 

I.
Opis rozhodujúcich skutočností

Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa………., dodal žalobca žalovanému tovar……………….

Faktúrou č. ……………. vystavenou dňa ………………….. , splatnou dňa ……………………. , žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za uvedený tovar v celkovej výške ……………….. eur.

Predmetná faktúra bola žalovanému doručená dňa …………………….. .

Napriek viacerým písomným, ale aj ústnym výzvam, žalovaný doteraz ani len čiastočne neuhradil svoj záväzok.

Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania, dohodnutý v kúpnej zmluve (článok …………….) vo výške ……………. % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Dôkazy:

  • kúpna zmluva zo dňa……………………
  • dodací list č………….. zo dňa………………
  • faktúra č. …………………… + podací lístok
  • výzva zo dňa …….. a zo dňa…………. s podacími lístkami

 

II.
Návrh na vydanie platobného rozkazu

Podľa § 265 odsek 1 Civilného sporového poriadku „Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.“

Podľa § 265 odsek 2 Civilného sporového poriadku: „Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.“

Žalobca má za to, že sú splnené všetky citované podmienky pre vydanie platobného rozkazu (s poukazom na § 299 odsek 2 CSP žalobca uvádza, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, ale ide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti) – žalobca tiež predkladá platobný rozkaz na tlačive podľa § 265 odsek 2 CSP.

Žalobca si v tomto spore uplatňuje istinu vo výške …………….. eur, úrok z omeškania vo výške ……………. % denne od ……………….. do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške …………… eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.

Žalobca, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti a právne dôvody navrhuje, aby súd vydal nasledovný

platobný rozkaz

Žalovaný je povinný do ……… dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalovanému ………. eur s úrokom z omeškania vo výške ……….. % zo sumy ………….. eur od …………………. do zaplatenia a trovy konania (súdny poplatok) vo výške …………. eur, alebo v rovnakej lehote podať proti platobnému rozkazu odpor.

V prípade, že platobný rozkaz nebude vydaný alebo po jeho vydaní bude zrušený, žalobca navrhuje, aby bol vo veci samej vydaný nasledovný

rozsudok

Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému ………… eur s úrokom z omeškania vo výške ……….. % zo sumy …………. eur od ………………….. do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to v lehote ……….. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

 

Žalobca

Prílohy:

  • Doklad o zaplatení súdneho poplatku
  • Platobný rozkaz – vyplnené tlačivo
  • Listinné dôkazy označené v texte

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa …………………………… vykonávam pre Vás prácu ………………………………………………………………………… .

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je dohodnutý termín splatnosti mzdy ……………. .

Mzda za mesiac ……………………………. mi do dnešného dňa nebola zaplatená.

Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týmto okamžite končím pracovný pomer uzatvorený s Vašou spoločnosťou z dôvodu nevyplatenia vyššie uvedenej mzdy.

Súčasne si uplatňujem svoj nárok na náhradu mzdy v sume môjho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

V prípade, že mi moje nároky na mzdu za mesiac ……………………………… a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov neuhradíte najneskôr v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, budem nútený/á sa s uplatnením svojich nárokov obrátiť na príslušný súd.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————