Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.

Kategórie
Témy

Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Ak nastane prípad, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, zamestnanec by mal postupovať nasledovne:

1) Zamestnanec doporučeným listom vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy v určenej lehote.

2) Ak zamestnávateľ na prvú výzvu nereaguje, zamestnanec ho vyzve doporučeným listom formou predžalobnej výzvy na vyplatenie mzdy v určenej lehote a taktiež ho upozorní na následky, ak tak neučiní, t. j. podanie trestného oznámenia, platobného rozkazu na súdne vymáhanie dlžnej sumy a taktiež na podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

3) Ak napriek vyššie uvedenému a vykonanému zamestnávateľ si nesplní svoje povinnosti, zamestnanec podáva trestné oznámenie na zamestnávateľa zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného.

4) Ďalej zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

5) Zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Ten však ale nemá právomoc vymáhať dlžnú sumu, môže len pokutovať zamestnávateľa za nevyplatenie mzdy.

V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec pracovný pomer okamžite skončiť v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Zdroj: www.ip.gov.sk

Kategórie
Témy

Koronavírus a pracovné právo

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU

Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, platí povinne 14-dňová karanténa. V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA

V prípade, ak sa zamestnanec vracia z oblasti, kde je hlásený výskyt ochorenia COVID-19, prípadne bol v kontakte s osobami, u ktorých je riziko nákazy, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Toto sa teda týka aj situácie, kedy by mohol zamestnanec ohroziť svojim zdravotným stavom aj ostatných zamestnancov vo firme. Zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného a v záujme ochrany zdravia môže nariadiť povinnosť pre zamestnancov, aby nahlasovali svoj pobyt v rizikovej oblasti alebo iné skutočnosti významné pre ochranu zdravia.

Z vyššie uvedených dôvodov je možné uplatňovanie preventívnych opatrení:

  1. ospravedlnená neprítomnosť v práci – § 141 ods. 1 Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. V tomto prípade zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov, a to za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Zamestnancovi sa za tento čas neplatí náhrada mzdy.
  2. práca z domu – zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na dočasne z domu vykonávanej práci. Takýto výkon práce, pokiaľ to jej charakter umožňuje, je nutný dojednať priamo v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva takéto niečo neumožňuje, je nutné to dojednať dodatkom k pracovnej zmluve. Práca z domu nemusí byť vykonávaná len v prípade potencionálneho rizika, že je osoba nakazená, ale aj v prípade prevencie, aby sa znížil počet zamestnancov vo firme najmä v prípade, ak vykonávajú prácu napríklad v skupine, cestujú do práce hromadnými dopravnými prostriedkami a podobne.
  3. čerpanie dovolenky – v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca. Šírenie nákazy koronavírusu takouto výnimočnou situáciou rozhodne je.
  4. čerpanie náhradného voľna – § 121 a § 122 Zákonníka práce, a to v prípade, ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok.
  5. zmena rozvrhu pracovných zmien – v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  6. ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
  7. nepridelenie práce zamestnancovi – § 142 ods. 3 Zákonníka práce – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – s cieľom prevencie nemusí zamestnávateľ zamestnancovi prideliť prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

V súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusom má taktiež osoba nárok na ošetrovné v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, a to v súvislosti s koronavírusom. Taktiež v prípade uznania za dočasne PN má osoba možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. Kontaktovať za týmto účelom Sociálnu poisťovňu je vhodné len emailom alebo telefonicky, nie osobne.

OŠETROVNÉ

Jedná sa o nemocenskú dávku, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo dieťa do 10 rokov veku, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne bolo nariadená karanténa v zariadení, kde sa poskytuje dieťaťu staroslivosť. Takýto nárok vznikne len osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

NEMOCENSKÉ

Nárok na nemocenské vzniká osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

 

V praxi sa množia prípady, keď zamestnávateľ núti zamestnanca zobrať si neplatené voľno, prípadne na “vypísanie sa na PN”, a to aj napriek tomu, že nie sú na to žiadne dôvody zo strany zamestnanca. Treba upozorniť, že takéto konanie zamestnávateľa je protiprávne a zamestnanec v prípade núteného voľna má nárok na preplatenie 100% svojho priemerného mesačného zárobku.

Zdroj: www.employment.gov.sk

Kategórie
Témy

Postup pre založenie s. r. o.

Podnikanie prostredníctvom s. r. o. je dlhodobo populárne. Je tomu tak z viacerým dôvodov, medzi ktoré patrí rýchle založenie s. r. o., nízke náklady na založenie a obmedzené ručenie za záväzky spoločnosti.

Postup založenia s. r. o. je založený na nasledujúcich krokoch:

  • určenie si skutočností ako kto bude konateľom spoločnosti, kto bude spoločníkom, aké bude obchodné meno, kde bude sídlo spoločnosti, aké bude základné imanie, predmet podnikania,
  • spísanie dokumentov na založenie spoločnosti,
  • ohlásenie živnosti na živnostenskom úrade a registrácia na daňovom úrade,
  • podanie návrhu na zápis do Obchodného registra,
  • zriadenie elektronickej schránky.

Na účely založenia s. r. o. sú potrebné nasledovné dokumenty:

Ak má spoločnosť jedného zakladateľa, spisuje sa zakladateľská listina. Ak má spoločnosť dvoch a viacerých zakladateľov, je potrebné spísať spoločenskú zmluvu. Rozdiel je len v názve, obe listiny majú rovnaké obsahové náležitosti. Podpisy na nich musia byť úradne overené.

Minimálne základné imanie pri s. r. o. je 5000 EUR. Kým v minulosti bolo potrebné túto sumu aj reálne vložiť do banky a potvrdenie o vložení tejto sumy z banky predložiť Obchodnému registru, dnes postačí túto sumu vložiť do pokladnice a takýto úkon sa preukazuje písomným vyhlásením správcu o splatení vkladu, ktorým môže byť rovnaká osoba ako tá, ktorá vklad vložila, čím sa proces založenia s. r. o. zjednodušuje.

Spoločnosť potrebuje mať evidované sídlo. Na tento účel je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo nájomná zmluva, ktorá je jednoduchším riešením. Niektoré súdy potrebujú aj list vlastníctva, stačí však kópia z www.katasterportal.sk.

Ďalej je potrebný podpisový vzor konateľa. Tento musí byť úradne overený.

Ak s. r. o. zakladá iba jedna osoba, je potrebné jej vyhlásenie, že nie je jediným zakladateľom alebo spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach. To isté platí pre právnické osoby.

Plnomocenstvo je potrebné pre prípad, ak má celý proces alebo aspoň jeho časť uskutočniť nejaká tretia osoba. Musí však byť na ňom overený podpis.

Ohlásenie založenia s. r. o. je potrebné urobiť na príslušnom okresnom úrade, živnostenskom odbore, a to podľa miesta sídla spoločnosti.

Súhlas správcu dane o nedoplatkoch už nie je potrebný.

Návrh na zápis s. r. o. je potrebné podať na príslušný registrový súd. Návrh je potrebné podať na formulári, ktorý je na to určený a priložiť všetky potrebné dokumenty – spoločenská zmluvu/zakladateľská listina, vyhlásenie správcu vkladu, súhlas vlastníka nehnuteľnosti, podpisový vzor konateľa, vyhlásenie jediného spoločníka, osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Ak podáva návrh do Obchodného registra niekto iný, je potrebné preložiť aj plnomocenstvo.

V prípade osobného podania sa platí správny poplatok vo výške 300 EUR a v prípade elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom 150 EUR. V prípade, ak sú údaje v návrhu na zápis správne, súd do dvoch pracovných dní zapíše s. r. o. do Obchodného registra a osobe zašle potvrdenie o zápise a aj výpis z Obchodného registra.

Elektronická schránka sa aktivuje automaticky po 10 dňoch od zápisu do Obchodného registra. Manuálne je možné ju aktivovať aj skôr.

Pre elektronickú schránku platí fikcia doručenia 15 dní. Teda ak do nej bolo niečo doručené a napriek tomu, že adresát túto správu nevidel, je považovaná za doručenú a na základe toho plynú ďalšie lehoty.

Kategórie
Témy

Postup pre založenie živnosti

Živnostenským podnikaním sa zaoberá zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Živnosťou je v zmysle tohto zákona sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

V Slovenskej republike je možné prevádzkovať jednu z troch druhov živností:

  • voľná
  • remeselná
  • viazaná.

Na prevádzkovanie voľnej živnosti nie je potrebné spĺňať žiadne požiadavky okrem tých všeobecných ako je vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Na prevádzkovanie remeselnej a viazanej živnosti je potrebné spĺňať aj osobitné podmienky.

Založenie živnosti zahŕňa vykonanie nasledujúcich činností:

1. Určenie predmetu podnikania / činnosti živnostníka

Najprv si musí osoba ujasniť, v čom chce podnikať a na základe toho zistiť podmienky potrebné pre získanie živnosti na konkrétny druh činnosti.

2. Určenie miesta podnikania a prevádzky

Táto adresa sa zapíše do živnostenského registra, zväčša to býva pri fyzických osobách adresa trvalého pobytu.

Miestom prevádzky je miesto, kde sa podnikateľská činnosť vykonáva. Spravidla je miesto prevádzky potrebné pri činnostiach, ktoré sa nedajú vykonávať z domu.

3. Určenie obchodného mena / názvu živnosti

Ide o názov, pod ktorým živnostník vystupuje navonok a ktorým sa prezentuje resp. pod ktorým vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

Obchodné meno nesmie byť rovnaké ako u inej osoby, ktorá už podnikateľskú činnosť vykonáva. Taktiež nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o podnikateľovi, prípadne o jeho podnikateľskej činnosti.

Obchodným menom býva spravidla meno a priezvisko živnostníka prípadne s dodatkom, ktorý ho bližšie špecifikuje.

4. Ohlásenie živnosti – osobne / elektronicky

Ďalším potrebným krokom pre začatie podnikania je získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ohlásiť je potrebné živnostenskému úradu a to buď osobne alebo elektronicky. V prípade osobného ohlásenia je potrebné navštíviť živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Na ohlásenie živnosti je možné splnomocniť aj inú osobu – splnomocnenca na základe splnomocnenia.

Pri osobnom ohlásení je potrebné vyplniť formulár na ohlásenie živnosti. Okrem formuláru je potrebné je na ohlásenie potrebné vyplniť aj prihlášku na verejné zdravotné poistenie a prihlášku k registrácii daňovníka k dani z príjmu fyzickej osoby. Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a daňový úrad teda nebude treba osobitne kontaktovať.

Pre remeselnú a viazanú živnosť je taktiež potrebné preukázať odbornú spôsobilosť.

Následne je potrebné zaplatiť správny poplatok vo výške 5 EUR pri voľnej alebo 15 EUR pri remeselnej alebo viazanej živnosti, a to za každú jednu. Narozdiel od toho, elektronické ohlásenie je zadarmo.

Na základe vyššie uvedeného živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení s prideleným IČO do troch pracovných dní, ktoré zašle buď poštou alebo je možné si ho vyzdvihnúť osobne. Ak by chýbali nejaké náležitosti, úrad vyzve na ich odstránenie do 15 dní.

Modernejším spôsobom je elektronické ohlásenie živnosti, a to na portáli verejne správy www.slovensko.sk. Na elektronické ohlásenie bude potrebné:

  • občiansky preukaz z elektronickým čipom aktivovaným na elektronické podpisovanie,
  • čítačka čipových kariet,
  • aplikácia na prihlasovanie, ktorú je možné stiahnuť na vyššie uvedenej webovej adrese.

Najprv je potrebné sa na portáli www.slovensko.sk prihlásiť, následne v sekcii Podnikateľ a časti Začatie podnikania pod záložkou Registrácia živnosti nájsť elektronickú službu Služby živnostenského registra – jednotné kontaktné miesto. Tu si treba zvoliť príslušný okresný úrad podľa bydliska alebo sídla a následne si vybrať online formulár a vyplniť ho. Prípadné prílohy sa tiež musia priložiť v elektronickej podobe. Ďalej je potrebné si zvoliť spôsob doručenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Na záver treba už len odoslať formulár podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Výška poplatku za elektronické ohlásenie je 0 EUR pri voľnej živnosti a 7,5 EUR pri remeselnej alebo viazanej.

5. Začiatok podnikania / prevádzkovania živnosti

Oprávnenie podnikania / prevádzkovania živnosti vzniká už dňom ohlásenia živnosti, prípadne neskorším dňom, ak je taký uvedený v ohlásení.

6. Založenie bankového účtu na podnikateľskú činnosť

Toto nie je zákonnou povinnosťou, príjem je možné si nechať zasielať aj na svoj osobný účet. Je však vhodnejšie tieto účty oddeľovať.

7. Ďalšie úkony po založení živnosti

Tu je možné zaradiť veci ako označenie miesta podnikania, výroba pečiatky, zaobstaranie fakturačného programu a zabezpečenie spracovania účtovníctva.

Kategórie
Témy

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa 2020

Zamestnávateľ môže svojmu zamestnancovi poskytnúť od roku 2020 príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Tento príspevok je ale úplne dobrovoľný a preto je úplne na zamestnávateľovi, či ho poskytne svojmu zamestnancovi ako benefit. Tento príspevok je oslobodený od dane z príjmu.

Príspevok môže byť poskytnutý zamestnancovi za podmienky, že pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok. O poskytnutie tohto príspevku musí zamestnanec požiadať, a to len u jedného zamestnávateľa.

Príspevok sa poskytuje v maximálnej výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok a to za všetky deti zamestnanca v úhrne. Výška príspevku sa odvíja od výšky oprávnených výdavkov.

V prípade, ak má zamestnanec kratší pracovný pomer, výška príspevku sa zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Oprávnené výdavky musia spĺňať nasledujúce podmienky:

  • musí ísť o preukázateľné výdavky,
  • výdavky musia byť u oprávnenej osoby, ktorou je športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe,
  • výdavky sú najviac za obdobie jedného kalendárneho roka.

Doklad od športovej organizácie musí zamestnanec preukázať zamestnávateľovi do 30 dní od jeho vydania a musí obsahovať meno a priezvisko dieťaťa.

Príspevok sa týka aj detí zverených do náhradnej starostlivosti zamestnancovi alebo iných detí žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti a ktoré nedovŕšili 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Príslušnosť dieťaťa k športovej organizácii musí trvať najmenej počas šiestich mesiacov. Ak bude takýto príspevok uznaný, bude poskytnutý v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak.

Príspevok bude v plnej výške daňovým nákladom zamestnávateľa a ten si ho môže zahrnúť do daňových výdavkov.

Príspevok si môže uplatniť v daňových výdavkoch aj SZČO, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Poskytovanie príspevku bolo taktiež rozšírené na športovú činnosť detí pre osoby v štátnej službe a príslušníkov finančnej správy.

Kategórie
Témy

Diaľničná známka v roku 2020

V roku 2020 bude po prvýkrát uvedená diaľničná známka s platnosťou 365 dní. V ponuke budú celkovo štyri druhy diaľničných známok:

10-dňová diaľničná známka za 10 EUR

30-dňová diaľničná známka za 14 EUR

ročná a 365-dňová diaľničná známka za 50 EUR.

365-dňová diaľničná známka sa začne predávať od 1. februára 2020.

Platnosť diaľničnej známky je možné jednoducho skontrolovať na stránke eznamka.sk, kde stačí zadať evidenčné číslo automobilu a opísať bezpečnostný kód alebo na infolinke NDS na telefónnom čísle 02 32 777 777.

V prípade uvedenia emailu alebo telefónneho čísla systém upozorní 3 dni vopred na vypršanie platnosti diaľničnej známky nezáležiac na jej type.

Najjednoduchším spôsobom, ako získať diaľničnú známku je jej zakúpenie na stránke eznamka.sk. Taktiež je možné jej zakúpenie aj na hraničných priechodoch alebo na čerpacích staniciach.

Pri kúpe cez internet sa dá platiť jedine platobnou kartou. Po úspešnom zrealizovaní platby cez internet je na e-mailovú adresu zaslané potvrdenie o platbe, ktoré zároveň slúži ako daňový doklad a je uznateľné v účtovníctve. Takýto doklad nie je potrebné nosiť so sebou v papierovej podobe.

Národná diaľničná spoločnosť kontroluje vodičov na diaľniciach pomocou statických aj mobilných kamerových systémov. Pokiaľ kamery zaznamenajú vozidlo bez platnej diaľničnej známky majiteľovi vozidla bude automaticky zaslaná pokuta podľa zásad objektívnej zodpovednosti. Za jazdu bez platnej diaľničnej známky je pokuta 150 EUR. Ak do 15 dní od jej doručenia je uhradená suma zodpovedajúca 2/3 pokuty, teda 100 EUR, berie sa, že je pokuta uhradená v plnej výške. Vodič môže dostať maximálne jednu pokutu za kalendárny mesiac. V prípade, ak pokuta nepríde do 3 rokov od jazdy bez diaľničnej známky, je takpovediac tento priestupok premlčaný.

V prípade, ak sa vodičovi nedopatrením podarí dostať na diaľnicu bez platnej diaľničnej známky, stále má možnosť si dodatočne (najlepšie v ten istý deň) dokúpiť známku a tým sa vyhnúť pokute.

Proti rozhodnutiu o udelení pokuty je možné podať takzvaný odôvodnený odpor. V prípade ale ak odporca neuspeje v správnom konaní, pokuta sa mu navýši o ďalší poplatok v hodnote 30 EUR.

Diaľničná známka nie je prenosná a je viazaná na konkrétne vozidlo.

V prípade prívesného vozíka nie je potrebná dodatočná diaľničná známka ak spolu s automobilom nie je presiahnutá hmotnosť 3,5 tony.

Diaľničná známka nie je potrebná pre klasické motorky. Trojkolky a štvorkolky ju už ale musia mať. Taktiež nie je potrebná diaľničná známka pre držiteľov preukazu ŤZP (ZŤP).

Ďalšie odkazy:

Zakúpenie diaľničnej známky cez internet

Zoznam obchodných miest pre zakúpenie diaľničnej známky

Mobilná aplikácia pre zakúpenie diaľničnej známky – Android

Mobilná aplikácia pre zakúpenie diaľničnej známky – iOS

Kategórie
Témy

Ako vytvoriť všeobecné obchodné podmienky pre e-shop

Každý e-shop musí mať vytvorené vlastné obchodné podmienky. V opačnom prípade za nesplnenie tejto podmienky hrozí pokuta. Prostredníctvom predaja tovaru, či služby na internete predajca uzatvára so zákazníkom zmluvu uzatvorenú na diaľku a obchodné podmienky, s ktorými zákazník prejaví svoj súhlas, sú vstupnou bránou do spoločného obchodu a dojednaniami kúpnej zmluvy.

Obsah všeobecných obchodných podmienok

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov vo svojich ustanoveniach uvádza, aké informácie musí dostať zákazník ešte pred odoslaním objednávky:

1/ hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby – popis týchto vlastností závisí od konkrétneho predávaného tovaru, či služby.

2/ údaje predávajúceho – obchodné meno, sídlo, resp. miesto podnikania, telefónne číslo, IČO, označenie registra a číslo zápisu, e-mailová adresa, DIČ, názov a adresa dozorného orgánu. Taktiež adresa, na ktorej si zákazník môže uplatniť reklamáciu, podať sťažnosť alebo iný podnet, ak sa táto líši od jeho sídla.

3/ celková cenu tovaru alebo služby vrátane DPH

4/ náklady na dopravu, dodanie, poštovné, iné náklady a poplatky

5/ cena za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie

6/ platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu dodania, informáciu o vybavovaní reklamácií a sťažnostítaktiež aj informácia o dostupnosti tovaru a o lehote jeho dodania, či je tovar skladom atď.

7/ informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu – podľa zákona musí predajca zákazníkovi okrem tejto informácie zároveň poskytnúť formulár na odstúpenie od zmluvy.

8/ informácia o znášaní nákladov na vrátenie tovaru predávajúcemu pri odstúpení od zmluvy

9/ informácia o prípadnej povinnosti spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za poskytnuté plnenieiba v prípade, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy po tom, čo na ňu udelil vyslovený súhlas.

10/ informácia o tom, kedy spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy

11/ informácia o tom, že je predávajúci zodpovedný za vady tovaru alebo služby – predávajúci zodpovedá za vady tovaru alebo služby vrámci záručnej doby, ktorá sa vzťahuje na daný tovar alebo službu.

12/ informácia o prísnejších podmienkach záruky – vzťahuje sa na tovar, ktorého záruka je podmienená napríklad určitým spôsobom používania.

13/ informácia o existencii príslušných kódexov správania

14/ informácia o dĺžke trvania zmluvy

15/ informácia o minimálnej dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa

16/ informácia o povinnosti zaplatiť preddavok – iba ak to vyplýva zo zmluvy, je potrebné o tejto skutočnosti informovať dopredu.

17/ informácia o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie obsahu a o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom – iba tovar s elektronickým obsahom.

18/ informácia o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov – potrebné uviesť odkaz na platformu alternatívneho riešenia spotrebiteľského sporu, prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu.

19/ informácia pre zákazníka o tom, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. Najvhodnejším spôsobom je uviesť to pri konečnom tlačidle objednávky v košíku ako: „Odoslať objednávku s povinnosťou platby“. Podľa zákona, ak by ste si túto povinnosť nesplnili, zákazník nie je povinný za tovar, či službu zaplatiť.

20/ informovať zákazníka o osobných údajoch, ktoré sa budú spracovávať.

Kam umiestniť Všeobecné obchodné podmienky

Zákon síce nepredpisuje miesto, kde musí byť umiestnený odkaz na všeobecné obchodné podmienky, avšak najlepšie je ich umiestniť pri vyššie uvádzanom tlačítku s názvom „Potvrdiť objednávku s povinnosťou platby”.

Pri objednávaní tovaru musí kupujúci „súhlasiť” so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Reklamačným poriadkom a Ochranou osobných údajov, t.j. pokiaľ neodklikne checkbox, ktorým vyjadruje svoj súhlas s vyššie uvedeným, nemôže byť jeho objednávka úspešná (checkbox nesmie byť predkliknutý!). Text by sa mal nachádzať pri potvrdení objednávky, približne v takomto znení:

Oboznámil som sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami (link na ich znenie), Reklamačným poriadkom (link na ich znenie) a Ochranou osobných údajov (link na ich znenie), porozumel som ich obsahu a v celom rozsahu s nimi súhlasím.”

Vlastné zmluvné dojednania

V obchodných podmienkach je možné upraviť akékoľvek vlastné zmluvné dojednania. Podmienkou však je, aby tieto neodporovali zákonu, resp. ho neobchádzali. V praxi sa často stáva, že predávajúci sa dojednaniami v obchodných podmienkach snaží chrániť svoje záujmy, avšak ako bolo uvedené, je dôležité, aby tieto neodporovali zákonu. Ak je teda v zákone určená lehota, túto nemožno skrátiť, možno ju však predĺžiť. Takisto si predávajúci v rámci obchodných podmienok nemôže svojvoľne upraviť dojednanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonným znením. Ako príklad, kedy by predávajúci konal v rozpore so zákonom, možno uviesť snahu predávajúceho vopred sa vyviniť zo zodpovednosti za vady, ktoré by sa v budúcnosti mohli prejaviť, a za ktoré naopak v zmysle zákona zodpovedá.

Kto môže vytvoriť všeobecné obchodné podmienky

Všeobecné obchodné podmienky si samozrejme môžete vytvoriť aj sami. Nakoľko je však zosúladenie obchodných podmienok so zákonom pomerne zložité a závislé od konkrétnej činnosti konkrétneho podnikateľa, je vhodné sa za tým účelom obrátiť na odborníka.

Kto kontroluje súlad obchodných podmienok so zákonom a aké sankcie hrozia v prípade zistených porušení

Kontrolu nad poskytovaním všetkých zákonných informácií predávajúcim spotrebiteľovi prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Táto v prípade zistenia pochybenia udeľuje pokuty.

Výšku pokuty nemožno vopred vyčísliť, nakoľko je závislá od konkrétneho prípadu a zisteného porušenia.

Zákon stanovuje, čo musia všeobecné obchodné podmienky obsahovať (§ 3 zákona č. 102/2014 Z.z.). Absencia niektorej z podmienok znamená uloženie pokuty. Netreba zabúdať na nové povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o alternatívnom riešení sporov, na základe ktorého musí e-shop povinne spolupracovať pri zmierlivom riešení sporu.

Pozor na likvidačné pokuty

Obchodné podmienky pre e-shop by mali byť naformulované a umiestnené správne. Ukladaná pokuta sa v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. môže vyšplhať až do výšky 33.000,- EUR a pri porušení povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa do 66.400,- EUR. Na vypracovaní dobrých obchodných podmienok a ich súlade s právnym poriadkom si preto treba dať záležať.

Kategórie
Témy

Dokumentácia pre prevádzkovanie e-shopu

Aké dokumenty pre e-shop?

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho upravuje dokumentáciu potrebnú pre prevádzkovanie e-shopu. Tento zákon bližšie špecifikuje, aké informačné povinnosti má predávajúci pri prevádzkovaní e-shopu a teda pri elektronickom obchode.

Zákon ako taký nehovorí o tom, aké dokumenty musí mať prevádzkovať na stránke e-shopu, ale hovorí len o tom, aké informácie musí prevádzkovateľ e-shopu svojmu zákazníkovi poskytnúť a teda uviesť na svojom webe.

Základné dokumenty pre prevádzkovanie e-shopu:

1) Všeobecné informácie ohľadne e-shopu, ktoré informujú zákazníka o predaju tovaru a služby. Mali by tu byť uvedené informácie o podmienkach dodania, cene, identifikačné údaje predávajúceho, informácie o štátnych orgánoch, ktoré vykonávajú dozor alebo dohľad. Tieto informácie by mali byť uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach.

2) Informácie ohľadne postupu v prípade vadného tovaru, teda ako v takomto prípade postupovať. Ide o prípady, keď je potrebné tovar reklamovať. Tieto informácie by mali byť obsiahnuté v Reklamačnom poriadku.

Okrem samotného reklamačného poriadku musí byť sprístupnené aj formulár, ktorým sa zákazníkovi dáva možnosť uplatniť si zodpovednosti za vady tovaru. Tento sa nazýva Reklamačný protokol. Taktiež je potrebný aj aj protokol na zaznamenanie spôsobu vybavenia reklamácie – Protokol o vybavení reklamácie. Tento sa nesprístupňuje na stránke vopred, ale zasiela sa zákazníkovi až v čase vybavenia reklamácie.

3) Dokumenty týkajúce sa ochrany osobných údajov zákazníka. V zmysle nariadenia GDPR musí byť zákazník informovaný o tom, ako sa narába s jeho osobnými údajmi a komu sú poskytované, kontakt na spracovateľa osobných údajov, poučenie zákazníka o tom čo sú to cookies a čo je ich funkcia. Tieto informácie je možné zakomponovať do jednotného dokumentu s názvom Ochrana osobných údajov.

4) Taktiež je potrebný súhlas zákazníka s používaním cookies,, ktorý je možné zakomponovať do spodného banneru, tzv. Cookies banner.

5) Jedným z hlavných dôvodov, prečo si ľudia vyberajú kúpu prostredníctvom internetu je dôvod, že v takomto prípade má človek nárok na odstúpenie od zmluvy, teda vrátenie tovaru predávajúcemu a vrátenie peňazí kupujúcemu, a to bez uvedenia dôvodu. O tomto je potrebné zákazníka poučiť. Na tento účel zákazníkovi treba poskytnúť Formulár pre odstúpenie od zmluvy.

Kam umiestniť informácie o e-shope?

Zákon č. 102/2014 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho neuvádza, kam umiestniť tieto informácie, zvyklosťou ale je ich umiestniť tak, aby ich zákazník našiel čo najjednoduchšie.

Odkazy na Všeobecné obchodné podmienky, Reklamačný poriadok a Poučenie o ochrane osobných údajov by mali byť zákazníkom prístupné na domovskej stránke. V prípade Reklamačného protokolu a Formulára k odstúpeniu od zmluvy by malo byť ich umiestnenie na rovnakom mieste ako odkazy na Všeobecné obchodné podmienky, Reklamačný poriadok a Poučenie o ochrane osobných údajov.

Zhrnutie: Aké dokumenty teda mať na svojom e-shope?

1) Všeobecné obchodné podmienky

2) Reklamačný poriadok

3) Poučenie o ochrane osobných údajov

4) Protokol o prijatí reklamácie

5) Formulár k odstúpeniu od zmluvy

6) Banner, ktorým zákazník vyjadrí svoj súhlas s používaním cookies

Viac k vytvoreniu všeobecných obchodných podmienok pre e-shop TU!

Kategórie
Témy

Prepis auta zo zahraničia

Postup pri kúpe auta v zahraničí a jeho prihlásení

1) Odhlásenie auta v pôvodnej krajine

V prípade kúpy auta v zahraničí má pôvodný majiteľ povinnosť najskôr odhlásiť predávané vozidlo v krajine, kde je prihlásené. Toto sa vyznačí v dokladoch vozidla a súčasne sú vydané vývozné značky.

2) Uznanie typového schválenia dovezeného auta

Následne je potrebné podať žiadosť, a to buď Žiadosť o typové schválenie dovezeného vozidla alebo Žiadosť o uznanie typového schválenia dovezeného vozidla. Ak príslušný okresný úrad zistí, že predmetné auto nemá typové schválenie ES, tak sám úrad prekvalifikuje žiadosť na žiadosť o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla.

V prípade áut dovezených z členských štátov Európskej únie a ak boli tieto boli zaregistrované v inom členskom štáte sa typové schválenie preukazuje osvedčením o evidencii zo štátu dovozu a výrobným štítkom, na ktorom je uvedená značka typového schválenia ES. V prípade nových áut sa typové schválenie ES preukazuje osvedčením o zhode COC a výrobným štítkom.

Žiadosť o uznanie typového schválenia ES sa podáva na Okresnom úrade – Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorá bude novým vlastníkom vozidla.

Doklady potrebné na predloženie spolu so žiadosťou o uznanie typového schválenia:

– osvedčenie o evidencii;

– doklad o vyradení vozidla z evidencie vozidiel v členskom štáte – len ak záznam o vyradení nie je uvedený v osvedčení o evidencii;

– odborný posudok o kontrole originality (KO) vozidla s výsledkom hodnotenia = spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, nie starší ako 15 dní (originál odborného posudku o kontrole originality vozidla a kontrolná nálepka);

– protokol o technickej kontrole (TK) vozidla – originál;

– protokol o emisnej kontrole (EK), s výsledkom hodnotenia – originál;

– potvrdenie o zaplatení poplatku za spracovanie odpadu za dovezené vozidlo;

– kolky;

– na uplatnenie zásady rýchlosti konania možno doložiť k žiadosti fotografie auta, výrobného štítku, VIN a podobne.

Typové schválenie ES sa preukazuje, u ojazdených vozidiel, osvedčením o evidencii zo štátu dovozu a výrobným štítkom, na ktorom je uvedená značka typového schválenia ES.

Všetky doklady musia byť v slovenskom alebo českom jazyku, v opačnom prípade sa vyžaduje ich úradný preklad.

Úrad je oprávnený vyžadovať aj privezenie vozidla na obhliadku na skontrolovanie údajov v predložených listinách.

Po predložení žiadosti, všetkých dokladov a dokumentov, úrad tieto posúdi a ak nenájde nesúlad alebo nezrovnalosť, nepochybuje o pravosti predložených dokumentov a podobne, uzná typové schválenie ES.

3) Prihlásenie auta dovezeného zo zahraničia do evidencie

Je potrebné predložiť žiadosť o prihlásenie auta do evidencie. Žiadosť na prihlásenie auta sa podáva na príslušnom Okresnom úrade – Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorá je novým vlastníkom auta.

Doklady potrebné na predloženie pri prihlásení auta spolu s vyplnenou žiadosťou o zapísanie vozidla do evidencie:

osvedčenie o evidencii, časť II;

– rozhodnutie o schválení technickej spôsobilosti vozidla alebo uznaní jeho typového schválenia ES;

– potvrdenie o zaplatení poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP);

plnomocenstvo – v prípade nechania sa zastupovať;

– ak je vlastníkom firma alebo živnostník – originál výpisu z obchodného alebo živnostenského registra;

– osvedčenie o zhode vozidla COC vydané výrobcom vozidla – ak sa jedná o nové vozidlo, ktoré má udelené typové schválenie ES (novým vozidlom je také, ktoré bolo v evidencii iného štátu max. 6 mesiacov, alebo ktoré má najazdené menej ako 6000 km);

– uhradenie správneho poplatku v aktuálnej výške podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch.

V prípade ak ide o nové auto dovezené z iného členského štátu Európskej únie, je potrebné predložiť aj potvrdenie vydané daňovým úradom o zaplatení dane z pridanej hodnoty v SR. Toto potvrdenie nie je potrebné ak vlastník vozidla predloží osvedčenie o registrácii pre DPH a potvrdenie daňového úradu o tom, že informoval daňový úrad o nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu Európskej únie.

Na všetky tieto kroky je možné splnomocniť tretiu osobu v prípade ak to vyžadujú osobné okolnosti. Stačí na to využiť splnomocnenie na prepis auta.