Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa …………………………… vykonávam pre Vás prácu ………………………………………………………………………… .

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je dohodnutý termín splatnosti mzdy ……………. .

Mzda za mesiac ……………………………. mi do dnešného dňa nebola zaplatená.

Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týmto okamžite končím pracovný pomer uzatvorený s Vašou spoločnosťou z dôvodu nevyplatenia vyššie uvedenej mzdy.

Súčasne si uplatňujem svoj nárok na náhradu mzdy v sume môjho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

V prípade, že mi moje nároky na mzdu za mesiac ……………………………… a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov neuhradíte najneskôr v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, budem nútený/á sa s uplatnením svojich nárokov obrátiť na príslušný súd.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Ak nastane prípad, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, zamestnanec by mal postupovať nasledovne:

1) Zamestnanec doporučeným listom vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy v určenej lehote.

2) Ak zamestnávateľ na prvú výzvu nereaguje, zamestnanec ho vyzve doporučeným listom formou predžalobnej výzvy na vyplatenie mzdy v určenej lehote a taktiež ho upozorní na následky, ak tak neučiní, t. j. podanie trestného oznámenia, platobného rozkazu na súdne vymáhanie dlžnej sumy a taktiež na podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

3) Ak napriek vyššie uvedenému a vykonanému zamestnávateľ si nesplní svoje povinnosti, zamestnanec podáva trestné oznámenie na zamestnávateľa zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného.

4) Ďalej zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

5) Zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Ten však ale nemá právomoc vymáhať dlžnú sumu, môže len pokutovať zamestnávateľa za nevyplatenie mzdy.

V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec pracovný pomer okamžite skončiť v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Zdroj: www.ip.gov.sk

Kategórie
Témy

Koronavírus a pracovné právo

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU

Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, platí povinne 14-dňová karanténa. V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA

V prípade, ak sa zamestnanec vracia z oblasti, kde je hlásený výskyt ochorenia COVID-19, prípadne bol v kontakte s osobami, u ktorých je riziko nákazy, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Toto sa teda týka aj situácie, kedy by mohol zamestnanec ohroziť svojim zdravotným stavom aj ostatných zamestnancov vo firme. Zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného a v záujme ochrany zdravia môže nariadiť povinnosť pre zamestnancov, aby nahlasovali svoj pobyt v rizikovej oblasti alebo iné skutočnosti významné pre ochranu zdravia.

Z vyššie uvedených dôvodov je možné uplatňovanie preventívnych opatrení:

  1. ospravedlnená neprítomnosť v práci – § 141 ods. 1 Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. V tomto prípade zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov, a to za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Zamestnancovi sa za tento čas neplatí náhrada mzdy.
  2. práca z domu – zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na dočasne z domu vykonávanej práci. Takýto výkon práce, pokiaľ to jej charakter umožňuje, je nutný dojednať priamo v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva takéto niečo neumožňuje, je nutné to dojednať dodatkom k pracovnej zmluve. Práca z domu nemusí byť vykonávaná len v prípade potencionálneho rizika, že je osoba nakazená, ale aj v prípade prevencie, aby sa znížil počet zamestnancov vo firme najmä v prípade, ak vykonávajú prácu napríklad v skupine, cestujú do práce hromadnými dopravnými prostriedkami a podobne.
  3. čerpanie dovolenky – v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca. Šírenie nákazy koronavírusu takouto výnimočnou situáciou rozhodne je.
  4. čerpanie náhradného voľna – § 121 a § 122 Zákonníka práce, a to v prípade, ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok.
  5. zmena rozvrhu pracovných zmien – v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  6. ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
  7. nepridelenie práce zamestnancovi – § 142 ods. 3 Zákonníka práce – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – s cieľom prevencie nemusí zamestnávateľ zamestnancovi prideliť prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

V súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusom má taktiež osoba nárok na ošetrovné v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, a to v súvislosti s koronavírusom. Taktiež v prípade uznania za dočasne PN má osoba možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. Kontaktovať za týmto účelom Sociálnu poisťovňu je vhodné len emailom alebo telefonicky, nie osobne.

OŠETROVNÉ

Jedná sa o nemocenskú dávku, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo dieťa do 10 rokov veku, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne bolo nariadená karanténa v zariadení, kde sa poskytuje dieťaťu staroslivosť. Takýto nárok vznikne len osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

NEMOCENSKÉ

Nárok na nemocenské vzniká osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

 

V praxi sa množia prípady, keď zamestnávateľ núti zamestnanca zobrať si neplatené voľno, prípadne na “vypísanie sa na PN”, a to aj napriek tomu, že nie sú na to žiadne dôvody zo strany zamestnanca. Treba upozorniť, že takéto konanie zamestnávateľa je protiprávne a zamestnanec v prípade núteného voľna má nárok na preplatenie 100% svojho priemerného mesačného zárobku.

Zdroj: www.employment.gov.sk

Kategórie
Témy

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.

Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika

– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)

– deň nástupu do práce

– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.

Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

– skúšobná doba

– vznik pracovného pomeru

– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:

– meno a priezvisko, rodné priezvisko

– adresa trvalého pobytu, občianstvo

– miesto a dátum narodenia

– rodné číslo

– rodinný stav

– zdravotná poisťovňa

– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)

– údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou

Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

———————VZOR———————

XYZ, a.s.
Bratislavská 45
852 10 Bratislava
IČO: 52346588

…………………
Frankfurtská 35
841 70 Bratislava
r.č. …………………..

Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou

Od ……………………….. pracujem v akciovej spoločnosti na základe pracovnej zmluvy ako …………………………

Svojho zamestnávateľa som požiadal o rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dňu ……………………….. v súvislosti so …………………………

Vzhľadom na fakt, že som do dnešného dňa nedostal žiadnu odpoveď, nemám inú možnosť ako rozviazať tento pracovný pomer výpoveďou.

Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je dvojmesačná, teda dňom …………………………

V ……………………….. dňa ………………………..

………………………..
zamestnanec

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Dohoda o vykonaní práce

Dohodu o vykonaní práce je možné uzatvoriť, pokiaľ sa na jej základe odpracuje maximálne 350 hodín za kalendárny rok.  Do rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Tento typ zmluvy je možné ale uzatvoriť aj s viacerými zamestnávateľmi. U každého platí tento limit 350 hodín samostatne.

Dohoda o vykonaní práce musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Musí v nej vyť vymedzená pracovná úloha a jej rozsah. Zamestnávateľ neriadi priebeh výkonu práce tak ako v pracovnom pomere, pracovný záväzok totiž je vymedzený výsledkom práce.

Odmena za vykonanú prácu je splatná po dokončení a odovzdaní práce.

Dohoda o vykonaní práce nezakladá žiadne nároky na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci a ani odmeny za prácu nadčas.

———————VZOR———————

Dohoda o vykonaní práce
uzatvorená podľa § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce

Zamestnávateľ:

ABCD a.s.
Plynárenská 37
852 01 Bratislava
IČO: 987654321
zapísaný v registri Okresného súdu Bratislava III
zastúpený: ………………………………, konateľ

a

Zamestnanec:

…………………….
Prístavná26
841 05 Bratislava
r.č. ………………………..

Článok I.
Predmet dohody

1.

Predmetom tejto dohody je vymedzenie pracovnej náplne zamestnanca a druh práce.

2.

Zamestnanec sa touto dohodou zaväzuje riadne a svedomito vykonávať pre zamestnávateľa prácu na pozícii …………………..

Článok II.
Doba trvania dohody

1.

Zamestnanec sa zaväzuje prácu vrátnika v budove firmy vykonávať v dobe od ………………. do ………………. podľa pokynov povereného pracovníka, ………………..

2.

Práca bude vykonávaná len v pracovných dňoch dobe od ………………. hod. do ………………. hod. , teda ……… hodiny denne.

Článok III.
Rozsah odpracovaných hodín

1.

Dohodnutý rozsah vykonanej práce je ………… hodín mesačne.

Článok IV.
Odmena za vykonanú prácu

1.

Odmena za vykonanú prácu je ……………….,- EUR mesačne, t.j. ……………….,- EUR za celé obdobie výkonu práce.

2.

Polovica dohodnutej odmeny, bude vyplatená ………………. v hotovosti.

3.

Zvyšná časť je splatná v hotovosti do ……….. dní po skončení vykonávania prác.

4.

Táto odmena môže byť primerane znížená, pokiaľ dohodnutá práca nebude vykonávaná podľa pokynov ………………………. ako poverenej osoby.

V ………………., dňa ……………….

……………….
zamestnanec

……………………….., ABCD a.s.
zamestnávateľ

———————VZOR———————