Kategórie
Témy

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.

Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika

– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)

– deň nástupu do práce

– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.

Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

– skúšobná doba

– vznik pracovného pomeru

– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:

– meno a priezvisko, rodné priezvisko

– adresa trvalého pobytu, občianstvo

– miesto a dátum narodenia

– rodné číslo

– rodinný stav

– zdravotná poisťovňa

– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)

– údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.

Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 5. 2018 účinné, definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb. Od konca mája 2018 sa tak na území členských štátov EÚ začal uplatňovať jednotný režim ochrany osobných údajov.

Podľa GDPR sú osobnými údajmi akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (tzv. dotknutá osoba). Osobnými údajmi sú také údaje/informácie, na základe ktorých možno fyzickú osobu identifikovať, prípadne aj také, na základe ktorých sa fyzická osoba stáva identifikovateľnou.

Medzi najzákladnejšie a najbežnejšie spracúvané osobné údaje patrí meno a priezvisko, adresa, telefónne číslo, e-mail (v tvare mena a priezviska), číslo preukazu totožnosti a iné.

Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace so samotnou prácou, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Konkrétny rozsah takýchto osobných údajov však nešpecifikuje žiadny právny predpis.

V praxi je možné tieto osobné údaje, ktoré sú spracúvané, rozdeliť do niekoľkých kategórii:

1) Identifikačné údaje – meno, priezvisko, rodné priezvisko, prezývka, titul, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu alebo iného dokladu totožnosti, štátna príslušnosť, národnosť, fotografia.

2) Kontaktné údaje – adresa trvalého alebo prechodného pobytu alebo bydliska, telefónne číslo, e-mailová adresa, adresa na sociálnej sieti.

3) Prevádzkové údaje – register pracovného času, pracovná funkcia, odborný útvar, identifikačné číslo, prístupový kód alebo heslo, online identifikátor, pracovná IP adresa.

4) Lokalizačné údaje – údaje určujúce geografickú polohu, údaje v knihe jázd služobného vozidla.

5) Citlivé údaje – údaje o zdravotnom stave, odtlačky prstov, scan sietnice, členstvo v odborovej organizácii, údaje o porušení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva.

GDPR taktiež niektoré osobné údaje vylúčil a už ďalej medzi citlivé osobné údaje nepatria. Ide o tieto:

– fotografia, ak na nej nie je zachytená nejaká citlivá charakteristika

– všeobecne použiteľný identifikátor

– vlastnoručný podpis

6) Údaje vytvárajúce ekonomickú identitu – údaj o mzde, číslo bankového účtu.

7) Údaje vytvárajúce sociálnu identitu – údaje o rodinnom stave, počte detí, dosiahnutom vzdelaní.

8) Údaje vytvárajúce fyzickú alebo fyziologickú identitu – hlas pri monitorovaní telefónov, obraz na videozázname.

9) Údaje vytvárajúce mentálnu identitu – informácie o správaní a osobných vlastnostiach zapísané v pracovnom posudku.

Medzi osobné údaje sa zhŕňajú aj tzv. subjektívne informácie – názory alebo hodnotenia.

Pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov musí vždy zamestnávateľ posúdiť, či je nevyhnutné spracúvať tie ktoré konkrétne osobné údaje, za akým účelom a tiež na základe akého právneho titulu.

V prípade, že by sa zamestnanec domnieval, že zamestnávateľ od neho požaduje osobné informácie, ktoré nepotrebuje alebo by nemal vedieť, môže sa domáhať preskúmania takéhoto konania zamestnávateľa, a to priamo Úradom na ochranu osobných údajov.

Kategórie
Vzory zmlúv

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov (GDPR)

Nová legislatívna v oblasti ochrany osobných údajov – Nariadenie (EÚ)2016/679 a zákon č. 18/2018 Z. z. sa začala uplatňovať dňom 25.05.2018. Čl. 33 nariadenia a § 40 zákona upravujú podmienky, kedy sú prevádzkovatelia povinní oznámiť úradu porušenie ochrany osobných údajov. Porušenie ochrany osobných údajov je prevádzkovateľ povinný oznámiť úradu bez zbytočného odkladu a podľa možností najneskôr do 72 hodín po tom,  ako sa o tom dozvedel. To neplatí, ak nie je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov povedie k riziku pre práva fyzickej osoby.

Oznámenie musí obsahovať najmä povahu porušenia, kategórie, približný počet dotknutých osôb,  počet príslušných záznamov a osobných údajoch, pravdepodobné dôsledky a opatrenia, ktoré boli prijaté na riešenie a zmierenie porušenia.

Sprostredkovateľ je povinný oznámiť prevádzkovateľovi porušenie ochrany osobných údajov bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o ňom dozvedel. Prevádzkovatelia uvedené informácie úradu poskytnú prostredníctvom úradu vytvoreného formuláru.

Kategórie
Vzory zmlúv

Oznámenie kontaktných údajov určenej zodpovednej osoby (GDPR)

Dňa 25.05.2018 sa začala uplatňovať nová legislatíva v oblasti ochrany osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 a zákon č. 18/2018 Z. z. Čl. 37 nariadenia a § 44 zákona upravujú podmienky, kedy sú prevádzkovatelia a sprostredkovatelia povinní určiť zodpovednú osobu. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ je povinný podľa čl. 37 ods. 7 nariadenia a § 44 ods. 8 zákona oznámiť Úradu na ochranu osobných údajov kontaktné údaje určenej zodpovednej osoby. Nakoľko zodpovedná osoba podľa čl. 39 ods. 1 písm. e) nariadenia a § 46 ods. 1 písm. e) zákona plní úlohy kontaktného miesta pre úrad, je prevádzkovateľ a sprostredkovateľ povinný oznámiť úradu aj identifikačné údaje zodpovednej osoby (napríklad kontakt na prevádzkovateľa a sprostredkovateľa alebo meno a priezvisko zodpovednej osoby), a to za účelom riadneho plnenia úloh úradu, aby mohol vhodne a personalizovane zodpovednú osobu oslovovať a kontaktovať, keď s ňou bude komunikovať. Úrad takto získané osobné údaje využíva a bude využívať výlučne na účely kontaktovania zodpovednej osoby pri komunikácii s ňou.

Vyššie uvedené platí aj pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, ktorí si zodpovednú osobu, určili alebo určia dobrovoľne.

Uvedené povinnosti si prevádzkovatelia a sprostredkovatelia voči úradu splnia prostredníctvom úradu vytvoreného formuláru.

 

 

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov (GDPR)

Ak má osoba podozrenie, že došlo alebo dochádza k porušovaniu jej práv pri spracovávaní osobných údajov, môže podať Úradu na ochranu osobných údajov návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov.

Návrh na začatie konania je možno podať písomne v listinnej podobe alebo elektronickej podobe, prípadne osobne na úrade ústnou formou do zápisnice.

V prípade zistenia pochybenia, úrad rozhodne predovšetkým o uložení opatrení na nápravu a lehoty na vykonanie takejto nápravy. Taktiež môže udeliť pokutu. Ak sa porušenie práv nepreukáže, úrad konanie zastaví. Úrad rozhoduje do 90 dní, v odôvodnených prípadoch môže lehotu primerane predĺžiť, najviac o 180 dní. Musí o tom informovať účastníka konania písomne. Riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu úradu je možné podať do 15 dní od jeho doručenia.

———————VZOR———————

Meno a priezvisko toho, kto návrh podáva, korešpondenčná adresa

———————————————————————————————————–

Úrad na ochranu osobných údajov

Slovenskej republiky

Hraničná 12

820 07 Bratislava

V miesto, dňa deň, mesiac, rok

VEC: Návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov

Dňa deň, mesiac, rok som zistil/a, že meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo spoločnosť doplniť názov so sídlom adresa, IČO:  porušuje ochranu mojich osobných údajov, konkrétne označiť práva, ktoré mali byť pri spracúvaní osobných údajov porušené a ako k danému porušeniu došlo, napr. prevádzkovateľ zverejnil moje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa, fotografia, na ktoré som nedal/a súhlas a nie je mi známe, že by existoval iný právny základ na takéto spracúvanie.

Svoje tvrdenie o zverejnení osobných údajov preukazujem dôkazom, ktorý tvorí prílohu tohto podania a zároveň úradu predkladám kópiu listu zo dňa deň, mesiac, rok, ktorým som si u prevádzkovateľa uplatnil/a svoje právo na výmaz. Zároveň v prílohe tohto podania prikladám odpoveď prevádzkovateľa zo dňa deň, mesiac, rok na moju výzvu, ktorou som i uplatnil/a právo
na výmaz.

Vzhľadom na skutočnosť, že som na takéto spracúvanie osobných údajov nedal/a súhlas a s argumentáciou prevádzkovateľa sa nestotožňujem z dôvodu uviesť dôvod, prečo považujete odpoveď prevádzkovateľa za nedostatočnú podávam podľa § 100 ods. 1 a 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov.

Vo vzťahu k podmienkam ustanoveným v § 100 ods. 5 písm. b) a d) zákona o ochrane osobných údajov prehlasujem, že

  1. nemám žiadnu vedomosť o tom, že vec, ktorej sa môj návrh týka, prejednáva súd alebo orgán činný v trestnom konaní a

  2. od udalosti, ktorej sa môj návrh týka, v deň jeho doručenia úradu neuplynú viac ako tri roky.

Týmto, žiadam Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, aby vo veci môjho návrhu začal konanie o ochrane osobných údajov.

podpis navrhovateľa/dotknutej osoby

Prílohy:

  1. Dôkaz – napr. print screen obrazovky webového prehliadača, na ktorom sú zverejnené moje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa, fotografia, prípadne link

  2. Kópia listiny, ktorým som si uplatnil/a svoje právo na výmaz zo dňa deň, mesiac, rok

  3. Kópia listiny zo dňa deň, mesiac, rok, ktorou prevádzkovateľ reagoval na moju výzvu

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory zmlúv

VZOR: Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov

Čestné prehlásenie je často súčasťou dohôd a rôznych iných písomností. Na jeho základe osoba, ktorá niečo prehlasuje, berie na seba zodpovednosť za správnosť a pravdivosť takéhoto prehlásenia a bude znášať prípadné postihy za nepravdivosť.

———————VZOR———————

Čestné prehlásenie o pravdivosti údajov

Ja dolu podpísaný, Peter Sagan, narodený 23.08.1979, bytom Prístavná 24, 841 01 Bratislava,

týmto

č e s t n e  p r e h l a s u j e m,

že v dokumente, ktorého je toto prehlásenie neoddeliteľnou prílohou, som uviedol presné, pravdivé a úplné údaje.

Som si vedomý toho, že pokiaľ by mnou uvedené informácie neboli pravdivé alebo závažným spôsobom zamlčané, budem čeliť všetkým z toho vyplývajúcim právnym následkom.

V Bratislave, dňa 24.05.2017

vlastnoručný podpis
Peter Sagan

———————VZOR———————