Kategórie
Témy

Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca

Prijatie prvého zamestnanca je pre podnikateľa významným krokom, ktorý prináša množstvo povinností a administratívnych úkonov. Tento proces zahŕňa nielen dodržiavanie Zákonníka práce, ale aj ďalších predpisov týkajúcich sa daňovej, odvodovej a bezpečnostnej oblasti. V tomto článku vám ponúkame podrobný prehľad povinností, ktoré musí nový zamestnávateľ splniť.

1. Nahlásenie voľného pracovného miesta

Prvým krokom pri prijímaní zamestnanca je nahlásenie voľného pracovného miesta príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto nahlásenie môžete uskutočniť osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom internetového portálu www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Alternatívne môžete využiť pracovné portály, ako sú worki.sk, profesia.sk alebo kariera.sk, ktoré majú uzatvorenú dohodu o spolupráci s úradom práce.

2. Vyhotovenie pracovno-právnych dokumentov

Jednou z hlavných povinností zamestnávateľa je vyhotovenie pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať:

  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku
  • Miesto výkonu práce alebo miesta výkonu práce
  • Deň nástupu do práce
  • Mzdové podmienky

Okrem týchto základných náležitostí môže zamestnávateľ zahrnúť do pracovnej zmluvy aj ďalšie pracovné podmienky alebo ich poskytnúť zamestnancovi samostatne v písomnej forme.

3. Informovanie zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, pracovných a mzdových podmienkach, ako aj o právnych predpisoch týkajúcich sa jeho práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

4. Nastavenie mzdy a odvodov

Zákon o minimálnej mzde určuje, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v roku 2024 stanovená na 750 eur. Pre náročnejšie práce sa minimálna mzda môže zvýšiť až na 1 330 eur podľa stupňa náročnosti práce. Celkové náklady na zamestnanca zahŕňajú hrubú mzdu a odvody zamestnávateľa, ktoré predstavujú 36,2 % z hrubej mzdy.

5. Dovolenka a ďalšie benefity

Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytovať najmenej 4 týždne dovolenky ročne. Zamestnanci, ktorí do konca roka 2024 dovŕšia 33 rokov alebo sa trvale starajú o dieťa, majú nárok na 5 týždňov dovolenky. Ďalej musí zamestnávateľ zabezpečiť príspevok na stravovanie pre zamestnancov pracujúcich viac ako 4 hodiny denne. Firmy s viac ako 50 zamestnancami musia poskytovať aj príspevok na rekreáciu.

6. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo bezpečné a aby boli dodržané všetky predpisy týkajúce sa BOZP. Toto zahŕňa školenia zamestnancov, pravidelné kontroly pracovného prostredia a zabezpečenie ochranných prostriedkov.

7. Registračné povinnosti

Sociálna poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Najneskôr v deň pred začatím zamestnávania.
  • Registrácia zamestnanca: Pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu.

Zdravotná poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Do ôsmich pracovných dní od zamestnania prvého zamestnanca.
  • Registrácia zamestnanca: Do ôsmich pracovných dní.

Daňový úrad:

  • Registrácia zamestnávateľa za platiteľa dane z príjmov: Ak už zamestnávateľ má DIČ, stačí oznámiť zmenu do 30 dní.

Každý mesiac musí zamestnávateľ podávať prehľady o zrazených preddavkoch na daň a raz ročne hlásenie o vyúčtovaní dane.

Záver

Dodržiavanie týchto povinností je nevyhnutné pre správne fungovanie pracovnoprávnych vzťahov a predchádzanie pokutám za nedodržiavanie predpisov. Prijatie prvého zamestnanca prináša množstvo administratívnych úkonov, ale s dôkladnou prípravou a správnym poradenstvom môžete tento proces zvládnuť bez problémov.

Kategórie
Témy

Maximálne odpracované hodiny na dohody mimo pracovný pomer podľa Zákonníka práce

Na pracovné dohody vykonávané mimo pracovný pomer sa vzťahuje obmedzenie týkajúce sa maximálneho počtu odpracovaných hodín. Tu je stručný prehľad toho, koľko hodín je možné najviac odpracovať na jednotlivé druhy dohôd.

Zamestnávatelia majú možnosť uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer s cieľom vykonávania úloh alebo naplnenia potrieb. Avšak, táto možnosť je obmedzená a je dôležité poznať limity, ktoré určuje Zákonník práce.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer

Podľa § 223 Zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvárať nasledujúce dohody:

  • Dohodu o vykonaní práce: Umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť dohodu, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom.
  • Dohodu o pracovnej činnosti: Slúži na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.
  • Dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce: Tento druh dohody zahŕňa prácu závislú od striedania ročných období, ktorá nesmie presiahnuť osem mesiacov v kalendárnom roku.
  • Dohodu o brigádnickej práci študentov: Umožňuje študentom vykonávať príležitostnú prácu v súlade so štúdiom.

Maximálny počet odpracovaných hodín

  • Dohoda o vykonaní práce: Maximálny počet hodín na rok je 350 hodín pre každú uzatvorenú dohodu o vykonaní práce.
  • Dohoda o pracovnej činnosti: Maximálny počet hodín za týždeň je 10 hodín. Tento limit je pevný a nemôže byť prekročený.
  • Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce: Maximálny počet hodín za rok je 520 hodín.
  • Dohoda o brigádnickej práci študentov: Maximálny počet hodín za týždeň je 20 hodín v priemere za celú dobu trvania dohody.

Je dôležité poznamenať, že pri uzatváraní viacerých dohôd o práci s tým istým zamestnávateľom sa počet odpracovaných hodín na základe všetkých dohôd musí dodržať. Okrem toho existujú aj ďalšie obmedzenia týkajúce sa maximálneho počtu hodín odpracovaných počas 24 hodín pre jednotlivých pracovníkov.

Takže nezabudnite, pri uzatváraní a plánovaní pracovných dohôd dodržujte tieto právne rámce a ochránite práva a zdravie vašich zamestnancov.

Kategórie
Témy

Čerpanie dovolenky – kedy ho môže zamestnávateľ nariadiť

Dovolenka je dôležitým aspektom pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Je to právo zamestnanca na oddych a regeneráciu po vykonávaní práce pre zamestnávateľa. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a ako môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky.

Plán dovoleniek

Zákonník práce jednoznačne stanovuje, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. To sa deje po prerokovaní so zamestnancom na základe plánu dovoleniek, ktorý je určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov (napr. odborový orgán). Ak v zamestnávateľovej organizácii nie sú zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky samostatne.

Pri určovaní čerpania dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa (napr. zabezpečenie plynulého chodu firmy) a oprávnené záujmy zamestnanca (napr. rodinné dôvody). Plán dovoleniek je zoznam zamestnancov s určenými termínmi ich dovoleniek na daný rok. Má informačný charakter a nie je záväzným dokumentom. Počas kalendárneho roka je možné ho operatívne meniť.

Pri skončení pracovného pomeru

Pri skončení pracovného pomeru sa často vynárajú otázky týkajúce sa nevyčerpanej dovolenky. Zamestnávateľ aj zamestnanec majú niekoľko možností, ako s touto situáciou naložiť:

  1. Dohoda o čerpaní dovolenky pred skončením pracovného pomeru: Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec si vyčerpá dovolenku ešte pred ukončením pracovného pomeru.
  2. Výplata náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku: Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Toto je upravené v § 116 Zákonníka práce.

Je dôležité, aby sa pri čerpaní dovolenky dodržali podmienky stanovené zákonmi a schváleným plánom dovoleniek. Zamestnávateľ má právo určiť čerpanie dovolenky, ale toto rozhodnutie by malo rešpektovať oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Je tiež dôležité, aby zamestnávateľ dodržal oznamovaciu povinnosť a oznámil zamestnancovi nariadené čerpanie dovolenky najmenej 14 dní vopred.

Nárok na dovolenku počas materskej a rodičovskej dovolenky

Pri plánovanom nástupe na materskú dovolenku existujú dôležité pravidlá týkajúce sa nároku na dovolenku pre zamestnankyne. Tu sú podrobnosti:

Nárok na dovolenku počas materskej dovolenky:

  • Zamestnankyni vzniká nárok na dovolenku aj počas materskej dovolenky.
  • Obdobie materskej dovolenky sa považuje za výkon práce, a preto nárok na dovolenku vzniká aj počas neho.
  • Zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku zamestnankyni aj po skončení materskej dovolenky.
  • Zamestnankyňa nemusí vyčerpať dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka po vzniku nároku na dovolenku.

Rodičovská dovolenka a nárok na dovolenku:

  • Rodičovská dovolenka sa nepovažuje za výkon práce pre účely dovolenky.
  • Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku aj počas rodičovskej dovolenky.
  • Zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku aj po skončení rodičovskej dovolenky.

Je dôležité vedieť, že materská dovolenka sa považuje za výkon práce, a preto zamestnankyni vzniká nárok na dovolenku aj počas tohto obdobia. Naopak, rodičovská dovolenka sa neposudzuje ako výkon práce pre účely dovolenky.

Hromadné čerpanie dovolenky – pravidlá a podmienky

Hromadné čerpanie dovolenky je dôležitým aspektom pracovného práva, ktorý ovplyvňuje zamestnancov aj zamestnávateľov. Aké sú podmienky a aký je maximálny rozsah tejto formy dovolenky?

Čo je hromadné čerpanie dovolenky?

  • Hromadné čerpanie dovolenky nastáva, keď zamestnávateľ určí, že viacerí zamestnanci budú súčasne čerpať dovolenku v rovnakom časovom období.
  • Táto forma čerpania dovolenky môže byť nariadená z dôvodu prevádzkových potrieb alebo iných relevantných okolností.

Podmienky pre hromadné čerpanie dovolenky:

  1. Nevyhnutné prevádzkové dôvody:
    • Zamestnávateľ môže určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak to vyžadujú prevádzkové potreby firmy. Napríklad počas sezóny, inventúry alebo iných kritických období.
  2. Dohoda so zástupcami zamestnancov:
    • Pred určením hromadného čerpania dovolenky musí zamestnávateľ konzultovať túto možnosť so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah hromadného čerpania dovolenky:

  • Zamestnávateľ môže nariadiť hromadné čerpanie dovolenky na dva týždne.
  • V prípade vážnych prevádzkových dôvodov je možné nariadiť až trojtýždňové čerpanie dovolenky.
  • Ak sa plánuje takéto hromadné čerpanie, zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť zamestnancom minimálne šesť mesiacov vopred.

Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že hromadné čerpanie dovolenky je riadne oznámené a zohľadnené v pracovnom procese.

Dĺžka dovolenky

Zamestnávateľ musí určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, za predpokladu, že má na ňu zamestnanec nárok. Ak tomu nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. práceneschopnosť), môže byť dovolenka určená aj v rozsahu dvoch neprerušených týždňov.

Oprávnené záujmy zamestnanca

Zamestnávateľ by mal pri realizácii práva zamestnanca na dovolenku prihliadať na jeho oprávnené záujmy. To neznamená, že musí zamestnancovi vyhovieť a poskytnúť mu dovolenku v ním požadovanom termíne. Avšak v rámci prerokovania čerpania dovolenky môže zamestnanec upozorniť zamestnávateľa na svoje oprávnené záujmy, ktoré bránia v tom, aby čerpal dovolenku počas dní, ktoré chce určiť zamestnávateľ.

Záver

Čerpanie dovolenky je dôležitým aspektom pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ má právo určiť čerpanie dovolenky, ale musí pri tom rešpektovať oprávnené záujmy zamestnanca.

Kategórie
Témy

Choroby z povolania – práva a povinnosti

Choroby z povolania predstavujú dôležitú tému pre zamestnancov a zamestnávateľov. Každý rok je zaznamenaných približne 300 až 400 prípadov chorôb z povolania na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú choroby z povolania, ako sa prejavujú a aké sú povinnosti zamestnávateľov, keď sa u zamestnanca prejavia.

Čo sú choroby z povolania?

Choroby z povolania sú zdravotné problémy, ktoré sú uznávané špecializovanými pracoviskami a spôsobené pracovnými činnosťami. Tieto choroby môžu nastať, keď je zamestnanec vystavený rizikovým pracovným podmienkam, dlhodobému nadmernému zaťaženiu alebo iným faktorom súvisiacim s prácou.

Prejav a hlásené choroby

Najčastejšie hlásenými chorobami z povolania na Slovensku sú:

  1. Ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného zaťaženia: Ide o syndróm karpálneho tunela, ktorý sa prejavuje bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením.
  2. Ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spojené s vibráciami: Príznaky zahŕňajú bolesť rúk a prstov pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, tuhnutie prstov a zbelenie prstov.
  3. Porucha sluchu z hluku: Prejavuje sa nedoslýchavosťou a zvukmi alebo pískaním v ušiach.

Diagnóza a uznanie choroby z povolania

Keď zamestnanec má podozrenie, že jeho ochorenie súvisí s prácou, lekár ho môže odoslať na vyšetrenie k špecialistovi pracovného lekárstva. Toto ochorenie môže byť posudzované iba na špecializovanom pracovisku v oblasti pracovného lekárstva.

Špecialista posudzuje ochorenie a rozhoduje, či ide o chorobu z povolania alebo nie. Na základe posúdenia zdravotného stavu pacienta a odborného stanoviska o pracovných podmienkach a vykonávanej práci pacienta môže byť vydávaný lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

Povinnosti zamestnávateľa

Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, zamestnávateľ má niekoľko povinností:

  1. Preradenie na iné pracovné miesto: Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na iné pracovné miesto, ktoré bude zohľadňovať jeho súčasný zdravotný stav. Ak vhodné pracovné miesto nie je k dispozícii, zamestnávateľ môže ponúknuť odstupné.
  2. Odstupné: Ak zamestnávateľ nemá iné vhodné pracovné miesto a zamestnanec je nútený odísť z práce kvôli chorobe z povolania, musí mu vyplatiť odstupné. Výška odstupného je minimálne desaťnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca.
  3. Náhrada škody: Zamestnanec, ktorému bola uznaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody. Túto náhradu vypláca sociálna poisťovňa na základe posudkov a správ z prešetrovania choroby z povolania.

Výška náhrady a prevencia

Celková suma náhrady škody za chorobu z povolania závisí od viacerých faktorov a je hodnotená lekárom a sociálnou poisťovňou. Prevencia je kľúčovým prvkom v boji proti chorobám z povolania. Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok, dodržiavanie bezpečnostných smerníc a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov sú nevyhnutné pre ochranu zamestnancov pred rizikami spojenými s prácou.

Choroby z povolania predstavujú vážny problém, ktorý má vplyv na zdravie a kvalitu života zamestnancov. Je nevyhnutné, aby zamestnávatelia venovali pozornosť pracovným podmienkam a pracovnému zdraviu svojich zamestnancov.

Na Slovensku sa problematika chorôb z povolania upravuje v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Konkrétne ustanovenia o chorobách z povolania nájdete v § 35 tohto zákona. Tu sú hlavné body z tohto ustanovenia:

  1. Definícia choroby z povolania: Zákon definuje chorobu z povolania ako chorobu, ktorá bola spôsobená vykonávaním práce alebo výkonom povolania, a zároveň musí byť uznávaná špecializovaným pracoviskom a nachádza sa v zozname chorôb z povolania.
  2. Zoznam chorôb z povolania: Zákon umožňuje vláde schvaľovať a aktualizovať zoznam chorôb z povolania, ktoré sú uznávané. Tento zoznam obsahuje choroby, ktoré môžu byť uznané ako choroby z povolania.
  3. Uznanie choroby z povolania: Ak lekár uzná chorobu za chorobu z povolania, vydá lekársky posudok o uznaní tejto choroby.
  4. Povinnosti zamestnávateľa: Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnancovi vhodné pracovné podmienky a ochranné prostriedky na prevenciu chorôb z povolania. Ak sa u zamestnanca prejaví choroba z povolania, má povinnosť preradiť ho na iné pracovné miesto alebo poskytnúť odstupné.
  5. Náhrada škody: Ak zamestnancovi bola uznávaná choroba z povolania, má nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku tejto choroby.
  6. Prevencia: Zákon tiež kládze dôraz na prevenciu chorôb z povolania a zabezpečenie bezpečných pracovných podmienok pre zamestnancov.

Zákonník práce taktiež spomína problematiku chorôb z povolania, a to:

§ 66 – Ochrana zdravia pri práci:

Tento paragraf Zákonníka práce zabezpečuje ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť bezpečné pracovné podmienky a prevenciu pracovných úrazov a ochorení súvisiacich s prácou. Ochrana zdravia pri práci je kľúčovým aspektom v oblasti pracovného práva a zabezpečuje bezpečné pracovné prostredie pre zamestnancov.

§ 67 – Ochorenia z povolania:

Tento paragraf sa zameriava na ochorenia z povolania. Špecifikuje povinnosti zamestnávateľa v prípade, že zamestnanec trpí ochorením z povolania. Zamestnávateľ je povinný:

  • Poskytnúť zamestnancovi bezpečné pracovné miesto, ktoré neohrozí jeho zdravie.
  • Ak také pracovné miesto nie je k dispozícii, zabezpečiť zamestnancovi náhradu mzdy alebo iných príjmov.
  • Dodržiavať lekárske pokyny týkajúce sa pracovných podmienok a liečby zamestnanca s ochorením z povolania.
  • Poskytnúť odškodnenie, ak zamestnanec trpí trvalými následkami ochorenia z povolania alebo ak následky ochorenia z povolania vedú k jeho smrti.

Ustanovenia o ochrane zdravia pri práci a ochoreniach z povolania sú kľúčovými aspektmi práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti pracovného práva na Slovensku. Bezpečné pracovné podmienky a ochrana zdravia sú nevyhnutné pre zabezpečenie dobrého pracovného prostredia a zdravia zamestnancov.

Kategórie
Témy

Práca nadčas – rozsah a podmienky

Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.

V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.

Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:

  • zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,

  • vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,

  • mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.

Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),

  • tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),

  • mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).

Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.

Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.

Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:

  • zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,

  • zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,

  • zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,

  • zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),

  • zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.

Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:

  • 25 % jeho priemerného zárobku,

  • 35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.

Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.

Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:

  • vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.

Kategórie
Vzory

VZOR: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa …………………………… vykonávam pre Vás prácu ………………………………………………………………………… .

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je dohodnutý termín splatnosti mzdy ……………. .

Mzda za mesiac ……………………………. mi do dnešného dňa nebola zaplatená.

Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týmto okamžite končím pracovný pomer uzatvorený s Vašou spoločnosťou z dôvodu nevyplatenia vyššie uvedenej mzdy.

Súčasne si uplatňujem svoj nárok na náhradu mzdy v sume môjho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

V prípade, že mi moje nároky na mzdu za mesiac ……………………………… a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov neuhradíte najneskôr v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, budem nútený/á sa s uplatnením svojich nárokov obrátiť na príslušný súd.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

———————VZOR———————

Okresné riaditeľstvo PZ ….

adresa

(podľa sídla zamestnávateľa)

 

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

Oznamovateľ:

Meno a priezvisko zamestnanca

dátum narodenia

adresa

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov podávam trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre okolnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa ………………………… uzavretej medzi mnou ako zamestnancom a spoločnosťou ……. (názov, sídlo, IČO) ……. / podnikateľom ……. (meno, priezvisko resp. obchodný názov, miesto podnikania, IČO) ……. ako zamestnávateľom vykonávam prácu ……………………………… . Výplatný termín / splatnosť mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutý / -tá ………………………………………………….. . Keďže mi v stanovenej lehote nebola vyplatená mzda za mesiac / mesiace …………………… , obrátil som sa na zamestnávateľa dňa ………………………….. s výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy. Do dňa podania tohto trestného oznámenia mi zamestnávateľ dlhovanú mzdu neuhradil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že týmto konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Preto Vás žiadam o preverenie tohto trestného oznámenia.

 

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

Prílohy:

  • Pracovná zmluva zo dňa …………….
  • Výzva zo dňa ………… adresovaná zamestnávateľovi s podacím lístkom zo dňa ………..
  • Výpis z účtu, na ktorý je zamestnávateľ podľa pracovnej zmluvy povinný uhrádzať mzdu

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín / dohodnutý termín splatnosti mzdy ………………………….. .

Vzhľadom na to, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ……………………. €, žiadam Vás o vyplatenie mzdy do …………………….. , a to na číslo účtu: ………………………………………………………. , alebo na adresu: ………………………………………………………. .

Zároveň Vás upozorňujem, že v prípade neplnenia svojej povinnosti a neuhradenia dlžnej mzdy budem konať nasledovne:

  • dlžnú mzdu si budem uplatňovať súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu,
  • podám trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy,
  • podám podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových predpisov.

Verím, že tomuto postupu predídete a svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín ………………………………… .

Vzhľadom k tomu, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ………………… €, žiadam Vás o splnenie tohto záväzku do 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy, a to na číslo účtu: …………………………………………… , alebo na adresu: ……………………………………………….. .

Verím, že svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S úctou

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————