Kategórie
Témy

Výpovedná doba a odstupné

Pri ukončení pracovného pomeru zohráva dôležitú úlohu výpovedná doba a odstupné, ktoré sú upravené Zákonníkom práce. Tieto pojmy určujú podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ alebo zamestnanec ukončiť pracovný pomer.

Výpovedná doba

Výpovedná doba je obdobie, ktoré musí uplynúť od doručenia výpovede po skončenie pracovného pomeru. Jej dĺžka závisí od:

  • Dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.
  • Dôvodu výpovede.

Minimálna dĺžka výpovednej doby:

  • 1 mesiac: Ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok.
  • 2 mesiace: Ak pracovný pomer trval 1 až 5 rokov.
  • 3 mesiace: Ak pracovný pomer trval viac ako 5 rokov.

Odstupné

Odstupné je finančná kompenzácia, ktorú zamestnanec dostane pri ukončení pracovného pomeru za určitých podmienok, najmä ak je výpoveď daná zamestnávateľom z organizačných dôvodov.

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:

  • 1-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval 2 až 5 rokov.
  • 2-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval 5 až 10 rokov.
  • 3-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval 10 až 20 rokov.
  • 4-násobok priemerného mesačného zárobku: Ak pracovný pomer trval viac ako 20 rokov.

Výpoveď a dohoda o ukončení pracovného pomeru

Výpoveď môže dať zamestnávateľ aj zamestnanec. V prípade dohody o ukončení pracovného pomeru môže byť dohodnuté aj odstupné, pokiaľ dôjde k dohode z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov (napr. pracovný úraz, choroba z povolania).

Špecifické prípady

Pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru.

Záver

Pre správne ukončenie pracovného pomeru je dôležité poznať svoje práva a povinnosti týkajúce sa výpovednej doby a odstupného. Uistite sa, že postupujete v súlade so Zákonníkom práce, aby ste predišli právnym komplikáciám.

Kategórie
Témy

Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca

Prijatie prvého zamestnanca je pre podnikateľa významným krokom, ktorý prináša množstvo povinností a administratívnych úkonov. Tento proces zahŕňa nielen dodržiavanie Zákonníka práce, ale aj ďalších predpisov týkajúcich sa daňovej, odvodovej a bezpečnostnej oblasti. V tomto článku vám ponúkame podrobný prehľad povinností, ktoré musí nový zamestnávateľ splniť.

1. Nahlásenie voľného pracovného miesta

Prvým krokom pri prijímaní zamestnanca je nahlásenie voľného pracovného miesta príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto nahlásenie môžete uskutočniť osobne, telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom internetového portálu www.sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Alternatívne môžete využiť pracovné portály, ako sú worki.sk, profesia.sk alebo kariera.sk, ktoré majú uzatvorenú dohodu o spolupráci s úradom práce.

2. Vyhotovenie pracovno-právnych dokumentov

Jednou z hlavných povinností zamestnávateľa je vyhotovenie pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podľa Zákonníka práce musí pracovná zmluva obsahovať:

  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku
  • Miesto výkonu práce alebo miesta výkonu práce
  • Deň nástupu do práce
  • Mzdové podmienky

Okrem týchto základných náležitostí môže zamestnávateľ zahrnúť do pracovnej zmluvy aj ďalšie pracovné podmienky alebo ich poskytnúť zamestnancovi samostatne v písomnej forme.

3. Informovanie zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, pracovných a mzdových podmienkach, ako aj o právnych predpisoch týkajúcich sa jeho práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

4. Nastavenie mzdy a odvodov

Zákon o minimálnej mzde určuje, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v roku 2024 stanovená na 750 eur. Pre náročnejšie práce sa minimálna mzda môže zvýšiť až na 1 330 eur podľa stupňa náročnosti práce. Celkové náklady na zamestnanca zahŕňajú hrubú mzdu a odvody zamestnávateľa, ktoré predstavujú 36,2 % z hrubej mzdy.

5. Dovolenka a ďalšie benefity

Zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytovať najmenej 4 týždne dovolenky ročne. Zamestnanci, ktorí do konca roka 2024 dovŕšia 33 rokov alebo sa trvale starajú o dieťa, majú nárok na 5 týždňov dovolenky. Ďalej musí zamestnávateľ zabezpečiť príspevok na stravovanie pre zamestnancov pracujúcich viac ako 4 hodiny denne. Firmy s viac ako 50 zamestnancami musia poskytovať aj príspevok na rekreáciu.

6. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo bezpečné a aby boli dodržané všetky predpisy týkajúce sa BOZP. Toto zahŕňa školenia zamestnancov, pravidelné kontroly pracovného prostredia a zabezpečenie ochranných prostriedkov.

7. Registračné povinnosti

Sociálna poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Najneskôr v deň pred začatím zamestnávania.
  • Registrácia zamestnanca: Pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu.

Zdravotná poisťovňa:

  • Registrácia zamestnávateľa: Do ôsmich pracovných dní od zamestnania prvého zamestnanca.
  • Registrácia zamestnanca: Do ôsmich pracovných dní.

Daňový úrad:

  • Registrácia zamestnávateľa za platiteľa dane z príjmov: Ak už zamestnávateľ má DIČ, stačí oznámiť zmenu do 30 dní.

Každý mesiac musí zamestnávateľ podávať prehľady o zrazených preddavkoch na daň a raz ročne hlásenie o vyúčtovaní dane.

Záver

Dodržiavanie týchto povinností je nevyhnutné pre správne fungovanie pracovnoprávnych vzťahov a predchádzanie pokutám za nedodržiavanie predpisov. Prijatie prvého zamestnanca prináša množstvo administratívnych úkonov, ale s dôkladnou prípravou a správnym poradenstvom môžete tento proces zvládnuť bez problémov.

Kategórie
Témy

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom počas horúčav

Horúce letné dni prinášajú nielen príjemné chvíle na dovolenke, ale aj výzvy pre pracovné prostredie. Zamestnávatelia majú zákonné povinnosti zabezpečiť, aby pracovné podmienky počas horúčav neohrozovali zdravie a bezpečnosť zamestnancov. V nasledujúcom článku sa pozrieme na kľúčové povinnosti zamestnávateľov voči svojim zamestnancom počas obdobia vysokých teplôt.

1. Poskytnutie pitného režimu

Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa je zabezpečenie dostatočného množstva pitnej vody pre zamestnancov. Dehydratácia môže viesť k závažným zdravotným problémom, preto je nevyhnutné, aby zamestnávatelia zabezpečili pravidelný prístup k čistej a studenej vode. Niektoré podniky dokonca poskytujú minerálne vody alebo iontové nápoje, ktoré pomáhajú udržiavať elektrolytovú rovnováhu v tele.

2. Prispôsobenie pracovných podmienok

Pracovné podmienky musia byť prispôsobené aktuálnej teplote. Zamestnávatelia by mali zohľadniť nasledovné opatrenia:

  • Klimatizácia a ventilácia: Zabezpečenie správnej klimatizácie a dostatočnej ventilácie v interiéroch.
  • Zníženie fyzickej námahy: Pri extrémnych teplotách je vhodné znížiť fyzickú záťaž zamestnancov.
  • Úprava pracovného času: Zavedenie flexibilného pracovného času, skrátenie pracovných zmien alebo presunutie pracovných aktivít do chladnejších častí dňa.
  • Pracovné prestávky: Zabezpečenie častejších a dlhších prestávok, aby sa zamestnanci mohli ochladiť a oddýchnuť si.

3. Vhodné pracovné oblečenie

Zamestnávatelia by mali umožniť zamestnancom nosiť ľahké a priedušné oblečenie, ktoré pomáha udržiavať telesnú teplotu na optimálnej úrovni. V niektorých prípadoch môže byť potrebné poskytnúť špeciálne ochranné oblečenie, ktoré chráni pred slnečným žiarením.

4. Vzdelávanie a informovanie zamestnancov

Zamestnávatelia by mali zamestnancov informovať o rizikách spojených s prácou počas horúčav a poskytovať im rady, ako sa chrániť. Toto môže zahŕňať:

  • Školenia o prevencii úpalov a dehydratácie
  • Informovanie o príznakoch prehriatia a postupoch prvej pomoci
  • Poskytovanie informácií o správnych postupoch pri práci v teple

5. Zdravotné zabezpečenie

V niektorých prípadoch môže byť potrebné zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky alebo mať pripravený plán pre rýchlu lekársku pomoc v prípade, že by sa zamestnanec začal cítiť nevoľne v dôsledku tepla.

6. Zohľadnenie osobitných potrieb zamestnancov

Niektorí zamestnanci, napríklad tehotné ženy, starší ľudia alebo tí s chronickými ochoreniami, môžu byť citlivejší na vysoké teploty. Zamestnávatelia by mali zohľadniť ich potreby a poskytnúť im zvláštnu starostlivosť, ak je to potrebné.

Záver

Dodržiavanie týchto povinností nie je len zákonnou požiadavkou, ale aj prejavom zodpovedného prístupu zamestnávateľa k starostlivosti o svojich zamestnancov. Vytvorenie bezpečného a pohodlného pracovného prostredia počas horúčav prispieva nielen k ochrane zdravia zamestnancov, ale aj k zvýšeniu ich produktivity a celkovej spokojnosti s prácou.


Často kladené otázky (FAQ)

Aké sú hlavné povinnosti zamestnávateľa počas horúčav?

Zamestnávateľ musí zabezpečiť dostatočný pitný režim, prispôsobiť pracovné podmienky aktuálnej teplote, umožniť vhodné pracovné oblečenie, vzdelávať zamestnancov o rizikách horúčav a zohľadniť osobitné potreby citlivejších zamestnancov.

Ako môže zamestnávateľ zabezpečiť vhodné pracovné podmienky počas horúčav?

Zamestnávateľ by mal zabezpečiť klimatizáciu a ventiláciu, znížiť fyzickú námahu zamestnancov, upraviť pracovný čas a poskytovať častejšie pracovné prestávky.

Prečo je dôležité informovať zamestnancov o rizikách spojených s prácou počas horúčav?

Informovanosť pomáha predchádzať zdravotným problémom, ako sú úpaly a dehydratácia, a zabezpečuje, že zamestnanci vedia, ako správne reagovať v prípade príznakov prehriatia.

Kategórie
Témy

Čerpanie dovolenky – kedy ho môže zamestnávateľ nariadiť

Dovolenka je dôležitým aspektom pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Je to právo zamestnanca na oddych a regeneráciu po vykonávaní práce pre zamestnávateľa. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a ako môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky.

Plán dovoleniek

Zákonník práce jednoznačne stanovuje, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. To sa deje po prerokovaní so zamestnancom na základe plánu dovoleniek, ktorý je určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov (napr. odborový orgán). Ak v zamestnávateľovej organizácii nie sú zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky samostatne.

Pri určovaní čerpania dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa (napr. zabezpečenie plynulého chodu firmy) a oprávnené záujmy zamestnanca (napr. rodinné dôvody). Plán dovoleniek je zoznam zamestnancov s určenými termínmi ich dovoleniek na daný rok. Má informačný charakter a nie je záväzným dokumentom. Počas kalendárneho roka je možné ho operatívne meniť.

Pri skončení pracovného pomeru

Pri skončení pracovného pomeru sa často vynárajú otázky týkajúce sa nevyčerpanej dovolenky. Zamestnávateľ aj zamestnanec majú niekoľko možností, ako s touto situáciou naložiť:

  1. Dohoda o čerpaní dovolenky pred skončením pracovného pomeru: Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec si vyčerpá dovolenku ešte pred ukončením pracovného pomeru.
  2. Výplata náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku: Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Toto je upravené v § 116 Zákonníka práce.

Je dôležité, aby sa pri čerpaní dovolenky dodržali podmienky stanovené zákonmi a schváleným plánom dovoleniek. Zamestnávateľ má právo určiť čerpanie dovolenky, ale toto rozhodnutie by malo rešpektovať oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Je tiež dôležité, aby zamestnávateľ dodržal oznamovaciu povinnosť a oznámil zamestnancovi nariadené čerpanie dovolenky najmenej 14 dní vopred.

Nárok na dovolenku počas materskej a rodičovskej dovolenky

Pri plánovanom nástupe na materskú dovolenku existujú dôležité pravidlá týkajúce sa nároku na dovolenku pre zamestnankyne. Tu sú podrobnosti:

Nárok na dovolenku počas materskej dovolenky:

  • Zamestnankyni vzniká nárok na dovolenku aj počas materskej dovolenky.
  • Obdobie materskej dovolenky sa považuje za výkon práce, a preto nárok na dovolenku vzniká aj počas neho.
  • Zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku zamestnankyni aj po skončení materskej dovolenky.
  • Zamestnankyňa nemusí vyčerpať dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka po vzniku nároku na dovolenku.

Rodičovská dovolenka a nárok na dovolenku:

  • Rodičovská dovolenka sa nepovažuje za výkon práce pre účely dovolenky.
  • Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku aj počas rodičovskej dovolenky.
  • Zamestnávateľ je povinný poskytnúť nevyčerpanú dovolenku aj po skončení rodičovskej dovolenky.

Je dôležité vedieť, že materská dovolenka sa považuje za výkon práce, a preto zamestnankyni vzniká nárok na dovolenku aj počas tohto obdobia. Naopak, rodičovská dovolenka sa neposudzuje ako výkon práce pre účely dovolenky.

Hromadné čerpanie dovolenky – pravidlá a podmienky

Hromadné čerpanie dovolenky je dôležitým aspektom pracovného práva, ktorý ovplyvňuje zamestnancov aj zamestnávateľov. Aké sú podmienky a aký je maximálny rozsah tejto formy dovolenky?

Čo je hromadné čerpanie dovolenky?

  • Hromadné čerpanie dovolenky nastáva, keď zamestnávateľ určí, že viacerí zamestnanci budú súčasne čerpať dovolenku v rovnakom časovom období.
  • Táto forma čerpania dovolenky môže byť nariadená z dôvodu prevádzkových potrieb alebo iných relevantných okolností.

Podmienky pre hromadné čerpanie dovolenky:

  1. Nevyhnutné prevádzkové dôvody:
    • Zamestnávateľ môže určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak to vyžadujú prevádzkové potreby firmy. Napríklad počas sezóny, inventúry alebo iných kritických období.
  2. Dohoda so zástupcami zamestnancov:
    • Pred určením hromadného čerpania dovolenky musí zamestnávateľ konzultovať túto možnosť so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah hromadného čerpania dovolenky:

  • Zamestnávateľ môže nariadiť hromadné čerpanie dovolenky na dva týždne.
  • V prípade vážnych prevádzkových dôvodov je možné nariadiť až trojtýždňové čerpanie dovolenky.
  • Ak sa plánuje takéto hromadné čerpanie, zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť zamestnancom minimálne šesť mesiacov vopred.

Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že hromadné čerpanie dovolenky je riadne oznámené a zohľadnené v pracovnom procese.

Dĺžka dovolenky

Zamestnávateľ musí určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, za predpokladu, že má na ňu zamestnanec nárok. Ak tomu nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. práceneschopnosť), môže byť dovolenka určená aj v rozsahu dvoch neprerušených týždňov.

Oprávnené záujmy zamestnanca

Zamestnávateľ by mal pri realizácii práva zamestnanca na dovolenku prihliadať na jeho oprávnené záujmy. To neznamená, že musí zamestnancovi vyhovieť a poskytnúť mu dovolenku v ním požadovanom termíne. Avšak v rámci prerokovania čerpania dovolenky môže zamestnanec upozorniť zamestnávateľa na svoje oprávnené záujmy, ktoré bránia v tom, aby čerpal dovolenku počas dní, ktoré chce určiť zamestnávateľ.

Záver

Čerpanie dovolenky je dôležitým aspektom pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ má právo určiť čerpanie dovolenky, ale musí pri tom rešpektovať oprávnené záujmy zamestnanca.

Kategórie
Témy

Práca nadčas – rozsah a podmienky

Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.

V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.

Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:

  • zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,

  • vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,

  • mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.

Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),

  • tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),

  • mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).

Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.

Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.

Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:

  • zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,

  • zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,

  • zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,

  • zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),

  • zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.

Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:

  • 25 % jeho priemerného zárobku,

  • 35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.

Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.

Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:

  • vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Kategórie
Témy

Mlčanlivosť zamestnanca o mzde

Novelou Zákonníka práce sa zaviedol zákaz uloženia povinnosti zamestnancovi zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach, vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania.

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.

Takisto platí, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani nijak postihovaný za to, že nedodržiava resp. nezachováva mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane tých mzdových.

Z tohto vyplýva, že zamestnávatelia od januára 2019 nemajú možnosť vynucovať si od zamestnanca žiadnym spôsobom zachovávanie mlčanlivosti. Akékoľvek dojednania alebo dodatky k pracovným zmluvám, ktoré hovoria o mlčanlivosti o predmetných veciach, sú neplatné.

Ak sa napriek tomu zamestnávateľ rozhodne nejakým spôsobom obmedzovať v tejto oblasti práva zamestnanca, ten má možnosť podať zamestnávateľovi voči jeho konaniu sťažnosť a zamestnávateľ je povinný na ňu bez zbytočného odkladu odpovedať a taktiež prípadne vykonať nápravu a upustiť od takého konania a tiež odstrániť jeho následky.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že zamestnávateľ nedodržiava jeho práva, má možnosť obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.

V prípade pochybenia zamestnávateľa, ktoré Inšpektorát práce počas kontroly zistí, hrozí zamestnávateľovi za nedodržanie tohto zákazu pokuta až do výšky 100 tis. EUR.

Kategórie
Témy

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.

Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika

– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)

– deň nástupu do práce

– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.

Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

– skúšobná doba

– vznik pracovného pomeru

– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:

– meno a priezvisko, rodné priezvisko

– adresa trvalého pobytu, občianstvo

– miesto a dátum narodenia

– rodné číslo

– rodinný stav

– zdravotná poisťovňa

– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)

– údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.

Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 5. 2018 účinné, definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb. Od konca mája 2018 sa tak na území členských štátov EÚ začal uplatňovať jednotný režim ochrany osobných údajov.

Podľa GDPR sú osobnými údajmi akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (tzv. dotknutá osoba). Osobnými údajmi sú také údaje/informácie, na základe ktorých možno fyzickú osobu identifikovať, prípadne aj také, na základe ktorých sa fyzická osoba stáva identifikovateľnou.

Medzi najzákladnejšie a najbežnejšie spracúvané osobné údaje patrí meno a priezvisko, adresa, telefónne číslo, e-mail (v tvare mena a priezviska), číslo preukazu totožnosti a iné.

Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace so samotnou prácou, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Konkrétny rozsah takýchto osobných údajov však nešpecifikuje žiadny právny predpis.

V praxi je možné tieto osobné údaje, ktoré sú spracúvané, rozdeliť do niekoľkých kategórii:

1) Identifikačné údaje – meno, priezvisko, rodné priezvisko, prezývka, titul, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu alebo iného dokladu totožnosti, štátna príslušnosť, národnosť, fotografia.

2) Kontaktné údaje – adresa trvalého alebo prechodného pobytu alebo bydliska, telefónne číslo, e-mailová adresa, adresa na sociálnej sieti.

3) Prevádzkové údaje – register pracovného času, pracovná funkcia, odborný útvar, identifikačné číslo, prístupový kód alebo heslo, online identifikátor, pracovná IP adresa.

4) Lokalizačné údaje – údaje určujúce geografickú polohu, údaje v knihe jázd služobného vozidla.

5) Citlivé údaje – údaje o zdravotnom stave, odtlačky prstov, scan sietnice, členstvo v odborovej organizácii, údaje o porušení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva.

GDPR taktiež niektoré osobné údaje vylúčil a už ďalej medzi citlivé osobné údaje nepatria. Ide o tieto:

– fotografia, ak na nej nie je zachytená nejaká citlivá charakteristika

– všeobecne použiteľný identifikátor

– vlastnoručný podpis

6) Údaje vytvárajúce ekonomickú identitu – údaj o mzde, číslo bankového účtu.

7) Údaje vytvárajúce sociálnu identitu – údaje o rodinnom stave, počte detí, dosiahnutom vzdelaní.

8) Údaje vytvárajúce fyzickú alebo fyziologickú identitu – hlas pri monitorovaní telefónov, obraz na videozázname.

9) Údaje vytvárajúce mentálnu identitu – informácie o správaní a osobných vlastnostiach zapísané v pracovnom posudku.

Medzi osobné údaje sa zhŕňajú aj tzv. subjektívne informácie – názory alebo hodnotenia.

Pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov musí vždy zamestnávateľ posúdiť, či je nevyhnutné spracúvať tie ktoré konkrétne osobné údaje, za akým účelom a tiež na základe akého právneho titulu.

V prípade, že by sa zamestnanec domnieval, že zamestnávateľ od neho požaduje osobné informácie, ktoré nepotrebuje alebo by nemal vedieť, môže sa domáhať preskúmania takéhoto konania zamestnávateľa, a to priamo Úradom na ochranu osobných údajov.

Kategórie
Vzory

VZOR: Pracovná zmluva

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

———————VZOR———————

Zamestnávateľ:

XYZ, a.s.
Plynárenská 69
852 01 Bratislava
IČO: 987654321

a

Zamestnanec:

…………………..
Hálková 64
841 01 Bratislava
r. č.…………………..

uzatvárajú túto

Pracovnú zmluvu

1.

Dňa ………………..nastupuje ………………..do pracovného pomeru vo firme XYZ, a.s. v Bratislave, Plynárenská 69, 852 01Bratislava ako ………………...

2.

Pracovný pomer sa dojednáva na ………………... Skúšobná doba sa dojednáva na ……………….. mesiace.

3.

Mzda vo výške 1350,- EUR mesačne bude zamestnancovi vyplácaná na mieste práce vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. V prípade žiadosti o vyplácanie vo forme záloh bude vždy 6. deň v mesiaci vyplatená záloha a najneskôr 23. deň v mesiaci potom doplatok.

4.

Práva a povinnosti spojené s výkonom práce vrátane mzdových podmienok boli zamestnancovi oznámené pre uzatvorením pracovnej zmluvy.

5.

K povinnostiam zamestnávateľa v súvislosti s touto pracovnou zmluvou patrí hlavne prideľovanie úloh podľa pracovnej zmluvy, vyplácanie mzdy za vykonanú prácu, vytváranie podmienok pre plnenie pracovných úloh a dodržiavanie ostatných podmienok stanovených právnymi predpismi.

6.

Medzi povinnosti zamestnanca v súvislosti s touto pracovnou zmluvou patrí hlavne vykonávanie pridelených pracovných úloh osobne podľa pokynov zamestnávateľa v priebehu týždennej pracovnej doby a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru.

7.

Nárok na dovolenku zamestnanca sa riadi ustanovením § 103 Zákonníka Práce.
Výpovedné doby upravujú ustanovenia § 62 Zákonníka Práce.
Stanovenie týždennej pracovnej doby a jej rozvrhnutie upravujú ustanovenia § 85, § 86 až § 87, § 90, § 93 ZP.

8.

Práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi.

9.

Táto zmluva bola spísaná v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno prevzal zamestnávateľ a druhé zamestnanec.

V ………………..., dňa………………...

………………...
zamestnanec

XYZ, a.s.
zamestnávateľ

———————VZOR———————