Kategórie
Témy

Práca nadčas – rozsah a podmienky

Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.

V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.

O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.

Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:

  • zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,

  • vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,

  • mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.

Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.

Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:

  • zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),

  • tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),

  • mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).

Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.

Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.

Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:

  • zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,

  • zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,

  • zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,

  • zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),

  • zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.

Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:

  • 25 % jeho priemerného zárobku,

  • 35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.

Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.

Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:

  • vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,

  • zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Kategórie
Témy

Koronavírus a pracovné právo

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU

Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, platí povinne 14-dňová karanténa. V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA

V prípade, ak sa zamestnanec vracia z oblasti, kde je hlásený výskyt ochorenia COVID-19, prípadne bol v kontakte s osobami, u ktorých je riziko nákazy, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Toto sa teda týka aj situácie, kedy by mohol zamestnanec ohroziť svojim zdravotným stavom aj ostatných zamestnancov vo firme. Zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného a v záujme ochrany zdravia môže nariadiť povinnosť pre zamestnancov, aby nahlasovali svoj pobyt v rizikovej oblasti alebo iné skutočnosti významné pre ochranu zdravia.

Z vyššie uvedených dôvodov je možné uplatňovanie preventívnych opatrení:

  1. ospravedlnená neprítomnosť v práci – § 141 ods. 1 Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. V tomto prípade zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov, a to za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Zamestnancovi sa za tento čas neplatí náhrada mzdy.
  2. práca z domu – zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na dočasne z domu vykonávanej práci. Takýto výkon práce, pokiaľ to jej charakter umožňuje, je nutný dojednať priamo v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva takéto niečo neumožňuje, je nutné to dojednať dodatkom k pracovnej zmluve. Práca z domu nemusí byť vykonávaná len v prípade potencionálneho rizika, že je osoba nakazená, ale aj v prípade prevencie, aby sa znížil počet zamestnancov vo firme najmä v prípade, ak vykonávajú prácu napríklad v skupine, cestujú do práce hromadnými dopravnými prostriedkami a podobne.
  3. čerpanie dovolenky – v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca. Šírenie nákazy koronavírusu takouto výnimočnou situáciou rozhodne je.
  4. čerpanie náhradného voľna – § 121 a § 122 Zákonníka práce, a to v prípade, ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok.
  5. zmena rozvrhu pracovných zmien – v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  6. ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
  7. nepridelenie práce zamestnancovi – § 142 ods. 3 Zákonníka práce – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – s cieľom prevencie nemusí zamestnávateľ zamestnancovi prideliť prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

V súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusom má taktiež osoba nárok na ošetrovné v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, a to v súvislosti s koronavírusom. Taktiež v prípade uznania za dočasne PN má osoba možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. Kontaktovať za týmto účelom Sociálnu poisťovňu je vhodné len emailom alebo telefonicky, nie osobne.

OŠETROVNÉ

Jedná sa o nemocenskú dávku, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo dieťa do 10 rokov veku, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne bolo nariadená karanténa v zariadení, kde sa poskytuje dieťaťu staroslivosť. Takýto nárok vznikne len osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

NEMOCENSKÉ

Nárok na nemocenské vzniká osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

 

V praxi sa množia prípady, keď zamestnávateľ núti zamestnanca zobrať si neplatené voľno, prípadne na „vypísanie sa na PN“, a to aj napriek tomu, že nie sú na to žiadne dôvody zo strany zamestnanca. Treba upozorniť, že takéto konanie zamestnávateľa je protiprávne a zamestnanec v prípade núteného voľna má nárok na preplatenie 100% svojho priemerného mesačného zárobku.

Zdroj: www.employment.gov.sk

Kategórie
Zákony

Zákon č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce

Zákonník práce

 

Zdroj: www.slov-lex.sk