Zákon č. 250/2007 Z. z. – Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

250
ZÁKON
z 9. mája 2007
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Úvodné ustanovenia

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,2) zamestnania alebo povolania,2a)
b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,
c) výrobcom
1. osoba, ktorá výrobok vyrobí, vyťaží, obnoví, upraví alebo inak získa a má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu Európskej únie, členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Turecka (ďalej len „členský štát“), alebo ten, kto sa za výrobcu vydáva označením výrobku svojím menom, ochrannou známkou alebo iným rozlišovacím znakom, alebo osoba z dodávateľského reťazca, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku,
2. osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu a je splnomocnencom3) výrobcu, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania na území členského štátu,
3. dovozca, ak výrobcu nemožno určiť podľa bodu 1 alebo 2,
d) dovozcom podnikateľ, ktorý doviezol do členského štátu výrobok zo štátu, ktorý nie je členským štátom,
e) dodávateľom podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku,
f) výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa,
g) bezpečným výrobkom výrobok, ktorý za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania, inštalácie alebo údržby nepredstavuje po dobu určenú výrobcom alebo po dobu obvyklej použiteľnosti nebezpečenstvo pre spotrebiteľa alebo jeho používanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo alebo svojimi vlastnosťami zodpovedá požiadavkám podľa osobitného predpisu,4)
h) nebezpečným výrobkom je výrobok, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené v písmene g); za nebezpečný výrobok nemožno považovať výrobok iba preto, že bol do obehu uvedený bezpečnejší výrobok,
i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi,5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov5) vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr,
j) bezpečnou službou služba, ktorá za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok poskytovania nepredstavuje nebezpečenstvo alebo jej poskytovanie predstavuje pre spotrebiteľa vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia len minimálne nebezpečenstvo,
k) bežnou kvalitou taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa,
l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby,
m) vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie,
n) odborným posúdením písomné vyjadrenie znalca6) alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou,7) alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv7a) (ďalej len „určená osoba“),
o) nebezpečnou napodobeninou výrobok, ktorý má formu, vôňu, farbu, vzhľad, obal, označenie, objem alebo rozmery, ktoré môžu spôsobiť jeho zámenu spotrebiteľom, najmä dieťaťom s potravinou, čo môže byť nebezpečné pre jeho zdravie,
p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
q) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
s) kódexom správania dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré vymedzujú správanie predávajúceho, ktorý sa zaviazal dodržiavať tento kódex správania vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam, ak tieto nie sú ustanovené zákonom alebo iným právnym predpisom alebo opatrením orgánu verejnej správy,
t) tvorcom kódexu správania subjekt vrátane predávajúceho alebo skupiny predávajúcich, ktorý je zodpovedný za vytvorenie a zmenu kódexu správania alebo za kontrolu jeho dodržiavania tými, ktorí sa zaviazali ho dodržiavať,
u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,
v) výzvou na kúpu obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov výrobku a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie, umožňujúcou spotrebiteľovi uskutočniť kúpu,
w) neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie,
z) rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania,
za) predajnou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní za jednotku výrobku alebo za určené množstvo výrobku,
zb) jednotkovou cenou konečná cena vrátane dane z pridanej hodnoty a ostatných daní za kilogram, liter, meter, meter štvorcový, meter kubický výrobku alebo inú jednotku množstva, ktorá sa často a bežne používa pri predaji výrobku,
zc) výrobkom predávaným na množstvo výrobok, ktorý nie je balený a meria sa alebo váži v prítomnosti spotrebiteľa,
zd) produktom výrobok alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

§ 3

Práva spotrebiteľa

(1) Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly8) (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
(2) Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,1)
(4) Každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
(6) Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov.9)Počas alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.

Povinnosti predávajúceho

§ 4

(1) Predávajúci je povinný
a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov,
b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely,
c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny,10)
d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,
e) zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb,
f) dodržiavať pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb podmienky skladovania výrobkov určené výrobcom alebo osobitným predpisom11) tak, aby nedošlo k ich znehodnoteniu,
g) predviesť spotrebiteľovi výrobok, ak to povaha výrobku umožňuje,
h) zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie,
i) poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim,
j) uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS), pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je povinný spotrebiteľ za také volanie alebo krátku textovú správu (SMS) uhradiť; ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátke textové správy (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky predávajúci.
(2) Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)
(3) Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.11a) Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov.12) Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.
(4) Skutočnosti podľa odseku 3 písm. a) a b) je predávajúci povinný preukázať na výzvu orgánu dozoru.
(5) Ak na riadne užívanie výrobku alebo služby je potrebné užívanie iného výrobku alebo inej služby a tieto výrobky alebo služby nadobudol spotrebiteľ spoločne u toho istého predávajúceho a spotrebiteľovi vznikne právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe jedného z týchto výrobkov alebo služieb podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa tohto zákona, vzniká mu aj právo na odstúpenie od zmluvy o kúpe druhého výrobku alebo služby, ktorých riadne užívanie je tým znemožnené.
(6) Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
(7) Predávajúci je povinný rezervované výrobky po celý čas rezervácie osobitne označiť s uvedením času, dokedy sú rezervované; platí to aj o zaplatených výrobkoch, ktoré sa nachádzajú v prevádzkarni do času ich prevzatia spotrebiteľom alebo dodania spotrebiteľovi.
(8) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
(9) Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a zákaz podľa odseku 2 písm. b) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.
(10) Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,12b) považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.12c)
(11) Predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok, poskytnutú službu alebo poskytnutý elektronický obsah,12ca) ktorý si spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.

§ 4a

(1) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky
a) za použitie platobného prostriedku12cb) alebo
b) za využitie iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli predávajúcemu v súvislosti s používaním tohto spôsobu platby.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o poplatok účtovaný poskytovateľom platobných služieb12cc) za poskytnutú platobnú službu.
(3) Telefónne číslo predávajúceho, na ktorom ho môže kontaktovať spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou, nesmie byť číslom služby so zvýšenou tarifou.
(4) Platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci.
(5) Predávajúci nesmie na účely získania súhlasu podľa odseku 4 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť.
(6) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi uvádzať pri ponuke možností prepravy alebo dodania objednaného tovaru žiadne údaje, vlastnosti alebo podmienky poštových, prepravných alebo zasielateľských služieb, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými vo verejne prístupných poštových, obchodných alebo iných podmienkach poskytovania týchto služieb, alebo ktoré nie sú výslovne uvedené v písomnej dohode medzi poštovým podnikom, prepravcom alebo zasielateľom vykonávajúcim prepravu alebo dodanie tovaru a predávajúcim.

§ 5a

Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa

(1) Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.12ce)
(2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
(3) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
(4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
(5) Predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením odseku 1.

§ 5b

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

§ 6

Uvádzanie výrobkov na trh a poskytovanie služieb

(1) Na trh možno uviesť12d), ponúkať alebo predávať len bezpečné výrobky; to neplatí pre použité výrobky dodané ako starožitnosti alebo pre výrobky, ktoré sa majú pred použitím opraviť alebo obnoviť, ak o tom dodávateľ preukázateľne informoval osobu, ktorej výrobok dodáva.
(2) Zakazuje sa uvádzať na trh, vyrábať, dovážať, predávať, ponúkať nebezpečnú napodobeninu.
(3) Výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, sa nesmú uviesť na trh po uplynutí doby spotreby. Predávajúci je povinný takéto výrobky najneskôr v posledný deň doby spotreby stiahnuť z trhu.
(4) Predávajúci sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa odseku 1, ak preukáže, že nemohol v čase predaja alebo ponuky vedieť o skutočnosti, že výrobok nie je bezpečný.
(5) Ak sa predávajúci dozvie akékoľvek skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že predal spotrebiteľovi výrobok, ktorý je nebezpečný, je povinný spotrebiteľa bez zbytočného odkladu o tom informovať. Ak nemožno jednotlivých spotrebiteľov informovať, je predávajúci povinný informovať účinným spôsobom verejnosť a orgány verejnej správy, ktoré vykonávajú dozor, dohľad alebo kontrolu (ďalej len „dozor“) nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.
(6) Povinnosti uložené v odsekoch 1, 2, 3 a 5 má rovnako výrobca, predávajúci, dovozca a dodávateľ.
(7) Spotrebiteľ má právo vrátiť výrobok, ktorý je nebezpečný, výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi. Ak spotrebiteľ uplatní toto právo, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ je povinný vziať späť takýto výrobok a najneskôr v lehote do troch pracovných dní od prevzatia výrobku vrátiť spotrebiteľovi kúpnu cenu výrobku vrátane účelne vynaložených nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný preukázať. Výrobca alebo dovozca je povinný vziať späť výrobok, ktorý je nebezpečný, aj vtedy, ak spotrebiteľ nemá doklad o kúpe výrobku.
(8) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú primerane na poskytovanie služieb.
(9) Ak výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ zistili, že výrobok, ktorý uviedli na trh, je nebezpečný, sú povinní túto skutočnosť bezodkladne oznámiť orgánu dozoru a uviesť informácie o opatreniach, ktoré prijali alebo ktoré treba prijať na zabránenie ohrozeniu spotrebiteľa. Orgán dozoru je povinný informáciu o nebezpečnom výrobku bez zbytočného odkladu zaslať na zverejnenie verejnoprávnym informačným inštitúciám,13) ktoré sú povinné tieto informácie bezodkladne uverejniť ako oznam.
(10) Podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť výrobku alebo služby a podrobnosti na uvádzanie výrobkov a služieb na trh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 7

Nekalé obchodné praktiky

(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

§ 8

Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii produktu alebo k povahe produktu,
b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
(2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa
a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže,
b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.
(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
(5) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.
(6) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o
a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu,
b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi,
c) cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady,
d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti,
e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.
(7) Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.15)

§ 9

Agresívna obchodná praktika

Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho,
e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

§ 9a

(1) Povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
(2) Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
(3) Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.

§ 9b

Ustanovenie § 9a sa netýka činnosti advokáta, súdneho exekútora a notára pri výkone ich povolania.

§ 10

Kódex správania

Kontrolu použitia nekalej obchodnej praktiky môže uskutočniť aj tvorca kódexu správania alebo osoby alebo združenia prostredníctvom tvorcu kódexu správania. Takúto činnosť možno vykonať nezávisle od súdnych konaní alebo správnych konaní.

Informačné povinnosti

§ 10a

(1) Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť
a) hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe,
b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho,
c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
d) predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky,
e) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať výrobok alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov,
f) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady výrobku alebo služby podľa všeobecného predpisu,15a)
g) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis,15b) ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje, ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji výrobku alebo poskytnutí služby, ak sa takáto pomoc poskytuje,
h) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu o podmienkach vypovedania zmluvy,
i) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie elektronického obsahu, ak je to vhodné,
j) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, ktoré sú predávajúcemu známe alebo je rozumné očakávať, že sú mu známe, ak je to vhodné,
k) informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.9)
(2) Povinnosti podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na zmluvu o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
(3) Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak pre predávajúceho vyplýva z osobitného predpisu15c) povinnosť poskytnúť informácie spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy.

§ 11

(1) Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.
(2) Ak výrobca alebo dovozca nevstupuje do priameho vzťahu s predávajúcim, sú povinní pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku dodávateľa. Dodávateľ je povinný pravdivo a úplne informovať o vlastnostiach výrobku predávajúceho. Informácie, ktoré výrobca, dovozca alebo dodávateľ musia poskytnúť, zahŕňajú
a) úplný opis rizika, ktoré výrobok predstavuje, vrátane rizika výrobku používaného na výkon služby,
b) všetky informácie dôležité pre používanie výrobku,
c) opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zabránenie vzniku rizika pre spotrebiteľa pri používaní výrobku.
(3) Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti.

§ 12

(1) Výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ.
(2) Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov.16) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.
(3) Dovozca a dodávateľ nesmú odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom; predávajúci nesmie odstraňovať, prekrývať ani meniť označenie výrobku ani iné údaje uvedené výrobcom, dovozcom alebo dodávateľom.
(4) Pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musí predávajúci na túto skutočnosť spotrebiteľa vopred upozorniť. Takýto výrobok je predajca povinný predávať oddelene od ostatných výrobkov.
(5) Na predaj použitého výrobku sa primerane vzťahuje odsek 1.
(6) Podrobnosti o označovaní materiálového zloženia jednotlivých druhov výrobkov, o metódach skúšania materiálového zloženia výrobkov a o spôsobe balenia a zaobchádzania s výrobkami určenými pre spotrebiteľa ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(7) Povinnosť podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na výrobcu, dovozcu a dodávateľa.

§ 13

Ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.17) Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách.18)

§ 14

Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene10) predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.

§ 14a

Označovanie výrobkov cenami

(1) Predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou.
(2) Označenie podľa odseku 1 sa neuplatní na
a) výrobok poskytovaný ako súčasť služby,
b) predaj na dražbe a predaj umeleckých diel a starožitností.
(3) Označenie jednotkovou cenou sa nevzťahuje na
a) výrobok s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml,
b) rôzne druhy výrobkov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu,
c) výrobok, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje, alebo ktorý sa obvykle neoznačuje údajom o dĺžke, hmotnosti, objeme, ploche,
d) predaj koncentrovaných a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá alebo čiastočne hotové jedlá.
(4) Predajná cena a jednotková cena musia byť ľahko rozlíšiteľné a ľahko čitateľné.
(5) Ak pri balených výrobkoch ustanovenia osobitných predpisov18a) vyžadujú uviesť čistú hmotnosť a čistú hmotnosť po vysušení, jednotkovú cenu stačí uviesť pre čistú hmotnosť po vysušení.
(6) Pri výrobkoch predávaných s bonusom pre spotrebiteľa uvádza predávajúci jednotkovú cenu, ktorú vypočíta bez bonusu pre spotrebiteľa.
(7) Výrobok predávaný na množstvo sa označuje len jednotkovou cenou.
(8) Ak sa v reklame18b) uvádza predajná cena výrobku, musí sa uviesť aj jednotková cena.

§ 15

(1) Na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne19) musí byť uvedené
a) obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby,
b) meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
c) prevádzková doba určená pre spotrebiteľa,
d) kategória a trieda ubytovacieho zariadenia19a), ak ide o ubytovacie zariadenie.
(2) Povinnosť označenia údajov potrebných na uplatnenie reklamácie sa vzťahuje aj na predaj výrobkov a poskytovanie služieb mimo prevádzkarne.
(3) Predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach.20)
(4) Pri dočasnom uzavretí prevádzkarne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným uzavretím prevádzkarne za predpokladu, že prevádzkareň je uzavretá dlhšie ako jeden deň. Pri zrušení prevádzkarne je predávajúci povinný informovať najneskôr sedem dní pred zrušením prevádzkarne umiestnením oznamu v prevádzkarni na mieste, kde je uvedená prevádzková doba, o tom, kde a kto je povinný vyrovnať záväzky voči spotrebiteľom, najmä kde môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu, a o dátume zrušenia prevádzkarne. Predávajúci o tom zároveň písomne informuje obec, na ktorej území je prevádzkareň umiestnená ak na tento účel obec sprístupní elektronickú službu verejnej správy,20a) predávajúci môže informovať obec prostredníctvom tejto elektronickej služby. Obec je povinná na požiadanie tieto informácie poskytnúť spotrebiteľovi.

§ 16

(1) Predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené
a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby,
b) adresa prevádzkarne,
c) dátum predaja,
d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby,
e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.
(2) Pri predaji výrobku s následnou dodávkou musí doklad obsahovať miesto určenia, dátum a čas dodávky.
(3) Pri predaji použitého výrobku alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musia byť tieto skutočnosti v doklade zreteľne vyznačené.
(4) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na predávajúceho, ktorý predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, ak osobitný predpis neustanovuje inak.21)

§ 17

Predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál. Náklady na obalový materiál a zabalenie výrobku uhrádza predávajúci.

§ 18

(1) Predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
(2) Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.
(3) V prevádzkarni a u určenej osoby podľa odseku 2 musí byť počas prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený vybavovať reklamácie. Pri skupinových zájazdoch musí predávajúci zabezpečiť v mieste zájazdu nepretržitú prítomnosť poverenej osoby oprávnenej vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu.
(4) Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu;22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.
(5) Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru preukázať kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, dôvody, pre ktoré nie je možné rozhodnúť o spôsobe vybavenia reklamácie ihneď a pre ktoré nie je reklamáciu možné vybaviť ihneď po určení spôsobu vybavenia reklamácie, zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia a kópiu dokladu o vybavení reklamácie.
(6) Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením. Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho podľa odseku 9.
(7) Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.
(8) Predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie. Ak je reklamácia uplatnená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,22a) predávajúci je povinný potvrdenie o uplatnení reklamácie doručiť spotrebiteľovi ihneď; ak nie je možné potvrdenie doručiť ihneď, musí sa doručiť bez zbytočného odkladu, najneskôr však spolu s dokladom o vybavení reklamácie; potvrdenie o uplatnení reklamácie sa nemusí doručovať, ak spotrebiteľ má možnosť preukázať uplatnenie reklamácie iným spôsobom.
(9) Predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.
(10) Predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
(11) Povinnosti uvedené v odsekoch 4 až 9 sa vzťahujú aj na určenú osobu, v odôvodnených prípadoch môže reklamáciu prijatú určenou osobou alebo osobou splnomocnenou predávajúcim na prijatie reklamácie vybaviť predávajúci. Plynutie lehôt na vybavenie reklamácie tým nie je dotknuté.
(12) Ustanovenia uvedené v odsekoch 4 až 10 sa použijú na vybavenie reklamácií, ak osobitný predpis22b) neustanovuje inak.
(13) Vybavením reklamácie nie je dotknuté právo spotrebiteľa na náhradu škody podľa osobitného predpisu.22c)

§ 18a

Náležitosti odborného posúdenia

(1) Odborné posúdenie musí obsahovať
a) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie,
b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku,
c) popis stavu výrobku,
d) výsledok posúdenia,
e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia.
(2) Na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada.

Orgány verejnej správy

§ 19

(1) Orgánmi verejnej správy vo veciach ochrany spotrebiteľa sú:
a) ministerstvo,
b) orgány dozoru8) a iné príslušné orgány podľa osobitných predpisov,22d)
c) obce.
(2) Ministerstvo vo veciach ochrany spotrebiteľa
a) riadi výkon štátnej správy,
b) vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky návrh koncepcie štátnej spotrebiteľskej politiky,
c) je notifikačným orgánom systému pre rýchlu výmenu informácií s orgánmi Európskej únie v situácii vážneho a bezprostredného rizika pre bezpečnosť a ochranu zdravia spotrebiteľov vyplývajúceho z nepotravinárskych výrobkov,
d) informuje príslušné orgány členských štátov o sťažnostiach na porušenie právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa,23)
e) informuje spotrebiteľov o ich právach a povinnostiach,
f) plní úlohy jednotného úradu pre spoluprácu podľa osobitného predpisu,24)
g) informuje Európsku komisiu o
1. orgánoch, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie právne záväzných aktov Európskej únie a dozoru na vnútornom trhu,
2. združeniach oprávnených na podanie žaloby v oblasti ochrany práv spotrebiteľov,
3. prijatí všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany spotrebiteľa; ak sa opatrenie týka nebezpečnej napodobeniny, informácia obsahuje opis príslušného výrobku a dôvody rozhodnutia,
h) riadi a kontroluje Slovenskú obchodnú inšpekciu.
(3) Príslušné orgány pri cezhraničnej spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa postupujú podľa osobitného predpisu24a) a konajú na základe vlastného alebo iného podnetu, pričom sú oprávnené zakázať zistené protiprávne konanie,24b) ktorého sa dopustila osoba, ktorá podlieha ich dohľadu podľa osobitných predpisov,24c) na území členského štátu Európskej únie, a ktoré poškodzujú alebo môžu poškodiť spoločný záujem spotrebiteľov,24d) a vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov.
(4) Príslušné orgány na základe výzvy ministerstva každý druhý rok zasielajú ministerstvu súhrnné informácie za uplynulé dva roky týkajúce sa činnosti príslušných orgánov podľa osobitného predpisu;24a) obsah informácie upresní ministerstvo vo výzve.
(5) Príslušné orgány zasielajú ministerstvu priebežne aj informácie o zmene svojej pôsobnosti na výkon osobitného predpisu24a) a o zmene poverených zamestnancov24e) a ich kontaktných údajov.

§ 20

Orgány dozoru

(1) Dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
(2) Orgán dozoru postupuje pri kontrole uvádzania výrobku alebo služby na trh, zo štátu, ktorý nie je členským štátom podľa osobitného predpisu.25)
(3) Orgán dozoru je povinný vykonávať kontrolu bezpečnosti výrobku alebo služby a na tento účel je oprávnený
a) vyžiadať potrebné informácie od výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa,
b) odobrať výrobok alebo vzorku zo série výrobkov a preveriť ich bezpečnosť,
c) posúdiť, či výrobok alebo služba uvedená na trh obsahuje upozornenia na riziká, ktoré môže použitie výrobku alebo poskytnutie služby vyvolať,
d) informovať včas a vhodným spôsobom osoby, ktoré môžu byť vystavené riziku vyvolanému výrobkom alebo poskytnutou službou,
e) dočasne zakázať uvedenie výrobku, série výrobkov alebo služby na trh, ich prezentáciu, ponuku alebo predaj, ak je dôvodné podozrenie, že výrobok alebo služba nie sú bezpečné, po dobu potrebnú na vykonanie skúšok alebo preverenie podozrenia,
f) zakázať uvedenie výrobku, série výrobkov alebo služby na trh, ich prezentáciu, ponuku alebo predaj, ak bolo preukázané, že nie sú bezpečné, a zaviesť sprievodné opatrenia zabezpečujúce dodržiavanie tohto zákazu,
g) nariadiť alebo organizovať okamžité stiahnutie výrobku, série výrobku alebo služby z trhu25a) alebo stiahnutie z predaja25b), ak je preukázané, že nie sú bezpečné a sú uvedené na trh; ak je to potrebné, nariadiť aj ich zničenie,
h) vydať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a vykonanie nevyhnutných opatrení a určiť lehotu na podanie správy o ich splnení,
i) vydať na požiadanie colného orgánu záväzné stanovisko25c) o tom, či dovážaný výrobok
1. pri jeho správnej inštalácii, údržbe a používaní vážne a bezprostredne ohrozuje zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť pri práci, ochranu spotrebiteľa, životné prostredie a verejnosť,
2. má pripojenú sprievodnú dokumentáciu podľa osobitného predpisu, ktorý harmonizuje podmienky uvádzania výrobkov na trh25d)a je označený v súlade s týmto osobitným predpisom, alebo
3. má správne umiestnené označenie CE.25e)
(4) Orgán dozoru môže postup podľa odseku 3 uplatniť proti výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi a proti osobám, ktoré výrobok alebo službu nadobudnú ako súčasť veci, a proti každej inej osobe, ak je to potrebné na zabezpečenie spolupráce pri opatreniach na zabránenie ohrozeniu pochádzajúcemu z výrobku.
(5) Orgán dozoru môže zakázať poskytnutie služby, uvádzanie výrobku z predaja na trh alebo jeho predaj alebo nariadiť okamžité stiahnutie výrobku z predaja alebo služby z trhu, alebo stiahnutie výrobku z predaja aj vtedy, ak je preukázané, že napriek posúdenej alebo preukázanej zhode4) výrobku z predaja alebo služby s požiadavkami na ich bezpečnosť nie sú výrobok alebo služba bezpečné.
(6) Orgán dozoru podporí dobrovoľné aktivity výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov vzťahujúce sa na plnenie ich povinností v oblasti bezpečnosti výrobkov a služieb a ak je to vhodné, vypracuje zásady správnej praxe.
(7) Proti rozhodnutiu orgánu dozoru vydanému podľa odseku 3 písm. f) až g) a odsekov 4 a 5 možno podať písomné námietky do piatich pracovných dní od vydania rozhodnutia. Námietky nemajú odkladný účinok.
(8) Ak orgán dozoru nevyhovie námietkam v celom rozsahu, je povinný do piatich pracovných dní odstúpiť spisový materiál príslušnému odvolaciemu orgánu.
(9) Príslušný odvolací orgán je povinný rozhodnúť o námietkach v lehote 30 dní odo dňa doručenia spisového materiálu.
(10) Orgán dozoru je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia vydané na základe tohto zákona vrátane právoplatných rozhodnutí súdov o preskúmaní rozhodnutí orgánu dozoru. Orgán dozoru musí dbať, aby sa pri zverejňovaní zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva. Povinnosť zverejnenia je splnená uverejnením rozhodnutí bezodkladne po nadobudnutí ich právoplatnosti na šesť mesiacov na oficiálnej internetovej stránke orgánu dozoru a sprístupnením právoplatných rozhodnutí na útvaroch určených príslušným orgánom dozoru.
(11) Orgán dozoru v rozhodnutiach zverejnených podľa odseku 10 okrem opisu skutkového stavu uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej miesto podnikania a identifikačné číslo alebo
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo a identifikačné číslo.
(12) Spotrebiteľ alebo združenie, ktoré ho zastupuje, má právo na nazretie do spisu v sídle orgánu dozoru, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si zo spisu výpisy a odpisy. Spotrebiteľ alebo združenie má právo požiadať orgán dozoru o vyhotovenie kópie dokumentov zo spisu. Náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ alebo združenie.
(13) Orgán dozoru vybavuje sťažnosti spotrebiteľov, ktoré sa objasňujú ako priestupok, ak je spotrebiteľ poškodený klamaním na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov alebo ak je spotrebiteľ poškodzovaný uvádzaním na trh výrobkov, prác alebo služieb, ak sa zataja ich podstatné vady.
(14) Orgán dozoru v oblasti bezpečnosti výrobkov
a) zriaďuje a pravidelne aktualizuje sektorové programy na dohľad na základe kategórií výrobkov alebo rizík; o aktivitách dozoru, zisteniach a výsledkoch dozoru pravidelne informuje ministerstvo,
b) sleduje a aktualizuje vedecké a technické poznatky týkajúce sa bezpečnosti výrobkov,
c) v spolupráci s ministerstvom pravidelne vyhodnocuje fungovanie kontrolných aktivít a ich účinnosť.
(15) Odseky 7 až 14 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 20a

(1) Orgán dozoru rozhodnutím nariadi predávajúcemu alebo osobe podľa § 9a odstrániť zistené nedostatky a zdržať sa protiprávneho konania.
(2) Orgán dozoru môže rozhodnutím zakázať predávajúcemu predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb spotrebiteľom najdlhšie na tri roky, ak sa predávajúci v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty za konanie, ktorým porušil kolektívne záujmy spotrebiteľov, opakovane dopustí takého konania.

§ 21

Predbežné opatrenie

(1) Ak predávajúci alebo osoba podľa § 9a poškodzuje kolektívne záujmy spotrebiteľov, môže združenie podať orgánu dozoru návrh na vydanie predbežného opatrenia. Tento návrh musí obsahovať popis konania, ktorým podľa združenia dochádza k poškodzovaniu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, popis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia a odôvodnenie, v čom spočíva naliehavosť návrhu a potreba okamžitého upustenia od konania poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. Návrh na vydanie predbežného opatrenia možno podať len vtedy, ak predávajúci alebo osoba podľa § 9a neupustí od poškodzovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov ani v lehote dvoch týždňov od doručenia písomnej výzvy združenia na upustenie od takého konania obsahujúcej rovnaké náležitosti ako návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa predchádzajúcej vety.
(2) Ak orgán dozoru získa podozrenie o porušovaní spotrebiteľských práv, ktoré poškodzuje kolektívne záujmy spotrebiteľov, môže vydať predbežné opatrenie, ktorým nariadi predávajúcemu alebo osoba podľa § 9a, aby upustil od takého porušenia spotrebiteľských práv, a začne správne konanie vo veci porušenia tohto zákona alebo osobitného predpisu.25f) Predbežné opatrenie oznámi orgán dozoru písomne tomu, proti komu smeruje, pričom uvedie skutočnosti, na základe ktorých vydal predbežné opatrenie.
(3) Proti predbežnému opatreniu možno podať do troch dní písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne nadriadený orgán orgánu dozoru, ktorý predbežné opatrenie vydal, do piatich dní od ich doručenia tak, že námietky zamietne a predbežné opatrenie potvrdí, alebo predbežné opatrenie zruší. Proti rozhodnutiu nadriadeného orgánu nemožno podať opravný prostriedok.
(4) Predbežné opatrenie zanikne
a) uplynutím času, na ktoré bolo vydané,
b) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu dozoru v správnom konaní vo veci porušenia tohto zákona alebo osobitného predpisu,25f) ktoré bolo začaté v súvislosti s vydaním predbežného opatrenia podľa odseku 2,
c) zrušením predbežného opatrenia.
(5) Orgán dozoru bezodkladne zruší predbežné opatrenie, ak pominuli dôvody na jeho vydanie.
(6) Odseky 2 až 5 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 22

Obec

(1) Obec
a) schvaľuje trhový poriadok,
b) vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom na trhoviskách a trhových miestach,
c) objasňuje priestupky za porušenie tohto zákona pri predaji výrobkov na trhoviskách a trhových miestach.
(2) Na činnosť obce na trhoviskách a trhových miestach pri ochrane spotrebiteľa sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20.

§ 23

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa.26)
(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.27)
(4) Výnosy pokút uložených za priestupky obcou sú príjmom rozpočtu obce.
(5) Odseky 1 a 4 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 24

Sankcie

(1) Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28)uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
(2) Orgán dozoru uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26, ktorá vyrobila, predala, doviezla alebo dodala výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 332 000 eur. Rovnakú pokutu uloží tomu, kto takú ujmu spôsobil vadným poskytnutím služby. Pokutu nemožno uložiť osobe, ktorá preukáže, že ujme nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej bolo možné požadovať.
(3) Výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26, ktorá marí, ruší alebo inak sťažuje výkon dozoru, prípadne nesplní záväzný pokyn podľa § 20 ods. 3 písm. h), uloží orgán dozoru poriadkovú pokutu do 1 660 eur, a to aj opakovane.
(4) Pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak bola uložená pokuta podľa osobitného zákona alebo ak možno uložiť pokutu podľa odseku 2.
(5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
(6) Výnosy pokút uložených podľa odsekov 1 až 3 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7) Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(8) Opakované marenie, rušenie alebo sťažovanie výkonu dozoru podľa odseku 3 sa považuje za závažné porušenie povinnosti.28a)
(9) Odseky 1 až 8 sa nevzťahujú na Národnú banku Slovenska, ktorá postupuje podľa osobitného predpisu.25ea)

§ 25

Združenie

(1) Združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
(2) Združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
(3) Žiadosť o zaradenie do zoznamu oprávnených osôb predkladá združenie ministerstvu, ktoré posúdi splnenie týchto podmienok:
a) vzniklo v súlade so zákonom,
b) aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov,
c) nezávislosť a neziskovosť združenia,
d) vysporiadanie všetkých záväzkov vo vzťahu k štátu.
(4) Združenie spĺňajúce podmienky podľa odseku 3 ministerstvo navrhne Európskej komisii na zaradenie do zoznamu oprávnených osôb.
(5) Združenie je oprávnené na základe súhlasu spotrebiteľa a predávajúceho sprostredkovať riešenie sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácií.
(6) Ministerstvo podporí združenie, ak je pri výkone činností zamerané na
a) ochranu práv spotrebiteľa na súde,
b) sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní reklamácie,
c) napomáhanie pri presadzovaní ekonomických záujmov a práv spotrebiteľov vykonávaním prieskumov vrátane prieskumu problémov spotrebiteľov a vyhodnocovaním presadzovania práv spotrebiteľov,
d) monitorovanie všeobecných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
e) iniciovanie rokovaní a činností ovplyvňujúcich legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov,
f) monitorovanie implementácie spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi,
g) vydávanie periodík a publikácií zaoberajúcich sa spotrebiteľskou politikou, skúšaním výrobkov a uverejňovaním skúseností z činnosti združení,
h) prevádzkovanie konzultačných kancelárií poskytujúcich spotrebiteľom informácie a poradenstvo,
i) organizovanie vzdelávania v oblasti ochrany spotrebiteľa.

§ 26

Ochrana spotrebiteľa pri neoprávnenom podnikaní

Povinnosti výrobcu, predávajúceho, dovozcu alebo dodávateľa majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 písm. b) až e) bez oprávnenia na podnikanie.

§ 26a

(1) Zriaďuje sa komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách1) a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „komisia“) ako stály orgán. Komisia má právo vyžadovať od predávajúceho všeobecné zmluvné podmienky, ktoré dojednáva so spotrebiteľom, a predávajúci je povinný takejto žiadosti vyhovieť.
(2) Pri zistení porušenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu má komisia právo podať podnet príslušným štátnym orgánom a obrátiť sa na združenie s podnetom na uplatnenie práv na príslušnom štátnom orgáne.
(3) Podrobnosti o zložení, rozhodovaní komisie, organizácii práce a postupe komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 27

Vzťah k správnemu poriadku

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.30)

Záverečné ustanovenia

§ 28

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 29

Prechodné ustanovenia

Konania začaté do 30. júna 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 29a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2010

Ustanovenie § 4 ods. 10 sa použije vo veciach, v ktorých súd uloží povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky po 28. februári 2010.

§ 29b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014

Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

§ 29c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 13. júna 2014

Ustanoveniami § 4a ods. 1 až 3 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014.

§ 29d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1) Dozor a kontrola začatá a neskončená Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. januárom 2015 v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov31) sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré pri tomto dozore a kontrole nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Konanie začaté a právoplatne neskončené Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. januárom 2015 v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

§ 30

Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa:
zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z., zákona č. 137/1998 Z. z., zákona č. 310/1999 Z. z., zákona č. 128/2002 Z. z., zákona č. 414/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 451/2004 Z. z., zákona č. 616/2004 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z. a zákona č. 264/2006 Z. z.

§ 30a

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2007 Z. z. o označovaní výrobkov cenami.

§ 30b

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 370/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní materiálového zloženia textilných výrobkov v znení vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 284/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 53/2010 Z. z. a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 85/2012 Z. z.


Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z. a zákona č. 224/2006 Z. z. sa mení takto:
1. V § 24 ods. 1 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako a) až d).
2. V § 24 odsek 2 znie:
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) a c) pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. d) pokutu do 100 000 Sk. Zákaz činnosti až do jedného roka možno uložiť za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c).“.
3. V § 58 ods. 4 písm. a) sa slová „v § 24 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „v § 24 ods. 1 písm. c)“.
4. V § 86 písm. b) sa slová „§ 24 ods. 1 písm. a) a d)“ nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 1 písm. c)“.


Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2007.


Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z.
OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ
Klamlivé obchodné praktiky
1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je.
2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia.
3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je.
4. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia.
5. Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama).
6. Reklama typu nalákať a zmeniť, ktorou sa rozumie reklama s úmyslom podporiť predaj iného produktu výzvou na kúpu produktov za stanovenú cenu a následné
a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom,
b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase, alebo
c) predvedenie jeho chybnej vzorky.
7. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie.
8. Záväzok predávajúceho, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej transakcie v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má predávajúci sídlo alebo miesto podnikania31), že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji produktu, a následné poskytnutie tejto služby je iba v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené predtým, ako sa zaviazal k obchodnej transakcii.
9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že produkt možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je.
10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej črty ponuky predávajúceho.
11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď predávajúci zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama).
12. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ produkt nekúpi.
13. Propagovanie podobného produktu, ako je produkt vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom, ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že produkt vyrobil rovnaký výrobca, pričom tomu tak nie je.
14. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov.
15. Tvrdenie predávajúceho, že sa chystá skončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je.
16. Tvrdenie, že produkt je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách.
17. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia.
18. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť produkt s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal produkt za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu.
19. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu.
20. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie.
21. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak nie je.
22. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že predávajúci nekoná v zámere súvisiacom s jeho obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ.
23. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa produkt predáva.
Agresívne obchodné praktiky
1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva.
2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.
4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv.
5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.
6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za produkty dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento produkt je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu.
7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho.
8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti
a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech,
b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady.
Príloha č. 2 k zákonu č. 250/2007 Z. z.

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 166, 11. 6. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 171, 7. 7. 1999), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25; Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú. v. ES L 271, 9. 10. 2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).
2. Smernica Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 8; Ú. v. ES L 192, 11. 7. 1987).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 11, 15. 1. 2002).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).
5. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu. (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2005).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 4; Ú. v. ES L 80, 18. 3. 1998).
7. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 1. 5. 2009).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).

Poznámky pod čiarou

1)§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

2)§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2a)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

3)§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4)Zákon č. 264/1999 Z. z.
Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

5)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z., zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z. z.

6)Zákon č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

7)§ 11 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. f) a § 22 ods. 4 zákona č. 264/1999 Z. z.
§ 15 zákona č. 90/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

7a)§ 625 Občianskeho zákonníka.

8)Napríklad § 21 písm. b) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 30 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 451/2004 Z. z., § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 342/2011 Z. z., § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 127 písm. a) a c) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9)Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9a)Napríklad zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 97/2008 Z. z. o podrobnostiach duálneho zobrazovania pre oblasť ochrany spotrebiteľov.

10)Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11)Napríklad § 10 a 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (oznámenie č. 195/1996 Z. z.).

11a)Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

12)Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12a)§ 53a Občianskeho zákonníka.

12b)§ 53 Občianskeho zákonníka.

12c)§ 58 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

12ca)§ 2 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12cb)§ 2 ods. 19 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12cc)§ 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12cd)§ 551 Občianskeho zákonníka.

12ce)Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

12d)§ 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13)§ 5 ods. 1 písm. l) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení zákona č. 220/2007 Z. z.§ 5 ods. 1 písm. j) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

14)§ 623 Občianskeho zákonníka.

15)Napríklad Občiansky zákonník, zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z., zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15a)§ 622 a 623 Občianskeho zákonníka.

15b)§ 502 Občianskeho zákonníka.

15c)Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16)Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z.

17)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

18)§ 3 zákona č. 142/2000 Z. z.

18a)Napríklad vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 207/2000 Z. z. o označenom spotrebiteľskom balení v znení neskorších predpisov.

18b)Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18c)§ 13 zákona č. 18/1996 Z. z.

19)§ 17 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

19a)Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried.

20)§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 178/1998 Z. z. v znení zákona č. 524/2005 Z. z.

20a)§ 2 ods. 1 písm. s) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

21)§ 3 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

22)§ 622 a 623 Občianskeho zákonníka.

22a)§ 9 zákona č. 108/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22b)Napríklad § 44 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 66 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 604/2003 Z. z., § 741i Občianskeho zákonníka, § 30 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

22c)Zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení zákona č. 451/2004 Z. z.

22d)§ 21 písm. b) až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 128/2002 Z. z. v znení zákona č. 451/2004 Z. z.
§ 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 39/2007 Z. z. v znení zákona č. 342/2011 Z. z.
§ 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 355/2007 Z. z.
§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z.
§ 127 písm. a) a c) zákona č. 362/2011 Z. z.

23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (Ú. v. EÚ L 364, 9. 12. 2004) v platnom znení.

24a)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.

24b)Čl. 3 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.

24c)Zákon č. 147/2001 Z. z.
Zákon č. 108/2000 Z. z.
Zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 22/2004 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv. 8; Ú. v. EÚ L 46, 17. 2. 2004).
Zákon č. 140/1998 Z. z.
Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 52 až 62 Občianskeho zákonníka.

24d)Čl. 3 písm. k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.

24e)Čl. 3 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v znení neskorších predpisov.

25)Nariadenie Rady (EHS) č. 339/93 z 8. februára 1993 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 12; Ú. v. ES L 40, 17. 2. 1993) v platnom znení.

25a)§ 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

25b)§ 2 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z. z.

25c)§ 5 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25d)Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou elektrickej energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (Ú. v. EÚ L 339, 18. 12. 2008) v platnom znení.

25e)§ 21 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25ea)Zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25f)§ 52 až 54, § 612 až 627 a § 741a až 741k Občianskeho zákonníka.
§ 6 až 13 zákona č. 108/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 32 až 39 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 2 až 4 a § 7 až 11a zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
§ 4 až 6 zákona č. 22/2004 Z. z. v znení zákona č. 166/2005 Z. z.
§ 3, § 4 a § 6 až 8 zákona č. 266/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 3 až 5, § 7 až 10, § 12, § 16 až 19, § 21 a § 22 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z.
§ 6, § 9, § 10 a § 13 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 až 5, § 7 a § 8 zákona č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 362/2011 Z. z.

26)Napríklad zákon č. 108/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 178/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006.

27)Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

28)Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17. 2. 2004), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 344, 27. 12. 2005), čl. 4 až 17 a čl. 19 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18. 10. 2011) v platnom znení, čl. 4 až 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22. 12. 2009) v platnom znení.

28a)Napríklad § 58 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

29)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

30)§ 12 až 34 a § 38 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31)§ 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 264/2006 Z. z. – Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

264
ZÁKON
z 19. apríla 2006,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „§ 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.
2. V § 1 ods. 2 písmeno c) znie:
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,“.
3. V § 1 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,“.
Doterajšie písmená d), e) a f) sa označujú ako písmená e), f) a g).
4. V § 1 ods. 2 písm. e) sa za slová „viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere“ vkladajú slová „medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom“.
5. V § 1 odsek 3 znie:
(3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.“.
6. V § 2 písm. c) prvý bod znie:
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,“.
7. V § 2 písm. d) sa slová „tohto zákona“ nahrádzajú slovami „č. 1“.
8. V § 3 odsek 4 znie:
(4) Reklama5) alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme.“.
9. V § 3 odsek 6 znie:
(6) Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.“.
10. V § 3 ods. 7 sa slová „tohto zákona“ nahrádzajú slovami „č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2“.
11. § 3 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
(8) Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov.“.
12. V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.“.
13. Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:
13) § 2 písm. i) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
14. V § 8 ods. 2 sa za slová „§ 3“ vkladajú slová „a § 4 ods. 1 až 3 a 5“.
15. Za § 8 sa vkladajú § 8a a 8b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 8a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2006

Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

§ 8b

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.“.
16. Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1, ktorá znie:
„Príloha č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
ZÁKLADNÁ ROVNICA VYJADRUJÚCA ROVNOSŤ POSKYTNUTÉHO ÚVERU NA JEDNEJ STRANE A SPLÁTOK A NÁKLADOV NA DRUHEJ STRANE
Vzorec 01-1
Význam symbolov:
K je poradové číslo spotrebiteľského úveru, {K = 1, 2, …, m}
K´ je číslo splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru, {K´ = 1, 2, …, m´}
AK je výška K-teho spotrebiteľského úveru
 je výška K´-tej splátky spotrebiteľského úveru
Σ je suma
m je poradové číslo posledného spotrebiteľského úveru
m´ je číslo poslednej splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru
tK je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K-teho spotrebiteľského úveru
t je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K´-tou splátkou alebo platbou nákladov spotrebiteľského úveru
i je ročná percentuálna miera nákladov, ktorú možno vypočítať (buď algebricky, alebo numerickou aproximáciou), pretože ostatné prvky rovnice sú známe zo zmluvy alebo iným spôsobom
Poznámky
a) Ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom.
b) V prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a nákladov. Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom splatnosti.
d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12.
f) Výsledok výpočtu sa zaokrúhli s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná päť alebo je väčšia, potom sa k číslici na tomto desatinnom mieste pripočíta jednotka.“.
17. Za prílohu č. 1 sa vkladajú prílohy č. 2 a 3, ktoré znejú:
„Príloha č. 2 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
PRÍKLADY VÝPOČTOV
A. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV NA ZÁKLADE KALENDÁRNEHO ROKA [1 ROK = 365 DNÍ (ALEBO 366 DNÍ PRI PRIESTUPNÝCH ROKOCH)]
Prvý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk dňa 1. januára 2002.
Suma je splatená jednou splátkou vo výške 12 000 Sk dňa 1. júla 2003, t. j., 1 1/2 roka alebo 546 dní (365 + 181) po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-1
alebo
Vzorec 02-2
Výsledok bude zaokrúhlený na 13 % (alebo na 12,96 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk, ale veriteľ si ponechá 500 Sk na administratívne výdavky, takže výška spotrebiteľského úveru predstavuje 9 500 Sk. Rovnako ako v prvom príklade je vykonaná splátka vo výške 12 000 Sk dňa 1. júla 2003.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-3
alebo
Vzorec 02-4
Výsledok bude zaokrúhlený na 16,9 %.
Tretí príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma 10 000 Sk, spláca sa v dvoch splátkach, obe po 6000 Sk – prvá splátka po jednom roku, druhá po dvoch rokoch.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-5
Rovnica sa vyrieši algebricky a jej výsledkom bude i = 0,1306623, po zaokrúhlení je 13,1 % (alebo 13,07 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Štvrtý príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma S = 10 000 Sk a čiastky, ktoré má splatiť spotrebiteľ, sú
Po 3 mesiacoch (0,25 roku/90 dní): 2 720 Sk
Po 6 mesiacoch (0,5 roku/181 dní): 2 720 Sk
Po 12 mesiacoch (1 rok/365 dní): 5 440 Sk
Spolu 10 880 Sk
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-6
Výsledok je i = 0,13226, po zaokrúhlení je 13,2 % (alebo 13,23 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
B. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV NA ZÁKLADE ŠTANDARDNÉHO ROKA [1 ROK = 365 DNÍ ALEBO 365,25 DŇA, 52 TÝŽDŇOV, ALEBO 12 ROVNAKÝCH MESIACOV)
Prvý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk.
Táto suma je splatená jednou splátkou vo výške 12 000 Sk, a to 1,5 roka (t. j. 1,5 x 365 = 547,5 dňa, 1,5 x 365,25 = 547,875 dňa, 1,5 x 366 = 549 dní, 1,5 x 12 = 18 mesiacov, alebo 1,5 x 52 = 78 týždňov) po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-7
alebo
Vzorec 02-8
Výsledok bude zaokrúhlený na 12,9 % (alebo na 12,92 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk, ale veriteľ si ponechá 500 Sk na administratívne výdavky, takže výška spotrebiteľského úveru predstavuje 9 500 Sk. Rovnako ako v prvom príklade je vykonaná splátka vo výške 12 000 Sk 1,5 roka po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-9
alebo
Vzorec 02-10
Výsledok bude zaokrúhlený na 16,9 % (alebo na 16,85 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Tretí príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma 10 000 Sk, spláca sa v dvoch splátkach, obe po 6 000 Sk – prvá splátka po jednom roku, druhá po dvoch rokoch.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-11
Rovnica sa vyrieši algebricky a jej výsledkom bude i = 0,130662, čo sa zaokrúhli na 13,1 % (alebo 13,07 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Štvrtý príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma S = 10 000 Sk a čiastky, ktoré má splatiť spotrebiteľ, sú
Po 3 mesiacoch
(0,25 roku/13 týždňov/91,25 dňa/91,3125 dňa): 2 720 Sk
Po 6 mesiacoch
(0,5 roku/26 týždňov/182,5 dňa/182,625 dňa): 2 720 Sk
Po 12 mesiacoch
(1 rok/52 týždňov/365 dní/365,25 dňa): 5 440 Sk
Spolu 10 880 Sk
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-12
Výsledok je i = 0,131855, čo sa zaokrúhli na 13,2 % (alebo na 13,19 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
C. VZOROVÉ PRÍKLADY VÝPOČTU ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV PRE POSKYTNUTIE SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU BANKAMI
Prvý príklad
Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 15 000 Sk. Za poskytnutie spotrebiteľského úveru a spracovanie zmluvy si banka ponechala 1 % z objemu poskytnutých prostriedkov (t. j. 150 Sk). Spotrebiteľský úver bude klient splácať jeden rok mesačnými anuitnými splátkami vo výške 1 305,76 Sk. Okrem toho bude musieť mesačne platiť poplatok za správu a vedenie účtu vo výške 30 Sk.
Vzorec 02-13
alebo
Vzorec 02-14
Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver je 15,3 % (alebo 15,33 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 100 000 Sk. Za poskytnutie spotrebiteľského úveru a spracovanie zmluvy si banka ponechala 1 % z objemu poskytnutých prostriedkov (t. j. 1 000 Sk). Spotrebiteľský úver bude klient splácať 4 roky mesačnými anuitnými splátkami vo výške 2 658 Sk. Okrem toho bude musieť mesačne platiť poplatok za správu a vedenie účtu vo výške 40 Sk.
Vzorec 02-15
Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver je 14,8 % (alebo 14,77 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Príloha č. 3 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12. 2. 1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10. 3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1. 4. 1998).”.


Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2006.


Ivan Gašparovič v. r.
v z. Béla Bugár v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.

 

Zákon č. 258/2001 Z. z. – Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

258
ZÁKON
zo 14. júna 2001
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme,2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,
e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
(3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru úveru, okrem úrokov.

§ 3

Podmienky ponuky spotrebiteľského úveru

(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
(3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
(4) Reklama5) alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme.
(5) Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
(6) Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
(7) Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
(8) Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov.
(9) Vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorými musí byť spotrebiteľ oboznámený pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(10) Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
(11) Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.

§ 4

Zmluva o spotrebiteľskom úvere

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

§ 5

Odstúpenie od zmluvy veriteľom

Ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť,9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

§ 6

Splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

(1) Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(2) Spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
(3) Výška poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti môže byť najviac vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky spotrebiteľského úveru; tento poplatok nesmie prekročiť polovicu nároku spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom podľa odseku 1.
(4) Na nájomné zmluvy s právom kúpy prenajatej veci10) sa nevzťahujú odseky 1 a 2.

§ 7

Práva spotrebiteľa

(1) Ak predávajúci nesplnil dodávku tovaru alebo služby alebo plnenie bolo vadné,11) spotrebiteľ má právo na
a) pozastavenie splácania splátok spotrebiteľského úveru až do doriešenia reklamácie12) voči predávajúcemu bez zvýšenia ceny spotrebiteľského úveru,
b) vrátenie alikvotnej časti splátok uhradených platieb,
c) dohodnutie nového splátkového kalendára.
(2) Na uplatnenie práv spotrebiteľa podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a) predávajúci a veriteľ uzavreli zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver,
b) spotrebiteľ uplatnil u predávajúceho nárok na riadne plnenie alebo na náhradu škody, ale jeho oprávnená požiadavka nebola uspokojená.
(3) Práva spotrebiteľa voči predávajúcemu nesmú byť dotknuté skutočnosťou, že na zaplatenie ceny tovaru alebo služby bol poskytnutý spotrebiteľský úver.

§ 7a

(1) Veriteľ je povinný predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.
(2) Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1.
(3) Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá veriteľ.
(4) Rozsah údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 7b

(1) Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona.12a) Veriteľ je oprávnený využívať osoby podľa prvej vety, len ak sú tieto osoby zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov.12b)
(2) Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov len osoby, ktoré sú oprávnené na vykonávanie tejto činnosti.

§ 7c

(1) Veriteľ je povinný zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.12c)
(2) Odbornou spôsobilosťou zamestnancov podľa odseku 1 je základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného zákona.12d)
(3) Veriteľ je povinný zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa odseku 1 postupom podľa osobitného zákona.12e)
(4) Veriteľ je povinný viesť zoznam zamestnancov podľa odseku 1 v rozsahu podľa osobitného zákona.12f)

§ 8

Kontrola a pokuty

(1) Kontrolu dodržiavania obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.13)
(2) Za porušenie povinností uvedených v § 3 a § 4 ods. 1, 2 a 4 môže Slovenská obchodná inšpekcia uložiť veriteľovi pokutu do 500 000 Sk.
(3) Kontrolu dodržiavania povinnosti uvedenej v § 7a ods. 1 vykonáva ministerstvo.
(4) Za porušenie povinnosti uvedenej v § 7a ods. 1 môže ministerstvo uložiť pokutu do 500 000 Sk.
(5) Spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd.
(6) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď Slovenská obchodná inšpekcia zistila porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 8a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2006

Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

§ 8aa

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
(2) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

§ 8ab

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 2. apríla 2008

Nariadenie vlády podľa § 3 ods. 10 sa vydá najneskôr 60 dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 7a ods. 2.

§ 8b

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.


Čl. III

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2001.


Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
ZÁKLADNÁ ROVNICA VYJADRUJÚCA ROVNOSŤ POSKYTNUTÉHO ÚVERU NA JEDNEJ STRANE A SPLÁTOK A NÁKLADOV NA DRUHEJ STRANE
Vzorec 01-1
Význam symbolov:
K je poradové číslo spotrebiteľského úveru, {K = 1, 2, …, m}
K´ je číslo splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru, {K´ = 1, 2, …, m´}
AK je výška K-teho spotrebiteľského úveru
 je výška K´-tej splátky spotrebiteľského úveru
∑ je suma
m je poradové číslo posledného spotrebiteľského úveru
m´ je číslo poslednej splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru
tK je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K-teho spotrebiteľského úveru
t je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K´-tou splátkou alebo platbou nákladov spotrebiteľského úveru
i je ročná percentuálna miera nákladov, ktorú možno vypočítať (buď algebricky, alebo numerickou aproximáciou), pretože ostatné prvky rovnice sú známe zo zmluvy alebo iným spôsobom
Poznámky
a) Ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom.
b) V prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a nákladov. Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom splatnosti.
d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12.
f) Výsledok výpočtu sa zaokrúhli s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná päť alebo je väčšia, potom sa k číslici na tomto desatinnom mieste pripočíta jednotka.
Príloha č. 2 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
PRÍKLADY VÝPOČTOV
A. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV NA ZÁKLADE KALENDÁRNEHO ROKA [1 ROK = 365 DNÍ (ALEBO 366 DNÍ PRI PRIESTUPNÝCH ROKOCH)]
Prvý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk dňa 1. januára 2002.
Suma je splatená jednou splátkou vo výške 12 000 Sk dňa 1. júla 2003, t. j., 1 1/2 roka alebo 546 dní (365 + 181) po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-1
alebo
Vzorec 02-2
Výsledok bude zaokrúhlený na 13 % (alebo na 12,96 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk, ale veriteľ si ponechá 500 Sk na administratívne výdavky, takže výška spotrebiteľského úveru predstavuje 9 500 Sk. Rovnako ako v prvom príklade je vykonaná splátka vo výške 12 000 Sk dňa 1. júla 2003.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-3
alebo
Vzorec 02-4
Výsledok bude zaokrúhlený na 16,9 %.
Tretí príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma 10 000 Sk, spláca sa v dvoch splátkach, obe po 6000 Sk – prvá splátka po jednom roku, druhá po dvoch rokoch.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-5
Rovnica sa vyrieši algebricky a jej výsledkom bude i = 0,1306623, po zaokrúhlení je 13,1 % (alebo 13,07 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Štvrtý príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma S = 10 000 Sk a čiastky, ktoré má splatiť spotrebiteľ, sú
Po 3 mesiacoch (0,25 roku/90 dní): 2 720 Sk
Po 6 mesiacoch (0,5 roku/181 dní): 2 720 Sk
Po 12 mesiacoch (1 rok/365 dní): 5 440 Sk
Spolu 10 880 Sk
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-6
Výsledok je i = 0,13226, po zaokrúhlení je 13,2 % (alebo 13,23 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
B. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV NA ZÁKLADE ŠTANDARDNÉHO ROKA [1 ROK = 365 DNÍ ALEBO 365,25 DŇA, 52 TÝŽDŇOV, ALEBO 12 ROVNAKÝCH MESIACOV)
Prvý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk.
Táto suma je splatená jednou splátkou vo výške 12 000 Sk, a to 1,5 roka (t. j. 1,5 x 365 = 547,5 dňa, 1,5 x 365,25 = 547,875 dňa, 1,5 x 366 = 549 dní, 1,5 x 12 = 18 mesiacov, alebo 1,5 x 52 = 78 týždňov) po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-7
alebo
Vzorec 02-8
Výsledok bude zaokrúhlený na 12,9 % (alebo na 12,92 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk, ale veriteľ si ponechá 500 Sk na administratívne výdavky, takže výška spotrebiteľského úveru predstavuje 9 500 Sk. Rovnako ako v prvom príklade je vykonaná splátka vo výške 12 000 Sk 1,5 roka po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-9
alebo
Vzorec 02-10
Výsledok bude zaokrúhlený na 16,9 % (alebo na 16,85 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Tretí príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma 10 000 Sk, spláca sa v dvoch splátkach, obe po 6 000 Sk – prvá splátka po jednom roku, druhá po dvoch rokoch.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-11
Rovnica sa vyrieši algebricky a jej výsledkom bude i = 0,130662, čo sa zaokrúhli na 13,1 % (alebo 13,07 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Štvrtý príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma S = 10 000 Sk a čiastky, ktoré má splatiť spotrebiteľ, sú
Po 3 mesiacoch
(0,25 roku/13 týždňov/91,25 dňa/91,3125 dňa): 2 720 Sk
Po 6 mesiacoch
(0,5 roku/26 týždňov/182,5 dňa/182,625 dňa): 2 720 Sk
Po 12 mesiacoch
(1 rok/52 týždňov/365 dní/365,25 dňa): 5 440 Sk
Spolu 10 880 Sk
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-12
Výsledok je i = 0,131855, čo sa zaokrúhli na 13,2 % (alebo na 13,19 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
C. VZOROVÉ PRÍKLADY VÝPOČTU ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV PRE POSKYTNUTIE SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU BANKAMI
Prvý príklad
Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 15 000 Sk. Za poskytnutie spotrebiteľského úveru a spracovanie zmluvy si banka ponechala 1 % z objemu poskytnutých prostriedkov (t. j. 150 Sk). Spotrebiteľský úver bude klient splácať jeden rok mesačnými anuitnými splátkami vo výške 1 305,76 Sk. Okrem toho bude musieť mesačne platiť poplatok za správu a vedenie účtu vo výške 30 Sk.
Vzorec 02-13
alebo
Vzorec 02-14
Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver je 15,3 % (alebo 15,33 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 100 000 Sk. Za poskytnutie spotrebiteľského úveru a spracovanie zmluvy si banka ponechala 1 % z objemu poskytnutých prostriedkov (t. j. 1 000 Sk). Spotrebiteľský úver bude klient splácať 4 roky mesačnými anuitnými splátkami vo výške 2 658 Sk. Okrem toho bude musieť mesačne platiť poplatok za správu a vedenie účtu vo výške 40 Sk.
Vzorec 02-15
Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver je 14,8 % (alebo 14,77 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Príloha č. 3 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12. 2. 1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10. 3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1. 4. 1998).

Poznámky pod čiarou

1)Napríklad § 497 až 507 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2)§ 663 Občianskeho zákonníka.

2a)Napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z., § 88a až 88d zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 492/2009 Z. z.

3)§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

4)§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

5)§ 2 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6)§ 43 Občianskeho zákonníka.

7)§ 524 Občianskeho zákonníka.

8)Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.

9)§ 48 Občianskeho zákonníka.

10)§ 489 Obchodného zákonníka.

11)§ 499 Občianskeho zákonníka.

12)§ 19 zákona č. 634/1992 Zb.

12a)§ 7 a 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12b)§ 13 zákona č. 186/2009 Z. z.

12c)§ 5 ods. 3 zákona č. 186/2009 Z. z.

12d)§ 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 186/2009 Z. z.

12e)§ 22 zákona č. 186/2009 Z. z.

12f)§ 17 zákona č. 186/2009 Z. z.

13)§ 2 písm. i) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 102/2014 Z. z. – Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

102
ZÁKON
z 25. marca 2014
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

Úvodné ustanovenia

§ 1

(1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov1) a povinnosti predávajúcich2) pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb3) na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je
a) poskytovanie sociálnych služieb4) a vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,5)
b) poskytovanie zdravotnej starostlivosti6) a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,7)
c) poskytovanie finančných služieb,8)
d) prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
e) nájom nehnuteľnosti na účel bývania,
f) zhotovenie stavby alebo podstatná zmena stavby, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie,
g) časovo obmedzené užívanie ubytovacích zariadení, poskytovanie dlhodobých rekreačných služieb, ich výmena a sprostredkovanie ich ďalšieho predaja,9)
h) ambulantný predaj10) potravín a nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ak ich predávajúci dodáva spotrebiteľovi pravidelne domov alebo na pracovisko,
i) predaj hnuteľných vecí na základe núteného výkonu súdnych alebo iných rozhodnutí.
(3) Tento zákon sa ďalej nevzťahuje na
a) zmluvy o obstaraní zájazdu,
b) zmluvy uzavreté prostredníctvom predajných automatov alebo prevádzkových priestorov s automatizovaným systémom predaja,
c) zmluvy uzavreté s podnikateľom podľa osobitného predpisu11)
1. prostredníctvom verejných telefónnych automatov na účely ich použitia, alebo
2. predmetom ktorých je jedno volanie, jednorazové pripojenie na internet alebo odoslanie jednej faxovej správy,
d) zmluvy o hazardných hrách,12)
e) predaj tovaru prostredníctvom dobrovoľnej dražby,13)
f) zmluvu o združenej dodávke plynu, zmluvu o združenej dodávke elektriny, zmluvu o pripojení do distribučnej siete alebo zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy,14)
g) zmluvu o dodávke vody verejným vodovodom alebo zmluvu o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou.15)
(4) Tento zákon sa okrem § 4 ods. 1 až 3 nevzťahuje na zmluvy o preprave osôb.
(5) Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa vzťahuje Občiansky zákonník a osobitné predpisy,16) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2

(1) Zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
(2) Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom
a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
b) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,
c) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo
d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.
(3) Zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva,
a) na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo, alebo
b) ktorej predmetom je predaj tovaru aj poskytnutie služby.
(4) Dohodou o predplatnom sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa predávajúci zaväzuje dodávať spotrebiteľovi v určených intervaloch objednaný tovar alebo poskytovať službu počas predplateného obdobia a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za túto dodávku alebo poskytnutie služby cenu za príslušné časové obdobie.
(5) Doplnkovou zmluvou sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda tovar alebo je mu poskytnutá služba, ktorá súvisí s predmetom zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, ak je tovar dodávaný alebo služba poskytovaná predávajúcim alebo treťou osobou na základe ich dohody a pri jej uzatváraní bolo možné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, že spotrebiteľ po zániku zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy.
(6) Prevádzkovými priestormi sa na účely tohto zákona rozumie prevádzkareň17) alebo iný priestor, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. Na účely tohto zákona sa za prevádzkareň nepovažujú prevádzkové priestory využívané predávajúcimi a organizátormi predajných akcií na organizovanie a uskutočňovanie jednorazových predajných a prezentačných obchodných aktivít.
(7) Trvanlivým nosičom sa na účely tohto zákona rozumie prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo predávajúcemu uchovať jemu adresované informácie spôsobom umožňujúcim ich použitie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených informácií, najmä papier, e-mail, USB kľúč, CD, DVD, pamäťová karta, pevný disk počítača.
(8) Elektronickým obsahom sa na účely tohto zákona rozumejú dáta vytvorené a poskytnuté v elektronickej podobe, najmä počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty.

§ 3

Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho

(1) Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,18)
a) hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie a tovaru alebo službe,
b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná,
c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
d) adresu predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej predávajúci koná, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu tovaru alebo služby, podať sťažnosť alebo iný podnet, ak sa táto adresa líši od adresy uvedenej v písmene b),
e) celkovú cenu tovaru alebo služby vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých ostatných daní alebo ak vzhľadom na povahu tovaru alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo, ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady alebo poplatky; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo dohodu o predplatnom, predávajúci informuje spotrebiteľa o celkovej cene za zúčtovacie obdobie, a ak túto cenu nemožno určiť vopred, o spôsobe, akým sa vypočíta,
f) cenu za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré je možné využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou,
g) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať tovar alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov,
h) informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3,
i) informáciu o tom, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, bude znášať náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu podľa § 10 ods. 3, a ak odstúpi od zmluvy uzavretej na diaľku, aj náklady na vrátenie tovaru, ktorý vzhľadom na jeho povahu nie je možné vrátiť prostredníctvom pošty,
j) informáciu o prípadnej povinnosti spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie podľa § 10 ods. 5, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o službách po tom, čo udelil predávajúcemu výslovný súhlas podľa § 4 ods. 6,
k) informáciu o tom, že spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, prípadne informáciu o okolnostiach, za ktorých spotrebiteľ stráca právo na odstúpenie od zmluvy,
l) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru alebo služby podľa všeobecného predpisu,19)
m) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis,20) ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje, ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji tovaru alebo poskytnutí služby, ak sa taká pomoc poskytuje,
n) informáciu o existencii príslušných kódexov správania,21) ktoré sa predávajúci zaviazal dodržiavať, a o spôsobe, akým sa môže spotrebiteľ s nimi oboznámiť alebo získať ich znenie,
o) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu o podmienkach vypovedania zmluvy,
p) informáciu o minimálnej dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich zo zmluvy, ak zo zmluvy vyplýva pre spotrebiteľa taký záväzok,
q) informáciu o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť preddavok alebo poskytnúť inú finančnú zábezpeku na žiadosť predávajúceho a o podmienkach, ktoré sa na jeho poskytnutie vzťahujú, ak zo zmluvy vyplýva pre spotrebiteľa taký záväzok,
r) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie elektronického obsahu, ak je to vhodné,
s) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, o ktorých predávajúci vie alebo je rozumné očakávať, že o nich vie, ak je to vhodné,
t) informáciu o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom systému alternatívneho riešenia sporov;21a) predávajúci zároveň uvedie na svojom webovom sídle odkaz na platformu alternatívneho riešenia sporov,21b) prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu.
(2) Informácie podľa odseku 1 sa spotrebiteľovi musia poskytnúť v prípade
a) zmluvy uzavretej na diaľku spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie; ak sa tieto informácie poskytujú na trvanlivom nosiči, musia byť pre spotrebiteľa čitateľné,
b) zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči.
(3) Povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na predávajúceho pred uzavretím zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
(4) Informačná povinnosť podľa odseku 1 písm. h) až j) sa považuje za splnenú aj vtedy, ak predávajúci poskytne spotrebiteľovi riadne vyplnené poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uvedené v prílohe č. 2.
(5) Informácie uvedené v odseku 1 tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a môžu byť zmenené iba s výslovným súhlasom oboch zmluvných strán.
(6) Ak predávajúci nesplnil informačnú povinnosť o úhrade dodatočných poplatkov alebo iných nákladov podľa odseku 1 písm. e) alebo o nákladoch na vrátenie tovaru podľa odseku 1 písm. i), spotrebiteľ nie je povinný tieto náklady alebo poplatky uhradiť.
(7) Splnením informačnej povinnosti predávajúceho podľa odsekov 1 a 2 nie je dotknutá jeho povinnosť podľa § 4 ods. 1.
(8) Dôkazné bremeno splnenia požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 5 znáša predávajúci.

Podmienky uzatvárania zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho

§ 4

(1) Ak sa zmluva uzavretá na diaľku, na základe ktorej je spotrebiteľ zaviazaný k peňažnému plneniu, uzatvára prostredníctvom elektronických prostriedkov, predávajúci je povinný bezprostredne pred odoslaním objednávky spotrebiteľa výslovne, jednoznačne a zrozumiteľne uviesť informácie podľa § 3 ods. 1 písm. a), e), o) a p).
(2) Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľ výslovne potvrdil, že bol oboznámený s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. Ak je pre odoslanie objednávky potrebné stlačenie tlačidla alebo aktivovanie podobnej funkcie na webovom sídle predávajúceho, toto tlačidlo alebo funkcia musia byť označené ľahko čitateľným spôsobom slovným spojením „objednávka s povinnosťou platby“ alebo zodpovedajúcou jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa povinnosť zaplatiť cenu.
(3) Ak je nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu o odplatnosti právneho úkonu, celkovej cene tovaru alebo služby alebo o spôsobe výpočtu celkovej ceny, spotrebiteľ nie je povinný cenu za dodaný tovar alebo poskytnutú službu uhradiť.
(4) Na webovom sídle predávajúceho musia byť najneskôr v okamihu začatia postupu vytvárania objednávky uvedené jasné a čitateľné informácie o prípadných obmedzeniach dodávky tovaru, ako aj informácie o spôsoboch platby, ktoré je možné použiť na úhradu za tovar alebo službu.
(5) Ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý poskytuje obmedzený čas alebo priestor na poskytnutie informácií, predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy prostredníctvom tohto prostriedku uviesť aspoň informácie podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), e), h) a o) tak, aby mal spotrebiteľ primeranú možnosť si tieto informácie prečítať alebo vypočuť. Ďalšie informácie uvedené v § 3 ods. 1 poskytne predávajúci spotrebiteľovi spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie.
(6) Ak sa má na základe zmluvy o službách začať poskytovanie služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy alebo ak spotrebiteľ o poskytovanie služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy požiada, predávajúci je povinný
a) poučiť spotrebiteľa o tom, že udelením súhlasu so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca po úplnom poskytnutí služby právo na odstúpenie od zmluvy, a
b) vyžiadať od spotrebiteľa výslovný súhlas so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásenie o tom, že spotrebiteľ bol riadne poučený podľa písmena a).
(7) V prípade zmluvy o službách uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho musí byť výslovný súhlas podľa odseku 6 zaznamenaný na trvanlivom nosiči.
(8) Pred začatím poskytovania elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy je predávajúci povinný
a) poučiť spotrebiteľa o tom, že udelením súhlasu so začatím poskytovania elektronického obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stráca právo na odstúpenie od zmluvy, a
b) vyžiadať od spotrebiteľa výslovný súhlas so začatím poskytovania elektronického obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásenie o tom, že spotrebiteľ bol riadne poučený podľa písmena a).
(9) Ustanovenia o elektronickom uzatváraní zmlúv a zadávaní elektronických objednávok podľa osobitného predpisu22) nie sú dotknuté.

§ 5

(1) Ak predávajúci telefonicky kontaktuje spotrebiteľa s ponukou na uzavretie zmluvy, musia byť spotrebiteľovi na začiatku každého rozhovoru oznámené identifikačné údaje predávajúceho alebo osoby, v mene ktorej sa hovor uskutočňuje, v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. b), obchodný zámer telefonickej komunikácie, a ak ide o odplatnú zmluvu, aj informácia o povinnosti zaplatiť za tovar alebo službu alebo uhradiť iné náklady a poplatky.
(2) Zmluva, ktorej náležitosti boli dohodnuté počas telefonického rozhovoru z podnetu predávajúceho podľa odseku 1, je uzavretá, keď je vyjadrenie súhlasu spotrebiteľa s obsahom návrhu v písomnej forme23) doručené predávajúcemu.
(3) Povinnosť podľa odseku 1 má predávajúci aj vtedy, ak kontaktuje spotrebiteľa s ponukou na zmenu uzavretej zmluvy.
(4) Predávajúci je povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov získaných počas telefonického rozhovoru podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.24)

§ 6

(1) Predávajúci je povinný bezodkladne po uzavretí zmluvy uzavretej na diaľku, najneskôr spolu s dodaním tovaru, poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči. Potvrdenie musí obsahovať
a) všetky informácie uvedené v § 3 ods. 1, ak predávajúci neposkytol tieto informácie spotrebiteľovi na trvanlivom nosiči už pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku, a
b) potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa a vyhlásení podľa § 4 ods. 6 písm. b) alebo ods. 8 písm. b), ak boli poskytnuté.
(2) Predávajúci je povinný bezodkladne po uzavretí zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho odovzdať spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo so súhlasom spotrebiteľa v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči
a) vyhotovenie uzavretej zmluvy alebo potvrdenie o uzavretí zmluvy,
b) potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa a vyhlásení podľa § 4 ods. 6 písm. b) alebo ods. 8 písm. b), ak boli poskytnuté.

Odstúpenie od zmluvy

§ 7

(1) Ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h), spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa
a) prevzatia tovaru podľa odseku 4 v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru,
b) uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo
c) uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
(2) Ak predávajúci poskytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) až dodatočne, najneskôr však do 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť.
(3) Ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) ani v dodatočnej lehote podľa odseku 2, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa začatia plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1.
(4) Tovar sa považuje za prevzatý spotrebiteľom okamihom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezme všetky časti objednaného tovaru, alebo ak sa
a) tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene, okamihom prevzatia tovaru, ktorý bol dodaný ako posledný,
b) dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov, okamihom prevzatia posledného dielu alebo posledného kusu,
c) tovar dodáva opakovane počas vymedzeného obdobia, okamihom prevzatia prvého dodaného tovaru.
(5) Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.
(6) Spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je
a) poskytnutie služby, ak sa jej poskytovanie začalo s výslovným súhlasom spotrebiteľa a spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy po úplnom poskytnutí služby, a ak došlo k úplnému poskytnutiu služby,
b) predaj tovaru alebo poskytnutie služby, ktorých cena závisí od pohybu cien na finančnom trhu, ktorý predávajúci nemôže ovplyvniť a ku ktorému môže dôjsť počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy,
c) predaj tovaru zhotoveného podľa osobitných požiadaviek spotrebiteľa, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného spotrebiteľa,
d) predaj tovaru, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu akosti alebo skaze,
e) predaj tovaru uzavretého v ochrannom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov a ktorého ochranný obal bol po dodaní porušený,
f) predaj tovaru, ktorý môže byť vzhľadom na svoju povahu po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s iným tovarom,
g) predaj alkoholických nápojov, ktorých cena bola dohodnutá v čase uzavretia zmluvy, pričom ich dodanie je možné uskutočniť najskôr po 30 dňoch a ich cena závisí od pohybu cien na trhu, ktoré predávajúci nemôže ovplyvniť,
h) vykonanie naliehavých opráv alebo údržby, o ktoré spotrebiteľ výslovne požiadal predávajúceho; to neplatí pre zmluvy o službách a zmluvy, ktorých predmetom je predaj iného tovaru ako náhradných dielov potrebných na vykonanie opravy alebo údržby, ak boli uzavreté počas návštevy predávajúceho u spotrebiteľa a spotrebiteľ si tieto služby alebo tovary vopred neobjednal,
i) predaj zvukových záznamov, obrazových záznamov, zvukovoobrazových záznamov, kníh alebo počítačového softvéru predávaných v ochrannom obale, ak spotrebiteľ tento obal rozbalil,
j) predaj periodickej tlače s výnimkou predaja na základe dohody o predplatnom a predaj kníh nedodávaných v ochrannom obale,
k) poskytnutie ubytovacích služieb na iný ako ubytovací účel, preprava tovaru, nájom automobilov, poskytnutie stravovacích služieb alebo poskytnutie služieb súvisiacich s činnosťami v rámci voľného času a podľa ktorej sa predávajúci zaväzuje poskytnúť tieto služby v dohodnutom čase alebo v dohodnutej lehote,
l) poskytovanie elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, ak sa jeho poskytovanie začalo s výslovným súhlasom spotrebiteľa a spotrebiteľ vyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením tohto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy.

§ 8

Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy

(1) Spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 7 ods. 1 u predávajúceho v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči; ak bola zmluva uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy stačí akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa vyjadrujúce jeho vôľu odstúpiť od zmluvy (ďalej len „oznámenie o odstúpení od zmluvy“). Spotrebiteľ môže použiť formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 3, ktorý mu odovzdal predávajúci.
(2) Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty podľa § 7 ods. 1.
(3) Pri pochybnostiach o doručení sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené uplynutím času primeraného použitému spôsobu doručovania, ak spotrebiteľ vie preukázať jeho odoslanie na adresu oznámenú spotrebiteľovi predávajúcim v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) až d) alebo na adresu, ktorej zmena bola spotrebiteľovi náležite oznámená predávajúcim po uzavretí zmluvy. Ak poštovú zásielku, ktorej obsahom je oznámenie o odstúpení od zmluvy, nemožno dodať predávajúcemu z dôvodov podľa osobitného predpisu,25) oznámenie o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené dňom jeho odoslania predávajúcemu na adresu podľa prvej vety.
(4) Ak predávajúci na svojom webovom sídle umožňuje, aby spotrebiteľ odstúpil od zmluvy použitím na to určenej osobitnej funkcie alebo formulára na odstúpenie od zmluvy, predávajúci je povinný ihneď po prijatí odstúpenia od zmluvy poskytnúť o tom spotrebiteľovi potvrdenie na trvanlivom nosiči.
(5) Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, zrušuje sa od začiatku aj každá doplnková zmluva súvisiaca so zmluvou, od ktorej spotrebiteľ odstúpil. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať žiadne náklady alebo iné platby v súvislosti so zrušením doplnkovej zmluvy okrem úhrady nákladov a platieb uvedených v § 9 ods. 3 a § 10 ods. 3 a ceny za službu, ak je predmetom zmluvy poskytnutie služby a ak došlo k úplnému poskytnutiu služby.
(6) Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy znáša spotrebiteľ.

§ 9

Povinnosti predávajúceho pri odstúpení od zmluvy

(1) Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 8 ods. 5.
(2) Predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi platby podľa odseku 1 rovnakým spôsobom, aký použil spotrebiteľ pri svojej platbe. Tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa dohodnúť sa s predávajúcim na inom spôsobe platby, ak v súvislosti s tým spotrebiteľovi nebudú účtované žiadne ďalšie poplatky.
(3) Predávajúci nie je povinný uhradiť spotrebiteľovi dodatočné náklady, ak si spotrebiteľ výslovne zvolil iný spôsob doručenia, ako je najlacnejší bežný spôsob doručenia ponúkaný predávajúcim. Dodatočnými nákladmi sa rozumie rozdiel medzi nákladmi na doručenie, ktoré si zvolil spotrebiteľ, a nákladmi na najlacnejší bežný spôsob doručenia ponúkaný predávajúcim.
(4) Ak na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia zmluvy a vzhľadom na jeho povahu nie je možné tovar odoslať späť predávajúcemu poštou, predávajúci je povinný zabezpečiť vyzdvihnutie tovaru na svoje náklady v lehote podľa odseku 1.
(5) Pri odstúpení od zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru, predávajúci nie je povinný vrátiť spotrebiteľovi platby podľa odseku 1 pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť predávajúcemu, ibaže predávajúci navrhne, že si tovar vyzdvihne osobne alebo prostredníctvom ním poverenej osoby.

§ 10

(1) Spotrebiteľ je povinný najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy zaslať tovar späť alebo ho odovzdať predávajúcemu alebo osobe poverenej predávajúcim na prevzatie tovaru. To neplatí, ak predávajúci navrhne, že si tovar vyzdvihne osobne alebo prostredníctvom ním poverenej osoby. Lehota podľa prvej vety sa považuje za zachovanú, ak bol tovar odovzdaný na prepravu najneskôr v posledný deň lehoty.
(2) Spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru, ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou, predávajúcemu odoprieť až do doby, keď predávajúci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu.
(3) Pri odstúpení od zmluvy znáša spotrebiteľ iba náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu alebo osobe poverenej predávajúcim na prevzatie tovaru. To neplatí, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám, alebo ak si nesplnil povinnosť podľa § 3 ods. 1 písm. i).
(4) Spotrebiteľ zodpovedá len za zníženie hodnoty tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ak si predávajúci nesplnil informačnú povinnosť o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h).
(5) Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o službách a pred začatím poskytovania služieb udelil výslovný súhlas podľa § 4 ods. 6, spotrebiteľ je povinný uhradiť predávajúcemu iba cenu za skutočne poskytnuté plnenie do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy.
(6) Spotrebiteľ nie je povinný platiť za
a) služby poskytnuté počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia, ak
1. predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) alebo písm. j),
2. spotrebiteľ neudelil predávajúcemu výslovný súhlas so začatím poskytovania služby podľa § 4 ods. 6,
b) úplne alebo čiastočne poskytnutý elektronický obsah, ktorý nie je dodávaný na hmotnom nosiči, ak
1. spotrebiteľ neudelil predávajúcemu výslovný súhlas so začatím poskytovania elektronického obsahu podľa § 4 ods. 8,
2. spotrebiteľ nevyhlásil, že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením súhlasu podľa prvého bodu stráca právo na odstúpenie od zmluvy, alebo
3. predávajúci neposkytol spotrebiteľovi potvrdenie v súlade s § 6 ods. 1 alebo ods. 2 písm. b).
(7) Okrem povinností uvedených v odsekoch 1, 3 až 5 a § 9 ods. 3 uplatnenie práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy nesmie mať za následok vznik ďalších nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.

Predajná akcia

§ 11

(1) Predajná akcia je akcia určená pre obmedzený počet spotrebiteľov, organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného oznámenia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie (ďalej len „pozvánka“), ktorej predmetom je najmä prezentácia, ponuka alebo predaj tovaru alebo poskytnutie služieb a počas ktorej alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení ktorej dochádza k uzavretiu zmluvy so spotrebiteľom.
(2) Za predajnú akciu sa nepovažuje
a) predaj na verejnej dražbe alebo
b) akcia organizovaná výlučne na účely ochutnávky a konzumácie výrobkov a ich predaja, ak nie sú predvádzané a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby.
(3) Organizátor predajnej akcie (ďalej len „organizátor“) alebo predávajúci je povinný najneskôr 20 dní pred uskutočnením predajnej akcie písomne oznámiť uskutočnenie predajnej akcie (ďalej len „písomné oznámenie“) Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „ústredný inšpektorát“) a inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie príslušnému podľa miesta konania predajnej akcie.
(4) V písomnom oznámení podľa odseku 3 organizátor alebo predávajúci
a) uvedie
1. obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania organizátora alebo predávajúceho,
2. presné miesto a čas konania predajnej akcie vrátane uvedenia adresy a označenia priestorov, kde sa predajná akcia uskutoční, a navrhovaný časový harmonogram predajnej akcie,
3. zameranie predajnej akcie vrátane označenia tovaru alebo služieb, ktoré budú na predajnej akcii predvádzané a predávané, a uvedenia ceny, za ktorú budú ponúkané spotrebiteľom,
4. predpokladaný počet účastníkov, a ak je predajná akcia určená pre konkrétnu skupinu spotrebiteľov, aj jej označenie,
5. presné označenie zmlúv a určenie všetkých predávajúcich, s ktorými bude môcť spotrebiteľ uzavrieť zmluvu,
6. miesto, dátum a čas nástupu, druh a podmienky dopravy, ak súčasťou predajnej akcie je aj doprava spotrebiteľov na miesto konania predajnej akcie, a
b) priloží
1. vyhotovenie pozvánky a
2. návrhy všetkých zmlúv, ktoré budú môcť spotrebitelia na predajnej akcii uzavrieť.
(5) Úplné znenie písomného oznámenia podľa odseku 4 ústredný inšpektorát zverejní najneskôr päť dní pred konaním predajnej akcie na svojom webovom sídle. Ak organizátor alebo predávajúci nedoručí písomné oznámenie v rozsahu a s náležitosťami podľa odseku 4 najneskôr v lehote podľa odseku 3, ústredný inšpektorát písomné oznámenie na webovom sídle nezverejní. Ústredný inšpektorát písomné oznámenie nezverejní ani vtedy, ak je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá je organizátorom alebo predávajúcim, nedôveryhodná osoba; za nedôveryhodnú osobu sa považuje osoba, ktorá bola v čase konania predajnej akcie, počas ktorej došlo k osobitne závažnému porušeniu tohto zákona, za ktoré bolo predávajúcemu alebo organizátorovi predajnej akcie zrušené živnostenské oprávnenie, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorá túto predajnú akciu organizovala alebo na nej vystupovala ako predávajúci.
(6) Pozvánka musí obsahovať náležitosti podľa odseku 4 písm. a).
(7) Na predajnej akcii možno predvádzať, ponúkať na predaj a predávať iba tovar a poskytovať iba služby, ktoré boli oznámené v súlade s odsekom 4 písm. a) tretím bodom, a to za cenu neprevyšujúcu cenu uvedenú v písomnom oznámení.
(8) Zmluva uzavretá počas predajnej akcie, vrátane zmluvy od nej závislej,26) nevznikne, ak
a) organizátor alebo predávajúci nesplní povinnosť podľa odseku 3,
b) ústredný inšpektorát z dôvodu podľa odseku 5 druhej vety písomné oznámenie nezverejní,
c) organizátor alebo predávajúci uskutoční predajnú akciu v rozpore s písomným oznámením a jeho náležitosťami doručeným v lehote podľa odseku 3 alebo
d) jej predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služby v rozpore s odsekom 7.
(9) Ustanovenia odsekov 3 a 4 a § 12 ods. 1 a 2 sa nepoužijú na predajnú akciu, ktorá sa uskutočňuje pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, a počas ktorej dochádza k ponuke alebo predaju tovarov alebo služieb na základe ponukového katalógu predávajúceho, ak
a) má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s ponukovým katalógom aj v neprítomnosti predávajúceho,
b) v ponukovom katalógu alebo v zmluve je uvedená informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od prevzatia tovaru alebo odo dňa uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a
c) počas predajnej akcie je spotrebiteľom predvádzaný alebo ponúkaný na predaj výlučne tovar alebo služby uvedené v ponukovom katalógu.

§ 12

(1) Organizátor alebo predávajúci nesmie odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou; to neplatí, ak účasť nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie. Účasť na predajnej akcii nemožno odmietnuť osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor alebo predávajúci.
(2) Počas predajnej akcie alebo pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy nemožno od spotrebiteľa požadovať alebo prijať plnenie predstavujúce cenu za ponúkaný tovar alebo službu alebo jej časť; to isté platí, ak ide o preddavok súvisiaci s uhradením ceny za tovar alebo službu alebo o poplatok spojený s uzavretím zmluvy alebo dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. Predávajúci nesmie ani nabádať spotrebiteľa na plnenie podľa prvej vety.
(3) Organizátor alebo predávajúci nesmie spotrebiteľa počas predajnej akcie, vrátane sprievodných činností, najmä zlosovania, hry o ceny, darovania tovaru alebo služieb alebo iných sprievodných činností smerujúcich k spotrebiteľovi, oddeľovať od ostatných účastníkov predajnej akcie alebo vystavovať ho ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohlo mať za následok neprimerané ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa o kúpe ponúkaného tovaru alebo služby.
(4) Ak je súčasťou predajnej akcie doprava spotrebiteľov na miesto konania predajnej akcie, organizátor alebo predávajúci je povinný zabezpečiť aj dopravu spotrebiteľov z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu uvedeného v pozvánke alebo so súhlasom spotrebiteľa aj do iného miesta. Organizátor alebo predávajúci nesmie dopravu odoprieť, a to ani z dôvodu, že spotrebiteľ neurobí rozhodnutie o kúpe ponúkaného tovaru alebo služby.
(5) Porušenie povinností podľa odsekov 1 až 4 organizátorom alebo predávajúcim sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti organizátora alebo predávajúceho.27)

§ 13

Povinnosti organizátora a predávajúceho podľa § 11 a 12 sa primerane vzťahujú aj na osoby konajúce v mene alebo v záujme organizátora alebo predávajúceho.

§ 14

Dohľad

(1) Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú
a) orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a štátna veterinárna a potravinová správa28) nad ponukou a predajom potravín,
b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva29) nad ponukou a predajom kozmetických výrobkov,
c) Slovenská obchodná inšpekcia nad ponukou a predajom výrobkov a poskytovaním služieb,
1. nad ktorými podľa vecnej príslušnosti nevykonávajú dohľad orgány uvedené v písmenách a) a b), alebo
2. počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

§ 15

Správne delikty

(1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto
a) poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, § 6 alebo § 9 ods. 1,
b) poruší povinnosť podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 5 až 8, § 5 ods. 1 alebo ods. 2, § 8 ods. 4 alebo § 9 ods. 4,
c) poruší povinnosť podľa § 4 ods. 4 alebo § 9 ods. 2,
d) poruší povinnosť podľa § 12 ods. 3 alebo ods. 4, alebo
e) poruší povinnosť podľa § 11 ods. 3, 6 alebo ods. 7 alebo § 12 ods. 1 alebo ods. 2.
(2) Orgán dohľadu uloží za správny delikt podľa
a) odseku 1 písm. a) pokutu od 300 do 16 500 eur,
b) odseku 1 písm. b) pokutu od 200 do 10 000 eur,
c) odseku 1 písm. c) pokutu od 100 do 5 000 eur,
d) odseku 1 písm. d) pokutu od 1000 do 33 000 eur,
e) odseku 1 písm. e) pokutu od 500 do 16 500 eur.
(3) Orgán dohľadu okrem pokuty uloženej podľa odseku 2 nariadi porušiteľovi zdržať sa protiprávneho konania.
(4) Horná hranica sadzby pokuty podľa odseku 2 sa zvyšuje na dvojnásobok, ak predávajúci opakovane poruší tú istú povinnosť, za porušenie ktorej mu už bola uložená pokuta orgánom dohľadu, počas 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty.
(5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej ujmy.
(6) Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7) Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dohľadu zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(8) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.30)
(9) Ak predávajúci napriek uloženiu pokuty podľa odseku 2 počas 12 mesiacov opakovane bezdôvodne znemožní, neprimeraným spôsobom zabráni alebo inak sťaží uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa § 7 ods. 1, považuje sa toto jeho konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.27)

§ 16

Ochrana spotrebiteľa pri neoprávnenom podnikaní

Povinnosti predávajúceho majú aj osoby, ktoré pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho konajú bez oprávnenia na podnikanie.

§ 17

Prechodné ustanovenia

(1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmlúv uzavieraných mimo miesta podnikania a zmlúv uzavieraných na diaľku, sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 8 ods. 3 a 4, § 9 ods. 1, 2, 4 a 5, § 10 ods. 1, 3, 4 a 7 sa od 13. júna 2014 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavieraných mimo miesta podnikania alebo zmlúv uzavieraných na diaľku, uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak právne vzťahy z týchto zmlúv trvajú aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(3) Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(4) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „podomový predaj“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „predaj tovaru alebo poskytovanie služieb mimo prevádzkových priestorov predávajúceho“. Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „zásielkový predaj“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „predaj tovarov alebo poskytovanie služieb na diaľku“.

§ 18

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 402/2009 Z. z. a zákona č. 367/2013 Z. z.

§ 19

Záverečné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.


Čl. II

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 52 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“.
2. V § 53 sa odsek 4 dopĺňa písmenami s) až v), ktoré znejú:
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“.
3. V § 53 ods. 7 sa vypúšťajú slová „k nehnuteľnosti“.
4. V § 54 ods. 1 sa slovo „priznáva“ nahrádza slovami „alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú“.
5. V § 614 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
(2) Ak sa účastníci nedohodli inak, predávajúci je povinný dodať vec kupujúcemu bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Ak predávajúci nesplní svoj záväzok dodať vec v lehote podľa prvej vety a nedodá vec ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu kupujúcim, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť.
(3) Ak je vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé alebo ak pred uzavretím zmluvy kupujúci predávajúceho výslovne informoval o tom, že dodanie tovaru v určenej lehote alebo v určený deň je pre kupujúceho osobitne dôležité, a predávajúci tovar v tejto lehote nedodal, kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na dodanie veci.
(4) Ak kupujúci odstúpi od zmluvy podľa odseku 2 alebo odseku 3, predávajúci je povinný bezodkladne vrátiť kupujúcemu všetky plnenia prijaté na základe zmluvy.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 5 a 6.
6. Za § 614 sa vkladá § 614a, ktorý znie:

㤠614a

Ak dodaný tovar nemá vlastnosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhodujú s popisom poskytnutým dodávateľom, náklady na jeho vrátenie a dodanie tovaru, ktorý zodpovedá zmluve, ako aj všetky kupujúcim účelne vynaložené náklady v súvislosti s tým znáša predávajúci.“.
7. V deviatej časti sa za osemnástu hlavu vkladá devätnásta hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:

„DEVÄTNÁSTA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 13. JÚNA 2014

§ 879p

Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.“.
8. Príloha sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).“.

Čl. III

Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z. a zákona č. 388/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 10 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4) Záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.“.

Čl. IV

Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 525/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 102/2007 Z. z., zákona č. 648/2007 Z. z., zákona č. 402/2009 Z. z., zákona č. 182/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z. a zákona č. 459/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 1 písmeno a) znie:
a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu,”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
1b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.”.
2. V § 2 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „v rámci svojej podnikateľskej činnosti“.
3. § 3 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
(10) Reklama sa nesmie šíriť, ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.9a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:
9a) § 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 22/2004 Z. z., zákona č. 451/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 646/2005 Z. z., zákona č. 648/2007 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 182/2011 Z. z., zákona č. 78/2012 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 142/2013 Z. z. a zákona č. 367/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová:
„a štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov.1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
1) Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1a.
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 1a sa citácia „zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
3. V § 4 sa odsek 3 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
g) vykonávať kontrolné nákupy.“.
4. § 4 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4) V prípade kontrolného nákupu oznámi Slovenská obchodná inšpekcia kontrolovanému subjektu do 30 dní od prevzatia výrobku, že vykonaný nákup bol kontrolný. Ak v rovnakej lehote vráti nepoškodený výrobok kontrolovanej osobe, kontrolovaná osoba je povinná vrátiť Slovenskej obchodnej inšpekcii zaplatenú cenu výrobku, a to do 15 dní odo dňa vrátenia výrobku; náklady spojené s vrátením výrobku kontrolovanej osobe znáša Slovenská obchodná inšpekcia. Povinnosť kontrolovanej osoby uhradiť náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti, kvality a zhody výrobkov podľa § 7 ods. 4 tým nie je dotknutá.“.
5. V § 5 sa odsek 6 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
i) vykonávať kontrolné nákupy, a to i nepriamo a pod utajenou identitou.“.

Čl. VI

Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 odsek 6 znie:
(6) Poskytovateľ služieb je povinný elektronicky potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení.“.
2. V § 5 ods. 8 písmeno b) znie:
b) o zabezpečení záväzkov;16) ustanovenie § 741b Občianskeho zákonníka tým nie je dotknuté.“

Čl. VII

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 436/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 19 ods. 12 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22ab znie:
22ab) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

Čl. VIII

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 301/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z. a zákona č. 437/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písmená a) a b) znejú:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,2) zamestnania alebo povolania,2a)
b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 2a znejú:
1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
2) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
2a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.
2. V § 2 písm. n) sa za slová „odborným posúdením“ vkladá slovo „písomné“.
3. § 2 sa dopĺňa písmenom zd), ktoré znie:
„zd) produktom výrobok alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.“.
4. Nad § 4 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Povinnosti predávajúceho“.
5. Nadpis pod § 4 sa vypúšťa.
6. V § 4 ods. 1 písm. i) sa vypúšťajú slová „pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie“.
7. V § 4 odsek 2 znie:
(2) Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.“.
8. V § 4 ods. 10 sa vypúšťajú slová „napriek upozorneniu združenia“.
9. § 4 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
(11) Predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok, poskytnutú službu alebo poskytnutý elektronický obsah,12ca) ktorý si spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12ca znie:
12ca) § 2 ods. 7 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
10. Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie:

㤠4a

(1) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi účtovať poplatky
a) za použitie platobného prostriedku12cb) alebo
b) za využitie iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli predávajúcemu v súvislosti s používaním tohto spôsobu platby.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o poplatok účtovaný poskytovateľom platobných služieb12cc) za poskytnutú platobnú službu.
(3) Telefónne číslo predávajúceho, na ktorom ho môže kontaktovať spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou, nesmie byť číslom služby so zvýšenou tarifou.
(4) Platbu inú ako je úhrada ceny za hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky podľa § 10a ods. 1 písm. d) je spotrebiteľ povinný zaplatiť, len ak s touto platbou výslovne súhlasil pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Dôkazné bremeno o udelení výslovného súhlasu podľa prvej vety znáša predávajúci.
(5) Predávajúci nesmie na účely získania súhlasu podľa odseku 4 ponúkať spotrebiteľovi v návrhu zmluvy alebo pri ktoromkoľvek úkone predchádzajúcom uzavretiu zmluvy predvolené možnosti, pri ktorých sa vyžaduje úkon spotrebiteľa smerujúci k ich odmietnutiu s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe. Ak bol súhlas spotrebiteľa získaný v rozpore s prvou vetou, spotrebiteľ nie je povinný túto dodatočnú platbu uhradiť.
(6) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi uvádzať pri ponuke možností prepravy alebo dodania objednaného tovaru žiadne údaje, vlastnosti alebo podmienky poštových, prepravných alebo zasielateľských služieb, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými vo verejne prístupných poštových, obchodných alebo iných podmienkach poskytovania týchto služieb, alebo ktoré nie sú výslovne uvedené v písomnej dohode medzi poštovým podnikom, prepravcom alebo zasielateľom vykonávajúcim prepravu alebo dodanie tovaru a predávajúcim.“.
Poznámky pod čiarou k odkazu 12cb a 12cc znejú:
12cb) § 2 ods. 19 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12cc) § 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
11. Za § 5 sa vkladá § 5a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠5a

Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa

(1) Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.12ce)
(2) Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
(3) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
(4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
(5) Predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením odseku 1.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 12cd a 12ce znejú:
12cd) § 551 Občianskeho zákonníka.
12ce) Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.“.
12. Za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie:

㤠5b

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“.
13. V § 7 ods. 1 sa bodka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.“.
14. V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová „výrobku alebo službe“ nahrádzajú slovom „produktu“.
15. § 7 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.“.
16. V § 8 ods. 4 sa číslo „1“ nahrádza číslom „3“.
17. Slovo „výrobok“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte § 8 a 9 nahrádza slovom „produkt“ v príslušnom tvare.
18. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý znie:

㤠9a

(1) Povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
(2) Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
(3) Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.“.
19. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Informačné povinnosti

§ 10a

(1) Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť
a) hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe,
b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho,
c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
d) predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky,
e) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať výrobok alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov,
f) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady výrobku alebo služby podľa všeobecného predpisu,15a)
g) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis,15b) ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje, ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji výrobku alebo poskytnutí služby, ak sa takáto pomoc poskytuje,
h) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu o podmienkach vypovedania zmluvy,
i) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie elektronického obsahu, ak je to vhodné,
j) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, ktoré sú predávajúcemu známe alebo je rozumné očakávať, že sú mu známe, ak je to vhodné.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na zmluvu o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.
(3) Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak pre predávajúceho vyplýva z osobitného predpisu15c) povinnosť poskytnúť informácie spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 15a až 15c znejú:
15a) § 622 a 623 Občianskeho zákonníka.
15b) § 502 Občianskeho zákonníka.
15c) Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
20. Nadpis nad § 11 sa vypúšťa.
21. V § 13 sa slová „Ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne“ nahrádzajú slovami „Ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne“.
22. V § 18 odsek 2 znie:
(2) Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby. Určená osoba môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného výrobku, inak reklamáciu postúpi predávajúcemu na vybavenie.“.
23. V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie najneskôr do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Tým nie je dotknutá povinnosť predávajúceho podľa odseku 9.“.
24. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠18a

Náležitosti odborného posúdenia

(1) Odborné posúdenie musí obsahovať
a) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie,
b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku,
c) popis stavu výrobku,
d) výsledok posúdenia,
e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia.
(2) Na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, sa neprihliada.“.
25. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie:

㤠20a

(1) Orgán dozoru rozhodnutím nariadi predávajúcemu alebo osobe podľa § 9a odstrániť zistené nedostatky a zdržať sa protiprávneho konania.
(2) Orgán dozoru môže rozhodnutím zakázať predávajúcemu predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb spotrebiteľom najdlhšie na tri roky, ak sa predávajúci v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty za konanie, ktorým porušil kolektívne záujmy spotrebiteľov, opakovane dopustí takého konania.“.
26. V § 21 ods. 1 prvej vete sa za slovo „predávajúci“ vkladajú slová „alebo osoba podľa § 9a“ a v tretej vete sa za slovo „predávajúci“ vkladajú slová „alebo osoba podľa § 9a“.
27. V § 21 ods. 2 prvej vete sa slová „zistí porušenie“ nahrádzajú slovami „získa podozrenie o porušovaní“ a za slovo „predávajúci“ sa vkladajú slová „alebo osoba podľa § 9a“.
28. V § 24 odsek 7 znie:
(7) Konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“.
29. V § 25 ods. 1 sa za slová „práv spotrebiteľov“ vkladá čiarka a slová „a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov,“.
30. Za § 29a sa vkladá § 29b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠29b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014

Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.“.
31. Za § 29b sa vkladá § 29c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠29c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 13. júna 2014

Ustanoveniami § 4a ods. 1 až 3 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014.“.
32. V prílohe č. 1 časti Klamlivé obchodné praktiky šiesty bod znie:
6. Reklama typu nalákať a zmeniť, ktorou sa rozumie reklama s úmyslom podporiť predaj iného produktu výzvou na kúpu produktov za stanovenú cenu a následné
a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom,
b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase, alebo
c) predvedenie jeho chybnej vzorky.“.
33. V prílohe č. 1 časti Agresívne obchodné praktiky siedmom bode sa vypúšťajú slová „alebo službu“.
34. V prílohe č. 1 časti Klamlivé obchodné praktiky ôsmom bode sa slová „v štátnom jazyku“ nahrádzajú slovami „v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má predávajúci sídlo alebo miesto podnikania31)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie:
31) § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.“.
35. Slovo „výrobok“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte prílohy č. 1 nahrádza slovom „produkt“ v príslušnom tvare.
36. Príloha č. 2 sa dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).“.

Čl. IX

Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
b) investičným zámerom s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur projekt počiatočnej investície zameraný na vybudovanie nového
1. podniku, rozšírenie výroby v existujúcom podniku, diverzifikáciu výroby podniku na nové, dodatočné výrobky alebo zásadnú zmenu výrobného programu existujúceho podniku priemyselnej výroby11a) okrem odvetví a činností podľa osobitného predpisu,11b) ak suma oprávnených nákladov je minimálne 200 000 000 eur,
2. komplexného strediska cestovného ruchu alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu, ak suma oprávnených nákladov je minimálne 200 000 000 eur,“.
Doterajšie písmená b) až n) sa označujú ako písmená c) až o).
2. § 4 sa dopĺňa odsekmi 5 až 7, ktoré znejú:
(5) Všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur v priemyselnej výrobe11a) okrem odvetví a činností podľa osobitného predpisu11b) sú:
a) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 200 000 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby podnikateľa,
b) obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),
c) výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,15)
d) investičný zámer sa realizuje na jednom mieste, pričom za jedno miesto realizácie investičného zámeru sa považuje súhrn nehnuteľností, ktoré tvoria jeden podnikový pozemok.15a)
(6) Ak investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur bude zameraný na rozšírenie výroby v existujúcom podniku, rozšírením výroby v existujúcom podniku na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur sa rozumie nárast výroby v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení minimálne o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur doručený ministerstvu.
(7) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa nepoužijú na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur.“.
3. § 7 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
(4) Všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur sú:
a) obstaranie nových technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb, a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),
b) obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby – podnikateľa,
c) služby, činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,15)
d) investičný zámer sa realizuje na jednom mieste, pričom za jedno miesto realizácie investičného zámeru sa považuje súhrn nehnuteľností, ktoré tvoria jeden podnikový pozemok.15a)
(5) Ak investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur bude zameraný na rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu, rozšírením existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur sa rozumie nárast výroby v hodnotovom alebo objemovom vyjadrení minimálne o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri finančné roky, ktoré bezprostredne predchádzajú finančnému roku, v ktorom bol investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur doručený ministerstvu.
(6) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur.“.
4. V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 4 ods. 1, § 5, 6, § 7 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 a 4“.
5. V § 9 ods. 2 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
h) čestné vyhlásenie, že ak bude žiadateľ v postavení predávajúceho,16da) bude vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s osobitnými predpismi,16db)“.
Doterajšie písmená h) až j) sa označujú ako písmená i) až k).
Poznámky pod čiarou k odkazom 16da a 16db znejú:
16da) § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
16db) Zákon č. 250/2007 Z. z.
Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
6. V § 12 ods. 3 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
c) záväzné vyhlásenie, že ak bude žiadateľ v postavení predávajúceho,16da) bude vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade s osobitnými predpismi,16db)“.
Doterajšie písmená c) až g) sa označujú ako písmená d) až h).
7. V § 13 sa nadpis „Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci“ presúva nad jeho číselné označenie.
8. § 13 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú na konanie o schválení investičnej pomoci na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, na ktorý sa navrhuje poskytnutie investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b).“.
9. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:

㤠13a

(1) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov20) a investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,21) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b), vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b). Rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4.
(2) Ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov20) a investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,22) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od predloženia žiadosti žiadateľa podľa § 12 na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur a investičná pomoc sa poskytuje výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b), vydá žiadateľovi rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) s tým, že jednou z podmienok uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci je, že Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom24) a následne postupom podľa osobitného predpisu23) požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom,24) o čom písomne informuje žiadateľa.
(3) Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc výlučne podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur je zlučiteľná so spoločným trhom,24) ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, do 15 dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Oznámenie o zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom doručí ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, poskytovateľom investičnej pomoci podľa § 2 ods. 4. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že navrhovaná investičná pomoc podľa § 2 ods. 1 písm. b) na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur nie je zlučiteľná so spoločným trhom, rozhodnutie ministerstva alebo ministerstva dopravy podľa odseku 2 stráca platnosť.“.
10. V § 15 ods. 1 písm. a) sa za slová „§ 4 ods. 2 a 3,“ vkladajú slová „§ 4 ods. 5 písm. a),“, slovo „alebo“ sa nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „alebo § 7 ods. 4 písm. b),“.
11. V § 15 ods. 1 písm. b) sa za slová „§ 4 ods. 1 písm. b),“ vkladajú slová „§ 4 ods. 5 písm. b),“ a za slová „§ 7 ods. 1 písm. a),“ sa vkladajú slová „§ 7 ods. 4 písm. a),“.
12. V § 15 ods. 4 prvá veta znie:
„Prijímateľ je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 až 4 najneskôr do troch rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 13 alebo § 13a.“.
13. V § 16 ods. 2 prvej vete sa slová „§ 4 ods. 1, § 5, 6, § 7 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 a 4“ a za každé slovo „zámere“ sa vkladajú slová „alebo investičnom zámere s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur“.
14. V § 16 ods. 6 sa za slová „§ 4 ods. 1“ vkladajú slová „a ods. 5“ a za slová „§ 7 ods. 1“ sa vkladajú slová „a ods. 4“.
15. V § 17 ods. 1 písmená a) a b) znejú:
a) ministerstvo pri investičnej pomoci uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) a d), pri podmienke uvedenej v § 4 ods. 1 písm. a), b) a e), § 4 ods. 5 písm. a), b) a d), § 5 písm. a), § 6 písm. a) a povinnosti uvedenej v § 15 ods. 1 a 4,
b) ministerstvo dopravy pri investičnej pomoci uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a) a d), pri podmienke uvedenej v § 7 ods. 1 písm. a), b) a e), § 7 ods. 4 písm. a), b) a d) a povinnosti uvedenej v § 15 ods. 1 a 4,“.
16. V § 17 ods. 1 písmeno e) znie:
e) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri podmienke uvedenej v § 4 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 5 písm. c), § 7 ods. 1 písm. c) a § 7 ods. 4 písm. c).“.
17. V § 17 ods. 3 prvá veta znie:
„Prijímateľ je povinný umožniť kontrolu splnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 1 a 5, § 5, 6, § 7 ods. 1 a 4 a povinností uvedených v § 15, ako aj podmienok uvedených v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.“.
18. V § 17 ods. 4 sa za slová „§ 13“ vkladajú slová „alebo 13a“.
19. V § 17 ods. 6 sa za slová „§ 13“ vkladajú slová „alebo 13a“.
20. V § 17 ods. 7 sa za slová „§ 4 ods. 1 písm. a), b), d) a e),“ vkladajú slová „§ 4 ods. 5,“ a za slová „§ 7 ods. 1 písm. a), b), d) a e)“ sa vkladajú slová „a § 7 ods. 4“.
21. § 19 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4) Ustanovenia § 1 až 3, § 8 až 12, § 14, § 15 ods. 2, 3, 5 až 11, § 15a, 15b, § 16 ods. 1, 3 až 5, § 17 ods. 2 a 5, § 17 ods. 8 až 11, § 18, § 19 ods. 1 až 3 sa primerane použijú aj na investičný zámer s oprávnenými nákladmi nad 200 000 000 eur, ak tento zákon neustanovuje inak.“.
22. Za § 20d sa vkladá § 20e, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠20e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2014

(1) Investičná pomoc schválená do 30. apríla 2014 zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako je uvedené v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.
(2) Rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov vydané do 30. apríla 2014 ministerstvo na základe oznámenia podľa § 15 ods. 8 posúdi podľa tohto zákona.
(3) Konania začaté a neukončené pred 1. májom 2014 sa dokončia podľa doterajších predpisov.“.

Čl. X

Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z. a zákona č. 132/2013 Z. z. sa mení takto:
V § 17 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

Čl. XI

Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa nad slovo „spotrebiteľa“ umiestňuje odkaz 1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
1) § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z.“.
Doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
1a) § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z.“.
2. V § 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).
3. V § 6 ods. 5 druhá veta znie:
„Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy podľa § 4 ods. 1 až 4 bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty.“.
4. V § 7 odsek 2 znie:
(2) Na základe zmluvy o sprostredkovaní ďalšieho predaja nie je možné od spotrebiteľa požadovať plnenie podľa odseku 1 skôr, ako dôjde k uzavretiu zmluvy, ktorej uzavretie sa má sprostredkovať, alebo skôr, ako dôjde k skončeniu zmluvy iným spôsobom.“.
5. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Záverečné ustanovenia

§ 9a

(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak je pre zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, ktorej predmetom je užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území členského štátu Európskej únie, uzavretú so spotrebiteľom s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, rozhodným právom právo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj vtedy, ak zmluvu o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvu o účasti vo výmennom systéme alebo zmluvu o sprostredkovaní ďalšieho predaja uzatvára so spotrebiteľom s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky predávajúci, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú alebo inú obchodnú činnosť na území členského štátu Európskej únie alebo túto činnosť akýmkoľvek spôsobom smeruje na územie členského štátu Európskej únie.“.
6. Nadpis § 10 sa vypúšťa.

Čl. XII

Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 382/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 17 ods. 1 písm. d) sa za slovo „poskytnutie“ vkladá slovo „písomnej“ a slovo „informácií“ sa nahrádza slovom „informácie“.
2. V § 17 ods. 1 písmeno e) znie:
e) na poskytnutie informácie o
1. práve písomne odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu do 14 dní odo dňa uzavretia takej zmluvy; takú informáciu je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný poskytnúť odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti formou samostatného písomného poučenia spolu s formulárom na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 1 najneskôr pri uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu,
2. prípadnej povinnosti odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti uhradiť dodávateľovi elektriny alebo dodávateľovi plynu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti odstúpi od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu po tom, čo udelil výslovný súhlas podľa odseku 19.“.
3. V § 17 odsek 3 znie:
(3) Odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu v lehote podľa odseku 1 písm. e) prvého bodu alebo v lehote podľa odseku 20. Lehota na odstúpenie od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu je zachovaná, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti odošle odstúpenie od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu v posledný deň lehoty podľa odseku 1 písm. e) prvého bodu alebo podľa odseku 20. Odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu v listinnej podobe, v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči34a) alebo použitím formulára na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy č. 1.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:
34a) § 2 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
4. § 17 sa dopĺňa odsekmi 18 až 24, ktoré znejú:
(18) Ustanovenia zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu sa môžu odchýliť od informácií poskytnutých odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti pred uzavretím zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa odseku 1 písm. a) alebo § 17a ods. 4 iba na základe výslovného súhlasu oboch zmluvných strán.
(19) Ak sa má dodávka elektriny alebo dodávka plynu na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu začať pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 písm. e) prvého bodu alebo ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti požiada o začatie dodávky elektriny alebo o začatie dodávky plynu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 písm. e) prvého bodu, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný vyžiadať od odberateľa elektriny v domácnosti alebo od odberateľa plynu v domácnosti výslovný súhlas so začatím dodávky elektriny alebo dodávky plynu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Ak je zmluva o združenej dodávke elektriny alebo zmluva o združenej dodávke plynu zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, musí byť tento súhlas zaznamenaný na trvanlivom nosiči.
(20) Ak dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu neinformoval odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti o práve na odstúpenie od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu podľa odseku 1 písm. e) prvého bodu, odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti môže odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu do
a) 14 dní odo dňa dodatočného splnenia informačnej povinnosti o práve odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, ak dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu dodatočne splnil svoju informačnú povinnosť, najneskôr však do 12 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu,
b) 12 mesiacov a 14 dní odo dňa uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, ak dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu neposkytol informáciu o práve odstúpiť od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu ani dodatočne.
(21) Ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti odstúpi od zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, nie je povinný platiť za dodanú elektrinu alebo dodaný plyn počas plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 písm. e) prvého bodu bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia, ak
a) mu dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu neposkytol informácie podľa odseku 1 písm. e) alebo
b) odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neudelil súhlas podľa odseku 19.
(22) Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nesmie od odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti prijať alebo žiadať uhradenie finančnej zábezpeky na splnenie alebo zabezpečenie záväzkov odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti.
(23) Ak dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu telefonicky kontaktuje odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti s ponukou na uzavretie alebo zmenu zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, je povinný odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti na začiatku každého rozhovoru oznámiť svoje identifikačné údaje, ako aj obchodný zámer telefonickej komunikácie.
(24) Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov získaných počas telefonického rozhovoru podľa odseku 23 podľa osobitného predpisu.38a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie:
38a) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.“.
5. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠17a

Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti pri zmluvách uzatváraných na diaľku a pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu

(1) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa použijú, ak je zmluva o združenej dodávke elektriny alebo zmluva o združenej dodávke plynu zmluvou uzavretou na diaľku alebo zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Ustanovenia § 17 sa na zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu, ktorá je zmluvou uzavretou na diaľku alebo zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, použijú, ak tento paragraf neustanovuje inak.
(2) Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou uzavretou na diaľku zmluva medzi dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu a odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu alebo adresného listu.
(3) Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu zmluva medzi dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu a odberateľom elektriny v domácnosti alebo odberateľom plynu v domácnosti
a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti zmluvných strán na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, alebo
b) na ktorej uzavretie dal návrh dodávateľovi elektriny alebo dodávateľovi plynu odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu.
(4) Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný poskytnúť odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti pred uzavretím zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu alebo ak sa tá uzatvára na základe požiadavky odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na uzavretie zmluvy pred tým, ako odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti odošle požiadavku na uzavretie zmluvy, okrem informácií podľa § 17 ods. 1 písm. a) aj informáciu o
a) cene za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré možno využiť na účely uzavretia zmluvy, ak ide o číslo služby so zvýšenou tarifou,
b) platobných podmienkach,
c) telefónnom čísle dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu, najmä adresu elektronickej pošty a číslo faxu,
d) postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov odberateľov elektriny v domácnosti alebo odberateľov plynu v domácnosti,
e) existencii príslušných kódexov správania,38b) ktoré sa dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu zaviazal dodržiavať, a o spôsobe, akým sa môže odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti s nimi oboznámiť alebo získať ich znenie,
f) minimálnej dĺžke trvania záväzkov odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti vyplývajúcich zo zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu, ak zo zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu vyplýva pre odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti taký záväzok.
(5) Informácie podľa § 17 ods. 1 písm. a) a odseku 4 sa odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti musia poskytnúť v prípade
a) zmluvy uzavretej na diaľku spôsobom primeraným použitému prostriedku diaľkovej komunikácie; ak sa tieto informácie poskytujú na trvanlivom nosiči, musia byť pre odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti čitateľné a zrozumiteľné,
b) zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu v listinnej podobe alebo so súhlasom odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38b znie:
38b) § 2 písm. s) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
6. V § 88 ods. 1 písm. c) znie:
c) Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“),“.
7. V § 89 ods. 1 písm. e) znie:
e) vyplývajúcich z opatrení uložených inšpekciou a inšpektorátmi Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „inšpektorát“),“.
8. V § 89 sa vypúšťajú odseky 2 až 6. Doterajšie odseky 7 až 18 sa označujú ako odseky 2 až 13.
9. V § 89 ods. 4 sa vypúšťa tretia veta.
10. V § 89 sa vypúšťajú odseky 10 a 11. Doterajšie odseky 12 a 13 sa označujú ako odseky 10 a 11.
11. V § 91 ods. 1 písm. c) sa slová „§ 89 ods. 7 písm. b) a ods. 8 písm. b)“ nahrádzajú slovami „§ 89 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b)“.
12. V § 91 ods. 2 písm. d) sa za slová „§ 17,“ vkladajú slová „§ 17a,“.
13. Za § 96 sa vkladá § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠96a

Prechodné ustanovenia účinné od 1. mája 2014

(1) Pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa právnych predpisov účinných do 30. apríla 2014 prechádza dňom 1. mája na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používa pojem „Štátna energetická inšpekcia“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Slovenská obchodná inšpekcia“ v príslušnom tvare.
(3) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používa pojem „krajský inšpektorát“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie“ v príslušnom tvare.
(4) Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov prechádzajú od 1. mája 2014 zo Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
(5) V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu.97)
(6) Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v pôsobnosti Štátnej energetickej inšpekcie začaté do 30. apríla 2014, dokončí príslušný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 97 znie:
97) Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
14. Slová „generálny riaditeľ“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „ústredný riaditeľ“ v príslušnom tvare.
15. Príloha č. 1 znie:
„Príloha č. 1 k zákonu č. 251/2012 Z. z.
VZOROVÝ FORMULÁR NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY
(vyplňte a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od zmluvy)
– Komu ………….. [Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu doplní svoje meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu, prípadne faxové číslo a e-mailovú adresu]:
– Týmto oznamujem, že odstupujem od zmluvy o združenej dodávke elektriny* alebo zmluvy o združenej dodávke plynu*:
– Číslo zmluvy o združenej dodávke elektriny* alebo zmluvy o združenej dodávke plynu*: ……………
– Číslo odberného miesta (POD – plyn)* / (EIC – elektrina)* – Dátum uzavretia zmluvy o združenej dodávke elektriny* alebo zmluvy o združenej dodávke plynu* …………..
– Meno a priezvisko odberateľa elektriny v domácnosti* alebo odberateľa plynu v domácnosti* …………..
– Adresa odberateľa elektriny v domácnosti* alebo odberateľa plynu v domácnosti* …………..
– Podpis odberateľa elektriny v domácnosti* alebo odberateľa plynu v domácnosti* (iba ak sa tento formulár podáva v listinnej podobe) …………..
– Dátum …………..
* Nehodiace sa prečiarknite.“.
16. Príloha č. 2 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
„4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).“.


Čl. XIII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 397/2008 Z. z., zákonom č. 318/2009 Z. z., zákonom č. 575/2009 Z. z., zákonom č. 508/2010 Z. z., zákonom č. 301/2012 Z. z., zákonom č. 132/2013 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. XIV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014 okrem čl. I, čl. II bodov 2 až 8, čl. III, čl. V bod 2, čl. VI, čl. VIII bodov 2, 4 až 6, 8 až 10, 19 až 24, 28, 31 a 36, čl. XII bodov 1 až 5, 12, 15 a 16, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014 a čl. II bodu 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.


Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.


Príloha č. 1 k zákonu č. 102/2014 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).
Príloha č. 2 k zákonu č. 102/2014 Z. z.
POUČENIE O UPLATNENÍ PRÁVA SPOTREBITEĽA NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY
1. Právo na odstúpenie od zmluvy
Máte právo odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní.
Lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa ………….. (doplňte podľa pokynov v bode 1)
Pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy nás informujte o svojom rozhodnutí odstúpiť od tejto zmluvy jednoznačným vyhlásením (napríklad listom zaslaným poštou, faxom alebo e-mailom) na adrese ………….. (doplňte podľa pokynov v bode 2). Na tento účel môžete použiť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý sme Vám odovzdali alebo zaslali.
(ak umožňujete spotrebiteľom odstúpiť od zmluvy prostredníctvom svojho webového sídla, doplňte text podľa pokynov v bode 3)
Lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak zašlete oznámenie o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy pred tým, ako uplynie lehota na odstúpenie od zmluvy.
2. Dôsledky odstúpenia od zmluvy
Po odstúpení od zmluvy Vám vrátime všetky platby, ktoré ste uhradili v súvislosti s uzavretím zmluvy, najmä kúpnu cenu vrátane nákladov na doručenie tovaru k Vám. To sa nevzťahuje na dodatočné náklady, ak ste si zvolili iný druh doručenia, ako je najlacnejší bežný spôsob doručenia, ktorý ponúkame. Platby Vám budú vrátené bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa, keď nám bude doručené Vaše oznámenie o odstúpení od tejto zmluvy. Ich úhrada bude uskutočnená rovnakým spôsobom, aký ste použili pri Vašej platbe, ak ste výslovne nesúhlasili s iným spôsobom platby, a to bez účtovania akýchkoľvek ďalších poplatkov.
Platba za zakúpený tovar Vám bude uhradená až po doručení vráteného tovaru späť na našu adresu alebo po predložení dokladu preukazujúceho zaslanie tovaru späť podľa toho, čo nastane skôr (tento text neuvádzajte v prípade zmlúv, pri ktorých ponúkate vyzdvihnutie tovaru v prípade odstúpenia od zmluvy).
(doplňte podľa pokynov v bode 4)
(doplňte podľa pokynov v bode 5)
Pokyny na vyplnenie:
1. Doplňte jeden z textov uvedených nižšie v úvodzovkách:
a) v prípade zmluvy o službách alebo zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči: „uzavretia zmluvy.“;
b) v prípade zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete tovar.“;
c) ak sa tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete tovar, ktorý bol dodaný ako posledný.“;
d) ak sa dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete posledný diel alebo kus.“;
e) ak sa tovar dodáva opakovane počas vymedzeného obdobia: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete prvý dodaný tovar.
2. Doplňte Vaše obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, prípadne aj telefónne číslo, faxové číslo a e-mailovú adresu.
3. Ak umožníte spotrebiteľovi vyplniť a zaslať oznámenie o odstúpení od zmluvy prostredníctvom svojho webového sídla, doplňte nasledujúci text: „Ak máte záujem, môžete vyplniť a zaslať vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy alebo akékoľvek iné jednoznačné vyhlásenie o odstúpení od zmluvy aj elektronicky prostredníctvom našej internetovej stránky [vložte adresu webového sídla]. Ak využijete túto možnosť, prijatie odstúpenia od zmluvy Vám bezodkladne potvrdíme na trvanlivom nosiči (napríklad e-mailom).“
4. V súvislosti s dodaním tovaru informujte spotrebiteľa, ako možno vrátiť tovar v prípade odstúpenia od zmluvy:
a) doplňte spôsob vrátenia tovaru
–„ Tovar vyzdvihneme.“ alebo
– „Zašlite nám tovar späť alebo ho prineste na našu adresu alebo odovzdajte …… [ak ste na prevzatie tovaru splnomocnili určitú osobu, doplňte jej meno a adresu osoby] najneskôr do 14 dní odo dňa uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy. Lehota sa považuje za zachovanú, ak tovar odošlete späť pred uplynutím 14-dňovej lehoty.“;
b) doplňte informáciu o úhrade nákladov na vrátenie tovaru
– „Náklady na vrátenie tovaru znášame my.“;
– „Priame náklady na vrátenie tovaru znášate Vy.“;
– Ak pri zmluve uzavretej na diaľku neponúkate, že budete znášať náklady na vrátenie tovaru a tovar vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť poštou: „Priame náklady na vrátenie tovaru vo výške ? EUR [doplňte sumu] znášate Vy.“; alebo ak náklady spojené s vrátením tovaru nemožno primerane vypočítať vopred: „Priame náklady na vrátenie tovaru znášate Vy. Predpokladaný odhad týchto nákladov je …… EUR [doplňte sumu].“; alebo
– Ak tovar v prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vzhľadom na jeho povahu nemôže byť odoslaný späť predávajúcemu poštou a bol dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia zmluvy: „Tovar vyzdvihneme na vlastné náklady.“ a
c) doplňte informáciu o zodpovednosti spotrebiteľa za škodu vzniknutú na vrátenom tovare: „Zodpovedáte iba za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s ním iným spôsobom, než aký je potrebný na zistenie povahy, vlastností a funkčnosti tovaru.“
5. V prípade zmluvy o službách doplňte toto: „Ak ste požiadali o začatie poskytovania služieb počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, máte povinnosť uhradiť nám cenu za skutočne poskytnuté plnenia do dňa, kedy ste nám oznámili Vaše rozhodnutie odstúpiť od tejto zmluvy.“.
Príloha č. 3 k zákonu č. 102/2014 Z. z.
VZOROVÝ FORMULÁR NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY
(vyplňte a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od zmluvy)
– Komu ………….. [Predávajúci doplní svoje meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu, prípadne faxové číslo a e-mailovú adresu]:
– Týmto oznamujem/oznamujeme*, že odstupujem/odstupujeme* od zmluvy na tento tovar/od zmluvy o poskytnutí tejto služby* : …………..
– Dátum objednania/dátum prijatia* …………..
– Meno a priezvisko spotrebiteľa/spotrebiteľov* …………..
– Adresa spotrebiteľa/spotrebiteľov* …………..
– Podpis spotrebiteľa/spotrebiteľov* (iba ak sa tento formulár podáva v listinnej podobe) …………..
– Dátum …………..
* Nehodiace sa prečiarknite.

Poznámky pod čiarou

1)§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

2)§ 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3)§ 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4)Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

5)Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6)§ 7 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7)§ 13 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8)§ 2 písm. b) zákona č. 266/2005 Z. z.o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9)Zákon č. 161/2011 Z. z.o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2012 Z. z.

10)§ 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

11)§ 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

12)§ 3 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13)Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

14)§ 17 a 17a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15)§ 22a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

16)Zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17)§ 17 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

18)Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.).

19)§ 622 a 623 Občianskeho zákonníka.

20)§ 502 Občianskeho zákonníka.

21)§ 2 písm. s) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21a)Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

21b)Čl. 14 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).

22)Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.

23)§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

24)Zákon č. 122/2013 Z. z.o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25)§ 34 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

26)§ 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

27)§ 58 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

28)§ 21 ods. 1 písm. b) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

29)§ 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 305/2013 Z. z. – Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

305
ZÁKON
zo 4. septembra 2013
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje
a) niektoré informačné systémy pre výkon pôsobnosti orgánov verejnej moci v elektronickej podobe (ďalej len „výkon verejnej moci elektronicky“),
b) elektronické podanie, elektronický úradný dokument a niektoré podmienky a spôsob výkonu verejnej moci elektronicky a elektronickej komunikácie,
c) elektronické schránky a elektronické doručovanie,
d) identifikáciu osôb a autentifikáciu osôb,
e) autorizáciu,
f) zaručenú konverziu,
g) spôsob vykonania úhrady orgánu verejnej moci,
h) referenčné registre.

§ 2

Pôsobnosť zákona

(1) Tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na
a) výkon verejnej moci elektronicky a elektronickú komunikáciu orgánov verejnej moci navzájom, ak sú ich obsahom utajované skutočnosti1) alebo citlivé informácie,2)
b) výkon verejnej moci elektronicky Národnou bankou Slovenska,
c) informačné systémy verejnej správy,3) ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, bezpečnosti Slovenskej republiky alebo ktoré obsahujú utajované skutočnosti,1)
d) informačné systémy verejnej správy,3) ktoré obsahujú údaje spracúvané na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, a na informačné systémy obsahujúce údaje o zdravotnom stave osoby na účely výkonu verejného zdravotného poistenia,
e) informačné systémy zriadené medzinárodnými organizáciami alebo podľa predpisov medzinárodného práva a informačné systémy zriadené Európskou úniou,
f) doručovanie zverejnením v úradnej evidencii,4)
g) sprístupňovanie informácií na základe žiadosti podľa osobitného predpisu.4a)
(3) Ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
(4) Ak ide o referenčné registre, použijú sa na ich vytváranie, prevádzku, využívanie a rozvoj, na správu, ako aj na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti osobitné predpisy,5) ak tento zákon neustanovuje v šiestej časti inak.
(5) Tento zákon sa použije aj na právne vzťahy, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

§ 3

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo veciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) výkonom verejnej moci elektronicky výkon verejnej moci prostredníctvom elektronickej úradnej komunikácie,
c) elektronickou komunikáciou prenos elektronických správ elektronickými prostriedkami medzi komunikujúcimi subjektmi,
d) elektronickou úradnou komunikáciou elektronická komunikácia, pri ktorej je prenášaná elektronická úradná správa,
e) elektronickou správou logicky usporiadaný celok údajov obsahujúci identifikáciu odosielateľa a adresáta,
f) elektronickou úradnou správou elektronická správa tvorená jedným elektronickým podaním alebo elektronickým úradným dokumentom vrátane príloh k nim, ak sa prílohy pripájajú,
g) elektronickým dokumentom číselne kódovaná ľubovoľná neprázdna postupnosť znakov zaznamenaných pomocou elektrických, elektromagnetických, optických alebo iných fyzikálnych veličín alebo signálov prenášaných alebo spracovávaných pomocou informačno-komunikačných technológií, ktorej interpretáciou na základe formátu elektronického dokumentu možno dosiahnuť vizuálnu podobu zrozumiteľnú pre človeka,
h) formátom elektronického dokumentu spôsob číselného kódovania znakov obsiahnutých v elektronickom dokumente, ako aj spôsob ich interpretácie a prezentácie do prezentačnej podoby zrozumiteľnej pre človeka,
i) elektronickým formulárom elektronický dokument obsahujúci automatizovane spracovateľné pravidlá, prostredníctvom ktorých je možné elektronickými prostriedkami vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami; elektronický formulár tvoria identifikačné údaje, dátové prvky tvoriace dátovú štruktúru, a to bez vyplnených údajov, a pravidlá na vyplnenie a na zobrazenie vyplnených údajov,
j) elektronickým podaním údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na účely výkonu verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgánu verejnej moci osoba, ktorá je účastníkom konania,
k) elektronickým úradným dokumentom údaje vyplnené podľa elektronického formulára,
1. ktorý je výsledkom konania orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky,
2. ktorý pri výkone verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgán verejnej moci osobe, ktorá je účastníkom konania, alebo
3. ktorým orgán verejnej moci vyznačuje právne skutočnosti týkajúce sa elektronického úradného dokumentu, najmä údaje o jeho právoplatnosti alebo vykonateľnosti,
l) elektronickou schránkou elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie,
m) identifikáciou deklarovanie identity objektu vrátane osoby, a to najmä pri prístupe k informačnému systému verejnej správy alebo pri elektronickej komunikácii,
n) identifikátorom osoby, ak ide o
1. fyzickú osobu, jej rodné číslo6) v spojení s menom a priezviskom alebo iný identifikátor, ak tak ustanoví osobitný predpis, a ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, obdobné číslo alebo identifikátor, ktorý jej je pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu, ktorého je štátnym občanom, v spojení s menom a priezviskom; ak ide o medzisystémovú identifikáciu, identifikátorom osoby je sada atribútov, ak tak ustanoví osobitný predpis,
2. orgán verejnej moci, identifikačné číslo organizácie, a ak orgán verejnej moci nemá pridelené identifikačné číslo organizácie, je identifikátorom súbor znakov pridelený podľa osobitného predpisu,7)
3. právnickú osobu alebo fyzickú osobu podnikateľa, identifikačné číslo organizácie, a ak ide o zahraničnú právnickú osobu alebo fyzickú osobu podnikateľa, obdobné číslo alebo iný identifikátor, ktorý je im pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu, v ktorom majú sídlo alebo miesto podnikania,
4. organizačnú zložku právnickej osoby alebo podnikateľa, ktorá nemá právnu subjektivitu a nie je podnikateľom, súbor znakov pridelený podľa osobitného predpisu,7) a ak ide o zahraničnú organizačnú zložku, obdobné číslo alebo iný identifikátor, ktorý jej je pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu, v ktorom je právnická osoba alebo podnikateľ zapísaný do evidencie ustanovenej právnym poriadkom tohto štátu,
o) autorizáciou úkonu vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu,
p) autentifikáciou preukazovanie identity identifikovaného objektu, spravidla prostredníctvom autentifikátora.

DRUHÁ ČASŤ

Informačné systémy pre podporu výkonu verejnej moci elektronicky a elektronické schránky

§ 4

Základné ustanovenie

(1) Na účely výkonu verejnej moci elektronicky zabezpečujú orgány verejnej moci, v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona, vytvorenie a prevádzku
a) prístupových miest,
b) spoločných modulov a
c) agendových systémov.
(2) Prístupové miesta sú komunikačné rozhrania, ktorých prostredníctvom je možné vykonávať elektronickú komunikáciu, ktoré sú určené na zabezpečenie kontaktu medzi orgánom verejnej moci a osobami, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgány verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky konajú alebo vo vzťahu ku ktorým verejnú moc vykonávajú.
(3) Spoločné moduly sú informačnými systémami verejnej správy,3) a ak sa delia na časti, sú informačnými systémami verejnej správy3)ich časti. Spoločné moduly centrálne zabezpečujú jednotný výkon základných funkcií potrebných na výkon verejnej moci elektronicky a sú opakovane využívané orgánmi verejnej moci a inými osobami pri vzájomnej elektronickej komunikácii na účely výkonu verejnej moci elektronicky.
(4) Agendové systémy sú informačné systémy verejnej správy3) v správe orgánov verejnej moci, ktoré slúžia na zabezpečenie výkonu verejnej moci v rozsahu pôsobnosti a oprávnení týchto orgánov podľa osobitných predpisov.
(5) Orgány verejnej moci zabezpečujú, aby prístupové miesta, spoločné moduly a agendové systémy v ich správe boli vybudované spôsobom, ktorý umožní výkon verejnej moci elektronicky elektronickými prostriedkami v celom rozsahu a v každom štádiu bez toho, aby bol potrebný akýkoľvek osobný kontakt alebo listinný kontakt medzi orgánom verejnej moci a osobou, ktorej sa výkon verejnej moci elektronicky týka, vrátane zabezpečenia ich prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

§ 5

Prístupové miesta

(1) Prístupovými miestami sú
a) ústredný portál verejnej správy (ďalej len „ústredný portál“),
b) špecializované portály,
c) integrované obslužné miesta,
d) ústredné kontaktné centrum.
(2) Ústredný portál je informačný systém verejnej správy,3) prostredníctvom ktorého je možné centrálne vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci a pristupovať k spoločným modulom, a to najmä prostredníctvom siete internet.
(3) Špecializovaný portál je informačný systém verejnej správy,3) prostredníctvom ktorého je možné vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci, ktoré ho zriadili, a to najmä prostredníctvom siete internet. Špecializovaný portál zriaďuje orgán verejnej moci, na elektronickú úradnú komunikáciu s ktorým má tento portál slúžiť, pričom orgány verejnej moci môžu po dohode zriadiť špecializovaný portál aj na spoločný prístup k elektronickej úradnej komunikácii s viacerými orgánmi verejnej moci.
(4) Integrované obslužné miesto slúži na asistovanú elektronickú úradnú komunikáciu fyzických osôb a právnických osôb s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky. Správcom informačného systému verejnej správy3) zabezpečujúceho činnosť integrovaného obslužného miesta (ďalej len „informačný systém integrovaného obslužného miesta“) je Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).
(5) Ústredné kontaktné centrum slúži na telefonické poskytovanie informácií o výkone verejnej moci elektronicky a o činnosti orgánov verejnej moci s tým súvisiacej, ak takéto poskytovanie informácií nie je v rozpore s osobitnými predpismi. Ústredné kontaktné centrum zriaďuje a jeho prevádzku zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“).
(6) Správcovia ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta na účely elektronickej úradnej komunikácie zabezpečia vytváranie elektronických správ odosielaných prostredníctvom ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta v jednotnom formáte.
(7) Formát správ podľa odseku 6 musí byť najmä v rozsahu komunikácie s verejnosťou spracovateľný v súlade s požiadavkami prístupnosti aj asistenčnými technológiami zdravotne postihnutých osôb.
(8) Správcovia ústredného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta na účely elektronickej úradnej komunikácie zabezpečia vyhotovenie potvrdenia o odoslaní elektronického podania a rovnopisu odosielaného elektronického podania, a to automaticky alebo na požiadanie odosielateľa.

§ 6

Ústredný portál

(1) Správcom ústredného portálu je úrad vlády.
(2) Správca ústredného portálu, okrem povinností správcu informačného systému verejnej správy,3) tiež zabezpečuje
a) prevádzku a riadne fungovanie ústredného portálu a jeho dostupnosť,
b) vytvorenie komunikačného rozhrania a jednotnej formy na účely plnenia povinností orgánov verejnej moci podľa odseku 3 písm. a),
c) riadnu technickú realizáciu elektronickej komunikácie prostredníctvom ústredného portálu.
(3) Orgány verejnej moci sú v súlade so štandardmi informačných systémov verejnej správy vydanými podľa osobitného predpisu8)povinné
a) prostredníctvom komunikačného rozhrania a podľa odseku 2 písm. c) zabezpečiť tvorbu informačného obsahu o svojej činnosti pre verejnosť a ten zverejňovať a aktualizovať prostredníctvom ústredného portálu, pričom zodpovedajú za jeho správnosť a úplnosť,
b) na účely výkonu verejnej moci elektronicky umožniť elektronickú komunikáciu s nimi prostredníctvom ústredného portálu prepojením informačných systémov verejnej správy3) v ich správe s ústredným portálom, a to bez ohľadu na to, či takúto komunikáciu a výkon verejnej moci elektronicky poskytujú aj prostredníctvom špecializovaného portálu.
(4) Správca ústredného portálu zabezpečuje na ústrednom portáli zverejnenie zoznamu všetkých orgánov verejnej moci spolu s označením konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, ktorých sa týka.
(5) Správca ústredného portálu je povinný bezodplatne umožniť orgánom verejnej moci na účely elektronickej komunikácie s nimi a na účely výkonu verejnej moci elektronicky, ako aj iným osobám na účely elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci využívať ústredný portál a spoločné moduly v rozsahu povinností a funkcionalít ustanovených zákonom. Správca ústredného portálu je oprávnený vytvárať a poskytovať orgánom verejnej moci a iným osobám funkcionality ústredného portálu a spoločných modulov nad rámec funkcionalít ustanovených zákonom a za ich používanie má nárok na odmenu podľa sadzobníka úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov.
(6) Ministerstvo financií koordinuje prepojenie informačných systémov s ústredným portálom.
(7) Osobitný predpis môže ustanoviť, že niektoré činnosti ústredného portálu a spoločných modulov v správe úradu vlády, ktoré súvisia s elektronickou komunikáciou pri výkone verejnej moci elektronicky, zabezpečuje úrad vlády prostredníctvom poštového podniku; osobitný predpis ustanoví zároveň aj rozsah týchto činností, ako aj podmienky a spôsob ich zabezpečenia poštovým podnikom vrátane podmienok, ktoré musí poštový podnik splniť, aby takéto činnosti mohol vykonávať.

Integrované obslužné miesto

§ 7

(1) Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné vykonávať zaručenú konverziu (§ 35 ods. 2) a elektronicky komunikovať s orgánom verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, ako aj vykonávať ďalšie činnosti, ak tak ustanoví osobitný predpis.
(2) Integrované obslužné miesto
a) prevádzkuje obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom,8a)
b) môže prevádzkovať iný orgán verejnej moci, ako je uvedený v písmene a), alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu.
(3) Miesto, na ktorom prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta prevádzkuje integrované obslužné miesto (ďalej len „prevádzkareň integrovaného obslužného miesta“), musí spĺňať technické, technologické a organizačné podmienky (ďalej len „podmienky prevádzky“), a ak ide o integrované obslužné miesto podľa odseku 2 písm. b), musí byť ministerstvom financií zapísané do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest. Podmienky prevádzky sa týkajú technickej spôsobilosti v rozsahu výkonu činností podľa zákona, systému kontroly totožnosti a oprávnení na vykonanie úkonu vo vzťahu k osobám na účely plnenia povinnosti podľa § 9, vedenia evidencie a prevádzkových záznamov, bezpečnosti informačných systémov a výkonu činnosti, informačných povinností a odbornej spôsobilosti osôb, ktoré v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta vykonávajú činnosti podľa zákona, a to na účel zabezpečenia plynulej, bezpečnej a spoľahlivej prevádzky integrovaného obslužného miesta.
(4) Prevádzkovať integrované obslužné miesto podľa odseku 2 písm. b) je možné len v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorá je zapísaná v registri prevádzkarní integrovaných obslužných miest. Ministerstvo financií do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti osoby podľa odseku 2 písm. b) zapíše do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest prevádzkareň integrovaného obslužného miesta podľa odseku 2 písm. b), ktorá spĺňa podmienky prevádzky; vykonanie zápisu ministerstvo financií písomne oznámi prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta podľa odseku 2 písm. b). Dňom zápisu je prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta oprávnený prevádzkovať integrované obslužné miesto podľa odseku 2 písm. b) v zapísanej prevádzkarni integrovaného obslužného miesta. Elektronický formulár žiadosti o zápis a zmenu zapísaných údajov sprístupňuje ministerstvo na ústrednom portáli a na svojom webovom sídle.
(5) Do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest sa zapisujú tieto údaje o integrovaných obslužných miestach podľa odseku 2 písm. b):
a) obchodné meno alebo názov a sídlo alebo miesto podnikania prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta,
b) identifikátor osoby prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta,
c) adresa a iné kontaktné údaje prevádzkarne integrovaného obslužného miesta.
(6) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby každá prevádzkareň integrovaného obslužného miesta spĺňala podmienky prevádzky počas celej doby jeho prevádzkovania. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky vykonáva ministerstvo financií; na výkon tejto kontroly sa vzťahuje osobitný predpis.9)
(7) Ministerstvo financií vyčiarkne z registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest prevádzkareň integrovaného obslužného miesta podľa odseku 2 písm. b),
a) ktorá nespĺňa podmienky prevádzky, ak prevádzkovateľ nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov zistených kontrolou podľa odseku 6,
b) o ktorej vyčiarknutie požiadal prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta,
c) ktorej prevádzkovateľ zanikol, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(8) Vyčiarknutie podľa odseku 7 písm. a) alebo písm. b) je ministerstvo financií povinné bezodkladne písomne oznámiť prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta.
(9) Prevádzkareň integrovaného obslužného miesta musí byť označená. Označenie možno použiť iba na mieste, na ktorom sa činnosť integrovaného obslužného miesta skutočne vykonáva.
(10) Osoba, v prospech ktorej sa prostredníctvom integrovaného obslužného miesta vykonávajú činnosti podľa odseku 1, uhrádza prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta, ktorým je
a) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), správny poplatok za poskytnutie asistovanej služby podľa osobitného predpisu,10)
b) iný prevádzkovateľ než ministerstvo vnútra, odmenu a hotové výdavky spojené s činnosťou integrovaného obslužného miesta v sume podľa sadzobníka úhrad za činnosť integrovaného obslužného miesta.

§ 8

(1) Fyzická osoba, ktorá na základe právneho vzťahu s prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta zabezpečuje v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta činnosti integrovaného obslužného miesta (ďalej len „pracovník integrovaného obslužného miesta“), je na žiadosť a so súhlasom toho, kto prostredníctvom integrovaného obslužného miesta žiada o asistovanú elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky, oprávnená pri výkone činností integrovaného obslužného miesta autorizovať právny úkon žiadateľa použitím prostriedku na autorizáciu pracovníka integrovaného obslužného miesta.
(2) Ak je elektronický dokument autorizovaný pracovníkom integrovaného obslužného miesta a súčasne aj autorizovaný správcom informačného systému integrovaného obslužného miesta, považuje sa takýto elektronický dokument za autorizovaný osobou, ktorá prostredníctvom integrovaného obslužného miesta vykonáva asistovanú elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej moci podľa odseku 1, ak sa nepreukáže opak.
(3) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby sa autorizácia podľa odseku 1 vykonala výlučne v rámci informačného systému integrovaného obslužného miesta, aby v elektronickom podaní bol uvedený aj identifikátor osoby, ktorá sa podľa odseku 2 považuje za autorizujúcu, a ak sa s elektronickým podaním autorizujú aj iné elektronické dokumenty, aby bolo možné určiť, že sa vo vzťahu k nim za autorizujúcu považuje táto osoba.
(4) Pracovník integrovaného obslužného miesta je oprávnený na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou na účely preberania alebo sprístupnenia elektronických správ, ak ho o to osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou písomne požiada a ak sa úspešne autentifikuje; takýto prístup a disponovanie sú možné len prostredníctvom informačného systému integrovaného obslužného miesta a na základe každej žiadosti je možné pristúpiť a disponovať s elektronickou schránkou len jednorazovo.
(5) Ak o to žiadateľ požiada, pracovník integrovaného obslužného miesta je povinný vyhotoviť mu kópiu odoslaného elektronického podania.
(6) Ak vznikne spor, či boli dodržané podmienky postupu podľa odsekov 1 až 4, je prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta povinný preukázať, že ustanovenia tohto zákona neboli porušené, ak osoba, ktorá sa podľa odseku 2 považuje za autorizujúcu, oznámi príslušnému orgánu verejnej moci skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu došlo.

§ 9

(1) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vedie v členení podľa prevádzkarní integrovaného obslužného miesta evidenciu vykonanej asistovanej elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci a právnych úkonov vykonaných prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, v ktorej sa uvádza
a) identifikátor osoby, ktorej je prostredníctvom integrovaného obslužného miesta poskytnutá služba vrátane spôsobu zistenia jej totožnosti a adresa jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
b) dátum, hodina a minúta vykonania úkonu,
c) údaj o úkone v rozsahu umožňujúcom jeho určenie a orgán verejnej moci, voči ktorému bol úkon vykonaný,
d) vlastnoručne podpísaný súhlas osoby s autorizáciou pracovníkom integrovaného obslužného miesta podľa § 8 v spojení s údajmi podľa písmena c), ak ide o autorizáciu podľa § 8 ods. 1, pričom ak je podľa osobitných predpisov na platnosť úkonu potrebné úradné osvedčenie podpisu, aj podpis na tomto súhlase musí byť úradne osvedčený,
e) súhlas osoby s prístupom a disponovaním s elektronickou schránkou udelený pracovníkovi integrovaného obslužného miesta podľa § 8 ods. 4,
f) identifikátor osoby pracovníka integrovaného obslužného miesta, ktorý vykonal úkon v rámci poskytovania služby.
(2) Osobitný predpis môže ustanoviť ďalšie podmienky poskytovania služieb a elektronickej komunikácie s orgánom verejnej moci prostredníctvom integrovaného obslužného miesta.

§ 9a

Informačný systém dátového centra obcí

(1) Informačným systémom dátového centra obcí (ďalej len „dátové centrum“) je nadrezortný informačný systém verejnej správy,9a)ktorý poskytuje obciam technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky, na prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy3) v ich správe a na zabezpečenie základných činností v oblasti elektronického výkonu vnútorných agend a prevádzku ostatných informačných systémov, ktoré obec používa. Správcom dátového centra je záujmové združenie právnických osôb DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, ktorého jedinými členmi sú ministerstvo financií a Združenie miest a obcí Slovenska.
(2) Po dohode so správcom dátového centra, a ak tomu nebránia technické dôvody, sú obce oprávnené využívať dátové centrum a zabezpečiť prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy3) v ich správe prostredníctvom dátového centra.
(3) Správca dátového centra zabezpečuje pre obce miesto na sprístupňovanie údajov súvisiacich s výkonom originálnych kompetencií, ktoré podľa osobitných predpisov poskytujú ostatným orgánom verejnej moci, a obce sú povinné ukladať tieto údaje v dátovom centre. Na účely podľa prvej vety sú obce oprávnené integrovať informačné systémy verejnej správy,3) ktorých sú správcami, s dátovým centrom.
(4) Na účely využívania dátového centra obcami na zabezpečenie výkonu verejnej moci elektronicky a prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy3) v ich správe prostredníctvom dátového centra je správca dátového centra oprávnený získavať údaje z iných informačných systémov verejnej správy.3) Správca dátového centra je oprávnený tieto údaje sprístupniť aj obciam, ktoré nevyužívajú dátové centrum podľa prvej vety.
(5) Správa a prevádzka dátového centra a plnenie úloh správcu dátového centra podľa zákona sú výkonom verejnej správy.
(6) Ministerstvo financií a Združenie miest a obcí Slovenska prispievajú v súlade s osobitnými predpismi9b) na činnosť správcu dátového centra v rozsahu a spôsobom podľa vnútorných predpisov správcu dátového centra. Ministerstvo financií môže poskytnúť správcovi dátového centra príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určený na zabezpečenie činností správcu dátového centra.

§ 10

Spoločné moduly

(1) Správca ústredného portálu zverejňuje na ústrednom portáli komunikačné rozhrania určené na zabezpečenie elektronickej komunikácie pri výkone verejnej moci elektronicky prostredníctvom spoločných modulov a aktualizuje ich po každej zmene. Ministerstvo financií zverejňuje metainformácie o spoločných moduloch v centrálnom metainformačnom systéme.
(2) Orgány verejnej moci sú pri výkone verejnej moci elektronicky na zabezpečenie činností, ktoré predmetné moduly zabezpečujú, povinné používať spoločné moduly podľa odseku 3 písm. a), b), e) a f); povinnosť používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. e) sa nevzťahuje na používanie programových nástrojov na tvorbu elektronických formulárov. Ak sú splnené podmienky podľa § 41, sú orgány verejnej moci povinné na tieto úhrady používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. c). Ak ide o používanie referenčných údajov a základných číselníkov9c), orgány verejnej moci sú pri vzájomnej elektronickej komunikácii, vrátane elektronickej komunikácie pri výkone verejnej moci elektronicky, povinné používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. h); inak sú oprávnené používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. h).
(3) Spoločnými modulmi sú:
a) modul elektronických schránok,
b) autentifikačný modul,
c) platobný modul,
d) modul centrálnej elektronickej podateľne,
e) modul elektronických formulárov,
f) modul elektronického doručovania,
g) notifikačný modul,
h) modul úradnej komunikácie a
i) modul dlhodobého uchovávania.
(4) Modul elektronických schránok je modul určený pre správu elektronických schránok a zabezpečenie fungovania elektronických schránok podľa tohto zákona. Jeho súčasťou je register elektronických schránok. Správcom modulu elektronických schránok je úrad vlády.
(5) Autentifikačný modul na základe identifikátora osoby a autentifikátora podľa § 21 ods. 1 zabezpečuje autentifikáciu osoby podľa § 19 ods. 4 na účely elektronickej komunikácie, využitie elektronickej identity osoby pre všetky prístupové miesta na účely elektronickej komunikácie a prenos informácie o overenej identite. Autentifikačný modul pozostáva z autentifikačnej časti a z komunikačnej časti. Autentifikačná časť autentifikačného modulu je určená na autentifikáciu a komunikačná časť autentifikačného modulu je určená na prenos informácie o overenej identite. Správcom autentifikačnej časti autentifikačného modulu je ministerstvo vnútra a správcom komunikačnej časti autentifikačného modulu je úrad vlády.
(6) Platobný modul sprostredkúva vykonanie úhrady a poskytnutie informácie o úhrade podľa tohto zákona, ak ide o úhradu správnych poplatkov,10) súdnych poplatkov,11) ako aj iné platby, ktoré sú podľa osobitných predpisov alebo na ich základe vykonávané v prospech orgánu verejnej moci. Platobný modul pozostáva z komunikačnej časti a z administratívnej časti. Komunikačná časť platobného modulu slúži na prenos informácií o úhrade. Administratívna časť platobného modulu slúži na zabezpečenie evidencií a poskytovania informácií potrebných na vytváranie príkazu na úhradu. Správcom komunikačnej časti platobného modulu je úrad vlády. Správcom administratívnej časti platobného modulu je ministerstvo financií.
(7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa osobitného predpisu12) a službu časovej pečiatky na spracovanie elektronických podaní a vytváranie elektronických úradných dokumentov. Na podmienky vytvorenia a prevádzkovania modulu centrálnej elektronickej podateľne sa vzťahujú podmienky na vytvorenie a prevádzkovanie elektronickej podateľne ustanovené osobitným predpisom12) rovnako. Správcom modulu centrálnej elektronickej podateľne je úrad vlády.
(8) Správcom modulu elektronických formulárov je úrad vlády. Modul elektronických formulárov zabezpečuje
a) programové nástroje na tvorbu elektronických formulárov,
b) vedenie platných elektronických formulárov, ako aj elektronických formulárov so zrušenou platnosťou,
c) sprístupňovanie elektronických formulárov podľa požiadaviek na typ elektronického formulára a dobu platnosti,
d) funkcie spojené s riadením životného cyklu elektronických formulárov, najmä evidenciu elektronického formulára a proces jeho schvaľovania,
e) zverejnenie elektronického formulára a
f) zrušenie jeho platnosti.
(9) Modul elektronického doručovania zabezpečuje elektronické doručovanie podľa tohto zákona a jeho prostredníctvom sa vykonáva doručenie elektronickej správy odosielanej orgánom verejnej moci osobe, ktorá nie je orgánom verejnej moci, alebo v konaní alebo vo veci, v ktorej sa doručuje, nevystupuje v postavení orgánu verejnej moci. Správcom modulu elektronického doručovania je úrad vlády.
(10) Notifikačný modul zabezpečuje zasielanie notifikácií. Správcom notifikačného modulu je úrad vlády.
(11) Modul úradnej komunikácie zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi agendovými systémami a inými informačnými systémami v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a poskytuje funkciu podpory petícií.12a) Modul úradnej komunikácie pozostáva z
a) komunikačnej časti, ktorá je určená na výmenu elektronických správ a inú elektronickú komunikáciu orgánov verejnej moci, ak nie je doručovaná do elektronických schránok; správcom komunikačnej časti modulu úradnej komunikácie je úrad vlády,
b) prístupovej časti, ktorá je určená na jednotný prístup informačných systémov k informačným systémom orgánov verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky; správcom prístupovej časti modulu úradnej komunikácie je úrad vlády,
c) dátovej časti vnútornej správy, ktorá je určená na zabezpečenie synchronizácie údajov pri referencovaní a jednotného spôsobu poskytovania údajov z referenčných registrov, ktorých správcom je ministerstvo vnútra alebo okresné úrady, a základných číselníkov,9c) ktorých gestorom je ministerstvo vnútra; správcom tejto časti modulu úradnej komunikácie je ministerstvo vnútra,
d) dátovej časti ostatných úsekov, ktorá je určená na zabezpečenie synchronizácie údajov pri referencovaní a jednotného spôsobu poskytovania údajov z referenčných registrov a základných číselníkov9c) iných než podľa písmena c); správcom tejto časti modulu úradnej komunikácie je ministerstvo financií.
(12) Modul dlhodobého uchovávania zabezpečuje dlhodobé uchovávanie elektronických dokumentov a elektronických správ podľa tohto zákona. Správcom modulu dlhodobého uchovávania je úrad vlády.
(13) Orgán verejnej moci je oprávnený na účely zabezpečenia elektronickej komunikácie cez špecializovaný portál a na prístup a plnenie funkcií jeho agendového systému zriadiť informačný systém verejnej správy,3) ktorý plní rovnaké alebo obdobné funkcie ako spoločné moduly, pričom orgány verejnej moci môžu po dohode zriadiť takéto systémy aj na spoločný prístup k elektronickej komunikácii s viacerými orgánmi verejnej moci; povinnosti podľa odseku 2 tým nie sú dotknuté.

§ 11

Elektronické schránky

(1) Elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
(2) Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby
a) bola elektronická schránka dostupná,
b) bol prístup a disponovanie umožnené výlučne osobám oprávneným na prístup a disponovanie s príslušnou elektronickou schránkou,
c) bola zabezpečená možnosť aktivácie, zmeny a zrušenia oprávnení k elektronickej schránke,
d) bolo umožnené uchovávanie elektronických správ a elektronických dokumentov s obsahom totožným, v akom boli do elektronickej schránky prijaté, a
e) bol zaznamenaný dátum a čas každého úkonu podľa odseku 3 písm. b) a c).
(3) Správca modulu elektronických schránok v module elektronických schránok vedie ku každej aj zrušenej elektronickej schránke tieto údaje:
a) identifikátor elektronickej schránky,
b) dátum a čas zriadenia, aktivácie, deaktivácie a zrušenia elektronickej schránky a dátum a čas zmeny oprávnení k elektronickej schránke s uvedením hodiny, minúty a sekundy a identifikátora osoby, ktorá zmenu oprávnení vykonala,
c) dátum a čas každého prístupu do elektronickej schránky, dátum a čas odoslania a prijatia elektronickej správy do elektronickej schránky s uvedením hodiny, minúty, sekundy a s uvedením identifikátora osoby, ktorá sa do elektronickej schránky prihlásila, spolu s identifikáciou elektronickej správy a ak bol prístup vykonaný prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, aj informáciu o takomto prístupe s uvedením identifikátora osoby pracovníka integrovaného obslužného miesta, ktorý do elektronickej schránky pristúpil alebo elektronickou schránkou disponoval,
d) údaje o majiteľovi elektronickej schránky v rozsahu
1. identifikátor osoby a identifikátor osoby fyzickej osoby oprávnenej konať v jej mene, ak ide o orgán verejnej moci, právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorý nie je právnickou osobou ani fyzickou osobou (ďalej len „zapísaná organizačná zložka“),
2. identifikátor osoby, ak ide o fyzickú osobu,
e) identifikátor osoby každej fyzickej osoby, ktorá bola alebo je, okrem majiteľa elektronickej schránky, oprávnená disponovať s elektronickou schránkou, rozsah oprávnenia disponovať s elektronickou schránkou a dátum a čas vzniku a zániku tohto oprávnenia s uvedením hodiny, minúty a sekundy.
(4) Údaje podľa odseku 3 možno sprístupniť okrem majiteľa elektronickej schránky len orgánu verejnej moci na účely, v rozsahu, za podmienok a spôsobom podľa osobitných predpisov, podľa ktorých je možné sprístupniť údaje, ktoré sú obsahom listového tajomstva, tajomstva iných písomností a záznamov a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
(5) Postup pri zriadení elektronickej schránky, podmienky zriadenia a prevádzkovania elektronickej schránky zverejňuje správca modulu elektronických schránok na ústrednom portáli.
(6) Údaje podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) vedie správca modulu elektronických schránok od zriadenia elektronickej schránky do uplynutia troch rokov odo dňa zrušenia elektronickej schránky. Údaje podľa odseku 3 písm. c) vedie úrad vlády po dobu troch rokov odo dňa, keď došlo k udalosti podľa odseku 3 písm. c).

§ 12

Zriadenie elektronickej schránky

(1) Elektronická schránka sa zriaďuje bezodplatne.
(2) Každému je možné zriadiť len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých právnych postaveniach, zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení.
(3) Každý, komu bola zriadená elektronická schránka, je jej majiteľom. Elektronická schránka nie je predmetom vlastníckeho práva a majiteľ elektronickej schránky je oprávnený disponovať s ňou len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(4) Elektronickú schránku zriadi správca modulu elektronických schránok
a) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, ak ide o ich elektronickú schránku,
b) bezodkladne po tom, ako sa dozvie o vzniku oprávnenia na podnikanie fyzickej osoby, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby podnikateľa,
c) v deň, keď fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, dosiahne18. rok veku, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom,
d) do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o zriadenie elektronickej schránky, ak ide o
1. subjekt medzinárodného práva,
2. právnickú osobu, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky,
3. fyzickú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, a ak nejde o elektronickú schránku podľa písmena b), alebo
4. elektronickú schránku toho, o kom to ustanoví osobitný predpis,
e) do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak ide o zriadenie elektronickej schránky osoby podľa písmen a) až c) po tom, ako bola elektronická schránka zrušená, ak pominuli dôvody deaktivácie elektronickej schránky.
(5) Vzor žiadosti podľa odseku 4 písm. d) a e) zverejňuje správca modulu elektronických schránok v module elektronických formulárov; žiadosť obsahuje aj osobné údaje, ktorým je identifikátor osoby žiadateľa, a ak je žiadateľ orgánom verejnej moci, právnickou osobou alebo zapísanou organizačnou zložkou, aj identifikátor osoby oprávnenej konať za žiadateľa. Žiadosť sa podáva prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu a musí byť autorizovaná žiadateľom alebo v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom žiadateľa.
(6) Ak má majiteľ elektronickej schránky, ktorý je orgánom verejnej moci, organizačnú zložku alebo ak má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti organizáciu bez právnej subjektivity, ktorá plní úlohy podľa osobitných predpisov, a je odôvodnené, aby na účely elektronického doručovania mala zriadenú samostatnú elektronickú schránku, správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky zriadi takejto organizačnej zložke alebo organizácii elektronickú schránku a súčasne so zriadením ju aktivuje; žiadosť sa podáva prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu.
(7) Ak ide o elektronickú schránku podľa odseku 6, oprávnenia jej majiteľa vykonáva orgán verejnej moci, na žiadosť ktorého bola elektronická schránka zriadená.
(8) Správca modulu elektronických schránok zverejňuje na ústrednom portáli zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci a adries elektronických schránok podľa odseku 6 a zabezpečuje jeho prepojenie s modulom elektronických schránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy bol poskytnutý aj zoznam týchto adries.
(9) Správca modulu elektronických schránok sprístupňuje orgánom verejnej moci zoznam adries všetkých elektronických schránok a zabezpečuje jeho prepojenie s modulom elektronických schránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy orgánu verejnej moci bol prístupný aj zoznam týchto adries; to platí aj na sprístupnenie adries elektronických schránok orgánov verejnej moci iným osobám.

§ 13

Aktivácia a prístup do elektronickej schránky

(1) Aktiváciou je, ak ide o
a) elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok,
b) inú elektronickú schránku ako podľa písmena a), úkon správcu modulu elektronických schránok, ktorým na žiadosť majiteľa elektronickej schránky umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona.
(2) Úkon v procese aktivácie podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky.
(3) Aktiváciu podľa odseku 1 písm. b) vykoná správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti.
(4) Na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom alebo autentifikačný certifikát podľa § 22aa spôsobom podľa § 22a, ktoré boli pridelené alebo vydané majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou
a) fyzickej osoby je fyzická osoba, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená,
b) fyzickej osoby podnikateľa je fyzická osoba podnikateľ, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená,
c) právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu,
d) orgánu verejnej moci je orgán verejnej moci, pre ktorý bola elektronická schránka zriadená, a vedúci tohto orgánu verejnej moci,
e) zapísanej organizačnej zložky je vedúci tejto organizačnej zložky a štatutárny orgán právnickej osoby alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, o ktorej zapísanú organizačnú zložku ide,
f) je oprávnená osoba, ktorej toto oprávnenie vyplýva zo zákona alebo z rozhodnutia orgánu verejnej moci,
g) je okrem osôb podľa písmen a) až e), ak ide o elektronickú schránku
1. fyzickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa, osoba poverená osobou, pre ktorú bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ňou určenom,
2. právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom,
3. orgánu verejnej moci, osoba určená vedúcim orgánu verejnej moci, pre ktorý bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom,
4. zapísanej organizačnej zložky, osoba poverená vedúcim tejto organizačnej zložky alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, o ktorej zapísanú organizačnú zložku ide,
5. zriadenú podľa osobitného predpisu osoba poverená majiteľom takejto elektronickej schránky.
(5) Oprávnené osoby podľa odseku 4 sú povinné
a) používať elektronickú schránku spôsobom, ktorý neohrozuje bezpečnosť elektronickej schránky,
b) bezodkladne po tom, ako sa dozvedia o možnosti zneužitia elektronickej schránky, informovať o tejto skutočnosti správca modulu elektronických schránok; oprávnené osoby iné ako majiteľ informujú aj majiteľa elektronickej schránky.
(6) Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmena v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou je právny úkon majiteľa elektronickej schránky, ktorým identifikuje osobu oprávnenú na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a určí rozsah jej oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou.
(7) Udelenie oprávnenia na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou a zmenu v oprávneniach na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou vykoná majiteľ elektronickej schránky a to elektronickým dokumentom autorizovaným majiteľom elektronickej schránky, ktorý doručí správcovi modulu elektronických schránok prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky alebo dokumentom v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom majiteľa elektronickej schránky. Prístup a disponovanie s elektronickou schránkou v rozsahu udeleného oprávnenia podľa prvej vety zabezpečí správca modulu elektronických schránok bezodkladne, a ak je vykonané dokumentom v listinnej podobe, tak do desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia.
(8) Na prístup k elektronickej správe a jej obsahu v elektronickej schránke je oprávnený aj orgán verejnej moci na účely, v rozsahu, za podmienok a spôsobom podľa osobitných predpisov, podľa ktorých je možné sprístupniť údaje, ktoré sú obsahom listového tajomstva, tajomstva iných písomností a záznamov a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.

§ 14

Deaktivácia elektronickej schránky

(1) Deaktiváciou elektronickej schránky je úkon, ktorým sa zabezpečí, aby elektronickú schránku nebolo možné ďalej použiť na účely elektronického doručovania, pričom prístup do nej a jej obsah tým nie sú dotknuté.
(2) Deaktiváciu elektronickej schránky zabezpečuje správca modulu elektronických schránok, pričom ju vykoná ku dňu
a) smrti fyzickej osoby,
b) uvedenému v právoplatnom rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho ako deň smrti fyzickej osoby,
c) právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ak toto obmedzenie zahŕňa aj právne úkony spojené s dispozíciou s elektronickou schránkou a doručovanie,
d) zániku právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci bez právneho nástupcu, skončenia výkonu činnosti orgánu verejnej moci, ak ide o fyzickú osobu, alebo výmazu zapísanej organizačnej zložky zo zákonom ustanovenej evidencie,
e) uvedenému v žiadosti majiteľa elektronickej schránky o deaktiváciu elektronickej schránky, najskôr však tretí pracovný deň po doručení žiadosti, ak ide o elektronickú schránku fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo toho, o kom to ustanoví osobitný predpis.
(3) Správca modulu elektronických schránok opätovne aktivuje elektronickú schránku, ak nedošlo k zrušeniu elektronickej schránky, a to, ak ide o elektronickú schránku deaktivovanú podľa
a) odseku 2 písm. a) alebo písm. b), ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, na žiadosť osoby oprávnenej podľa osobitných predpisov pokračovať v podnikaní majiteľa elektronickej schránky, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti,
b) odseku 2 písm. b), ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive a rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho je zrušené, na žiadosť osoby, ktorej sa toto rozhodnutie týka, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti,
c) odseku 2 písm. c) na žiadosť tejto osoby, ak pominuli dôvody deaktivácie, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti,
d) odseku 2 písm. e) na žiadosť tejto osoby, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti.
(4) Požiadať o opätovnú aktiváciu elektronickej schránky deaktivovanej podľa odseku 2 písm. e) možno
a) najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa poslednej deaktivácie,
b) najskôr po uplynutí 12 mesiacov odo dňa poslednej deaktivácie, ak bola elektronická schránka deaktivovaná dvakrát za bezprostredne predchádzajúcich 15 mesiacov.
(5) Žiadosť podľa odseku 2 písm. e) a odseku 3 sa podáva prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky alebo v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom žiadateľa; ak ide o žiadosť podľa odseku 3 písm. a) až c), prikladajú sa k nej aj dokumenty osvedčujúce existenciu dôvodov opätovnej aktivácie podľa odseku 3 písm. a) až c).
(6) Opätovnú aktiváciu elektronickej schránky vykoná úrad vlády bezodplatne okrem opätovnej aktivácie elektronickej schránky deaktivovanej podľa odseku 2 písm. e), ktorá podlieha zaplateniu správneho poplatku podľa osobitného predpisu.
(7) Ak je elektronická schránka deaktivovaná, elektronické správy, ktoré neboli doručené do okamihu jej deaktivácie, sa vrátia odosielateľovi s informáciou o deaktivácii elektronickej schránky.

§ 15

Zrušenie elektronickej schránky

Správca modulu elektronických schránok zruší elektronickú schránku a vymaže jej obsah
a) po uplynutí troch rokov odo dňa, keď sa dozvie o smrti jej majiteľa, vyhlásení jej majiteľa za mŕtveho alebo o zániku jej majiteľa bez právneho nástupcu,
b) ak ide o elektronickú schránku podľa § 12 ods. 6, na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorého organizačnej zložke alebo organizácii v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bola zriadená, v lehote uvedenej v žiadosti.

§ 16

Spoločné ustanovenia k elektronickým schránkam

(1) Orgán verejnej moci,
a) ktorý vedie register fyzických osôb,12c) je povinný sprístupniť správcovi modulu elektronických schránok údaje o týchto skutočnostiach:
1. dosiahnutie 18. roku veku fyzickej osoby bezodkladne po tom, ako táto skutočnosť nastane, spolu s uvedením identifikátora osoby,
2. dátum úmrtia fyzickej osoby bezodkladne po tom, ako sa o ňom dozvie, spolu s uvedením identifikátora osoby,
3. deň smrti fyzickej osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, spolu s uvedením identifikátora osoby,
4. adresu trvalého pobytu, titul, dátum narodenia a rodné priezvisko spolu s uvedením identifikátora osoby fyzickej osoby,
5. každú zmenu identifikátora osoby fyzickej osoby podľa bodu 1,
b) ktorý vedie register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,12d) je povinný sprístupniť správcovi modulu elektronických schránok informácie o zápise právnickej osoby, podnikateľa alebo orgánu verejnej moci alebo o zápise zapísanej organizačnej zložky,
1. na základe ktorého vznikli alebo zanikli,
2. ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, na základe ktorého získala alebo stratila oprávnenie na podnikanie,
3. ktorej údaje sa povinne zapisujú do zákonom ustanovenej evidencie na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci vydaného podľa osobitného predpisu po jej zriadení alebo zrušení,
c) podľa písmena b) je povinný uvádzať spolu s údajmi podľa písmena b) aj údaje o účinnosti zápisu a identifikátor osoby, vrátane identifikátora osoby oprávnenej konať za právnickú osobu, orgán verejnej moci alebo za zapísanú organizačnú zložku,
d) podľa písmen a) a b) je povinný sprístupniť správcovi modulu elektronických schránok každú zmenu údajov podľa písmen a) až c), a to bezodkladne po tom, ako zmena nastane.
(2) Sprístupnenie podľa odseku 1 sa vykoná tak, že orgán verejnej moci zabezpečí technickú dostupnosť hodnôt údajov podľa odseku 1 správcovi modulu elektronických schránok a oznámi mu informáciu o spôsobe a periodicite sprístupňovania údajov.
(3) Správca modulu elektronických schránok
a) zabezpečuje pre každú elektronickú schránku rovnakú základnú úložnú kapacitu; elektronické schránky orgánov verejnej moci majú vyššiu základnú úložnú kapacitu ako ostatné elektronické schránky,
b) upovedomí pri dosiahnutí určenej úrovne naplnenia úložnej kapacity majiteľa elektronickej schránky o tejto skutočnosti, a ak je majiteľ elektronickej schránky nečinný, môže zabezpečiť odstránenie elektronických správ a notifikácií v poradí od najskôr uložených až do dosiahnutia určitej voľnej úložnej kapacity, pričom neodstraňuje elektronické správy a notifikácie, ktoré neboli prečítané; odstránenie je možné vykonať najskôr po uplynutí 60 dní odo dňa doručenia upovedomenia a na tretí deň nasledujúci po dni prečítania elektronickej správy alebo notifikácie.
(4) Majiteľ elektronickej schránky môže požiadať správcu modulu elektronických schránok o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky na určenú dobu; žiadosť sa podáva prostredníctvom na to určenej funkcie elektronickej schránky a musí byť autorizovaná majiteľom elektronickej schránky. Zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky podlieha povinnosti uhradiť správcovi modulu elektronických schránok náklady s tým spojené podľa sadzobníka úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov; to neplatí, ak ide o zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky orgánu verejnej moci. Zvýšenie úložnej kapacity schránky je správca modulu elektronických schránok povinný vykonať do troch pracovných dní od doručenia žiadosti a zaplatenia nákladov podľa sadzobníka úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov.
(5) Správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje trvalú dostupnosť a nemennosť elektronických správ v elektronických schránkach vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré elektronické správy obsahujú, a to za podmienok podľa tohto zákona.
(6) Správca modulu elektronických schránok môže na účely autorizácie žiadosti o zriadenie, aktiváciu, zmenu a zrušenie oprávnení na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou, deaktiváciu, opätovnú aktiváciu a zvýšenie úložnej kapacity elektronickej schránky vytvoriť autorizačný prostriedok, ktorý je prístupný prostredníctvom funkcie spojenej s príslušnou žiadosťou.
(7) Po predchádzajúcom súhlase správcu modulu elektronických schránok je orgán verejnej moci oprávnený prevádzkovať elektronickú schránku, ktorej je majiteľom, vlastnými prostriedkami a v rámci svojho informačného systému, pričom
a) orgán verejnej moci plní namiesto správcu modulu elektronických schránok povinnosť zabezpečiť, aby
1. bola elektronická schránka dostupná,
2. boli prístup a disponovanie s elektronickou schránkou umožnené výlučne osobám na to oprávneným,
3. bola umožnená zmena a zrušenie oprávnení k elektronickej schránke,
4. bolo umožnené uchovávanie elektronických správ a elektronických dokumentov s obsahom totožným, v akom boli do elektronickej schránky prijaté, a
5. boli zaznamenané dátum a čas každého úkonu podľa § 11 ods. 3 písm. c) a tieto boli uchovávané po dobu troch rokov odo dňa, keď k udalosti došlo,
b) orgán verejnej moci je ďalej povinný zabezpečiť, aby bola
1. elektronická schránka integrovaná s modulom elektronických schránok a
2. zabezpečená možnosť správcu modulu elektronických schránok plniť vo vzťahu k elektronickým schránkam všetky povinnosti, ktoré mu zákon ukladá,
c) správca modulu elektronických schránok v súčinnosti s orgánom verejnej moci zabezpečí presun obsahu elektronickej schránky do úložiska určeného orgánom verejnej moci.
(8) Orgán verejnej moci, ktorý prevádzkuje elektronickú schránku podľa odseku 7, je oprávnený po predchádzajúcom oznámení doručenom správcovi modulu elektronických schránok do 30. septembra kalendárneho roka ukončiť toto prevádzkovanie vždy k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka; orgán verejnej moci v súčinnosti so správcom modulu elektronických schránok zabezpečí presun obsahu elektronickej schránky do úložiska určeného správcom modulu elektronických schránok.
(9) Na postup pri zriadení, aktivácii, deaktivácii a zrušení elektronickej schránky zriadenej tomu, o kom to ustanoví osobitný zákon, sa vzťahuje tento zákon, pričom osobitný zákon ustanoví, kto je majiteľom takejto elektronickej schránky a kto sú osoby oprávnené na prístup a disponovanie s takouto elektronickou schránkou, ako aj to, kto vykonáva práva a povinnosti majiteľa takejto elektronickej schránky, ak sa zriaďuje tomu, kto nemá právnu subjektivitu.

TRETIA ČASŤ

Výkon verejnej moci elektronicky

§ 17

Základné ustanovenia

(1) Orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb,
a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe,13)
b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo
c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
(2) Ak pri výkone verejnej moci elektronicky vzájomne komunikujú orgány verejnej moci, pričom nie sú navzájom v postavení orgánu aplikácie práva a účastníka konania, môžu komunikovať prostredníctvom modulu úradnej komunikácie alebo priamou formou elektronickej komunikácie medzi sebou, a to aj automatizovaným spôsobom, bez toho, aby pri elektronickej komunikácii doručovali do elektronickej schránky orgánu verejnej moci. Ak osobitný predpis ustanovuje, že orgán verejnej moci je oprávnený s osobou, ktorá nie je orgánom verejnej moci, elektronicky komunikovať prostredníctvom osobitného informačného systému automatizovaným spôsobom,14) ak sa takáto komunikácia dohodne, orgán verejnej moci s takouto osobou komunikuje elektronicky bez toho, aby jej doručoval do elektronickej schránky, a orgánu verejnej moci sa prostredníctvom tohto informačného systému doručuje do elektronickej schránky.
(3) Ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť výlučne elektronickú komunikáciu, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, je oprávnená za podmienok podľa osobitného predpisu a na účely začatia alebo v priebehu konania o jej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach podať orgánu verejnej moci elektronické podanie.
(4) Ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.
(5) Ak zákon ukladá povinnosť predložiť orgánu verejnej moci na účely konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb údaje alebo preukázať skutočnosti, orgán verejnej moci je oprávnený takéto údaje alebo preukázanie skutočností požadovať od účastníkov konania, len ak
a) na tento účel nie je možné použiť hodnotu referenčného údaja,
b) nie sú známe orgánu verejnej moci z jeho činnosti,
c) je to nevyhnutné pre bezpečnosť informačného systému, alebo
d) vznikne oprávnená pochybnosť o úplnosti hodnoty referenčného údaja alebo o tom, či zodpovedá skutočnosti, alebo ide o konanie o zápise, zmene alebo výmaze hodnoty referenčného údaja v referenčnom registri.
(6) Ak zákon ustanovuje orgánu verejnej moci povinnosť získavať alebo použiť na účely výkonu verejnej moci údaje, vrátane osobných údajov, v rozsahu, v akom sú vedené v informačnom systéme verejnej správy3) v správe iného orgánu verejnej moci, je tento iný orgán verejnej moci povinný takéto údaje bezodplatne a bezodkladne poskytnúť v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú, a to aj automatizovaným spôsobom a bez súhlasu dotknutých osôb. Ak sú údaje podľa prvej vety predmetom bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva, telekomunikačného tajomstva alebo iného tajomstva alebo povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných predpisov, orgán verejnej moci je povinný ich poskytnúť, len ak je udelený súhlas osoby, ktorá je podľa osobitných predpisov takýto súhlas oprávnená dať; to neplatí, ak sa podľa osobitných predpisov na poskytnutie týchto údajov súhlas nevyžaduje.

§ 18

Notifikácie

(1) Orgány verejnej moci sú povinné zasielať notifikácie, ak tak ustanovuje zákon. Orgány verejnej moci môžu zasielať notifikácie o priebehu a stave konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osobám, ktoré sú účastníkom konania alebo ktorých sa vec týka, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi a ak im to umožňuje technické alebo programové vybavenie.
(2) Notifikáciou je na účely tohto zákona právne nezáväzná informácia, ktorú zasiela orgán verejnej moci a ktorej obsah ustanovuje zákon. Technologické zabezpečenie prenosu notifikácie určuje správca notifikačného modulu v rámci funkcionality ústredného portálu.
(3) Každý, kto má záujem prijímať notifikácie, je povinný zaregistrovať sa na účely zasielania notifikácií alebo si zvoliť možnosť zasielania notifikácií v konkrétnej veci v elektronickom podaní. Registrácia sa vykonáva spôsobom, ktorý určí správca notifikačného modulu; registrácia je bezplatná.
(4) Na vykonanie registrácie podľa odseku 3 je osoba povinná úspešne sa autentifikovať. Pri registrácii osoba zvolí spôsob zasielania notifikácií, a to výberom zo spôsobov, ktoré podporuje notifikačný modul.
(5) Notifikácia sa zasiela vždy aj do elektronickej schránky adresáta.
(6) Ak je zasielanie notifikácie zvoleným spôsobom spojené s nákladmi, orgán verejnej moci, ktorý notifikáciu zasiela, môže požadovať ich úhradu od adresáta notifikácie; o tejto skutočnosti musí byť každý pri registrácii informovaný spôsobom, ktorý neumožní vykonanie registrácie bez toho, aby osoba potvrdila súhlas s takým spôsobom zasielania notifikácií. Ak sa notifikácia zasiela cez notifikačný modul, orgán verejnej moci, ktorý notifikáciu zasiela, je povinný v prípade, že je zasielanie notifikácie zvoleným spôsobom spojené s nákladmi, tieto uhradiť podľa sadzobníka úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov. Zasielanie notifikácií do elektronickej schránky alebo elektronickou poštou je pre orgán verejnej moci a adresáta vždy bezodplatné.
(7) Správca notifikačného modulu prostredníctvom notifikačného modulu umožňuje orgánom verejnej moci uskutočňovať výzvy v krízových situáciách a uskutočňovať iné dôležité oznámenia určené verejnosti.

§ 19

Elektronická identita osoby a jej preukazovanie

(1) Elektronickou identitou osoby je súbor atribútov, ktoré sú zaznamenateľné v elektronickej podobe a ktoré jednoznačne odlišujú jednu osobu od inej osoby najmä na účely prístupu k informačnému systému alebo na účely elektronickej komunikácie. Elektronická identita osoby sa deklaruje identifikáciou osoby a overuje sa autentifikáciou osoby.
(2) Pri prístupe osoby, o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky koná alebo vo vzťahu ku ktorým verejnú moc vykonáva, k prístupovému miestu alebo spoločnému modulu sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3) Pri elektronickej úradnej komunikácii prostredníctvom prístupového miesta alebo spoločného modulu sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby uvedeného v prostriedku použitom na autorizáciu pri elektronickej komunikácii, ak je identifikátor osoby v prostriedku použitom na autorizáciu uvedený a ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(4) Ak ide o identifikáciu právnickej osoby, deklaruje sa identita podľa odseku 2
a) identifikátorom osoby tejto právnickej osoby a identifikátorom osoby fyzickej osoby, ktorá má k právnickej osobe právny vzťah, alebo
b) identifikátorom osoby tejto právnickej osoby uvedeným v autentifikačnom certifikáte podľa § 22aa.
(5) Pri prístupe osoby do informačného systému verejnej správy prostredníctvom prístupového miesta podľa odseku 2 proces autentifikácie zabezpečuje autentifikačný modul alebo, ak ide o špecializovaný portál a autentifikáciu podľa § 21 ods. 6, elektronické prostriedky tohto portálu, ak zabezpečujú najmenej ten istý rozsah a kvalitu funkcií ako autentifikačný modul, a to v oboch prípadoch overením
a) platnosti autentifikačného certifikátu podľa § 22aa postupom podľa § 22b alebo
b) správnosti a platnosti identifikátora osoby a správnosti a platnosti použitého autentifikátora, ak nebol použitý autentifikačný certifikát podľa § 22aa.
(6) Pri elektronickej úradnej komunikácii sa autentifikácia vykonáva overením pravdivosti deklarovanej identity prostredníctvom overenia platnosti identifikátora osoby a prostriedku autorizácie, ak sa identifikácia osoby vykonala podľa odseku 3.
(7) Osobitný predpis môže ustanoviť alebo správca informačného systému môže určiť, že na autentifikáciu pri prístupe osoby do informačného systému verejnej správy prostredníctvom prístupového miesta podľa odseku 2 je možné použiť len autentifikátor ustanovený pre určitú úroveň autentifikácie podľa bezpečnostných štandardov vydaných podľa osobitného predpisu,8) pričom je vždy možné použiť aj autentifikátor vyššej úrovne autentifikácie.
(8) Úspešná autentifikácia je podmienkou pre prístup osoby k elektronickej úradnej komunikácii prostredníctvom prístupového miesta, ak osobitný predpis neustanovuje, že elektronickú komunikáciu je možné vykonávať aj bez autentifikácie. Úspešná autentifikácia je podmienkou pre prístup osoby, o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky koná alebo vo vzťahu ku ktorým verejnú moc vykonáva, k prostriedkom a údajom informačného systému prostredníctvom prístupového miesta, ak osobitný predpis neustanoví alebo správca informačného systému neurčí, že takýto prístup je možný aj bez autentifikácie.

§ 20

Identifikácia osoby

(1) Orgány verejnej moci sú povinné umožniť osobe, o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky koná alebo vo vzťahu ku ktorým verejnú moc vykonáva, pri prístupe k prístupovému miestu alebo spoločnému modulu alebo pri elektronickej úradnej komunikácii používať na účely identifikácie identifikátor osoby; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(2) Orgány verejnej moci sú oprávnené, na účely podľa odseku 1, zaviesť a používať v informačných systémoch verejnej správy,3) ktoré spravujú aj taký spôsob identifikácie osoby, ktorý nepoužíva identifikátor osoby podľa tohto zákona, a ak ho zavedú, sú zároveň povinné zabezpečiť
a) spôsob obojsmernej transformácie identifikátora osoby podľa tohto zákona na spôsob identifikácie, ktorý zavedú,
b) možnosť identifikácie osoby na účely podľa odseku 1 aj prostredníctvom identifikátora osoby.

Autentifikátor

§ 21

(1) Ak § 22a neustanovuje inak, na autentifikáciu sa môže použiť len autentifikátor, ktorým je
a) úradný autentifikátor, ktorým sú občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu15) alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu,15a) alebo
b) alternatívny autentifikátor, ktorým je jedinečná a konečná postupnosť znakov, ktorá sama nemá významovú hodnotu, ak je k dispozícii len ako postupnosť týchto znakov, prostriedok alebo procedúra alebo ich kombinácia.
(2) Vydanie občianskeho preukazu s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom upravuje osobitný predpis.15) Vydanie dokladu o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom upravuje osobitný predpis.16a)
(3) Správca autentifikačnej časti autentifikačného modulu zabezpečuje v autentifikačnom module vytvorenie a zachovanie väzby medzi každým identifikátorom osoby a každým úradným autentifikátorom tak, aby na účely vykonania autentifikácie ku každému identifikátoru osoby pridelenému
a) fyzickej osobe bolo možné priradiť len platný úradný autentifikátor vydaný tejto fyzickej osobe,
b) právnickej osobe alebo zapísanej organizačnej zložke bolo možné priradiť len platný úradný autentifikátor vydaný fyzickej osobe, ktorá je oprávnená konať za túto právnickú osobu alebo v mene tejto právnickej osoby, alebo zapísanej organizačnej zložky alebo pristupovať alebo disponovať s elektronickou schránkou, ktorej majiteľom je táto právnická osoba alebo zapísaná organizačná zložka.
(4) Správca autentifikačnej časti autentifikačného modulu vedie v autentifikačnom module aj údaje o väzbe medzi každým zrušeným alebo zmeneným identifikátorom osoby a každým zneplatneným úradným autentifikátorom, aby bolo možné spätne určiť, ktorý úradný autentifikátor bol priradený ku ktorému identifikátoru osoby vrátane identifikátora právnickej osoby alebo zapísanej organizačnej zložky.
(5) Na účely a v rozsahu nevyhnutnom na splnenie povinnosti podľa odseku 3 písm. b) je správca autentifikačného modulu v časti určenej na autentifikáciu oprávnený získavať údaje z informačných systémov verejnej správy3) a správca informačného systému verejnej správy3) je povinný mu tieto údaje poskytnúť, a to aj automatizovaným spôsobom; ustanovenia § 17 ods. 6 druhej vety sa použijú rovnako.
(6) Orgány verejnej moci sú oprávnené zaviesť a používať podľa odseku 1 pre špecializované portály, ktoré spravujú, aj iný spôsob autentifikácie osoby; ak iný spôsob autentifikácie osoby zavedú, sú povinné zabezpečiť možnosť autentifikácie osoby aj prostredníctvom autentifikátora podľa odseku 1 ustanoveného pre príslušnú alebo vyššiu úroveň autentifikácie v súlade so štandardom elektronických služieb verejnej správy pre úrovne autentifikácie podľa osobitného predpisu.8)

§ 22

(1) Alternatívny autentifikátor môže vydávať a zneplatňovať len orgán verejnej moci, o ktorom to ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra. Použitie alternatívneho autentifikátora je možné ustanoviť pre jednotlivé úrovne autentifikácie podľa štandardov elektronických služieb verejnej správy pre úrovne autentifikácie podľa osobitného predpisu.8)
(2) Alternatívny autentifikátor sa vydáva na žiadosť fyzickej osoby, ktorá obsahuje identifikátor osoby, adresu pobytu, dátum narodenia, dátum podania žiadosti a ktorá je žiadateľom autorizovaná alebo obsahuje úradne osvedčený podpis žiadateľa.
(3) Vydanie a prevzatie alternatívneho autentifikátora sa vykoná spôsobom, ktorý zabezpečí, že sa s ním pred odovzdaním fyzickej osobe, ktorej sa vydáva, neoboznámi žiadna iná osoba. Vydanie alternatívneho autentifikátora môže byť podmienené vydaním občianskeho preukazu s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom alebo dokladu o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom, ak tak ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra. Vydanie alternatívneho autentifikátora je bezodplatné, ak v odseku 7 nie je ustanovené inak.
(4) Ustanovenia § 21 ods. 3 až 5 sa na alternatívny autentifikátor vzťahujú primerane, pričom povinným podľa § 21 ods. 3 a 4 a oprávneným podľa § 21 ods. 5 je ministerstvo vnútra alebo orgán verejnej moci, ktorý vydáva a zneplatňuje alternatívny autentifikátor, ak tak ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra. Ak je povinným podľa § 21 ods. 3 a 4 ministerstvo vnútra, orgán, ktorý vydáva alternatívny autentifikátor, je povinný poskytnúť ministerstvu vnútra všetku súčinnosť potrebnú na plnenie týchto povinností.
(5) Každý, komu bol alternatívny autentifikátor vydaný, je povinný ho chrániť pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím. Na žiadosť fyzickej osoby, ktorej bol alternatívny autentifikátor vydaný, môže byť tento autentifikátor zneplatnený; žiadosť obsahuje náležitosti podľa odseku 2. Zneplatnením alternatívneho autentifikátora je úkon, ktorým sa zabezpečí, aby tento autentifikátor nemohol byť po zneplatnení použitý na úspešnú autentifikáciu.
(6) Ak vznikne možnosť alebo riziko zneužitia alternatívneho autentifikátora, je ho možné zneplatniť aj bez žiadosti fyzickej osoby, ktorej bol vydaný, pričom sa zároveň vydáva nový alternatívny autentifikátor. Alternatívny autentifikátor je podľa prvej vety možné zneplatniť najskôr dňom prevzatia nového alternatívneho autentifikátora; o tom musí byť fyzická osoba, ktorej sa nový alternatívny autentifikátor vydáva, písomne upozornená najneskôr s prevzatím nového alternatívneho autentifikátora.
(7) Zneplatnenie alternatívneho autentifikátora je bezodplatné. Ak je v priebehu piatich rokov z dôvodu zneplatnenia podľa odseku 5 vydaný druhý a ďalší alternatívny autentifikátor, podlieha každé druhé a ďalšie vydanie povinnosti uhradiť správny poplatok podľa osobitného predpisu.

Osobitné ustanovenia o identifikácii osoby a autentifikácii prostredníctvom informačného systému

§ 22a

(1) Právnická osoba alebo podnikateľ, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky koná alebo vo vzťahu ku ktorým verejnú moc vykonáva, môže použiť na účely prístupu k prístupovému miestu alebo spoločnému modulu automatizovaný spôsob s použitím technického prostriedku alebo programového prostriedku a s použitím autentifikačného certifikátu podľa § 22aa. Na identifikáciu osoby pri jej prístupe k prístupovému miestu alebo spoločnému modulu spôsobom podľa prvej vety sa použije identifikátor osoby z autentifikačného certifikátu podľa § 22aa a na autentifikáciu sa použije tento autentifikačný certifikát podľa § 22aa; ustanovenia o autentifikátore sa nepoužijú. Na orgán verejnej moci sa pri elektronickej komunikácii pri výkone verejnej moci prvá a druhá veta použijú rovnako.
(2) Právnická osoba, podnikateľ alebo orgán verejnej moci môžu pristupovať alebo disponovať s elektronickou schránkou automatizovaným spôsobom s použitím technického alebo programového prostriedku a s použitím autentifikačného certifikátu podľa § 22aa. Na identifikáciu osoby oprávnenej na prístup alebo disponovanie s elektronickou schránkou spôsobom podľa prvej vety sa použije identifikátor osoby z autentifikačného certifikátu podľa § 22aa a na autentifikáciu sa použije tento autentifikačný certifikát podľa § 22aa; ustanovenia o autentifikátore sa nepoužijú.

§ 22aa

Autentifikačný certifikát

(1) Autentifikačný certifikát je elektronický dokument, ktorý preukazuje elektronickú identitu toho, komu bol vydaný, a používa sa na účely identifikácie a autentifikácie pri prístupe k informačnému systému alebo elektronickej komunikácii, ktoré súvisia s výkonom verejnej moci, alebo na účely prístupu do elektronickej schránky alebo disponovanie s elektronickou schránkou.
(2) Autentifikačný certifikát obsahuje údaje o tom, že ide o autentifikačný certifikát a identifikátor toho, komu bol vydaný.

§ 22b

(1) Register autentifikačných certifikátov je informačným systémom verejnej správy,3) ktorého správcom je správca komunikačnej časti autentifikačného modulu.
(2) V registri autentifikačných certifikátov sa vedie zoznam autentifikačných certifikátov podľa § 22aa právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktoré sa používajú na účely podľa § 22a, ako aj údaj o tom, že autentifikačný certifikát podľa § 22aa bol zrušený.
(3) Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zapíše do registra autentifikačných certifikátov autentifikačný certifikát podľa § 22aa na žiadosť toho, komu bol vydaný. Ten, komu bol autentifikačný certifikát podľa § 22aa vydaný, je povinný oznámiť správcovi komunikačnej časti autentifikačného modulu zrušenie tohto certifikátu bezodkladne po tom, ako k zrušeniu dôjde.
(4) Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu je povinný každý deň vydať zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa a zverejniť ho na ústrednom portáli.
(5) Zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa podľa odseku 4 platí 24 hodín od jeho vydania a autentifikačný certifikát uvedený podľa § 22aa v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu, kým sa nepreukáže opak.
(6) Ak je autentifikačný certifikát podľa § 22aa zrušený, správca komunikačnej časti autentifikačného modulu to bezodkladne oznámi správcom alebo prevádzkovateľom modulu úradnej komunikácie a modulu elektronických schránok, ktorí sú povinní bezodkladne zabezpečiť, aby s použitím zrušeného autentifikačného certifikátu podľa § 22aa nebolo možné vykonať úspešnú autentifikáciu pri elektronickej komunikácii s použitím modulu úradnej komunikácie a modulu elektronických schránok.

§ 23

Autorizácia a preukazovanie oprávnenia konať v mene inej osoby

(1) Orgán verejnej moci, správca informačného systému integrovaného obslužného miesta a pracovník integrovaného obslužného miesta vykonajú autorizáciu zaručeným elektronickým podpisom17) a mandátnym certifikátom alebo zaručenou elektronickou pečaťou18) s pripojenou časovou pečiatkou.19) Ak sa právny úkon vykonáva podľa zákona v elektronickej podobe alebo ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu takého úkonu zaručeným elektronickým podpisom17) alebo zaručenou elektronickou pečaťou,18) a ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou právneho úkonu vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený, pripojí aj časovú pečiatku;19) to neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že autorizáciu je možné vykonať jedným z uznaných spôsobov autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala.
(2) Ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného predpisu,20) z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.
(3) Okrem spôsobu podľa odseku 2 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj
a) elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný
1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo
2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci,
b) elektronickým odpisom z informačného systému verejnej správy21) nie starším ako jeden mesiac, ak sa oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy,3) alebo
c) identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zákonným zástupcom osoby, v mene ktorej sa koná.
(4) Orgán verejnej moci je povinný v informačnom systéme verejnej správy3) zabezpečiť aktuálnu evidenciu údajov preukazujúcich oprávnenie konať v mene inej osoby, o ktorých sa dozvie pri svojej činnosti alebo v súvislosti s ňou, a to spôsobom, ktorý zodpovedá platnému skutkovému a právnemu stavu a ktorý umožní preukázať toto oprávnenie na základe autentifikácie osoby; ak tieto oprávnenia sú hodnotou referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje [§ 49 písm. f)].
(5) Ak orgán verejnej moci eviduje v informačnom systéme verejnej správy3) oprávnenie osoby konať v mene inej osoby alebo ak takéto oprávnenie je hodnotou referenčného údaja alebo vyplýva z hodnôt referenčných údajov vedených v iných informačných systémoch verejnej správy,3) nie je oprávnený požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, ak nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či oprávnenie trvá, alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.

Elektronické podanie a elektronický úradný dokument

§ 24

(1) Elektronický formulár pre elektronické podanie je platný, ak je sprístupnený v module elektronických formulárov a jeho platnosť nebola zrušená.
(2) Ústredný orgán štátnej správy je na účely konaní v oblastiach, v ktorých vykonáva ústrednú štátnu správu a v ktorých sa vykonáva verejná moc elektronicky, povinný vytvoriť elektronické formuláre pre elektronické podania, aktualizovať ich obsahové náležitosti pri zmene osobitných predpisov a zrušiť ich platnosť, ak ich z dôvodu zmeny osobitných predpisov alebo z dôvodu ich nahradenia iným elektronickým formulárom pre elektronické podanie nie je na účely podávania elektronických podaní možné používať. Ústredný orgán štátnej správy je oprávnený zabezpečiť splnenie povinnosti podľa prvej vety prostredníctvom iného orgánu verejnej moci alebo verejnoprávnej inštitúcie. Ak osobitný predpis ustanovuje inému orgánu verejnej moci alebo inej osobe oprávnenie vytvárať, aktualizovať alebo zrušovať platnosť elektronického formulára pre elektronické podanie alebo pri týchto činnostiach ustanovuje povinnosť súčinnosti orgánu verejnej moci a inej osoby,14) ústredný orgán štátnej správy splní povinnosť podľa prvej vety aj vtedy, ak vo vzťahu k tomuto formuláru vykoná úkony podľa odseku 4. Elektronický formulár pre elektronické podanie musí byť vytvorený spôsobom, ktorý umožní
a) prezentovať elektronický formulár na vyplnenie údajov,
b) pri jeho vypĺňaní doň vkladať údaje, ktorými osoba disponuje,
c) získavať automatizovaným spôsobom referenčné údaje, ak sú na vyplnenie potrebné; táto podmienka nemusí byť splnená pri vypĺňaní prostredníctvom ústredného portálu alebo integrovaného obslužného miesta,
d) zvoliť si možnosť zasielania notifikácií vo veci, ktorej sa elektronické podanie týka, ak sa v danej veci notifikácie zasielajú,
e) vytlačiť elektronické podanie v listinnej podobe,
f) uložiť, aj neúplné, elektronické podanie na pamäťovom médiu.
(3) Správca ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby bolo možné ich prostredníctvom
a) vytvoriť elektronické podanie a k elektronickému podaniu pripojiť iné elektronické dokumenty ako prílohy k elektronickému podaniu podľa § 25 ods. 4, ako aj vytvoriť a odoslať elektronickú úradnú správu s týmto podaním a jeho prílohami,
b) autorizovať elektronické podanie a pripojené dokumenty,
c) vytlačiť elektronické podanie v listinnej podobe,
d) uložiť, aj neúplné, elektronické podanie na pamäťovom médiu,
e) zobraziť elektronické podanie spolu s uvedením zoznamu príloh, ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania, žalobe, žiadosti, sťažnosti, vyjadreniu, stanovisku, ohláseniu alebo inému dokumentu prílohu.
(4) Ústredný orgán štátnej správy je na účely konaní v oblastiach, v ktorých vykonáva ústrednú štátnu správu a v ktorých sa vykonáva verejná moc elektronicky, povinný bezodkladne po vytvorení alebo zmene elektronického formulára pre elektronické podanie zverejniť tento elektronický formulár v module elektronických formulárov spolu s informáciami podľa odseku 7 a po zrušení platnosti elektronického formulára pre elektronické podanie označiť takýto elektronický formulár ako neplatný; na tento účel správca modulu elektronických formulárov zabezpečuje ústrednému orgánu štátnej správy prístup k príslušným funkciám modulu elektronických formulárov.
(5) Obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu.
(6) Vo veciach, v ktorých podľa osobitných predpisov vykonáva pôsobnosť vyšší územný celok alebo obec a ktoré nie sú preneseným výkonom štátnej správy, plní povinnosti podľa odsekov 2 až 4 vyšší územný celok a obec. Ak pre niektorú oblasť štátnej správy nie je zriadený ústredný orgán štátnej správy, plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy podľa odsekov 2 a 4 orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, do ktorého pôsobnosti predmetná oblasť patrí.
(7) Správca modulu elektronických formulárov v module elektronických formulárov vedie ku každému elektronickému formuláru pre elektronické podanie
a) označenie orgánu verejnej moci, v konaní s ktorým sa používa,
b) označenie konania, v ktorom sa používa,
c) údaj, či elektronický formulár nemá zrušenú platnosť, s uvedením začiatku a konca platnosti.
(8) Orgán verejnej moci je oprávnený vytvoriť a sprístupniť prostredníctvom špecializovaného portálu alebo iného informačného systému verejnej správy3) elektronické prostriedky na vytvorenie elektronického podania prostredníctvom informačného systému aj bez použitia elektronického formulára pre elektronické podanie; vtedy je orgán verejnej moci povinný zabezpečiť súlad údajov a ich štruktúrovanej formy, ako aj spôsobu zobrazenia takto vytvoreného elektronického podania s elektronickým podaním vytvoreným s použitím príslušného elektronického formulára pre elektronické podanie. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, je oprávnená vytvoriť elektronické podanie prostredníctvom informačného systému aj bez použitia elektronického formulára pre elektronické podanie, ak zabezpečí súlad údajov a ich štruktúrovanej formy, ako aj spôsobu zobrazenia takto vytvoreného elektronického podania s elektronickým podaním vytvoreným s použitím príslušného elektronického formulára pre elektronické podanie. Na elektronické podanie vytvorené podľa prvej a druhej vety sa vzťahujú ustanovenia o elektronickom podaní rovnako.
(9) Modul elektronických formulárov je v časti obsahujúcej elektronické formuláre pre elektronické podania verejný a správca modulu elektronických formulárov ho sprístupňuje každému bezodplatne prostredníctvom ústredného portálu.

§ 25

(1) Ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
(2) Ak osobitný predpis ustanovuje pre návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, ktoré sú urobené elektronickými prostriedkami, povinnosť doplniť ich písomne alebo ústne do zápisnice, táto povinnosť je riadne a včas splnená doručením elektronického podania.
(3) Prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2). Ak ide o prílohy, ktoré existujú v listinnej podobe a nie je ich možné zaručene konvertovať, ak sa ako prílohy prikladajú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu alebo ak osobitný predpis výslovne umožňuje aj pri elektronickej komunikácii predkladať prílohy v listinnej podobe, zasielajú sa osobitne a postupom podľa osobitného predpisu, ktorý predmetné konanie upravuje.
(4) Pripojenie príloh k elektronickému podaniu sa vykoná vložením elektronického podania spolu s prílohami do elektronickej správy prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá zabezpečí spojenie elektronického podania a príloh a zachovanie väzby medzi nimi.
(5) Ak osoba v konaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach komunikuje elektronickým podaním, zasiela toto podanie, vrátane jeho príloh, vždy len v jednom vyhotovení.

§ 26

(1) Elektronický formulár pre elektronický úradný dokument je platný, ak je sprístupnený v module elektronických formulárov a jeho platnosť nebola zrušená.
(2) Ústredný orgán štátnej správy je na účely konaní v oblastiach, v ktorých vykonáva ústrednú štátnu správu a v ktorých sa vykonáva verejná moc elektronicky, povinný vytvoriť elektronické formuláre pre elektronické úradné dokumenty, aktualizovať ich obsahové náležitosti pri zmene osobitných predpisov a zrušiť ich platnosť, ak ich z dôvodu zmeny osobitných predpisov alebo z dôvodu ich nahradenia iným elektronickým formulárom pre elektronický úradný dokument nie je na účely vydávania elektronických úradných dokumentov možné používať. Ústredný orgán štátnej správy je oprávnený zabezpečiť splnenie povinnosti podľa prvej vety prostredníctvom iného orgánu verejnej moci alebo verejnoprávnej inštitúcie. Ak osobitný predpis ustanovuje inému orgánu verejnej moci alebo inej osobe oprávnenie vytvárať, aktualizovať alebo zrušovať platnosť elektronického formulára pre elektronický úradný dokument alebo pri týchto činnostiach ustanovuje povinnosť súčinnosti orgánu verejnej moci a inej osoby, ústredný orgán štátnej správy splní povinnosť podľa prvej vety aj vtedy, ak vo vzťahu k tomuto formuláru vykoná úkony podľa § 24 ods. 4 primerane. Elektronický formulár pre elektronický úradný dokument musí byť vytvorený spôsobom, ktorý umožní využívať funkcionality podľa § 24 ods. 2 a 3 primerane.
(3) Ústredný orgán štátnej správy je na účely konaní v oblastiach, v ktorých vykonáva ústrednú štátnu správu a v ktorých sa vykonáva verejná moc elektronicky, povinný vo vzťahu k elektronickému formuláru pre elektronický úradný dokument plniť povinnosti podľa § 24 ods. 4 primerane; na tento účel správca modulu elektronických formulárov zabezpečuje ústrednému orgánu štátnej správy prístup k príslušným funkciám modulu elektronických formulárov.
(4) Obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronický úradný dokument sú obsahové náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického úradného dokumentu, vrátane príloh, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu, orgánom verejnej moci.
(5) Vo veciach, v ktorých podľa osobitných predpisov vykonáva pôsobnosť vyšší územný celok alebo obec a ktoré nie sú preneseným výkonom štátnej správy, plní povinnosti podľa odsekov 2 až 4 vyšší územný celok a obec. Ak pre niektorú oblasť štátnej správy nie je zriadený ústredný orgán štátnej správy, plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy podľa odsekov 2 a 3 orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, do ktorého pôsobnosti predmetná oblasť patrí.
(6) Správca modulu elektronických formulárov v module elektronických formulárov plní k elektronickému formuláru pre elektronický úradný dokument povinnosti podľa § 24 ods. 7 rovnako.
(7) Orgán verejnej moci je oprávnený vytvoriť elektronický úradný dokument aj prostredníctvom funkcionality informačného systému verejnej správy3) a bez použitia elektronického formulára pre elektronický úradný dokument; vtedy je orgán verejnej moci povinný zabezpečiť súlad údajov a ich štruktúrovanej formy, ako aj spôsobu zobrazenia v takto vytvorenom elektronickom úradnom dokumente s elektronickým úradným dokumentom vytvoreným s použitím príslušného elektronického formulára pre elektronický úradný dokument. Na elektronické úradné dokumenty vytvorené podľa prvej vety sa vzťahujú ustanovenia o elektronickom úradnom dokumente rovnako.
(8) Modul elektronických formulárov je v časti obsahujúcej elektronické formuláre pre elektronické úradné dokumenty neverejný a správca modulu elektronických formulárov ho sprístupňuje bezodplatne len orgánu verejnej moci na účely plnenia jeho úloh alebo inej osobe na účely zobrazovania a automatizovaného spracovania údajov elektronického úradného dokumentu informačnými systémami a prostriedkami v dispozícii tejto osoby.

§ 27

(1) Ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá orgánu verejnej moci povinnosť vydať alebo doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument alebo ak ho na ich vydanie oprávňuje, orgán verejnej moci je povinný túto povinnosť splniť alebo toto oprávnenie využiť vydaním alebo doručením elektronického úradného dokumentu; takým vydaním sa považuje táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté ustanovenia podľa osobitných predpisov oprávňujúce namietať vady elektronického úradného dokumentu.
(2) Prílohy k elektronickému úradnému dokumentu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému úradnému dokumentu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2). Ak ide o prílohy, ktoré existujú v listinnej podobe a nie je ich možné zaručene konvertovať, ak sa ako prílohy prikladajú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu alebo ak osobitný predpis výslovne umožňuje aj pri elektronickej komunikácii predkladať prílohy v listinnej podobe, zasielajú sa osobitne a postupom podľa osobitného predpisu, ktorý predmetné konanie upravuje.
(3) Ustanovenia § 25 ods. 4 a 5 sa na elektronický úradný dokument použijú primerane.

§ 28

(1) Elektronické podanie, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa osobitného predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.
(2) Elektronický úradný dokument, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré podľa osobitného predpisu vydáva, oznamuje alebo doručuje orgán verejnej moci v listinnej podobe.
(3) Ak ide o elektronický úradný dokument podľa § 3 písm. k) tretieho bodu, na účely preukázania právnych skutočností v ňom uvedených musí byť neoddeliteľne spojený s elektronickým úradným dokumentom, ktorého sa tieto právne skutočnosti týkajú, a to tak, že oba tieto elektronické úradné dokumenty sú spoločne autorizované zaručeným elektronickým podpisom s pripojenou časovou pečiatkou.
(4) Správca modulu elektronických formulárov zabezpečuje prístup k elektronickým formulárom pre elektronické podanie a elektronickým formulárom pre elektronický úradný dokument v module elektronických formulárov v rozsahu podľa tohto zákona aj na základe ním zverejneného komunikačného rozhrania.
(5) Elektronické formuláre pre elektronické podanie a elektronické formuláre pre elektronický úradný dokument označené ako neplatné sa v module elektronických formulárov uchovávajú a sprístupňujú po neobmedzenú dobu.
(6) Ak obsah elektronického úradného dokumentu nie je možné alebo účelné vytvárať výlučne ako elektronický formulár, je možné časti elektronického úradného dokumentu vytvoriť aj ako iný elektronický dokument než elektronický formulár; v takom prípade musia byť všetky časti elektronického úradného dokumentu neoddeliteľne spojené, a to tak, že sú autorizované spoločne ako jeden celok.

Elektronické doručovanie

§ 29

(1) Elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
(2) Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
(3) Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

§ 30

(1) Elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
(2) Ak je adresátom orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje elektronická podateľňa tohto orgánu. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.
(3) Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.
(4) Elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.
(5) Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
(6) Elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
(7) Orgán verejnej moci je povinný prijímať elektronicky doručované elektronické úradné správy každodenne.

§ 31

(1) Ak ide o elektronické doručovanie podľa tohto zákona, ktoré sa nevykonáva do vlastných rúk, alebo o doručovanie notifikácií, je takéto doručovanie možné vykonávať okrem elektronickej schránky paralelne aj do obdobnej schránky zriadenej orgánom verejnej moci sprístupnenej prostredníctvom špecializovaného portálu.
(2) Ustanovenia o elektronickom doručovaní sa nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak
a) elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná,
b) osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe, alebo
c) sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity.
(3) Ak sa postupom podľa odseku 2 doručuje elektronický dokument, ktorý podľa osobitných predpisov nie je možné doručiť elektronicky, odosielateľ zabezpečí vyhotovenie rovnopisu elektronického dokumentu v listinnej podobe a doručuje tento rovnopis; doručenie rovnopisu v listinnej podobe má rovnaké právne účinky ako doručenie elektronického dokumentu.

§ 32

(1) Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
(2) Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
(3) Ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
(4) Ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke.
(5) Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú,
a) ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy,
b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
(6) Ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak
a) ide o márne uplynutie úložnej lehoty a osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia,
b) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná,
c) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.
(7) Ak nastane niektorá skutočnosť podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. c), odosielateľ vykoná opätovné elektronické doručenie podľa tohto zákona; ustanovenie § 31 ods. 2 sa použije rovnako. Ak nastane skutočnosť podľa odseku 6 písm. b), odosielateľ vykoná opätovné doručovanie podľa ustanovení o doručovaní podľa osobitných predpisov.
(8) Po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta.
(9) Ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja.

§ 33

(1) Ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, ktorý nie je orgánom verejnej moci, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že
a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo
b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.
(2) Návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
(3) Návrh podľa odseku 1 musí okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu, ktorý konanie, v ktorom sa elektronicky doručovalo, upravuje, obsahovať aj deň, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť, a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva.
(4) Ak osobitný predpis umožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia a zároveň neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia, orgán verejnej moci môže rozhodnúť o neúčinnosti elektronického doručenia aj bez návrhu, ak je podľa obsahu spisu zrejmé, že adresát sa nemohol s obsahom elektronickej úradnej správy v úložnej lehote oboznámiť.
(5) Orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o neúčinnosti elektronického doručenia, môže rozhodnúť o odklade účinkov elektronického doručenia do rozhodnutia vo veci samej, ak adresátovi hrozí vážna ujma a ak odkladom nevznikne ujma na právach iných osôb nadobudnutých v dobrej viere alebo poškodenie verejného záujmu prevyšujúce ujmu hroziacu adresátovi.
(6) Návrh podľa odseku 1 nie je možné podať po tom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
(7) Orgán verejnej moci v konaní o neúčinnosti elektronického doručenia umožní účastníkovi konania prevziať si elektronickú úradnú správu, o ktorej neúčinnosti elektronického doručenia sa koná, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje.
(8) Ak orgán verejnej moci rozhodol, že elektronické doručenie je neúčinné, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia nadobudlo právoplatnosť.
(9) Proti rozhodnutiu o neúčinnosti elektronického doručenia je možné podať odvolanie alebo rozklad podľa osobitného predpisu, ktorý konanie, v ktorom sa elektronicky doručovalo, upravuje. Ak o neúčinnosti elektronického doručenia rozhoduje iný orgán ako súd, rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia je preskúmateľné súdom.

§ 34

Elektronická úradná tabuľa

(1) Elektronická úradná tabuľa je elektronické úložisko, na ktoré sú zasielané a na ktorom sú zverejňované elektronické dokumenty, ak tak ustanovuje zákon.
(2) Orgán verejnej moci zverejní na elektronickej úradnej tabuli
a) elektronický úradný dokument, ktorý je podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožný s takým dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručuje vyvesením na úradnej tabuli orgánu verejnej moci, verejnou vyhláškou alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb; ustanovenia osobitných predpisov o doručovaní tým nie sú dotknuté,
b) iný elektronický dokument než podľa písmena a), o ktorom osobitný predpis21a) ustanovuje, že sa zverejňuje alebo vyvesuje na úradnej tabuli, verejnou vyhláškou, na webovom sídle alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb.
(3) Zverejnenie na elektronickej úradnej tabuli nenahrádza povinnosť zverejnenia či vyvesenia podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(4) Orgán verejnej moci vykoná zverejnenie na elektronickej úradnej tabuli v rovnaký deň, ako zverejní elektronický dokument na úradnej tabuli, verejnou vyhláškou, na webovom sídle alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb, a ak to z objektívnych dôvodov nie je možné, zverejní na elektronickej úradnej tabuli súčasne so zverejneným elektronickým dokumentom aj informáciu o tom, kedy bol zverejnený na úradnej tabuli, verejnou vyhláškou, na webovom sídle alebo iným obdobným spôsobom zverejnenia pre neurčitý okruh osôb.
(5) Správca modulu elektronického doručovania zabezpečuje
a) prostredníctvom modulu elektronického doručovania na ústrednom portáli sprístupnenie elektronickej úradnej tabule,
b) každému orgánu verejnej moci prístup k elektronickej úradnej tabuli na účely podľa tohto zákona,
c) sprístupnenie elektronických úradných dokumentov zverejnených na elektronickej úradnej tabuli každému, a to bezodplatne a bez potreby autentifikácie a v členení podľa orgánov verejnej moci,
d) prostredníctvom notifikačného modulu zaslanie notifikácie o zverejnení elektronického úradného dokumentu na elektronickej úradnej tabuli všetkým, ktorí si pri registrácii zvolili možnosť zasielania notifikácií o zverejnení na elektronickej úradnej tabuli alebo si v konkrétnej veci zvolili možnosť zasielania notifikácií.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Konverzia

§ 35

Konverzia a zaručená konverzia

(1) Konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu, ktorý má iný formát elektronického dokumentu alebo inú verziu rovnakého formátu elektronického dokumentu ako pôvodný elektronický dokument.
(2) Zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
(3) Osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu (ďalej len „osoba vykonávajúca konverziu“) sa rozumie
a) orgán verejnej moci, advokát a notár,
b) poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, ak je prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta, a
c) patentový zástupca, ak nejde o konverziu verejnej listiny.
(4) Osoba vykonávajúca konverziu podľa odseku 3 písm. b) môže vykonávať zaručenú konverziu len v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta.

§ 36

Postup pre zaručenú konverziu

(1) Osoba vykonávajúca konverziu je oprávnená vykonať zaručenú konverziu iba takým postupom a iba takým zariadením, programovým vybavením alebo algoritmom, alebo ich kombináciou, ktoré zabezpečia, že
a) informačný obsah pôvodného dokumentu je zachovaný do takej miery, že spätnou transformáciou novovzniknutého dokumentu vznikne dokument, ktorý má rovnaký informačný obsah ako pôvodný dokument,
b) v novovzniknutom dokumente je možné jednoznačne odlíšiť údaje, ktoré vznikli transformáciou informačného obsahu pôvodného dokumentu od údajov pridaných procesom tejto transformácie,
c) bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu sú zachované alebo nahradené bezpečnostnými prvkami, ktoré novovzniknutému dokumentu poskytnú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnostných záruk, ako poskytovali bezpečnostné prvky pôvodného dokumentu.
(2) Osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. a)
a) overí platnosť autorizácie, ak bol pôvodný elektronický dokument autorizovaný,
b) overí platnosť časovej pečiatky,19) ak bola k pôvodnému elektronickému dokumentu pripojená časová pečiatka,19)
c) transformuje pôvodný elektronický dokument na dokument v listinnej podobe,
d) vytvorí osvedčovaciu doložku v listinnej podobe a neoddeliteľne ju spojí s novovzniknutým dokumentom v listinnej podobe,
e) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.
(3) Osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b)
a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,
b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,
c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku,19)
d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.
(4) Osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. c)
a) overí platnosť autorizácie, ak bol pôvodný elektronický dokument autorizovaný,
b) overí platnosť časovej pečiatky,19) ak bola na pôvodnom elektronickom dokumente pripojená časová pečiatka,19)
c) transformuje pôvodný elektronický dokument na elektronický dokument s iným formátom elektronického dokumentu alebo inou verziou rovnakého formátu elektronického dokumentu,
d) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,
e) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku,19)
f) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.
(5) Osoba vykonávajúca konverziu je povinná vyžiadať si pred začatím vykonávania zaručenej konverzie evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii od ministerstva financií.
(6) Ak je novovzniknutý dokument neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou a je možné spoľahlivo určiť dátum a čas vykonania zaručenej konverzie, považujú sa podmienky podľa odseku 1 za splnené, kým nie je preukázaný opak.
(7) Osoba, ktorá žiada o vykonanie zaručenej konverzie, môže z formátov elektronických dokumentov, ktoré možno použiť na účely vytvorenia novovzniknutého elektronického dokumentu zo zaručenej konverzie podľa § 35 ods. 1 písm. b) a c) vybrať jeden konkrétny formát, ktorý bude použitý na účely tejto zaručenej konverzie, a skontrolovať správnosť novovzniknutého elektronického dokumentu a úplnosť vykonanej zaručenej konverzie.

§ 37

Osvedčovacia doložka

(1) Osvedčovacia doložka podľa § 36 ods. 2 písm. d) obsahuje
a) výsledok overenia autorizácie, ak bol pôvodný elektronický dokument autorizovaný, a elektronický odtlačok pôvodného elektronického dokumentu,
b) výsledok overenia platnosti časovej pečiatky,19) ak bola na pôvodnom elektronickom dokumente pripojená časová pečiatka,19)
c) údaj o čase a mieste autorizácie pôvodného elektronického dokumentu, ak je ich možné zistiť z údajov autorizácie,
d) identifikátor osoby držiteľa prostriedku autorizácie a identifikátor osoby, v mene ktorej držiteľ koná, ak je ich z autorizácie možné zistiť a ak bol pôvodný elektronický dokument autorizovaný,
e) údaj o počte listov a počte neprázdnych strán novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe,
f) označenie osoby vykonávajúcej konverziu,
g) dátum vykonania zaručenej konverzie,
h) meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby, ktorá vykonala zaručenú konverziu, a ak ide o osobu, ktorá koná v mene orgánu verejnej moci, aj odtlačok úradnej pečiatky,
i) evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii.
(2) Osvedčovacia doložka podľa § 36 ods. 3 písm. b) obsahuje
a) slovný popis bezpečnostných prvkov pôvodného dokumentu v listinnej podobe, napríklad pečiatka, podpis, vodoznak, reliéfna pečiatka,
b) údaj o počte listov a počte neprázdnych strán pôvodného dokumentu v listinnej podobe a elektronický odtlačok novovzniknutého elektronického dokumentu,
c) označenie osoby vykonávajúcej konverziu,
d) dátum vykonania zaručenej konverzie,
e) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá vykonala zaručenú konverziu; ak bola zaručená konverzia vykonaná automatizovaným spôsobom, tieto údaje sa neuvádzajú,
f) evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii.
(3) Osvedčovacia doložka podľa § 36 ods. 4 písm. d) obsahuje údaje podľa odseku 1 písm. a) až d) a f) a odseku 2 písm. d) až f) a elektronický odtlačok novovzniknutého elektronického dokumentu.

§ 38

Obmedzenie konverzie

(1) Konvertovať nemožno
a) dokument v listinnej podobe, z ktorého nie je podľa osobitných predpisov možné vyhotoviť úradne osvedčenú kópiu,
b) dokument v listinnej podobe, ktorého jedinečnosť nie je možné konverziou nahradiť, najmä občiansky preukaz,15) cestovný doklad,22) doklad vydaný podľa osobitných predpisov a preukazujúci oprávnenie osoby na výkon činnosti podľa osobitných predpisov, peniaze, cenné papiere, žreb,
c) ak nejde o konverziu podľa § 35 ods. 1 písm. c), elektronický dokument, ktorý je audio súborom alebo video súborom.
(2) Na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký
a) elektronický dokument, ktorého formát zabezpečuje splnenie podmienok podľa § 36 ods. 1,
b) dokument v listinnej podobe, ktorý je možné transformovať pri splnení podmienok podľa § 36 ods. 1,
c) dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.

§ 39

Spoločné ustanovenia o zaručenej konverzii

(1) Novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný dokument, ktorého transformáciou vznikol.
(2) Novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie verejnej listiny, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, je verejnou listinou.
(3) Ak sa vykonáva zaručená konverzia dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou, pôvodným dokumentom je dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou, a osvedčovacia doložka k nemu.
(4) Osoba vykonávajúca konverziu, ktorá vykonala zaručenú konverziu, zodpovedá za dodržanie podmienok zaručenej konverzie, ale nezodpovedá za pravdivosť alebo úplnosť údajov, ktoré tvoria informačný obsah pôvodného dokumentu.
(5) Osoba vykonávajúca konverziu vedie evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii s uvedením evidenčného čísla každého záznamu o vykonanej zaručenej konverzii a údajmi o počte a druhu konvertovaných dokumentov a o type vykonanej zaručenej konverzie. Evidencia záznamov o vykonanej zaručenej konverzii sa vedie v dátovej štruktúre určenej a zverejnenej ministerstvom financií.
(6) Ministerstvo financií vedie centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, ktorá je informačným systémom verejnej správy,3) a prideľuje osobám vykonávajúcim konverziu evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii. Obsahom centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii sú údaje z evidencií záznamov o vykonanej zaručenej konverzii. Osoba vykonávajúca konverziu zasiela ministerstvu financií údaje z evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii spôsobom a v lehotách ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ide o notára, pridelenie evidenčného čísla záznamu o vykonanej zaručenej konverzii a zasielanie údajov z evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii zabezpečuje Notárska komora Slovenskej republiky prostredníctvom Centrálneho informačného systému podľa osobitného predpisu.22a)
(7) Ak osoba vykonávajúca konverziu použije na výkon zaručenej konverzie postupy, technické prostriedky a programové prostriedky, ktoré boli osvedčené znalcom alebo znaleckým ústavom v odvetví bezpečnosti a ochrany informačných systémov, predpokladá sa, že zaručená konverzia je vykonaná v súlade s podmienkami podľa § 36 ods. 1.
(8) Advokát, patentový zástupca a poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu majú za výkon zaručenej konverzie nárok na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených v sume podľa sadzobníka úhrad za zaručenú konverziu. Orgán verejnej moci vrátane notára vykonáva zaručenú konverziu bezodplatne, ak ide o zaručenú konverziu dokumentov, ktoré vznikli z činnosti tohto orgánu verejnej moci, inak má nárok na úhradu hotových výdavkov spojených so zaručenou konverziou v sume podľa sadzobníka úhrad za zaručenú konverziu.

PIATA ČASŤ

Úhrady orgánom verejnej moci

§ 40

Základné pojmy

Na účely tejto časti sa rozumie
a) úhradou suma súdneho poplatku, správneho poplatku alebo inej platby, ktorú je poplatník povinný vykonať v prospech orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov alebo na ich základe,
b) poplatníkom osoba, ktorá je podľa osobitných predpisov alebo na ich základe povinná vykonať úhradu,
c) príjemcom orgán verejnej moci, v ktorého rozpočte je príjem z úhrady rozpočtovaný, ak osobitný predpis neustanoví inak,
d) hromadnou úhradou vykonanie viacerých úhrad naraz, ktorú vykoná akreditovaný platiteľ alebo prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta na účet príjemcu úhrady,
e) príkazom na úhradu elektronický dokument obsahujúci jednoznačný identifikátor úhrady, identifikáciu účtu, na ktorý sa má úhrada vykonať, výšku úhrady a ktorý obsahuje alebo umožňuje zistiť jedinečnú a jednoznačnú identifikáciu príjemcu úhrady, orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady,
f) informáciou o úhrade informácia obsahujúca identifikátor príkazu na úhradu a údaje uvedené v príkaze na úhradu, na základe ktorého sa úhrada vykonala, výšku úhrady, ktorá bola vykonaná, čas a dátum vykonania úhrady a označenie akreditovaného platiteľa alebo prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta, prostredníctvom ktorých bola úhrada vykonaná.

§ 41

Pôsobnosť

Ustanovenia tejto časti sa použijú na vykonanie úhrady, ak osobitný predpis23) ustanoví, že sa úhrada vykonáva na integrovanom obslužnom mieste alebo prostredníctvom akreditovaného platcu.

§ 42

Príkaz na úhradu

(1) Ak povinnosť vykonať úhradu vzniká na základe výzvy alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci, príkaz na úhradu vytvorí orgán verejnej moci, pričom identifikátor úhrady určí prostredníctvom platobného modulu, ak nie je v odseku 4 ustanovené inak.
(2) Ak povinnosť vykonať úhradu vzniká inak ako podľa odseku 1, príkaz na úhradu vytvorí správca alebo prevádzkovateľ prístupového miesta, pričom
a) identifikátor úhrady, identifikáciu účtu, na ktorý sa má úhrada vykonať, identifikáciu príjemcu úhrady, identifikáciu orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady, a výšku úhrady určí na základe informácií získaných prostredníctvom platobného modulu, ak nie je v odseku 4 ustanovené inak,
b) iné náležitosti príkazu na úhradu ako podľa písmena a) určí na základe typu úkonu alebo konania, a ak je to potrebné, aj na základe informácie od poplatníka.
(3) Súčasne s vytvorením príkazu na úhradu podľa
a) odseku 1 orgán verejnej moci doručí príkaz na úhradu poplatníkovi a orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od orgánu, ktorý príkaz na úhradu vytvoril,
b) odseku 2 správca alebo prevádzkovateľ prístupového miesta zabezpečuje sprístupnenie príkazu na úhradu poplatníkovi a zaslanie príkazu na úhradu do elektronickej schránky poplatníka, ak o to poplatník požiada, a súčasne zabezpečí pripojenie príkazu na úhradu ako prílohy k elektronickému podaniu, ku ktorému je príkaz na úhradu vytváraný na prístupovom mieste.
(4) Ak je príjemcom úhrady vyšší územný celok alebo obec a nejde o prenesený výkon štátnej správy, údaje pre vytvorenie príkazu na úhradu podľa odseku 1 určí príjemca úhrady. Na základe dohody vyššieho územného celku alebo obce s ministerstvom financií môžu byť údaje pre vytvorenie príkazu na úhradu zabezpečené prostredníctvom platobného modulu.
(5) Ak príjemca úhrady nie je orgánom verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, a na účely poskytovania informácií o splnení povinnosti vykonať úhradu, ako aj informácií potrebných na evidenciu a zúčtovanie úhrad je potrebná výmena informácií vo väčšom rozsahu, než ustanovuje tento zákon, poskytovanie takýchto informácií zabezpečujú tieto orgány verejnej moci vo vzájomnej súčinnosti.

§ 43

Vykonanie úhrady prostredníctvom integrovaného obslužného miesta

(1) Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné vykonať úhradu v hotovosti, bezhotovostným prevodom alebo iným spôsobom, ktorý podporuje prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta.
(2) Poplatník na základe údajov v príkaze na úhradu vykoná úhradu v prospech prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta.
(3) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby bezodkladne po vykonaní úhrady odoslal informačný systém integrovaného obslužného miesta platobnému modulu informáciu o úhrade.
(4) Správca komunikačnej časti platobného modulu prostredníctvom funkcionality platobného modulu zabezpečí zaslanie informácie o úhrade príjemcovi úhrady a orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady.
(5) Okamihom odoslania informácie o úhrade podľa odseku 3 vzniká záväzok prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta uhradiť plnenie v sume uvedenej v tejto informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v nej.
(6) Orgán verejnej moci overí súlad údajov z príkazu na úhradu, okrem výšky úhrady, s údajmi v informácii o úhrade, a ak sa tieto údaje zhodujú a zároveň vznikla povinnosť vykonať úhradu podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, považuje sa informácia o úhrade za zaručenú informáciu o úhrade, povinnosť poplatníka vykonať úhradu sa považuje vo výške uvedenej v zaručenej informácii o úhrade za splnenú a vzniká pohľadávka príjemcu úhrady voči prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta.
(7) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta je povinný splniť záväzok podľa odseku 5 do desiatich pracovných dní odo dňa jeho vzniku, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

§ 44

Vykonanie úhrady prostredníctvom akreditovaného platiteľa

(1) Prostredníctvom akreditovaného platiteľa je možné vykonať úhradu niektorým zo spôsobov bezhotovostného prevodu z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,24) ktorý akreditovaný platiteľ poskytuje, poukazom poštového platobného styku alebo iným spôsobom, ktorý poskytuje akreditovaný platiteľ.
(2) Správca komunikačnej časti platobného modulu zabezpečuje, aby bolo prostredníctvom platobného modulu umožnené poplatníkovi vykonať úhradu, na ktorej vykonanie je povinný podľa osobitného predpisu, alebo na jeho základe, a to najmenej pri každom elektronickom podaní, ktoré je spojené s povinnosťou vykonať úhradu podľa osobitných predpisov, bezprostredne po odoslaní elektronického podania, alebo po jeho odoslaní na základe výzvy alebo na základe vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Správca alebo prevádzkovateľ ústredného portálu alebo špecializovaného portálu zabezpečuje, aby prostredníctvom tohto prístupového miesta bolo poplatníkovi umožnené využiť funkcionalitu platobného modulu podľa prvej vety.
(3) Poplatník vykoná úhradu prostredníctvom akreditovaného platiteľa tak, že v rámci funkcionality prístupového miesta, platobného modulu alebo iného informačného systému verejnej správy3) zvolí spôsob vykonania úhrady akreditovaného platiteľa a uvedie informácie potrebné na vykonanie úhrady, ktoré poplatník použije pri vykonaní úhrady prostredníctvom akreditovaného platiteľa.
(4) Ak akreditovaný platiteľ v súlade s podmienkami, za ktorých úhradu vykoná, dohodnutých medzi ním a poplatníkom na základe ich právneho vzťahu, overí, že úhradu je v zadanej výške možné vykonať, odošle platobnému modulu informáciu o úhrade.
(5) Správca komunikačnej časti platobného modulu prostredníctvom funkcionality platobného modulu zabezpečí zaslanie informácie o úhrade príjemcovi úhrady a orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady.
(6) Okamihom odoslania informácie o úhrade podľa odseku 4
a) je akreditovaný platiteľ povinný uhradiť plnenie v sume uvedenej v informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v tejto informácii, ak akreditovaný platiteľ spravuje prostriedky poplatníka a uhrádza toto plnenie z prostriedkov poplatníka,
b) vzniká záväzok akreditovaného platiteľa uhradiť plnenie v sume uvedenej v informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v tejto informácii, ak akreditovaný platiteľ nespravuje prostriedky poplatníka a neuhrádza tento záväzok z prostriedkov poplatníka.
(7) Orgán verejnej moci overí súlad údajov z príkazu na úhradu, okrem výšky úhrady, s údajmi v informácii o úhrade, a ak sa tieto údaje zhodujú a zároveň vznikla povinnosť vykonať úhradu podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, považuje sa informácia o úhrade za zaručenú informáciu o úhrade, povinnosť poplatníka vykonať úhradu sa považuje vo výške uvedenej v zaručenej informácii o úhrade za splnenú, a ak akreditovaný platiteľ nespravuje prostriedky poplatníka a neuhrádza tento záväzok z prostriedkov poplatníka, vzniká v rovnakej výške pohľadávka príjemcu úhrady voči akreditovanému platiteľovi.
(8) Akreditovaný platiteľ je povinný splniť povinnosť podľa odseku 6 do piatich pracovných dní odo dňa jej vzniku, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.
(9) Ak akreditovaný platiteľ spravuje prostriedky poplatníka a uhrádza plnenie podľa odseku 6 písm. a) z prostriedkov poplatníka, okamihom odoslania informácie o úhrade podľa odseku 4 prostriedky poplatníka vo výške uvedenej v tejto informácii nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov.

Akreditovaný platiteľ

§ 45

(1) Akreditovaným platiteľom sa na účely tejto časti rozumie osoba zapísaná v zozname akreditovaných platiteľov.
(2) Zoznam akreditovaných platiteľov vedie správca komunikačnej časti platobného modulu. Správca komunikačnej časti platobného modulu do zoznamu akreditovaných platiteľov zapíše,
a) ak nejde o vykonanie úhrady platobnou kartou,
1. banku alebo pobočku zahraničnej banky,24) ak o to požiadajú,
2. platobnú inštitúciu alebo pobočku zahraničnej platobnej inštitúcie25) vrátane mobilného operátora,26) ktorý má platné povolenie na poskytovanie platobných služieb, ak o to požiadajú,
3. právnickú osobu zriadenú zákonom na vykonávanie rozpočtu orgánov verejnej moci a vykonávanie súvisiacich platobných operácií, ak o to požiada,
4. poštový podnik oprávnený poskytovať poštový platobný styk,27) ak o to požiada,
b) ak ide o vykonanie úhrady platobnou kartou, osobu podľa odseku 1, s ktorou správca administratívnej časti platobného modulu uzatvoril zmluvu o výkone činnosti akreditovaného platiteľa podľa § 47.

§ 46

(1) Žiadosť o zápis do zoznamu akreditovaných platiteľov podáva žiadateľ správcovi komunikačnej časti platobného modulu. Táto žiadosť musí byť autorizovaná alebo vlastnoručne podpísaná žiadateľom a obsahuje
a) identifikátor osoby žiadateľa a identifikátor osoby fyzickej osoby oprávnenej konať za žiadateľa alebo v jeho mene,
b) spôsob vykonania úhrady poskytovaný žiadateľom, a ak poskytuje rôzne spôsoby vykonania úhrady, uvedie každý zo spôsobov osobitne,
c) dátum podania.
(2) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je dokument, z ktorého vyplýva, že žiadateľ je osobou podľa § 45 ods. 2 písm. a).
(3) Žiadosť podľa odseku 1 sa podáva v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a jej vzor zverejňuje správca komunikačnej časti platobného modulu na ústrednom portáli.
(4) Ak žiadosť podľa odseku 1 spĺňa všetky náležitosti podľa odsekov 1 a 2 a ak funkcionalita platobného modulu umožňuje spôsob vykonania úhrady uvedený v tejto žiadosti, správca komunikačnej časti platobného modulu zapíše žiadateľa do zoznamu akreditovaných platiteľov. Ak žiadosť podľa odseku 1 nespĺňa niektorú z náležitostí podľa odsekov 1 a 2, správca komunikačnej časti platobného modulu vyzve žiadateľa, aby žiadosť doplnil v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa doručenia výzvy; ak žiadateľ túto žiadosť v určenej lehote nedoplní, správca komunikačnej časti platobného modulu ju odmietne a upovedomí o tom žiadateľa.
(5) Ak chce akreditovaný platiteľ poskytovať spôsob vykonania úhrady inak, než uviedol v žiadosti podľa odseku 1 písm. b), je povinný pred začatím takéhoto poskytovania požiadať správcu komunikačnej časti platobného modulu o zápis zmeny do zoznamu akreditovaných platiteľov. Na zápis zmeny sa použijú ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 rovnako. Akreditovaný platiteľ je oprávnený poskytovať spôsob vykonania úhrady, ktorého sa zmena týka, odo dňa zápisu zmeny do zoznamu akreditovaných platiteľov.
(6) Správca komunikačnej časti platobného modulu v zozname akreditovaných platiteľov vedie o každom akreditovanom platiteľovi údaje v rozsahu podľa odseku 1 písm. a) a b); osobné údaje akreditovaného platiteľa a osoby oprávnenej konať za akreditovaného platiteľa alebo v jeho mene, najmä identifikátor osoby, je správca komunikačnej časti platobného modulu oprávnený spracúvať na účely plnenia povinností podľa tejto časti v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu a počas nevyhnutnej doby. Správca komunikačnej časti platobného modulu zverejňuje na ústrednom portáli všetky spôsoby vykonania úhrady, ktoré funkcionalita platobného modulu umožňuje, ako aj obchodné meno alebo názov akreditovaného platiteľa pre každý z podporovaných spôsobov vykonania úhrady.
(7) Správca komunikačnej časti platobného modulu vyčiarkne zo zoznamu akreditovaných platiteľov akreditovaného platiteľa
a) ku dňu jeho zániku,
b) ku dňu jeho vstupu do likvidácie,
c) ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo o zastavení konkurzu alebo o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku podľa osobitného predpisu,27a)
d) ku dňu zániku jeho oprávnenia na podnikanie,
e) ak ide o banku alebo pobočku zahraničnej banky,24) platobnú inštitúciu alebo pobočku zahraničnej platobnej inštitúcie,25) ku dňu odobratia alebo zániku bankového povolenia alebo povolenia na poskytovanie jej platobných služieb,
f) na jeho žiadosť, a to ku dňu doručenia žiadosti, ak v žiadosti nie je uvedený neskorší dátum,
g) ak ide o akreditovaného platiteľa podľa § 45 ods. 2 písm. b), aj dňom skončenia alebo zániku zmluvy o výkone činnosti akreditovaného platiteľa.
(8) Na účely plnenia povinností správcu komunikačnej časti platobného modulu podľa odseku 7 oznamuje bezodkladne správcovi komunikačnej časti platobného modulu skutočnosti podľa odseku 7
a) písm. a) až d) orgán verejnej moci, ktorý vedie register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,12c) s uvedením dátumu vzniku skutočnosti a identifikátora osoby,
b) písm. e) Národná banka Slovenska, s uvedením dátumu vzniku skutočnosti a identifikátora osoby.

§ 47

Akreditovaný platiteľ pre úhradu platobnými kartami

(1) Ak ide o vykonanie úhrady platobnou kartou, akreditovaným platcom môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky,24)platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie.25)
(2) Správca administratívnej časti platobného modulu vyberie akreditovaného platcu podľa § 45 ods. 2 písm. b) na základe výzvy na predkladanie ponúk na činnosť akreditovaného platcu podľa § 45 ods. 2 písm. b) (ďalej len „výzva na ponuku“) a vyhodnotenia predložených ponúk na činnosť akreditovaného platcu podľa § 45 ods. 2 písm. b) (ďalej len „ponuka“).
(3) Správca administratívnej časti platobného modulu zverejňuje výzvu na ponuku v Obchodnom vestníku a súčasne aj na ústrednom portáli a uvedie v nej aj kritériá na vyhodnotenie ponúk a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 22 dní.
(4) Ponuka obsahuje
a) identifikátor osoby a identifikátor osoby fyzickej osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby,
b) cenu za výkon činnosti akreditovaného platcu alebo spôsob jej určenia,
c) podporované druhy platobných kariet a typy platobných kariet,
d) dátum a autorizáciu alebo vlastnoručný podpis žiadateľa.
(5) Správca administratívnej časti platobného modulu rokuje so všetkými záujemcami o ponukách s cieľom prispôsobiť ich požiadavkám na výkon činnosti akreditovaného platcu podľa tejto časti a vybrať najlepšiu ponuku na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo ponuku s najnižšou cenou.
(6) Správca administratívnej časti platobného modulu je povinné v priebehu rokovania zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi a nesmie poskytovať informácie spôsobom, ktorý by zvýhodnil niektorých z nich. Správca administratívnej časti platobného modulu môže rokovania uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených vo výzve na ponuku, pričom musí umožniť hospodársku súťaž, ak je dostatok vhodných žiadateľov.
(7) Správca administratívnej časti platobného modulu vyhodnotí predložené ponuky na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo najnižšej ceny, pričom prihliada najmä na pomer medzi podporovanými druhmi platobných kariet a typmi platobných kariet a cenou uvedenou v ponuke.
(8) Správca administratívnej časti platobného modulu uzatvorí so žiadateľom, ktorého ponuka je na základe kritérií vyhodnotenia ponúk najvýhodnejšia, zmluvu o výkone činnosti akreditovaného platcu. Zmluva o výkone činnosti akreditovaného platcu sa uzatvára na obdobie piatich rokov a nesmie obsahovať možnosť výpovede pre akreditovaného platcu, ani možnosť predĺženia doby platnosti zmluvy.
(9) Správca administratívnej časti platobného modulu bezodkladne po uzavretí zmluvy oznámi správcovi komunikačnej časti platobného modulu, že došlo k uzavretiu zmluvy podľa odseku 8, a správca komunikačnej časti platobného modulu zapíše akreditovaného platiteľa podľa § 45 ods. 2 písm. b) do zoznamu akreditovaných platiteľov.

§ 48

Povinnosti správcu komunikačnej časti platobného modulu, správcu administratívnej časti platobného modulu, akreditovaného platiteľa a orgánu verejnej moci, ktorého sa úhrada týka

(1) Správca komunikačnej časti platobného modulu a správca administratívnej časti platobného modulu, každý v rozsahu pôsobnosti k časti platobného modulu, ktorej sú správcom, sú povinní v rámci funkcionality platobného modulu
a) poskytnúť poplatníkovi vždy pred autorizáciou úhrady informáciu o nákladoch spojených s vykonaním úhrady, ktoré znáša poplatník, ak sú známe,
b) sprístupniť v platobnom module všetky podporované spôsoby vykonania úhrady a v rámci nich prístup k podporovaným službám každého akreditovaného platiteľa,
c) umožniť v rámci jednotlivých podporovaných spôsobov vykonania úhrady a jednotlivých akreditovaných platiteľov poplatníkovi zadať všetky informácie a vykonať všetky úkony, ktoré sú na vykonanie úhrady potrebné,
d) umožniť akreditovaným platiteľom integrovať ich informačné systémy a iné prostriedky potrebné na výkon činnosti podľa tejto časti na zverejnené komunikačné rozhranie platobného modulu podľa odseku 3 a poskytnúť im nevyhnutnú súčinnosť,
e) zabezpečiť vedenie evidencie prijatých informácií od integrovaného obslužného miesta a akreditovaného platiteľa podľa tejto časti a odoslaných informácií o úhrade, a to počas piatich rokov odo dňa prijatia informácie a odoslania informácie o úhrade,
f) umožniť prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta a orgánu verejnej moci, ktorého sa úhrada týka, integrovať ich informačné systémy a iné prostriedky potrebné na výkon činnosti podľa tejto časti na zverejnené komunikačné rozhranie platobného modulu a poskytnúť im nevyhnutnú súčinnosť.
(2) Akreditovaný platiteľ je povinný
a) zabezpečiť na účely vykonania úhrady podľa tejto časti dostupnosť svojich informačných systémov a iných prostriedkov každodenne,
b) poskytovať správcovi komunikačnej časti platobného modulu a správcovi administratívnej časti platobného modulu vždy aktuálnu informáciu o nákladoch spojených s vykonaním úhrady, ktoré znáša poplatník, na účely plnenia povinnosti podľa odseku 1 písm. a),
c) poskytnúť správcovi komunikačnej časti platobného modulu a správcovi administratívnej časti platobného modulu informácie na účely plnenia povinnosti podľa odseku 1 písm. c) a poskytnúť na tento účel všetku potrebnú súčinnosť.
(3) Správca komunikačnej časti platobného modulu zverejňuje na ústrednom portáli komunikačné rozhranie platobného modulu na účely integrácie informačných systémov a iných prostriedkov akreditovaných platiteľov.
(4) Správca administratívnej časti platobného modulu zverejňuje metainformácie o komunikačnom rozhraní v centrálnom metainformačnom systéme.
(5) Orgán verejnej moci, ktorého sa úhrada týka, je povinný viesť evidenciu prijatých informácií o úhrade.
(6) Správca komunikačnej časti platobného modulu a správca administratívnej časti platobného modulu sú povinní poskytnúť orgánu verejnej moci, ktorého sa úhrada týka, prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta a akreditovanému platiteľovi nevyhnutnú súčinnosť na účely plnenia ich povinností podľa tejto časti.
(7) Orgány verejnej moci sú povinné oznámiť správcovi administratívnej časti platobného modulu identifikáciu účtu, na ktorom prijímajú úhrady podľa tejto časti, a to najneskôr v deň zriadenia tohto účtu; táto povinnosť sa obdobne vzťahuje aj na informáciu o zmene či zrušení takéhoto účtu. Ak orgán verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, je odlišný od príjemcu úhrady, sú oba tieto orgány povinné túto skutočnosť spolu s identifikáciou konania alebo úkonu oznámiť správcovi administratívnej časti platobného modulu; táto povinnosť sa obdobne vzťahuje aj na informáciu o zmene takejto skutočnosti.
(8) Orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť správcovi administratívnej časti platobného modulu potrebné informácie a súčinnosť pri určovaní výšky úhrad na účely vytvárania príkazu na úhradu.
(9) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaný platiteľ môže vykonať hromadnú úhradu len vtedy, ak uzatvoril písomnú dohodu o hromadných úhradách so správcom administratívnej časti platobného modulu. Dohoda podľa prvej vety musí byť v druhovo rovnakých prípadoch rovnaká s každým prevádzkovateľom integrovaného obslužného miesta a s každým akreditovaným platiteľom a musí obsahovať aj povinnosť prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta a akreditovaného platiteľa vytvárať a poskytovať informácie na účely evidencie a identifikácie hromadných úhrad. Informácie podľa prvej vety sa poskytujú spôsobom, ktorý umožní identifikáciu výšky v spojení s úhradou, ktorej sa výška týka, a s identifikáciou poplatníka, orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, a identifikáciu právneho titulu, na základe ktorého sa úhrada vykonáva.
(10) Orgán verejnej moci a prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta sú oprávnení na účely plnenia povinností podľa tejto časti spracúvať osobné údaje poplatníka, najmä identifikátor osoby poplatníka, v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu a na nevyhnutnú dobu.

ŠIESTA ČASŤ

Referenčné registre

Základné ustanovenia

§ 49

Na účely tohto zákona sa rozumie
a) registrom miesto elektronického uchovávania objektov evidencie, ktoré vytvára, uchováva a vykonáva vo vzťahu k nim ďalšie úkony orgán verejnej moci v rámci svojej pôsobnosti a podľa osobitných predpisov,5)
b) objektom evidencie množina údajov o subjekte evidencie, ktorá je predmetom evidovania orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov5) a ktorá je jednoznačne identifikovaná identifikátorom objektu evidencie,
c) subjektom evidencie osoba, vec, právo, povinnosť alebo skutočnosť, údaje o ktorých sú predmetom evidovania orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov,5)
d) referenčným údajom údaj objektu evidencie, ktorý je uvedený v zozname referenčných údajov,
e) zdrojovým údajom údaj objektu evidencie, ktorý je vedený v zdrojovom registri, je vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečný a zo zdrojového registra je poskytovaný do referenčného registra, kde je vedený ako referenčný údaj,
f) zdrojovým registrom register ustanovený osobitným predpisom, ak obsahuje aspoň jeden zdrojový údaj,
g) hodnotou údaja je neprázdna a konečná postupnosť znakov, ktoré údaj obsahuje alebo prázdny údaj,
h) referencovaním použitie údaja objektu evidencie v podobe, ktorá je zhodná s podobou, v ktorej je referenčný údaj vedený v referenčnom registri,
i) správcom registra orgán verejnej moci, ktorý podľa osobitného predpisu5) register vedie,
j) registrátorom orgán verejnej moci, ktorý je podľa osobitného predpisu5) oprávnený zapisovať, meniť a vymazávať údaje objektov evidencie z registra.

§ 50

(1) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, hodnota referenčného údaja sa považuje za úplnú a zodpovedajúcu skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.
(2) Proti osobe, ktorá sa v dobrej viere spolieha na hodnotu referenčného údaja, nemôže iná osoba namietať, že táto hodnota nie je úplná alebo nezodpovedá skutočnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 51

Referenčný register a zoznam referenčných údajov

(1) Referenčným registrom je register, ktorý je uvedený v zozname referenčných údajov.
(2) Zoznam referenčných údajov vedie ministerstvo financií a tento zoznam obsahuje ku každému referenčnému registru
a) názov referenčného registra,
b) správcu referenčného registra a registrátora referenčného registra,
c) označenie referenčných údajov z tohto referenčného registra,
d) údaj o tom, ktoré referenčné údaje sú získavané zo zdrojových registrov,
e) označenie dátovej časti modulu úradnej komunikácie podľa § 10 ods. 11 písm. c) alebo d), ktorá sa pri používaní referenčného údaja vo vzájomnej komunikácii orgánov verejnej moci použije,
f) oprávnenie správcu referenčného registra na udeľovanie prístupu k referenčným registrom.
(3) Zoznam referenčných údajov obsahuje ako referenčné údaje také údaje objektu evidencie, ktoré sú vo vzťahu k subjektu evidencie jedinečné, a taký register ako referenčný, v ktorom je podľa osobitných predpisov k týmto údajom ustanovená domnienka správnosti. V zozname referenčných údajov musí byť každý referenčný údaj priradený k referenčnému registru a každý referenčný register musí byť priradený aspoň k jednému referenčnému údaju.
(4) Zmeny v zozname referenčných údajov vykonáva ministerstvo financií v štruktúrovanej podobe a podľa aktuálnej potreby. Návrh na zaradenie registrov do zoznamu referenčných údajov, označenie referenčných údajov, zdrojových registrov, ako aj všetky zmeny s tým súvisiace zverejňuje ministerstvo financií na pripomienkovanie orgánom verejnej moci a iným osobám spôsobom, akým sa zverejňujú návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov. Zoznam referenčných údajov ministerstvo financií sprístupňuje v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy, na ústrednom portáli a na svojom webovom sídle.

§ 52

Používanie hodnôt referenčných údajov

(1) Registrátor registra, v ktorom sa evidujú medzi údajmi objektu evidencie aj také údaje, ktoré sú referenčnými údajmi, je povinný hodnoty týchto údajov objektu evidencie referencovať, ak nie je v odsekoch 2 až 4 ustanovené inak.
(2) Registrátor referenčného registra nereferencuje hodnoty referenčných údajov, ktoré sú vedené v referenčnom registri, ktorého je registrátorom.
(3) Registrátor zdrojového registra nereferencuje hodnoty tých referenčných údajov, ktoré sú referenčným registrom získavané poskytnutím zdrojových údajov z tohto zdrojového registra.
(4) Ak pri zápise, zmene alebo výmaze zdrojového údaja vykonal referencovanie registrátor zdrojového registra, nie je registrátor referenčného registra povinný vykonať k hodnotám toho istého údaja referencovanie pri jeho zápise, zmene alebo výmaze z referenčného registra.
(5) Referencovanie sa vykoná automatizovaným spôsobom, pričom na účely referencovania sa nepoužijú ustanovenia o poskytovaní elektronických odpisov z informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu.21)
(6) Ak referencovaním dôjde k zmene alebo k výmazu hodnôt údajov objektu evidencie, registrátor je povinný takúto zmenu alebo výmaz vykonať v ním vedenom registri vždy z vlastnej iniciatívy, a to bez návrhu na zápis, zmenu alebo výmaz údaja podľa osobitného predpisu.
(7) Ak sa pri výkone verejnej moci zisťujú, preukazujú alebo inak spracúvajú údaje, ktoré sú referenčnými údajmi, je orgán verejnej moci povinný referencovať príslušné hodnoty referenčných údajov; ustanovenia odsekov 2 až 4 tým nie sú dotknuté. Orgán verejnej moci je na účely udržiavania aktuálneho stavu registrov, ktoré vedie, oprávnený referencovať hodnoty referenčných údajov aj priebežne pri ich zmenách v referenčnom registri.

§ 53

Oprava hodnôt referenčných údajov a zdrojových údajov

(1) Oprava hodnôt referenčných údajov a zdrojových údajov sa vykoná, ak
a) sú hodnoty údajov v rozpore so skutočným stavom alebo s verejnou listinou alebo iným dokumentom, na základe ktorých údaj vznikol, zmenil sa alebo bol vymazaný,
b) bola chybným postupom orgánu verejnej moci zapísaná rovnaká hodnota údaja vo vzťahu k viacerým odlišným subjektom evidencie alebo viaceré hodnoty údaja k jednému subjektu evidencie a podľa osobitného predpisu môže byť jedna hodnota údaja pridelená len jednému subjektu evidencie, alebo
c) ide o odstránenie chýb v písaní alebo počítaní alebo sú údaje chybné z dôvodu chyby v písaní alebo počítaní alebo z dôvodu inej zjavnej nesprávnosti v písomnom vyhotovení verejnej listiny alebo iného dokumentu, na základe ktorého údaj vznikol, zmenil sa alebo bol vymazaný.
(2) Ak orgán verejnej moci pri svojej činnosti zistí, že je odôvodnený predpoklad na opravu hodnôt referenčných údajov, bezodkladne to oznámi registrátorovi a správcovi príslušného referenčného registra. Registrátor referenčného registra vykoná opravu hodnôt údajov spôsobom podľa osobitného predpisu,5) a ak ten neustanovuje spôsob opravy, postupom podľa odsekov 4 až 7; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.
(3) Ak ide o referenčné údaje, ktoré boli v referenčnom registri zapísané, zmenené alebo vymazané na základe poskytnutých zdrojových údajov, správca postúpi oznámenie podľa odseku 2 registrátorovi a správcovi zdrojového registra, z ktorého boli referenčné údaje poskytnuté, a opravu vykoná registrátor zdrojového registra spôsobom podľa osobitného predpisu,5) a ak ten neustanovuje spôsob opravy, postupom podľa odsekov 4 až 7.
(4) Opravu hodnôt údajov vykonáva registrátor, a to aj bez návrhu na zápis, zmenu alebo výmaz údaja podľa osobitného predpisu.
(5) Registrátor je povinný pred vykonaním opravy riadne a úplne zistiť skutkový stav a orgány verejnej moci a osoby, ktorých sa chybné údaje týkajú, sú povinní poskytnúť registrátorovi na tento účel súčinnosť. Registrátor na účely zistenia skutkového stavu použije najmä originál alebo osvedčenú kópiu verejnej listiny alebo iného dokumentu, na základe ktorého údaj vznikol, zmenil sa alebo bol vymazaný.
(6) Ak ide o opravu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo c), registrátor oznámi vykonanie opravy osobe, ktorej sa chybné údaje týkajú.
(7) Ak ide o opravu z dôvodu podľa odseku 1 písm. b), registrátor
a) pred vykonaním opravy oznámi osobe, ktorej sa chybný údaj týka, dôvod na opravu údaja a vyzve ju, aby v určenej lehote oznámila registrátorovi návrh na spôsob opravy údaja; registrátor nie je návrhom viazaný,
b) pred vykonaním opravy oznámi osobe, ktorej sa chybný údaj týka, spôsob, akým bude oprava vykonaná, a
c) vykoná opravu najskôr šesť mesiacov po doručení oznámenia podľa písmena b), ak osoba podľa písmena b) nepožiada o skoršie vykonanie opravy.

§ 54

Povinnosti správcu a registrátora referenčného registra a zdrojového registra

(1) Správca referenčného registra okrem povinností podľa osobitných predpisov5)
a) zabezpečuje správu a prevádzku registra a zodpovedá za bezpečnosť a ochranu pred neoprávneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a stratou,
b) zabezpečuje dostupnosť registra a poskytovanie jeho funkcií a bezodplatné sprístupnenie údajov orgánom verejnej moci, a za podmienok podľa osobitných predpisov aj iným oprávneným osobám,
c) vedie záznamy o udalostiach súvisiacich s prevádzkou registra, a to najmä o bezpečnostných incidentoch, o prístupoch do informačného systému, zmenách nastavení oprávnenia a zmenách referenčných údajov,
d) zabezpečuje technickú dostupnosť hodnôt referenčných údajov objektu evidencie ostatným informačným systémom verejnej správy3) bezodkladne po ich zápise alebo zmene a bezodkladne po výmaze zabezpečuje dostupnosť informácie o výmaze hodnoty údaja objektu evidencie,
e) zverejňuje na ústrednom portáli informáciu o spôsobe a periodicite plnenia povinnosti podľa písmena d),
f) uchováva najmenej po dobu desiatich rokov údaje o čase a spôsobe vzniku, zmeny a zániku hodnôt referenčných údajov, ako aj identifikátor osoby, ktorá ich uskutočnila, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Registrátor referenčného registra zodpovedá od okamihu, ked sú hodnoty referenčných údajov v jeho dispozícii, za to, že hodnoty referenčných údajov sú úplné a zodpovedajú stavu, ktorý je v referenčnom registri zapísaný. Ak sú hodnoty referenčných údajov zapisované, menené alebo vymazávané
a) na podnet oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu,5) zodpovedá registrátor referenčného registra podľa prvej vety v rozsahu, v akom je podľa osobitného predpisu5) povinný skúmať ich úplnosť a pravdivosť,
b) na základe poskytnutých zdrojových údajov, zodpovedá registrátor referenčného registra podľa prvej vety v rozsahu, v akom sa zdrojové údaje dostali do jeho dispozície.
(3) Ak sú zdrojové údaje po zápise, zmene či výmaze zo zdrojového registra poskytované spôsobom a v lehotách podľa osobitného predpisu referenčnému registru na účely zápisu, zmeny alebo výmazu v ňom, pričom v referenčnom registri sú vedené ako referenčné údaje,
a) správca zdrojového registra je povinný zabezpečiť, aby hodnoty zdrojových údajov poskytnutých referenčnému registru zodpovedali hodnotám zdrojových údajov zapísaných v zdrojovom registri, a zodpovedá za tento súlad hodnôt údajov do momentu, kým sa dostanú do dispozície registrátora referenčného registra,
b) na účely poskytovania údajov zo zdrojového registra referenčnému registru sa na správcu zdrojového registra vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. d) a e) primerane, pričom tieto povinnosti správca zdrojového registra plní voči registrátorovi referenčného registra a vo vzťahu k poskytovaným zdrojovým údajom, a
c) správca zdrojového registra a registrátor referenčného registra sú vo vzájomnej súčinnosti povinní zabezpečiť, aby zdrojové údaje a na ich základe zapísané, zmenené alebo vymazané referenčné údaje boli vedené s rovnakými hodnotami v zdrojovom registri aj v referenčnom registri.
(4) Správca referenčného registra a správca zdrojového registra sú povinní zabezpečiť, aby pri vytváraní a zmene objektov evidencie boli používané základné číselníky podľa osobitného predpisu.9c)

§ 54a

Stotožnenie údajov

(1) Stotožnením údajov sa na účely tohto zákona rozumie jednoznačné priradenie hodnôt údajov k subjektu evidencie v registri a následné logické priradenie k tomu istému subjektu evidencie v referenčnom registri prostredníctvom identifikačného údaja, ktorým je identifikátor osoby alebo iný identifikátor referenčného údaja určený správcom referenčného registra. Účelom stotožnenia údajov je jednoznačné potvrdenie vzťahu medzi objektom evidencie a subjektom evidencie v registri a identifikovanie subjektu evidencie v registri a v referenčnom registri, a to najmä na účely následného bezchybného referencovania.
(2) Stotožnenie údajov zabezpečuje v období jedného roka odo dňa ustanovenia registra za referenčný register správca takého registra, ktorý údaje z tohto referenčného registra referencuje.
(3) Na účely stotožnenia údajov si správca registra a správca referenčného registra poskytujú nevyhnutnú súčinnosť.
(4) Ak je to na stotožnenie údajov nevyhnutné a informácie nie je možné získať iným spôsobom, správca registra vyzve osobu, ktorej sa objekt evidencie týka, na poskytnutie informácií potrebných na stotožnenie údajov a určí jej lehotu na ich oznámenie, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. Ak je doručenie výzvy osobe neúspešné, správca registra zverejňuje najmenej po dobu šiestich mesiacov túto výzvu na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli, ak ide o právnickú osobu alebo podnikateľa, aj v Obchodnom vestníku najmenej trikrát po dobu šiestich mesiacov, a ak to považuje za účelné, aj inými prostriedkami. Na doručovanie sa použijú ustanovenia tohto zákona o elektronickom doručovaní, pričom ak sa postupuje podľa § 31 ods. 2, na doručovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, ak osobitný predpis upravujúci vedenie príslušného registra neustanovuje inak.
(5) Ak ide o subjekt evidencie, ktorým je právnická osoba alebo podnikateľ, vo vzťahu ku ktorým nebolo možné stotožniť údaje a ktoré nereagovali ani na výzvy podľa odseku 4, a zároveň je možné odôvodnene predpokladať, že táto právnická osoba alebo podnikateľ už neexistuje alebo nevykonáva činnosť, správca registra pri tomto subjekte evidencie vyznačí v registri, že ide o subjekt evidencie, ktorého totožnosť nie je možné potvrdiť. Vyznačenie podľa prvej vety je možné vykonať najskôr po uplynutí deviatich mesiacov odo dňa doručenia výzvy podľa odseku 4, a ak bolo doručenie výzvy neúspešné, odo dňa prvého zverejnenia výzvy v Obchodnom vestníku.
(6) Vyznačenie v registri podľa odseku 5 je dôvodom na zrušenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu alebo na zrušenie oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu.

§ 55

Poskytovanie hodnôt údajov z registrov

(1) Správca registra je povinný poskytnúť orgánu verejnej moci na účely výkonu verejnej moci a plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov hodnoty údajov z registra, ktorý vedie, a to bezodplatne a aj bez súhlasu dotknutých osôb; ustanovenia § 17 ods. 6 druhej vety sa použijú rovnako. Poskytovanie údajov na účely referencovania a poskytovanie zdrojových údajov referenčnému registru nie sú ustanovením prvej vety dotknuté.
(2) Orgánu verejnej moci sa v rozsahu a na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov poskytujú hodnoty údajov z registra formou elektronického odpisu.21) Inej osobe ako orgánu verejnej moci sa hodnoty údajov z registra poskytujú formou elektronického odpisu21)alebo formou výstupu z informačného systému verejnej správy.28)
(3) Ak osobitný predpis5) upravuje poskytovanie hodnôt údajov z registrov
a) v elektronickej podobe, považujú sa elektronický odpis a výstup z informačného systému verejnej správy za rovnocenné s elektronicky poskytnutými hodnotami údajov podľa osobitného predpisu5) vrátane všetkých právnych účinkov, ak obsahujú najmenej ten rozsah údajov ako elektronicky poskytnuté údaje podľa osobitného predpisu,5)
b) v listinnej podobe vo forme odpisu, výpisu alebo inej obdobnej forme (ďalej len „listinný výstup“), považujú sa elektronický odpis a výstup z informačného systému verejnej správy za rovnocenné s listinným výstupom podľa osobitného predpisu5) vrátane všetkých právnych účinkov, ak obsahujú najmenej taký rozsah údajov ako listinný výstup podľa osobitného predpisu.5)
(4) Výstup z informačného systému verejnej správy28) a elektronický odpis21) sú verejnou listinou.
(5) Na postup pri vydávaní elektronického odpisu a výstupu z informačného systému verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis.29)

SIEDMA ČASŤ

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 56

Správne delikty

(1) Ministerstvo financií uloží pokutu
a) od 250 eur do 5 000 eur akreditovanému platcovi, ktorý pri výkone činnosti akreditovaného platcu poruší povinnosť podľa tohto zákona,
b) od 1 000 eur do 25 000 eur správcovi informačného systému verejnej správy,3) ktorý poruší povinnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) alebo písm. b),
c) od 1 000 eur do 35 000 eur prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta, ak prevádzkareň integrovaného obslužného miesta nespĺňa podmienky prevádzky podľa § 7.
(2) Pri ukladaní pokuty ministerstvo financií prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie, následky protiprávneho konania, na opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností.
(3) Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť. Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

§ 57

Postupy

Na postupy podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní30) okrem konania podľa § 56.

§ 58

Ochrana osobných údajov

Na spracúvanie osobných údajov podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov.31)

§ 59

Splnomocňovacie ustanovenia

(1) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá ministerstvo financií, ustanoví
a) jednotný formát elektronických správ vytváraných a odosielaných prostredníctvom ústredného portálu, špecializovaného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta podľa § 5 ods. 6,
b) obsah žiadosti o zápis do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest, podrobnosti o zriaďovaní, označovaní, zmenách a rušení prevádzkarní integrovaných obslužných miest, podrobnosti o podmienkach prevádzky a o vedení evidencie podľa § 9,
c) sadzobník úhrad za činnosť integrovaného obslužného miesta podľa § 7 ods. 10,
d) podrobnosti o elektronických formulároch elektronických podaní a elektronických formulároch elektronických úradných dokumentov,
e) na účely zaručenej konverzie
1. formáty elektronických dokumentov, ktoré je možné použiť na účely zaručenej konverzie,
2. podrobnosti o spôsobe posudzovania úrovne záruk poskytnutých bezpečnostnými prvkami,
3. podrobnosti o spôsobe vyhotovenia a o forme osvedčovacej doložky,
4. podrobnosti o spôsobe vyžiadania a o prideľovaní evidenčného čísla záznamu o vykonanej zaručenej konverzii,
5. podrobnosti o obsahu, forme a spôsobe vedenia evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii, dátovej štruktúre vedenia evidencie, centrálnej evidencii záznamov o vykonanej zaručenej konverzii a o spôsobe a lehotách zasielania záznamov z evidencie ministerstvu financií,
6. podrobnosti o osvedčení zhody postupov, technických prostriedkov a programových prostriedkov vykonávania zaručenej konverzie s podmienkami vykonania zaručenej konverzie podľa § 36 ods. 1,
7. sadzobník úhrad za zaručenú konverziu.
f) rozsah údajov podľa § 9a ods. 3 a podrobnosti o integrácii podľa § 9a ods. 3.
(2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá úrad vlády, ustanoví
a) podrobnosti o spôsobe plnenia povinností orgánov verejnej moci podľa § 6 ods. 3,
b) sadzobník úhrad za činnosť ústredného portálu a spoločných modulov podľa § 6 ods. 5,
c) funkcionality ústredného portálu a spoločných modulov nad rámec funkcionalít ustanovených zákonom,
d) podrobnosti o technických podmienkach a bezpečnostných zásadách prístupu do elektronickej schránky,
e) podrobnosti o úložnej kapacite elektronickej schránky podľa § 16 ods. 3 písm. a) a o postupe pri odstraňovaní elektronických správ pri naplnení úložnej kapacity elektronickej schránky podľa § 16 ods. 3 písm. b),
f) podrobnosti o zápise autentifikačných certifikátov podľa § 22aa do registra autentifikačných certifikátov a o žiadosti o tento zápis podľa § 22b ods. 3.
(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasuje uverejnením úplného znenia a ktorý vydá ministerstvo vnútra, ustanoví
a) podrobnosti o alternatívnom autentifikátore podľa § 21 ods. 1 písm. b) a o technických podmienkach a bezpečnostných zásadách jeho použitia informačnými systémami verejnej správy,3)
b) orgán verejnej moci, ktorý vydáva a zneplatňuje alternatívny autentifikátor a použitie alternatívneho autentifikátora pre jednotlivé úrovne autentifikácie podľa § 22 ods. 1,
c) podrobnosti o vydaní a prevzatí alternatívneho autentifikátora a podmienenosť jeho vydania vydaním občianskeho preukazu s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom alebo dokladu o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom podľa § 22 ods. 3,
d) orgán verejnej moci, ktorý plní povinnosti a disponuje oprávneniami vo vzťahu k alternatívnym autentifikátorom podľa § 21 ods. 3 až 5,
e) podrobnosti o súčinnosti podľa § 22 ods. 4,
f) podrobnosti o zneplatnení alternatívneho autentifikátora podľa § 22 ods. 5 a 6,
g) uznané spôsoby autorizácie podľa § 23 ods. 1,
h) podrobnosti o spôsobe vydávania autentifikačných certifikátov podľa § 22aa.

§ 60

Prechodné ustanovenia

(1) Ak osobitné predpisy neustanovujú orgánu verejnej moci povinnosť uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, orgán verejnej moci nie je tri roky odo dňa účinnosti tohto zákona povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, ak mu to neumožňujú technické dôvody.
(2) Orgán verejnej moci je tri roky odo dňa účinnosti tohto zákona oprávnený pri výkone verejnej moci postupovať len podľa osobitných predpisov, ak ustanovujú odlišnú úpravu postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a odlišné náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, alebo odlišné náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, ako tento zákon.
(3) Ústredný portál verejnej správy zriadený podľa doterajších predpisov je ústredným portálom podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov spojených so zriadením, správou a prevádzkou ústredného portálu verejnej správy podľa doterajších predpisov zostávajú zachované. Právne vzťahy súvisiace s ústredným portálom a jeho prevádzkou sú účastníci týchto právnych vzťahov povinní dať do súladu s týmto zákonom do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
(4) Integrované obslužné miesto podľa doterajších predpisov je integrovaným obslužným miestom podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov spojených so zriadením, správou a prevádzkou integrovaného obslužného miesta podľa doterajších predpisov zostávajú zachované.
(5) Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta podľa doterajších predpisov je oprávnený prevádzkovať integrované obslužné miesto podľa tohto zákona, ak do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona preukáže splnenie podmienok prevádzky integrovaného obslužného miesta podľa tohto zákona; pri preukazovaní sa použije postup podľa § 7 ods. 4 primerane. Ministerstvo financií zapíše do registra prevádzok integrovaných obslužných miest prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta a prevádzkarne integrovaného obslužného miesta zapísané v registri prevádzkovateľov integrovaných obslužných miest podľa doterajších predpisov do jedného mesiaca odo dňa účinnosti tohto zákona.
(6) Spoločné moduly zriadené podľa doterajších predpisov sú spoločnými modulmi podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov spojených so zriadením, správou a prevádzkou spoločných modulov podľa doterajších predpisov zostávajú zachované.
(7) Orgán verejnej moci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 5 do 1. marca 2017.
(8) Orgán verejnej moci nie je tri roky odo dňa účinnosti tohto zákona povinný postupovať podľa § 10 ods. 2 prvej vety a druhej vety. Po uplynutí tejto doby nie je orgán verejnej moci povinný postupovať podľa § 10 ods. 2 prvej vety a druhej vety, do doby, kým niektorý zo spoločných modulov nie je zriadený.
(9) Správca modulu elektronických schránok zriadi elektronické schránky orgánom verejnej moci a osobám podľa § 12 ods. 4 písm. a) až c), pri ktorých je v deň účinnosti tohto zákona splnená podmienka na ich zriadenie, do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Orgány verejnej moci, ktoré zapisujú do zákonom ustanovenej evidencie právnickú osobu, zapísanú organizačnú zložku alebo fyzickú osobu podnikateľa, sú povinné oznámiť správccovi modulu elektronických schránok údaje potrebné na zriadenie elektronickej schránky podľa prvej vety vo vzťahu k osobám a zapísaným organizačným zložkám, ktoré sú v deň účinnosti tohto zákona v takejto evidencii zapísané, a to do dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(10) Správca modulu elektronických schránok aktivuje elektronickú schránku orgánu verejnej moci zriadenú podľa odseku 9 súčasne s jej zriadením. Správca modulu elektronických schránok aktivuje elektronickú schránku právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky zriadenú podľa odseku 9 1. augusta 2016. Ak právnická osoba a zapísaná organizačná zložka požiada správcu modulu elektronických schránok o aktiváciu elektronickej schránky pred 1. augustom 2016, správca modulu elektronických schránok tejto žiadosti vyhovie; ustanovenie § 13 ods. 3 sa použije primerane.
(11) Ústredný orgán štátnej správy, obec a vyšší územný celok nie sú povinné postupovať podľa § 24 ods. 2, 4, 6 a 8 a § 26 ods. 2, 3, 5 a 7 počas jedného mesiaca odo dňa vytvorenia modulu elektronických formulárov a jeho uvedenia do prevádzky; úrad vlády zverejní informáciu o vytvorení modulu elektronických formulárov a jeho uvedení do prevádzky na ústrednom portáli najneskôr v deň nasledujúci po dni jeho vytvorenia a uvedenia do prevádzky.
(12) Ústredný orgán štátnej správy, obec a vyšší územný celok sú do 31. januára 2018 oprávnené vytvárať a aktualizovať elektronický formulár elektronického podania a elektronického úradného dokumentu len ako elektronický dokument, ktorý nemusí spĺňať ďalšie náležitosti elektronického formulára podľa § 3 písm. i), § 24 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) a e). Počas doby podľa prvej vety je možné podať elektronické podanie a vydať elektronický úradný dokument aj ako elektronický dokument, ktorého údaje nemusia byť vyplnené v štruktúre podľa elektronického formulára.
(13) Počas jedného mesiaca odo dňa vytvorenia časti platobného modulu určenej na administráciu nemá orgán verejnej moci povinnosť určovať identifikátor úhrady prostredníctvom platobného modulu; ministerstvo financií zverejní informáciu o vytvorení časti platobného modulu určenej na administráciu a jeho uvedení do prevádzky na ústrednom portáli najneskôr v deň nasledujúci po dni jeho vytvorenia a uvedenia do prevádzky.
(14) Orgán verejnej moci, ktorý nemá pridelené identifikačné číslo organizácie, je na účely identifikácie povinný do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona požiadať Štatistický úrad Slovenskej republiky o pridelenie súboru znakov podľa osobitného predpisu.7)
(15) Úrad vlády počas troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona zverejňuje na ústrednom portáli informatívny zoznam orgánov verejnej moci, u ktorých je možný úplný výkon verejnej moci elektronicky.

§ 60a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2015

(1) Obce sú povinné postupovať podľa § 9a ods. 3 od 1. novembra 2017.
(2) Orgány verejnej moci, ktoré na účely používania referenčných údajov a základných číselníkov vybudovali predo dňom zriadenia modulu úradnej komunikácie a jeho uvedením do prevádzky zariadenia na priamu formu elektronickej komunikácie bez využitia modulu úradnej komunikácie, sú oprávnené počas piatich rokov odo dňa zriadenia modulu úradnej komunikácie a jeho uvedenia do prevádzky využívať priamu formu komunikácie bez používania modulu úradnej komunikácie. Na účely podľa prvej vety ministerstvo financií zverejní na ústrednom portáli informáciu o dátume zriadenia modulu úradnej komunikácie a jeho uvedenia do prevádzky.
(3) Ak ide o právnické osoby alebo zapísané organizačné zložky, pri ktorých došlo k splneniu podmienky na zriadenie elektronickej schránky počas plynutia doby podľa § 60 ods. 10 a nebola im do 1. novembra 2015 aktivovaná elektronická schránka, správca modulu elektronických schránok aktivuje ich elektronickú schránku ku dňu podľa § 60 ods. 10, ak právnická osoba alebo zapísaná organizačná zložka nepožiada o jej skoršiu aktiváciu; žiadosti o skoršiu aktiváciu správca modulu elektronických schránok vyhovie a ustanovenia § 13 ods. 3 sa použijú primerane.
(4) Orgány verejnej moci, ktoré počas doby podľa osobitného predpisu32) nie sú povinné poskytovať údaje registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, sú povinné počas tejto doby,
a) ak na základe ich rozhodnutia vzniká alebo zaniká postavenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby ako orgánu verejnej moci, oznámiť správcovi modulu elektronických schránok bezodkladne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia deň vzniku alebo deň zániku postavenia osoby ako orgánu verejnej moci, spolu s uvedením identifikátora osoby, vrátane identifikátora osoby oprávnenej konať za právnickú osobu,
b) ak zapisujú do zákonom ustanovenej evidencie právnickú osobu, zapísanú organizačnú zložku alebo fyzickú osobu podnikateľa, bezodkladne po takomto zápise oznámiť správcovi modulu elektronických schránok, že došlo k zápisu,
1. na základe ktorého právnická osoba alebo zapísaná organizačná zložka vznikla alebo zanikla,
2. na základe ktorého fyzická osoba podnikateľ získala alebo stratila oprávnenie na podnikanie,
3. osoby alebo zapísanej organizačnej zložky, ktorej údaje sa povinne zapisujú do zákonom ustanovenej evidencie na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci vydaného podľa osobitného zákona po jej zriadení alebo zrušení,
c) spolu s údajmi podľa písmena b) uvádzať aj údaj o účinnosti zápisu a identifikátor osoby vrátane identifikátora osoby oprávnenej konať za právnickú osobu alebo za zapísanú organizačnú zložku,
d) oznámiť správcovi modulu elektronických schránok každú zmenu údajov podľa písmen a) a c), a to bezodkladne po tom, ako zmena nastane.
(5) Ak právnická osoba, zapísaná organizačná zložka alebo fyzická osoba podnikateľ nie sú pri vzniku či zániku alebo získaní či strate oprávnenia na podnikanie zapisovaní do zákonom ustanovenej evidencie alebo ak osoby oprávnené konať za právnickú osobu alebo za zapísanú organizačnú zložku nie sú zapisované do zákonom ustanovenej evidencie a zároveň nie sú evidovaní v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci,12d) povinnosti podľa odseku 4 písm. b) plní počas doby podľa odseku 4 právnická osoba, zapísaná organizačná zložka alebo fyzická osoba podnikateľ bezodkladne po tom, ako vznikne, získa oprávnenie na podnikanie alebo menuje či odvolá osobu oprávnenú konať za právnickú osobu alebo zapísanú organizačnú zložku. Právnická osoba, zapísaná organizačná zložka alebo fyzická osoba podnikateľ podľa prvej vety sú povinní oznámiť správcovi modulu elektronických schránok aj každú zmenu údajov podľa prvej vety, a to bezodkladne po tom, ako zmena nastane.
(6) Ak orgány verejnej moci a osoby, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, elektronicky komunikujú prostredníctvom osobitného informačného systému automatizovaným spôsobom14) od 1. novembra 2015 a na účely takejto komunikácie sa na základe dohody doručuje orgánu verejnej moci inak než do jeho elektronickej schránky, sú osoby, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, oprávnené doručovať orgánu verejnej moci takýmto spôsobom do 1. marca 2017.
(7) Do 1. novembra 2016 je možné používať autentifikačný certifikát podľa § 22aa len na prístup alebo disponovanie s elektronickou schránkou za podmienok podľa tohto zákona.
(8) Do zriadenia registra autentifikačných certifikátov podľa § 22b, najneskôr však do 1. novembra 2016, vedie správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa používaných na účely prístupu alebo disponovania s elektronickou schránkou, vykonávaných automatizovaným spôsobom; na jeho vedenie a na overovanie platnosti autentifikačných certifikátov podľa § 22aa v ňom zapísaných sa použijú ustanovenia § 22b obdobne.
(9) Orgány verejnej moci sú povinné prvýkrát splniť povinnosť podľa § 48 ods. 7 do 1. júla 2016.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

§ 60b

(1) Orgán verejnej moci, ktorý prevádzkuje špecializovaný portál, nie je do 31. januára 2018 povinný prepojiť informačné systémy verejnej správy3) v jeho správe s ústredným portálom, ak umožňuje elektronickú komunikáciu s nimi prostredníctvom ústredného portálu iným spôsobom.
(2) Orgán verejnej moci je od 1. novembra 2016 do 31. januára 2018 oprávnený pri výkone verejnej moci elektronicky postupovať aj podľa osobitných predpisov, ak ustanovujú odlišnú úpravu postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a odlišné náležitosti elektronickej podoby návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, alebo odlišné náležitosti elektronickej podoby rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, ako tento zákon.
(3) Ak ide o právnické osoby, ktoré nemajú aktivovanú elektronickú schránku a nie sú zapísané v obchodnom registri, správca modulu elektronických schránok vykoná úkon v procese aktivácie podľa § 13 ods. 1 písm. a) 1. mája 2018; to platí, aj ak pri právnickej osobe, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, dôjde k splneniu podmienky na aktiváciu elektronickej schránky odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2018. Na právnické osoby podľa prvej vety sa do 30. apríla 2018 ustanovenia § 60a ods. 5 nepoužijú. Ak právnická osoba podľa prvej vety požiada o skoršiu aktiváciu elektronickej schránky, správca modulu elektronických schránok žiadosti vyhovie a ustanovenia § 13 ods. 3 sa použijú primerane. Informáciu o tom, akých právnických osôb sa postup podľa prvej až tretej vety týka, zverejňuje a aktualizuje správca modulu elektronických schránok na ústrednom portáli.

§ 60c

(1) Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „úrad“) vedie register certifikátov. Register certifikátov je informačným systémom verejnej správy,3) ktorého správcom je úrad. V registri certifikátov vedie úrad zoznam kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať,33)ktoré boli vydané orgánu verejnej moci.
(2) Orgán verejnej moci je oprávnený zapísať kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať,33) ktorý mu bol vydaný, do registra certifikátov a je povinný bezodkladne oznámiť úradu, že došlo k zrušeniu zapísaného certifikátu. Úrad zapíše do registra certifikátov kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať33) na žiadosť orgánu verejnej moci, ktorému bol vydaný a bezodkladne po oznámení zrušenia zapísaného certifikátu zápis certifikátu v registri zruší.
(3) Overenie kvalifikovanej elektronickej pečate, ktorej kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať33) je zapísaný v registri certifikátov, sa vykoná podľa zoznamu platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať.
(4) Úrad je povinný každý deň vydať zoznam platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať, ktoré sú zapísané v registri certifikátov, a zverejniť ho na svojom webovom sídle.
(5) Zoznam platných kvalifikovaných certifikátov pre elektronickú pečať platí 24 hodín od jeho vydania a kvalifikovaný certifikát pre elektronickú pečať33) uvedený v tomto zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti tohto zoznamu, ak sa nepreukáže opak.

§ 60d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2017

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad podpredsedu vlády“) zriadi centrálnu evidenciu záznamov o vykonanej zaručenej konverzii a začne prideľovať evidenčné číslo záznamu o vykonanej zaručenej konverzii podľa § 39 ods. 6 najneskôr 1. januára 2018; o zriadení evidencie a prideľovaní evidenčného čísla informuje úrad podpredsedu vlády na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli. Do dňa nasledujúceho po dni zriadenia centrálnej evidencie záznamov o vykonanej zaručenej konverzii nie je osoba vykonávajúca konverziu povinná postupovať podľa § 36 ods. 5 a Notárska komora Slovenskej republiky nie je povinná postupovať podľa § 39 ods. 6.

§ 60e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 31. decembra 2016

Ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. júna 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.

§ 61

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 53/2012 Z. z. o integrovaných obslužných miestach a podmienkach ich zriaďovania, registrácie, označovania, prevádzky a o sadzobníku úhrad.


Čl. II

Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 90/2008 Z. z., zákona č. 55/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 519/2011 Z. z. sa mení takto:
V § 27 odsek 4 znie:
(4) Orgánom verejnej moci, ktoré nemajú pridelené identifikačné číslo, organizačným zložkám bez právnej subjektivity zriadeným právnickou osobou alebo podnikateľom a skupinám podnikov vytvára úrad na účely ich evidencie osobitnú identifikáciu. Spôsob jej tvorby určuje úrad.“.

Čl. IV

Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 216/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 41/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16a odsek 6 znie:
(6) Pôvodca registratúry, ktorý je orgánom verejnej správy, uskutočňuje zmenu formátu elektronického registratúrneho záznamu zaručenou konverziou podľa osobitného predpisu.30b) Pôvodca registratúry, ktorý nie je orgánom verejnej správy, uskutočňuje zmenu formátu elektronického registratúrneho záznamu primerane postupom, ktorý ustanovuje osobitný predpis pre zaručenú konverziu,30b) pričom nie je povinný zmenu formátu vykonať prostredníctvom osoby oprávnenej vykonať zaručenú konverziu.30ba) “.
Poznámky pod čiarou k odkazom 30b a 30ba znejú:
30b) § 35 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
30ba) § 35 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z.“.
2. V § 16a ods. 7 sa slová „elektronickým podpisom30c)“ nahrádzajú slovami „elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou30c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
30c) § 4 a 4a zákona č. 215/2002 Z. z. v znení zákona č. 305/2013 Z. z.“.
3. V § 17 ods. 1 písm. d) sa za slovo „podpisu“ vkladá čiarka a slová „zaručenej elektronickej pečate“.
4. V § 34a sa slová „preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a“ nahrádzajú slovami „preberajú právne záväzné akty“.
5. Názov prílohy č. 2 znie: „Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie“.

Čl. V

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 606/2003 Z. z., zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z. a zákona č. 75/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 52 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.22aa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 22aa znie:
22aa) § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).“.

Čl. VI

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z. a zákona č. 348/2011 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 204 sa vkladá § 204a, ktorý znie:

㤠204a

Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.33a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33a znie:
33a) § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).“.

Čl. VII

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/ 2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 204/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 66 sa vkladá § 66a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠66a

Doručovanie elektronickými prostriedkami

Na doručovanie elektronickými prostriedkami podľa tohto zákona sa nevzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.“.

Čl. VIII

Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 553/2008 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 289/2012 Z. z. a zákona č. 202/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
2. V § 2 sa vypúšťajú písmená g) až j).
Doterajšie písmená k) až ad) sa označujú ako písmená g) až z).
3. V § 2 písmeno i) znie:
i) centrálnou informačnou infraštruktúrou nadrezortné informačné systémy v správe úradu vlády a zároveň využívajúce spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy1aa) (ďalej len „ústredný portál“),“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
1aa) § 7 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).“.
4. V § 2 sa vypúšťajú písmená o) a p).
Doterajšie písmená q) až z) sa označujú ako písmená o) až x).
5. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
(2) Register1b) je informačným systémom verejnej správy.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
1b) § 49 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z.
6. V § 3 ods. 4 písm. j) sa vypúšťa slovo „základné “.
7. V § 4 ods. 1 písm. g) sa vypúšťa slovo „kontroluje,“ a nad slovo „miest.“ sa umiestňuje odkaz 4aa.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4aa znie:
4aa) § 7 zákona č. 305/2013 Z. z.“.
8. V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno g).
9. V § 4a ods. 1 sa vypúšťajú slová „a ústredného portálu“.
10. § 5 sa vypúšťa.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4b sa vypúšťa.
11. V § 6 ods. 2 písm. b) sa nad slovo „moduly“ umiestňuje odkaz 4d.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4d znie:
4d) § 10 zákona č. 305/2013 Z. z.“.
12. V § 6 ods. 2 písm. c) sa nad slovo „registre“ umiestňuje odkaz 1b.
13. V § 6 ods. 3 sa nad slovo „modulov“ umiestňuje odkaz 4d.
14. V § 7 ods. 2 sa slovo „podpisom5)“ nahrádza slovami „podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou5)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
5) § 4 a 4a zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z.“.
15. V § 7 ods. 4 sa nad slovo „miesta.“ umiestňuje odkaz 4aa.
16. V § 7 sa vypúšťa odsek 7.
17. V § 8 ods. 3 sa za slovo „podpisom“ vkladajú slová „alebo zaručenou elektronickou pečaťou“.
18. V § 9 ods. 3 sa za slová „elektronickým podpisom“ vkladajú slová „alebo zaručenou elektronickou pečaťou“ a slová „je platný“ sa nahrádzajú slovami „alebo táto pečať sú platné“.
19. § 9a sa vypúšťa.
20. V § 10 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „a v § 5 ods. 3 písm. a) a b)“.
21. V § 10 ods. 1 písm. c) sa vypúšťa štvrtý bod.
Doterajší piaty bod sa označuje ako štvrtý bod.
22. Za § 12a sa vkladá § 12b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠12b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2013

Konania o uložení pokuty za porušenie povinností podľa § 5 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) a § 9a ods. 3 písm. a) alebo ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013, ktoré boli začaté do 31. októbra 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.“.
23. V § 13 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).


Čl. X

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2013.


Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.

Poznámky pod čiarou

1)§ 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2)§ 11 ods. 1 písm. i) zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 382/2011 Z. z.
§ 3 ods. 14 a 15 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3)§ 2 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z.

4)Napríklad § 2 ods. 2 zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4a)Zákon č. 211/2000 Z. z o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

5)Napríklad zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6)§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.

7)§ 27 ods. 4 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 55/2010 Z. z.

8)§ 6 a § 13 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8a)§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.

9)Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9a)§ 2 ods. 1 písm. p) zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9b)§ 20h ods. 1 Občianskeho zákonníka.
§ 21 ods. 10 a § 26 ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9c)§ 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

10)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

11)Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

12)Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12a)Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.

12c)§ 23a zákona č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12d)§ 2 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13)Napríklad § 52 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 643/2007 Z. z., § 204a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z., § 120a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 305/2013 Z. z.

14)Napríklad § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15)Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15a)Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16)§ 5 až 7a zákona č. 224/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16a)§ 73 a 73a zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17)§ 4 zákona č. 215/2002 Z. z. v znení zákona č. 305/2013 Z. z.

18)§ 4a zákona č. 215/2002 Z. z. v znení zákona č. 305/2013 Z. z.

19)§ 9 zákona č. 215/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20)§ 7 ods. 3 zákona č. 215/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21)§ 7 ods. 2 zákona č. 275/2006 Z. z. v znení zákona č. 305/2013 Z. z.

21a)Napríklad § 23 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

22)Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22a)§ 29 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

23)Napríklad zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24)§ 2 ods. 1 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25)Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

26)§ 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

27)§ 2 ods. 8 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

27a)Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28)§ 7 ods. 3 zákona č. 275/2006 Z. z.

29)§ 7 až 9 zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30)Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

31)Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32)§ 12 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z.

33)Čl. 3 ods. 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014).

Zákon č. 282/2015 Z. z. – Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov

282
ZÁKON
z 22. septembra 2015
o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

Podmienky vyvlastnenia

§ 2

(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní.
(3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(4) Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.
(5) Neprimeranými ťažkosťami sú najmä
a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,
b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom,
c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb, ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,
d) obmedzenie využitia inžinierskych sietí na zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby.
(6) Ak by sa vyvlastnením obmedzilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, ku ktorým sa viaže vecné bremeno, alebo by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastnenie sa uskutoční zrušením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.
(7) Ak by sa vyvlastnením obmedzilo alebo zrušilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe takým spôsobom, že oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by na základe takého obmedzenia alebo zrušenia nemohol užívať iný pozemok alebo inú stavbu, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo by ju mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, vyvlastní sa aj pozemok alebo stavba, s ktorou je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak túto skutočnosť oprávnený z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní.

§ 3

(1) Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje
a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo
b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2)
(2) Splnenie podmienky podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak je
a) vyvlastňovaný neznámy alebo ak nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo,
b) vyvlastňovaný obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe na iného, alebo
c) hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti spochybnená podľa osobitného zákona.
(3) Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží
a) upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý,
b) upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,
c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením,
d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na určenie náhrady.
(4) Ak ide o výkup stavby na bývanie, súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj ponuka zabezpečenia náhradného bývania (§ 15 ods. 7).
(5) Ak vyvlastňovaný požiadal vyvlastniteľa o náhradu za výkup stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, súčasťou opakovaného písomného návrhu na uzavretie dohody sú aj podmienky obstarania náhradného bytu alebo náhradného rodinného domu a podmienky prevodu vlastníckeho práva k nemu. To sa nevzťahuje na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3)
(6) Písomný návrh na uzavretie dohody sa doručuje doporučene do vlastných rúk vlastníkovi pozemku alebo vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok.
(7) Vyvlastňovaný je povinný umožniť znalcovi vykonať miestnu ohliadku pozemku alebo stavby potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku; ak tak neurobí znalec, môže vypracovať znalecký posudok aj podľa údajov, ktoré možno zaobstarať inak.
(8) Náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku predloženého k návrhu na uzavretie dohody znáša vyvlastniteľ.
(9) Ak vyvlastňovaný príjme návrh na uzavretie dohody, vyvlastniteľ znáša náklady spojené s jej uzavretím a náklady súvisiace s vkladom do katastra nehnuteľností,4) najmä odmenu notára a správne poplatky.

§ 4

Náhrada za vyvlastnenie

(1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
(2) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3)
(3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
(4) Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
(5) Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje.
(6) Za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, sa považujú najmä
a) náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,
b) náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo so zmenou miesta podnikania,
c) náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, ktoré vzniknú v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
d) súdne poplatky, správne poplatky, ako aj odmena notára, ktoré vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba preukázateľne vynaloží v súvislosti s vyvlastnením.
(7) Sumu náhrady nákladov podľa odseku 5 je povinný preukázať ten účastník konania, ktorý ich uplatnil.

§ 5

(1) Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Obdobne sa postupuje pri obmedzení alebo pri zrušení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho, aby súčasne došlo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s ktorej vlastníctvom je spojené vecné bremeno.
(2) Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne oprávnenému z vecného bremena za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, s ktorých vlastníctvom bude spojené vecné bremeno, náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia.

§ 6

(1) Náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak.5)
(2) Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení.
(3) Ak sa poskytuje náhrada za vyvlastnenie stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, náhradu poskytne vyvlastniteľ v lehote dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Do poskytnutia náhrady je vyvlastnený oprávnený bezodplatne užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť primerane doterajším spôsobom. Vyvlastnený znáša náklady spojené s bežným užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti. Ak ide o asanovanú nehnuteľnosť, poskytne sa vyvlastňovanému náhrada nájomného. Ak je náhradou obstaranie bytu alebo rodinného domu kúpou alebo výstavbou, nadobúdateľ vykúpenej nehnuteľnosti uhrádza osobe z asanovaného bytu alebo rodinného domu nájomné alebo podnájomné za dočasné bývanie až do presťahovania do obstaraného bytu alebo rodinného domu.
(4) Ak na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, vyvlastniteľ zloží náhradu za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu na účet cudzích prostriedkov vyvlastňovacieho orgánu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
(5) Ak vyvlastniteľ k návrhu podľa § 9 ods. 1 nepriloží dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami [§ 9 ods. 2 písm. g)], ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva, ktoré vyvlastnením zaniknú, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky tretích osôb podľa ich výšky. Ak úhrnná výška pohľadávok prevyšuje náhradu za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu, vyvlastňovací orgán uspokojí prihlásené pohľadávky pomerne. Ak je náhrada za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu vyššia ako celkový úhrn prihlásených pohľadávok, poukáže vyvlastňovací orgán zvyšnú časť náhrady vyvlastňovanému.
(6) Náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.
(7) Náhradu za vyvlastnenie pozemku okrem lesného pozemku alebo za vyvlastnenie stavby, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba nie je známa, alebo nie je známa adresa jej trvalého pobytu alebo adresa jej sídla, zloží vyvlastniteľ v lehote podľa odseku 1 alebo odseku 2 do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu podľa osobitného zákona.6)
(8) Náhradu za vyvlastnenie lesných pozemkov zloží vyvlastniteľ správcovi lesných pozemkov podľa osobitného predpisu,7) ktorý naloží s prijatou náhradou za vyvlastnenie lesných pozemkov rovnako ako Slovenský pozemkový fond.
(9) Náhradu za vyvlastnenie nehnuteľností, ktorých hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je spochybnená podľa osobitného predpisu, zloží vyvlastniteľ v lehote podľa odsekov 1 a 2 na súde, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Vyvlastňovacie konanie

§ 7

Vyvlastňovacie orgány

(1) Na konanie o vyvlastnení je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.8)
(2) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
a) vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán,
b) určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva rozhodnutie o vyvlastnení, ak sa pozemky alebo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, nachádzajú v územnom obvode viacerých okresných úradov v sídlach krajov ako vyvlastňovacích orgánov,
c) určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva rozhodnutie o vyvlastnení, ak je vyvlastniteľom alebo iným účastníkom vyvlastňovacieho konania okresný úrad v sídle kraja, ktorý je príslušným na vyvlastňovacie konanie,
d) koordinuje uplatňovanie tohto zákona inými štátnymi orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť vyvlastňovacieho orgánu podľa osobitných predpisov,8)
e) vyjadruje sa pri prevode majetku štátu podľa osobitného zákona,9) či sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa tohto zákona,
f) riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje činnosť okresných úradov v sídlach krajov ako vyvlastňovacích orgánov.

§ 8

Účastníci vyvlastňovacieho konania

(1) Účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú:
a) vyvlastniteľ,
b) vyvlastňovaný,
c) správca konkurznej podstaty,
d) osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté.
(2) Ak je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby vlastník, ktorý je neznámy alebo nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo, účastníkom vyvlastňovacieho konania je Slovenský pozemkový fond a ak ide o lesný pozemok jeho správca podľa osobitného predpisu.7)
(3) Ak vyvlastňovaný zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho a vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby je predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú účastníci konania o dedičstve, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve.
(4) Ak vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe je predmetom súdneho konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú účastníci súdneho konania, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(5) Ak je k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo viacerých vlastníkov, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo k takejto stavbe vyplýva zo zápisu v liste vlastníctva alebo na základe listín predložených katastru nehnuteľností, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom.
(6) Ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy. Vyvlastniteľ však nie je povinný zisťovať domnelých dedičov. Domnelých dedičov až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve podľa odseku 3 zastupuje Slovenský pozemkový fond.
(7) Slovenský pozemkový fond alebo správca podľa odseku 2 je účastníkom vyvlastňovacieho konania aj vtedy, ak podľa osobitného zákona6) vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovaná stavba nebola vydaná oprávnenej osobe z dôvodu, že sa nerozhodlo o oprávnenej osobe, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa určí oprávnená osoba.

§ 9

Začatie vyvlastňovacieho konania

(1) Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.
(2) Návrh musí obsahovať
a) údaje o vyvlastniteľovi, a to
1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba – podnikateľ,
3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,
b) údaje o vyvlastňovanom, a to
1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba – podnikateľ,
3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba,
c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to
1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba – podnikateľ,
3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba,
d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu, ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby,
e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe, ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení,
f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom,
g) dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii,
h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie,
i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2,
j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia.
(3) K návrhu vyvlastniteľ priloží
a) výpis z listu vlastníctva k nehnuteľnosti nie starší ako tri mesiace alebo výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie s identifikáciou parciel podľa katastra nehnuteľností,
b) iné verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo a iné vecné práva k pozemku alebo ku stavbe, ktorá sa navrhuje vyvlastniť, ak ich nemožno zistiť z údajov uvedených v katastri nehnuteľností,
c) kópiu z katastrálnej mapy so zobrazením pozemkov a stavieb navrhnutých na vyvlastnenie; ak pozemky a stavby nie sú zobrazené v katastrálnej mape, priloží grafickú a písomnú identifikáciu parciel,
d) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku,
e) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný,
f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky,
g) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby,
h) záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (§ 2 ods. 2),
i) iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia.
(4) Z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného, môže vyvlastniteľ podať spoločný návrh na spoločné ústne prejednanie veci. V takom prípade vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Ak vyvlastňovací orgán spojí vec v spoločnom rozhodnutí o vyvlastnení, sú právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o vyvlastnení posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných.
(5) Ak má vyvlastniteľ vedomosť o tom, že vyvlastňovací orgán má k dispozícii dokument, ktorý má tvoriť podľa tohto zákona prílohu návrhu, vyvlastniteľ nie je povinný k návrhu tento dokument priložiť, postačí ak naň v návrhu odkáže. Ak vyvlastňovací orgán tento dokument nemá k dispozícii alebo je potrebný na iné konanie, alebo ak ho na účely daného konania nemôže sprístupniť z dôvodu ochrany práv tretích osôb, vyvlastňovací orgán vyzve vyvlastniteľa na doplnenie návrhu o tento dokument.

§ 10

(1) Vyvlastňovací orgán je povinný informovať verejnosť na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle o začatí vyvlastňovacieho konania do siedmich dní od doručenia návrhu a o skončení vyvlastňovacieho konania do siedmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
(2) Vyvlastňovací orgán v takejto informácii uvedie
a) účel vyvlastnenia,
b) údaje o vyvlastniteľovi v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a),
c) katastrálne územie,
d) parcelné číslo pozemku a súpisné číslo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia.
(3) Informácie podľa odseku 2 zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle obec, ak ho má zriadené, v ktorej katastrálnom území sa vyvlastňovaný pozemok alebo vyvlastňovaná stavba nachádza.
(4) Vyvlastňovací orgán je povinný písomne oznámiť začatie vyvlastňovacieho konania všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania, zúčastneným osobám a príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do siedmich dní od doručenia návrhu. Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.10)
(5) Ak návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie splnenia podmienok vyvlastnenia, vyzve vyvlastňovací orgán vyvlastniteľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak vyvlastňovacie konanie zastaví.
(6) Vyvlastňovací orgán vyzve osoby, ktoré majú k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností, aby v lehote desiatich dní odo dňa doručenia výzvy prihlásili vyvlastňovaciemu orgánu svoje nároky s určením ich výšky voči náhrade za vyvlastnenie a súčasne ich upozorní, že na neprihlásené nároky alebo na nároky prihlásené po lehote neprihliada. Spolu s prihláškou sú tieto osoby povinné predložiť vyvlastňovaciemu orgánu doklad o tom, že v prospech prihláseného nároku bolo zriadené na vyvlastňovanom pozemku alebo vyvlastňovanej stavbe vecné právo.
(7) Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania podľa odseku 4 sa doručuje účastníkom vyvlastňovacieho konania doporučene do vlastných rúk.
(8) Odo dňa doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania až do právoplatnosti skončenia vyvlastňovacieho konania je vyvlastňovaný povinný zdržať sa nakladania s vyvlastňovaným pozemkom alebo s vyvlastňovanou stavbou okrem práva uzavrieť nájomnú zmluvu. Právne úkony, ktorými vyvlastňovaný poruší túto povinnosť, okrem práva uzavrieť nájomnú zmluvu, sú neplatné; to neplatí pri zmluve uzavretej s vyvlastniteľom alebo pri právnom úkone, ktorý vyvlastňovaný vykoná po lehote na rozhodnutie ustanovenej vyvlastňovaciemu orgánu podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.11)
(9) Vyvlastňovací orgán písomne v lehote desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania podľa odseku 8 oznámi príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, na účely zápisu poznámky do katastra nehnuteľností, deň, od ktorého sa vyvlastňovanému zakazuje nakladať s pozemkom alebo so stavbou.12) Ak zanikne zákaz nakladania s pozemkom alebo so stavbou podľa odseku 8, vyvlastňovací orgán bezodkladne písomne oznámi okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností túto skutočnosť.
(10) Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie o návrhu.
(11) Vyvlastňovací orgán písomne oznámi účastníkom vyvlastňovacieho konania a zúčastneným osobám termín uskutočnenia ústneho pojednávania o návrhu najmenej 15 dní vopred.
(12) Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
(13) Účastník vyvlastňovacieho konania môže uplatniť námietku predpojatosti, ktorá obsahuje skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca vyvlastňovacieho orgánu, najneskôr na ústnom pojednávaní alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. V námietke predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec vyvlastňovacieho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník vyvlastňovacieho konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Vyvlastňovací orgán poučí účastníka vyvlastňovacieho konania o možnosti uplatniť námietku predpojatosti v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.

§ 11

(1) Ak sa vo vyvlastňovacom konaní preukáže, že nie sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán návrh zamietne. Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o zamietnutí návrhu príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.
(2) Vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba má voči vyvlastniteľovi pri zamietnutí návrhu nárok na náhradu škody a účelne vynaložených nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom o uspokojení týchto nárokov a ich výške, rozhodne súd.

§ 12

Zastavenie vyvlastňovacieho konania

(1) Vyvlastňovací orgán zastaví vyvlastňovacie konanie, ak
a) vyvlastniteľ vezme návrh späť,
b) v priebehu vyvlastňovacieho konania uzavrú vyvlastniteľ a vyvlastňovaný písomnú dohodu o získaní práva k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie účelu vyvlastnenia.
(2) K späťvzatiu návrhu vyvlastniteľom sa nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania.
(3) Proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania vydanému podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.
(4) Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie o zastavení vyvlastňovacieho konania musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.10)
(5) Ak vyvlastňovací orgán zastaví vyvlastňovacie konanie z dôvodu späťvzatia návrhu, má vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba voči vyvlastniteľovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vyvlastňovacím konaním alebo v jeho dôsledku. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastňovaným a vyvlastniteľom o uspokojení nárokov na náhradu škody a ich výške, rozhodne o nich súd.

§ 13

Rozhodnutie o vyvlastnení

(1) Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
(2) Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán
a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 ,
e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené,
g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
(3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán
a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
(4) Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj
a) údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b),
b) označenie vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, alebo ich častí v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. d),
c) označenie geometrického plánu, ktorý je podkladom na vyvlastnenie, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku alebo časť stavby, alebo ak sa vo vyvlastňovacom konaní navrhuje zlúčenie viacerých pozemkov alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,
d) poučenie o možnostiach a podmienkach zrušenia vyvlastnenia,
e) ďalšie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia a jeho náhrady.
(5) Rozhodnutie o vyvlastnení nemožno účastníkom vyvlastňovacieho konania oznámiť ústnym vyhlásením.
(6) Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o vyvlastnení príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.10)

§ 14

(1) Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
(2) Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

§ 15

Účinky vyvlastnenia

(1) Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.
(2) Právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú
a) záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,
b) exekučné záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,
c) daňové záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe,
d) práva účastníkov konkurzného konania, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe,
e) vecné bremeno k pozemku alebo ku stavbe okrem zákonného vecného bremena,
f) predkupné právo, ak má účinky vecného práva,
g) nájom pozemku, stavby alebo ich častí.
(3) Na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností vykoná výmaz práv uvedených v odseku 2 v katastri nehnuteľností.
(4) Vyvlastňovací orgán rozhodne, že právne vzťahy podľa odseku 2 nezanikajú, ak verejný záujem vyžaduje, aby aj po vyvlastnení pozemok alebo stavbu naďalej zaťažovali alebo ak ďalší výkon práv vyplývajúcich z týchto právnych vzťahov nebráni ani podstatne neobmedzuje dosiahnutie účelu, na ktorý sa má pozemok alebo stavba vyvlastniť.
(5) Vyvlastnením nezaniká
a) nájom bytu alebo nebytového priestoru,
b) právo užívať byt, ktoré nadobudol účastník vyvlastňovacieho konania pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení z iného právneho vzťahu ako z nájmu, najmä z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zo zmluvy o výpožičke.
(6) Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení môže vyvlastniteľ vypovedať nájom bytu, ak ďalšie užívanie bytu nájomcom bráni účelu vyvlastnenia; to sa primerane vzťahuje aj na vypovedanie práva užívať byt, ktorý je užívaný podľa odseku 5 písm. b).
(7) Nájomca bytu má pri vypovedaní nájmu podľa odseku 6 právo na zabezpečenie nájmu náhradného bytu, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a nájomným primeraný bytu, ktorému nájom skončí na základe výpovede, a to s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu a členov jeho domácnosti. Nájom bytu sa neskočí skôr, než vyvlastniteľ poskytne takýto náhradný byt. Na požiadanie nájomcu je vyvlastniteľ povinný uhradiť nájomcovi nevyhnutné výdavky spojené so sťahovaním. Právo vypovedať nájom bytu nie je dotknuté.
(8) Právo na zabezpečenie nájmu náhradného bytu podľa odseku 7 sa vzťahuje aj na toho, kto užíva byt podľa odseku 5 písm. b).
(9) Odsek 5 písm. a) a odseky 6 a 7 sa nevzťahujú na vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3)

§ 16

Užívanie vyvlastneného pozemku alebo vyvlastnenej stavby

(1) Vyvlastnený pozemok alebo vyvlastnenú stavbu možno užívať len na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
(2) S užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a pri líniovej stavbe13) nesmie trvať viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

§ 17

Zrušenie vyvlastnenia

(1) Na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov zruší vyvlastňovací orgán úplne alebo čiastočne vyvlastnenie, ak sa v lehote podľa § 16 ods. 2 nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila.
(2) Na návrh vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu zruší vyvlastňovací orgán úplne alebo čiastočne vyvlastnenie aj vtedy, ak vyvlastniteľ nezaplatí vyvlastnenému náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.
(3) Návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že sa nezačalo v lehote podľa § 16 ods. 2 s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, možno podať do piatich rokov po uplynutí tejto lehoty. Pred uplynutím lehoty podľa § 16 ods. 2 možno podať návrh len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť alebo bolo právoplatne zrušené.
(4) Návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že vyvlastniteľ nezaplatil náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení, môže vyvlastnený podať do piatich rokov po uplynutí lehoty na zaplatenie náhrady uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.
(5) Vyvlastňovací orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti; rozhodnutie o zrušení vyvlastnenia musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.10)
(6) Práva, ktoré boli vyvlastnenému rozhodnutím o vyvlastnení odňaté alebo obmedzené, opäť nadobúda vyvlastnený alebo jeho právny nástupca dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia. Účinky spojené s vyvlastnením, ktoré nastali podľa § 15 ods. 2 zostávajú zachované. Nárok na náhradu škody a nákladov spojených s vyvlastnením, ktoré vznikli účastníkom vyvlastňovacieho konania, zostávajú zachované.
(7) Ak vyvlastnenie bolo úplne alebo čiastočne zrušené, má vyvlastniteľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady za vyvlastnenie. Ak nedôjde k dohode medzi vyvlastneným alebo jeho právnym nástupcom a vyvlastniteľom o uspokojení týchto nárokov a ich výške, rozhodne o nich súd.

§ 18

Spoločné ustanovenia

(1) Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,14) ak tento zákon neustanovuje inak
(2) Vyvlastnenie a vyvlastňovacie konanie upravené osobitnými zákonmi15) nie sú týmto zákonom dotknuté.

§ 19

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016

Konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2016 sa dokončia podľa predpisu účinného do 30. júna 2016.


Čl. II

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 139/1982 Zb., zákona č. 27/1984 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 395/1998 Z. z., zákona č. 343/1999 Z. z., zákona č. 388/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 439/2001 Z. z., zákona č. 524/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 639/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 368/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 488/2013 Z. z. a zákona č. 293/2014 Z. z. sa mení takto:
1. V § 17 ods. 1 prvá veta znie:
„Písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní,6c) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6c znie:
6c) § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. § 17a znie:
„Z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.“.
3. Poznámka pod čiarou k odkazu 6d znie:
6d) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 282/2015 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 500/2007 Z. z., zákona č. 179/2008 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 469/2009 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z. a zákona č. 259/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 5 ods. 2 sa na konci pripája veta:
„Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania prístavov určených na verejné používanie možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.1c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:
1c) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 208/2009 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 38/2014 Z. z. a zákona č. 104/2014 Z. z. sa mení takto:
V § 43a odsek 1 znie:
(1) Ak je ohrozené zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže krajský pamiatkový úrad alebo iná osoba dať príslušnému vyvlastňovaciemu úradu návrh na jej vyvlastnenie vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.38a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38a znie:
38a) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. V

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 47 ods. 2 sa za slová „colné konanie,“ vkladajú slová „vyvlastňovacie konanie“.
2. V § 47 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
(3) Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán.“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Čl. VI

Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 235/2011 Z. z., zákona č. 70/2012 Z. z. a zákona č. 368/2013 Z. z. sa mení takto:
1. V § 6 sa vypúšťajú odseky 2 a 4.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2 a doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 5.
2. V § 6 ods. 4 sa nahrádzajú slová „odseku 4 alebo odseku 5“ slovami „odseku 3“.
3. V § 9a ods. 3 v druhej vete sa slová „stavebného zákona“ nahrádzajú slovami „všeobecného predpisu o vyvlastňovaní“.
4. Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:
12) Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
5. Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:
14) § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 4 zákona č. 282/2015 Z. z.“.

Čl. VII

Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 393/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 432/2013 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z. a zákona č. 259/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 10 sa vkladá § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠10a

Výkup nehnuteľností

Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:
4a) § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. V § 11 ods. 2 sa slová „upravujú všeobecné predpisy“ nahrádzajú slovami „upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.5)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
5) Zákon č. 282/2015 Z. z.“.


Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.


Andrej Kiska v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.

Poznámky pod čiarou

1)§ 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

2)§ 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3)§ 17a zákona č. 135/1961 Zb. o v znení neskorších predpisov.
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.
§ 31 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 5 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
§ 11 zákona č. 513/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4)§ 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5)§ 8 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z.

6)§ 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

7)§ 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

8)Napríklad § 41a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 23 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

9)§ 8 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

10)§ 42 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

11)§ 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny zákon) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.

12)§ 38 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13)Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

14)Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

15)Napríklad zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 281/2015 Z. z. – Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

281
ZÁKON
z 25. septembra 2015
o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len „štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov.
(2) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

Vymedzenie niektorých pojmov

§ 2

(1) Štátna služba je činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona a z osobitných predpisov.1)
(2) Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Ak sa v tomto zákone používa pojem profesionálny vojak, rozumie sa tým aj profesionálna vojačka.
(3) Minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti je časový úsek, po ktorého uplynutí možno profesionálneho vojaka vymenovať do inej vojenskej hodnosti alebo povýšiť. Minimálne doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú uvedené v prílohe č. 1.
(4) Maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú uvedené v prílohe č. 1.
(5) Veková hranica je vymedzenie fyzického veku profesionálneho vojaka, do ktorého môže zotrvať v štátnej službe. Vekové hranice sú uvedené v prílohe č. 1.
(6) Doba na vymenovanie alebo povýšenie do vojenskej hodnosti (ďalej len „doba povýšenia“) je časový úsek, počas ktorého môže byť profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený do vojenskej hodnosti. Doba povýšenia začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti a skončí sa 12 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo 12 mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice.

§ 3

Na účely tohto zákona
a) miesto výkonu štátnej služby je obec alebo inak určené miesto, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu,
b) občan je občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,
c) kontaktná osoba je blízka osoba2) alebo iná osoba, ktorú profesionálny vojak určí na účely zabezpečenia kontaktu pri mimoriadnej udalosti podľa tohto zákona alebo aj inej udalosti, ak je zabezpečenie kontaktu potrebné; kontaktná osoba musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,3)
d) služobná kariéra je postup profesionálneho vojaka vo vojenských hodnostiach, do ktorých je vymenovaný alebo povýšený, a vo funkciách, do ktorých je vymenovaný alebo ustanovený počas trvania služobného pomeru,
e) organizačná zmena je
1. zrušenie funkcie,
2. zmena vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, alebo
3. zmena vojenskej odbornosti a jej špecializácie, ak profesionálny vojak v dôsledku takejto zmeny prestane spĺňať kvalifikačné predpoklady alebo požiadavky na výkon štátnej služby,
f) iná funkcia je funkcia, do ktorej môže byť profesionálny vojak ustanovený, okrem funkcie,
1. pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie podľa § 71 ods. 1,
2. pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje skončenie vyčlenenia, ak ide o profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo
3. ktorá je podľa § 80 ods. 4 určená na ustanovenie profesionálneho vojaka po skončení jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
g) medzinárodná organizácia je najmä Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia Spojených národov.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby.
(2) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia občana a profesionálneho vojaka z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.5)
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.
(4) Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.4)Služobný úrad je povinný na podnet občana a profesionálneho vojaka bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
(5) Služobný úrad alebo veliteľ nesmie profesionálneho vojaka žiadnym spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich z výkonu štátnej služby alebo z uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania.
(6) Služobný úrad zabezpečí oboznámenie občana a profesionálneho vojaka s ustanoveniami o zákaze diskriminácie podľa odsekov 1 až 5.

§ 5

Hlavný služobný úrad

(1) Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vedúcim hlavného služobného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(2) Hlavný služobný úrad
a) riadi služobné úrady,
b) zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,
c) kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,
d) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.
(3) Hlavný služobný úrad je služobným úradom pre
a) náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník generálneho štábu“),