Kategórie
Zákony

Zákon č. 281/2015 Z. z. – Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

281

ZÁKON

z 25. septembra 2015

o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len „štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov.

(2) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

Vymedzenie niektorých pojmov

§ 2

(1) Štátna služba je činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona a z osobitných predpisov.1)

(2) Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Ak sa v tomto zákone používa pojem profesionálny vojak, rozumie sa tým aj profesionálna vojačka.

(3) Minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti je časový úsek, po ktorého uplynutí možno profesionálneho vojaka vymenovať do inej vojenskej hodnosti alebo povýšiť. Minimálne doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú uvedené v prílohe č. 1.

(4) Maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú uvedené v prílohe č. 1.

(5) Veková hranica je vymedzenie fyzického veku profesionálneho vojaka, do ktorého môže zotrvať v štátnej službe. Vekové hranice sú uvedené v prílohe č. 1.

(6) Doba na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti (ďalej len „doba povýšenia“) je časový úsek, počas ktorého môže byť profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený do vojenskej hodnosti. Doba povýšenia začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti. Plynutie doby povýšenia sa preruší 12 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo 12 mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice. Doba povýšenia začne opäť plynúť odo dňa nasledujúceho po rozhodnutí o vymenovaní do stálej štátnej služby alebo po rozhodnutí o povolení výnimky na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice profesionálneho vojaka.

§ 3

Na účely tohto zákona

a) miesto výkonu štátnej služby je obec alebo inak určené miesto, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu,

b) občan je občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

c) kontaktná osoba je blízka osoba2) alebo iná osoba, ktorú profesionálny vojak určí na účely zabezpečenia kontaktu pri mimoriadnej udalosti podľa tohto zákona alebo aj inej udalosti, ak je zabezpečenie kontaktu potrebné; kontaktná osoba musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,3)

d) služobná kariéra je postup profesionálneho vojaka vo vojenských hodnostiach, do ktorých je vymenovaný alebo povýšený, a vo funkciách, do ktorých je vymenovaný alebo ustanovený počas trvania služobného pomeru,

e) organizačná zmena je

1. zrušenie funkcie,

2. zmena vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, alebo

3. zmena vojenskej odbornosti a jej špecializácie, ak profesionálny vojak v dôsledku takejto zmeny prestane spĺňať kvalifikačné predpoklady alebo požiadavky na výkon štátnej služby,

f) iná funkcia je funkcia, do ktorej môže byť profesionálny vojak ustanovený, okrem funkcie,

1. pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie podľa § 71 ods. 1,

2. pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje skončenie vyčlenenia, ak ide o profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo

3. ktorá je podľa § 80 ods. 4 určená na ustanovenie profesionálneho vojaka po skončení jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

g) medzinárodná organizácia je najmä Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia Spojených národov.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby.

(2) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia občana a profesionálneho vojaka z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.5)

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.

(4) Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.4) Služobný úrad je povinný na podnet občana a profesionálneho vojaka bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

(5) Služobný úrad alebo veliteľ nesmie profesionálneho vojaka žiadnym spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich z výkonu štátnej služby alebo z uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania.

(6) Služobný úrad zabezpečí oboznámenie občana a profesionálneho vojaka s ustanoveniami o zákaze diskriminácie podľa odsekov 1 až 5.

§ 5

Hlavný služobný úrad

(1) Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vedúcim hlavného služobného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(2) Hlavný služobný úrad

a) riadi služobné úrady,

b) zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,

c) kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,

d) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

(3) Hlavný služobný úrad je služobným úradom pre

a) náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník generálneho štábu“),

b) riaditeľa Vojenského spravodajstva,

c) riaditeľa Vojenskej polície a

d) rektora vojenskej vysokej školy.

§ 6

Služobný úrad

(1) Služobný úrad na účely tohto zákona je

a) ministerstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených podľa § 71 ods. 1 písm. a),

b) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie podľa § 71 ods. 5,

c) Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „vojenská kancelária prezidenta“) pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej kancelárie prezidenta a Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „čestná stráž prezidenta“),

d) Vojenské spravodajstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva,

e) Vojenská polícia pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenskej polície,

f) vojenská vysoká škola pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej vysokej školy.

(2) Služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich a plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona.

(3) V mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich v rozsahu ustanovenom zákonom aj minister.

(4) Služobný úrad a minister v mene štátu rozhodujú vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,5) a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich, ak nastane dôvod skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. a), c), d), f) tretieho bodu, g) a k), ods. 2 písm. h) a i) a ods. 5 písm. b) až g) iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.6)

(5) Služobné úrady podľa odseku 1 písm. b) ustanoví služobný predpis.

§ 7

Vedúci služobného úradu

(1) V služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu.

(2) Na účely tohto zákona vedúcim služobného úradu je

a) vedúci služobného úradu ministerstva7) v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. a),

b) vedúci organizačnej zložky ozbrojených síl v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. b),

c) náčelník vojenskej kancelárie prezidenta v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. c),

d) riaditeľ Vojenského spravodajstva v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d),

e) riaditeľ Vojenskej polície v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. e),

f) rektor vojenskej vysokej školy v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. f).

(3) Vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich rozhoduje prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).

(4) Vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich rozhoduje riaditeľ Vojenského spravodajstva.

(5) V čase neprítomnosti vedúceho služobného úradu alebo ak funkcia vedúceho služobného úradu nie je obsadená, za vedúceho služobného úradu rozhoduje

a) profesionálny vojak, ktorému zastupovanie neprítomného vedúceho služobného úradu vyplýva z funkcie,

b) profesionálny vojak, ktorý je poverený

1. zastupovaním neprítomného vedúceho služobného úradu alebo

2. výkonom voľnej funkcie vedúceho služobného úradu, alebo

c) vedúci štátny zamestnanec,8) alebo vedúci zamestnanec,9) ktorý je poverený zastupovaním neprítomného vedúceho služobného úradu.

(6) Rozsah pôsobnosti vedúceho služobného úradu podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a f) ustanoví služobný predpis.

§ 8

Veliteľ

(1) Veliteľ na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu.

(2) Veliteľ podľa odseku 1 je aj profesionálny vojak,

a) ktorému zastupovanie neprítomného veliteľa vyplýva z funkcie,

b) ktorý je poverený zastupovaním neprítomného veliteľa,

c) ktorý je poverený výkonom voľnej funkcie veliteľa.

(3) Veliteľ podľa odseku 1 je aj

a) prezident, minister, štátny tajomník ministerstva a riaditeľ Vojenského spravodajstva,

b) vedúci služobného úradu ministerstva,7) vedúci štátny zamestnanec8) a vedúci zamestnanec.9)

(4) Pri uplatňovaní pôsobnosti voči podriadeným profesionálnym vojakom je veliteľ podľa odseku 1 nadriadený podľa funkcie. Ak veliteľ nie je nadriadený podľa funkcie, je nadriadený podľa vojenskej hodnosti.

(5) Rozsah pôsobnosti veliteľa podľa odseku 1 a odseku 3 písm. b) ustanoví služobný predpis.

(6) Rozsah pôsobnosti veliteľa ustanovený osobitným predpisom10) nie je týmto zákonom dotknutý.

§ 9

Základné povinnosti veliteľa

Veliteľ je povinný

a) riadiť, organizovať a kontrolovať výkon štátnej služby podriadených profesionálnych vojakov,

b) zabezpečovať, aby podriadení profesionálni vojaci boli náležite vycvičení, vyškolení a riadne oboznámení so služobnými predpismi, vojenskými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi, ako aj s informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

c) vytvárať podriadeným profesionálnym vojakom podmienky na riadny výkon štátnej služby, najmä zabezpečovať materiálne a technické podmienky pracoviska vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov nevyhnutných na riadny a bezpečný výkon štátnej služby,

d) viesť podriadených profesionálnych vojakov k dodržiavaniu základných povinností a služobnej disciplíny, vyvodzovať dôsledky z neplnenia základných povinností a z porušovania služobnej disciplíny a vykonávať disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona,

e) zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby a kontrolovať dodržiavanie predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a v oblasti prevádzky technických zariadení; ak veliteľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie,

f) navrhovať opatrenia, ak zistil dôvod na zmenu v služobnom pomere alebo dôvod na skončenie služobného pomeru podriadeného profesionálneho vojaka,

g) vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania11) profesionálneho vojaka, viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania a viesť evidenciu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz“),

h) zabezpečiť vedenie písomností týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka v osobnom spise profesionálneho vojaka.

§ 10

Služobné predpisy

(1) Služobné predpisy sú predpisy, ktorými sa v medziach tohto zákona ustanovujú podrobnosti o štátnej službe a podrobnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru.

(2) Služobné predpisy vydáva hlavný služobný úrad, ak tento zákon v § 137 ods. 4 neustanovuje inak.

(3) Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi riadne oboznámení.

§ 11

Systemizácia

(1) Systemizácia na účely tohto zákona je určenie počtu miest profesionálnych vojakov a určenie objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov.

(2) Počet miest profesionálnych vojakov, pri zachovaní celkových početných stavov profesionálnych vojakov12) a objem finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov schvaľuje každoročne vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh počtu miest a objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov pripravuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(3) Systemizáciu v členení podľa vojenských hodností určuje

a) minister na základe podkladov, ktoré mu predkladá

1. náčelník generálneho štábu za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) a f),

2. riaditeľ Vojenského spravodajstva za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d),

3. riaditeľ Vojenskej polície za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. e),

b) prezident na základe podkladov, ktoré mu predkladá náčelník vojenskej kancelárie prezidenta za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. c).

(4) Zmeny v systemizácii, ktoré nezvyšujú počet miest profesionálnych vojakov alebo ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, môže vykonať

a) minister

1. v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) a f) na návrh náčelníka generálneho štábu,

2. v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d) na návrh riaditeľa Vojenského spravodajstva,

3. v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. e) na návrh riaditeľa Vojenskej polície,

b) prezident v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. c).

(5) Zmeny v systemizácií minister vykoná, ak v priebehu roka vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky vykoná úpravu počtu miest profesionálnych vojakov alebo objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov.

Obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov

§ 12

(1) Petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka.

(2) Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Profesionálny vojak sa nesmie aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo politickými hnutiami.

(4) Profesionálny vojak sa nesmie združovať v odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu.

(5) Profesionálnemu vojakovi možno z dôvodu prípravy na plnenie úloh ozbrojených síl alebo na plnenie úloh podľa osobitných predpisov13) s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom obmedziť osobnú slobodu pri výcviku, ktorým sa má prehĺbiť alebo preveriť jeho psychická odolnosť a fyzická odolnosť čo najvernejším priblížením k skutočným podmienkam plnenia úloh; súhlas môže profesionálny vojak vziať späť aj počas výcviku.

§ 13

(1) Profesionálny vojak nesmie

a) podnikať,

b) vykonávať inú zárobkovú činnosť; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,14)

c) byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(2) Zákaz podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na

a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

b) lekársku posudkovú činnosť,

c) poskytovanie veterinárnej starostlivosti,

d) výkon osobnej asistencie podľa osobitného predpisu,15)

e) vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť, trénerskú činnosť, umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo na prekladateľskú činnosť,16)

f) činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske a zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, alebo zdravotníckeho pracovníka v táboroch pre deti a mládež,

g) správu vlastného majetku, majetku maloletého dieťaťa17) a na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

h) činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

i) činnosť v poradnom orgáne vlády,

j) vykonávanie funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie alebo funkcie člena komisie pre referendum alebo

k) činnosť člena v rozkladovej komisii.

(3) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy pod dočasnou legendou alebo trvalou legendou.

(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. c) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo ministrom.

(5) Profesionálny vojak uvedený v odseku 4 nesmie za členstvo v týchto orgánoch poberať odmenu alebo iné výhody.

§ 14

Informačný systém

(1) Služobný úrad na účely spracúvania osobných údajov18) o fyzických osobách vymedzených týmto zákonom zriaďuje a prevádzkuje informačný systém, v ktorom sa vedie register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy.

(2) Register občanov obsahuje súbor osobných údajov občana a jeho rodičov, ktoré sa uchovávajú päť rokov.

(3) Register profesionálnych vojakov obsahuje súbor osobných údajov profesionálnych vojakov, ich blízkych osôb2) a nimi určených kontaktných osôb, ktoré sa spracúvajú po celý čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka.

(4) Register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, obsahuje súbor ich osobných údajov a súbor osobných údajov ich blízkych osôb,2) ktoré sa uchovávajú po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka.

(5) Register identifikačnej databázy obsahuje súbor údajov podľa § 60 ods. 2 o profesionálnych vojakoch a profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer, a uchovávajú sa po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka.

(6) Registre podľa odsekov 2 až 4 sa vedú v elektronickej podobe a v listinnej podobe.

(7) Informačný systém podľa odseku 1, ktorý obsahuje údaje o občanoch, ktorí požiadali o prijatie do štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve, o profesionálnych vojakoch vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a o profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer vo Vojenskom spravodajstve, vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo.

(8) Služobný úrad je povinný Vojenskému spravodajstvu na plnenie jeho úloh podľa osobitného predpisu19) umožniť nepretržitý a priamy prístup k informáciám zhromaždeným v registroch podľa odsekov 2 až 5.

(9) Služobný úrad môže poskytovať informácie z registrov podľa odsekov 2 až 4 len s písomným súhlasom občana alebo profesionálneho vojaka alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.20)

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNA SLUŽBA

§ 15

Druhy štátnej služby

(1) Druhy štátnej služby sú

a) prípravná štátna služba,

b) dočasná štátna služba,

c) stála štátna služba,

d) krátkodobá štátna služba.

(2) Prípravná štátna služba je štátna služba, počas ktorej sa profesionálny vojak pripravuje na vykonávanie dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby.

(3) Dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby a ktorá trvá do

a) doby uvedenej v § 28 ods. 1 písm. a) alebo v § 28 ods. 2,

b) uplynutia maximálnej doby štátnej služby alebo

c) vekovej hranice, ak túto vekovú hranicu profesionálny vojak dosiahne pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby a nebola mu povolená výnimka podľa § 32.

(4) Stála štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do stálej štátnej služby a ktorá trvá do dosiahnutia vekovej hranice, ak tento zákon v § 32 neustanovuje inak.

(5) Krátkodobá štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do krátkodobej štátnej služby vo funkcii určenej služobným úradom a ktorá trvá po dobu dohodnutú so služobným úradom.

Podmienky prijatia do štátnej služby

§ 16

(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ak

a) požiadal o prijatie do štátnej služby,

b) ku dňu prijatia do štátnej služby dosiahol najmenej 18 rokov veku,

c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

d) má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej republiky a štátne občianstvo štátu, ktorý je

1. členským štátom Európskej únie, alebo

2. členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika,

e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) je bezúhonný,

g) je spoľahlivý,

h) ovláda štátny jazyk,

i) dosiahol vzdelanie na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, do ktorej má byť po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený; to neplatí, ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské štúdium, na ktoré bol prijatý,

j) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,21)

k) je zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný,

l) spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) ak sú požadované na výkon funkcie, do ktorej bude ustanovený vo Vojenskom spravodajstve,

m) ku dňu prijatia do štátnej služby skončil činnosti, ktorých vykonávanie je obmedzené alebo zakázané podľa § 12 a ku dňu prijatia do štátnej služby skončil, prerušil alebo pozastavil výkon činností, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 13,

n) nie je voči nemu vedené trestné stíhanie,23)

o) súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,

p) úspešne absolvoval výberové konanie alebo prijímacie konanie.

(2) Podmienky podľa odseku 1 písm. c) až g), k) a l) musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby.

(3) O prijatie do štátnej služby možno požiadať služobný úrad písomne alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Ak občan podal žiadosť elektronickými prostriedkami nepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom, je potrebné doručiť služobnému úradu žiadosť aj písomne najneskôr do piatich dní odo dňa podania žiadosti elektronickými prostriedkami.

(4) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský24) alebo úmyselný trestný čin,25) a v prípade trestného činu vojenského a zločinu26) aj občan, ktorému bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.

(5) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ak

a) trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa odseku 4 sa skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky,

b) trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa odseku 4 bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej lehoty,

c) je alebo bol liečený zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných látok alebo psychotropných látok (ďalej len „omamné alebo psychotropné látky“) alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol alebo požíva iné omamné alebo psychotropné látky alebo je alebo bol liečený z patologického hráčstva,

d) je členom alebo sympatizantom skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd alebo sa podieľa na ich podpore alebo propagácii,

e) bol zo štátnej služby podľa tohto zákona alebo z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že

1. na základe záverov služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu alebo profesionálnu službu,

2. porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka, obmedzenie alebo zákaz podľa tohto zákona alebo z dôvodu, že závažným spôsobom porušil niektorú zo základných povinností profesionálneho vojaka alebo zákaz podľa predchádzajúcich právnych predpisov,

3. mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona alebo z dôvodu, že opakovane porušil základnú povinnosť podľa predchádzajúcich právnych predpisov,

4. bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti, ktorú má ako profesionálny vojak vykonávať, alebo trest straty vojenskej a inej hodnosti,

f) jeho predchádzajúci služobný pomer podľa osobitných predpisov27) sa skončil z dôvodov, že

1. na základe záverov služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe podľa osobitných predpisov,

2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom,

3. nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby podľa osobitného predpisu,28)

g) jeho predchádzajúci štátnozamestnanecký pomer sa skončil z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny alebo jeho predchádzajúci pracovný pomer sa skončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

(6) Bezúhonnosť podľa odseku 4 a spoľahlivosť podľa odseku 5 písm. a) a b) sa vo výberovom konaní a prijímacom konaní preukazuje odpisom registra trestov; v prijímacom konaní možno bezúhonnosť a spoľahlivosť preukázať aj odpisom registra trestov, ktorý bol služobnému úradu vydaný na účely preukázania bezúhonnosti podľa osobitného zákona.22) Údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov služobný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.

(7) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ani občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(8) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať

a) jeho údaje

1. meno, priezvisko a rodné priezvisko,

2. titul, vedeckú hodnosť,

3. rodné číslo,

4. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

5. adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

6. štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho občianstva,

7. číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,

8. vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení a oprávnení,

9. znalosť cudzieho jazyka,

10. zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

11. prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

12. miesto, čas trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere (§ 31) a dosiahnutú vojenskú hodnosť alebo inú hodnosť,

13. závislosť od požívania alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok, alebo od patologického hráčstva,

b) meno, priezvisko a rodné priezvisko jeho rodičov,

c) závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,

d) závery psychodiagnostického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti,

e) závery previerky fyzickej zdatnosti,

f) závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.

(9) Po prijatí občana do štátnej služby služobný úrad spracúva na účely

a) plnenia úloh podľa tohto zákona a posúdenia nárokov profesionálneho vojaka v súvislosti s výkonom štátnej služby

1. údaje podľa odseku 8,

2. príslušnosť k vojenskému útvaru,

3. osobné údaje o jeho rodinnom stave,

4. údaje o oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,22)

5. údaje o zdravotnej klasifikácii, krvnej skupine a o zdravotnom poistení,

6. zobrazenie podoby tváre,

7. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu kontaktnej osoby a spôsob vyrozumenia kontaktnej osoby,

8. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu jeho blízkych osôb,2)

9. potvrdenie o registrácii v príslušnej komore zdravotníckych pracovníkov a výsledok hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, ak je profesionálny vojak zdravotníckym pracovníkom a vykonáva zdravotnícke povolanie v štátnej službe po ustanovení do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo,

b) kontroly dodržiavania liečebného režimu, posudzovania dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a posudzovania podľa osobitného predpisu29)

1. adresu uvedenú na potvrdení o dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

2. začiatok, trvanie a koniec dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

3. meno a priezvisko ošetrujúceho lekára, ktorý uznal dočasnú neschopnosť pre chorobu alebo úraz,

4. miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ošetrujúceho lekára.

(10) Služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) môže so súhlasom ministra výnimočne prijať do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva aj občana, ktorý nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti.

§ 17

(1) Občana, ktorý je blízkou osobou2) veliteľa alebo profesionálneho vojaka, nemožno prijať do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby, ak by vo funkcii, do ktorej má byť ustanovený, bol v jeho priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo by jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého.

(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do dočasnej štátnej služby, do stálej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1.

Výberové konanie

§ 18

(1) Funkcia, do ktorej sa občan ustanoví pri prijatí do štátnej služby, sa obsadzuje na základe výberového konania.

(2) Výberovým konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Výberovým konaním sa overuje aj splnenie podmienok, ktoré sú potrebné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať bezprostredne po vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby.

(3) Výberové konanie je verejné a začína sa vyhlásením vo všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie. Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad s uvedením údajov, ktorými sú

a) názov funkcie,

b) druh štátnej služby,

c) podmienky prijatia do štátnej služby,

d) zoznam požadovaných dokladov podľa odseku 5,

e) termín a miesto na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby,

f) doba trvania štátnej služby, ak ide o krátkodobú štátnu službu.

(4) Lehota na podanie žiadosti o prijate do štátnej služby nesmie byť kratšia ako 21 dní odo dňa vyhlásenia výberového konania.

(5) Vo výberovom konaní občan predloží

a) vyplnený osobný dotazník, ktorého súčasťou sú osobné údaje uvedené v § 16 ods. 8 písm. a) a b),

b) životopis,

c) občiansky preukaz,

d) doklady o dosiahnutom vzdelaní, o absolvovaných kurzoch, získané osvedčenia alebo oprávnenia alebo ich osvedčené kópie,

e) potvrdenie o povinnej vojenskej službe, ak ju absolvoval,

f) čestné vyhlásenie, že

1. sa považuje za spoľahlivého podľa § 16 ods. 1 písm. g),

2. ovláda štátny jazyk,

3. má štátne občianstvo podľa § 16 ods. 1 písm. d),

4. nevykonáva činnosti, ktorých vykonávanie je v štátnej službe obmedzené alebo zakázané podľa § 12 a 13 alebo, že ku dňu prijatia do štátnej služby vykonávanie činností podľa § 12 skončí a vykonávanie činností podľa § 13 skončí, preruší alebo pozastaví,

5. voči nemu nie je vedené trestné stíhanie,

6. súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,

7. bol oboznámený s podmienkami výkonu štátnej služby,

g) osvedčenú kópiu rodného listu.

(6) Vo výberovom konaní na funkciu vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba občan predloží aj písomné stanovisko príslušnej cirkevnej autority.30)

(7) Občana, ktorý je na základe výsledkov lekárskej prehliadky podľa § 19 ods. 2 písm. a) zdravotne spôsobilý a spĺňa podmienky ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a) až j), n) a o), služobný úrad pozve na posúdenie psychickej spôsobilosti a vykonanie previerky fyzickej zdatnosti najmenej sedem dní pred ich uskutočnením.

§ 19

(1) Výberové konanie uskutočňujú výberové komisie zriadené služobným úradom.

(2) Zdravotná spôsobilosť občana sa posudzuje v rámci výberového konania

a) lekárskou prehliadkou, ktorú možno doplniť na náklady služobného úradu odborným vyšetrením,

b) vyšetrením na prítomnosť metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.

(3) Posúdenie psychickej spôsobilosti občana sa vykonáva v rámci výberového konania psychodiagnostickým vyšetrením, ktoré vykonáva psychológ spĺňajúci podmienky na vykonávanie psychologickej činnosti.31)

(4) Previerka fyzickej zdatnosti občana sa vykonáva praktickým preskúšaním v rámci výberového konania.

(5) Výberové konanie sa skončí oznámením služobného úradu občanovi o jeho prijatí alebo neprijatí do štátnej služby alebo späťvzatím žiadosti o prijatie do štátnej služby. Výsledok výberového konania služobný úrad písomne oznámi občanovi do 21 dní od vyhodnotenia splnenia podmienok pre prijatie do štátnej služby; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.

(6) Podrobnosti o výberovom konaní, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberového konania ustanoví služobný predpis.

(7) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby,

b) spôsob posudzovania psychickej spôsobilosti a previerky fyzickej zdatnosti občana na prijatie do štátnej služby.

Prijímacie konanie

§ 20

(1) Služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) prijíma občana do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva na základe výsledkov prijímacieho konania.

(2) Prijímacím konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Prijímacím konaním sa overuje aj splnenie podmienok, ktoré sú potrebné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať bezprostredne po vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(3) Prijímacie konanie je neverejné a začína sa zaradením občana do prijímacieho konania na základe podanej žiadosti občana o prijatie do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. O zaradení alebo nezaradení občana do prijímacieho konania rozhoduje služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d).

(4) Zaradenie alebo nezaradenie občana do prijímacieho konania sa občanovi oznámi do 60 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti o prijatie do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(5) V prijímacom konaní občan predloží dokumenty a doklady uvedené v § 18 ods. 5.

§ 21

(1) Prijímacie konanie uskutočňuje prijímacia komisia, ktorú zriadi služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d).

(2) Na prijímacie konanie sa vzťahuje § 19 ods. 2 až 4 a 7.

(3) Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 16 ods. 5 písm. c) a d) a ods. 7 sa občan podrobuje aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti. Podmienky výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti ustanoví služobný predpis.

(4) Prijímacie konanie sa skončí oznámením služobného úradu občanovi o jeho prijatí do štátnej služby, späťvzatím žiadosti o prijatie do štátnej služby alebo zamietnutím žiadosti o prijatie do štátnej služby bez zdôvodnenia.

(5) Podrobnosti o prijímacom konaní, o vytvorení a zložení prijímacej komisie, o postupe a spôsobe overenia splnenia podmienok na prijatie do štátnej služby a o vyhodnotení výsledkov prijímacieho konania vo Vojenskom spravodajstve ustanoví služobný predpis.

Prípravná štátna služba

§ 22

(1) Prípravnú štátnu službu profesionálny vojak vykonáva vo funkcii

a) čakateľ, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

b) kadet, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

(2) Do prípravnej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ktorý spĺňa podmienky na prijatie do štátnej služby a v roku prijatia do štátnej služby dosiahne najviac vek

a) 30 rokov, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

b) 25 rokov, ak počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské štúdium potrebné na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov,

c) 30 rokov, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(3) Obmedzenie veku podľa odseku 2 sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba alebo vymenovaný do krátkodobej štátnej služby.

(4) Výnimku z dosiahnutia veku podľa odseku 2 môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.

§ 23

(1) Profesionálny vojak absolvuje počas prípravnej štátnej služby základný vojenský výcvik.

(2) Profesionálny vojak, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby po základnom vojenskom výcviku aj odborný výcvik jednotlivca.

(3) Profesionálny vojak, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby po základnom vojenskom výcviku

a) štúdium na vojenskej vysokej škole32) vrátane vojenského programu, ak nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b) štúdium na vysokej škole inej než vojenskej vysokej škole,32) ak nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vojenský program, alebo

c) dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4) Na profesionálneho vojaka, ktorý bude po skončení prípravnej štátnej služby vymenovaný do krátkodobej štátnej služby, sa nevzťahuje odsek 3 písm. a) a b).

(5) Dĺžku trvania základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.

§ 24

(1) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) služobný úrad môže vyslať na časť vysokoškolského štúdia33) na inú vysokú školu.

(2) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. b) vysiela služobný úrad na

a) vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke štúdia34) alebo

b) dokončenie vysokoškolského štúdia v príslušnom študijnom programe v štandardnej dĺžke štúdia, ak bol prijatý do štátnej služby počas vysokoškolského štúdia.

(3) Služobný úrad môže vyslať profesionálneho vojaka podľa odsekov 1 a 2 na vysokoškolské štúdium aj mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Počet profesionálnych vojakov vysielaných na vysokoškolské štúdium na inej než vojenskej vysokej škole a študijné odbory vysokoškolského štúdia ustanoví služobný predpis.

§ 25

(1) Pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby občan a služobný úrad uzatvoria písomnú dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby; to neplatí, ak bude profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie v krátkodobej štátnej službe.

(2) S profesionálnym vojakom, ktorý je ustanovený do funkcie čakateľ alebo kadet, služobný úrad bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku uzatvorí dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení; to neplatí, ak bude profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie v krátkodobej štátnej službe.

(3) Dohoda podľa odseku 1 obsahuje

a) názov a sídlo vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,

b) dĺžku trvania základného vojenského výcviku,

c) povinnosť občana uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b), g) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo ak sa po vymenovaní do dočasnej štátnej služby jeho služobný pomer skončí v dobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o), alebo podľa § 83 ods. 5,

d) najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena c),

e) podmienky odstúpenia od dohody.

(4) Dohoda podľa odseku 2 obsahuje

a) názov a sídlo vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,

b) dĺžku trvania odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl,

c) povinnosť profesionálneho vojaka uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b), h) až k) alebo § 83 ods. 6, alebo ak sa po vymenovaní do dočasnej štátnej služby jeho služobný pomer skončí v dobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o), alebo podľa § 83 ods. 5,

d) najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena c),

e) podmienky odstúpenia od dohody.

(5) Povinnosť uhradiť náklady na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý do 30 dní odo dňa prijatia do prípravnej štátnej služby požiada o prepustenie podľa § 83 ods. 2 písm. j).

(6) Ak profesionálny vojak po uplynutí doby podľa odseku 5 skončí prípravnú štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 2 písm. b), g) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo zotrvá v dočasnej štátnej službe menej, ako je uvedené v § 28 ods. 1 písm. a), suma podľa odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. d) sa pomerne zníži. Suma, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu sa uvedie v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(7) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odsekov 3 a 4. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(8) Určenie sumy nákladov a spôsob výpočtu pomerného zníženia nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.

§ 26

(1) S profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe služobný úrad bezprostredne po ustanovení do funkcie kadeta vo vojenskej vysokej škole uzatvorí písomnú dohodu o umožnení získania vysokoškolského vzdelania.

(2) Dohoda podľa odseku 1 obsahuje

a) názov a sídlo vysokej školy,

b) stupeň vysokoškolského vzdelania a formu štúdia,35)

c) študijný odbor a druh študijného programu,36)

d) dĺžku trvania štúdia,

e) povinnosť profesionálneho vojaka uhradiť náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b) až e), h) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu deviatich rokov z dôvodu, že služobný pomer sa skončil podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o) alebo podľa § 83 ods. 5,

f) najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena e),

g) podmienky odstúpenia od dohody.

(3) Ak profesionálny vojak skončí prípravnú štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 2 písm. b) až e), h) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo zotrvá v dočasnej štátnej službe menej ako deväť rokov, suma podľa odseku 2 písm. f) sa pomerne zníži. Suma, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu sa uvedie v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(4) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odseku 2. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(5) Určenie sumy nákladov vynaložených na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu a spôsob výpočtu pomerného zníženia vynaložených nákladov ustanoví služobný predpis.

Dočasná štátna služba

§ 27

(1) Do dočasnej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby.

(2) Do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ak

a) spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p),

b) vykonával štátnu službu v služobnom pomere menej ako 17 rokov alebo vykonal dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,34a)

c) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,

d) mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50,

e) do uplynutia maximálnej doby štátnej služby mu chýba najmenej jeden rok,

f) v roku prijatia do štátnej služby dosiahne vek najviac 45 rokov.

(3) Služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) môže profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva vymenovať do dočasnej štátnej služby aj z krátkodobej štátnej služby, ak

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,

b) súhlasí s vymenovaním do dočasnej štátnej služby,

c) bol prijatý do krátkodobej štátnej služby podľa § 30 ods. 1,

d) jeho krátkodobá štátna služba trvala najmenej dva roky a

e) vykonával štátnu službu v služobnom pomere menej ako 17 rokov.

(4) Ustanovenie odseku 2 písm. e) a f) sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba.

(5) Výnimku z odseku 2 písm. e) a f) môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.

§ 28

(1) Do dočasnej štátnej služby sa

a) vymenuje profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby na

1. tri roky, ak je súčasne povýšený do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, alebo

2. deväť rokov, ak je súčasne vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík,

b) prijíma občan bez vykonania prípravnej štátnej služby na čas chýbajúci do uplynutia maximálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti, ktorá mu bude priznaná podľa § 50.

(2) Čas trvania dočasnej štátnej služby podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu možno opätovne predlžovať na základe dohody, najviac však na osem rokov odo dňa vymenovania do dočasnej štátnej služby.

(3) Ak bude profesionálny vojak podľa odseku 1 alebo odseku 2 vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený, čas trvania jeho dočasnej štátnej služby sa zmení na čas do uplynutia maximálnej doby štátnej služby alebo do vekovej hranice, ak táto uplynie skôr.

§ 29

Stála štátna služba

(1) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby a na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby, ak

a) profesionálny vojak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby a

b) je to v záujme služobného úradu.

(2) Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) profesionálny vojak predkladá služobnému úradu najskôr 12 mesiacov a najneskôr 9 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby; služobný úrad o žiadosti rozhodne najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby.

(3) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti uvedenej v § 27 ods. 4 alebo ktorému bola udelená výnimka podľa § 27 ods. 5 a ktorému ku dňu prijatia do dočasnej štátnej služby chýbal menej ako jeden rok do uplynutia maximálnej doby štátnej služby, aj vtedy, ak o to požiadal v lehote kratšej, ako je uvedené v odseku 2. Služobný úrad o žiadosti rozhodne bezodkladne.

(4) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, ak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby. Profesionálny vojak, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, predkladá žiadosť služobnému úradu v lehote podľa odseku 2. Ak nie je možné lehotu podľa odseku 2 dodržať, profesionálny vojak, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, predkladá žiadosť služobnému úradu do 10 dní odo dňa jeho nástupu na výkon štátnej služby po právoplatnom zrušení personálneho rozkazu alebo odo dňa jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). Služobný úrad rozhodne o žiadosti bezodkladne.

(5) Do stálej štátnej služby služobný úrad vymenuje profesionálneho vojaka, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitných predpisov,37) dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a túto funkciu vykonáva. Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú.

(6) Do stálej štátnej služby sa nevymenuje profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík; to neplatí pre profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(7) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ak

a) spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p),

b) vykonával štátnu službu v služobnom pomere najmenej 17 rokov,

c) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,

d) mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50,

e) do dovŕšenia vekovej hranice ustanovenej pre priznanú vojenskú hodnosť chýbajú najmenej tri roky.

(8) Ustanovenie odseku 7 písm. e) sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba.

(9) Výnimku z odseku 7 písm. e) môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.

(10) Kritériá na zhodnotenie dočasnej štátnej služby a podrobnosti na vymenovanie profesionálneho vojaka do stálej štátnej služby ustanoví služobný predpis.

§ 30

Krátkodobá štátna služba

(1) Do krátkodobej štátnej služby na dohodnutú dobu môže služobný úrad

a) vymenovať profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby a súčasne ho povýšiť do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo vymenovať do vojenskej hodnosti poručík,

b) prijať občana bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p), ak mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50 a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.

(2) Do krátkodobej štátnej služby na dohodnutú dobu môže služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) so súhlasom ministra výnimočne prijať občana na plnenie úloh Vojenského spravodajstva bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak je psychicky spôsobilý, spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až d), f) až h), j) a l) až p), možno mu priznať vojenskú hodnosť podľa § 50 a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.

(3) Krátkodobú štátnu službu podľa odsekov 1 a 2 možno dohodnúť najdlhšie na jeden rok. Túto dobu možno opätovne predlžovať na základe dohody, najviac na tri roky odo dňa vymenovania alebo prijatia do krátkodobej štátnej služby.

Osobitné ustanovenia o štátnej službe

§ 31

(1) Do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa § 15 ods. 3, § 27 ods. 2 písm. b) a e) a § 29 ods. 7 písm. b) a e) sa profesionálnemu vojakovi započítava doba

a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

b) výkonu prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

c) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a ozbrojených zboroch Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Slovenskej republiky,

d) trvania služobného pomeru v Armáde Slovenskej republiky,

e) trvania služobného pomeru vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,

f) trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe a Národnom bezpečnostnom úrade a trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy okrem doby, počas ktorej bol neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,37a)

g) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,

h) trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,

i) trvania pracovného pomeru, ktorý sa podľa osobitných predpisov38) považuje za služobný pomer,

j) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.39)

(2) Do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa § 15 ods. 3, § 27 ods. 2 písm. b) a e) a § 29 ods. 7 písm. b) a e) sa profesionálnemu vojakovi nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na služobný plat a doba neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, okrem doby zaradenia profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, počas ktorej nemá nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) doba neospravedlnenej neprítomnosti v štátnej službe a doba výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.

§ 32

(1) Veková hranica sa nevzťahuje na náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy.

(2) Výnimku na zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice môže na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ak to vyžaduje plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol alebo má byť profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, povoliť služobný úrad, najviac do dovŕšenia veku profesionálneho vojaka potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

(3) Výnimku na zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice môže povoliť minister na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ak to vyžaduje plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol alebo má byť profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený a ak profesionálny vojak dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

(4) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva možno výnimku podľa odsekov 2 a 3 povoliť súčasne s prijatím do štátnej služby.

(5) Výnimku podľa odsekov 2 a 3 náčelníkovi vojenskej kancelárie prezidenta povoľuje prezident.

(6) Na povolenie výnimky podľa odseku 2 pre profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba sa vyžaduje vyjadrenie príslušnej cirkevnej autority,30) ktoré je pre služobný úrad záväzné.

(7) Podrobnosti o povolení výnimky podľa odsekov 2 a 3 ustanoví služobný predpis.

Kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby

§ 33

(1) Kvalifikačnými predpokladmi na výkon štátnej služby sú vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie.

(2) Požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť alebo na výkon funkcie vyžadujú.

§ 34

(1) Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania.41)

(2) Vzdelanie na výkon prípravnej štátnej služby spĺňa občan, ak získal

a) najmenej stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva,

b) najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

c) najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný na vysokej škole pre hodnostný zbor dôstojníkov,

d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

(3) Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť

a) vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik, ak získal najmenej stredné odborné vzdelanie,

b) čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster, ak získal najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,

c) poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník, brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

§ 35

(1) Vzdelanie na výkon funkcie je určené študijným odborom alebo učebným odborom stredného vzdelania alebo študijným odborom vysokoškolského vzdelania,36) ak sa na výkon funkcie vyžaduje.

(2) Vzdelanie na výkon funkcie je aj odborná spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností42) v štátnej službe, ak sa na výkon funkcie vyžaduje.

(3) Požadované študijné odbory a učebné odbory stredného vzdelania, požadované študijné odbory vysokoškolského vzdelania na výkon funkcie a požadovanú odbornú spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností v štátnej službe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vzdelávanie profesionálnych vojakov

§ 36

(1) Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, ak o to požiada, môže byť v súlade s potrebami služobného úradu a na základe výsledkov služobného hodnotenia vyslaný na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na náklady služobného úradu, ak má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, na výkon ktorej sa podľa osobitného predpisu43) vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.

(2) O vyslaní profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 rozhoduje služobný úrad.

(3) Služobný úrad môže vyslať profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 aj mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Počet profesionálnych vojakov vysielaných na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 ustanoví každoročne služobný predpis.

§ 37

(1) Požiadavky podľa § 33 ods. 2 získava profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe v špecializačnom štúdiu na výkon špecializovaných pracovných činností, v certifikačnej príprave na výkon certifikovaných pracovných činností, v kurzoch na vojenskú hodnosť, v kurzoch na výkon funkcie a v jazykových kurzoch.

(2) Profesionálny vojak, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov a má byť vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík podľa § 45 ods. 2, § 46 alebo § 47, absolvuje dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl pred vymenovaním.

(3) Profesionálny vojak môže absolvovať aj iné kurzy, ktorými si prehlbuje kvalifikáciu, ak to výkon štátnej služby vyžaduje.

(4) Na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy, do kurzu podľa odsekov 1 a 2 a do kurzu podľa odseku 3, ktorý trvá nepretržite desať mesiacov alebo viac vysiela profesionálneho vojaka služobný úrad.

(5) Do kurzu podľa odseku 3 vysiela profesionálneho vojaka veliteľ.

(6) Požiadavky na vojenskú hodnosť a odborné požiadavky na výkon funkcie, úroveň znalosti cudzieho jazyka na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, spôsob ich získavania, podmienky uznávania požiadaviek na vojenskú hodnosť a odborných požiadaviek na výkon funkcie dosiahnutých pred účinnosťou tohto zákona ustanoví služobný predpis.

§ 38

(1) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 36 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím dvojnásobku dĺžky trvania štúdia od jeho skončenia,44) je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené so štúdiom alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak štúdium neskončil.

(2) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium alebo do certifikačnej prípravy a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím trojnásobku dĺžky trvania špecializačného štúdia od jeho skončenia alebo certifikačnej prípravy od jej skončenia, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s jeho účasťou na špecializačnom štúdiu alebo certifikačnej príprave alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak špecializačné štúdium alebo certifikačnú prípravu neskončil.

(3) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s jeho účasťou v kurze alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak kurz neskončil. Doba určená na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe nesmie byť dlhšia ako desať rokov.

(4) Povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom podľa § 36 a s účasťou na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave a v kurzoch podľa § 37 ods. 1 až 3 alebo ich pomernú časť nevznikne, ak

a) služobný úrad nesúhlasil s tým, aby po zrušení študijného programu pokračoval profesionálny vojak v štúdiu v inom študijnom programe alebo

b) služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí podľa § 83 ods. 1 písm. a), b), g) až i) alebo podľa § 85 písm. b).

(5) Do nákladov podľa odseku 1 sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu

a) poskytovaním študijného voľna s nárokom na plat,

b) poskytovaním náhrad výdavkov v súvislosti s vyslaním profesionálneho vojaka na štúdium,

c) úhradou školného a poplatkov spojených so štúdiom.45)

(6) Do nákladov podľa odsekov 2 a 3 sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu

a) poskytovaním náhrady výdavkov v súvislosti s vyslaním profesionálneho vojaka na špecializačné štúdium, certifikačnú prípravu alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3 na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky,

b) úhradou poplatkov spojených s účasťou profesionálneho vojaka na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave alebo v kurze podľa § 37 ods. 1 až 3.

(7) O povinnosti uhradiť náklady spojené so štúdiom podľa § 36, s účasťou na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave alebo v kurzoch podľa § 37 ods. 1 až 3 alebo ich pomernú časť rozhodne služobný úrad. Výšku nákladov, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu, uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(8) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa odsekov 1 až 3. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(9) Dobu na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe podľa odseku 3 v závislosti od nákladov spojených s účasťou v kurze podľa § 37 ods. 1 až 3 ustanoví služobný predpis.

TRETIA ČASŤ

SLUŽOBNÝ POMER

PRVÁ HLAVA

VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 39

(1) Služobný pomer vzniká odo dňa určeného v personálnom rozkaze o prijatí občana do štátnej služby, ak občan v tento deň nastúpi do štátnej služby a zloží vojenskú prísahu.46)

(2) Služobný úrad odovzdá v deň nástupu do štátnej služby profesionálnemu vojakovi personálny rozkaz o prijatí do štátnej služby, opis činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, a písomné oznámenie o

a) výške a zložení platu,

b) týždennom služobnom čase,

c) dĺžke dovolenky,

d) dni výplaty platu,

e) lehotách na skončenie služobného pomeru.

§ 40

(1) Služobný pomer nevznikne, ak občan nenastúpi do štátnej služby v určený deň alebo ak občan odmietol zložiť vojenskú prísahu, alebo ju zložil s výhradou.

(2) Ak občan nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na sobotu alebo deň pracovného pokoja,47) podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi do štátnej služby v najbližší pracovný deň a zloží vojenskú prísahu.

(3) Ak občan nenastúpi do štátnej služby pre prekážku z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležitú osobnú prekážku a ak o tejto prekážke včas informoval služobný úrad, služobný pomer vznikne odo dňa nasledujúceho po dni, keď prekážka odpadne a občan zloží vojenskú prísahu. Služobný úrad v personálnom rozkaze uvedie skutočný deň vzniku služobného pomeru.

DRUHÁ HLAVA

ZMENY V SLUŽOBNOM POMERE

Prvý diel

Služobná kariéra

§ 41

Štruktúra služobnej kariéry

(1) Štruktúra služobnej kariéry sa vytvára pre vojenské hodnosti v hodnostnom zbore mužstva, hodnostnom zbore poddôstojníkov a v hodnostnom zbore dôstojníkov.

(2) Štruktúru služobnej kariéry určuje ten, komu zodpovednosť za vojenskú odbornosť a jej špecializáciu vyplýva z funkcie (ďalej len „garant vojenskej odbornosti“).

(3) Zmenu vojenskej odbornosti a jej špecializácie pri personálnych opatreniach s profesionálnym vojakom môže služobný úrad vykonať len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti; to neplatí pre vojenskú odbornosť vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba.

(4) Veliteľ a garant vojenskej odbornosti vytvárajú pre plánovanie služobnej kariéry profesionálneho vojaka personálny zámer.

(5) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na Vojenské spravodajstvo.

(6) Podrobnosti o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, podrobnosti o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie funkcií pre garantov vojenských odborností ustanoví služobný predpis.

Druhý diel

Vojenské hodnosti a hodnostné zbory

§ 42

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí vojenská hodnosť.

(2) Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti. Charakteristiky vojenských hodností podľa vykonávaných činností sú uvedené v prílohe č. 2.

(3) Vojenské hodnosti od najnižšej po najvyššiu sú

a) vojak 1. stupňa,

b) vojak 2. stupňa,

c) slobodník,

d) desiatnik,

e) čatár,

f) rotný,

g) rotmajster,

h) nadrotmajster,

i) štábny nadrotmajster,

j) poručík,

k) nadporučík,

l) kapitán,

m) major,

n) podplukovník,

o) plukovník,

p) brigádny generál,

q) generálmajor,

r) generálporučík,

s) generál.

(4) Vojenské hodnosti uvedené v odseku 3

a) písm. a) až d) tvoria hodnostný zbor mužstva,

b) písm. e) až i) tvoria hodnostný zbor poddôstojníkov,

c) písm. j) až s) tvoria hodnostný zbor dôstojníkov.

Tretí diel

Vymenovanie do vojenskej hodnosti, povýšenie, priznanie vojenskej hodnosti a zapožičanie vojenskej hodnosti

Vymenovanie do vojenskej hodnosti a povýšenie

§ 43

(1) Dňom prijatia do prípravnej štátnej služby služobný úrad vymenuje profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa.

(2) Dňom vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby služobný úrad profesionálneho vojaka

a) povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ak bol vo funkcii čakateľ,

b) vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol vo funkcii kadet.

§ 44

(1) Do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa, poručík a brigádny generál je profesionálny vojak vymenúvaný; do ostatných vojenských hodností je profesionálny vojak povyšovaný.

(2) Profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu vojenskú hodnosť.

(3) Profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe počas výkonu štátnej služby nemožno vymenovať do inej vojenskej hodnosti ani povýšiť.

§ 45

(1) Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši, ak

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,

c) bude ustanovený do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná,

d) spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby.

(2) Profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov, služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol podľa § 66 určený na ustanovenie do funkcie s plánovanou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov a spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby.

(3) Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie profesionálneho vojaka sa vykoná súčasne s ustanovením do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná; to neplatí, ak ide o vymenovanie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti brigádny generál alebo o povýšenie do vojenskej hodnosti generálmajor, generálporučík a generál.

§ 46

Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, vojenská duchovná služba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba, do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky a do funkcie podľa § 65a služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti poručík alebo povýši, ak

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,

c) spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,

d) je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.

§ 47

Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo, služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši, ak

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,

c) spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,

d) je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.

§ 48

Profesionálneho vojaka môže minister na návrh náčelníka generálneho štábu mimoriadne povýšiť, ak profesionálny vojak spĺňa podmienky podľa § 45 ods. 1 písm. c) a d) alebo podľa § 46 písm. c) a d) a

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula najmenej polovica minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa služobných hodnotení v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré výsledky.

§ 49

(1) Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky podľa § 45 ods. 1, § 46 alebo § 47, do vojenskej hodnosti brigádny generál vymenúva a do vojenskej hodnosti generálmajor, generálporučík a generál povyšuje prezident; návrh na vymenovanie a povýšenie predkladá prezidentovi vláda na návrh ministra.

(2) Do vojenskej hodnosti brigádny generál možno vymenovať len profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti plukovník.

§ 50

Priznanie vojenskej hodnosti

(1) Občanovi pri prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby služobný úrad prizná vojenskú hodnosť, ktorú predtým dosiahol alebo ktorá mu bola priznaná podľa osobitného predpisu.48)

(2) Služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa tohto zákona občanovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa osobitného predpisu27)

a) bezprostredne nasledujúcim dňom prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby podľa tohto zákona,

b) prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby podľa tohto zákona a ktorému nemožno priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1.

(3) Priznaná vojenská hodnosť podľa odsekov 1 a 2 musí byť rovnaká ako vojenská hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bude profesionálny vojak ustanovený.

(4) Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie podľa § 65 ods. 1 služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná vyššia vojenská hodnosť.

(5) Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, služobný úrad môže priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná nižšia alebo vyššia vojenská hodnosť.

(6) Ak nemožno vojenskú hodnosť priznať podľa odseku 1 alebo odseku 2 za podmienok podľa odseku 3 alebo odseku 4, možno občanovi na základe jeho písomného súhlasu priznať nižšiu vojenskú hodnosť, než akú dosiahol, ak je taká vojenská hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bude ustanovený. Priznaním nižšej vojenskej hodnosti predtým dosiahnutá vojenská hodnosť zaniká.

(7) Občanovi pri prijatí do krátkodobej štátnej služby služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná nižšia alebo vyššia vojenská hodnosť.

(8) Občanovi pri prijatí do krátkodobej štátnej služby podľa § 30 ods. 2 služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) prizná vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa, ak mu nemožno priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(9) Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.

§ 51

Zapožičanie vojenskej hodnosti

(1) Profesionálnemu vojakovi ustanovenému do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, minister môže na dobu výkonu funkcie zapožičať vyššiu vojenskú hodnosť. Vojenskú hodnosť možno zapožičať aj dňom ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie.

(2) Vojenská hodnosť sa zapožičiava na návrh veliteľa.

(3) Vojenskú hodnosť brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál nemožno zapožičať.

(4) Profesionálny vojak má počas zapožičania vojenskej hodnosti práva a povinnosti spojené s touto vojenskou hodnosťou.

(5) Profesionálnemu vojakovi počas zapožičania vojenskej hodnosti plynie doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol.

(6) Profesionálnemu vojakovi zaniká zapožičanie vojenskej hodnosti dňom

a) povýšenia do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako zapožičaná vojenská hodnosť,

b) ustanovenia do inej funkcie,

c) zapožičania inej vojenskej hodnosti,

d) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

e) zaradenia do neplatenej zálohy,

f) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby alebo

g) skončenia štátnej služby.

Štvrtý diel

Hodnotenie a služobné hodnotenie

§ 52

(1) Počas trvania štátnej služby sa na profesionálneho vojaka spracúva hodnotenie formou

a) hodnotenia,

b) služobného hodnotenia,

c) priebežného hodnotenia.

(2) Hodnotenie profesionálneho vojaka vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ (ďalej len „hodnotiteľ“).

§ 53

Hodnotenie profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a v krátkodobej štátnej službe

(1) Hodnotenie profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe vykonáva hodnotiteľ písomne pred skončením prípravnej štátnej služby a obsahuje zhodnotenie výsledkov dosiahnutých profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe, zručností a vlastností profesionálneho vojaka, so záverom, či profesionálny vojak je spôsobilý alebo nie je spôsobilý na vymenovanie do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby.

(2) Hodnotenie profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe vykonáva hodnotiteľ pred skončením doby, ktorá bola dohodnutá na výkon krátkodobej štátnej služby, a obsahuje zhodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka.

(3) Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 sa spracúva v lehote najneskôr 5 dní pred skončením prípravnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby; ak prípravná štátna služba alebo krátkodobá štátna služba trvá menej ako 14 dní, hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 sa nespracúva.

(4) Podrobnosti o hodnotení profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe ustanoví služobný predpis.

Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe

§ 54

(1) Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe (ďalej len „služobné hodnotenie“) je základným podkladom na rozhodovanie služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe.

(2) Služobné hodnotenie obsahuje bodové hodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

(3) Služobné hodnotenie okrem zodpovedajúceho bodového hodnotenia môže obsahovať aj slovné zhodnotenie. V závere služobného hodnotenia sa uvedie, že profesionálny vojak

a) dosahuje mimoriadne dobré výsledky,

b) dosahuje dobré výsledky,

c) dosahuje uspokojivé výsledky alebo

d) nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

(4) Služobné hodnotenie spracúva hodnotiteľ písomne za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára a profesionálneho vojaka so služobným hodnotením preukázateľne oboznámi najneskôr do 15. februára. Profesionálny vojak oboznámenie so služobným hodnotením potvrdí svojím podpisom.

(5) Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením, hodnotiteľ urobí o tom záznam do služobného hodnotenia; vykonanie záznamu má účinky oboznámenia.

(6) Služobné hodnotenie na vojenského duchovného hodnotiteľ spracúva v súčinnosti s príslušnou cirkevnou autoritou.30)

(7) Služobné hodnotenie sa nespracúva

a) za kalendárny rok, v ktorom vznikol služobný pomer profesionálneho vojaka, ak služobný pomer trval menej ako šesť mesiacov,

b) ak hodnotené obdobie alebo výkon funkcie z dôvodu neprítomnosti v štátnej službe trvali menej ako štyri mesiace,

c) počas zaradenia profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy.

(8) Profesionálny vojak je oprávnený vyžiadať si kópiu svojho služobného hodnotenia.

§ 55

(1) Priebežné hodnotenie slúži ako podklad na spracovanie služobného hodnotenia a spracúva ho hodnotiteľ, ak od spracovania služobného hodnotenia uplynulo viac ako šesť mesiacov a ak bude profesionálny vojak

a) ustanovený do inej funkcie k inému hodnotiteľovi,

b) zaradený do personálnej zálohy podľa § 72 alebo

c) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 76.

(2) S priebežným hodnotením hodnotiteľ preukázateľne oboznámi profesionálneho vojaka najneskôr posledný služobný deň pred vykonaním opatrenia podľa odseku 1 a profesionálny vojak oboznámenie s priebežným hodnotením potvrdí svojím podpisom.

(3) Na priebežné hodnotenie sa vzťahuje § 54 ods. 2, 3, 5, 6 a 8 rovnako.

(4) Proti priebežnému hodnoteniu sa nemožno odvolať.

§ 56

(1) Proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať písomné odvolanie s uvedením konkrétnych dôvodov do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením. Odvolanie profesionálny vojak doručí hodnotiteľovi.

(2) Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ bezodkladne písomne vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa neprihliada a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti písomne upovedomí profesionálneho vojaka.

(3) Včas podané odvolanie proti služobnému hodnoteniu má odkladný účinok.

(4) Ak hodnotiteľ odvolaniu do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania alebo jeho doplnenia vyhovie v celom rozsahu, pôvodné služobné hodnotenie zruší a spracuje nové služobné hodnotenie. Ak odvolaniu v celom rozsahu nevyhovie, doručí v tejto lehote odvolaciemu orgánu odvolanie spolu so služobným hodnotením a svojím písomným stanoviskom k odvolaniu.

§ 57

(1) Odvolacím orgánom je nadriadený veliteľ hodnotiteľa.

(2) Odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania, z dôvodu jeho prerokovania, zriadi komisiu ako svoj poradný orgán. Komisia prerokuje odvolanie na základe písomností podľa § 56 ods. 4 a do siedmich dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje písomné stanovisko odvolaciemu orgánu.

(3) O odvolaní profesionálneho vojaka proti služobnému hodnoteniu rozhodne odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia stanoviska komisie; rozhodnutie doručí profesionálnemu vojakovi a hodnotiteľovi v lehote do 30 dní odo dňa jeho vydania.

(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodne o odvolaní tak, že služobné hodnotenie zmení, inak odvolanie zamietne a služobné hodnotenie potvrdí.

(5) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(6) Služobné hodnotenie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je platné.

(7) Platné služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu profesionálneho vojaka.

§ 58

Podrobnosti o služobnom hodnotení, o spôsobe oboznamovania profesionálneho vojaka so služobným hodnotením, o komisii podľa § 57 ods. 2, o náležitostiach rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu a odvolacie orgány ustanoví služobný predpis.

Piaty diel

Osobná identifikácia

§ 59

Osobný spis

(1) Písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb2) a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad.

(2) Služobný úrad poskytne profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť kópie písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy a poznámky z týchto písomností.

(3) Služobný úrad môže poskytovať informácie z osobného spisu o profesionálnom vojakovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.20)

(4) Podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

§ 60

Register identifikačnej databázy a biologická vzorka

(1) Na účely identifikácie sa profesionálnemu vojakovi pri prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby a pri prijatí do stálej štátnej služby

a) odoberajú odtlačky prstov,

b) odoberá biologická vzorka, ktorou je biologický materiál pochádzajúci z jeho tela,

c) vyhotovuje panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí; táto snímka sa vyhotovuje opakovane v súvislosti s prirodzenou alebo chorobnou zmenou stavu chrupu.

(2) Odobraté odtlačky prstov, výsledok analýzy deoxyribonukleovej kyseliny z odobratej biologickej vzorky vo forme alfanumerického kódu a panoramatická röntgenová snímka chrupu podľa odseku 1 tvoria obsah registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka.

(3) Biologická vzorka sa profesionálnemu vojakovi odoberá vždy pred jeho vyslaním na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a po skončení jeho vyslania.

(4) Odber biologickej vzorky sa vykonáva spôsobom, ktorý nesmie ohroziť zdravie profesionálneho vojaka a ani ponížiť jeho ľudskú dôstojnosť.

(5) Záznamy z registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka možno použiť na identifikáciu profesionálneho vojaka len s písomným súhlasom ministra.

(6) Biologickú vzorku profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva ukladá Vojenské spravodajstvo samostatne.

(7) Podrobnosti o spôsobe odberu odtlačkov prstov, biologickej vzorky, vyhotovenia panoramatickej röntgenovej snímky chrupu, o vytvorení, použití, uchovávaní a likvidácii záznamov z registra identifikačnej databázy a o uchovávaní a likvidácii biologickej vzorky profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

§ 61

Osobná identifikačná karta

(1) Profesionálnemu vojakovi pri prijatí do štátnej služby vydá služobný úrad osobnú identifikačnú kartu, ktorou sa profesionálny vojak preukazuje pri výkone štátnej služby.

(2) Osobná identifikačná karta profesionálneho vojaka obsahuje

a) meno a priezvisko,

b) dátum a miesto narodenia,

c) vojenskú hodnosť,

d) osobné číslo,

e) titul, ktorý je profesionálny vojak oprávnený používať podľa osobitného predpisu,49)

f) zobrazenie podoby tváre,

g) evidenčné číslo karty,

h) strojovo čitateľné údaje, ktoré súvisia so štátnou službou.

(3) Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je profesionálny vojak povinný hlásiť služobnému úradu. Neplatnú alebo poškodenú osobnú identifikačnú kartu profesionálny vojak bezodkladne odovzdá služobnému úradu.

(4) Osobnú identifikačnú kartu je profesionálny vojak povinný pri skončení štátnej služby vrátiť služobnému úradu.

(5) Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o účele jej použitia, postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo zneužitia osobnej identifikačnej karty a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis.

§ 62

Kovový identifikačný štítok

(1) Profesionálnemu vojakovi vydá služobný úrad dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou

a) po ustanovení do funkcie kadeta,

b) pri prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby,

c) pri prijatí do stálej štátnej služby.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorému v súvislosti s predchádzajúcim služobným pomerom boli vydané kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou, sa pri opätovnom prijatí do štátnej služby kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou nevydávajú.

(3) Kovový identifikačný štítok obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a krvnú skupinu profesionálneho vojaka.

(4) Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo neplatnosť kovového identifikačného štítku je profesionálny vojak povinný hlásiť služobnému úradu.

(5) Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo neplatnosti kovového identifikačného štítku ustanoví služobný predpis.

Šiesty diel

Ustanovenie do funkcie

§ 63

(1) Profesionálneho vojaka po prijatí do prípravnej štátnej služby služobný úrad ustanoví do funkcie podľa § 22 ods. 1.

(2) Profesionálneho vojaka služobný úrad ustanoví do funkcie podľa § 64 alebo § 65 alebo vymenuje do funkcie podľa osobitných predpisov13) po

a) vymenovaní alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby,

b) prijatí do stálej štátnej služby alebo

c) vymenovaní alebo po prijatí do krátkodobej štátnej služby.

§ 64

(1) Profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby a

a) spĺňa podmienky podľa § 45 na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii a do ktorej má byť ustanovený, alebo

b) dosiahol vojenskú hodnosť, ktorá je na funkcii plánovaná.

(2) Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.

§ 65

(1) Profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba a do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky, ak

a) spĺňa vzdelanie na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

b) spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

c) spĺňa úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na výkon funkcie vyžaduje, a

d) je na funkcii plánovaná rovnaká alebo vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, ktorý je alebo bude vyčlenený na plnenie úloh podľa § 71 ods. 1 písm. f) alebo ktorý je alebo bude vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2, môže služobný úrad ustanoviť do funkcie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) a c).

(3) Profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba možno ustanoviť do inej funkcie len na základe predchádzajúceho súhlasu príslušnej cirkevnej autority.30)

(4) Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.

§ 65a

(1) Profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti slobodník, desiatnik, čatár, rotný, rotmajster, poručík, nadporučík, kapitán, major a podplukovník môže služobný úrad výnimočne ustanoviť, ak v § 65 nie je ustanovené inak, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou, než akú profesionálny vojak dosiahol, ak

a) spĺňa vzdelanie na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

b) spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

c) spĺňa úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na výkon funkcie vyžaduje a

d) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré výsledky alebo dobré výsledky.

(2) Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.

§ 66

(1) Profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe môže služobný úrad podľa § 64 alebo § 65 ustanoviť do voľnej funkcie v rovnakom hodnostnom zbore aj na základe výberu (ďalej len „výber na funkciu“).

(2) Ak doplňovanie hodnostného zboru dôstojníkov nezodpovedá potrebám služobného úradu, služobný úrad môže vyhlásiť výber pre profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a hodnostnom zbore poddôstojníkov na ustanovenie do funkcie v hodnostnom zbore dôstojníkov (ďalej len „výber na dôstojnícku funkciu“).

(3) Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu sa môže vykonať aj na funkciu, ktorá sa uvoľní do šiestich mesiacov od vyhlásenia výberu.

(4) Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vyhlasuje služobný úrad na svojom webovom sídle najmenej 21 dní pred jeho uskutočnením. Oznámenie o výbere na funkciu a výbere na dôstojnícku funkciu obsahuje najmä:

a) názov organizačnej zložky,

b) názov funkcie vrátane plánovanej vojenskej hodnosti, vojenskej odbornosti a jej špecializácie a miesta výkonu štátnej služby,

c) stručný opis činností vyplývajúcich z funkcie,

d) požadované kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby,

e) údaje o tom, či sa na výkon funkcie vyžadujú predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22)

f) ďalšie požiadavky, ktoré sú potrebné na výkon funkcie,

g) zoznam požadovaných dokladov,

h) termín a miesto na podanie žiadosti o zaradenie do výberu.

(5) Žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu podáva profesionálny vojak písomne alebo elektronickými prostriedkami. Žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu podaná elektronickými prostriedkami musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Ak profesionálny vojak podal žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu elektronickými prostriedkami nepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom, je povinný ju doručiť služobnému úradu aj písomne, najneskôr do piatich dní odo dňa jej podania elektronickými prostriedkami.

(6) Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vykonáva výberová komisia, ktorú zriaďuje služobný úrad.

(7) Výberom na funkciu sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať v príslušnej funkcii.

(8) Výberom na dôstojnícku funkciu sa overuje splnenie podmienok na ustanovenie do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov, najmä splnenie kvalifikačných predpokladov, osobnostných predpokladov na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov a splnenie požadovaných odborných znalostí profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné pre profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore dôstojníkov v príslušnej vojenskej odbornosti a jej špecializácii.

(9) Poradie profesionálnych vojakov získané na základe výsledkov výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu je záväzné pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie.

(10) Služobný úrad písomne oznámi profesionálnemu vojakovi výsledok výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu do desiatich dní od jeho skončenia.

(11) Služobný úrad zaradí do výberu na funkciu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti o jeden stupeň nižšej, než je vojenská hodnosť plánovaná na obsadzovanej funkcii počas doby povýšenia, ak o to profesionálny vojak požiadal alebo na návrh veliteľa; služobný úrad môže zaradiť do výberu na funkciu aj profesionálneho vojaka, ktorý požiadal o zaradenie do výberu na funkciu a dosiahol vojenskú hodnosť, v ktorej je vyhlásený výber.

(12) Veliteľ môže návrh na zaradenie do výberu na funkciu predložiť iba s predchádzajúcim súhlasom profesionálneho vojaka.

(13) Služobný úrad vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu zruší, ak žiaden profesionálny vojak nesplnil určené kritériá alebo do skončenia výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu bola zrušená funkcia, na ktorú bol výber na funkciu alebo výber na dôstojnícku funkciu vyhlásený, alebo funkcia bola obsadená iným spôsobom. Ak funkcia, na ktorú bol vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu, bola zrušená po skončení výberu, profesionálneho vojaka, ktorý bol určený na ustanovenie do tejto funkcie môže s jeho súhlasom služobný úrad ustanoviť do inej funkcie v rovnakej vojenskej odbornosti. Služobný úrad je povinný zrušenie výberu na funkciu a výberu na dôstojnícku funkciu bezodkladne oznámiť profesionálnemu vojakovi, ktorý bol do výberu zaradený.

(14) Ustanovenia odsekov 4, 5 a 11 sa nevzťahujú na výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vo Vojenskom spravodajstve.

(15) Podrobnosti o výbere na funkciu a výbere na dôstojnícku funkciu, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberu na funkciu a výberu na dôstojnícku funkciu ustanoví služobný predpis.

§ 67

Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky podľa § 64 alebo § 65, môže na jeho žiadosť služobný úrad z naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov ustanoviť do inej funkcie alebo do funkcie, pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie alebo skončenie vyčlenenia podľa § 71, ak sa na ustanovenie do tejto funkcie nevyžaduje vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie.

Siedmy diel

Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie, poverenie zastupovaním, prerušenie výkonu funkcie, vyčlenenie profesionálneho vojaka

§ 68

Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie

(1) Služobný úrad môže, ak je to nevyhnutné, poveriť profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ktorý spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, ktorá je plánovaná na funkcii, výkonom voľnej veliteľskej funkcie najviac na šesť mesiacov; túto dobu možno s písomným súhlasom povereného profesionálneho vojaka predĺžiť najviac o šesť mesiacov.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu nemožno poveriť výkonom voľnej veliteľskej funkcie, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkcie.

(3) Profesionálneho vojaka nemožno poveriť výkonom voľnej veliteľskej funkcie s nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou, než akú dosiahol.

§ 69

Poverenie zastupovaním

(1) Ak profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do veliteľskej funkcie alebo do funkcie, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť, nemôže vykonávať túto funkciu, veliteľ môže poveriť iného profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe jeho zastupovaním v určenom rozsahu, a to najviac na šesť mesiacov v kalendárnom roku.

(2) Veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka aj zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca8) alebo vedúceho zamestnanca9) v určenom rozsahu v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej desať služobných dní.

(3) Zastupovaním podľa odsekov 1 a 2 nemožno poveriť profesionálneho vojaka, ktorému toto zastupovanie vyplýva z funkcie.

(4) Ak profesionálnemu vojakovi poverenému zastupovaním podľa odsekov 1 a 2 veliteľ neurčí rozsah oprávnení, profesionálny vojak vykonáva oprávnenia zastupovaného profesionálneho vojaka, vedúceho štátneho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu.

§ 70

Prerušenie výkonu funkcie

(1) Služobný úrad preruší tehotnej profesionálnej vojačke výkon funkcie, ak činnosti vyplývajúce z funkcie sú tehotným profesionálnym vojačkám zakázané alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo a ak ju nemožno ustanoviť do inej vhodnej funkcie; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej profesionálnej vojačke.

(2) Profesionálna vojačka počas prerušenia výkonu funkcie vykonáva podľa rozhodnutia veliteľa činnosti, ktorých výkon nie je tehotným profesionálnym vojačkám zakázaný alebo ktoré neohrozujú jej tehotenstvo.

(3) Za inú vhodnú funkciu podľa odseku 1 sa považuje funkcia v tom istom služobnom úrade a v tom istom mieste výkonu štátnej služby, do ktorej možno profesionálnu vojačku ustanoviť podľa § 64 alebo § 65, a ktorá nie je tehotným profesionálnym vojačkám zakázaná alebo ktorá neohrozuje tehotenstvo profesionálnej vojačky.

(4) Ak pominú dôvody podľa odseku 1, prerušenie výkonu funkcie služobný úrad skončí.

§ 71

Vyčlenenie profesionálneho vojaka

(1) Profesionálneho vojaka možno vyčleniť na plnenie úloh

a) ministerstva, k inej právnickej osobe na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky alebo na úseku koordinácie a riadenia letovej prevádzky podľa osobitných predpisov,50) rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie, štátneho podniku a akciovej spoločnosti v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,

b) Vojenského spravodajstva,

c) Vojenskej polície,

d) vojenskej kancelárie prezidenta a čestnej stráže prezidenta po dohode s náčelníkom vojenskej kancelárie prezidenta,

e) vojenskej vysokej školy po dohode s rektorom vojenskej vysokej školy,

f) vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii na území Slovenskej republiky.

(2) O vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho vyčlenenia podľa

a) odseku 1 písm. a) až c) rozhoduje minister,

b) odseku 1 písm. d) až f) rozhoduje služobný úrad.

(3) O vyčlenení profesionálneho vojaka na plnenie úloh iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky alebo na úseku koordinácie a riadenia letovej prevádzky podľa osobitných predpisov50) rozhoduje minister podľa počtu funkcií určených vládou a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby.

(4) Za vyčleneného sa považuje aj profesionálny vojak prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo Vojenskej polície.

(5) Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka možno, ak

a) má byť ustanovený do funkcie v inom služobnom úrade,

b) má byť vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

c) bude zaradený do personálnej zálohy podľa § 73 ods. 1 písm. a) až c), e) až h).

(6) Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka podľa odseku 5 písm. a) možno aj na žiadosť profesionálneho vojaka.

(7) Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva možno aj na návrh riaditeľa Vojenského spravodajstva.

(8) Vyčlenenie podľa odsekov 5 a 6 sa skončí dňom, ktorý predchádza personálnemu opatreniu podľa odseku 5.

(9) Ak je to v záujme služobného úradu podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c), e) alebo písm. f), vyčlenenie podľa odseku 7 sa skončí dňom, ktorý predchádza

a) personálnemu opatreniu podľa odseku 5 písm. a) alebo

b) zaradeniu do personálnej zálohy podľa § 73 ods. 1 písm. d).

(10) Profesionálny vojak, ktorý má byť vyčlenený podľa odseku 1 písm. b), sa pred vyčlenením podrobí posúdeniu psychickej spôsobilosti podľa § 19 ods. 3 a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti podľa § 21 ods. 3.

(11) Vyčlenenie vojenského duchovného sa vykonáva na základe súhlasu príslušnej cirkevnej autority.30)

Ôsmy diel

Personálna záloha a dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

§ 72

Zaradenie do personálnej zálohy

(1) Do personálnej zálohy služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka, ak z dôvodov uvedených v § 73 až 75 nemôže vykonávať doterajšiu funkciu.

(2) Druhy personálnej zálohy sú

a) záloha pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

b) neplatená záloha,

c) záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby.

(3) Počas zaradenia do personálnej zálohy podľa odseku 2 služobný úrad rozhodne o

a) ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie,

b) ustanovení profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený v čase najviac štyri mesiace pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo po uplynutí maximálnej doby štátnej služby, do funkcie, ak takýto profesionálny vojak bude vymenovaný do stálej štátnej služby,

c) ustanovení profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený po dosiahnutí vekovej hranice alebo po uplynutí času, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice, do funkcie, ak takémuto profesionálnemu vojakovi bude povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32 ods. 2 alebo ods. 3,

d) ustanovení profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený a ktorý nemohol pokračovať vo výkone funkcie, do ktorej bol ustanovený pred prepustením alebo nemohol byť ustanovený do inej funkcie podľa tohto zákona z dôvodu, že na výkon tejto funkcie nespĺňal predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) do funkcie, ak takémuto profesionálnemu vojakovi bude vydané osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami51) alebo

e) skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru.

§ 73

Záloha pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov

(1) Do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka najviac na tri mesiace, ak nebolo rozhodnuté o jeho ustanovení do inej funkcie alebo nebolo rozhodnuté o skončení jeho štátnej služby prepustením zo služobného pomeru a

a) podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať funkciu,

b) je blízkou osobou2) veliteľa alebo profesionálneho vojaka v jeho priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo ak jeden podlieha pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého,

c) skončilo jeho vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

d) skončilo jeho vyčlenenie,

e) nebol ustanovený do funkcie po skončení zaradenia do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby,

f) nebol ustanovený do funkcie po skončení zaradenia do neplatenej zálohy okrem skončenia zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. a),

g) mu bol uložený zákaz činnosti podľa osobitného predpisu52) alebo

h) nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa osobitných predpisov37) a profesionálneho vojaka, ktorý bol odvolaný z funkcie na základe rozhodnutia príslušnej cirkevnej autority,30) a u ktorých nebolo rozhodnuté o ich ustanovení do inej funkcie, služobný úrad môže zaradiť do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

(3) Do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad zaradí najviac na tri mesiace aj profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený

a) v čase najviac štyri mesiace pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby,

b) po uplynutí maximálnej doby štátnej služby,

c) po dosiahnutí vekovej hranice alebo

d) po uplynutí času, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice.

(4) Do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad zaradí najviac na deväť mesiacov profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený a ktorý nemôže pokračovať vo výkone funkcie, do ktorej bol ustanovený pred prepustením, alebo nemôže byť ustanovený do inej funkcie podľa tohto zákona z dôvodu, že na výkon tejto funkcie sa vyžaduje splnenie predpokladov ustanovených osobitným predpisom;22) ustanovenie § 83 ods. 1 písm. f) druhý bod alebo tretí bod sa uplatní po vydaní rozhodnutia podľa osobitného predpisu,53) alebo ak profesionálny vojak nedá súhlas na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a na vykonanie bezpečnostnej previerky.54)

(5) Počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov plní profesionálny vojak služobné povinnosti podľa rozhodnutia veliteľa, ktorého určí služobný úrad.

(6) Zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov trvá do dňa, ktorý predchádza dňu ustanovenia alebo vymenovania profesionálneho vojaka do inej funkcie alebo zaradenia do iného druhu personálnej zálohy.

(7) Ak počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad rozhodne o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru, zaradenie do personálnej zálohy trvá do dňa skončenia štátnej služby.

§ 74

Neplatená záloha

(1) Do neplatenej zálohy služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka,

a) ktorému je poskytnutá rodičovská dovolenka, počas ktorej nemá nárok na materské podľa osobitného predpisu,40)

b) ktorý je vyslaný do medzinárodnej organizácie podľa § 81,

c) ktorý nasleduje manžela (manželku) vyslaného na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo manžela (manželku) vyslaného na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2 alebo manžela (manželku) dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej služby do cudziny podľa osobitného predpisu,55) alebo ktorý nasleduje manžela (manželku), ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine, alebo ktorý nasleduje zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu.

(2) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov, služobný úrad zaradí do neplatenej zálohy na čas prerušenia štúdia.

§ 75

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby

(1) Profesionálneho vojaka služobný úrad zaradí do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, ak jeho príprava bude trvať nepretržite v dennej forme štúdia viac ako šesť mesiacov.

(2) Počas zaradenia do zálohy podľa odseku 1 profesionálny vojak plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia veliteľa, ktorého určí služobný úrad.

§ 76

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1) Služobný úrad profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak bolo voči nemu vznesené obvinenie,23) podľa ktorého sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal trestný čin vojenský,24) prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,25) alebo zločin.26)

(2) Služobný úrad môže profesionálneho vojaka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak bolo voči nemu vznesené obvinenie23) a ak nejde o prípad uvedený v odseku 1.

(3) Profesionálneho vojaka, ktorý sa stal dôvodne podozrivým, že porušil základnú povinnosť podľa § 134 ods. 2 písm. a) alebo písm. d), služobný úrad dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, a to na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najviac na tri mesiace. Ak v tejto lehote nedošlo k objasneniu jeho konania, môže služobný úrad tento čas výnimočne predĺžiť, najviac však o ďalšie tri mesiace.

(4) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa profesionálnemu vojakovi zakazuje nosiť vojenskú rovnošatu a odoberie sa mu osobná identifikačná karta a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na profesionálneho vojaka nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a plniť základné povinnosti podľa § 134 ods. 1 písm. c) až g), m), n) a v), a ak vykonáva funkciu veliteľa, plniť základné povinnosti veliteľa podľa § 9. Ostatné základné povinnosti, povinnosti, obmedzenia a zákazy podľa tohto zákona je profesionálny vojak povinný plniť a dodržiavať aj po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(5) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je profesionálny vojak povinný zdržiavať sa v mieste trvalého pobytu alebo v mieste určenom veliteľom v čase zodpovedajúcom rozvrhnutiu služobného času. Z miesta trvalého pobytu alebo z miesta určeného veliteľom sa môže profesionálny vojak dočasne vzdialiť z dôvodov uvedených v § 116 ods. 1 alebo ods. 2, o čom je povinný vopred informovať veliteľa. Po dobu pozbavenia výkonu štátnej služby je profesionálny vojak povinný byť zastihnuteľný tak, aby sa na výzvu veliteľa dostavil v určenom čase na určené miesto.

(6) Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa zruší, ak

a) bolo trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi právoplatne zastavené,

b) bol profesionálny vojak spod obžaloby právoplatne oslobodený,

c) počas trestného stíhania vyšlo najavo, že skutok, pre ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2, nie je trestným činom a zároveň profesionálneho vojaka nemožno za tento skutok dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby podľa odseku 3,

d) sa nepotvrdia dôvody, pre ktoré bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 3.

(7) Ak bol profesionálny vojak právoplatne odsúdený za trestný čin podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo sa potvrdili dôvody, pre ktoré bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 3, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa skončí dňom skončenia jeho štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(8) Ak bolo trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi podmienečne zastavené alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené preto, že bol schválený zmier, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Ak sa profesionálny vojak v skúšobnej dobe podľa osobitného predpisu56) neosvedčí, služobný úrad opätovne rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(9) Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa skončí aj vtedy, ak bol profesionálny vojak vzatý do väzby. Počas väzby sa na profesionálneho vojaka nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu.

(10) Konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby sa preruší, ak do doručenia personálneho rozkazu o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bude profesionálny vojak vzatý do väzby; konanie sa nezačne, ak sa služobný úrad dozvedel o vzatí profesionálneho vojaka do väzby pred začatím konania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby.

(11) Ak po prepustení profesionálneho vojaka z väzby trvajú dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, služobný úrad rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Deviaty diel

Plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

Vysielanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

§ 77

(1) Profesionálneho vojaka na základe rozhodnutia príslušného ústavného orgánu57) vysiela mimo územia Slovenskej republiky služobný úrad

a) na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu alebo na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom,

b) na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodného vojenského veliteľstva,58)

c) na účely vojenského cvičenia.

(2) Profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva môže minister vyslať mimo územia Slovenskej republiky

a) v súlade s osobitným predpisom,19)

b) ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo

c) po dohode ministerstva s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky alebo k medzinárodným organizáciám.

(3) Profesionálneho vojaka podľa odseku 1 písm. a) a c) môže služobný úrad vyslať mimo územia Slovenskej republiky, ak spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu59) a profesionálneho vojaka podľa odseku 1 písm. b), ak spĺňa požiadavky, ktoré ustanoví služobný predpis.

§ 78

Profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 môže na základe písomného vojenského rozkazu veliteľa plniť úlohy aj v inom mieste, ako je miesto jeho vyslania, do ktorého je vyslaný v súlade s rozhodnutiami vojenských orgánov organizácie Severoatlantickej zmluvy alebo rozhodnutiami príslušných orgánov Európskej únie.

§ 79

(1) Profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) a profesionálny vojak plniaci úlohy v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, má nárok na telefonický hovor s blízkou osobou2) na náklady služobného úradu.

(2) Podmienky, za ktorých možno uskutočniť telefonický hovor, frekvenciu a dĺžku trvania telefonického hovoru ustanoví služobný predpis.

Skončenie vyslania profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

§ 80

(1) Skončenie vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2 sa vykonáva z dôvodu

a) uplynutia doby, na ktorú bolo vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky určené,

b) rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

c) porušenia medzinárodných dohôd upravujúcich pôsobenie jednotky mimo územia Slovenskej republiky,

d) zdravotného stavu profesionálneho vojaka, ktorý mu neumožňuje ďalej plniť úlohy mimo územia Slovenskej republiky,

e) konania profesionálneho vojaka, ktoré je v rozpore s plnením úloh mimo územia Slovenskej republiky,

f) vznesenia obvinenia,23) na základe ktorého sa stal dôvodne podozrivým, že v súvislosti s výkonom štátnej služby spáchal trestný čin,

g) porušenia

1. základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) a s),

2. obmedzenia alebo zákazu podľa § 12, 13 a § 134 ods. 2 alebo ods. 3.

(2) Skončiť vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2 možno

a) v záujme služobného úradu,

b) na žiadosť profesionálneho vojaka zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov,

c) z dôvodu porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. a) až i), k), l) prvého bodu alebo druhého bodu alebo písm. p).

(3) O skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a b) rozhodne služobný úrad a podľa § 77 ods. 2 rozhodne minister.

(4) Po skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), služobný úrad ustanoví profesionálneho vojaka do funkcie, ktorú určil pred jeho vyslaním alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

(5) Podrobnosti o postupe pri skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2, o dôvodoch skončenia vyslania a o určení funkcie podľa odseku 4 ustanoví služobný predpis.

§ 81

Služobný úrad môže profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom vyslať do medzinárodnej organizácie na plnenie jej úloh.

Desiaty diel

Spoločné ustanovenia k zmenám v služobnom pomere

§ 82

(1) Služobný úrad odovzdá alebo doručí profesionálnemu vojakovi písomné oznámenie podľa § 39 ods. 2

a) do 15 dní odo dňa

1. ustanovenia do funkcie alebo vymenovania do funkcie podľa osobitných predpisov,37)

2. vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia,

3. poverenia výkonom voľnej veliteľskej funkcie,

4. zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

5. dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

6. zapožičania vojenskej hodnosti,

7. zmeny výšky a zloženia služobného platu,

8. vymenovania do stálej štátnej služby,

b) do 45 dní odo dňa poverenia zastupovaním, ak poverenie zastupovaním trvá viac ako 30 dní.

(2) Služobný úrad odovzdá alebo doručí profesionálnemu vojakovi opis činností vyplývajúcich z funkcie pri zmene v služobnom pomere podľa odseku 1 písm. a) prvého a tretieho bodu a písm. b), alebo ak počas trvania služobného pomeru došlo k zmene opisu činností vyplývajúcich z funkcie; opis činností vyplývajúcich z funkcie sa profesionálnemu vojakovi odovzdá alebo doručí spravidla v deň zmeny.

TRETIA HLAVA

SKONČENIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru

§ 83

(1) Štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len „prepustenie“), ak

a) v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,

b) podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu,

c) porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13,

d) podľa platného služobného hodnotenia nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu,

e) bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský,24) za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,25) alebo za zločin,26)

f) prestal spĺňať

1. niektorú z podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) a g),

2. podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. l) alebo

3. predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej môže byť ustanovený,

g) bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa

1. § 73 ods. 1 alebo ods. 2 a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej môže byť ustanovený,

2. § 73 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby,

3. § 73 ods. 3 písm. c) alebo písm. d) a nebola mu povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32 ods. 2 a 3,

h) dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby,

i) dosiahol vekovú hranicu alebo uplynul čas, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32 ods. 2 a 3,

j) dosiahol dobu podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo § 28 ods. 2,

k) v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii,

l) splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok60) a požiadal o prepustenie,

m) nastala niektorá z rozhodujúcich skutočností podľa § 223 ods. 1, 3, 6 a 7, § 225 ods. 3 alebo § 227 ods. 4 a 5,

n) uviedol neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v čestnom vyhlásení podľa § 18 ods. 5 písm. f),

o) porušil povinnosť vyplývajúcu z osobitných predpisov61) a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

p) bol odvolaný z funkcie náčelníka generálneho štábu alebo rektora vojenskej vysokej školy a nebolo rozhodnuté o jeho zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 2,

q) nastane dôvod podľa § 71 ods. 7 a zotrvanie profesionálneho vojaka v štátnej službe nie je v záujme služobného úradu podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c), e) alebo písm. f).

(2) Štátna služba profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe sa skončí prepustením, ak

a) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. b),

b) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. c), e), f), k), n) a o),

c) bol vylúčený z vysokoškolského štúdia,

d) neskončil vysokoškolské štúdium v určenom termíne,

e) zanechal vysokoškolské štúdium na vlastnú žiadosť,

f) nebol po zrušení akreditovaného študijného programu prijatý do iného akreditovaného študijného programu,

g) nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody podľa § 25 ods. 2 alebo § 26 ods. 1,

h) neskončil úspešne základný vojenský výcvik, odborný výcvik jednotlivca, dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl alebo vojenský program v termíne určenom vzdelávacím alebo výcvikovým programom vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,

i) na základe hodnotenia prípravnej štátnej služby nie je spôsobilý na vymenovanie do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby,

j) požiadal o prepustenie,

k) nesúhlasil s vymenovaním do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby.

(3) Ustanovenie odseku 2 písm. d) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý v určenom termíne neskončil vysokoškolské štúdium z dôvodu dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

(4) Štátna služba profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe sa skončí prepustením, ak

a) uplynula dohodnutá doba a služobný úrad sa nedohodol s profesionálnym vojakom na opätovnom predĺžení doby podľa § 30 ods. 3, alebo nebol vymenovaný do dočasnej štátnej služby podľa § 27 ods. 3,

b) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. a),

c) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. b), c), e), f), n) a o),

d) sa profesionálny vojak dohodne so služobným úradom na skrátení dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3.

(5) Štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak

a) nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok60) a požiadal o prepustenie,

b) profesionálny vojak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v služobnom hodnotení dosahoval uspokojivé výsledky,

c) bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak nejde o prípad uvedený v odseku 1 písm. e),

d) v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b),

e) viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok, ak nejde o prípad uvedený v § 134 ods. 2 písm. a) až d), alebo ak sa v súvislosti s vedením motorového vozidla odmietol podrobiť úkonom súvisiacim so zisťovaním prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme,

f) stratil alebo neoprávnene manipuloval s písomnosťou, nákresom, výkresom, mapou, fotografiou, grafom alebo iným záznamom elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média alebo hmotného nosiča so záznamom informácií, ktorých obsahom sú osobné údaje62) alebo utajované skutočnosti, v dôsledku čoho môže byť ohrozená bezpečnosť alebo obrana Slovenskej republiky,

g) mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby viac ako dva služobné dni v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; neospravedlnené neprítomnosti kratšie ako jeden služobný deň sa sčítavajú.

(6) Štátnu službu profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak nastane dôvod podľa odseku 5 písm. c) až g).

§ 84

Štátna služba profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak bol zvolený, poverený alebo vymenovaný do funkcie

a) prezidenta,

b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c) poslanca Európskeho parlamentu,

d) člena vlády,

e) predsedu, riaditeľa a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

f) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h) guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

i) verejného ochrancu práv,

j) člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

k) štátneho tajomníka,

l) vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

m) vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

n) člena Európskej komisie alebo pracovníka medzinárodného sekretariátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy,

o) sudcu,

p) prokurátora,

q) rektora vysokej školy, okrem rektora vojenskej vysokej školy,

r) predsedu vyššieho územného celku, primátora mesta alebo starostu obce,

s) poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca obecného zastupiteľstva, za ktorej výkon poberá odmenu,

t) inšpektora Organizácie Spojených národov,

u) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie.

§ 85

Skončenie štátnej služby zánikom služobného pomeru

Štátna služba profesionálneho vojaka sa skončí zánikom služobného pomeru (ďalej len „zánik služobného pomeru“)

a) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd profesionálnemu vojakovi uložil trest straty vojenskej hodnosti a inej hodnosti podľa osobitného predpisu,63)

b) smrťou alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol profesionálny vojak vyhlásený za mŕtveho.64)

Zákaz prepustenia v ochrannej dobe

§ 86

(1) Konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a) sa nezačne v ochrannej dobe, ak je

a) profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť nespôsobil úmyselne alebo v dôsledku požitia alkoholu alebo užitia inej omamnej alebo psychotropnej látky a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz až do jej skončenia,

b) profesionálna vojačka tehotná alebo na materskej dovolenke, keď je profesionálny vojak na rodičovskej dovolenke, počas ktorej má nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) alebo keď sa osamelý profesionálny vojak trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky.

(2) Ak sa konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a) už začalo a nastane skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, toto konanie sa preruší.

(3) Zákaz prepustenia v ochrannej dobe z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby podľa osobitného predpisu.65)

(4) Skutočnosť, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je profesionálny vojak povinný preukázať a bezodkladne oznámiť služobnému úradu.

(5) Doba prerušenia uvedená v odseku 2 sa do lehoty podľa § 94 ods. 1 písm. b) nezapočítava. Po skončení dôvodov, ktoré zakladali prerušenie konania, sa v konaní o prepustení pokračuje.

§ 87

Ak sa personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi doručil pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, služobný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, ak profesionálny vojak písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

§ 88

Nároky po zrušení personálneho rozkazu o prepustení

(1) Ak bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený, služobný pomer profesionálneho vojaka trvá a profesionálny vojak dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení personálneho rozkazu o prepustení

a) pokračuje vo výkone funkcie, do ktorej bol ustanovený pred prepustením, alebo

b) je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 3 alebo ods. 4.

(2) Ak po zrušení personálneho rozkazu o prepustení nie je funkcia podľa odseku 1 písm. a) voľná alebo bola zrušená, profesionálny vojak sa ustanoví do inej funkcie podľa tohto zákona.

(3) Ak bol personálny rozkaz o prepustení profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe právoplatne zrušený, jeho služobný pomer trvá najdlhšie do uplynutia dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3.

(4) Profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného prepustenia doplatí plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, ktorý by mu patril, ak by k prepusteniu nedošlo. Ak celkový čas, za ktorý by sa mal profesionálnemu vojakovi doplatiť plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, presiahne 12 mesiacov, môže súd na základe dôvodov uvedených v žiadosti služobného úradu jeho povinnosť doplatiť plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok za čas presahujúci 12 mesiacov profesionálnemu vojakovi vôbec nepriznať. Plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok môže byť priznaný najviac za čas 36 mesiacov.

§ 89

Služobný posudok a potvrdenie o štátnej službe

(1) Profesionálnemu vojakovi pri skončení štátnej služby veliteľ vydá služobný posudok obsahujúci skutočnosti týkajúce sa výkonu štátnej služby, ak o to profesionálny vojak požiada. Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis profesionálneho vojaka.

(2) Za služobný posudok podľa odseku 1 sa považuje aj hodnotenie profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe.

(3) Pri prepustení alebo zániku služobného pomeru podľa § 85 písm. a) veliteľ vydá profesionálnemu vojakovi potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje

a) termín a dôvod skončenia štátnej služby profesionálneho vojaka,

b) čas trvania štátnej služby,

c) výšku jeho služobného platu, ak o to profesionálny vojak písomne požiada,

d) skutočnosti rozhodujúce na posúdenie nároku na dovolenku,

e) záväzky profesionálneho vojaka súvisiace so štátnou službou,

f) údaj, či sa z platu profesionálneho vojaka vykonávajú zrážky, ich výšku, v čí prospech a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

g) skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.66)

§ 90

Príprava profesionálneho vojaka na trh práce

Veliteľ môže profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe počas trvania lehoty na prepustenie umožniť prípravu na trh práce na náklady profesionálneho vojaka, ak

a) bolo o jeho prepustení právoplatne rozhodnuté podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j) alebo m) a

b) požiadal o prípravu na trh práce.

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

Prvý diel

Personálny rozkaz

§ 91

(1) Personálny rozkaz sa vydáva

a) pri prijatí občana do štátnej služby podľa § 22 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. b), § 29 ods. 7, § 30 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 43 ods. 1, § 50 a § 63 ods. 1,

b) v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiacich so zmenami v štátnej službe podľa § 24, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 29 ods. 1 až 5, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 32 ods. 2 až 5, § 36 ods. 2, § 37 ods. 4, § 43 ods. 2, § 45, 46, 47, 48, § 51 ods. 1, § 63 ods. 2, § 64, § 65 ods. 1 a 2, § 65a, § 67, § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a 4, § 71, § 73 ods. 1 až 4, § 74, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 až 3 a 6 až 11, § 77 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2, § 80 ods. 1 a 2, § 81, § 115 ods. 1 a § 227 ods. 3,

c) pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4,

d) v prípadoch podľa § 193 a 194.

(2) Personálny rozkaz vydáva služobný úrad a musí byť v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci. Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b) vydáva aj minister.

(3) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a) obsahuje

a) označenie služobného úradu,

b) výrok o prijatí do štátnej služby s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa personálny rozkaz vydal,

c) titul, meno a priezvisko občana,

d) dátum a miesto narodenia občana,

e) deň prijatia do štátnej služby,

f) druh štátnej služby,

g) čas trvania štátnej služby,

h) vojenskú hodnosť, do ktorej je občan vymenovaný pri prijatí do prípravnej štátnej služby, alebo ktorá mu je priznaná pri prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby,

i) funkciu, do ktorej je občan ustanovený alebo vymenovaný vrátane vojenskej odbornosti a jej špecializácie,

j) miesto výkonu štátnej služby,

k) evidenčné a štatistické údaje,

l) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

m) poučenie o tom, či je personálny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať, komu a kde možno odvolanie podať a či je personálny rozkaz preskúmateľný súdom,

n) dátum vydania personálneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom,

o) meno, priezvisko, funkcia a podpis vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka aj vojenskú hodnosť.

(4) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b) až d) obsahuje

a) označenie služobného úradu,

b) výrok vo veci s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa personálny rozkaz vydal,

c) vojenskú hodnosť, titul, meno a priezvisko profesionálneho vojaka,

d) dátum a miesto narodenia profesionálneho vojaka,

e) funkciu a miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka,

f) evidenčné a štatistické údaje,

g) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

h) poučenie o tom, či je personálny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať, komu a kde možno odvolanie podať a či je personálny rozkaz preskúmateľný súdom,

i) dátum vydania personálneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom,

j) meno, priezvisko, funkcia a podpis vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka aj vojenskú hodnosť.

(5) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b), ak ide o profesionálneho vojaka vyslaného na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, okrem údajov podľa odseku 4, obsahuje aj

a) dobu vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

b) menu, v ktorej sa bude vyplácať zahraničný príspevok alebo zahraničný plat, prípadne ich časť,

c) ďalšie plnenia spojené s plnením úloh mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,

d) prípadné podmienky návratu profesionálneho vojaka z územia mimo Slovenskej republiky.

(6) Personálny rozkaz podľa odseku 1 môže obsahovať aj iné údaje súvisiace s výkonom štátnej služby.

(7) S dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu podľa odseku 1 písm. b) až d) musí byť profesionálny vojak vopred preukázateľne oboznámený.

(8) Personálny rozkaz musí byť profesionálnemu vojakovi doručený. Personálny rozkaz o ustanovení do funkcie, personálny rozkaz o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1 a 2 a personálny rozkaz o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby musí byť profesionálnemu vojakovi doručený najneskôr deň pred jeho vykonateľnosťou. Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený musí byť personálny rozkaz o ustanovení do funkcie podľa § 88 ods. 2 alebo personálny rozkaz o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov z dôvodov uvedených v § 73 ods. 3 a 4 doručený najneskôr do troch služobných dní odo dňa nástupu na výkon štátnej služby.

(9) Proti personálnemu rozkazu podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sa nemožno odvolať; proti personálnemu rozkazu podľa odseku 1 písm. c) sa možno odvolať. Personálny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný.

(10) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom.

(11) Ak v personálnom rozkaze podľa odseku 1 písm. b) nie je určená doba trvania personálneho opatrenia, vydá sa personálny rozkaz o skončení personálneho opatrenia.

(12) Ak po vydaní personálneho rozkazu podľa odseku 1 písm. a) a b) nastanú nové skutočnosti, služobný úrad, ktorý tento personálny rozkaz vydal, ho môže zmeniť alebo zrušiť.

(13) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v personálnom rozkaze služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal, opraví.

Druhý diel

Konanie o prepustení zo služobného pomeru

§ 92

Začatie konania o prepustení

(1) Konanie o prepustení zo služobného pomeru (ďalej len „konanie o prepustení“) sa začína na žiadosť profesionálneho vojaka, na návrh veliteľa alebo na podnet služobného úradu.

(2) Konanie o prepustení je začaté dňom

a) doručenia žiadosti o prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. l), § 83 ods. 2 písm. j) alebo § 83 ods. 5 písm. a) služobnému úradu,

b) doručenia žiadosti o skrátenie dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3 služobnému úradu,

c) zvolenia, rozhodnutia o poverení alebo rozhodnutia o vymenovaní do funkcie uvedenej v § 84,

d) doručenia návrhu na prepustenie podľa § 93 ods. 1 služobnému úradu,

e) keď služobný úrad zistil dôvod na prepustenie a nejde o prípady uvedené v písmenách a) až d).

(3) O začatí konania o prepustení služobný úrad oboznámi profesionálneho vojaka a veliteľa profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná.

(4) Ak po nadobudnutí právoplatnosti personálneho rozkazu o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j), l) a m) alebo § 83 ods. 5 písm. a) neuplynula lehota na prepustenie, možno začať nové konanie o prepustení, ak nastali dôvody na začatie konania o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n), o) a q), § 83 ods. 5 písm. b) až g) alebo § 84.

§ 93

Návrh na prepustenie

(1) Návrh na prepustenie spracuje veliteľ

a) do 7 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. o) a q) a § 83 ods. 2 písm. a) až i) a k),

b) do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6,

c) najneskôr 30 dní pred splnením dôvodu uvedeného v § 83 ods. 4 písm. a),

d) najneskôr 5 mesiacov pred splnením dôvodu uvedeného v § 83 ods. 1 písm. h), i), j) a m).

(2) V lehotách podľa odseku 1 veliteľ profesionálneho vojaka aj preukázateľne oboznámi s návrhom na prepustenie a návrh odošle služobnému úradu.

(3) Návrh na prepustenie vojenského duchovného spracuje veliteľ na základe súhlasu príslušnej cirkevnej autority30) v lehotách podľa odseku 1.

(4) Ak služobný úrad začal konanie o prepustení podľa § 92 ods. 2 písm. a) až c) a e), veliteľ návrh podľa odseku 1 nespracuje.

(5) Na požiadanie služobného úradu je veliteľ a garant vojenskej odbornosti povinný oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení a vydanie personálneho rozkazu.

(6) Žiadosť o skrátenie dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3 a žiadosť o prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. l), § 83 ods. 2 písm. j) alebo § 83 ods. 5 písm. a) podáva profesionálny vojak služobnému úradu. Profesionálny vojak môže žiadosť podľa prvej vety vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu.

§ 94

Rozhodovanie o prepustení

(1) O prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa

a) § 83 ods. 1 písm. o), p) a q), § 83 ods. 2 a § 83 ods. 4 písm. a) a d) najneskôr do 15 dní odo dňa začatia konania o prepustení,

b) § 83 ods. 1 písm. a), b), d), k) a l), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 6 a § 84 najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení,

c) § 83 ods. 1 písm. g) najneskôr do troch mesiacov odo dňa zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

d) § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m) počas štvrtého mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru,

e) § 83 ods. 1 písm. c), e), f) a n) najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol,

f) § 83 ods. 5 písm. a), b), d), f) a g) najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení,

g) § 83 ods. 5 písm. c) a e) najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(2) V lehotách podľa odseku 1 sa musí personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi aj doručiť. Ak bol personálny rozkaz o prepustení zrušený alebo vec bola vrátená na ďalšie konanie, začnú plynúť nové lehoty podľa odseku 1.

(3) Ak bolo rozhodnuté o prepustení z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j) a m), § 83 ods. 4 písm. b) alebo podľa § 83 ods. 5 písm. a), služobný pomer sa skončí uplynutím lehoty na prepustenie.

(4) Ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. a) a g), § 83 ods. 4 písm. b) alebo podľa § 83 ods. 5 písm. a), lehota na prepustenie je dva kalendárne mesiace. Lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak sa služobný úrad a profesionálny vojak nedohodnú na skoršom termíne.

(5) Ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m), lehota na prepustenie je tri kalendárne mesiace. Lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

(6) Ak bolo rozhodnuté o prepustení z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n) až q), § 83 ods. 2, § 83 ods. 4 písm. c), § 83 ods. 5 písm. b) až g), § 83 ods. 6 alebo podľa § 84, služobný pomer sa skončí dňom doručenia personálneho rozkazu. Deň doručenia sa vyznačí v personálnom rozkaze.

(7) Ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. l) a služobný úrad sa s profesionálnym vojakom nedohodne na skoršom termíne skončenia služobného pomeru, lehota na prepustenie je

a) tri kalendárne mesiace, ak ide o profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe,

b) šesť kalendárnych mesiacov, ak ide o profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe.

(8) Lehota na prepustenie podľa odseku 7 začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

(9) Pri prepustení podľa § 83 ods. 4 písm. a) a d) sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí dohodnutým dňom.

(10) Ak do dňa prepustenia podľa § 83 ods. 1 písm. a) bude profesionálny vojak s jeho predchádzajúcim súhlasom ustanovený do inej funkcie, personálny rozkaz o prepustení zruší ten, kto ho vydal.

(11) V čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia67) a služobný úrad rozhodol o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. a), g až j), l) a m), § 83 ods. 4 písm. b) alebo § 83 ods. 5 písm. a) a personálny rozkaz o prepustení bol profesionálnemu vojakovi doručený, lehoty na prepustenie neplynú.

§ 95

Prerušenie konania o prepustení

(1) Služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka

a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. a), c), d), f) až n), § 83 ods. 4 písm. b) a d) a § 83 ods. 5 písm. b) až g) v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia,

b) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. l) a ods. 5 písm. a), ak je profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 alebo ak plní úlohy v mieste podľa § 78,

c) v prípade, ak bol veliteľ alebo garant vojenskej odbornosti vyzvaný, aby v určenej lehote oznámil skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení, alebo ak bol profesionálny vojak vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky žiadosti o prepustenie alebo odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení.

(2) Služobný úrad môže prerušiť konanie o prepustení profesionálneho vojaka najdlhšie na dobu

a) 12 mesiacov, ak má byť profesionálny vojak prepustený z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. l) a ods. 5 písm. a) a profesionálny vojak je ustanovený do funkcie podľa § 65,

b) 10 dní, ak o to z dôležitých dôvodov profesionálny vojak požiada.

(3) Prerušenie konania podľa odsekov 1 a 2 služobný úrad písomne oznámi profesionálnemu vojakovi.

(4) Služobný úrad v konaní o prepustení profesionálneho vojaka pokračuje, ak

a) pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie o prepustení prerušilo, a to z vlastného podnetu alebo na podnet profesionálneho vojaka,

b) uplynula lehota podľa odseku 2.

(5) Ak je konanie o prepustení prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Odvolacie konanie pri prepustení

§ 96

(1) Proti personálnemu rozkazu o prepustení sa môže profesionálny vojak písomne odvolať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia personálneho rozkazu o prepustení.

(2) Odvolanie sa podáva služobnému úradu, ktorý personálny rozkaz o prepustení vydal.

(3) Ak personálny rozkaz o prepustení vydal vedúci služobného úradu ministerstva,7) náčelník generálneho štábu, náčelník vojenskej kancelárie prezidenta, riaditeľ Vojenského spravodajstva, riaditeľ Vojenskej polície alebo rektor vojenskej vysokej školy, odvolacím orgánom proti tomuto personálnemu rozkazu je minister. V ostatných prípadoch odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení je odvolacím orgánom náčelník generálneho štábu.

(4) Ak personálny rozkaz o prepustení vydal minister, o odvolaní rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

§ 97

(1) Ak profesionálny vojak v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď mu bol personálny rozkaz o prepustení doručený.

(2) Vedúci služobného úradu, ktorý personálny rozkaz o prepustení vydal, môže odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania, ak k zmeškaniu lehoty došlo zo závažných dôvodov a profesionálny vojak o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení.

(3) Podanie odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení má odkladný účinok okrem skončenia služobného pomeru z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), l), n) až q), § 83 ods. 2, § 83 ods. 4 písm. c), § 83 ods. 5, § 83 ods. 6 alebo § 84.

(4) Profesionálny vojak môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak profesionálny vojak vzal odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení späť, nemôže sa znova odvolať.

§ 98

Zastavenie konania o prepustení

(1) Služobný úrad v konaní o prepustení profesionálneho vojaka nepokračuje a konanie zastaví z dôvodu, že

a) odpadol dôvod konania začatého na návrh veliteľa alebo podnet služobného úradu,

b) súhlasí so späťvzatím žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie,

c) profesionálny vojak vzal späť odvolanie,

d) služobný pomer zanikol podľa § 85,

e) profesionálny vojak na výzvu služobného úradu alebo odvolacieho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojej žiadosti o prepustenie alebo odvolania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

f) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

(2) Služobný úrad konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j), l) a m) alebo § 83 ods. 5 písm. a) zastaví, ak nastali dôvody na začatie konania o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n), o) a q), § 83 ods. 5 písm. b) až g) alebo § 84.

(3) O zastavení konania o prepustení podľa odseku 1 písm. a) až d) služobný úrad oboznámi profesionálneho vojaka a veliteľa profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná.

(4) Konanie o prepustení podľa odseku 1 písm. e) a f) a odseku 2 služobný úrad zastaví personálnym rozkazom, proti ktorému možno podať odvolanie; na odvolanie sa primerane vzťahujú § 96 a 97.

§ 99

Po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka môže služobný úrad konať len vo veciach súvisiacich so skončením štátnej služby profesionálneho vojaka.

Tretí diel

Prieskumné konanie

§ 100

(1) Prieskumné konanie je zamerané na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným vyšetrením.

(2) Prieskumné konanie sa vykoná na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom, ak

a) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov alebo

b) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov.

(3) Prieskumné konanie možno vykonať aj v iných odôvodnených prípadoch na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na žiadosť profesionálneho vojaka.

§ 101

(1) Prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná komisia zriadená hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej prehliadky profesionálneho vojaka vydá písomné rozhodnutie o

a) spôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Spôsobilý vykonávať štátnu službu“,

b) dočasnej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Dočasne nespôsobilý vykonávať štátnu službu“,

c) trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Nespôsobilý vykonávať štátnu službu“ alebo

d) trvalej nespôsobilosti vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený, s výrokom „Nespôsobilý vykonávať funkciu“.

(2) Ak prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu, nové prieskumné konanie sa uskutoční tak, aby nebola prekročená podporná doba.65)

(3) Ak prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti profesionálneho vojaka vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený, súčasne určí okruh činností, ktoré sú z hľadiska zdravotnej spôsobilosti pre profesionálneho vojaka nevhodné.

(4) O odvolaní profesionálneho vojaka proti rozhodnutiu prieskumnej komisie rozhoduje v druhom stupni ústredná vojenská lekárska komisia zriadená hlavným služobným úradom.

(5) Zloženie, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok ústrednej vojenskej lekárskej komisie a prieskumných komisií ustanoví služobný predpis.

(6) Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

PRVÁ HLAVA

SLUŽOBNÝ ČAS A SLUŽOBNÁ POHOTOVOSŤ

§ 102

Služobný čas

(1) Služobný čas je časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti vyplývajúce z

a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo

b) vojenského rozkazu, alebo nariadenia veliteľa.

(2) Dĺžka služobného času v týždni je 40 hodín, ak tento zákon v § 106 neustanovuje inak.

§ 103

Rozvrhnutie služobného času

(1) Služobný čas sa rozvrhuje spravidla na päť služobných dní v týždni. O rozvrhnutí služobného času rozhoduje veliteľ, ktorý určí aj začiatok a koniec služobného času v jednotlivých služobných dňoch.

(2) Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, veliteľ môže služobný čas rozvrhnúť aj nerovnomerne na jednotlivé týždne, pričom priemerný týždenný služobný čas nesmie v období najviac štyroch mesiacov presiahnuť ustanovený týždenný služobný čas. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas sa určuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom musí byť profesionálny vojak oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže veliteľ určiť profesionálnemu vojakovi začiatok služobného času aj v čase kratšom ako tri dni.

(3) Ak to povaha štátnej služby umožňuje, môže v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d) veliteľ so súhlasom profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva zaviesť pružný služobný čas. Pružný služobný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia služobného času.

(4) Dĺžka služobného času v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 13 hodín.

(5) Veliteľ je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby profesionálny vojak mal medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujúceho služobného času minimálny odpočinok v trvaní 8 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.

(6) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov pri plnení špecifických činností. Špecifické činnosti a dĺžku služobného času pri plnení špecifických činností ustanoví služobný predpis.

§ 104

Plnenie služobných povinností nad určený služobný čas

(1) Profesionálny vojak je povinný plniť služobné povinnosti nad určený služobný čas (ďalej len „štátna služba nadčas“), ak služobné povinnosti z dôvodu ich rozsahu alebo neodkladnosti nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Štátnu službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na základe vojenského rozkazu, nariadenia alebo so súhlasom veliteľa.

(2) Štátnou službou nadčas na účely tohto zákona je aj čas, ktorý počas služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty pripadol na sobotu alebo deň pracovného pokoja47) na prepravu do miesta plnenia služobných povinností a pri návrate z miesta plnenia služobných povinností.

(3) Pri vykonávaní štátnej služby nadčas možno nepretržitý odpočinok medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujúceho služobného času skrátiť až na 6 hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.

(4) Za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne päť hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno. Veliteľ je povinný udeliť profesionálnemu vojakovi náhradné voľno tak, aby ho profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do šiestich mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola štátna služba nadčas vykonaná.

(5) Ak profesionálnemu vojakovi nebolo udelené náhradné voľno podľa odseku 4, postupuje sa podľa § 177.

§ 105

Služobná pohotovosť

(1) Veliteľ môže profesionálnemu vojakovi písomne nariadiť služobnú pohotovosť, počas ktorej je profesionálny vojak pripravený plniť služobné povinnosti. Služobná pohotovosť sa nariaďuje nad rámec rozvrhnutého služobného času a profesionálny vojak sa počas nej zdržiava po určený čas

a) v mieste výkonu štátnej služby alebo

b) na inom dohodnutom mieste.

(2) Služobnú pohotovosť podľa odseku 1 písm. a) možno nariadiť najviac na 15 hodín v týždni alebo na 50 hodín v mesiaci a najviac na 250 hodín v kalendárnom roku.

(3) Služobnú pohotovosť podľa odseku 1 písm. b) možno nariadiť najviac na 7 po sebe nasledujúcich dní, pričom služobná pohotovosť môže byť v mesiaci najviac 14 dní.

(4) Služobná pohotovosť presahujúca rozsah uvedený v odsekoch 2 a 3 je prípustná len na základe písomnej dohody s profesionálnym vojakom.

(5) Pri nariadení služobnej pohotovosti podľa odseku 1 písm. a) musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

§ 106

(1) Ustanovenia § 103 až 105 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas

a) plnenia úloh pohotovosti a bojovej pohotovosti vrátane prípravy a nácviku pohotovosti a bojovej pohotovosti,

b) vojenského cvičenia,

c) vykonávania záchranných prác pri mimoriadnej udalosti,68) alebo keď bezprostredne hrozí, že vznikne alebo už vznikla krízová situácia alebo počas poskytovania odbornej, zdravotnej, technickej a ďalšej potrebnej pomoci v tiesni,69)

d) plnenia úloh pri ochrane štátnej hranice a stráženého objektu, pri ochrane verejného poriadku alebo v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu podľa rozhodnutia vlády,70)

e) odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti vzniknutej v pôsobnosti ministerstva, ktoré nariadil minister, alebo v ozbrojených silách, ktoré nariadil náčelník generálneho štábu,

f) plnenia úloh prípravnej štátnej služby,

g) výcviku pred vyslaním a počas vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3, na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 2 a počas plnenia úloh v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom,

h) prípravy na vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b),

i) získavania kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby,

j) služobnej cesty podľa § 113 ods. 4.

(2) Vojenským cvičením podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie

a) intenzívny vojenský výcvik, v ktorom nepretržitý sled výcvikových a zabezpečovacích činností trvá najviac 48 hodín,

b) nepretržitý vojenský výcvik, v ktorom nepretržitý sled výcvikových a zabezpečovacích činností trvá viac ako 48 hodín.

(3) Za mimoriadnu udalosť podľa odseku 1 písm. e) sa považujú najmä

a) trestné činy proti republike,

b) trestné činy násilia voči nadriadenému,

c) násilné útoky proti vojenským objektom a zariadeniam a napadnutie vojenských stráží,

d) prípady porušovania povinností pri obrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky,

e) havárie vojenskej leteckej, automobilovej a raketovej techniky, pri ktorých dôjde k zničeniu techniky alebo v dôsledku vážneho poškodenia k ich vyradeniu z prevádzky,

f) prípady nedovoleného ozbrojovania a obchodovania s vojenskými zbraňami, straty a krádeže vojenských zbraní, munície, výbušnín, rádioaktívnych látok a látok špeciálnej chémie, jedov a bojovej techniky,

g) porušovanie práv a chránených záujmov profesionálnych vojakov,

h) trestné činy, ktoré boli spáchané profesionálnymi vojakmi v služobnom čase alebo vo vojenských útvaroch a zariadeniach, pri ktorých došlo k usmrteniu osôb alebo ťažkej ujme na zdraví, alebo k škode veľkého rozsahu na vojenskej technike a inom majetku v pôsobnosti ministerstva,

i) zbehnutie profesionálneho vojaka od vojenského útvaru alebo zariadenia s vojenskou zbraňou, vojenským zbraňovým systémom, strelivom a výbušninami,

j) samovraždy a samovražedné pokusy profesionálnych vojakov v služobnom čase alebo vo vojenských útvaroch a zariadeniach,

k) nehody a poškodenia vojenskej výzbroje a ostatnej vojenskej techniky, ktoré boli zavinené vojenskou obsluhou alebo vojenským vodičom, alebo keď sú tieto osoby spolupáchateľmi, pri ktorých došlo k usmrteniu osôb alebo k ťažkej ujme na zdraví, alebo k škode veľkého rozsahu na vojenskej technike a inom majetku v pôsobnosti ministerstva,

l) požiare, ropné havárie a škody preukázateľne zavinené porušením služobných povinností profesionálnymi vojakmi alebo civilným personálom ozbrojených síl, ak vznikne značná škoda na majetku štátu v pôsobnosti ministerstva,

m) prípady usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví jednej osoby alebo viacerých osôb, ku ktorým došlo počas plnenia služobných povinností profesionálnymi vojakmi,

n) úmrtie alebo ťažká ujma na zdraví profesionálneho vojaka počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Profesionálny vojak pri plnení úloh podľa odseku 1 má nárok na odpočinok v trvaní najmenej 6 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.

(5) Odpočinok podľa odseku 4 možno u profesionálneho vojaka plniaceho úlohy podľa odseku 1 písm. a) až h) v priebehu 24 hodín rozdeliť na dve časti.

(6) Ak charakter plnených úloh neumožňuje poskytnúť profesionálnemu vojakovi odpočinok, za čas plnenia úloh sa poskytne rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok v najbližšom možnom termíne.

(7) Podrobnosti o vyhlásení mimoriadnej udalosti podľa odseku 3 ustanoví služobný predpis.

DRUHÁ HLAVA

DOVOLENKA

§ 107

Základná výmera dovolenky

(1) Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku.

(2) Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.

(3) Profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe sa základná výmera dovolenky zvyšuje o jeden týždeň.

(4) Ak dovolenku čerpá profesionálny vojak s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom podľa § 103 ods. 2, patrí mu toľko služobných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

(5) Ak profesionálnemu vojakovi s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom počas dovolenky pripadne štátny sviatok alebo sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa tento deň do času dovolenky. Ak štátny sviatok alebo sviatok pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým služobným dňom, započítava sa tento deň do času dovolenky.

(6) Profesionálnemu vojakovi s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom podľa § 103 ods. 2 sa štátny sviatok alebo sviatok počas dovolenky započítava do času dovolenky.

(7) Ak dovolenku čerpá profesionálny vojak s pružným služobným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke služobného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného služobného času profesionálneho vojaka, pričom sa profesionálny vojak posudzuje, akoby štátnu službu vykonával päť dní v týždni.

§ 108

Vznik nároku na dovolenku

(1) Profesionálny vojak má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu; ak profesionálny vojak vykonával štátnu službu len časť kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.

(2) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý celý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku patrí profesionálnemu vojakovi jedna dvanástina dovolenky.

(3) Profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 patrí dovolenka len v rozsahu podľa tohto zákona.

§ 109

Nástup a čerpanie dovolenky

(1) V záujme organizovaného čerpania dovoleniek profesionálnych vojakov veliteľ spracúva plán čerpania dovolenky na rok s prihliadnutím na potreby služobného úradu a oprávnené záujmy profesionálneho vojaka. Čerpanie dovolenky profesionálnemu vojakovi určuje veliteľ spravidla po častiach, pričom jedna časť musí trvať najmenej dva týždne.

(2) Dovolenku možno profesionálnemu vojakovi určiť aj pred splnením podmienky ustanovenej v § 108 ods. 1. Ak profesionálny vojak do konca kalendárneho roka alebo do skončenia štátnej služby túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť plat, ktorý mu bol vyplatený za časť dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3) Nástup na dovolenku sa určí tak, aby ju profesionálny vojak mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka; ak ju nemohol vyčerpať, veliteľ určí nástup dovolenky tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

(4) Deň nástupu na dovolenku sa profesionálnemu vojakovi oznámi najmenej sedem dní vopred; túto lehotu možno so súhlasom profesionálneho vojaka skrátiť.

(5) Veliteľ nemôže určiť profesionálnemu vojakovi čerpanie dovolenky v čase, keď je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz, v čase materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, alebo keď profesionálny vojak čerpá služobné voľno alebo náhradné voľno.

(6) Ak profesionálny vojak nemôže vyčerpať dovolenku v lehote podľa odseku 3 pre čerpanie rodičovskej dovolenky, veliteľ mu určí čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal do šiestich mesiacov po skončení rodičovskej dovolenky.

(7) Ak profesionálny vojak nemôže vyčerpať dovolenku v lehote podľa odseku 3 z dôvodu vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 alebo plnenia úloh v mieste podľa § 78, veliteľ mu určí čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal do šiestich mesiacov po skončení vyslania podľa § 77 alebo plnenia úloh v mieste podľa § 78.

(8) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže veliteľ zmeniť profesionálnemu vojakovi pôvodne určený nástup na dovolenku alebo ho odvolať z dovolenky; profesionálny vojak má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

§ 110

Prerušenie dovolenky

Dovolenka sa preruší, ak je profesionálny vojak v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak sa mu poskytne služobné voľno. Dovolenka sa prerušuje aj dočasným pozbavením výkonu štátnej služby a nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

§ 111

Krátenie dovolenky

(1) Profesionálnemu vojakovi sa kráti dovolenka za prvých 120 dní jeho neprítomnosti v štátnej službe o jednu dvanástinu a za každých ďalších 30 dní o jednu dvanástinu z dôvodu

a) dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

b) čerpania služobného voľna bez nároku na služobný plat,

c) čerpania rodičovskej dovolenky, počas ktorej má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.71)

(2) Profesionálnemu vojakovi sa kráti dovolenka za každých 30 dní jeho neprítomnosti v štátnej službe o jednu dvanástinu z dôvodu

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak sa dočasné pozbavenie nezrušilo,

b) výkonu väzby alebo

c) zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2.

(3) Profesionálnemu vojakovi dovolenka nepatrí, ak bol celý kalendárny rok neprítomný v štátnej službe.

(4) Neprítomnosť profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby v príslušnom kalendárnom roku podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa sčítava.

(5) Dovolenka sa profesionálnemu vojakovi kráti o jeden týždeň, ak mu bola poskytnutá preventívna rehabilitácia podľa § 126 ods. 2 písm. a) a profesionálny vojak ju vykonal. Ak profesionálny vojak zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov nevykonal preventívnu rehabilitáciu v plnom rozsahu, dovolenka sa mu kráti až po vykonaní 14 dní preventívnej rehabilitácie v pomere jeden deň dovolenky za jeden deň preventívnej rehabilitácie, ktorá presiahla 14 dní.

(6) Za jeden deň neospravedlnenej neprítomnosti profesionálneho vojaka v štátnej službe sa dovolenka kráti o dva dni; neospravedlnené neprítomnosti kratšie ako jeden služobný deň sa sčítavajú.

(7) Za neospravedlnenú neprítomnosť profesionálneho vojaka v štátnej službe sa považuje

a) neprítomnosť profesionálneho vojaka v štátnej službe, ktorú nemožno ospravedlniť z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise,72)

b) čas od zistenia výkonu štátnej služby pod vplyvom omamných látok, psychotropných látok alebo alkoholu do skončenia obvyklého služobného času.

(8) Ak nastane dôvod na krátenie dovolenky uvedený v odsekoch 1, 2, 5 alebo v odseku 6 po vyčerpaní dovolenky, na ktorú profesionálnemu vojakovi vznikol nárok, je povinný vrátiť plat, ktorý mu bol vyplatený za časť dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(9) Dovolenka sa podľa odseku 1 písm. a) nekráti, ak je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby alebo choroby z povolania.

(10) Dovolenka, na ktorú profesionálnemu vojakovi vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

§ 112

Dodatková dovolenka

(1) Profesionálny vojak má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke šiestich služobných dní, ak po celý kalendárny rok vykonával

a) rizikové práce,73)

b) činnosti v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo

c) mimoriadne náročnú činnosť, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.

(2) Ak profesionálny vojak vykonával činnosti podľa odseku 1 len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 dní, v ktorých tieto činnosti vykonával, jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(3) Dodatková dovolenka sa poskytuje profesionálnemu vojakovi vcelku; veliteľ určí nástup dodatkovej dovolenky tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal prednostne pred čerpaním dovolenky.

(4) Pri skončení služobného pomeru profesionálny vojak čerpá dodatkovú dovolenku tak, aby ju vyčerpal do skončenia služobného pomeru.

(5) Činnosti v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a mimoriadne náročné činnosti, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia na účely nároku na dodatkovú dovolenku, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

(6) Na prerušenie dodatkovej dovolenky sa použije § 110.

TRETIA HLAVA

SLUŽOBNÁ CESTA A STÁŽ

Služobná cesta a zahraničná služobná cesta

§ 113

(1) Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu profesionálneho vojaka na cestu na výkon štátnej služby do iného miesta výkonu štátnej služby vrátane výkonu štátnej služby v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

(2) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas služobnej cesty podľa odseku 1 mimo územia Slovenskej republiky, vrátane výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, do skončenia tejto cesty.

(3) Za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z

a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný,

b) jeho zaradenia do pracovného tímu alebo

c) písomného rozkazu, alebo nariadenia veliteľa.

(4) Za služobnú cestu sa považuje aj vyslanie profesionálneho vojaka

a) do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu

1. poskytnutia špecifickej zdravotnej starostlivosti podľa § 123 ods. 1 písm. a) až d),

2. prieskumného konania,

3. zistenia alebo potvrdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby alebo funkcie,

4. zistenia zdravotnej spôsobilosti pred vyslaním na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a po jeho skončení,

b) na rokovanie prieskumnej komisie, ak bol profesionálny vojak, s ktorým bolo začaté prieskumné konanie, na toto rokovanie predvolaný,

c) na preventívnu rehabilitáciu podľa § 126 ods. 2 písm. a) alebo písm. b),

d) do iného miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s ustanovením do funkcie.

(5) Profesionálnemu vojakovi za služobnú cestu vykonanú podľa odseku 4 patrí len náhrada preukázaných cestovných výdavkov alebo náhrada za použitie súkromného cestného motorového vozidla, ak sa na jeho použití písomne dohodol s veliteľom, a to v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka verejnej osobnej dopravy na dráhe alebo pravidelnej autobusovej dopravy za cesty do zdravotníckeho zariadenia, kúpeľného ústavu na území Slovenskej republiky, vojenskej zotavovne alebo iného zariadenia v pôsobnosti ministerstva, alebo do zariadenia určeného ministerstvom a späť, za cestu do iného miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s ustanovením do funkcie a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

(6) Služobnou cestou na účely tohto zákona nie je plnenie úloh pohotovosti a bojovej pohotovosti vrátane prípravy a nácviku pohotovosti a bojovej pohotovosti, vojenské cvičenie, plnenie úloh ozbrojených síl podľa osobitných predpisov74) a vyslanie profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa § 24.

§ 114

(1) Profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu veliteľ.

(2) Veliteľ určí miesto a čas nástupu profesionálneho vojaka na služobnú cestu, miesto výkonu štátnej služby, spôsob prepravy, miesto a čas skončenia služobnej cesty. Veliteľ určí aj ďalšie podmienky služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy profesionálneho vojaka.

(3) Ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich dní a profesionálny vojak počas nej neplní služobné povinnosti podľa § 113 ods. 3 v sobotu alebo v dňoch pracovného pokoja,47) môže veliteľ na tieto dni povoliť profesionálnemu vojakovi prerušenie služobnej cesty.

(4) Profesionálny vojak je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v sobotu alebo v deň pracovného pokoja,47) ak je to potrebné na výkon štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby profesionálnych vojačiek tým nie sú dotknuté.

§ 115

Stáž

(1) Profesionálneho vojaka môže služobný úrad vyslať na stáž na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 6 mesiacov za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov na získanie potrebných skúseností v mieste výkonu štátnej služby alebo do iného miesta výkonu štátnej služby na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a to aj na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný; tento čas možno s písomným súhlasom profesionálneho vojaka vyslaného na stáž predĺžiť najviac o 6 mesiacov.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, môže veliteľ vyslať aj na stáž, ktorú absolvuje vo vzdelávacom zariadení, u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, poskytovateľa veterinárnej starostlivosti, v orgáne štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva75) alebo v orgáne veterinárnej správy76) s cieľom ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu77) alebo s cieľom udržiavania odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníctve43) alebo na výkon odborných veterinárnych činností.78) Stáž sa vykonáva formou teoretickej prípravy alebo formou odbornej praxe.

(3) Podrobnosti o stáži podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.

(4) Na profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na stáž, sa vzťahujú ustanovenia § 113 a 114.

ŠTVRTÁ HLAVA

SLUŽOBNÉ VOĽNO, ŠTUDIJNÉ VOĽNO A PREKÁŽKY VO VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Služobné voľno

§ 116

(1) Profesionálny vojak má nárok na poskytnutie služobného voľna, ak nemôže vykonávať štátnu službu pre

a) prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,

b) dôležité osobné prekážky.

(2) Profesionálnemu vojakovi veliteľ poskytne služobné voľno v rozsahu najviac 15 služobných dní v kalendárnom roku a osamelému profesionálnemu vojakovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, v rozsahu najviac 21 služobných dní v kalendárnom roku počas

a) ošetrovania chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,

b) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že

1. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,79)

2. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto sa nemôže o dieťa starať,

c) ošetrovania iného chorého člena rodiny, ktorý žije s profesionálnym vojakom v domácnosti,80) ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(3) V tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.

(4) Profesionálnemu vojakovi počas lehoty na prepustenie veliteľ poskytne na hľadanie nového zamestnania služobné voľno na jeden poldeň v týždni; služobné voľno možno so súhlasom veliteľa zlučovať.

(5) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa umožnila príprava na trh práce, poskytne veliteľ služobné voľno v rozsahu trvania prípravy na trh práce, najviac však 30 dní; v tejto dobe sa môže profesionálny vojak zúčastniť na príprave aj opakovane. Služobné voľno podľa prvej vety nemožno poskytnúť počas siedmich dní pred uplynutím lehoty na prepustenie.

§ 117

Profesionálnemu vojakovi, ktorý má byť alebo ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, môže veliteľ poskytnúť služobné voľno bezprostredne pred vyslaním alebo bezprostredne pred ukončením vyslania v rozsahu najviac troch služobných dní.

§ 118

(1) Služobný úrad môže profesionálnemu vojakovi poskytnúť služobné voľno, ak nemôže vykonávať štátnu službu z dôvodu

a) činnosti člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende,

b) činnosti vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,

c) činnosti registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, registrovaného kandidáta pri voľbe do Európskeho parlamentu a do orgánov územnej samosprávy,

d) činnosti svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy,

e) vykonávania opatrení proti prenosným chorobám,

f) iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti,

g) izolácie vykonávanej pri veterinárno-ochranných opatreniach,

h) keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov81) poskytnúť osobnú pomoc.

(2) Ak sú činnosti podľa odseku 1 písm. b) alebo opatrenia podľa odseku 1 písm. e) až g) vykonávané v záujme služobného úradu alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby, považujú sa za plnenie služobných povinností.

§ 119

Študijné voľno

(1) Profesionálny vojak má počas vyslania na vysokoškolské štúdium v externej forme na náklady služobného úradu nárok na študijné voľno

a) na účasť na štúdiu, študijnom sústredení alebo na konzultáciách podľa schváleného študijného programu,

b) v rozsahu dvoch služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky okrem skúšky podľa písmena c),

c) v rozsahu 30 služobných dní súhrnne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok,

d) v rozsahu 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce,

e) na nevyhnutne potrebný čas na prepravu do školy a späť, ak je táto škola v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

(2) Študijné voľno možno čerpať po celý akademický rok; nevyčerpané študijné voľno nemožno čerpať v inom akademickom roku.

(3) Čerpanie študijného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karanténneho opatrenia podľa osobitného predpisu.

(4) Na účasť na prijímacích skúškach na vysokú školu možno profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť poskytnúť študijné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak je to v záujme služobného úradu.

PIATA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV

§ 120

(1) Veliteľ

a) vytvára podmienky pre ďalšie vzdelávanie profesionálnych vojakov,

b) vytvára podmienky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti,

c) zabezpečuje vybavenie pracovísk pre riadny výkon štátnej služby,

d) vytvára podmienky na udržiavanie fyzickej zdatnosti profesionálneho vojaka,

e) vytvára podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov profesionálnych vojakov,

f) vytvára podmienky na duchovný život a vykonávanie náboženských aktivít v spolupráci s vojenskými duchovnými,

g) zabezpečuje spoluprácu s rodinami profesionálnych vojakov vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

h) zabezpečuje profesionálnym vojakom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v mieste, kde profesionálny vojak vykonáva štátnu službu, alebo v jeho blízkosti; túto povinnosť nemá voči profesionálnym vojakom vyslaným na služobnú cestu alebo vykonávajúcim štátnu službu mimo územia Slovenskej republiky a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu štátnej služby,

i) zabezpečuje vybavenie pracoviska prostriedkami na poskytovanie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.

(2) Stravovanie profesionálnych vojakov sa zabezpečuje najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja profesionálnemu vojakovi v priebehu jeho služobného dňa vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za služobný deň považuje plnenie služobných povinností trvajúce dlhšie ako 4 hodiny. Ak plnenie služobných povinností trvá dlhšie ako 11 hodín, veliteľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Príspevok na stravovanie podľa odseku 1 písm. h) a odseku 2 sa poskytuje vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla. Príspevok na stravovanie nesmie presiahnuť 65 % sumy stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,82) rovnako tak sa príspevok poskytuje podľa osobitného predpisu,83) ak tento zákon v § 204 neustanovuje inak.

(4) Veliteľ poskytne profesionálnemu vojakovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3 iba vtedy, ak povinnosť zabezpečiť profesionálnemu vojakovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo veliteľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2.

(5) Na profesionálneho vojaka sa pri plnení úloh ozbrojených síl84) a plnení úloh podľa osobitných predpisov85) vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,86) len ak to technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky umožňujú; ak to technické možnosti neumožňujú, veliteľ zabezpečí najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.

(6) Občianske združenia s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám môžu vedúcim služobných úradov podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), e) a f) predkladať návrhy súvisiace s odmeňovaním a ďalšími peňažnými náležitosťami, sociálnym a zdravotným zabezpečením profesionálnych vojakov.

(7) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb profesionálnych vojakov, na zlepšenie podmienok výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvára vedúci služobného úradu podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), e) a f) a štatutárny orgán občianskeho združenia podľa odseku 6 dohody.

§ 121

Úschova zvrškov

Veliteľ je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré profesionálny vojak obvykle nosí pri výkone štátnej služby.

Zdravotná starostlivosť

§ 122

Profesionálnemu vojakovi sa poskytuje

a) zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,87)

b) špecifická zdravotná starostlivosť.

§ 123

(1) Špecifickou zdravotnou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie poskytovanie

a) periodickej preventívnej lekárskej prehliadky, ktorá sa poskytuje raz za rok, a to mimo preventívnej prehliadky vykonávanej podľa osobitného predpisu,88)

b) osobitnej preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k výkonu štátnej služby,89)

c) očkovania a ďalších profylaktických opatrení nad rozsah povinného očkovania,

d) zdravotných výkonov po skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky do epidemiologicky rizikovej oblasti alebo na zahraničnú služobnú cestu do epidemiologicky rizikovej oblasti, ak vyslanie trvalo najmenej tridsať dní,

e) zdravotných výkonov pri činnostiach uvedených v § 106 ods. 1 písm. a) až h).

(2) Špecifická zdravotná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) až d) sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom.

(3) Špecifickú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 písm. e) poskytuje zdravotnícky pracovník ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo.

(4) Náklady na špecifickú zdravotnú starostlivosť hradí ministerstvo.

(5) Podrobnosti o poskytovaní špecifickej zdravotnej starostlivosti ustanoví služobný predpis.

§ 124

Profesionálneho vojaka, ktorý je dočasne neschopný pre chorobu alebo úraz, možno na základe jeho žiadosti a odporúčania ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom, liečiť v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru, ak mu nebola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť a miesto jeho pobytu90) je iné, ako jeho miesto výkonu štátnej služby. Ak profesionálnemu vojakovi bola odporučená ústavná zdravotná starostlivosť a profesionálny vojak ju odmietol alebo požiadal o skončenie poskytnutej ústavnej zdravotnej starostlivosti, liečba v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru sa profesionálnemu vojakovi neposkytne.

§ 125

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa skončila dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, veliteľ na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom povolí úľavy v štátnej službe. Na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom veliteľ povolí úľavy v štátnej službe aj v prípade, ak to vyžaduje zdravotný stav profesionálneho vojaka.

(2) Podrobnosti o úľavách v štátnej službe ustanoví služobný predpis.

Preventívna rehabilitácia

§ 126

(1) Preventívna rehabilitácia je súbor preventívnych, telovýchovno-športových a liečebných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesionálneho vojaka.

(2) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a) rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní troch týždňov v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zariadeniach určených ministerstvom,

b) rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zariadeniach určených ministerstvom, alebo

c) aktívneho odpočinku v trvaní dvoch týždňov na území Slovenskej republiky, spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka.

(3) Preventívna rehabilitácia sa poskytne profesionálnemu vojakovi jedenkrát ročne, ak

a) je v stálej štátnej službe alebo

b) vykonáva štátnu službu

1. ako odborník riadenia letovej prevádzky po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom, výkonný letec, výkonný výsadkár, padákový odborník letectva, pyrotechnik alebo potápač alebo

2. vo Vojenskom spravodajstve alebo vo Vojenskej polícii.

(4) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 3 písm. b) sa preventívna rehabilitácia poskytne prvýkrát, ak štátnu službu ako odborník riadenia letovej prevádzky po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom, výkonný letec, výkonný výsadkár, padákový odborník letectva, pyrotechnik alebo potápač alebo štátnu službu vo Vojenskom spravodajstve alebo vo Vojenskej polícii vykonával najmenej päť rokov.

(5) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorý vykonával štátnu službu vo Vojenskom spravodajstve menej ako päť rokov, možno poskytnúť preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 2 písm. c) jedenkrát ročne.

(6) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. a) sa poskytuje len profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 3 písm. a), a to na základe jeho žiadosti a na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom.

(7) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. b) a c) sa poskytuje profesionálnemu vojakovi na základe jeho žiadosti.

(8) Ak profesionálnemu vojakovi podľa odseku 3 nebola poskytnutá preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b), poskytne sa mu s jeho súhlasom preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. c).

(9) Preventívna rehabilitácia sa v kalendárnom roku poskytuje profesionálnemu vojakovi iba v jednej forme.

(10) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bola v kalendárnom roku poskytnutá kúpeľná starostlivosť podľa osobitného predpisu,91) sa preventívna rehabilitácia neposkytne.

(11) Preventívna rehabilitácia sa neposkytne ani profesionálnemu vojakovi

a) počas zaradenia do personálnej zálohy podľa § 74 alebo § 75,

b) počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

c) počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

d) po doručení personálneho rozkazu o prepustení,

e) v čase, keď to vylučuje jeho zdravotný stav,

f) ktorý odmietne preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b).

(12) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. c) sa na účely náhrady škody nepovažuje za výkon štátnej služby alebo za priamu súvislosť s výkonom štátnej služby.

§ 127

(1) Nástup na preventívnu rehabilitáciu určuje veliteľ s prihliadnutím na potreby služobného úradu.

(2) Profesionálny vojak je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, ktorý je určený ako deň nástupu, a čerpať preventívnu rehabilitáciu v ustanovenom rozsahu.

(3) Preventívnu rehabilitáciu môže veliteľ prerušiť alebo predčasne skončiť, ak

a) je profesionálny vojak v čase preventívnej rehabilitácie uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz,

b) sa profesionálnemu vojakovi poskytne služobné voľno,

c) osobná účasť profesionálneho vojaka je nevyhnutná na odstránenie vzniknutej mimoriadnej udalosti podľa § 106 ods. 1 písm. e),

d) si to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitného predpisu.19)

(4) Kontrolu nástupu a čerpania preventívnej rehabilitácie podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b) vykonáva služobný úrad.

(5) Podrobnosti o poskytovaní preventívnej rehabilitácie, o nástupe na preventívnu rehabilitáciu, o jej prerušení alebo predčasnom skončení a o kontrole vykonávania preventívnej rehabilitácie ustanoví služobný predpis.

Osobitné podmienky výkonu štátnej služby

§ 128

(1) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov možno len s ich písomným súhlasom

a) vyslať na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37,

b) ustanoviť do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ako je ich miesto výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu,

c) zaradiť do personálnej zálohy podľa § 73 v inom mieste výkonu štátnej služby, ako je ich miesto výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu,

d) určiť na výkon štátnej služby v noci,

e) určiť na výkon štátnej služby nadčas,

f) určiť do služobnej pohotovosti,

g) vyslať na vojenské cvičenie,

h) vyslať na služobnú cestu,

i) vyslať na stáž podľa § 115 do iného miesta výkonu štátnej služby, ako je ich miesto výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu,

j) vyslať na preventívnu rehabilitáciu podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b).

(2) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov možno ustanoviť do funkcie v inej obci, ako je ich miesto výkonu štátnej služby, bez ich písomného súhlasu, ak v dôsledku organizačnej zmeny nemôžu naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, a v obci, v ktorej je ich miesto výkonu štátnej služby, alebo v mieste ich trvalého pobytu nie je vojenský útvar, v ktorom by mohli vykonávať štátnu službu.

(3) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov, ktorí sú zaradení do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, možno ustanoviť do funkcie v inej obci, ako je miesto výkonu štátnej služby, v ktorom vykonávali štátnu službu pred zaradením do neplatenej zálohy, bez ich písomného súhlasu, ak po zrušení vojenského útvaru, v ktorom naposledy vykonávali štátnu službu, nie je v obci, ktorá bola miestom ich výkonu štátnej služby, alebo v mieste trvalého pobytu iný vojenský útvar, v ktorom by mohli vykonávať štátnu službu.

(4) Profesionálneho vojaka, ktorý bol zaradený do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, služobný úrad po skončení zaradenia do neplatenej zálohy ustanoví do funkcie, do ktorej bol ustanovený pred odchodom na rodičovskú dovolenku; ak táto funkcia nie je voľná, ustanoví ho do inej vhodnej funkcie za podmienok, ktoré pre neho nie sú menej priaznivé.

(5) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov za podmienok podľa odsekov 2 a 3 služobný úrad môže ustanoviť do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ktoré je najbližšie k miestu, v ktorom naposledy vykonávali štátnu službu, alebo k miestu trvalého pobytu, ak sa nedohodnú inak.

(6) Profesionálny vojak musí mať po skončení rodičovskej dovolenky prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, ktoré nastali počas poskytnutej rodičovskej dovolenky, na ktoré by mal nárok podľa tohto zákona, ak by vykonával funkciu, do ktorej bol ustanovený pred odchodom na rodičovskú dovolenku.

(7) Tehotnej profesionálnej vojačke, profesionálnej vojačke starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelému profesionálnemu vojakovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako osem rokov možno rozvrhnúť služobný čas v týždni nerovnomerne len s ich písomným súhlasom.

(8) Ustanovenie odseku 1 písm. a), d) až j) sa vzťahuje aj na dojčiacu profesionálnu vojačku.

§ 129

Veliteľ na žiadosť tehotnej profesionálnej vojačky alebo na žiadosť profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov určí kratší služobný čas alebo ho inak rozvrhne, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

§ 130

(1) Ak by tehotná profesionálna vojačka vo výkone štátnej služby mala vykonávať činnosti, ktorých výkon sa tehotným profesionálnym vojačkám zakazuje alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, veliteľ je povinný prijať opatrenia na zabezpečenie dočasného prispôsobenia pracovných podmienok alebo dočasne upraviť služobný čas; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej profesionálnej vojačke.

(2) Ak nemožno prijať opatrenia podľa odseku 1, služobný úrad je povinný prerušiť profesionálnej vojačke výkon funkcie.

§ 131

(1) Materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku profesionálnej vojačke a rodičovskú dovolenku profesionálnemu vojakovi poskytuje veliteľ.

(2) Ak profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak požiada o určenie dovolenky tak, aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, veliteľ je povinný žiadosti vyhovieť.

(3) Profesionálnu vojačku počas materskej dovolenky a profesionálneho vojaka počas rodičovskej dovolenky, počas ktorej majú nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) nemožno ustanoviť do inej funkcie. Ak počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej majú profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak nárok na materské podľa osobitného predpisu, dôjde k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak nebudú môcť vykonávať funkciu, ktorú vykonávali pred materskou dovolenkou alebo rodičovskou dovolenkou, ustanovia sa do inej funkcie podľa tohto zákona za podmienok, ktoré pre nich nie sú menej priaznivé.

(4) Profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak podľa odseku 3 musia mať prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok podľa tohto zákona, na ktoré by mali nárok, ak by vykonávali funkciu, do ktorej boli ustanovení pred odchodom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

ŠIESTA HLAVA

SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA

§ 132

(1) Služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu. Služobná disciplína je aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, Etický kódex profesionálneho vojaka, vojenské predpisy, služobné predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený.

(2) Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz a pokyn nesmú byť vydané v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi.

(3) Ak sa profesionálny vojak domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn veliteľa je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na to veliteľa upozorniť.

(4) Ak veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(5) Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok; túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

(6) Etický kódex profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

§ 133

Základné práva profesionálneho vojaka

(1) Profesionálny vojak má právo na

a) vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadny výkon štátnej služby,

b) peňažné náležitosti podľa tohto zákona,

c) naturálne náležitosti podľa tohto zákona,

d) ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

e) ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi,

f) primeranú duchovnú starostlivosť a na účasť na náboženských aktivitách, ak to nie je v rozpore s potrebami služobného úradu a výkonom štátnej služby,

g) získavanie kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby, ak to tento zákon umožňuje,

h) podávanie sťažností vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4.

(2) Profesionálny vojak má právo na bezplatné ubytovanie počas

a) prípravnej štátnej služby v mieste výkonu štátnej služby, to neplatí počas zaradenia do neplatenej zálohy,

b) vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo plnenia úloh v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom,

c) preventívnej rehabilitácie podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b) v mieste jej výkonu.

§ 134

Základné povinnosti profesionálneho vojaka

(1) Profesionálny vojak je povinný

a) dodržiavať služobnú disciplínu,

b) dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania podľa § 4,

c) vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, v určenom služobnom čase a v medziach svojho oprávnenia,

d) vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu,

e) bezodkladne oznámiť veliteľovi vznik havárií, porúch a nedostatkov, ktoré sťažujú výkon štátnej služby, ohrozujú život, zdravie alebo bezpečnosť, a hroziacu škodu,

f) zakročiť, ak pri výkone štátnej služby hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia,

g) dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby, s ktorými bol riadne oboznámený,

h) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb,2) alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb,

i) poskytnúť služobnému úradu údaje podľa § 16, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, a bezodkladne hlásiť zmeny týchto údajov,

j) bezodkladne oznámiť služobnému úradu príbuzenské vzťahy podľa § 17 ods. 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,

k) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení služobného pomeru, ak ho tejto povinnosti nezbaví služobný úrad; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,5)

l) bezodkladne služobnému úradu

1. predložiť právoplatné rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

2. predložiť uznesenie o vznesení obvinenia proti svojej osobe, ak je dôvodom na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby,

3. oznámiť výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,

m) zúčastniť sa každoročne na preskúšaní z pohybovej výkonnosti podľa nariadenia veliteľa, ak to zdravotný stav profesionálneho vojaka a výkon štátnej služby umožňuje, a splniť požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii,

n) podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme,

o) uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,92) ak mu veliteľ určil poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,93)

p) podrobiť sa

1. lekárskej prehliadke a odbornému vyšetreniu,

2. očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby,

3. lekárskemu a psychologickému vyšetreniu na posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby alebo funkcie,

4. prieskumnému konaniu,

5. úkonom, ktoré súvisia s jeho identifikáciou podľa § 60,

6. zdravotným výkonom podľa § 123 ods. 1 písm. d) a e),

q) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely,

r) nastúpiť na výkon štátnej služby bezodkladne po právoplatnom zrušení personálneho rozkazu o prepustení,

s) počas dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

t) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ak jeho miesto výkonu štátnej služby je na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je tomuto profesionálnemu vojakovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky,

u) bezodkladne oznámiť veliteľovi zmenu adresy podľa písmena t),

v) počas výkonu štátnej služby nosiť vojenskú rovnošatu, predpísané výstrojové súčiastky a špecifické znaky vojenskej rovnošaty, ak tento zákon v § 206 ods. 6 neustanovuje inak, byť ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku.

(2) Profesionálny vojak nesmie

a) užiť omamné alebo psychotropné látky,

b) nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu,

c) požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78,

d) viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok a v dôsledku toho spôsobiť dopravnú nehodu,

e) úmyselne porušiť povinnosti podľa § 135 ods. 1, § 136 ods. 3 alebo úmyselne uviesť neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení profesionálneho vojaka podľa § 135 ods. 5.

(3) Profesionálny vojak ďalej nesmie

a) sprostredkúvať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk

1. so štátom,

2. s obcou,

3. s vyšším územným celkom,

4. so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

6. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

7. s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

b) požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

c) prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,

d) nadobúdať majetok od Slovenskej republiky, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis94) neustanovuje inak; to sa vzťahuje aj na blízke osoby2) profesionálneho vojaka,

e) používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

f) vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných profesionálnych vojakov,

g) zvýhodňovať blízke osoby2) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(4) Výnimku z ustanovenia odseku 2 písm. c) môže profesionálnemu vojakovi povoliť veliteľ. Podrobnosti o výnimke z odseku 2 písm. c) ustanoví služobný predpis.

(5) Ustanovenie odseku 3 písm. a) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorému sprostredkúvanie obchodného styku vyplýva z jeho funkcie, alebo ak je na takú činnosť splnomocnený služobným úradom.

(6) Podrobnosti o preskúšaní profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti ustanoví služobný predpis.

(7) Podrobnosti o úprave zovňajšku profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

Majetkové priznanie

§ 135

(1) Počas trvania služobného pomeru je profesionálny vojak povinný podať majetkové priznanie

a) do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru podľa stavu ku dňu vzniku služobného pomeru,

b) do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(2) Ak v čase podávania majetkového priznania podľa odseku 1 písm. b) je profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo ak plní úlohy v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, je povinný podať majetkové priznanie do 30 dní po skončení vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo po skončení plnenia úloh v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(3) Majetkové priznanie obsahuje údaje o

a) nehnuteľnom majetku,

b) hnuteľných veciach,

c) majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(4) Majetok uvedený v odseku 3 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 3 písm. b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení obvyklou cenou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak je jeho súhrnná hodnota vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis95) neustanovuje inak.

(5) Súčasťou majetkového priznania profesionálneho vojaka je aj čestné vyhlásenie profesionálneho vojaka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

§ 136

(1) Majetkové priznanie sa podáva veliteľovi.

(2) Veliteľ podľa odseku 1 zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku profesionálneho vojaka a ich uchovávanie.

(3) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, veliteľ vyzve profesionálneho vojaka, aby v lehote 30 dní predložil v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa § 135 ods. 3 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu96) a aj údaje o majetku podľa § 135 ods. 3 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

(4) Podrobnosti o podávaní majetkového priznania, jeho vyhodnocovaní a uchovávaní ustanoví služobný predpis.

§ 137

Disciplinárna právomoc

(1) Profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby podlieha disciplinárnej právomoci podľa tohto zákona. Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona voči profesionálnemu vojakovi má veliteľ.

(2) O uložení disciplinárneho opatrenia alebo o udelení disciplinárnej odmeny v rozkaznom konaní rozhoduje veliteľ disciplinárnym rozkazom.

(3) Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona voči profesionálnemu vojakovi vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba možno uplatniť len po predchádzajúcom prerokovaní s príslušnou cirkevnou autoritou.30)

(4) Rozsah disciplinárnej právomoci veliteľa ustanoví služobným predpisom hlavný veliteľ ozbrojených síl.

§ 138

Disciplinárne previnenie

(1) Profesionálny vojak je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

(2) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením základných povinností a zavineným porušením zákazov alebo obmedzení sa rozumie úmyselné konanie alebo nedbanlivostné konanie veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo opomenutie konania veliteľom alebo profesionálnym vojakom.

(3) Ak má veliteľ pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, môže požiadať o stanovisko Vojenskú políciu. Na tento účel veliteľ poskytuje Vojenskej polícii potrebné informácie. Poverený príslušník Vojenskej polície97) začne trestné stíhanie alebo vráti spis veliteľovi na ďalšie konanie.

§ 139

Disciplinárne opatrenie

(1) Za disciplinárne previnenie sa profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je

a) písomné pokarhanie alebo

b) zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na šesť mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil.

(2) Disciplinárne opatrenie sa uloží, ak sa preukázalo, že profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal, a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia.

(3) Za disciplinárne previnenie porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. m) sa profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b). Za ostatné disciplinárne previnenia možno profesionálnemu vojakovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v odseku 1.

(4) Ak je profesionálnemu vojakovi za viac disciplinárnych previnení uložených viac disciplinárnych opatrení podľa odseku 1 písm. b), vykonávajú sa postupne, vždy po vykonaní predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia.

§ 140

Rozkazné konanie

(1) Ak je nepochybné, že profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia dopustil, a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. a), môže veliteľ aj bez začatia disciplinárneho konania vydať disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. a) v rozkaznom konaní.

(2) Profesionálny vojak môže proti disciplinárnemu rozkazu vydanému v rozkaznom konaní podať veliteľovi, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, písomne odpor v lehote do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Včasným podaním odporu sa disciplinárny rozkaz zruší a veliteľ je povinný začať disciplinárne konanie.

(3) Ak sa v disciplinárnom konaní nezistia nové podstatné skutočnosti, nemožno profesionálnemu vojakovi uložiť iné disciplinárne opatrenie, než aké mu bolo uložené v rozkaznom konaní.

(4) Disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní, proti ktorému nebol včas podaný odpor, je právoplatný.

Disciplinárne konanie

§ 141

(1) Disciplinárne konanie je súhrn procesných úkonov vykonávaných veliteľom s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky na uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie.

(2) V disciplinárnom konaní rozhoduje veliteľ, ktorý je oprávnený profesionálnemu vojakovi uložiť disciplinárne opatrenie. Procesné úkony v disciplinárnom konaní môže na základe rozhodnutia veliteľa zabezpečovať aj ním poverená osoba.

(3) Disciplinárne konanie začína veliteľ z vlastného alebo z iného podnetu a je začaté dňom, keď o začatí disciplinárneho konania veliteľ upovedomí profesionálneho vojaka, o ktorého disciplinárnom previnení sa v disciplinárnom konaní rozhoduje.

(4) O uložení disciplinárneho opatrenia rozhodne veliteľ do dvoch mesiacov odo dňa, keď dôvod na uloženie disciplinárneho opatrenia zistil alebo sa o dôvode na uloženie disciplinárneho opatrenia dozvedel, najneskôr do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

(5) Ak konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota podľa odseku 4 začína plynúť odo dňa, keď sa veliteľ dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(6) Iným orgánom podľa odseku 5 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť podľa osobitných predpisov.98)

(7) Ak sa profesionálny vojak dopustil disciplinárneho previnenia mimo územia Slovenskej republiky a nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie mimo územia Slovenskej republiky, lehota dva mesiace na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa odseku 4 začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni návratu profesionálneho vojaka na územie Slovenskej republiky alebo po dni skončenia vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 80 ods. 2 písm. c).

(8) Ak bude profesionálny vojak po začatí disciplinárneho konania ustanovený do inej funkcie alebo zaradený do personálnej zálohy, v konaní rozhodne veliteľ, v ktorého pôsobnosti je profesionálny vojak.

§ 142

(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu disciplinárneho previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností.

(3) Veliteľ dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo rovnakých alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(4) Uložením disciplinárneho opatrenia nie je profesionálny vojak zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.

(5) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol profesionálny vojak za ten istý skutok už odsúdený súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa. Ak sa zrušené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) nezapočítalo do trestu uloženého súdom, nevyplatená časť služobného platu sa profesionálnemu vojakovi doplatí.

(6) Minister môže nariadiť, aby sa disciplinárne previnenia neprerokovali, aby sa upustilo od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo aby sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 143

(1) Profesionálny vojak sa môže proti disciplinárnemu rozkazu o uložení disciplinárneho opatrenia odvolať v lehote do siedmich dní odo dňa doručenia disciplinárneho rozkazu. Profesionálny vojak podáva odvolanie veliteľovi, ktorý disciplinárny rozkaz vydal.

(2) Veliteľ predloží odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania odvolaciemu orgánu spolu s napadnutým disciplinárnym rozkazom a so svojím písomným vyjadrením k odvolaniu.

(3) Disciplinárny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný.

(4) Disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. b) je vykonateľný dňom nadobudnutia právoplatnosti.

§ 144

(1) Odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania proti disciplinárnemu rozkazu zriadi komisiu.

(2) Komisia podľa odseku 1 je poradný orgán odvolacieho orgánu. Komisia prerokuje a preskúma odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, navrhne odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. Komisia do siedmich dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje stanovisko odvolaciemu orgánu.

(3) Odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu prihliada na splnenie podmienok na ukladanie disciplinárnych opatrení podľa § 142, na skutočnosti uvedené v odvolaní, na písomné vyjadrenie veliteľa k odvolaniu a na stanovisko komisie.

(4) Profesionálny vojak môže odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu vziať späť, ak odvolací orgán o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu ešte nerozhodol. Ak profesionálny vojak vzal odvolanie späť, nemôže sa už proti disciplinárnemu rozkazu odvolať.

§ 145

(1) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu do siedmich dní odo dňa doručenia stanoviska komisie.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán disciplinárny rozkaz zmení alebo zruší, inak odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu zamietne a disciplinárny rozkaz potvrdí.

(3) Proti rozhodnutiu o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu nemožno podať ďalší opravný prostriedok.

(4) Rozhodnutie o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu musí byť doručené profesionálnemu vojakovi, ktorý sa odvolal, a veliteľovi, ktorý disciplinárny rozkaz vydal.

§ 146

(1) Ak je predmetom disciplinárneho konania porušenie základnej povinnosti, zákazu alebo obmedzenia profesionálneho vojaka, ktoré je súčasne dôvodom na prepustenie, po podaní návrhu na prepustenie veliteľ disciplinárne konanie nezačne alebo začaté disciplinárne konanie preruší. Disciplinárne konanie sa nezačne alebo sa preruší aj v prípade dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

(2) Ak sa konanie o prepustení profesionálneho vojaka zastaví alebo ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka zruší, veliteľ disciplinárne konanie začne alebo v prerušenom disciplinárnom konaní pokračuje.

(3) Počas prerušenia disciplinárneho konania podľa odseku 1 lehota podľa § 141 ods. 4 neplynie. Ak sa disciplinárne konanie nezačalo z dôvodov podľa odseku 1, lehota podľa § 141 ods. 4 začne plynúť po zastavení konania o prepustení alebo po zrušení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

§ 147

(1) Veliteľ v disciplinárnom konaní nepokračuje a konanie zastaví, ak zistí, že

a) profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia nedopustil,

b) skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa nestal alebo nie je disciplinárnym previnením,

c) disciplinárne previnenie, o ktorom sa koná, nebolo profesionálnemu vojakovi preukázané,

d) profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal, ale na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia,

e) do vydania disciplinárneho rozkazu sa štátna služba profesionálneho vojaka, voči ktorému sa začalo disciplinárne konanie, skončila prepustením alebo zánikom služobného pomeru,

f) uplynula niektorá z lehôt podľa § 141,

g) profesionálny vojak vzal späť odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu.

(2) Zastavenie disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a) až e) veliteľ vyznačí v spise a disciplinárne konanie podľa odseku 1 písm. f) a g) veliteľ zastaví rozhodnutím.

§ 148

Disciplinárna odmena

(1) Za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin možno profesionálnemu vojakovi udeliť disciplinárnu odmenu, ktorou je

a) odpustenie výkonu disciplinárneho opatrenia alebo jeho časti s účinkami zahladenia,

b) zahladenie skôr uloženého disciplinárneho opatrenia pred uplynutím jedného roka od jeho uloženia,

c) písomná pochvala,

d) zapísanie do vojenskej kroniky alebo

e) vecný dar.

(2) Disciplinárna odmena musí byť úmerná príkladnému plneniu služobných povinností alebo záslužnému činu, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.

(3) Profesionálnemu vojakovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. c) až e) v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, ktoré ešte nebolo zahladené.

(4) Profesionálnemu vojakovi môže disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. a) a b) udeliť veliteľ, ktorý o disciplinárnom opatrení rozhodol, alebo nadriadený tohto veliteľa. Ak je profesionálny vojak, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie, ustanovený do funkcie v podriadenosti iného veliteľa, môže disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. a) a b) udeliť veliteľ, do ktorého podriadenosti bol profesionálny vojak ustanovený, ak je tento veliteľ na rovnakej alebo vyššej úrovni velenia.

(5) Disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. c) a d) veliteľ udelí profesionálnemu vojakovi v rozkaznom konaní. Na rozkazné konanie o udelení odmeny sa primerane použije § 140 ods. 2 až 4.

§ 149

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1) Disciplinárne opatrenie uložené podľa

a) § 139 ods. 1 písm. a) sa zahladí po uplynutí jedného roka od právoplatnosti disciplinárneho rozkazu,

b) § 139 ods. 1 písm. b) sa zahladí po uplynutí jedného roka od jeho vykonania.

(2) Disciplinárne odmeny, ktoré boli udelené podľa § 148 ods. 1 písm. a) a b), a disciplinárne opatrenia zahladené podľa odseku 1 sa neuvádzajú v služobnom hodnotení ani v služobnom posudku a na profesionálneho vojaka sa hľadí, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené.

§ 150

(1) Disciplinárny rozkaz obsahuje

a) označenie organizačnej zložky ministerstva alebo organizačnej zložky ozbrojených síl, ktorej veliteľ rozhodoval v disciplinárnom konaní,

b) meno, priezvisko, funkciu a podpis veliteľa, ktorý disciplinárny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka, aj vojenskú hodnosť,

c) výrok vo veci s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa disciplinárny rozkaz vydal, popisu disciplinárneho previnenia, miesta a času spáchania disciplinárneho previnenia, druhu a výšky disciplinárneho opatrenia,

d) vojenskú hodnosť, titul, meno, priezvisko a dátum narodenia profesionálneho vojaka, ktorého disciplinárne previnenie bolo predmetom disciplinárneho konania,

e) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre disciplinárny rozkaz, akými úvahami bol vedený veliteľ, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

f) poučenie o tom, či je disciplinárny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať (podať odpor), komu a kde možno odvolanie (odpor) podať a či je disciplinárny rozkaz preskúmateľný súdom,

g) dátum vydania disciplinárneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom.

(2) Veliteľ, ktorý vydal disciplinárny rozkaz, opraví chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v disciplinárnom rozkaze.

(3) Podrobnosti o ukladaní disciplinárnych opatrení a udeľovaní disciplinárnych odmien, odvolacie orgány v disciplinárnom konaní, podrobnosti o odvolacom konaní, o komisii podľa § 144 ods. 1, o evidencii disciplinárneho konania ustanoví služobný predpis.

§ 151

(1) Profesionálny vojak je zodpovedný za konanie, ktoré má znaky priestupku99) (ďalej len „priestupok“).

(2) Priestupok prejedná veliteľ.

(3) Na prejednávanie priestupku sa primerane vzťahujú § 140 až 145 a § 147.

(4) Rozsah právomocí veliteľa na prejednávanie priestupku ustanoví služobný predpis.

§ 152

(1) Za priestupok môže veliteľ uložiť profesionálnemu vojakovi sankcie a ochranné opatrenia (ďalej len „sankčné opatrenie“) v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov.100)

(2) Sankčným opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

(3) Sankčné opatrenie sa vykoná aj vtedy, ak profesionálny vojak, ktorému bolo uložené, skončil služobný pomer.

(4) Na žiadosť profesionálneho vojaka môže o upustení od výkonu zvyšku sankčného opatrenia zákazu činnosti rozhodnúť veliteľ, ktorý sankčné opatrenie uložil, za podmienok podľa osobitného predpisu.100)

(5) Priestupok možno prejednať a uložiť zaň sankčné opatrenie najneskôr do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku.

(6) Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok na úseku práva na prístup k informáciám možno uložiť sankčné opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník (ďalej len „navrhovateľ“); ak ide o priestupok ublíženia na cti, sankčné opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a profesionálneho vojaka.

(7) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí veliteľ, ktorý vo veci konal, navrhovateľa, ak o to požiadal.

(8) Navrhovateľ môže požiadať nadriadeného veliteľa o preskúmanie vybavenia priestupku; ak priestupok prejednával veliteľ, ktorý je vedúcim služobného úradu, preskúmanie vybavenia priestupku vykoná hlavný služobný úrad. O oprávnení požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku musí byť navrhovateľ poučený.

§ 153

Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo uloženie sankčného opatrenia za priestupok nevylučuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka za takéto konanie, ak po uložení disciplinárneho opatrenia alebo sankčného opatrenia vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúce skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením.

SIEDMA HLAVA

VOJENSKÉ VYZNAMENANIA A MIMORIADNE OCENENIA

§ 154

(1) Na ocenenie výkonu štátnej služby, osobitných zásluh alebo mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl, plnenia úloh podľa osobitných predpisov,101) záslužného činu alebo obetavosti pri plnení úloh počas krízovej situácie67) alebo mimoriadnej udalosti68) možno profesionálnemu vojakovi udeliť vojenské vyznamenania.

(2) Vojenské vyznamenania sú

a) vojenské medaily

1. Za statočnosť,

2. Za zranenie v boji,

3. Za službu v mierových pozorovateľských misiách,

4. Za humanitárnu pomoc,

5. Pamätná medaila ministra obrany Slovenskej republiky,

6. Medaila Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

7. Medaila Vojenského spravodajstva,

8. Medaila Vojenskej polície,

b) vojenské kríže

1. Za vernosť ozbrojeným silám Slovenskej republiky,

2. Pamätný kríž za účasť vo vojenskej operácii,

3. Pamätný kríž náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

c) vojenské odznaky

1. Čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky,

2. Odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

3. Za bojový kontakt.

(3) Na ocenenie výkonu štátnej služby, záslužného činu alebo spolupráce s ozbrojenými silami Slovenskej republiky môže minister služobným predpisom zriadiť aj ďalšie vojenské vyznamenania.

(4) Vojenské vyznamenania sa môžu v závislosti od miery zásluh deliť na stupne.

(5) Vojenské vyznamenania možno udeliť aj príslušníkovi ozbrojených síl cudzích štátov, kolektívu osôb, štátnemu občanovi Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorí sa významným spôsobom podieľali na spolupráci s ozbrojenými silami.

(6) Vojenské vyznamenania možno udeliť aj in memoriam.

(7) Vojenskú medailu Za statočnosť udeľuje hlavný veliteľ ozbrojených síl.

(8) Vojenskú medailu Za zranenie v boji, Za humanitárnu pomoc, Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky a Pamätný kríž za účasť vo vojenskej operácii udeľuje minister.

(9) Vojenskú medailu Za službu v mierových pozorovateľských misiách, vojenský kríž Za vernosť ozbrojeným silám Slovenskej republiky, Pamätný kríž náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenský odznak Čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky, Odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky a vojenský odznak Za bojový kontakt udeľuje náčelník generálneho štábu.

(10) Medailu Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky udeľuje náčelník vojenskej kancelárie, Medailu Vojenského spravodajstva udeľuje riaditeľ Vojenského spravodajstva a Medailu Vojenskej polície udeľuje riaditeľ Vojenskej polície.

(11) Stupne vojenských vyznamenaní, podmienky ich udeľovania a vyobrazenie ich záväznej výtvarnej podoby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 155

Mimoriadne vymenovanie, mimoriadne povýšenie a mimoriadne ocenenie in memoriam

Profesionálneho vojaka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne vymenovať in memoriam do vyššej vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť in memoriam alebo mu môže priznať mimoriadne ocenenie Čestný príslušník útvaru in memoriam.

ÔSMA HLAVA

ODMEŇOVANIE A ĎALŠIE PEŇAŽNÉ NÁLEŽITOSTI

Prvý diel

Platové náležitosti

§ 156

(1) Profesionálnemu vojakovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí

a) hodnostný plat,

b) zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,

c) platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby,

d) príplatok výkonným letcom,

e) príplatok výsadkárom,

f) príplatok za ohrozenie života alebo zdravia,

g) príplatok príslušníkom Vojenskej polície,

h) príplatok zdravotníckym pracovníkom,

i) príplatok vrcholovým športovcom,

j) príplatok za výkon špecializovanej činnosti,

k) príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie,

l) odmena,

m) zahraničný príspevok.

(2) Služobný plat na účely tohto zákona tvorí súčet zložiek platu určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. a) až k). Služobný plat je aj doplatok k služobnému platu podľa § 232 a vyrovnanie podľa § 235b.

(3) Služobný plat profesionálneho vojaka je určený už s prihliadnutím na štátnu službu vykonanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a na štátnu službu nadčas nepresahujúcu päť hodín v týždni. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú pohotovosť.

(4) Služobný plat profesionálnemu vojakovi patrí odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie.

§ 157

Hodnostný plat

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí hodnostný plat, ktorý tvorí hodnostná tarifa a funkčná tarifa. Hodnostné platy profesionálnych vojakov sú uvedené v prílohe č. 3.

(2) Funkčná tarifa môže byť profesionálnemu vojakovi v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie zvýšená až do výšky 50 % z funkčnej tarify dosiahnutej vojenskej hodnosti alebo zapožičanej vojenskej hodnosti a profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva z funkčnej tarify vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu. Zvýšenie funkčnej tarify podľa prvej vety sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(3) Hodnostný plat podľa odseku 1 vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi z dosiahnutej vojenskej hodnosti odo dňa jeho vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti, alebo zo zapožičanej vojenskej hodnosti odo dňa zapožičania vojenskej hodnosti.

(4) Hodnostný plat podľa odseku 1 vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, odo dňa jeho vymenovania do funkcie alebo ustanovenia do funkcie vo Vojenskom spravodajstve.

(5) Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie alebo iný spôsob zvýšenia hodnostných platov podľa odseku 1 na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Hodnostné platy podľa odseku 1 zvýšené podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne.

(6) Hodnostné platy upravené podľa odseku 5 sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor, pričom každá zložka hodnostného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Ak sa určí iný spôsob zvýšenia hodnostných platov podľa odseku 5, upraví sa iba hodnostná tarifa.

(7) Funkcie a percentuálne zvýšenie funkčnej tarify podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.

§ 157a

Zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí za každý rok trvania štátnej služby zvýšenie hodnostného platu o 1 % z hodnostného platu podľa § 157 ods. 1 vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2.

(2) Zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby patrí profesionálnemu vojakovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom profesionálny vojak dosiahol ďalší rok trvania štátnej služby.

(3) Zvýšenie hodnostného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(4) Do času trvania štátnej služby sa na účely zvýšenia hodnostného platu započítava čas trvania služobného pomeru podľa § 15 ods. 3 až 5 a čas trvania služobného pomeru podľa § 31 ods. 1 písm. a), c) až j).

(5) Do času trvania štátnej služby podľa odseku 4 sa nezapočítava čas podľa § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a čas prerušenia výkonu profesionálnej služby podľa osobitného predpisu platného v čase prerušenia výkonu profesionálnej služby. Do času trvania štátnej služby podľa odseku 4 sa nezapočítava ani čas trvania služobného pomeru v ozbrojených silách vykonávaný v prípravnej štátnej službe.

§ 158

Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva75) zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu73) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom profesionálny vojak plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby profesionálny vojak používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2) Činnosti, pri ktorých patrí profesionálnemu vojakovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

a) chemické faktory,

b) karcinogénne a mutagénne faktory,

c) biologické faktory,

d) prach,

e) fyzikálne faktory.

(3) Profesionálnemu vojakovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

a) tretej kategórie vo výške 8 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

b) štvrtej kategórie vo výške 10 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(4) Ak profesionálny vojak vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia vo výške určenej pre štvrtú kategóriu.

(5) Služobný úrad môže profesionálnemu vojakovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie podľa osobitného predpisu102) vo výške 5 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(6) Profesionálnemu vojakovi patrí platová kompenzácia za každú hodinu vykonávania činnosti

a) vo výške 10 m a viac nad zemou na nebezpečných pracoviskách vo výške 0,15 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

b) pod vodou alebo pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo pri používaní odevu proti sálavému teplu alebo pri ničení alebo pri skúškach výbušnín, výbušných predmetov alebo munície vo výške 0,30 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

c) s výbušninami, výbušnými predmetmi alebo s muníciou pod vodou vo výške 0,45 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a, ak mu nepatrí platová kompenzácia podľa písmena b).

(7) Platová kompenzácia podľa odseku 6 patriaca za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Platová kompenzácia patriaca za mesiac sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 159

Príplatok výkonným letcom

(1) Výkonnému letcovi patrí v závislosti od dosiahnutého stupňa vycvičenosti príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výkonným letcom na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý vykonáva štátnu službu v špecializácii pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva alebo palubný inžinier a palubný technik.

(3) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(4) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 160

Príplatok výsadkárom

(1) Profesionálnemu vojakovi zaradenému do výcvikovej skupiny výkonného výsadkára alebo v špecializácii padákový odborník letectva, ktorý vykonáva pozemný výcvik a vzdušný výcvik a plní určený počet zoskokov, patrí v závislosti od dosiahnutej operačnej použiteľnosti a od charakteru vykonávanej funkcie príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výcvikové skupiny výkonného výsadkára a výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 161

Príplatok za ohrozenie života alebo zdravia

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy spojené s vysokou mierou ohrozenia života alebo zdravia alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, patrí v závislosti od rozsahu a úrovne plnených úloh, charakteru vykonávanej funkcie alebo od miesta výkonu štátnej služby príplatok až do výšky súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 162

Príplatok príslušníkom Vojenskej polície

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy vo Vojenskej polícii spojené s vysokou mierou ohrozenia života alebo zdravia alebo s inými závažnými rizikami alebo mimoriadnou psychickou záťažou, patrí v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 163

Príplatok zdravotníckym pracovníkom

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zdravotníckym pracovníkom podľa osobitného predpisu103) alebo vykonáva funkciu, na ktorej výkon je potrebná odborná spôsobilosť podľa osobitného predpisu,43) patrí v závislosti od stupňa zodpovednosti za zdravotný stav profesionálnych vojakov alebo za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach Vojenského spravodajstva, alebo za organizáciu, pripravenosť a výcvik personálu vojenského zdravotníctva na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 164

Príplatok vrcholovým športovcom

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie vrcholového športovca, v závislosti od dosiahnutých športových výsledkov a od charakteru súťaže, v ktorej pôsobí, patrí príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku l ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku l sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 164a

Príplatok za výkon špecializovanej činnosti

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonáva činnosť, ktorá vyžaduje vykonávanie osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti, možno priznať príplatok za výkon špecializovanej činnosti až do výšky 90 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Funkcie a výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 165

Príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je poverený zastupovaním, alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý je poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie, patrí za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie príplatok vo výške 10 % z hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť, ktorá je plánovaná na túto funkciu vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Príplatok podľa odseku 1 patrí profesionálnemu vojakovi

a) od prvého dňa zastupovania za predpokladu, že zastupovanie vykonáva nepretržite v plnom rozsahu po dobu dlhšiu ako 30 dní,

b) od prvého dňa výkonu voľnej veliteľskej funkcie.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 166

Odmena

(1) Profesionálnemu vojakovi možno udeliť odmenu až do výšky súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a

a) za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností uvedených v opise činností vyplývajúcich z funkcie,

b) za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,

c) za plnenie služobných úloh neprítomného profesionálneho vojaka, ak mu nepatrí príplatok podľa § 165,

d) pri dosiahnutí 50 rokov veku.

(2) Návrh na udelenie odmeny profesionálnemu vojakovi vrátane jej výšky písomne odôvodní veliteľ.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytuje zahraničný plat podľa § 168, sa odmena udeľuje bez prepočtu platovým koeficientom.

§ 167

Zahraničný príspevok

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok mesačne až do výšky osemnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 a ktorý plní úlohy v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, nepretržite po dobu dlhšiu ako tri mesiace, patrí okrem zahraničného platu podľa § 168 aj zahraničný príspevok mesačne do výšky štvornásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. c) nepretržite po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok mesačne až do výšky osemnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(4) Zahraničný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 3 patrí profesionálnemu vojakovi odo dňa ustanovenia do funkcie, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa odvolania z funkcie, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky po skončení jeho pôsobenia mimo územia Slovenskej republiky.

(5) Zahraničný príspevok podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi odo dňa plnenia úloh v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice krajiny, do ktorej bol vyslaný podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, až do prekročenia štátnej hranice krajiny, z ktorej bol vyslaný na plnenie úloh do miesta podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

(6) Zahraničný príspevok nepatrí profesionálnemu vojakovi za čas, za ktorý mu nepatrí služobný plat, a za dni dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz strávené na území Slovenskej republiky alebo na území krajiny vyslania, z ktorej bol vyslaný na plnenie úloh do miesta podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

(7) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytuje zahraničný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 3, sa poskytne preddavok na zahraničný príspevok do výšky sumy mesačného zahraničného príspevku. Poskytnutý preddavok sa zúčtuje najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom mu bol poskytnutý. Pri skončení vyslania mimo územia Slovenskej republiky profesionálny vojak vráti poskytnutý preddavok alebo jeho časť, na ktorý mu nevznikol nárok, najneskôr do 14 dní po skončení vyslania.

(8) Služobný úrad na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na plnenie úloh do krajiny, ktorá nie je členským štátom eurozóny, vyplatí profesionálnemu vojakovi časť priznaného zahraničného príspevku v hotovosti v cudzej mene obvyklej na platenie v mieste vyslania. Na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,104) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný príspevok.

(9) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, možno okrem služobného platu poskytnúť aj zahraničný príspevok za každý aj začatý deň zotrvania v takomto mieste. Výška zahraničného príspevku pripadajúca na jeden mesiac nesmie presiahnuť dvojnásobok hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(10) Zahraničný príspevok podľa odseku 9 patrí profesionálnemu vojakovi odo dňa prekročenia štátnej hranice krajiny, do ktorej bol vyslaný na zahraničnú služobnú cestu, do dňa prekročenia štátnej hranice krajiny, do ktorej bol vyslaný na zahraničnú služobnú cestu.

(11) Výšku zahraničného príspevku v závislosti od miesta vyslania a od vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu podľa odsekov 1 až 3 a výšku zahraničného príspevku za jeden deň v závislosti od miesta vyslania podľa odseku 9 ustanoví služobný predpis.

Zahraničný plat a poskytovanie návratného preddavku

§ 168

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, sa poskytuje zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny. Zahraničný plat sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(2) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorému patrí služobný plat podľa § 175 ods. 1, § 176 ods. 1 a § 182, sa poskytuje zahraničný plat. Rovnako sa postupuje pri určení a poskytovaní náhrady služobného platu podľa osobitného predpisu.11) Služobný plat podľa § 177 sa poskytuje bez prepočtu platovým koeficientom.

(3) Zahraničný plat podľa odsekov 1 a 2 sa profesionálnemu vojakovi poskytuje odo dňa ustanovenia do funkcie alebo odo dňa vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 a 3 mimo územia Slovenskej republiky nepretržite na desať mesiacov alebo viac, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa skončenia vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy, do kurzu alebo na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Zahraničný plat podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje profesionálnemu vojakovi aj počas evakuácie najdlhšie však po dobu piatich mesiacov v rozsahu a za podmienok ako pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.

(5) Zahraničný plat podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytuje profesionálnemu vojakovi, ktorého predpokladané vykonávanie štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne 30 dní.

(6) Služobný úrad na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 do krajiny, ktorá nie je členským štátom eurozóny, po vykonaní zrážok z platu vyplatí zahraničný plat alebo jeho časť, zložky platu podľa § 156 ods. 1 písm. k) a l), § 158 ods. 3 a § 177, plnenia poskytované profesionálnemu vojakovi podľa osobitných predpisov105) alebo ich časť v cudzej mene. Na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,104) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný plat. Zahraničný plat a plnenia alebo ich časť podľa prvej vety v inej mene sa zaokrúhli na najbližšiu čiastkovú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.

§ 169

(1) Profesionálnemu vojakovi sa na zahraničný plat poskytne návratný preddavok do výšky dvojnásobku mesačného zahraničného platu.

(2) Poskytnutý návratný preddavok

a) sa zúčtuje do šiestich mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom mu bol poskytnutý,

b) profesionálny vojak vráti do 14 dní od skončenia výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, ak sa skončenie vyslania uskutočnilo pred uplynutím času uvedeného v písmene a); to platí aj pre časť poskytnutého návratného preddavku, na ktorú profesionálnemu vojakovi nevznikol nárok.

(3) Služobný úrad na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 do krajiny, ktorá nie je členským štátom eurozóny, poskytne návratný preddavok v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 1 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,104) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Návratný preddavok v inej mene sa zaokrúhli na najbližšiu čiastkovú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.

§ 170

Platový koeficient príslušnej krajiny

(1) Platový koeficient príslušnej krajiny je určený ako súčin

a) pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni106) k hodnostnému platu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

b) pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušnej krajiny vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

c) koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom.

(2) Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3) Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4) Podrobnosti výpočtu platového koeficientu príslušnej krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(5) Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 4 ustanoví služobný predpis.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o platových náležitostiach

§ 171

Platové pomery profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe

Profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe patrí plat vo výške 50 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a. Ustanovenia upravujúce odmeňovanie a ďalšie peňažné náležitosti a cestovné náhrady podľa tohto zákona okrem § 175, 176 ods. 1 a 2, § 178 až 180, § 182, § 184 až 188, § 195, § 196 a § 199 až 202 sa na profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe nevzťahujú.

§ 172

Plat počas prerušenia výkonu funkcie

Profesionálnej vojačke počas prerušenia výkonu funkcie patrí služobný plat, ktorý by jej patril, ak by jej výkon funkcie nebol prerušený.

§ 173

Plat počas zaradenia do personálnej zálohy

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, patrí služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby; to neplatí, ak je profesionálnemu vojakovi poskytovaný zahraničný plat.

§ 174

Plat počas preventívnej rehabilitácie

Profesionálnemu vojakovi patrí za čas preventívnej rehabilitácie služobný plat.

§ 175

Plat za čas dovolenky, dodatkovej dovolenky a náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí za čas dovolenky a dodatkovej dovolenky služobný plat.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia služobného pomeru, patrí náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku.

(3) Výška náhrady podľa odseku 2 pripadajúca na jeden deň dovolenky sa určí ako podiel mesačného služobného platu profesionálneho vojaka, ktorý mu bol naposledy priznaný, a koeficientu 30,417. Celková výška náhrady sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(4) Ak profesionálny vojak zomrie, vyplatí sa náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť pozostalému manželovi, a ak ho niet, náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť sa stane predmetom dedičstva.

§ 176

Plat za čas poskytnutého služobného voľna a študijného voľna

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa § 116, 117 a § 118 ods. 1 písm. h), patrí za dni služobného voľna služobný plat.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa § 118 ods. 1 písm. a) až g), nepatrí za dni služobného voľna služobný plat.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté študijné voľno podľa § 119, patrí za dni študijného voľna služobný plat. Ak profesionálnemu vojakovi bolo poskytnuté študijné voľno na prípravu a vykonanie opravnej skúšky alebo opravnej štátnej skúšky, nepatrí mu služobný plat a náhrady výdavkov podľa tohto zákona.

§ 177

Plat za štátnu službu nadčas

Profesionálnemu vojakovi, ktorému nebolo poskytnuté náhradné voľno podľa § 104 ods. 4, patrí za každú hodinu štátnej služby nadčas hodinová sadzba jeho služobného platu. Hodinová sadzba služobného platu sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.

§ 178

Plat za dni neospravedlnenej neprítomnosti

Profesionálnemu vojakovi nepatrí plat za dni jeho neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby; ak neospravedlnená neprítomnosť trvá menej ako jeden služobný deň, čas neospravedlnenej neprítomnosti sa sčítava za obdobie jedného kalendárneho mesiaca.

§ 179

Plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, patrí počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby 30 % služobného platu, ktorý mu patril pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.107)

(2) Služobný plat podľa odseku 1 sa zvyšuje o 10 % zo služobného platu na každú vyživovanú osobu,108) najviac však do výšky 60 % zo služobného platu.

(3) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby zruší podľa § 76 ods. 6, doplatí sa profesionálnemu vojakovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený.

§ 180

Plat počas väzby

Profesionálnemu vojakovi nepatrí plat odo dňa vzatia do väzby.

Tretí diel

Spoločné ustanovenia o platových náležitostiach

§ 182

Profesionálnemu vojakovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň plat.

§ 183

(1) Pri súbehu nároku na výplatu príplatkov podľa § 159, 160 a § 162 až 164 nesmie úhrn súm týchto príplatkov presiahnuť 30 % zo súčtu hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a profesionálneho vojaka, ktorému tieto príplatky patria; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania týchto príplatkov. Ak úhrn príplatkov presiahne túto sumu, suma každého príplatku podľa § 159, 160 a § 162 až 164 sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená.

(2) Pri súbehu nároku na výplatu príplatkov podľa § 159 až 164 nesmie úhrn súm týchto príplatkov presiahnuť súčet hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a profesionálneho vojaka, ktorému tieto príplatky patria; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania týchto príplatkov. Ak úhrn príplatkov presiahne túto sumu, suma každého príplatku podľa § 159 až 164 sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená.

§ 184

Plat sa vypláca vo výplatných termínoch ustanovených služobným predpisom. Medzi výplatnými termínmi sa preddavok na plat neposkytuje.

§ 185

Služobný úrad je povinný profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonáva štátnu službu mimo územia Slovenskej republiky, poukázať jeho plat alebo časť platu na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky mimo územia Slovenskej republiky, ak o to profesionálny vojak požiada.

§ 186

(1) Služobný úrad vykoná zrážky z platu za

a) cestovné náhrady a peňažnú náhradu za prepravné náležitosti, ktoré sa profesionálnemu vojakovi vyplatili a na ktoré mu nevznikol nárok,

b) plat za dovolenku a dodatkovú dovolenku a náhradu platu za dovolenku, na ktorú profesionálny vojak stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

c) preddavok poskytnutý pri vyslaní na vysokoškolské štúdium alebo do kurzu na vojenskú hodnosť, do kurzu na výkon funkcie, do kurzu, ktorým si profesionálny vojak prehlbuje kvalifikáciu alebo do jazykového kurzu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý je profesionálny vojak povinný vrátiť, ak neboli splnené podmienky, ktorých plnenie sa predpokladalo pri jeho priznaní; ak bol preddavok poskytnutý v cudzej mene, prepočet cudzej meny na eurá sa vykoná podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska104) k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa preddavok zrazí,

d) právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b),

e) stabilizačný príspevok, ktorý sa profesionálnemu vojakovi vyplatil a na ktorý mu nevznikol nárok.

(2) Ďalšie zrážky z platu, ktoré presahujú zákonom povolený rozsah zrážok, môže služobný úrad vykonávať len na základe písomnej dohody s profesionálnym vojakom o zrážkach z platu.

§ 187

Ustanovenia § 184 až 186 sa vzťahujú rovnako aj na náhrady služobného platu.

Štvrtý diel

Ďalšie peňažné náležitosti

§ 188

Jednorazová nenávratná peňažná výpomoc

(1) Minister môže v osobitne odôvodnených prípadoch profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť priznať jednorazovú nenávratnú peňažnú výpomoc až do výšky 3 320 eur na prekonanie prechodnej, ním nezavinenej ťaživej sociálnej situácie.

(2) Žiadosť o jednorazovú nenávratnú peňažnú výpomoc obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, vojenskú hodnosť, titul a adresu miesta pobytu,

b) funkciu a miesto výkonu štátnej služby,

c) dôvody podania žiadosti,

d) potvrdenie o výške príjmu za rok pred vznikom ťaživej sociálnej situácie a potvrdenie o výške príjmu po vzniku ťaživej sociálnej situácie,

e) meno, priezvisko, rodné priezvisko a dátum narodenia manžela a ostatných osôb žijúcich s profesionálnym vojakom v domácnosti,

f) potvrdenie o príjme manžela a ostatných osôb žijúcich s profesionálnym vojakom v domácnosti za rok pred vznikom ťaživej sociálnej situácie a potvrdenie o výške príjmu po vzniku ťaživej sociálnej situácie,

g) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave profesionálneho vojaka, ak ťaživá sociálna situácia vznikla ako dôsledok jeho choroby alebo úrazu,

h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave manžela a ostatných osôb žijúcich s profesionálnym vojakom v domácnosti, ak ťaživá sociálna situácia vznikla ako dôsledok ich choroby alebo úrazu.

(3) Kritériá na priznanie jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci v rámci rozpätia podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

§ 189

Aktivačný príspevok

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý získal vzdelanie požadované na výkon štátnej služby štúdiom na inej ako vojenskej škole alebo na inej ako policajnej škole alebo získal takéto vzdelanie štúdiom na vojenskej škole alebo policajnej škole bez poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia zamestnávateľom, možno poskytnúť pri prvom prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby v závislosti od funkcie, do ktorej bude ustanovený, aktivačný príspevok až do výšky 9 960 eur. Sumu aktivačného príspevku uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby.

(2) Aktivačný príspevok sa poskytuje v pomerných častiach pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej štátnej služby.

(3) Pomerná časť aktivačného príspevku je splatná spolu s platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom prvého, druhého a tretieho roka trvania dočasnej štátnej služby.

(4) Pomerná časť aktivačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

(5) Ak je profesionálny vojak ustanovený do inej funkcie v záujme služobného úradu, vymenovaný alebo povýšený do vyššej vojenskej hodnosti, nárok na vyplatenie aktivačného príspevku sa zachováva.

(6) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol ustanovený na vlastnú žiadosť do funkcie, pre ktorú aktivačný príspevok nepatrí, nárok na aktivačný príspevok zaniká dňom ustanovenia do tejto funkcie. Zánik nároku na vyplatenie služobný úrad uvedie v personálnom rozkaze.

(7) Profesionálny vojak nemá nárok na vyplatenie aktivačného príspevku počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby zruší podľa § 76 ods. 6, doplatí sa profesionálnemu vojakovi nevyplatený aktivačný príspevok. Doplatenie aktivačného príspevku služobný úrad uvedie v personálnom rozkaze.

(8) Pomerná časť aktivačného príspevku podľa odseku 2 sa profesionálnemu vojakovi neposkytne, ak bolo pred termínom jeho splatnosti právoplatne rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o) alebo ods. 5 alebo, ak jeho služobný pomer zanikol podľa § 85 písm. a).

(9) Profesionálny vojak, ktorému bol poskytnutý aktivačný príspevok podľa odseku 1 a jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa § 28 ods. 1, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť.

(10) O povinnosti vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť podľa odseku 9 rozhodne služobný úrad. Personálny rozkaz musí obsahovať výšku poskytnutého aktivačného príspevku, ktorú je profesionálny vojak povinný vrátiť spolu s lehotou na jeho vrátenie.

(11) Povinnosť vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť podľa odseku 9 nevznikne, ak sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. a), b) a g) alebo zanikne podľa § 85 písm. b).

(12) Okruh funkcií a výšku aktivačného príspevku v rámci rozpätia podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

Stabilizačný príspevok

§ 190

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí odo dňa prijatia alebo vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo do stálej štátnej služby stabilizačný príspevok za každý ukončený kalendárny mesiac dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby.

(2) Stabilizačný príspevok patrí profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 mesačne vo výške 31 % hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a, pričom sa táto suma vynásobí koeficientom 1,20 pre Bratislavu.

(3) Stabilizačný príspevok vo výške jednej polovice sumy podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý v mieste výkonu štátnej služby alebo v jeho blízkom okolí

a) je nájomcom služobného bytu,109)

b) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý bol služobným bytom,109) ak je zmluva o nájme bytu uzatvorená s právnickou osobou, v ktorej vlastníctve alebo v správe je takýto byt,

c) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva a ktorý prešiel do vlastníctva akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonáva ministerstvo, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s týmito právnickými osobami,

d) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s obcou alebo právnickou osobou v jej zriaďovateľskej pôsobnosti,

e) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol služobným bytom,109) a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva podľa osobitného predpisu,110) alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol na inú osobu,

f) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytom vo vlastníctve akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonávalo ministerstvo, a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva od týchto organizácií na základe zmluvy o prevode vlastníctva podľa osobitného predpisu,110) alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol na inú osobu,

g) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce, a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu,110) alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol na inú osobu,

h) žije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa písmen a) až g).

(4) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý bol ustanovený do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, patrí odo dňa ustanovenia do funkcie stabilizačný príspevok vo výške určenej podľa odseku 2 alebo odseku 3.

(5) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37, okrem vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37 mimo územia Slovenskej republiky nepretržite na desať mesiacov alebo viac, zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73, zaradený do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. a), vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c), vyslaný na služobnú cestu alebo stáž podľa § 113 až 115, alebo ktorému bola poskytnutá preventívna rehabilitácia podľa § 126, patrí odo dňa takéhoto zaradenia alebo vyslania alebo odo dňa poskytnutia preventívnej rehabilitácie stabilizačný príspevok v sume, ktorý mu bol vyplácaný pred takýmto zaradením, vyslaním alebo pred poskytnutím preventívnej rehabilitácie.

(6) Ak profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 vznikne alebo zanikne nárok na stabilizačný príspevok v priebehu mesiaca alebo ak nemá v priebehu mesiaca nárok na výplatu stabilizačného príspevku, patrí mu stabilizačný príspevok v pomernej časti zodpovedajúcej počtu dní trvania služobného pomeru alebo počtu dní, za ktoré mal nárok na stabilizačný príspevok v kalendárnom mesiaci. Výška stabilizačného príspevku na jeden deň sa určí ako podiel mesačného stabilizačného príspevku a koeficientu 30,417. Rovnako sa postupuje aj v prípadoch uvedených v odseku 4.

(7) Výška stabilizačného príspevku sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(8) Blízke okolie na účely tohto zákona je miesto, ktoré je od miesta výkonu štátnej služby vzdialené najviac 30 km. Vzdialenosť pre blízke okolie sa určuje podľa kilometrov uvedených v cestovnom poriadku verejnej osobnej dopravy na dráhe od najbližšej stanice (zastávky) miesta výkonu štátnej služby do najbližšej stanice (zastávky) v obci, v ktorej je miesto pobytu profesionálneho vojaka, s výnimkou pravidelnej dopravy na území obce.

(9) Ak nemožno určiť vzdialenosť pre blízke okolie podľa odseku 8 alebo ak je to pre profesionálneho vojaka výhodnejšie, určí sa vzdialenosť pre blízke okolie podľa kilometrov uvedených v cestovnom poriadku pravidelnej autobusovej dopravy od najbližšej stanice (zastávky) miesta výkonu štátnej služby do najbližšej stanice (zastávky) v obci, v ktorej je miesto pobytu profesionálneho vojaka, s výnimkou pravidelnej dopravy na území obce.

§ 191

(1) Stabilizačný príspevok podľa § 190 ods. 2 a 3 priznáva veliteľ. Stabilizačný príspevok sa vypláca mesačne pozadu.

(2) Profesionálny vojak podľa § 190 ods. 1 je povinný do 15 dní odo dňa prijatia alebo vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo odo dňa prijatia do stálej štátnej služby predložiť, ak mu v tom nebráni vážny dôvod, veliteľovi čestné vyhlásenie, že je alebo nie je v mieste výkonu štátnej služby alebo v jeho blízkom okolí nájomcom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. a), nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. b) až d), vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. e) až g) a takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník nepreviedol na inú osobu a žije alebo nežije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. a) až g).

(3) Čestné vyhlásenie podľa odseku 2 je povinný predložiť veliteľovi aj profesionálny vojak, ktorý bol ustanovený alebo vymenovaný do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ak mu v tom nebráni vážny dôvod, a to do 15 dní odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby.

(4) Profesionálny vojak podľa § 190 ods. 1, ktorý nemohol z vážneho dôvodu predložiť veliteľovi čestné vyhlásenie podľa odsekov 2 a 3, je povinný ho predložiť najneskôr do 15 dní od zaniknutia takéhoto dôvodu.

(5) Vážnym dôvodom podľa odsekov 2 a 3 je

a) dočasná neschopnosť profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz vzniknutá počas lehoty uvedenej v odsekoch 2 a 3 a trvajúca dlhšie ako 15 dní,

b) karanténa nariadená profesionálnemu vojakovi počas lehoty uvedenej v odsekoch 2 a 3 a trvajúca dlhšie ako 15 dní.

§ 192

(1) Nárok na stabilizačný príspevok a jeho výplatu zanikne profesionálnemu vojakovi podľa § 190 ods. 1 prepustením alebo zánikom služobného pomeru.

(2) Nárok na výplatu stabilizačného príspevku zaniká profesionálnemu vojakovi podľa § 190 ods. 1

a) počas dní neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby; ak neospravedlnená neprítomnosť trvá menej ako jeden deň, čas neospravedlnenej neprítomnosti sa sčítava za obdobie jedného kalendárneho mesiaca,

b) odo dňa vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac,

c) odo dňa zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

d) odo dňa vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) a ods. 2,

e) nepredložením čestného vyhlásenia v lehote podľa § 191 ods. 2 až 4,

f) odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(3) Nárok na výplatu stabilizačného príspevku vznikne profesionálnemu vojakovi podľa § 190 ods. 1 opätovne odo dňa

a) nasledujúceho po dni skončenia vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac,

b) nasledujúceho po dni skončenia zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

c) nasledujúceho po dni skončenia vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) a ods. 2,

d) predloženia čestného vyhlásenia podľa § 191 ods. 2 až 4,

e) nasledujúceho po dni skončenia alebo zrušenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(4) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka zrušilo podľa § 76 ods. 6, patrí mu odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby stabilizačný príspevok vo výške, ktorá mu patrila pred týmto pozbavením.

(5) Ak bol stabilizačný príspevok vyplácaný neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patril, hoci profesionálny vojak splnil povinnosti podľa tohto zákona, veliteľ stabilizačný príspevok odníme alebo jeho sumu zníži od nasledujúceho dňa po zistení tejto skutočnosti.

(6) Ak bol stabilizačný príspevok vyplácaný v nižšej sume, ako patril, alebo ak sa nevyplácal, hoci profesionálny vojak splnil povinnosti podľa tohto zákona, veliteľ stabilizačný príspevok zvýši alebo určí vo výške podľa § 190 ods. 2 alebo ods. 3. Stabilizačný príspevok sa doplatí za čas, za ktorý bol vyplácaný v nižšej sume, alebo sa vyplatí za čas, za ktorý sa nevyplácal.

(7) Nárok na doplatenie alebo vyplatenie stabilizačného príspevku podľa odseku 6 zaniká uplynutím jedného roka od poslednej výplaty stabilizačného príspevku v nižšej sume, ako patril, alebo od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mal vyplatiť.

(8) Ak profesionálny vojak podľa § 190 ods. 1 spôsobil, že sa stabilizačný príspevok vyplatil neoprávnene, je povinný stabilizačný príspevok alebo jeho časť vrátiť. Nárok na vrátenie stabilizačného príspevku vyplateného neoprávnene alebo na vrátenie jeho časti zaniká uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď veliteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty stabilizačného príspevku.

Osobitný stabilizačný príspevok

§ 193

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu piatich rokov, sa poskytne osobitný stabilizačný príspevok vo výške 2 200 eur.

(2) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 sa za každý ďalší rok výkonu štátnej služby vo funkcii v špecializácii pilot zvyšuje osobitný stabilizačný príspevok o 5 % zo sumy 2 200 eur.

(3) Profesionálnemu vojakovi sa poskytuje osobitný stabilizačný príspevok za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe do výšky šesťnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a, ak

a) vykonáva štátnu službu vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo vo funkcii v špecializácii

1. všeobecný lekár a odborník na organizáciu vojenského zdravotníctva,

2. odborný lekár alebo

3. zubný lekár,

b) získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore a

c) vykonáva špecializované pracovné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore.

(4) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa vyplatí spolu so služobným platom alebo zahraničným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot.

(5) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 3 sa vyplatí spolu so služobným platom alebo zahraničným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii uvedenej v odseku 3 písm. a).

(6) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odsekov 1 až 3 sa neposkytne, ak bolo pred termínom jeho splatnosti rozhodnuté o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o) alebo ods. 5 alebo mu zanikol služobný pomer podľa § 85 písm. a).

(7) Funkcie, špecializačné odbory a výšku osobitného stabilizačného príspevku podľa odseku 3 ustanoví služobný predpis.

§ 194

(1) Osobitný stabilizačný príspevok možno poskytnúť aj profesionálnemu vojakovi za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe v závislosti od vykonávanej funkcie do výšky 396 eur ročne.

(2) Osobitný stabilizačný príspevok v rozsahu podľa odseku 1 sa za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo stálej štátnej službe vyplatí spolu s platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom ukončeného roka.

(3) Do doby trvania výkonu štátnej služby podľa odseku 1 sa nezapočítava doba

a) zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1,

b) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nebolo zrušené podľa § 76 ods. 6,

c) neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby; ak neospravedlnená neprítomnosť trvá menej ako jeden deň, čas neprítomnosti sa sčítava za obdobie jedného roka.

(4) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 1 sa neposkytne, ak bolo pred termínom jeho splatnosti rozhodnuté o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n), a o) alebo ods. 5 alebo mu zanikol služobný pomer podľa § 85 písm. a).

(5) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytuje osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 1, sa osobitný stabilizačný príspevok podľa § 193 neposkytuje.

(6) Okruh funkcií a výšku osobitného stabilizačného príspevku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

DEVIATA HLAVA

CESTOVNÉ NÁHRADY

§ 195

Na poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri služobných cestách, zahraničných služobných cestách a pri vykonávaní štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „náhrady“) sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.82)

§ 196

Náhrady pri zahraničnej služobnej ceste

Profesionálnemu vojakovi počas zahraničnej služobnej cesty nepatrí náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny podľa osobitného predpisu.111)

§ 197

Náhrady pri ceste v súvislosti s nariadenou služobnou pohotovosťou

Profesionálnemu vojakovi, ktorému bola nariadená služobná pohotovosť v čase, keď sa nachádza mimo miesta výkonu štátnej služby a ktorému v súvislosti s týmto nariadením vzniknú výdavky, patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín, a

c) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

§ 198

Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny

(1) Profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe alebo v krátkodobej štátnej službe patrí náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny (ďalej len „náhrada na návštevu rodiny“).

(2) Za rodinu sa na účely poskytovania náhrady na návštevu rodiny považujú

a) manželka (manžel) profesionálneho vojaka,

b) vlastné deti, osvojené deti alebo deti zverené profesionálnemu vojakovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ak sa tieto deti považujú za nezaopatrené deti podľa osobitného predpisu,111a) alebo

c) vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci alebo pestúni, ak niet osoby uvedenej v písmenách a) a b).

(3) Náhrada na návštevu rodiny patrí profesionálnemu vojakovi za jednu vykonanú cestu podľa odseku 4 najviac do sumy 100 eur.

(4) Náhrada na návštevu rodiny patrí profesionálnemu vojakovi za cestu do dohodnutého miesta k rodine a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň.

(5) Náhrada na návštevu rodiny nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého

a) dohodnuté miesto podľa odseku 4 sa nachádza v obci, ktorá je miestom výkonu štátnej služby,

b) miesto výkonu štátnej služby je mimo územia Slovenskej republiky,

c) ošetrujúci lekár uznal dočasne neschopným pre chorobu alebo úraz.

(6) Náhrada na návštevu rodiny nepatrí profesionálnemu vojakovi ani počas trvania dovolenky, dodatkovej dovolenky, náhradného voľna, služobného voľna, študijného voľna, preventívnej rehabilitácie, služobnej cesty, zahraničnej služobnej cesty okrem dňa nástupu a ukončenia návštevy rodiny spojenej s dovolenkou, dodatkovou dovolenkou, náhradným voľnom, služobným voľnom alebo študijným voľnom.

(7) Podrobnosti o poskytovaní náhrady na návštevu rodiny a výšku náhrady na návštevu rodiny podľa odseku 3 v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu štátnej služby a dohodnutého miesta podľa odseku 4 ustanoví služobný predpis.

§ 199

Náhrada výdavkov počas vysokoškolského štúdia

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je počas prípravnej štátnej služby vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 24, nepatria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu.82)

(2) Profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 1 patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prijímajúcej vysokej školy a späť na zápis na štúdium112) a jedenkrát počas akademického roka.

(3) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 patria aj náhrady iných výdavkov, ak tieto náhrady vyplývajú z dohody medzi služobným úradom a prijímajúcou vysokou školou. Ak z dohody medzi služobným úradom a prijímajúcou vysokou školou vyplýva profesionálnemu vojakovi náhrada výdavkov, ktoré by mu inak patrili podľa odseku 2, náhrada týchto výdavkov podľa tohto zákona sa profesionálnemu vojakovi neposkytne.

§ 200

Náhrada výdavkov v súvislosti so zaradením do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo v súvislosti s vyslaním na stáž na území Slovenskej republiky

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž na území Slovenskej republiky, patria náhrady výdavkov ako pri služobnej ceste.

§ 201

Náhrada výdavkov v súvislosti so zaradením do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo v súvislosti s vyslaním na stáž mimo územia Slovenskej republiky

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky, patria náhrady výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

§ 202

Náhrada cestovných výdavkov z dôvodu účasti na pohrebe

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie kvalifikačných predpokladov alebo požiadaviek na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky alebo do kurzu, ktorým si prehlbuje kvalifikáciu mimo územia Slovenskej republiky alebo je vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky, profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77, možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny.113)

DESIATA HLAVA

NATURÁLNE náležitosti

§ 203

Základné ustanovenie

Naturálne náležitosti na účely tohto zákona sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti a prepravné náležitosti.

§ 204

Proviantné náležitosti

(1) Proviantné náležitosti sú

a) naturálne stravovanie, ktorým je bezplatné zabezpečenie výživy v rozsahu dennej sadzby stravného, poskytované profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe,

b) bezplatné stravovanie, ktorým je prechodné zabezpečenie výživy profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe v rozsahu dennej sadzby stravného alebo jej časti, poskytované pri

1. plnení služobných povinností alebo služobnej pohotovosti podľa § 105 ods. 1 písm. a), ktoré trvá nepretržite najmenej 12 hodín,

2. výcviku výkonného letca a výkonného výsadkára,

3. liečení v lôžkovej časti obväziska podľa § 124,

4. preventívnej rehabilitácii podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b),

5. výkone vrcholového športu alebo

6. vyslaní podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo pri plnení úloh v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

(2) Naturálne stravovanie podľa odseku 1 písm. a) sa profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe neposkytne počas

a) čerpania dovolenky,

b) zaradenia do neplatenej zálohy,

c) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

d) väzby.

(3) Plnenie služobných povinností na účely poskytovania bezplatného stravovania podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu je

a) kontrolná činnosť, ktorá profesionálnemu vojakovi nevyplýva z jeho funkcie, strážna služba alebo dozorná služba,

b) činnosť na pracovisku vyplývajúca zo zaradenia do pohotovostnej jednotky alebo pohotovostnej skupiny,

c) vojenské cvičenie,

d) výcvik,

e) zabezpečovanie letovej činnosti,

f) zabezpečovanie kontroly preberacích letov lietadiel,

g) zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky a plnenie úloh v leteckej pátracej záchrannej službe,

h) vykonávanie záchranných prác v mieste postihnutom mimoriadnou udalosťou alebo v mieste, kde vznikla krízová situácia,

i) odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti podľa § 106 ods. 1 písm. e) alebo

j) plnenie úloh podľa osobitného predpisu.114)

(4) Proviantné náležitosti sa zabezpečujú predovšetkým poskytovaním stravy v rozsahu dennej sadzby stravného k stravným dávkam a prídavkom potravín. Stravné dávky vyjadrujú obsah priemerných energetických a výživových hodnôt stravy na osobu a deň. Prídavky potravín predstavujú dočasné alebo trvalé zvýšenie poskytovaných stravných dávok.

(5) Ak nemožno poskytnúť proviantné náležitosti, profesionálny vojak má nárok na peňažnú náhradu v rozsahu ustanovenej sadzby stravného príslušnej stravnej dávky, prípadne prídavku potravín. Peňažná náhrada sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka vyslaného na preventívnu rehabilitáciu a na profesionálneho vojaka vyslaného na vysokoškolské štúdium podľa § 24, ak mu bolo poskytnuté naturálne stravovanie na základe dohody medzi služobným úradom a prijímajúcou vysokou školou.

Výstrojové náležitosti

§ 205

(1) Profesionálny vojak má nárok na bezplatné poskytovanie výstrojových náležitostí nevyhnutných na zabezpečenie výkonu štátnej služby. Výstrojové náležitosti sú

a) vojenská rovnošata a výstrojové súčiastky,

b) služby, ktorými sa zabezpečuje nosenie vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok a materiálu na osobné používanie a vybavenie pracovísk a jednotiek prostriedkami a predmetmi na kolektívne používanie,

c) peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom.

(2) Na zabezpečenie obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí patrí profesionálnemu vojakovi náhrada formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na výstrojové náležitosti, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom (ďalej len „náhrada na obmenu“).

(3) Pri vzniku služobného pomeru profesionálnemu vojakovi patria tieto výstrojové náležitosti:

a) vojenská rovnošata a výstrojové súčiastky,

b) peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom.

(4) Nárok na náhradu na obmenu vzniká profesionálnemu vojakovi po uplynutí prvého roku služobného pomeru.

(5) Službami sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava a úprava vojenskej rovnošaty a výstrojových súčiastok, ako aj služby súvisiace so zabezpečením osobnej hygieny profesionálneho vojaka.

(6) Výstrojové náležitosti podľa odseku 1 a náhrada na obmenu sa profesionálnemu vojakovi neposkytnú bezplatne počas

a) zaradenia do neplatenej zálohy,

b) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(7) Bezplatné poskytovanie služieb sa vzťahuje aj na vojenskú rovnošatu a výstrojové súčiastky profesionálneho vojaka vydané na výkon štátnej služby počas

a) výcviku,

b) vojenského cvičenia,

c) vykonávania záchranných prác pri mimoriadnej udalosti68) alebo keď bezprostredne hrozí, že vznikne alebo už vznikla krízová situácia, alebo počas poskytovania odbornej, zdravotnej, technickej alebo ďalšej potrebnej pomoci v tiesni,69)

d) odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti podľa § 106 ods. 1 písm. e),

e) plnenia úloh pohotovosti a bojovej pohotovosti,

f) plnenia úloh pri ochrane štátnej hranice a stráženom objekte, pri ochrane verejného poriadku alebo v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu podľa rozhodnutia vlády.70)

(8) Ak profesionálnemu vojakovi nie je najneskôr tri mesiace pred skončením služobného pomeru poskytnutá náhrada na obmenu, vyplatí sa mu pri skončení služobného pomeru peňažná náhrada za každý mesiac neposkytnutia náhrady na obmenu vo výške mesačnej peňažnej hodnoty určenej na zabezpečenie obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí, najviac však za 18 mesiacov.

(9) Profesionálnemu vojakovi možno poskytnúť peňažný príspevok až do výšky 100 % peňažnej hodnoty výstrojových náležitostí v prípadoch uvedených v § 206 ods. 6.

§ 206

(1) Vojenská rovnošata je vojenský odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám.

(2) Na vojenskej rovnošate a jej súčastiach nosí profesionálny vojak štátny znak Slovenskej republiky.

(3) Na vojenskej rovnošate a jej súčastiach nosí profesionálny vojak, ak si to vyžaduje charakter plnenia služobných úloh, údaj o krvnej skupine.

(4) Na vojenskej rovnošate je oprávnený nosiť profesionálny vojak udelené

a) vojenské vyznamenania,

b) vojenské vyznamenania ozbrojených síl cudzích štátov, ak mu boli udelené príslušným orgánom štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika,

c) alebo zapožičané vyznamenania Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu115) a

d) iné vyznamenania, na ktorých nosenie mu hlavný služobný úrad udelil súhlas.

(5) Profesionálny vojak ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba nenosí na vojenskej rovnošate hodnostné označenie.

(6) Veliteľ môže povoliť výnimky z povinnosti nosiť vojenskú rovnošatu a predpísané výstrojové súčiastky počas výkonu štátnej služby profesionálnej vojačke počas tehotenstva a profesionálnemu vojakovi, ak

a) plní úlohy podľa osobitných predpisov,13)

b) si to vyžaduje charakter plnenia služobných úloh,

c) potrebuje vojenskú rovnošatu neštandardných veľkostí, a to len dovtedy, kým mu nebude vydaná vojenská rovnošata potrebnej veľkosti,

d) zdravotný stav profesionálneho vojaka nedovoľuje nosiť vojenskú rovnošatu alebo predpísané výstrojové súčiastky; povolenie sa udeľuje dočasne na základe návrhu ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom.

(7) Služobný úrad môže profesionálnemu vojakovi, ktorý spĺňa podmienky na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,11) na jeho písomnú žiadosť povoliť nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru.

§ 207

Prepravné náležitosti

(1) Prepravnými náležitosťami sa rozumie bezplatné poskytovanie prepravy profesionálnemu vojakovi z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby pri prijatí do štátnej služby.

(2) Prepravnými náležitosťami sa rozumie aj bezplatné poskytovanie prepravy profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe na presťahovanie bytového zariadenia a príslušníkov jeho domácnosti, ak sa sťahujú spolu s ním do miesta výkonu štátnej služby alebo jeho blízkeho okolia.

(3) Bezplatné poskytovanie prepravy podľa odseku 2 profesionálnemu vojakovi nepatrí, ak bol ustanovený do inej funkcie na jeho žiadosť.

(4) Preprava podľa odsekov 1 a 2 a pri služobnej ceste sa uskutočňuje

a) vojenským dopravným prostriedkom,

b) dopravnými prostriedkami verejnej pravidelnej dopravy s poskytnutím peňažnej náhrady preukázaného cestovného,

c) súkromným cestným motorovým vozidlom s poskytnutím peňažnej náhrady.

(5) Ak nemožno poskytnúť prepravu podľa odseku 4 písm. a) alebo použitie takejto prepravy je nehospodárne, veliteľ rozhodne o možnosti poskytnutia peňažnej náhrady preukázaného cestovného s výnimkou leteckej prepravy alebo o nároku na náhradu za použitie súkromného cestného motorového vozidla.

(6) O povolení použitia súkromného cestného motorového vozidla profesionálnemu vojakovi môže veliteľ rozhodnúť až po predložení dokladu o zaplatení havarijného poistenia tohto vozidla.

(7) Pri skončení služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. a) a b) možno profesionálnemu vojakovi a príslušníkom jeho domácnosti poskytnúť bezplatnú prepravu a bezplatnú prepravu bytového zariadenia pri ceste do zvoleného miesta pobytu.90)

(8) Pri skončení služobného pomeru podľa § 83 ods. 2 písm. e) sa profesionálnemu vojakovi poskytne bezplatná preprava pri ceste do zvoleného miesta pobytu.90)

§ 208

(1) Druhy vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok, špecifických znakov vojenskej rovnošaty, ich nosenie a používanie a spôsob nosenia vyznamenaní na vojenskej rovnošate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(2) Služobný predpis ustanoví

a) poskytovanie výstrojových náležitostí profesionálnemu vojakovi a ich peňažnú hodnotu,

b) podrobnosti o poskytovaní, spôsoby poskytovania a výšku peňažného príspevku na zaobstaranie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom,

c) podrobnosti o poskytovaní, spôsoby poskytovania, výšku a platnosť náhrady na obmenu a

d) podrobnosti o poskytovaní, spôsoby poskytovania a výšku peňažného príspevku podľa § 205 ods. 9.

(3) Poskytovanie proviantných náležitostí a prepravných náležitostí ustanoví služobný predpis.

JEDENÁSTA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 209

Predchádzanie škodám

(1) Na ochranu majetku štátu veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka vykonávaním kontroly vecí, ktoré profesionálny vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia, alebo ktoré z nich odnáša, alebo vykonať aj osobnú prehliadku profesionálneho vojaka. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

(2) Kontrolu podľa odseku 1 u profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva môže vykonať len profesionálny vojak poverený riaditeľom Vojenského spravodajstva a u profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenskej polície len profesionálny vojak poverený riaditeľom Vojenskej polície.

(3) Podmienky kontroly podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

Konanie o náhrade škody

§ 210

(1) Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody koná a rozhoduje veliteľ.

(2) Veliteľ je povinný vymáhať od profesionálneho vojaka náhradu škody, za ktorú profesionálny vojak zodpovedá, ak tento zákon v § 213 neustanovuje inak.

(3) Požadovanú náhradu škody určí veliteľ. Pri určovaní náhrady škody sa prihliada najmä na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia.

§ 211

(1) Profesionálny vojak, ktorý je vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 36 ods. 1 mimo územia Slovenskej republiky, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3, na stáž mimo územia Slovenskej republiky podľa § 115 alebo ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77, zodpovedá za škodu spôsobenú z nedbanlivosti najviac do sumy štvornásobku služobného platu priznaného v čase vzniku škody.

(2) Ak profesionálnemu vojakovi patril počas vzniku škody zahraničný plat, výška náhrady škody sa určí z tohto platu.

§ 212

(1) Ak profesionálny vojak písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom, veliteľ a profesionálny vojak uzavrú dohodu o náhrade škody.

(2) Súčasťou dohody o náhrade škody je aj spôsob náhrady škody počas služobného pomeru profesionálneho vojaka a po skončení jeho služobného pomeru.

(3) Dohoda o náhrade škody musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná dohoda o náhrade škody nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

§ 213

Upustenie od uplatnenia náhrady škody a od vymáhania zostatku náhrady škody

(1) Od uplatnenia náhrady škody možno upustiť celkom alebo čiastočne, ak došlo ku škode najmä pri

a) výcviku vojakov,

b) vojenskej akcii alebo bezprostredne po nej,

c) plnení úloh v rámci vyslania na vysokoškolské štúdium podľa § 36 ods. 1 mimo územia Slovenskej republiky, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 alebo na stáž mimo územia Slovenskej republiky podľa § 115,

d) vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 alebo pri plnení úloh v inom mieste podľa § 78 alebo

e) vážnej ujme na zdraví, ktorú profesionálny vojak utrpel v súvislosti so spôsobením škody.

(2) Veliteľ môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody, ak profesionálny vojak o to požiadal, riadne a včas uhradil aspoň dve tretiny sumy z určenej náhrady škody a ak

a) vo výkone štátnej služby dosahuje výsledky podľa § 54 ods. 3 písm. a) alebo

b) sa preukázateľne dostal do ťaživej sociálnej situácie, ktorú si sám nezavinil.

§ 214

Postup podľa § 211 ods. 1 a § 213 sa nepoužije, ak profesionálny vojak spôsobil škodu

a) úmyselne,

b) pod vplyvom alkoholu alebo po užití iných omamných alebo psychotropných látok,

c) schodkom na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo

d) stratou zverených predmetov.

§ 215

Zodpovednosť za škodu spôsobenú tretím osobám

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc profesionálnemu vojakovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby na žiadosť profesionálneho vojaka alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.

(2) Osobe, ktorá poskytla pomoc podľa odseku 1 a bola jej spôsobená škoda, utrpela ujmu na zdraví alebo zomrela, poskytne štát náhrady podľa osobitného predpisu.116)

(3) Štát zodpovedá aj za škodu, ktorú profesionálny vojak spôsobil tretím osobám pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s jej výkonom.

(4) Za štát podľa odsekov 1 až 3 koná a rozhoduje služobný úrad.

§ 216

Podrobnosti o náhrade škody ustanoví služobný predpis.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 217

(1) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú aj ustanovenia § 1 ods. 4, § 15, 16, § 17 ods. 1 a 3, § 18, § 19 ods. 1, § 20, § 32 až 35, § 37, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 6 a 7, § 48 ods. 7 a 8, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 85 ods. 2 a 3, § 86 ods. 2, § 90 ods. 1, 2, 7, 8 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 ods. 3, § 93, § 94 ods. 1, § 99, 117, 118, § 122 ods. 4, § 129 až 132, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, ods. 4 písm. b) a c), ods. 5 písm. a), b), e), i) až l), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) až e), g) a h), ods. 3 písm. c), ods. 4 až 6, § 144 ods. 1 a 2, § 144a ods. 1 písm. a), c) až f), ods. 2 písm. b), c) a f), § 146, § 149 ods. 1 až 3, § 150, § 152 ods. 4 a 5, § 152a, § 152b, § 160, 161, § 166 až 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 184, § 185 ods. 1 a 2, § 186 až 189, § 191 ods. 2, § 192 až 198, § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 Zákonníka práce.

(2) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa pri zavedení pružného služobného času primerane použijú aj ustanovenia § 88 ods. 2 až 5, § 97 ods. 3 a § 143 Zákonníka práce.

(3) K zániku práva z dôvodu, že nebolo vykonané v ustanovenej lehote, dochádza v prípadoch uvedených v § 93, 94 a 141; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

§ 218

Doručovanie

(1) Rozhodnutie, personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa profesionálnemu vojakovi doručujú do vlastných rúk v mieste výkonu štátnej služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý.

(2) Rozhodnutie, personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo ak doručenie rozhodnutia, personálneho rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho vojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne.

(3) Ak nemožno doručiť rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, doručenie sa vykoná podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.117)

§ 219

Vzťah k správnemu poriadku

(1) Na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

(2) Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. a), b) a d) primerane vzťahujú ustanovenia § 14 až 17 a § 62 až 69 všeobecného predpisu o správnom konaní.

(3) Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.

§ 220

Osobitné spôsoby vykazovania údajov

Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti profesionálneho vojaka alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže služobný úrad používať osobitné spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane devízového hospodárstva, pri priznávaní a vykazovaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pri vykazovaní poistného zdravotným poisťovniam a poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

§ 221

(1) Veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka zaradeného do dozornej služby alebo do strážnej služby vykonávaním prehliadky osôb vstupujúcich do chráneného objektu, ktorým je objekt ozbrojených síl, strážený priestor alebo uzavretý priestor, a vykonávaním prehliadky dopravných prostriedkov vchádzajúcich do chráneného objektu, aby sa zabránilo vneseniu zbrane alebo veci, ktorou by mohol byť ohrozený život, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok (ďalej len „nebezpečná vec“). Poverený profesionálny vojak je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do chráneného objektu vydanie zbrane alebo nebezpečnej veci do úschovy.

(2) Za osobu vstupujúcu do chráneného objektu podľa odseku 1 sa považuje aj osoba v dopravnom prostriedku, ktorý vchádza do chráneného objektu.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na osobu a dopravný prostriedok vychádzajúce z chráneného objektu.

(4) Ak poverený profesionálny vojak zistí, že osoba uvedená v odsekoch 1 až 3 má u seba zbraň alebo nebezpečnú vec alebo sa tieto nachádzajú v dopravnom prostriedku, je oprávnený ich odňať. O odňatí vydá poverený profesionálny vojak potvrdenie. Odňatú zbraň alebo nebezpečnú vec je poverený profesionálny vojak povinný vrátiť osobe pri odchode z chráneného objektu, ak tomu nebránia zákonné dôvody. Prevzatie zbrane alebo nebezpečnej veci osoba potvrdí svojím podpisom. Ak zákonné dôvody nedovoľujú odňatú zbraň alebo nebezpečnú vec vrátiť, poverený profesionálny vojak vydá osobe potvrdenie o jej odňatí a zbraň alebo nebezpečnú vec odovzdá veliteľovi, ktorý ju odovzdá príslušnému útvaru Policajného zboru.

(5) Poverený profesionálny vojak je oprávnený vyviesť z chráneného objektu osobu, ktorá do tohto objektu neoprávnene vnikla alebo sa tam neoprávnene zdržuje. Ak sú na to zákonné dôvody, poverený profesionálny vojak odovzdá takúto osobu príslušnému útvaru Vojenskej polície alebo príslušnému útvaru Policajného zboru.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov, ktorí plnia úlohy podľa osobitných predpisov.13)

§ 222

(1) Občan, o ktorého prijatí do prípravnej štátnej služby bolo rozhodnuté podľa doterajšieho predpisu, a ktorému služobný pomer vznikne po účinnosti tohto zákona, sa považuje za profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(2) Občan, o ktorého prijatí do dočasnej štátnej služby bolo rozhodnuté podľa doterajšieho predpisu a ktorému služobný pomer vznikne po účinnosti tohto zákona, sa považuje za profesionálneho vojaka

a) v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, ak jeho štátna služba podľa § 31 ku dňu prijatia trvala menej ako 16 rokov,

b) v stálej štátnej službe podľa tohto zákona, ak jeho štátna služba podľa § 31 ku dňu prijatia trvala 16 rokov a viac.

(3) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 podľa doterajšieho predpisu v prípravnej štátnej službe a ktorému štátna služba ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(4) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 v dočasnej štátnej službe podľa doterajšieho predpisu vo vojenskej hodnosti desiatnik, čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster, štábny nadrotmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník, brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál a ktorému štátna služba podľa § 31 ku dňu účinnosti tohto zákona trvá

a) menej ako 16 rokov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona,

b) 16 rokov a viac, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.

(5) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 v dočasnej štátnej službe podľa doterajšieho predpisu vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník a ktorému štátna služba ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(6) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 5 sa ustanovuje maximálna doba štátnej služby 17 rokov alebo veková hranica 55 rokov, ak tento zákon v § 223 neustanovuje inak. Maximálna doba štátnej služby alebo veková hranica sa na profesionálneho vojaka vzťahuje aj v prípade, ak bude povýšený do vojenskej hodnosti podľa tohto zákona. Pre trvanie služobného pomeru je rozhodujúca skutočnosť, ktorá u profesionálneho vojaka nastane skôr.

(7) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 v dočasnej štátnej službe podľa doterajšieho predpisu vo vojenskej hodnosti poručík a ktorému štátna služba podľa § 31 ku dňu účinnosti tohto zákona trvá

a) menej ako 16 rokov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona,

b) 16 rokov a viac, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.

(8) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 7 písm. a) sa ustanovuje maximálna doba štátnej služby 17 rokov.

(9) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 7 písm. a), ktorý bude vymenovaný do stálej štátnej služby, a profesionálnemu vojakovi podľa odseku 7 písm. b) sa ustanovuje veková hranica 55 rokov.

(10) Na profesionálneho vojaka podľa odseku 7 písm. a) sa nevzťahuje § 29 ods. 6.

§ 223

(1) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 4, 5 a 7, ktorý do 31. januára 2016 vyjadrí písomný nesúhlas s trvaním doby štátnej služby podľa tohto zákona, trvá do

a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“),

b) uplynutia maximálnej doby služby podľa zákona č. 346/2005 Z. z.,

c) dosiahnutia 55 rokov veku,

d) uplynutia doby podľa § 21 ods. 7, 9, 10 a 12 zákona č. 346/2005 Z. z. alebo

e) 30. júna 2016, ak rozhodujúca skutočnosť pre trvanie služobného pomeru podľa písmen a) až d) nastane pred 30. júnom 2016.

(2) Písomný nesúhlas podľa odseku 1 môže profesionálny vojak so súhlasom služobného úradu vziať späť do 31. januára 2016.

(3) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 5, ktorý k 31. decembru 2015 dosiahol najmenej 16 rokov štátnej služby podľa § 31, trvá do

a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa zákona č. 346/2005 Z. z.,

b) uplynutia maximálnej doby služby podľa zákona č. 346/2005 Z. z.,

c) uplynutia doby podľa § 21 ods. 7, 9, 10 a 12 zákona č. 346/2005 Z. z. alebo

d) 30. júna 2016, ak rozhodujúca skutočnosť pre trvanie služobného pomeru podľa písmen a) až d) nastane pred 30. júnom 2016.

(4) Pre trvanie služobného pomeru podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 3 písm. a) až c) je rozhodujúca skutočnosť, ktorá u profesionálneho vojaka nastane skôr.

(5) Na profesionálneho vojaka podľa odseku 1 sa nevzťahuje § 29 a § 44 až 49.

(6) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 4, 5 a 7, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona dosiahol vekovú hranicu podľa tohto zákona, trvá do uplynutia doby podľa § 21 ods. 12 zákona č. 346/2005 Z. z., ak mu nebude povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32.

(7) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 4, 5 a 7, ktorý v čase od 1. marca 2016 do 30. júna 2016 dosiahne vekovú hranicu podľa tohto zákona a nebude mu povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32, trvá do 31. júla 2016.

§ 224

(1) Vojenské hodnosti dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti podľa tohto zákona, ak nie je v § 231 ustanovené inak.

(2) Zapožičanie vojenskej hodnosti podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti podľa tohto zákona.

(3) Do minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti podľa tohto zákona sa započítava aj doba vo vojenskej hodnosti podľa doterajších predpisov.

§ 225

(1) Ak bol profesionálny vojak komisiou pre konkurenčný výber určený na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo na povýšenie podľa doterajšieho predpisu a nebolo rozhodnuté o jeho vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení do dňa účinnosti tohto zákona, toto určenie zaniká.

(2) Profesionálny vojak, o ktorého vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ku dňu účinnosti tohto zákona nebol vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený, sa vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši dňom, ktorý je uvedený v personálnom rozkaze, ak nie je v § 231 ustanovené inak.

(3) Štátna služba profesionálneho vojaka podľa odseku 2, ktorý do 31. januára 2016 vyjadrí písomný nesúhlas s trvaním doby štátnej služby podľa tohto zákona, trvá do 30. júna 2016.

§ 226

(1) Profesionálneho vojaka podľa § 46 a 47, ktorý odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. januára 2016 spĺňa podmienky na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie, služobný úrad dňom 1. marca 2016 vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý vyjadril písomný nesúhlas s trvaním doby štátnej služby podľa tohto zákona.

§ 227

(1) Profesionálneho vojaka v dôstojníckej hodnosti, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, možno podľa tohto zákona opakovane ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík alebo kapitán, ak na ustanovenie do funkcie podľa doterajšieho predpisu postačovalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(2) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, s ktorým bola uzatvorená dohoda o umožnení získania vysokoškolského vzdelania podľa doterajšieho predpisu a ktorý je k 1. januáru 2016 študentom vojenskej vysokej školy, po ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa možno podľa tohto zákona ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, ak na ustanovenie do funkcie podľa doterajšieho predpisu postačovalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(3) Profesionálneho vojaka podľa odsekov 1 a 2 služobný úrad vyšle na svoje náklady na vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole na území Slovenskej republiky, ak profesionálny vojak

a) požiadal o vyslanie na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a

b) je prijatý na vysokoškolské štúdium v študijnom odbore ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 35 ods. 3.

(4) Ak profesionálny vojak podľa odseku 1 nezíska vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa do 31. decembra 2021, jeho služobný pomer sa skončí prepustením podľa tohto zákona.

(5) Ak profesionálny vojak podľa odseku 2 nezíska vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa do šiestich rokov odo dňa skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa, jeho služobný pomer sa skončí prepustením podľa tohto zákona.

(6) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa odseku 3, patria náhrady výdavkov ako pri služobnej ceste.

(7) Na profesionálneho vojaka vyslaného na vysokoškolské štúdium druhého stupňa podľa odseku 3 sa primerane vzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1, 4, 5, 7 a 8.

(8) Profesionálny vojak, ktorý je k 1. januáru 2016 ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, na ktorej výkon do 31. decembra 2021 nesplní kvalifikačné predpoklady podľa § 35 ods. 3, sa prepustí zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. g), ak ho nemožno ustanoviť do inej funkcie.

§ 228

(1) Na konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré nebolo právoplatne skončené, a na právne vzťahy s ním súvisiace sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(2) Konanie vo veci prijatia občana do štátnej služby začaté pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov sa dokončí podľa tohto zákona.

(3) Nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona, a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

(4) Ak bol personálny rozkaz vydaný podľa doterajších predpisov a bol právoplatne zrušený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, profesionálnemu vojakovi patria nároky podľa tohto zákona.

(5) Na konanie vo veciach služobnej disciplíny, priestupkov a na konanie o náhrade škody začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 229

(1) Ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie podľa doterajšieho predpisu sa považuje za ustanovenie do funkcie podľa tohto zákona.

(2) Prerušenie výkonu funkcie podľa doterajšieho predpisu sa považuje za prerušenie výkonu funkcie podľa tohto zákona.

(3) Poverenie profesionálneho vojaka zastupovaním iného profesionálneho vojaka vo funkcii podľa doterajšieho predpisu zanikne dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(4) Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka podľa doterajšieho predpisu sa považuje za dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa tohto zákona.

(5) Dočasné vyčlenenie profesionálneho vojaka podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyčlenenie podľa tohto zákona.

(6) Zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. b), d) až j) zákona č. 346/2005 Z. z. sa považuje za zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa tohto zákona.

(7) Služobný pomer profesionálneho vojaka zaradeného do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 346/2005 Z. z. sa skončí prepustením podľa tohto zákona. O prepustení rozhodne služobný úrad do 29. februára 2016.

(8) Zaradenie profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zaradenie do neplatenej zálohy podľa tohto zákona.

(9) Zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zaradenie do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť podľa tohto zákona.

(10) Vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa tohto zákona.

(11) Vyslanie profesionálneho vojaka na stáž podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyslanie na stáž podľa tohto zákona.

(12) Vyslanie profesionálneho vojaka na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyslanie profesionálneho vojaka na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby podľa tohto zákona.

(13) Vyslanie profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa § 27a ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. trvá do skončenia tohto štúdia. Profesionálnemu vojakovi sa poskytne študijné voľno v rozsahu podľa § 119.

(14) Vyslanie profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa § 27a ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. sa považuje za vyslanie na vysokoškolské štúdium podľa § 36; tomuto profesionálnemu vojakovi patria náhrady výdavkov ako pri služobnej ceste.

(15) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 27a zákona č. 346/2005 Z. z., je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s vysokoškolským štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím doby dvojnásobku dĺžky trvania vysokoškolského štúdia od jeho skončenia alebo prepustením z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), j) až n) alebo odseku 5 alebo z dôvodu podľa § 85 písm. a).

(16) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný do kurzu alebo do špecializačného štúdia podľa § 26 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z., je povinný uhradiť náklady spojené s kurzom alebo špecializačným štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím doby štvornásobku dĺžky trvania kurzu alebo špecializačného štúdia od jeho skončenia alebo prepustením z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), j) až n) alebo odseku 5 alebo z dôvodu podľa § 85 písm. a).

(17) Práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa § 18 a 18a zákona č. 346/2005 Z. z. zostávajú zachované.

(18) Služobné voľno poskytnuté profesionálnemu vojakovi podľa § 104a zákona č. 346/2005 Z. z. sa započítava do nároku na študijné voľno podľa § 119.

(19) Nárok na náhradné voľno za štátnu službu nadčas, ktorý profesionálnemu vojakovi vznikol pred účinnosťou tohto zákona, sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Takéto náhradné voľno sa poskytuje podľa tohto zákona.

§ 230

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorému boli pred účinnosťou tohto zákona poskytované náhrady cestovných výdavkov alebo náhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla podľa § 162 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z., nárok na ich poskytovanie dňom účinnosti tohto zákona zaniká.

(2) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 patrí odo dňa účinnosti tohto zákona náhrada na návštevu rodiny za cestu do miesta, v ktorom sa nachádza domácnosť podľa § 198 ods. 2 a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň za podmienok podľa § 198 ods. 1 až 3 a 5 až 7, najdlhšie však počas troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý bude po účinnosti tohto zákona ustanovený alebo vymenovaný do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ktoré je v inej obci ako doterajšie miesto výkonu štátnej služby, a v inej obci, než v ktorej sa nachádza domácnosť podľa § 198 ods. 2, patrí náhrada na návštevu rodiny za cestu do miesta, v ktorom sa nachádza domácnosť podľa § 198 ods. 2, a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň za podmienok podľa § 198 ods. 1 až 3 a 5 až 7 počas troch rokov odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby.

(4) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol pred účinnosťou tohto zákona poskytovaný príspevok na bývanie, nárok na jeho poskytovanie dňom účinnosti tohto zákona zaniká.

(5) Ak služobný úrad podľa predpisov platných do 31. decembra 2015 vyplácal príspevok na bývanie v nižšej sume, ako patril, alebo príspevok na bývanie nevyplácal, hoci profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe splnil povinnosti podľa predpisov platných do 31. decembra 2015, služobný úrad doplatí profesionálnemu vojakovi príspevok na bývanie za čas, za ktorý ho vyplácal v nižšej sume, alebo príspevok na bývanie vyplatí za čas, za ktorý ho nevyplácal.

(6) Nárok na doplatenie alebo vyplatenie príspevku na bývanie podľa odseku 5 zaniká uplynutím jedného roka od poslednej výplaty príspevku na bývanie v nižšej sume, ako patril, alebo od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý služobný úrad mal príspevok na bývanie vyplatiť.

(7) Ak profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe spôsobil, že služobný úrad mu príspevok na bývanie podľa predpisov platných do 31. decembra 2015 vyplatil neoprávnene, je povinný príspevok na bývanie alebo jeho časť vrátiť. Nárok na vrátenie príspevku na bývanie vyplateného neoprávnene alebo na vrátenie jeho časti zaniká uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď služobný úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku na bývanie.

(8) Profesionálnemu vojakovi, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2016, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona stabilizačný príspevok v sume a za podmienok podľa § 190 až 192.

(9) Profesionálny vojak podľa odseku 8 čestné vyhlásenie podľa § 191 ods. 2 nepredkladá.

(10) Pilotovi, ktorému patril osobitný stabilizačný príspevok podľa § 205 zákona č. 346/2005 Z. z., patrí odo dňa účinnosti tohto zákona osobitný stabilizačný príspevok za podmienok a v sume podľa § 193.

(11) Stabilizačný príspevok priznaný profesionálnemu vojakovi podľa predpisov platných do 31. decembra 2015 sa profesionálnemu vojakovi vyplatí v rozsahu a spôsobom podľa predpisov platných do 31. decembra 2015. Nárok na stabilizačný príspevok a osobitný stabilizačný príspevok podľa tohto zákona nie je dotknutý.

§ 231

(1) Profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti podpráporčík odo dňa účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť rotný.

(2) Profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti práporčík odo dňa účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť rotmajster.

(3) Profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti nadpráporčík odo dňa účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť nadrotmajster.

(4) Zapožičanie vojenskej hodnosti podpráporčík podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti rotný podľa tohto zákona.

(5) Zapožičanie vojenskej hodnosti práporčík podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti rotmajster podľa tohto zákona.

(6) Zapožičanie vojenskej hodnosti nadpráporčík podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti nadrotmajster podľa tohto zákona.

(7) Profesionálnemu vojakovi, o ktorého vymenovaní do vojenskej hodnosti podpráporčík bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nebol vymenovaný do tejto vojenskej hodnosti, patrí vojenská hodnosť rotný odo dňa uvedeného v personálnom rozkaze.

(8) Profesionálnemu vojakovi, o ktorého povýšení do vojenskej hodnosti práporčík bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nebol do tejto vojenskej hodnosti povýšený, patrí vojenská hodnosť rotmajster odo dňa uvedeného v personálnom rozkaze.

(9) Profesionálnemu vojakovi, o ktorého povýšení do vojenskej hodnosti nadpráporčík bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nebol do tejto vojenskej hodnosti povýšený, patrí vojenská hodnosť nadrotmajster odo dňa uvedeného v personálnom rozkaze.

(10) Do minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti podľa tohto zákona sa profesionálnemu vojakovi podľa odsekov 1 až 3 započítava aj doba v poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore práporčíkov podľa doterajších predpisov.

(11) Zmena plánovanej vojenskej hodnosti z hodnostného zboru práporčíkov na vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov sa nepovažuje za organizačnú zmenu podľa tohto zákona.

§ 232

(1) Profesionálnemu vojakovi, na ktorého sa vzťahuje § 231, patrí doplatok do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. decembru 2015, ak služobný plat, ktorý mu patril k 31. decembru 2015, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí odo dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Výška doplatku podľa odseku 1 sa počas trvania služobného pomeru nemení.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorému patril služobný plat k 31. decembru 2015 zo zapožičanej vojenskej hodnosti patrí doplatok do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. decembru 2015, ak služobný plat, ktorý profesionálnemu vojakovi patril k 31. decembru 2015, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí odo dňa účinnosti tohto zákona. Doplatok podľa prvej vety sa profesionálnemu vojakovi poskytuje počas trvania zapožičania vojenskej hodnosti podľa doterajšieho predpisu.

(4) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa doplatok podľa odseku 1 poskytuje do času, kým sa rozdiel podľa odseku 1 neodstráni, najdlhšie však do ustanovenia do inej funkcie podľa tohto zákona s vyššou alebo nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou.

(5) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 4 po skončení vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa tohto zákona doplatok podľa odsekov 1 a 2 nepatrí.

§ 233

(1) Povolenie nosiť vojenskú rovnošatu vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie nosiť vojenskú rovnošatu podľa tohto zákona.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý bol prijatý do štátnej služby podľa doterajších predpisov, služobný úrad oboznámi s ustanoveniami o zákaze diskriminácie podľa § 4 ods. 1 až 5 do 29. februára 2016.

§ 234

(1) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „profesionálna služba“, rozumie sa tým „štátna služba profesionálneho vojaka“.

(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „služobný príjem profesionálneho vojaka“, rozumie sa tým „služobný plat profesionálneho vojaka“.

(3) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „priemerný zárobok profesionálneho vojaka“, rozumie sa tým „služobný plat“ priznaný profesionálnemu vojakovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(4) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „mzda“ alebo „náhrada mzdy“, rozumie sa tým u profesionálneho vojaka „plat“, ktorý mu bol priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

§ 235

(1) Odtlačky prstov, biologická vzorka odobratá profesionálnemu vojakovi a panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí spracované do 31. decembra 2015 tvoria obsah registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka podľa tohto zákona.

(2) Služobný úrad do 31. decembra 2021 zabezpečí odobratie odtlačkov prstov, biologickej vzorky a vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky chrupu oboch čeľustí profesionálnemu vojakovi, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2016 a do 31. decembra 2015 mu neboli odobraté odtlačky prstov, odobratá biologická vzorka a vyhotovená panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí podľa zákona č. 346/2005 Z. z.; profesionálny vojak je povinný sa týmto úkonom podrobiť.

§ 235a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol prijatý do štátnej služby pred 1. januárom 2016, patrí od 1. mája 2018 náhrada na návštevu rodiny podľa § 198.

(2) Ustanovenia § 230 ods. 2 a 3 sa od 1. mája 2018 neuplatňujú.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2020

§ 235b

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí vyrovnanie do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. januáru 2020, ak služobný plat, ktorý mu patril k 31. januáru 2020, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí od 1. februára 2020; to neplatí, ak k 1. februáru 2020 dôjde u profesionálneho vojaka k zníženiu alebo k zániku dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 156 ods. 1 písm. c) až k).

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorému patril služobný plat k 31. januáru 2020 zo zapožičanej vojenskej hodnosti, patrí vyrovnanie do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. januáru 2020, ak služobný plat, ktorý profesionálnemu vojakovi patril k 31. januáru 2020, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí od 1. februára 2020. Vyrovnanie podľa prvej vety sa poskytuje počas trvania zapožičania vojenskej hodnosti.

(3) Výška vyrovnania podľa odseku 1 sa počas trvania služobného pomeru nemení.

(4) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa vyrovnanie podľa odseku 1 poskytuje do času, kým sa rozdiel podľa odseku 1 neodstráni, najdlhšie však do ustanovenia do inej funkcie podľa tohto zákona s vyššou alebo nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou.

(5) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 4 po skončení vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva vyrovnanie podľa odseku 1 nepatrí.

§ 235c

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac, patrí od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bude vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac v čase od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020, patrí odo dňa vyslania, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

(3) Profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, patrí od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

(4) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bude vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 v čase od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020, patrí odo dňa ustanovenia do funkcie, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

§ 235d

Profesionálnemu vojakovi, ktorý k 1. februáru 2020 splnil podmienky na poskytnutie osobitného stabilizačného príspevku podľa § 193 ods. 1 alebo ods. 2 tým, že vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu najmenej päť rokov, sa prvýkrát vyplatí osobitný stabilizačný príspevok podľa § 193 ods. 4 v znení účinnom do 31. januára 2020.

§ 235e

(1) Profesionálnej vojačke, ktorej bol prerušený výkon funkcie pred 1. februárom 2020, patrí od 1. februára 2020 služobný plat podľa § 172 v znení účinnom od 1. februára 2020.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol pred 1. februárom 2020 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť, patrí od 1. februára 2020 služobný plat podľa § 173 v znení účinnom od 1. februára 2020.

§ 236

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 237

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 483/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 315/2011 Z. z., zákona č. 319/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z. a zákona č. 307/2014 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 495/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky zdravotnej spôsobilosti, previerky psychickej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti na posúdenie spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby,

3. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 9. septembra 2005 č. SELP/K-58/5-15/2005 o určení sumy úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe (oznámenie č. 418/2005 Z. z.) v znení výnosu z 29. januára 2008 č. SEOPMVL-106-110/2007-OdL (oznámenie č. 39/2008 Z. z.) a výnosu z 26. novembra 2008 č. SEOPMVL-88-217/2008-OdL (oznámenie č. 483/2008 Z. z.),

4. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 14. októbra 2005 č. SELP/K-11/5-280/2005, ktorým sa ustanovujú činnosti vykonávané v mimoriadne náročnom prostredí alebo mimoriadne náročné činnosti na účely nároku na dodatkovú dovolenku profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky (oznámenie č. 462/2005 Z. z.),

5. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 27. októbra 2005 č. SELP/K-32/5-173 o podmienkach posudzovania zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie a jej kritériá (oznámenie č. 485/2005 Z. z.),

6. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 16. augusta 2007 č. SEOPMVL-80-44/2007-OdL o určení stupňov vojenských medailí a tried vojenských odznakov a podmienkach ich udeľovania (oznámenie č. 380/2007 Z. z.) v znení výnosu z 30. októbra 2012 č. SEOPMVL-24-32/2012-OdL (oznámenie č. 333/2012 Z. z.),

7. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. SEOPMVL-122-107/2007-OdL o určení sumy úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby (oznámenie č. 535/2007 Z. z.) v znení výnosu z 26. novembra 2008 č. SEOPMVL-88-218/2008-OdL (oznámenie č. 482/2008 Z. z. ),

8. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009 č. SEOPMVL-20-49/2009-OdL, ktorým sa ustanovuje poskytovanie výstrojových náležitostí, druhy vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok, špecifických znakov vojenskej rovnošaty, ich nosenie a používanie a nosenie vojenských medailí a vojenských odznakov (oznámenie č. 560/2009 Z. z.),

9. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. SEOPMVL-91-168/2008-OdL o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu na účely určenia zahraničného platu profesionálneho vojaka (oznámenie č. 646/2008 Z. z.) v znení výnosu zo 17. decembra 2009 č. SEOPMVL-20-62/2009-OdL (oznámenie č. 561/2009 Z. z.), výnosu z 29. novembra 2010 č. SEOPMVL-3-52/2010-OdL (oznámenie č. 451/2010 Z. z.) a výnosu z 22. júla 2013 č. ÚLP-106-4/2013-OdL (oznámenie č. 223/2013 Z. z.),

10. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. SEOPMVL-20-3/2009-OdL o požadovaných druhoch, študijných odboroch a učebných odboroch stredoškolského vzdelania, požadovaných študijných odboroch a stupňoch vysokoškolského vzdelania na výkon dočasnej štátnej služby a o požadovanej odbornej spôsobilosti na výkon niektorých odborných činností vo vojenskom zdravotníctve na výkon dočasnej štátnej služby (oznámenie č. 123/2009 Z. z.) v znení výnosu z 9. decembra 2010 č. SEOPMVL-3-55/2010-OdL (oznámenie č. 483/2010 Z. z.).

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z. a zákona č. 319/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:

„7) § 215 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

3. V § 19 sa na konci pripájajú tieto slová: „(ďalej len „zamestnanec“)“.

4. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠20a

Psychologické vyšetrenie a psychofyziologické overenie pravdovravnosti

(1) Príslušník a zamestnanec sú povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti na základe rozhodnutia riaditeľa Vojenského spravodajstva.

(2) Ak sa príslušník alebo zamestnanec odmietne podrobiť psychologickému vyšetreniu alebo psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, považuje sa to za porušenie povinnosti, závažné porušenie služobnej disciplíny alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny a postupuje sa podľa osobitných predpisov.9)

(3) Podmienky výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti ustanoví minister.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) § 83 ods. 1 písm. o) zákona č. 281/2015 Z. z.
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
§ 51 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení zákona č. 151/2010 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/ 2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012 Z. z., zákona č. 312/ 2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z. a zákona č. 464/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 43 ods. 6 písm. f) sa za slovom „službu“ vypúšťa čiarka a slová „ktorí sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh vojenských vysokých škôl“ sa nahrádzajú slovami „vo vojenských vysokých školách“.

2. V § 43 ods. 14 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak je to uvedené v príslušných medzinárodných zmluvách.“.

Čl. IV

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z. a zákona č. 140/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3b znie:

„3b) § 156 ods. 2, § 232 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 3ea znie:

„3ea) § 168 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

4. V poznámke pod čiarou k odkazu 3ed sa citácia „§ 62 ods. 2 a § 65 ods. 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 173 a 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 3h sa citácia „§ 116 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 48/2011 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 131 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťa.

7. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:

„8) § 156 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

8. Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) § 232 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

9. V § 12 ods. 4 sa slová „platovým koeficientom9a)“ nahrádzajú slovami „platovým koeficientom príslušnej krajiny9a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a) § 170 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

10. Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

„23a) „§ 173 a 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

11. V poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa citácia „§ 65 ods. 9 a 10 zákona č. 346/ 2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 179 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

12. V poznámke pod čiarou k odkazu 25 sa citácia „§ 104 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 116 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

13. V § 24 ods. 3 písm. b) sa slová „sústredenom výcviku počas vyvedenia vojsk do vojenského výcvikového priestoru“ nahrádzajú slovami „vojenskom cvičení“.

14. Poznámka pod čiarou k odkazu 31b znie:

„31b) § 223 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

15. V § 28 ods. 4 sa za slovom „roku“ vypúšťa čiarka a slová „a to až do vyrovnania výšky služobného platu podľa § 21 ods. 5“.

16. V § 31 ods. 7 písmeno a) znie:

„a) porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom,31c)“.

Poznámka pod čiarou k odkaz 31c znie:

„31c) § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

17. Poznámka pod čiarou k odkazu 31g znie:

„31g) § 16 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

18. V § 34 ods. 3 písmeno d) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 31h znie:

„d) v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa osobitného predpisu.31h)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31h znie:

„31h) § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

19. V § 35 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom,31c)“.

20. V § 38 ods. 4 písm. b) prvý bod znie:

„1. porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom,31c)“.

21. V poznámke pod čiarou k odkazu 32 sa citácia „zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. 281/2015 Z. z.“.

22. V § 60 ods. 4 sa za slová „platovým koeficientom“ vkladajú slová „príslušnej krajiny“.

23. V poznámke pod čiarou k odkazu 33d sa citácia „§ 62 ods. 2 a § 65 ods. 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 173 a 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

24. Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý znie:

㤠65a

Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok a na invalidný výsluhový dôchodok majú policajt a profesionálny vojak nárok na výplatu jednej dávky, a to vyššej.“.

25. Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie:

„37) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.

26. Poznámky pod čiarou k odkazom 33b a 33c znejú:

„33b) § 173 zákona č. 281/2015 Z. z.

33c) § 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

27. V § 98 ods. 5 sa za slovom „koeficientom“ vkladajú slová „príslušnej krajiny“.

28. Poznámka pod čiarou k odkazu 40 sa vypúšťa.

29. V poznámke pod čiarou k odkazu 41a sa citácia „§ 97 a 98 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 175 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

30. V poznámke pod čiarou k odkazu 42 sa citácia „§ 148 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 166 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

31. V § 100 ods. 1 sa slovo „30“ nahrádza slovom „60“.

32. Poznámka pod čiarou k odkazu 46 znie:

„46) § 74 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

33. V poznámke pod čiarou k odkazu 47 sa citácia „§ 65 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 76 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

34. V § 108 sa vypúšťa odkaz 32 nad slovom „predpisov“.

35. Za § 143af sa vkladá § 143ag, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠143ag

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016

Ak služobný pomer policajta a profesionálneho vojaka vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 31. decembri 2015 a trval kratšie, ako je rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet odchodného, úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku podľa § 143ac ods. 1, zisťuje sa základ na výpočet týchto dávok z celého obdobia predo dňom skončenia služobného pomeru.“.

Čl. V

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 106/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 176/2015 Z. z.sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Poznámky pod čiarou k odkazom 7, 8, 8a a 8b znejú:

„7) § 42 ods. 3 písm. c) až s) zákona č. 281/2015 Z. z.

8) § 32 zákona č. 281/2015 Z. z.

8a) § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.

8b) § 83 ods. 2 písm. b) až f) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

3. V § 14 ods. 4 písmeno b) znie:

„b) čatára, rotného, rotmajstra, nadrotmajstra a štábneho nadrotmajstra a má ukončené úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,“.

4. Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie:

„24) § 157 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 26 sa citácia „zákon č. 346/2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „zákon č. 281/2015 Z. z.“.

6. Poznámky pod čiarou k odkazom 29a a 29b znejú:

„29a) § 60 zákona č. 281/2015 Z. z.

29b) § 42 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

7. V § 15a ods. 7 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

8. V § 15b ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

9. V § 15b ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

10. V § 15b ods. 4 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

11. Poznámka pod čiarou k odkazu 29g znie:

„29g) § 132 ods. 1 až 5, § 137 ods. 3 a § 138 až 153 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

12. V § 21 ods. 12 sa na konci pripája táto veta: „Na mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie vojaka vo výslužbe sa vzťahujú odseky 10 a 11.“.

13. V § 21 sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie:

„(13) Ministerstvo môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty

a) občanovi, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka a je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,34aa)

b) účastníkovi boja proti fašizmu podľa osobitného predpisu,34ab)

c) rehabilitovanému vojakovi podľa osobitného predpisu.34ac)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 34aa až 34ac znejú:

„34aa) § 38 a 40 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34ab) Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb.

34ac) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšie odseky 13 až 17 sa označujú ako odseky 14 až 18.

14. Za § 22 sa vkladá § 22a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠22a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1) Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté alebo priznané podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu.29b)

(2) Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti podpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotný.

(3) Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti práporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotmajster.

(4) Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti nadpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť nadrotmajster.“.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Príloha č. 1 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

MINIMÁLNE DOBY ŠTÁTNEJ SLUŽBY VO VOJENSKEJ HODNOSTI, MAXIMÁLNE DOBY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A VEKOVÉ HRANICE

Vojenská hodnosť Minimálna doba štátnej služby
vo vojenskej hodnosti Maximálna doba štátnej služby
(dočasná štátna služba) Veková hranica
Profesionálni vojaci
okrem príslušníkov
Vojenského s
pravodajstva Príslušníci
Vojenského
spravodajstva Profesionálni vojaci
okrem príslušníkov
Vojenského
spravodajstva Príslušníci
Vojenského
spravodajstva
Vojak 1. stupňa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa
Vojak 2. stupňa 1 rok 9 rokov 17 rokov neustanovuje sa 55 rokov
Slobodník 2 roky 14 rokov 17 rokov neustanovuje sa 55 rokov
Desiatnik 2 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Čatár 4 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Rotný 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Rotmajster 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Nadrotmajster 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Štábny nadrotmajster neustanovuje sa 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Poručík 4 roky 15 rokov 17 rokov neustanovuje sa 55 rokov
Nadporučík 4 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Kapitán 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Major 4 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Podplukovník 3 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Plukovník neustanovuje sa 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Brigádny generál neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa 55 rokov 55 rokov
Generálmajor neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa 55 rokov 55 rokov
Generálporučík neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa 55 rokov 55 rokov
Generál neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa

Príloha č. 2 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

CHARAKTERISTIKY VOJENSKÝCH HODNOSTÍ

VOJAK 1. STUPŇA

Získavanie základných vojenských návykov, schopností, zručností a vlastností, adaptačný proces, vykonávanie základného vojenského výcviku a vojenského odborného výcviku.

Štúdium na vojenskej vysokej škole alebo na civilnej vysokej škole na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí.

Príprava na výkon dočasnej štátnej služby.

VOJAK 2. STUPŇA

Vedenie boja so zbraňou samostatne alebo v zostave bojovej jednotky podľa rozkazov veliteľa.

Ovládanie a údržba osobnej zbrane.

Obsluha a technické práce na zbraňových systémoch a vojenskej technike, práca s materiálom podľa presných postupov, pokynov a rozkazov s bežnou zmyslovou záťažou alebo so zvýšenou fyzickou záťažou aj v sťažených klimatických podmienkach.

Riadenie osobných a ľahkých nákladných vozidiel, špeciálnej vojenskej techniky a strojov.

Vykonávanie služobných úloh a povinností podľa pokynov a rozkazov veliteľa.

Vykonávanie dozornej a strážnej služby.

Zodpovednosť za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál, vojenské vystupovanie a za splnenie zadaných úloh.

SLOBODNÍK

Vedenie boja so zbraňou alebo zbraňovým systémom samostatne alebo v zostave bojovej jednotky podľa rozkazov veliteľa.

Velenie dočasne vytvorenému účelovému taktickému tímu na splnenie bojovej úlohy.

Ovládanie, obsluha a údržba zbraní a jednoduchých zbraňových systémov.

Vykonávanie rutinných opakujúcich sa činností pri práci s vojenskou technikou alebo materiálom podľa ustanovených a nacvičených postupov so zvýšenou psychickou pracovnou záťažou alebo so zvýšenou fyzickou záťažou aj v zhoršených klimatických podmienkach.

Vykonávanie obsluhy, riadenia a údržby vojenských motorových vozidiel, zbraňových systémov a špeciálnej vojenskej techniky podľa príslušnej dokumentácie a postupov.

Vykonávanie dozornej a strážnej služby a zodpovednosť za výkon dozornej a strážnej služby podriadených príslušníkov zmeny.

Zodpovednosť za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál, vojenské vystupovanie a za splnenie zadaných úloh.

DESIATNIK

Velenie obsluhe, osádke, stanici alebo inému organizačnému prvku rovnakej úrovne v boji podľa rozkazov veliteľa.

Riadenie prípravy a výcviku podriadených.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Obsluha, riadenie a údržba zložitých zbraňových systémov, špeciálnych bojových vozidiel a vojenskej techniky podľa ustanovenej dokumentácie a postupov.

Vykonávanie rutinných činností s premenlivými vstupnými informáciami pri vykonávaní obsluhy a údržby zbraňových systémov a vojenskej techniky alebo pri vedení administratívy.

Evidencia a skladovanie vojenského materiálu.

Zodpovednosť za plné využitie bojových možností zbraňových systémov a špeciálnej vojenskej techniky v rôznych situáciách, aj v sťažených klimatických a prírodných podmienkach.

Zodpovednosť za prípravu podriadených a za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál, vojenské vystupovanie a za splnenie zadaných úloh.

ČATÁR

Velenie skupine, tímu alebo inému organizačnému prvku rovnakej úrovne v boji podľa rozkazov veliteľa.

Riadenie prípravy a výcviku podriadených.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Riadenie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov, prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení, ktorých vykonávanie vyžaduje voľbu správneho postupu z viacerých možných riešení, vo veliteľstve jednotky, štábu alebo vo vyšších veliteľstvách a štáboch.

Samostatné vykonávanie špeciálnych technických alebo odborných činností spojené s voľbou technologického postupu podľa platných noriem, štandardov, vojenských alebo iných predpisov a inej dokumentácie, s hmotnou zodpovednosťou alebo zodpovednosťou za bezpečnosť zdravia.

Zodpovednosť za prevádzkyschopnosť a bojovú pohotovosť vojenskej techniky a materiálu.

ROTNÝ

Velenie družstvu v boji podľa rozkazov veliteľa.

Velenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva do úrovne čata alebo iného organizačného prvku rovnakej úrovne.

Riadenie prípravy a výcviku podriadených.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Riadenie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov, prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení, ktorých vykonávanie vyžaduje voľbu správneho postupu z viacerých možných riešení, vo veliteľstve jednotky, štábu alebo vo vyšších veliteľstvách a štáboch.

Plánovanie, realizácia, kontrola a hodnotenie vojenského výcviku a odbornej prípravy vo vojenskom výcvikovom zariadení.

Vykonávanie činností s premenlivými informáciami, ktoré sú spracúvané podľa metodických predpisov, s dôsledkami na organizačné útvary vojenských organizačných celkov od úrovne čata.

Plánovanie, riadenie, kontrola a vykonávanie vysokošpecializovaných technických alebo odborných prác podľa technologických postupov ustanovených normami, štandardmi, vojenskými a inými predpismi a inou dokumentáciou vyžadujúce spoluprácu viacerých organizačných prvkov vojenskej jednotky.

Zodpovednosť za prevádzkyschopnosť a bojovú pohotovosť vojenskej techniky a materiálu.

ROTMAJSTER

Velenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva na úrovni čata, rota alebo iných porovnateľných vojenských organizačných prvkov.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Plánovanie, realizácia, kontrola a hodnotenie vojenského výcviku a odbornej prípravy vo vojenskom výcvikovom zariadení.

Analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave plánov a podkladov na rozhodnutie vyšších veliteľov. Činnosti vyžadujúce spoluprácu pri riešení rôznorodých úloh vnútri celej organizácie s dôsledkami na ostatné organizačné prvky.

Plánovanie, riadenie, kontrola a hodnotenie najzložitejších špeciálnych technických alebo odborných prác podľa technologických postupov ustanovených normami, štandardmi, vojenskými a inými predpismi a inou dokumentáciou vyžadujúce riadenie a koordináciu viacerých organizačných prvkov, špeciálne konzultácie a činnosti spojené s hmotnou zodpovednosťou.

Vykonávanie špecializovaných prác, revízií a kontrol, zabezpečovanie stálej technickej spôsobilosti vojenskej výzbroje, techniky a materiálu, administratívneho a hospodársko-správneho charakteru.

NADROTMAJSTER

Velenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva do stupňa prápor.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Velenie a riadenie výcvikových zariadení.

Tvorba novelizácie programov výcviku v kurzoch mužstva a poddôstojníkov. Spracovanie podkladov a návrhov ku koncepcii interných normatívnych aktov a základných výcvikových dokumentov. Navrhovanie rozvoja a smerovania zboru mužstva a poddôstojníkov do stupňa prápor.

Riadenie, organizácia alebo operatívne zabezpečovanie chodu súboru zložitých zariadení a prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov spojené so zodpovednosťou za zdravie a životy širšieho okruhu osôb a činnosti spojené s hmotnou zodpovednosťou a vplyvom na organizačné útvary a mimo neho do úrovne prápor.

ŠTÁBNY NADROTMAJSTER

Velenie a riadenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva na stupni brigáda a vyššie.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť a za vycvičenosť poddôstojníkov a mužstva.

Velenie a riadenie výcvikových zariadení.

Tvorba novelizácie programov výcviku v kurzoch mužstva a poddôstojníkov. Spracovanie podkladov a pripomienok k návrhom koncepcií interných normatívnych aktov a základných výcvikových dokumentov. Určovanie rozvoja a smerovanie zboru mužstva a zboru poddôstojníkov, navrhovanie dokumentov na rokovania veliteľov od stupňa brigáda.

Riadenie, organizácia alebo operatívne zabezpečovanie chodu súboru zložitých zariadení a prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov spojené so zodpovednosťou za zdravie a životy širšieho okruhu osôb.

PORUČÍK

Velenie čate alebo inému porovnateľnému organizačnému prvku rovnakej úrovne podľa rozkazov nadriadeného veliteľa.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť a vycvičenosť podriadenej jednotky.

Odborné špecializované činnosti s vysokými nárokmi na myslenie a analytické schopnosti, s požiadavkou na rozhodovanie o voľbe správneho postupu z viacerých možných riešení vyžadujúce spoluprácu s viacerými subjektmi na veliteľstve alebo štábe vyššieho vojenského organizačného celku.

NADPORUČÍK

Velenie špeciálnemu organizačnému celku úrovne čata podľa rozkazov veliteľa, zastupovanie veliteľa organizačného celku úrovne rota.

Zodpovednosť za bojovú, odbornú a morálnu pripravenosť a vycvičenosť príslušníkov podriadených jednotiek.

Vedenie samostatnej organizačnej agendy alebo velenie organizačnej odbornej súčasti na veliteľstve a štábe vojenského organizačného celku úrovne rota, prápor, na vyššom taktickom, operačnom alebo strategickom veliteľstve.

Samostatné odborné špecializované činnosti vykonávané podľa individuálne ustanovených postupov vopred neurčeným spôsobom, koordinácia a riadenie určených častí zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové činnosti so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení s dôsledkami na viaceré organizácie.

KAPITÁN

Velenie rote alebo organizačnému celku úrovne rota podľa rozkazov veliteľa.

Zodpovednosť za bojovú, odbornú a morálnu pripravenosť a vycvičenosť príslušníkov podriadených jednotiek.

Vedenie samostatnej agendy alebo velenie organizačnej odbornej súčasti veliteľstva alebo štábu úrovne prápor a brigáda s dosahom na podriadené súčasti alebo velenie vyžadujúce súčinnosť s ostatnými organizačnými prvkami.

Príprava koncepčných, vykonávacích alebo normotvorných dokumentov.

Samostatné odborné špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činností, riadenie a koordinácia nosných častí komplexu zložitých systémov s nárokmi najmä na tvorivé a komunikačné schopnosti, výkon individuálnych agend, technických a technologických vysokoodborných činností.

MAJOR

Velenie špeciálnej vojenskej jednotke začlenenej do organizačného prvku vyššieho stupňa. Velenie štábu práporu, letky alebo iného organizačného celku rovnakej úrovne.

Velenie odbornej organizačnej súčasti na veliteľstve alebo na štábe úrovne brigáda a operačné veliteľstvo.

Vedenie samostatnej agendy na operačnom a strategickom stupni riadenia vyžadujúce rozsiahlu koordináciu s viacerými organizačnými prvkami.

Príprava koncepčných, vykonávacích, hodnotiacich a normotvorných dokumentov na všetkých stupňoch riadenia a na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

Výkon systémových činností spojených s komplexným zabezpečovaním zložitých úsekov a agend, zložitých metodických a tvorivých činností spojených so zodpovednosťou za vzniknuté škody, vyžadujúcich schopnosť analýzy veľmi zložitých problémov, nápaditosť, iniciatívu a syntetické myslenie.

Riadenie, organizácia a koordinácia zložitých procesov a systémov vykonávané spravidla v sťažených podmienkach.

PODPLUKOVNÍK

Velenie vojenskému útvaru úrovne prápor alebo letka zloženého z podriadených jednotiek úrovne rota, roj alebo iných jednotiek rovnakej alebo nižšej úrovne.

Zodpovednosť za bojovú, mobilizačnú a morálnu pripravenosť podriadeného vojenského útvaru.

Velenie štábu úrovne brigáda, velenie organizačnej súčasti veliteľstva alebo štábu na operačnom alebo strategickom veliteľstve.

Výkon zložitých špecializovaných systémových a náročných tvorivých činností s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi odbormi činností vykonávaných podľa individuálne ustanovených postupov vopred neurčeným spôsobom a vyžadujúcich ich zovšeobecňovanie.

Koordinácia určených častí zložitých systémov vyžadujúca špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové alebo metodické činnosti so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení vykonávané vopred bližšie nešpecifikovaným spôsobom.

Koncepčná a normotvorná činnosť v jednotlivých špecializovaných oblastiach aj na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

PLUKOVNÍK

Velenie brigáde alebo inému vojenskému organizačnému celku zloženému z viacerých systémových súčastí úrovne prápor, letka alebo podobných organizačných prvkov.

Velenie štábu operačného veliteľstva.

Velenie vojenskému útvaru, úradu alebo zariadeniu s dosahom na celé ozbrojené sily.

Velenie organizačnej súčasti na strategickom stupni riadenia. Zastupovanie veliteľa zložitého organizačného celku určeného systemizáciou.

Vysokošpecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti, ktorých výsledkom sú riešenia zásadného charakteru, koordinácia komplexov systémov s nárokmi najmä na mimoriadne tvorivé, riadiace, komunikačné a podobné schopnosti.

Riadenie a koordinácia komplexu zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími väzbami.

Tvorba podkladov do koncepcií a programov rozvoja na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

BRIGÁDNY GENERÁL

Velenie štábu strategického veliteľstva, velenie brigáde pozemných síl, velenie medzinárodnému operačnému veliteľstvu alebo štábu.

Velenie úradu v zahraničných štruktúrach, velenie zložitému organizačnému celku určenému systemizáciou.

Riadenie a koordinácia komplexov veľmi zložitých systémov so značnými nárokmi na schopnosť riešiť v najsťaženejších podmienkach zložité a konfliktné situácie spojené s hmotnou a morálnou zodpovednosťou.

Zodpovednosť za bojovú a mobilizačnú pohotovosť, vycvičenosť, bojovú výkonnosť a za všestrannú použiteľnosť zložitého organizačného celku.

Spracúvanie nových nekompletných informácií zamerané na vypracúvanie hypotéz a nových riešení s nešpecifikovanými výstupmi.

GENERÁLMAJOR

Velenie súčasti strategického veliteľstva, velenie medzinárodnému veliteľstvu alebo štábu určenému medzinárodnými zmluvami a mandátom.

Riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov s rozsiahlymi väzbami na najvyššej celoštátnej a medzinárodnej úrovni.

Zodpovednosť za vznik možného všeobecného ohrozenia alebo za neodstrániteľné hmotné a morálne škody, ktoré môžu vzniknúť činnosťou priamo riadených aj nadväzujúcich systémov.

GENERÁLPORUČÍK

Velenie častiam strategického veliteľstva, zastupovanie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Koordinácia základných otázok velenia, riadenia a zabezpečenia ozbrojených síl s medzinárodnými väzbami.

Spracovanie nových nekompletných informácií originálnym spôsobom, riešenie národných a medzinárodných otázok obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky s medzinárodnými väzbami v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

GENERÁL

Velenie ozbrojeným silám.

Zodpovednosť za bojovú, mobilizačnú a morálnu pripravenosť a použitie ozbrojených síl.

Zodpovednosť za plnenie národných a medzinárodných záväzkov a dohôd vyplývajúcich z členstva v obranných vojensko-politických zoskupeniach.

Rozhodovanie o najzložitejších národných systémoch obrany a bezpečnosti s medzinárodnými bezpečnostnými väzbami.

Príloha č. 3 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

HODNOSTNÉ PLATY PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV
(v eurách mesačne)

Vojenská hodnosť Hodnostný plat
Hodnostná tarifa Funkčná tarifa Spolu
vojak 2. stupňa 320 730 1 050
slobodník 350 790 1 140
desiatnik 380 860 1 240
čatár 410 930 1 340
rotný 440 1 010 1 450
rotmajster 480 1 090 1 570
nadrotmajster 510 1 190 1 700
štábny nadrotmajster 560 1 280 1 840
poručík 480 1 095 1 575
nadporučík 520 1 200 1 720
kapitán 570 1 310 1 880
major 620 1 430 2 050
podplukovník 680 1 560 2 240
plukovník 740 1 710 2 450
brigádny generál 810 1 870 2 680
generálmajor 880 2 050 2 930
generálporučík 960 2 240 3 200
generál 1 050 2 440 3 490

Príloha č. 4 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02; Ú. v. ES L 288,18. 10. 1991).

2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).

3. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01;Ú.v. ES L 180,19. 7. 2000).

4. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

6. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010).

Kategórie
Zákony

Zákon č. 55/2017 Z. z. – Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

55

ZÁKON

z 1. februára 2017

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Čl. 1

Princíp politickej neutrality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.

Čl. 2

Princíp zákonnosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Čl. 3

Princíp transparentného zamestnávania

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Každý uchádzač o štátnu službu má rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na štátnozamestnanecké miesto a po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Čl. 4

Princíp efektívneho riadenia

Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.

Čl. 5

Princíp nestrannosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Čl. 6

Princíp profesionality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Čl. 7

Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania

Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 8

Princíp stability

Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca. K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl. 9

Princíp rovnakého zaobchádzania

Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet a pôsobnosť zákona

§ 1

(1) Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2) Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(3) Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

(4) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.

(5) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.

(6) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.

(7) Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

a) príslušníkov Policajného zboru,

b) príslušníkov Slovenskej informačnej služby,

c) príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

d) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

e) príslušníkov finančnej správy,

f) profesionálnych vojakov,

g) príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

h) príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(8) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

b) prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),

c) člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),

d) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

e) predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),

f) sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,

g) prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,

h) verejného ochrancu práv,

i) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

j) riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,

k) komisára pre deti,

l) komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,

m) člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a

n) člena rady Úradu pre verejné obstarávanie menovaného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

§ 2

Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 3

(1) Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.

(2) Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda nariadením.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.4)

(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

§ 5

Ochrana súkromia

(1) Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych zamestnancov.

(2) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.5)

§ 6

Štátna služba

(1) Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

a) riadenie,

b) rozhodovanie,

c) odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

d) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,

e) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,

f) právne zastupovanie,

g) kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

h) vnútorný audit alebo vládny audit alebo

i) odbornú prípravu rozhodnutí.

(2) Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.6)

(3) Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1. Vypracovanie opisu štátnozamestnaneckého miesta sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu6a).

(4) Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom

a) výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

1. štátneho orgánu alebo

2. služobného úradu pre štátny orgán,

b) ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na výkone súdnictva,

c) ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo

d) ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

§ 7

Štátny zamestnanec

(1) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

(2) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

a) zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,

b) vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu

1. predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

2. prezidentom,

3. vládou,

4. predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,

5. predsedom súdnej rady,

6. predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo

7. predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,

8. vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky,

9. predsedom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

(3) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády alebo pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(4) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 121 a § 161 až 165, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(6) Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 44, § 51 až 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(8) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu8) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 44, § 52 a § 163.

(9) Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165.

(10) Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(11) Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 164 ods. 3 až 9, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety, ak tento zákon neustanovuje inak.

(12) Na základe vyslania podľa osobitného predpisu8a) môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) siedmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu.8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 4, § 142 ods. 3, § 162 ods. 6, § 163 ods. 6, 8 a 9 a § 164 ods. 3.

§ 8

Nadbytočný štátny zamestnanec

(1) Za nadbytočného štátneho zamestnanca sa považuje štátny zamestnanec, s ktorým služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) alebo dohodou z toho istého dôvodu, a ktorý dosiahol v poslednom služobnom hodnotení za kalendárny rok vynikajúce výsledky, veľmi dobré výsledky alebo štandardné výsledky [§ 123 ods. 2 písm. a), písm. b) alebo písm. c)].

(2) Služobný úrad zaradí nadbytočného štátneho zamestnanca na základe jeho písomnej žiadosti do registra nadbytočných štátnych zamestnancov, v ktorom je evidovaný najviac po dobu jedného roka odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje osobné údaje identifikujúce nadbytočného štátneho zamestnanca, ktorý žiadosť podáva, dôvod a deň skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, údaj o výsledkoch jeho posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok a iné údaje nevyhnutné k jeho zaradeniu do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(4) Nadbytočný štátny zamestnanec evidovaný v registri nadbytočných štátnych zamestnancov sa môže prihlásiť do vnútorného výberového konania.

§ 9

Absolvent

Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý ku dňu prihlásenia sa na prvú časť hromadného výberového konania alebo ku dňu prihlásenia sa na výberové konanie podľa § 44 ods. 14

a) nedovŕšil 30 rokov veku a

b) od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu9) neuplynuli viac ako dva roky.

§ 10

Odbor štátnej služby

(1) Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby.

(2) Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), h) a i) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 11

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

Rada

§ 12

(1) Zriaďuje sa rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.

(2) Rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. Predseda rady môže písomne poveriť iného člena rady ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.

(3) Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Po jednom členovi rady navrhuje

a) výbor národnej rady, ktorý určí národná rada,

b) verejný ochranca práv,

c) predseda najvyššieho kontrolného úradu,

d) poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti,

e) Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.

(4) Predsedu rady volí národná rada z členov rady zvolených podľa odseku 3 nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

(5) Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.

(6) Za člena rady je možné zvoliť štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

b) dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

c) získal náležité odborné vedomosti a skúsenosti v oblasti štátnej služby a

d) je bezúhonný.

(7) Za bezúhonného podľa odseku 6 písm. d) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 6 písm. d) poskytne štátny občan Slovenskej republiky národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa druhej vety národná rada bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na vydanie výpisu z registra trestov.

(8) Funkcia člena rady je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, sudcu ústavného súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s funkciou v politickej strane alebo v politickom hnutí, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikaním, ani s inou zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu10) okrem správy vlastného majetku, správy majetku maloletých detí,11) správy majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vedeckej činnosti, pedagogickej činnosti, lektorskej činnosti, prednášateľskej činnosti, publikačnej činnosti, literárnej činnosti, umeleckej činnosti alebo športovej činnosti.

(9) Člen rady je povinný do 30 dní od zvolenia za člena rady písomne preukázať služobnému úradu skončenie činnosti nezlučiteľnej s výkonom tejto funkcie.

§ 13

(1) Funkčné obdobie člena rady je sedem rokov.

(2) Funkcia člena rady zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia, ak odsek 3 neustanovuje inak,

b) vzdaním sa funkcie,

c) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol člen rady odsúdený za úmyselný trestný čin alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine,

d) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e) odvolaním, ak člen rady nie je schopný šesť po sebe nasledujúcich mesiacov vykonávať svoju funkciu zo zdravotných dôvodov,

f) odvolaním, ak člen rady prestane spĺňať podmienku nezlučiteľnosti,

g) odvolaním, ak člen rady nevykazuje dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby,

h) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(3) Člen rady ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia až do zvolenia nového člena rady.

(4) Ak funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia, je ten, kto ho navrhol, povinný najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká vzdaním sa funkcie, je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie člena rady predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. c) až h), je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od vzniku skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie člena rady, predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady.

(5) Oznámenie o vzdaní sa funkcie člena rady doručí člen rady predsedovi národnej rady a o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí toho, kto ho navrhol na zvolenie za člena rady.

(6) Návrh na odvolanie z funkcie člena rady z dôvodov ustanovených v odseku 2 písm. e) až g) predkladá národnej rade ten, kto predložil návrh na jeho zvolenie.

§ 14

Pôsobnosť rady

(1) Rada

a) vykonáva dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca,

b) vyjadruje sa k výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov, proti ktorému bola vznesená námietka (§ 16 ods. 4),

c) vypracúva a predkladá národnej rade správu o stave a vývoji štátnej služby každoročne do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok,

d) vypracúva návrh Etického kódexu štátneho zamestnanca a predkladá ho Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),

e) vypracúva odborné štúdie k aplikovaniu princípov štátnej služby a ustanovení obsiahnutých v Etickom kódexe štátneho zamestnanca,

f) môže predkladať úradu vlády návrhy na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby,

g) vybavuje písomné podnety občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca,

h) odporučí služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia, ak zistí z vlastného podnetu alebo na základe podnetu občana alebo na základe podnetu štátneho zamestnanca porušenie princípov štátnej služby alebo porušenie Etického kódexu štátneho zamestnanca; o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí úrad vlády,

i) prešetruje výpoveď štátneho zamestnanca danú štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu.

(2) Služobný úrad poskytuje rade pri výkone jej pôsobnosti požadovanú súčinnosť.

(3) Rada za svoju činnosť zodpovedá národnej rade.

(4) Rokovanie rady upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje rada.

(5) Rada upraví podrobnejšie činnosť rady v štatúte, ktorý schvaľuje národná rada.

(6) Odborné a organizačné úlohy spojené s činnosťou rady plní Kancelária Rady pre štátnu službu, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry úradu vlády. Kancelária Rady pre štátnu službu je v priamej riadiacej pôsobnosti predsedu rady.

(7) Technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činnosti rady zabezpečuje úrad vlády. Vedúci úradu vlády môže písomne poveriť predsedu rady výkonom svojich oprávnení podľa § 17 ods. 2 vo vzťahu k členom rady v rozsahu určenom v poverení.

§ 14a

Etický kódex štátneho zamestnanca

(1) Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a rady pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Etický kódex štátneho zamestnanca vydáva úrad vlády vykonávacím právnym predpisom.

(2) Generálny tajomník služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe. Úlohou poradcu pre etické správanie v štátnej službe je najmä nezávislé a nestranné posudzovanie súladu konania, vystupovania a postupu štátneho zamestnanca a postupu služobného úradu s Etickým kódexom štátneho zamestnanca na základe podnetu štátneho zamestnanca alebo služobného úradu, navrhovanie opatrení na rozvoj etiky v služobnom úrade a opatrení na prevenciu porušovania Etického kódexu štátneho zamestnanca.

§ 15

Služobný úrad

(1) Služobným úradom na účely tohto zákona je

a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem Národného bezpečnostného úradu,

b) orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

e) Slovenská informačná služba,

f) organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2) Služobným úradom na účely tohto zákona je aj

a) Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

b) Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

c) Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),

d) Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),

e) Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“),

f) Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,

g) generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,

h) Kancelária verejného ochrancu práv,

i) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(3) Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(4) Služobným úradom justičného čakateľa je krajský súd.

(5) Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(6) Služobným úradom člena rady je úrad vlády.

(7) Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,12) ak odsek 8 alebo osobitný predpis12a) neustanovuje inak.

(8) Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.

(9) Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

§ 16

Kontrolná činnosť

(1) Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.

(2) Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.

(3) Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,13) ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.13a)

(4) Ak služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. b) až i) vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

(5) Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení.

Generálny tajomník

§ 17

(1) Generálnym tajomníkom je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

(2) Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.

(3) Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak.

(4) Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa odseku 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.

(5) Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov

a) k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

b) ku generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade podľa § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) plní generálny tajomník nadriadeného služobného úradu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

c) k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí,

d) k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

e) k členovi rady a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.

§ 18

(1) Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

(2) Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3) Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, získanie praxe troch rokov vo verejnej správe a tri roky praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia § 38 ods. 4 až 6.

(4) Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.15)

(5) Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.16)

(6) Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je

a) kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady,

b) kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,

c) kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,

d) kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,

e) kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

f) Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,

g) krajský súd, je predseda krajského súdu,

h) okresný súd, je predseda okresného súdu,

i) generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,

j) krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,

k) Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,

l) najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

§ 19

Osobný úrad

(1) Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

(2) Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3) Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad nadriadeného služobného úradu.

§ 20

Vedúci zamestnanec

(1) Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,

b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

(2) Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov môže aj štátny zamestnanec na vyššom stupni riadenia, ak jeho postavenie nadriadeného štátneho zamestnanca vyplýva z organizačnej štruktúry služobného úradu.

(3) Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;18) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.

(4) Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim zamestnancom vo vzťahu k iným odborníkom ústavného činiteľa.

(5) Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(6) V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona nadriadený štátny zamestnanec, ktorý má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2. Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis,19) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(7) Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy plní úlohu vedúceho zamestnanca aj k štátnemu zamestnancovi, ktorého priamo riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.

(8) Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(9) Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy, alebo iný odborník ústavného činiteľa podľa odseku 4.

§ 21

Úrad vlády

(1) Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zabezpečuje jednotný postup služobných úradov pri uplatňovaní tohto zákona,

b) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona,

c) kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

d) spravuje centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“),

e) vyhlasuje a uskutočňuje prvú časť hromadného výberového konania,

f) môže vykonať kontrolu v služobnom úrade na základe upovedomenia rady,

g) vykonáva ďalšie činnosti ustanovené týmto zákonom.

(2) Služobný úrad poskytuje úradu vlády pri výkone jeho pôsobnosti podľa tohto zákona požadovanú súčinnosť.

(3) Na základe žiadosti úradu vlády poskytuje služobný úrad úradu vlády údaje o štátnom zamestnancovi potrebné na štatistické a analytické účely v súvislosti s tvorbou a uskutočňovaním štátnej politiky v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Povinnosť služobného úradu podľa prvej vety sa vzťahuje na údaje o

a) občianstve, veku a pohlaví,

b) funkcii a o tom, či ide o vedúceho štátneho zamestnanca,

c) kvalifikačných predpokladoch a ovládaní cudzieho jazyka,

d) druhu štátnej služby a dni vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

e) platových náležitostiach,

f) vzdelávaní, služobnom hodnotení a iných skutočnostiach potrebných na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

§ 22

Služobné predpisy

(1) Služobný úrad vydáva služobné predpisy, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona.

(2) Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie ním vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu.

(3) So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený spôsobom, ktorý určí služobný úrad.

§ 23

Systemizácia štátnozamestnaneckých miest

(1) Systemizácia štátnozamestnaneckých miest je usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry služobných úradov. Služobný úrad je povinný viesť systemizáciu štátnozamestnaneckých miest. Počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určuje príslušný správca rozpočtovej kapitoly v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový rok. Služobný úrad je povinný oznámiť úradu vlády dvakrát ročne počet štátnozamestnaneckých miest, usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry a schému organizačnej štruktúry.

(2) Správca rozpočtovej kapitoly určí v systemizácii štátnozamestnaneckých miest podľa prevádzkových možností počet štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov; to sa nevzťahuje na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorý má menej ako 150 štátnozamestnaneckých miest, a na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorým je kancelária národnej rady a najvyšší kontrolný úrad.

(3) Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa možno určiť voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, na ktorom sa nevyžaduje predchádzajúca prax. Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa nemožno určiť štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade.

(4) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a o oznamovacej povinnosti služobného úradu podľa odseku 1.

§ 24

Organizačná zmena

(1) Za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje

a) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,

b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,

c) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby alebo

d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe prevodu časti služobného úradu.

(2) Organizačnú zmenu podľa odseku 1, ku ktorej dochádza v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, vykoná služobný úrad tak, aby jej účinnosť nastala najskôr dva mesiace od nadobudnutia jej platnosti. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na organizačnú zmenu vykonanú na základe zmeny osobitného predpisu.

Centrálny informačný systém

§ 25

(1) Zriaďuje sa centrálny informačný systém, ktorý je informačným systémom verejnej správy podľa osobitného predpisu.20)

(2) Správcom centrálneho informačného systému je úrad vlády. Úrad vlády prevádzkuje centrálny informačný systém na ústrednom portáli verejnej správy21) (ďalej len „ústredný portál“).

(3) Účelom zriadenia centrálneho informačného systému je umožniť služobným úradom a úradu vlády spracúvať automatizovaným spôsobom údaje, ktoré sú nevyhnutné na riadny a efektívny výkon štátnej služby podľa tohto zákona.

(4) Súčasťou centrálneho informačného systému je register

a) výberových konaní,

b) úspešných absolventov,

c) nadbytočných štátnych zamestnancov,

d) štátnozamestnaneckých miest,

e) štátnych zamestnancov.

§ 26

(1) Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť. Úrad vlády je povinný poskytovať údaje do registra úspešných absolventov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.

(2) Služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, neposkytuje údaje týkajúce sa zastupiteľských úradov do registra výberových konaní a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov. Služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, Špecializovaný trestný súd, krajský súd alebo okresný súd, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Ustanovenia druhej a tretej vety sa nevzťahujú na údaje poskytované do registra výberových konaní na účel podľa § 38 ods. 5.

(3) Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 27

(1) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných do registra výberových konaní, registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(2) Úrad vlády ustanoví rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnozamestnaneckých miest vykonávacím právnym predpisom.

(3) Úrad vlády ustanoví podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnych zamestnancov vykonávacím právnym predpisom.

§ 28

(1) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje centrálny informačný systém, je naplnenie registračnej, monitorovacej, kontrolnej a štatistickej funkcie jednotlivých jeho registrov.

(2) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register výberových konaní, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj zabezpečenie všetkých úkonov súvisiacich s priebehom výberového konania, s priebehom hromadného výberového konania, preukazovaním bezúhonnosti a prijatím do štátnej služby. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) kontaktné údaje štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a

f) iné osobné údaje štátneho zamestnanca alebo občana nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(3) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register úspešných absolventov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj realizácia hromadného výberového konania a zabezpečenie obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) kontaktné údaje absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania a

f) iné osobné údaje absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(4) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register nadbytočných štátnych zamestnancov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj umožniť nadbytočnému štátnemu zamestnancovi prihlásenie sa do vnútorného výberového konania. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

f) dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

g) výsledky posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok,

h) kontaktné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca a

i) iné osobné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(5) Rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré obsahuje register štátnych zamestnancov, tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) funkcia,

f) najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

g) ovládanie cudzieho jazyka,

h) kvalifikačné predpoklady štátneho zamestnanca a

i) iné osobné údaje štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa odseku 1.

§ 29

Vhodné štátnozamestnanecké miesto

(1) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí:

a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(2) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. a), ak tento odborník môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v nasledujúcom poradí:

a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(3) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom podľa odsekov 1 a 2 je aj štátnozamestnanecké miesto, na ktorého obsadenie je vyhlásené výberové konanie, do uskutočnenia výberového konania.

(4) Za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 a 2 sa nepovažuje štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade alebo štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa.

§ 30

Dohoda o sporných nárokoch

Služobný úrad a štátny zamestnanec si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

§ 31

Lehota

(1) Ak je to potrebné, služobný úrad určí na vykonanie úkonu primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na príslušnom služobnom úrade, ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku, alebo ak sa podanie pri výberovom konaní alebo pri hromadnom výberovom konaní odošle príslušnému služobnému úradu v elektronickej podobe podľa § 41 ods. 3 písm. b).

(3) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Doručovanie

§ 32

(1) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa

a) vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

b) vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy,

c) prešetrenia výpovede,

d) vyhodnotenia majetkového priznania,

e) disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca,

f) služobného hodnotenia,

g) odstúpenia od služobnej zmluvy.

(2) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec zastihnutý. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.

(3) Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ a písomnosti podľa odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou „do vlastných rúk“.

(4) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.

(5) Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

(6) Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti.

(7) Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.

(8) Na doručovanie písomností radou sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 4 a odsek 6.

§ 33

Ustanovenia§ 32 sa nevzťahujú na doručovanie písomností pri výberovom konaní a pri hromadnom výberovom konaní.

DRUHÁ ČASŤ

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

Prvá hlava

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Stála štátna služba

§ 34

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca, ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do stálej štátnej služby len na základe výberového konania alebo na základe hromadného výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak.

§ 35

Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) ak takýto občan

a) bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu22) na tomto mieste a

b) spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods. 2.

Dočasná štátna služba

§ 36

(1) Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.

(2) Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, justičný čakateľ a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55.

(3) Do dočasnej štátnej služby je možné aj bez výberového konania prijať

a) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý

1. je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,

2. čerpá služobné voľno,

3. je dočasne preložený,

4. u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r),

5. je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,

6. je uznaný za dočasne práceneschopného,

7. vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,

8. je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,

9. je zaradený mimo činnej štátnej služby alebo

10. bol vzatý do väzby,

b) odborníka ústavného činiteľa,

c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 alebo

d) občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe.

(4) Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na

a) voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,

b) voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, alebo

c) zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodu podľa odseku 3 písm. a).

§ 37

Dočasná štátna služba

a) štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

b) štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 trvá po dobu vyslania,

d) odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní úlohy,

e) štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené,

f) odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

g) štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

h) štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

i) justičného čakateľa trvá po dobu ustanovenú v osobitnom predpise.22a)

Druhá hlava

PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 38

(1) Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby (ďalej len „žiadosť o prijatie“) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:

a) dosiahol vek najmenej 18 rokov,

b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c) je bezúhonný,

d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e) ovláda štátny jazyk,

f) bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,

b) ovláda cudzí jazyk na požadovanej úrovni, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,

c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom23) alebo požiadavky určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

d) má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

(3) Žiadosť o prijatie obsahuje na účely spracúvania osobných údajov údaje potrebné a nevyhnutné na presnú identifikáciu občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a iné údaje nevyhnutne potrebné a súvisiace s jeho prijatím do štátnej služby.

(4) Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(5) Občan, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 poskytne služobnému úradu v žiadosti o zaradenie do výberového konania (ďalej len „žiadosť o zaradenie“) alebo v žiadosti o prijatie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho informačného systému v elektronickej podobe generálnej prokuratúre; služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov v elektronickej podobe registru trestov prostredníctvom informačného systému generálnej prokuratúry.

(6) Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené osvedčením podľa osobitného predpisu25) a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka; u občana Českej republiky sa osvedčený preklad výpisu z registra trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do štátneho jazyka nevyžaduje.

(7) Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8, za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten,

a) kto ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,

b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba,

c) kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak nebolo odsúdenie zahladené, a ak ide o zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené alebo

d) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti na trest odňatia slobody, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a ak odsúdenie nebolo zahladené.

(8) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

a) vedúceho zamestnanca alebo

b) na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise.

(9) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa občana, ktorý požiadal o prijatie do štátnej služby pred založením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8 pred jeho preložením; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 8.

(10) Odsekmi 4 až 9 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.

(11) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

a) vzdelanie,

b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,26)

c) študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v služobnom predpise.

(12) Vzdelanie na účely tohto zákona je

a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b) vyššie odborné vzdelanie,

c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(13) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené

a) v prílohe č. 2,

b) v osobitnom predpise26) alebo

c) v služobnom predpise.

(14) Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) sa preukazuje kópiou dokladu o získaní požadovaného vzdelania. Úplné stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou jeho osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Vysokoškolské vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou dodatku k vysokoškolskému diplomu26a) a s kópiou ich osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Kópia osvedčeného prekladu dokladov v českom jazyku sa nevyžaduje. Vzdelanie získané v cudzine je možné preukázať aj predložením kópie dokladu o jeho získaní spolu s kópiou rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) V odôvodnených prípadoch môže služobný úrad vyžadovať predloženie kópie rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru, ak odsek 15 neustanovuje inak.

(15) Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania alebo hromadného výberového konania, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) najneskôr ku dňu prihlásenia sa do výberového konania, prvej časti hromadného výberového konania alebo druhej časti hromadného výberového konania. Ak služobný úrad vyžaduje predloženie kópie rozhodnutia podľa odseku 14 šiestej vety, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) najneskôr pred založením štátnozamestnaneckého pomeru.

(16) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu a ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom26c) získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.

(17) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

Tretia hlava

OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

§ 39

(1) Služobný úrad obsadzuje

a) štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to

1. štátnym zamestnancom alebo

2. občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

b) štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe druhej časti hromadného výberového konania, ak § 44 ods. 14 neustanovuje inak, a to občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

(2) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom skončil štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe štátny zamestnanec prijatý na základe výberového konania, môže služobný úrad obsadiť bez výberového konania aj štátnym zamestnancom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní, alebo iným občanom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní; ustanovenia § 41 ods. 23 a 26 sa použijú primerane.

Výberové konanie

§ 40

(1) Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného alebo dočasne uvoľneného štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.

(2) Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké miesto, ak je zrejmé, že toto štátnozamestnanecké miesto sa dočasne uvoľní alebo sa stane voľným štátnozamestnaneckým miestom.

(3) Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje ako

a) vnútorné výberové konanie

1. zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov služobného úradu, ktorý vyhlasuje výberové konanie (ďalej len „užšie vnútorné výberové konanie“) alebo

2. zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov (ďalej len „širšie vnútorné výberové konanie“) alebo

b) vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“).

(4) Štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby podľa § 36 ods. 3 písm. a) bez výberového konania sa nemôže prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.

(5) Štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe obsadzuje služobný úrad na základe vnútorného výberového konania. Ak nebolo štátnozamestnanecké miesto obsadené podľa prvej vety, môže ho služobný úrad obsadzovať aj na základe vonkajšieho výberového konania. Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe a štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca môže služobný úrad obsadzovať na základe vnútorného výberového konania alebo vonkajšieho výberového konania.

(6) Výberové konanie pozostáva z

a) písomnej časti a ústnej časti alebo

b) ústnej časti.

(7) V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až g) a v ústnej časti výberového konania formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) až i). Forma overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) môže pozostávať z písomnej časti alebo ústnej časti.

(8) Štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“).

(9) Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú

a) všeobecné vedomosti uchádzača,

b) odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „odborné vedomosti“),

c) schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „schopnosti“),

d) osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „osobnostné vlastnosti“).

(10) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné. Generálny tajomník nie je povinný zriaďovať výberovú komisiu, ak je výberové konanie neúspešné z dôvodu podľa § 41 ods. 25 písm. c) alebo písm. d), alebo ak bolo výberové konanie zrušené.

(11) Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

(12) Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované odborné vedomosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.

(13) Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

§ 41

(1) Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

(2) Lehota na prihlásenie sa do výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia výberového konania a trvá najmenej päť pracovných dní. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad.

(3) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme

a) v listinnej podobe alebo

b) v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1. po autentifikácii27) na ústrednom portáli alebo

2. bez autentifikácie na ústrednom portáli.

(4) V žiadosti o zaradenie podanej podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu si uchádzač zvolí požadovanú podobu doručovania písomností služobným úradom, a to listinnú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. a) druhého bodu alebo elektronickú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

(5) Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania

a) dokumentmi pripojenými k žiadosti o zaradenie alebo

b) priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe a pripojenými dokumentmi.

(6) Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 druhej vety neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom

a) odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného úradu,

b) odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu,

c) odovzdania písomnosti na poštovú prepravu alebo

d) odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky28) služobného úradu.

(7) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podané podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu je uchádzač povinný doručiť služobnému úradu aj v listinnej podobe najneskôr v deň výberového konania pred jeho uskutočnením, inak služobný úrad na žiadosť o zaradenie neprihliadne. Povinnosť doručiť písomnosti podľa prvej vety sa považuje za splnenú dňom prevzatia týchto písomností služobným úradom.

(8) Ak sa žiadosť o zaradenie podá v listinnej podobe, služobný úrad zaradí uchádzača do registra výberových konaní na ústrednom portáli, ktorý uchádzačovi pridelí identifikátor v tvare reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov (ďalej len „identifikátor uchádzača“). Ak sa žiadosť o zaradenie podá v elektronickej podobe, pridelí register výberových konaní uchádzačovi identifikátor uchádzača, ktorý odošle do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si túto podobu doručovania uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie. Identifikátor uchádzača slúži na identifikáciu uchádzača v procese výberového konania a oznámi sa uchádzačovi najneskôr v pozvánke na výberové konanie.

(9) Služobný úrad pozve najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením výberového konania uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania a včas podal žiadosť o zaradenie s ďalšími požadovanými dokumentmi, na výberové konanie.

(10) Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača, ktorý nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania, uchádzača, ktorý podal žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty oneskorene, alebo nedoručil služobnému úradu žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podľa odseku 7; služobný úrad túto skutočnosť oznámi nezaradenému uchádzačovi.

(11) Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača sa môže uskutočniť týmito formami:

a) písomným testom na overenie odborných vedomostí uchádzača (ďalej len „odborný test“),

b) písomným testom na overenie všeobecných vedomostí najmä o ústavnom zriadení, o organizácii štátnej správy a o štátnej službe (ďalej len „všeobecný test“),

c) písomným testom na overenie ovládania štátneho jazyka (ďalej len „test zo štátneho jazyka“) uchádzačom, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky; test zo štátneho jazyka sa nevyžaduje, ak uchádzač, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, úspešne absolvoval maturitnú skúšku alebo štátnu skúšku zo štátneho jazyka a ku dňu prihlásenia sa do výberového konania predložil služobnému úradu kópiu dokladu o jej úspešnom absolvovaní,

d) písomným testom na overenie úrovne ovládania cudzieho jazyka, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta (ďalej len „test z cudzieho jazyka“); test z cudzieho jazyka sa nevyžaduje, ak uchádzač ku dňu prihlásenia sa do výberového konania predložil služobnému úradu kópiu dokladu o ovládaní cudzieho jazyka na požadovanej úrovni a od získania tohto dokladu neuplynuli viac ako dva roky,

e) písomným testom na overenie úrovne ovládania práce s informačnými technológiami pomocou informačných a komunikačných technológií, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie práce s informačnými technológiami podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

f) písomným testom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača (ďalej len „test na overenie schopností a vlastností“),

g) prípadovou štúdiou, ak to služobný úrad určí v služobnom predpise, v ktorom upraví najmä postup služobného úradu pri overení požadovaných odborných vedomostí a schopností uchádzača prípadovou štúdiou, podmienky na úspešné absolvovanie prípadovej štúdie a spôsob hodnotenia prípadovej štúdie ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, prípadovú štúdiu možno realizovať aj v cudzom jazyku,

h) osobným pohovorom s uchádzačom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností alebo

i) posúdením požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

(12) Užšie vnútorné výberové konanie pozostáva z testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(13) Širšie vnútorné výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(14) Vonkajšie výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(15) Vonkajšie výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca sekcie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, z osobného pohovoru a z posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

(16) Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača podľa odsekov 12 až 15 doplniť ďalšou z foriem podľa odseku 11. Test z cudzieho jazyka možno nahradiť prípadovou štúdiou realizovanou v cudzom jazyku.

(17) Na zabezpečenie profesionálneho postupu pri overovaní všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností a pri hodnotení výsledkov výberového konania môže služobný úrad spolupracovať s odborníkmi alebo inštitúciami pôsobiacimi v oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky, lingvistiky alebo iného vedného odboru.

(18) Služobný úrad môže požiadať úrad vlády o overenie alebo posúdenie schopností a osobnostných vlastností uchádzača formou podľa odseku 11 písm. f) alebo písm. i). Na účel podľa prvej vety poskytne služobný úrad úradu vlády meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, kontaktné údaje a iné osobné údaje uchádzača nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

(19) Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam v oboch častiach výberového konania. Ak sa výberové konanie skladá len z ústnej časti, uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam ústnej časti výberového konania.

(20) Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí výberového konania. Výsledok overenia uchádzača formou podľa odseku 11 písm. c), d), f) a i) sa v súčte bodového hodnotenia nezohľadňuje.

(21) Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil viac ako jeden uchádzač, predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia ich; odôvodnenie sa uvedie v zápisnici. Po diskusii predseda výberovej komisie dá hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste bol len jeden úspešný uchádzač. Každý člen výberovej komisie má jeden hlas. Ak je počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej komisie.

(22) O výberovom konaní sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. c) alebo písm. d), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny zamestnanec služobného úradu. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. e), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje predseda výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo zrušené, sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny zamestnanec služobného úradu alebo predseda výberovej komisie.

(23) Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné.

(24) Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jeho uskutočnenia alebo od jeho neuskutočnenia z dôvodov podľa odseku 25 písm. c) až e). Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho uskutočnenia.

(25) Výberové konanie je neúspešné, ak

a) žiadny z uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,

b) vybraný úspešný uchádzač nepodá písomnú žiadosť o prijatie na príslušný služobný úrad v termíne určenom služobným úradom a vo výberovom konaní nebol úspešný žiadny ďalší uchádzač,

c) sa do výberového konania neprihlásil žiadny uchádzač,

d) žiadny uchádzač prihlásený do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania,

e) sa žiadny z pozvaných uchádzačov nezúčastnil na výberovom konaní.

(26) Obsadzované štátnozamestnanecké miesto ponúkne služobný úrad ďalšiemu úspešnému uchádzačovi v poradí, ak je zrejmé, že nedôjde k jeho obsadeniu vybraným úspešným uchádzačom.

(27) Služobný úrad vráti uchádzačovi, okrem uchádzača, ktorý bol prijatý na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v listinnej podobe.

§ 42

(1) Služobný úrad zruší vyhlásené výberové konanie, ak do jeho uskutočnenia

a) došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta,

b) odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste alebo

c) bol na obsadzované štátnozamestnanecké miesto preložený štátny zamestnanec z dôvodu splnenia ponukovej povinnosti vhodného štátnozamestnaneckého miesta.

(2) Služobný úrad môže zrušiť vyhlásené výberové konanie do troch pracovných dní od jeho vyhlásenia, ak obsah vyhlásenia výberového konania nezodpovedá opisu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta.

(3) Služobný úrad neprijme do štátnej služby vybraného úspešného uchádzača alebo nevykoná zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ak po uskutočnení výberového konania došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak zanikol dôvod na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na tomto štátnozamestnaneckom mieste.

(4) Služobný úrad bezodkladne vyhlási zrušenie výberového konania, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 3 alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 3 prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Zrušenie výberového konania sa bezodkladne oznámi všetkým uchádzačom a zrušenie štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania.

§ 43

(1) Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v písomnej forme

a) v listinnej podobe

1. osobne alebo

2. poštovým podnikom alebo

b) v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1. do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo

2. do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.

(2) Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie v listinnej podobe, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti v listinnej podobe podľa odseku 1 písm. a). Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) prvého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) druhého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla v takej podobe, ktorú si uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie.

(3) Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi sa považuje za splnenú dňom

a) odovzdania doručovanej písomnosti

1. uchádzačovi alebo

2. na poštovú prepravu,

b) odoslania doručovanej písomnosti prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1. do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie, alebo

2. do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.

(4) Uložením podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.

(5) Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná.29)

§ 44

Hromadné výberové konanie

(1) Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov v služobných úradoch. Hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.

(2) Na prvú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 7, 8, 10, 12 a 13, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a) až d), ods. 17, 22 a ods. 25 písm. a), c) až e) a § 43. Na druhú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 6 až 13, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a), d) a h), ods. 17, 19 až 23, 25 a 26, § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 a § 43.

(3) Prvú časť hromadného výberového konania z absolventov vyhlasuje úrad vlády najmenej raz za kalendárny rok prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená generálnym tajomníkom úradu vlády. Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti hromadného výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní.

(4) Prvá časť hromadného výberového konania je len písomná a pozostáva zo všeobecného testu a z testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa § 41 ods. 11 písm. c) vyžaduje. Overenie požadovaných všeobecných vedomostí a odborných vedomostí podľa prvej vety je možné doplniť aj ďalšou formou, a to odborným testom alebo testom z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.

(5) Uchádzač je úspešný v prvej časti hromadného výberového konania, ak vyhovel podmienkam písomnej časti. Úrad vlády vyhlási výsledok prvej časti hromadného výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej uskutočnenia alebo od jej neuskutočnenia z dôvodov podľa § 41 ods. 25 písm. c) až e).

(6) Uchádzača, ktorý bol úspešný v prvej časti hromadného výberového konania na základe vyhodnotenia výsledkov výberovou komisiou, zaradí úrad vlády do registra úspešných absolventov na ústrednom portáli, v ktorom bude evidovaný najviac po dobu dvoch rokov odo dňa jeho zaradenia. Účasť v druhej časti hromadného výberového konania ani prijatie do štátnej služby nie sú dôvodom na vyradenie z registra úspešných absolventov.

(7) Úrad vlády vráti každému uchádzačovi originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v prvej časti hromadného výberového konania v listinnej podobe.

(8) Druhú časť hromadného výberového konania vyhlasuje prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli služobný úrad, ktorý obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa, a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená v tomto služobnom úrade.

(9) Uchádzačovi, ktorý bol zaradený do registra úspešných absolventov, sa oznamuje vyhlásenie druhej časti hromadného výberového konania na príslušnom služobnom úrade prostredníctvom registra úspešných absolventov na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si zvolil v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania túto podobu doručovania písomností.

(10) Do vyhlásenej druhej časti hromadného výberového konania sa môže prihlásiť len uchádzač evidovaný v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli.

(11) Druhá časť hromadného výberového konania pozostáva z osobného pohovoru; na overenie požadovaných odborných vedomostí uchádzača je možné vykonať aj odborný test a test z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.

(12) Služobný úrad vyhlási výsledok druhej časti hromadného výberového konania v registri výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej uskutočnenia alebo od jej neuskutočnenia z dôvodov podľa § 41 ods. 25 písm. c) až e). Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok druhej časti hromadného výberového konania do desiatich dní od jej uskutočnenia.

(13) Služobný úrad vráti uchádzačovi, okrem uchádzača, ktorý bol prijatý na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v druhej časti hromadného výberového konania v listinnej podobe.

(14) Ak služobný úrad neobsadí štátnozamestnanecké miesto z uchádzačov evidovaných v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli, môže vyhlásiť vonkajšie výberové konanie len z absolventov. Na vonkajšie výberové konanie podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 40 až 43.

§ 46

(1) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o výberových konaniach, najmä o

a) vyhlásení výberového konania,

b) prihlásení sa do výberového konania a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie,

c) pozvaní na výberové konanie,

d) nezaradení uchádzača do výberového konania,

e) spôsobe vykonania výberového konania,

f) výberovej komisii,

g) písomnej časti výberového konania a ústnej časti výberového konania,

h) priebehu výberového konania,

i) výsledku výberového konania,

j) zrušení výberového konania, zrušení štátnozamestnaneckého miesta a zániku dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta,

k) hromadnom výberovom konaní a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania a v žiadosti o zaradenie do druhej časti hromadného výberového konania.

(2) Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, si ustanoví podrobnosti o výberových konaniach podľa odseku 1 v služobnom predpise.

§ 47

(1) Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a § 40 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá

a) generálna prokuratúra na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,

b) ministerstvo zahraničných vecí na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch.

(2) Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe,

a) upraví služobný predpis, ktorý vydá kancelária najvyššieho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu,

b) ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest okrem štátnozamestnaneckých miest justičných čakateľov v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd.

TRETIA ČASŤ

ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER

Prvá hlava

VZNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 48

(1) Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá

a) služobnou zmluvou,

b) zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,

c) vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.

(2) Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený alebo vymenovaný podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. r).

§ 50

(1) Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

(2) Štátnozamestnanecký pomer riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

(3) Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa zakladá služobnou zmluvou. Predpokladom založenia štátnozamestnaneckého pomeru veľvyslanca je poverenie výkonom funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta služobnému úradu ministerstva zahraničných vecí bezodkladne po poverení výkonom funkcie prezidentom. Ak je výkonom funkcie veľvyslanca poverený štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. p).

(4) Štátnozamestnanecký pomer štatutárneho orgánu vzniká dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.

(5) Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený alebo vymenovaný podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo odseku 4.

§ 51

Služobná zmluva

(1) Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.

(2) Služobná zmluva obsahuje

a) názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,

b) meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu,

c) funkciu štátneho zamestnanca podľa § 53,

d) funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,

e) deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

f) skúšobnú dobu, ak podľa § 52 plynie,

g) druh štátnej služby,

h) organizačný útvar,

i) označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto,

j) dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,

k) čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,

l) odbor štátnej služby, ak sa určuje,

m) údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,

n) údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy,

o) najnáročnejšiu činnosť, ďalšiu činnosť, bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť a bližšie určenú ďalšiu činnosť podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

p) údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.

(3) V služobnej zmluve možno osobitne dohodnúť pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto, na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou.

(4) Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

§ 52

Skúšobná doba

(1) Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2) Skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého skúšobná doba uplynula.

(3) Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c) a d).

§ 53

Funkcia štátneho zamestnanca

(1) Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu.6a)

Funkcia Platová trieda
odborný referent 1.
hlavný referent 2.
radca 3.
samostatný radca 4.
odborný radca 5.
hlavný radca 6.
štátny radca 7.
hlavný štátny radca 8.
generálny štátny radca 9.

(2) Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu30) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.

(3) Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 2. Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad vychádza pri určovaní najnáročnejšej činnosti z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.30)

(4) Vedúcemu zamestnancovi patrí funkcia v platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu,6a) najmenej v platovej triede, v ktorej je zaradená najnáročnejšia činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom v ním riadenom organizačnom útvare.

§ 54

Zaradenie blízkych osôb

(1) Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nie je možné zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého, okrem štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

(2) Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.

(3) Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú na zaradenie štátneho zamestnanca a fyzickej osoby, ktorá je v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) a na zaradenie štátneho zamestnanca a iného zamestnanca.

Druhá hlava

ZMENA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 55

(1) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a) zmena funkcie,

b) zmena odboru štátnej služby,

c) zmena najnáročnejšej činnosti, ďalšej činnosti, bližšie určenej najnáročnejšej činnosti alebo bližšie určenej ďalšej činnosti,

d) zmena druhu štátnej služby,

e) zmena dôvodu zastupovania podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c),

f) zmena služobného úradu,

g) zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby,

h) zmena dĺžky týždenného služobného času, ak bola dohodnutá,

i) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby alebo predĺženie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

j) preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,

k) poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca,

l) odvolanie poverenia vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo odvolanie poverenia zastupovaním vedúceho zamestnanca,

m) odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca,

n) prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 3,

o) opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,

p) dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“),

q) skončenie dočasného vyslania,

r) zmena na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

s) zmena na základe odvolania z funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutia doby vykonávania tejto funkcie,

t) predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta,

u) predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane,

v) zaradenie štátneho zamestnanca po skončení dočasného vyslania,

w) zmena obsahu služobnej zmluvy podľa § 57 ods. 4.

(2) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. h), k), t), u) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

(3) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c), f), j), p) alebo písm. r) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.

(4) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. d), e) alebo písm. g) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom podľa odseku 2 alebo odseku 3.

(5) Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. i), l), m), n), o), q), s) alebo písm. v) vykoná služobný úrad jednostranne písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.

(6) Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c), d), e), g), h), j), k), t), u) alebo písm. w) môže vykonať služobný úrad aj jednostranne za podmienok podľa § 57 ods. 1 a 3 písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru alebo písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.

(7) Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru na účely tohto zákona je aj preloženie štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe na základe dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom, pri ktorom nedochádza k zmene podľa odseku 1.

(8) Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje formou písomného dodatku k služobnej zmluve.

(9) Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý dovŕšil vek 65 rokov počas vykonávania funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), možno po skončení vykonávania tejto funkcie predĺžiť podľa odseku 1 písm. u) najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 68 rokov.

(10) Zmena názvu služobného úradu, zmena sídla služobného úradu, zmena organizačného útvaru a zmena názvu organizačného útvaru nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenu podľa predchádzajúcej vety služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi; písomné oznámenie je dodatkom k služobnej zmluve.

Preloženie štátneho zamestnanca

§ 56

(1) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť alebo trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Dočasné preloženie alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je možné len na základe písomnej dohody uzavretej medzi generálnym tajomníkom služobného úradu, z ktorého sa má preložiť a generálnym tajomníkom služobného úradu, do ktorého sa má preložiť; jedno vyhotovenie písomnej dohody si ponechá každý služobný úrad a jedno sa odovzdá štátnemu zamestnancovi.

(2) Návrh dohody podľa odseku 1 vyhotoví služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený. Dohoda musí obsahovať najmä uvedenie funkcie, odboru štátnej služby a najnáročnejšej činnosti, ktorú bude štátny zamestnanec vykonávať po preložení. Prílohou dohody je opis štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po preložení.

(3) Na dočasné preloženie alebo na trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je príslušný služobný úrad, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá.

(4) Služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený, odovzdá štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu a opis štátnozamestnaneckého miesta.

(5) Služobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený do iného služobného úradu, služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, do siedmich dní odo dňa preloženia.

§ 57

(1) Štátneho zamestnanca je možné po prerokovaní so zástupcami zamestnancov dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade na určený čas najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie úloh spojených s vykonávaním pôsobnosti služobného úradu v oblasti ochrany základných práv a slobôd, s odvrátením mimoriadnej udalosti alebo so zmierňovaním jej bezprostredných následkov. Štátneho zamestnanca je možné opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia podľa prvej vety.

(2) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť s jeho súhlasom na dohodnutú dobu aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.

(3) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj na voľné štátnozamestnanecké miesto.

(4) Dočasné preloženie podľa odseku 2 možno dohodou skrátiť, predĺžiť alebo zmeniť na trvalé preloženie; pri preložení do iného služobného úradu sa primerane použijú ustanovenia § 56 ods. 1 a 2.

(5) Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo štátneho zamestnanca, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ak služobnému úradu tieto skutočnosti písomne oznámil, je možné dočasne preložiť podľa odsekov 1 až 3 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.

(6) Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený.

(7) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu31) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Na štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby na základe jeho žiadosti, sa prvá a druhá veta tohto odseku nevzťahuje.

(8) Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

§ 58

(1) Štátneho zamestnanca je možné s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby v záujme služobného úradu, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na sťahovanie.

§ 59

Zmena druhu štátnej služby

(1) Služobný úrad a štátny zamestnanec sa môžu dohodnúť na zmene dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý je v dočasnej štátnej službe, do ktorej bol prijatý

a) bez výberového konania a má byť prijatý na základe výberového konania do stálej štátnej služby alebo

b) na základe výberového konania.

(2) Na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 56, 58 a 60.

§ 60

Preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca

(1) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov alebo trvale preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.32) Vedúceho zamestnanca je možné preložiť podľa prvej vety aj bez výberového konania, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede.

(2) Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta.

(3) Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak je miesto vedúceho zamestnanca voľné.

(4) Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť zastupovaním vedúceho zamestnanca počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej dva týždne.

(5) Doba preloženia podľa odseku 2 a doba poverenia podľa odsekov 3 a 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Poverenie podľa odsekov 3 a 4 možno odvolať.

§ 61

Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca

(1) Generálny tajomník odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak sa skončí jeho dočasné vyslanie podľa § 64 ods. 2.

(2) Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 38 ods. 8 písm. a), ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

(3) Generálny tajomník môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

a) v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky alebo neuspokojivé výsledky alebo

b) vedúci zamestnanec dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov nemôže plniť povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov.

(4) Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

a) bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako šesť mesiacov alebo

b) požiada o odvolanie.

(5) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.

§ 62

Skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona

(1) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, ak štátny zamestnanec nebol preložený na iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, sa skončí dňom

a) zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, ktorou sa zrušil organizačný útvar, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,

b) zrušenia služobného úradu.

(2) Písomné oznámenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá generálny tajomník, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; ak ide o skončenie vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b), písomné oznámenie vydá generálny tajomník v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

§ 63

(1) Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má skončiť alebo sa skončila na základe zákona podľa § 62, služobný úrad trvale preloží s jeho súhlasom na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

(2) Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. s) služobný úrad štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. r), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo tohto štátneho zamestnanca s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. b).

§ 64

Dočasné vyslanie

(1) Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca je možné len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2) Skončiť dočasné vyslanie môže generálny tajomník v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným generálnym tajomníkom v písomnom oznámení o zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 5. Dočasné vyslanie veľvyslanca môže generálny tajomník ministerstva zahraničných vecí skončiť len po zrušení poverenia výkonom funkcie veľvyslanca prezidentom.

(3) Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

(4) Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu.31)

(5) Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

(6) Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.6) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby

§ 65

(1) Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,33) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nie je možné vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, a nie je možné ju ani preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom tejto štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

(2) Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.

§ 66

(1) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby; to neplatí, ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby.

(2) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a bol prepustený z väzby, ak by jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

(3) Ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby v čase jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby, služobný úrad toto zaradenie preruší ku dňu jeho vzatia do väzby.

(4) Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

(5) Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 trvá

a) v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak,

b) do právoplatného skončenia trestného stíhania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6) Ak trvá dôvod, pre ktorý bol štátny zamestnanec podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaradený mimo činnej štátnej služby aj po uplynutí dvoch rokov a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, môže generálny tajomník predĺžiť zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, najviac do právoplatného skončenia trestného stíhania.

(7) Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

(8) Suma podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.34)

§ 67

(1) Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie, do ktorej je vyslaný alebo orgán Európskej únie, do ktorého je vyslaný.

(2) Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie alebo v orgáne Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

§ 68

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 111 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 69

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1) Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak

a) zanikne dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby,

b) uplynie doba podľa § 66 ods. 5 alebo

c) uplynie doba podľa § 66 ods. 6.

(2) Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 alebo ods. 2, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 66 ods. 7 do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(4) Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

§ 70

Služobná cesta a zahraničná služobná cesta

(1) Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

(2) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na služobnú cestu na vykonávanie štátnej služby do cudziny, čas služobnej cesty v cudzine až do skončenia tejto cesty.

(3) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého experta alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej spolupráce vrátane projektu rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.

(4) Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(5) Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve podľa § 51 ods. 2 písm. i) alebo ods. 3.

(6) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.31) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

Tretia hlava

SKONČENIE A ZÁNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 71

(1) Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

(2) Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

(3) Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

§ 72

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

(1) Ak sa služobný úrad a štátny zamestnanec dohodnú na skončení štátnozamestnaneckého pomeru, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dohodnutým dňom.

(2) Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť uzatvorená písomne. V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak to štátny zamestnanec požaduje alebo ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. d).

(3) Služobný úrad odovzdá bezodkladne štátnemu zamestnancovi jedno vyhotovenie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 73

Výpoveď

(1) Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

(2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

(3) Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

(4) Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto a obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným uchádzačom alebo preložením štátneho zamestnanca.

(5) Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať len s jej súhlasom, ak odsek 6 neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním sa musí urobiť písomne.

(6) Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej služobným úradom sa nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa § 91 ods. 4.

§ 74

Výpovedná doba

(1) Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

(2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.

(3) Počas plynutia výpovednej doby je možné štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

§ 75

Výpovedné dôvody služobného úradu

(1) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

a) štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste alebo ak ju nesmie dlhodobo vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva a služobný úrad nemá pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

b) sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 až 4, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

d) štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má skončiť alebo sa skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

e) štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v opakovanom služobnom hodnotení,

f) štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu,

g) je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(3) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. e) do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom opakovaného služobného hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa § 123 ods. 7, do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

Zákaz výpovede služobným úradom

§ 76

(1) Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to

a) v dobe, keď je štátny zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,

b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol štátny zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol štátnemu zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako, ak ide o výkon alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,

c) v dobe, keď je štátny zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

d) v dobe, keď je štátna zamestnankyňa tehotná, keď je štátna zamestnankyňa na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, keď je štátny zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelý štátny zamestnanec alebo osamelá štátna zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky,

e) v dobe, keď je štátny zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

f) v dobe, keď je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,

g) v dobe, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa § 66,

h) v dobe čerpania služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. a), b), d) a e).

(2) Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu,

a) pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke
(§ 166 ods. 1 Zákonníka práce),

b) že štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu, ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu, o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke alebo štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

(3) Ak je štátnemu zamestnancovi doručená výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď štátny zamestnanec písomne oznámi, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru o čas trvania ochrannej doby netrvá.

§ 77

Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,35) inak je výpoveď neplatná. Súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g), alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.36)

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

§ 78

(1) Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.

(2) Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.

(3) Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, so štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnou zamestnankyňou alebo so štátnym zamestnancom, ak sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§ 79

(1) Štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký pomer okamžite skončiť, ak

a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a služobný úrad ho nepreložil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na vhodné štátnozamestnanecké miesto,

b) služobný úrad mu nevyplatil plat, cestovné náhrady, náhradu za služobnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2) Štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel.

(3) Štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.

§ 80

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné.

§ 81

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe

(1) V skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5 neustanovuje inak.

(2) Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe sa doručí druhej strane spravidla tri pracovné dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký pomer skončiť.

(3) Ak štátny zamestnanec oznámi služobnému úradu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v písomnom oznámení, najskôr dňom doručenia písomného oznámenia služobnému úradu, a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

(4) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

(5) Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacou ženou len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad náležite odôvodní v písomnom oznámení, inak je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné.

§ 82

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1) Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí z dôvodu

a) uplynutia dočasnej štátnej služby,

b) právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,

c) právoplatného schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,

d) právoplatného uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný trestný čin štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,

e) právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

f) právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

g) právoplatného rozsudku, ktorým bol štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,

h) neúspešného vykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu alebo nevykonania tejto skúšky z dôvodu na strane štátneho zamestnanca v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote určenej služobným úradom, ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

i) straty občianstva podľa § 2 alebo § 3, ktoré je predpokladom na výkon štátnej služby na jeho štátnozamestnaneckom mieste,

j) právoplatného rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo právoplatného rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

k) uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov; to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) alebo

l) uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k skončeniu vykonávania funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), počas vykonávania ktorej štátny zamestnanec v stálej štátnej službe dovŕšil vek 65 rokov; to neplatí, ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) a ods. 9.

(2) Štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 sa skončí dňom vzniku dôvodu uvedeného v odseku 1, najskôr však dňom, keď sa služobný úrad o tomto dôvode dozvedel.

(3) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. c) sa skončí aj dňom odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo dňom skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 62.

(4) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu,36a) alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vymenovaného podľa tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí aj vzdaním sa funkcie.

(5) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm. k) alebo písm. l), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru.

(6) Štátnozamestnanecký pomer justičného čakateľa sa skončí na základe zákona aj podľa osobitného predpisu.36b)

(7) Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

§ 83

Odstupné

(1) Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov patrí odstupné v sume

a) dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

b) trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) štvornásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.

(2) Ak funkčný plat podľa odseku 1 je nižší ako naposledy priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi odstupné v sume

a) dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

b) trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.

(3) Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(4) Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(5) Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(6) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady, ktorí sú v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume

a) dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

b) trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej dva roky.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.

(8) Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec nesmie vykonávať štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume desaťnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že štátny zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil štátny zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a služobný úrad nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

(9) Ak štátnozamestnanecký pomer opätovne vznikne v tom istom služobnom úrade pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak sa písomne nedohodne so služobným úradom inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Ustanovenia prvej až tretej vety sa použijú primerane pri vzniku pracovného pomeru k zamestnávateľovi, ktorý ako služobný úrad poskytol štátnemu zamestnancovi odstupné.

(10) Odstupné vypláca služobný úrad po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v služobnom úrade na výplatu platu, ak sa služobný úrad nedohodne so štátnym zamestnancom inak.

§ 84

Odchodné

(1) Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

(2) Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu37) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy, ktorá mu patrí podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí. Štátny zamestnanec je povinný oznámiť a preukázať služobnému úradu poskytnutie odchodného podľa osobitného predpisu.

§ 85

Služobný posudok

(1) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, písomný služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať len skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2) Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.

§ 86

Potvrdenie o štátnej službe

(1) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru alebo najneskôr v deň, ktorý predchádza dočasnému preloženiu alebo trvalému preloženiu štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, písomné potvrdenie o štátnej službe. Ak deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, potvrdenie o štátnej službe vydá služobný úrad v nasledujúci pracovný deň.

(2) Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a) dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b) dĺžke započítanej služobnej praxe,

c) činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

d) záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

e) poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané,

f) funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

g) poskytnutí odchodného,

h) poskytnutí odstupného.

(3) Služobný úrad pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu vydá potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje údaje

a) podľa odseku 2 písm. a), b) a e),

b) o nevyčerpanej dovolenke,

c) o služobnom voľne poskytnutom na vyšetrenie, ošetrenie alebo sprevádzanie,37a)

d) o poskytnutom príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca,

e) o záväzku štátneho zamestnanca zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa dohody o kompetenčnom vzdelávaní alebo podľa dohody o zvyšovaní kvalifikácie a

f) o iných skutočnostiach podstatných pre posúdenie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(4) Ak služobný úrad zistí chybu v dĺžke započítanej služobnej praxe štátneho zamestnanca uvedenej v potvrdení o štátnej službe, vykoná jej opravu bez zbytočného odkladu.

Štvrtá hlava

PREŠETRENIE VÝPOVEDE

§ 87

(1) Štátny zamestnanec môže podať na služobný úrad, ktorý mu dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), žiadosť o prešetrenie výpovede do piatich dní odo dňa doručenia výpovede.

(2) Zo žiadosti o prešetrenie výpovede musí byť zrejmé, komu je určená, akej veci sa týka, kto a z akého dôvodu ju podáva a čo ňou žiada a musí byť podpísaná.

(3) Štátny zamestnanec k žiadosti o prešetrenie výpovede pripojí dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

(4) Na žiadosť o prešetrenie výpovede, ktorá neobsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3 alebo ktorá bola podaná oneskorene, sa neprihliada, o čom služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí.

(5) Na prešetrenie výpovede sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

§ 88

Príslušnosť

Príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia. Ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu, príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je rada.

§ 89

Prešetrovacia komisia

(1) Prešetrovacia komisia je stály orgán, ktorý má najmenej troch členov. Počet členov je nepárny. Členmi prešetrovacej komisie sú predseda a ostatní členovia.

(2) Generálny tajomník nadriadeného služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník nadriadeného úradu“) služobnému úradu podľa § 87 ods. 1 zriaďuje v nadriadenom služobnom úrade prešetrovaciu komisiu a vymenúva a odvoláva jej predsedu a ostatných členov.

(3) Predseda prešetrovacej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Členom prešetrovacej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade (ďalej len „príslušný odborový orgán“).

(4) Členom prešetrovacej komisie môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, na ktorom sa prešetrovacia komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, môže byť členom prešetrovacej komisie aj prokurátor.

(5) Členom prešetrovacej komisie nemôže byť štátny zamestnanec, o ktorého nezaujatosti možno mať pochybnosti.

(6) Generálny tajomník nadriadeného úradu odvolá člena prešetrovacej komisie, ktorý prestane v konkrétnom prípade prešetrovania výpovede spĺňať podmienky podľa odsekov 3 až 5, a vymenuje na tento účel náhradného člena prešetrovacej komisie.

(7) Generálny tajomník nadriadeného úradu postupuje podľa odseku 6 aj vtedy, ak niektorý z členov prešetrovacej komisie nemôže v lehote ustanovenej v § 91 ods. 5 alebo ods. 6 z dôvodu neprítomnosti plniť povinnosti vyplývajúce z funkcie člena.

Postup pri prešetrení výpovede

§ 90

(1) Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorý dal štátnemu zamestnancovi výpoveď, môže prešetriť výpoveď sám, ak žiadosti o prešetrenie výpovede v celom rozsahu vyhovie, inak ju predloží spolu so spisovým materiálom a písomným vyjadrením prešetrovacej komisii do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobnému úradu. Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj kópie dokumentov z osobného spisu štátneho zamestnanca, ktoré súvisia s výpoveďou.

(2) Prešetrovacia komisia na účely prešetrenia výpovede vedie osobitný spis, ktorého obsah tvoria všetky predložené a súvisiace dokumenty.

§ 91

(1) Prešetrovacia komisia prešetrí, či je postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou v súlade so zákonom a za týmto účelom preverí tvrdenia a skutočnosti uvedené v žiadosti o prešetrenie výpovede a pripojené dôkazy.

(2) Prešetrovacia komisia vychádza pri prešetrení výpovede aj zo skutočností, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú jej známe z úradnej činnosti.

(3) Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na vydanie stanoviska podľa odseku 4 alebo oznámenia podľa odseku 6 určuje prešetrovacia komisia.

(4) Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nie je v súlade so zákonom, vydá písomné stanovisko, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý nie je výpoveď v súlade so zákonom, a súčasne navrhne opatrenie, ktoré má služobný úrad prijať za účelom odstránenia nesúladu výpovede so zákonom.

(5) Prešetrovacia komisia vydá stanovisko podľa odseku 4 v lehote 20 dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia doručuje stanovisko služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.

(6) Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je v súlade so zákonom, písomne oznámi túto skutočnosť služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi v lehote 20 dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia doručuje písomné oznámenie služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.

(7) Stanovisko prešetrovacej komisie má pre služobný úrad a pre štátneho zamestnanca odporúčajúci charakter.

(8) Prešetrovacia komisia oznámi písomne služobnému úradu dátum doručenia stanoviska alebo oznámenia štátnemu zamestnancovi.

§ 92

Služobné úrady sú povinné na základe výzvy oznámiť prešetrovacej komisii a rade skutočnosti, ktoré majú význam pre prešetrenie výpovede.

§ 93

(1) Ak štátny zamestnanec do vydania stanoviska alebo oznámenia zobral svoju žiadosť o prešetrenie výpovede späť, zomrel alebo ak odpadol dôvod na prešetrenie výpovede, prešetrovacia komisia vyznačí túto skutočnosť v spise bez vydania písomného stanoviska alebo oznámenia; o tejto skutočnosti písomne upovedomí služobný úrad.

(2) Štátny zamestnanec nemôže opätovne podať žiadosť o prešetrenie výpovede v tej istej veci alebo, ak žiadosť o prešetrenie výpovede vzal späť.

§ 94

Na prešetrenie výpovede generálnym tajomníkom v služobnom úrade, ktorý so štátnym zamestnancom skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 90 ods. 1, alebo radou sa primerane použijú ustanovenia § 90 ods. 2 a § 91 až 93.

Piata hlava

NEPLATNÉ SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU A NÁROKY Z NEPLATNÉHO SKONČENIA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 95

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

(1) Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

(2) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.

§ 96

Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

(1) Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,22) vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu38) pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť.

Šiesta hlava

ĎALŠIE PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 97

Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné39) a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä

a) všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na vykonávanie štátnej služby,

b) zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c) vhodné podmienky na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby.

§ 98

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

§ 99

(1) Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť v služobnej zmluve kratší služobný čas, ako je ustanovený týždenný služobný čas.

(2) Kratší služobný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky služobné dni.

(3) Štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere s kratším služobným časom nesmie byť zvýhodnený alebo znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným štátnym zamestnancom.

(4) Porovnateľným štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere v tom istom služobnom úrade alebo v služobnom úrade, do ktorého bol dočasne preložený s ustanoveným týždenným služobným časom v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaké činnosti alebo obdobné činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

§ 100

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

§ 101

(1) Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas

a) čerpania dovolenky,

b) kontinuálneho vzdelávania,

c) zvyšovania kvalifikácie,

d) prestávky na dojčenie,

e) náhradného voľna za štátnu službu nadčas, za štátnu službu vo sviatok a za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

f) keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

g) neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1. dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2. karantény,

3. materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce).

(2) Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby čas

a) rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce),

b) zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 65,

c) čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,

d) dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré aspoň čiastočne zodpovedá služobný úrad.

§ 102

Služobné voľno štátneho zamestnanca

(1) Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi

a) na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,

b) na výkon funkcie v odborovom orgáne,

c) ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho v cudzine štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v cudzine,

d) počas účasti na projekte rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v partnerskej krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného rozvoja; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu troch rokov alebo

e) ktorý požiada o poskytnutie služobného voľna podľa § 103.

(2) Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia

a) poslanca Európskeho parlamentu,

b) poslanca národnej rady,

c) prezidenta,

d) člena vlády,

e) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f) predsedu najvyššieho kontrolného úradu,

g) podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu,

h) člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

i) starostu,

j) primátora,

k) predsedu vyššieho územného celku,

l) poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie alebo

m) poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.

(3) Služobné voľno na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie.

(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno počas vykonávania tejto funkcie.

(5) Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 písm. c) sa poskytne na jeho žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.

(6) Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu Európskej únie najviac v rozsahu desiatich rokov.

(7) Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna potvrdením príslušnej inštitúcie.

(8) Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

(9) Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

§ 103

(1) Štátnemu zamestnancovi patrí služobné voľno v rozsahu troch mesiacov za každých päť rokov nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom služobnom úrade. Za čas služobného voľna nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Služobné voľno podľa prvej vety nemožno poskytnúť po dobu dočasného vyslania.

(2) Do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred zánikom služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa § 177 a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred prevodom časti služobného úradu podľa § 178.

(3) Štátny zamestnanec môže požiadať o čerpanie služobného voľna podľa odseku 1 v rozsahu najmenej dva mesiace a najmenej jeden mesiac pred začatím jeho čerpania; služobný úrad so štátnym zamestnancom môže dohodnúť aj skorší začiatok čerpania tohto služobného voľna. Služobný úrad môže z vážnych prevádzkových dôvodov čerpanie tohto služobného voľna odmietnuť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti štátneho zamestnanca. Písomné oznámenie o odmietnutí čerpania služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad doručí bezodkladne štátnemu zamestnancovi.

(4) Ak chce štátny zamestnanec pokračovať vo výkone štátnej služby pred uplynutím doby poskytnutého služobného voľna, oznámi služobnému úradu deň nástupu do štátnej služby najmenej jeden mesiac vopred. Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť aj skorší začiatok pokračovania vo výkone štátnej služby.

(5) Štátny zamestnanec môže služobný úrad opätovne požiadať o poskytnutie služobného voľna podľa odseku 1 po uplynutí najmenej piatich rokov od skončenia čerpania posledného služobného voľna.

§ 104

(1) Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.31)

(2) Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Služobné podmienky niektorých štátnych zamestnancov

§ 105

(1) Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je jej zakázaná podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.

(2) Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa § 65.

§ 106

(1) Štátna zamestnankyňa sa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky zaradí na vykonávanie štátnej služby na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku za podmienok, ktoré pre ňu nie sú menej priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa štátna zamestnankyňa nedohodne so služobným úradom inak. Štátna zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky a jej zaradení na vykonávanie štátnej služby má právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrilo, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje rovnako na štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky.

§ 107

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1) Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, okrem majetkového priznania, sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť písomnosti, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a kópie.

(3) Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

(4) Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

§ 108

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä označenie služobného úradu, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.

§ 109

Služobný poriadok

(1) Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

(2) V služobnom poriadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

(3) Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho štátnych zamestnancov, ktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení.

(4) Služobný poriadok nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom jeho zverejnenia v služobnom úrade spôsobom určeným služobným úradom. Služobný poriadok musí byť prístupný každému štátnemu zamestnancovi.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVA, POVINNOSTI A OBMEDZENIA ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 110

Práva štátneho zamestnanca

(1) Štátny zamestnanec má právo najmä

a) na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

b) na plat,

c) na kontinuálne vzdelávanie,

d) odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

e) odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,

f) odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,

g) nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie,

h) podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2) Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

§ 111

(1) Štátny zamestnanec je povinný

a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby, uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

b) vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej služby a dôveru v objektívnosť jeho konania a rozhodovania,

c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak nie je tejto povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,

d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,

e) plniť služobné úlohy osobne, riadne, svedomite, čestne a včas,

f) zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,

g) zastupovať vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 113 ods. 1 písm. g),

h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta,

i) riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,

j) dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,

k) vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu aktivitu, okrem samoštúdia,

l) slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom,

m) poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,

n) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho len na oprávnené účely,

o) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2) Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu

a) sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,

b) bez zbytočného odkladu vzťah podľa § 54, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

c) bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

d) bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom štátneho zamestnanca poukazuje plat na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,

e) priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,

f) písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec nemá adresu na doručovanie písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g) dôvody na zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 1 a 2 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby,

h) že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

i) stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

j) rozhodnutie podľa osobitného predpisu,39a)

k) stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu,

l) vykonávanie lektorskej činnosti alebo prednášateľskej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,

m) do desiatich služobných dní po absolvovaní vzdelávacej aktivity nad rámec individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania jej názov, názov organizátora, termín, rozsah a formu.

(3) Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne. Štátny zamestnanec môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o založenie písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.

§ 112

(1) Štátny zamestnanec nesmie

a) vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby,

b) prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,

c) požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

d) nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu40) inak ako za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,41)

e) používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,

f) zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,

g) vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,

h) vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných štátnych zamestnancov.

(2) Štátny zamestnanec ďalej nesmie

a) podnikať,

b) vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,

c) byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

(3) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na

a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach,

b) lekársku posudkovú činnosť, vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť alebo na športovú činnosť,

c) činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež,

d) činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,

e) správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí11) a na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

f) činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

g) činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie,

h) činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, a na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,

i) činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja,

j) činnosť člena v rozkladovej komisii,

k) činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu42) alebo

l) činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

(4) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na

a) účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,

b) účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov,

c) činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.43)

(5) Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 a činností vyplývajúcich z funkcií uvedených v odseku 6 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

(6) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vládou alebo služobným úradom.

(7) Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje aj na štátneho zamestnanca, s ktorého členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas. Služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo na dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

(8) Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odsekov 6 a 7 členom riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu.

(9) Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať skončenie, pozastavenie44) alebo prerušenie45) podnikania spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7; to neplatí, ak s členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, služobný úrad vysloví v uvedenej lehote písomný súhlas.

§ 113

(1) Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný

a) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b) ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,

c) vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

d) pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,

e) viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,

f) plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,

g) písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,

h) absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c),

i) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2) Vedúcemu zamestnancovi, ktorý absolvoval vhodné manažérske vzdelávanie najviac tri roky pred začatím vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, môže služobný úrad odpustiť povinnosť podľa odseku 1 písm. h).

(3) Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

§ 114

Majetkové priznanie

(1) Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením. Štátny zamestnanec, ktorý štyrikrát po sebe nahradil majetkové priznanie čestným vyhlásením, je povinný podať majetkové priznanie podľa prvej vety aj v prípade, ak sa jeho majetkové pomery nezmenili.

(2) Majetkové priznanie obsahuje údaje o

a) nehnuteľnom majetku,

b) hnuteľnom majetku,

c) majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3) Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.

(4) Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5) Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie

a) do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, to neplatí, ak tento štátnozamestnanecký pomer vznikol bezprostredne po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v tomto služobnom úrade v priebehu kalendárneho roka, v ktorom už štátny zamestnanec majetkové priznanie podal,

b) do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31. marca príslušného kalendárneho roka.

(6) Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník, ktorého vymenúva vláda, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi úradu vlády. Generálny tajomník úradu vlády podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu vlády. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu alebo Kancelária verejného ochrancu práv, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Generálny tajomník, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad. Podpredseda v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, podáva majetkové priznanie predsedovi.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.46)

(8) Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

(9) Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.

(10) Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

§ 115

Vyhodnotenie majetkového priznania

(1) Generálny tajomník preskúma alebo zabezpečí preskúmanie úplnosti majetkového priznania, a ak je to potrebné, písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy spresnil alebo doplnil. Generálny tajomník na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.

(2) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.

(3) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľnom majetku a majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

(4) Ak na základe majetkového priznania vzniknú pochybnosti o tom, že majetkové prírastky štátneho zamestnanca presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety generálny tajomník určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

§ 116

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1) Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.

(2) Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3) Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(4) Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(5) Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.47)

PIATA ČASŤ

DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 117

Základné ustanovenia

(1) Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.

(2) Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje

a) menej závažné porušenie služobnej disciplíny,

b) závažné porušenie služobnej disciplíny.

(3) Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

(4) Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej disciplíny (ďalej len „upozornenie“) najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie vznikol.

(5) Za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak štátny zamestnanec po oznámení upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny najmenej jedenkrát v priebehu šiestich mesiacov poruší služobnú disciplínu v menej závažnej miere.

(6) Ak došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. f).

(7) Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).

(8) Na disciplinárnu zodpovednosť sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

§ 118

(1) Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny tajomník z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.

(2) Na účely preskúmania návrhu alebo podnetu podľa odseku 1 generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú komisiu zloženú najmenej z troch členov. Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov služobného úradu, v ktorom sa poradná komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu vymenovať aj z prokurátorov. V služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd alebo okresný súd, môže generálny tajomník vymenovať členov poradnej komisie a jej predsedu aj zo sudcov. Jeden člen poradnej komisie je spravidla z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, a jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí príslušný odborový orgán.

(3) Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej komisii do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom dozvedel.

(4) Poradná komisia vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, do desiatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 3, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote najmenej desiatich dní. Štátny zamestnanec pripojí k vyjadreniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca lehota na písomné vyjadrenie k veci podľa prvej vety neplynie.

(5) Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny v súčinnosti so štátnym zamestnancom.

(6) Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na posúdenie veci určuje poradná komisia.

(7) Služobný úrad je povinný na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.

(8) Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný.

(9) Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku 8 do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k veci štátnym zamestnancom alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie k veci podľa odseku 4.

Upozornenie

§ 119

(1) Ak generálny tajomník dospeje na základe stanoviska poradnej komisie k záveru, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny, vydá upozornenie v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

(2) Upozornenie obsahuje najmä

a) označenie nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia tohto zákona,

b) k akému porušeniu služobnej disciplíny došlo podľa miery závažnosti,

c) odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, alebo obmedzenia podľa tohto zákona,

d) informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. f); táto informácia sa uvádza len pri upozornení o menej závažnom porušení služobnej disciplíny.

(3) V písomnom vyhotovení upozornenia sa uvedie aj označenie generálneho tajomníka, ktorý upozornenie vydal, a dátum vydania upozornenia. Upozornenie musí byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom.

(4) Upozornenie sa oznamuje štátnemu zamestnancovi doručením prvopisu jeho písomného vyhotovenia. Deň doručenia upozornenia sa považuje za deň jeho oznámenia.

§ 120

Ak generálny tajomník na základe stanoviska poradnej komisie dospeje k záveru, že nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, upovedomí ho o tom písomne najneskôr v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

§ 121

(1) Upozornenie sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca. Z osobného spisu sa vyradí upozornenie po uplynutí 18 mesiacov odo dňa jeho oznámenia štátnemu zamestnancovi.

(2) Po uplynutí 18 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby služobnú disciplínu neporušil.

ŠIESTA ČASŤ

SLUŽOBNÉ HODNOTENIE

§ 122

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1) Služobným hodnotením sa hodnotia odborné vedomosti štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie a prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu.

(2) Služobne hodnotený môže byť štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu najmenej šesť mesiacov, ak odsek 6 neustanovuje inak. Na účely služobného hodnotenia sa za výkon štátnej služby považuje čas podľa § 101 ods. 1 písm. a) až f).

(3) Služobné hodnotenie za kalendárny rok vykoná vedúci zamestnanec (ďalej len „hodnotiteľ“) spravidla do 31. januára za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.

(4) Hodnotiteľ vykoná služobné hodnotenie za kalendárny rok aj vtedy, ak uplynutím posledného dňa v kalendárnom roku alebo v čase od uplynutia kalendárneho roka do 31. januára hodnotený štátny zamestnanec alebo hodnotiteľ skončí vykonávanie štátnej služby na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5) Čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ktorý neriadi štátneho zamestnanca celý kalendárny rok a ktorý súčasne nie je povinný služobne hodnotiť štátneho zamestnanca za kalendárny rok; čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ spravidla pred skončením vykonávania štátnej služby hodnotiteľom alebo hodnoteným štátnym zamestnancom na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Čiastkové služobné hodnotenie je podkladom služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(6) Čiastkovo služobne hodnotený môže byť aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu menej ako šesť mesiacov, nie však menej ako jeden mesiac.

(7) Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ak štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov a najneskôr do šiestich mesiacov od posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(8) Ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná ho komisia pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom.

(9) Komisia pre služobné hodnotenie je zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov komisie musí byť nepárny. Predseda komisie najmä zabezpečuje podklady k vykonaniu služobného hodnotenia, určuje termín vykonania služobného hodnotenia a oznamuje ho hodnotenému štátnemu zamestnancovi, zodpovedá za priebeh služobného hodnotenia, vedie hodnotiaci rozhovor, dbá na to, aby boli ohodnotené všetky oblasti služobného hodnotenia, a rozhoduje o odporučení návrhov na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak je to potrebné.

(10) Termín služobného hodnotenia oznámi hodnotenému štátnemu zamestnancovi hodnotiteľ alebo predseda komisie pre služobné hodnotenie najmenej tri dni pred služobným hodnotením.

§ 123

(1) V služobnom hodnotení môže hodnotený štátny zamestnanec dosiahnuť za hodnotenú oblasť

a) odborné vedomosti najviac 30 bodov,

b) výkonnosť najviac 40 bodov,

c) schopnosti a kompetencie najviac 20 bodov,

d) prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu najviac 10 bodov.

(2) Hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne

a) vynikajúce výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 90 až 100,

b) veľmi dobré výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 75 až 89,

c) štandardné výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 50 až 74,

d) uspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 25 až 49,

e) neuspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je menší ako 25.

(3) Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie mu odporučí návrhy na zlepšenie vykonávania štátnej služby. Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne uspokojivé výsledky alebo neuspokojivé výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie náležite odôvodní výsledok v každej hodnotenej oblasti aj písomne.

(4) Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporučenia na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, a ak nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, vyjadriť sa aj k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby.

(5) Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, oboznamuje sa s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť a na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia.

(6) Hodnotený štátny zamestnanec potvrdzuje oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom. Štátny zamestnanec, ktorý odmietne podpísať služobné hodnotenie, je s obsahom služobného hodnotenia a s výsledkom služobného hodnotenia oboznámený dňom odmietnutia podpisu.

(7) Štátny zamestnanec má právo podať tomu, kto vykonal jeho služobné hodnotenie, odôvodnenú písomnú námietku proti služobnému hodnoteniu do troch služobných dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením.

(8) Ak hodnotiteľ námietke nevyhovie v plnom rozsahu do piatich služobných dní od jej podania, predloží ju bezodkladne spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením vedúcemu zamestnancovi hodnotiteľa. Vedúci zamestnanec hodnotiteľa námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a hodnotiteľovi do siedmich služobných dní od jej predloženia. Ak komisia pre služobné hodnotenie nevyhovie námietke proti služobnému hodnoteniu v plnom rozsahu do piatich služobných dní od jej podania, predseda komisie ju bezodkladne predloží spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a komisii pre služobné hodnotenie do siedmich služobných dní od jej predloženia.

(9) Námietku proti služobnému hodnoteniu vykonanému hodnotiteľom, ktorý na účely tohto zákona nemá v služobnom úrade vedúceho zamestnanca, vyhodnotí hodnotiteľ a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi do siedmich služobných dní od jej podania; odsek 8 sa nepoužije.

(10) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o postupe hodnotiteľa pri služobnom hodnotení za kalendárny rok, pri opakovanom služobnom hodnotení a pri čiastkovom služobnom hodnotení, oblastiach služobného hodnotenia, výsledkoch služobného hodnotenia, komisii pre služobné hodnotenie, postupe generálneho tajomníka pri služobnom hodnotení a administratívnom zabezpečení služobného hodnotenia.

(11) Generálna prokuratúra upraví služobným predpisom, kto sa považuje za hodnotiteľa a priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca hodnotiteľa na účely služobného hodnotenia v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra.

SIEDMA ČASŤ

ODMEŇOVANIE

§ 124

Plat štátneho zamestnanca

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí

a) funkčný plat,

b) plat za štátnu službu nadčas,

c) plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

d) príplatok za štátnu službu v noci,

e) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

f) príplatok za štátnu službu vo sviatok,

g) odmena.

§ 125

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa § 124 patrí

a) náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby,

b) náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,

c) náhrada za sťažené životné podmienky.

§ 126

Funkčný plat

(1) Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a

a) príplatku za riadenie,

b) príplatku za zastupovanie,

c) osobného príplatku,

d) príplatku za zmennosť,

e) príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti,

f) platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,

g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo,

h) príplatku za výkon činnosti mentora,

i) doplatku podľa § 57 ods. 6,

j) vyrovnania podľa § 185 ods. 3,

k) rozdielu podľa § 186 ods. 2.

(2) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou požadovanú úroveň kvality plnenia úloh. Výšku mimoriadneho platu môže vláda zvýšiť alebo znížiť na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(3) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu zamestnancovi podľa § 129.

(4) Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125.

§ 127

Tarifný plat

(1) Tarifný plat na účely tohto zákona tvorí

a) platová tarifa

1. v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,

2. v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zvýšená o 20 % u štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, ktorí plnia úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády, alebo

3. podľa osobitného predpisu30) u štátnych zamestnancov v služobných úradoch, ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad.

b) zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.

(2) Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %.

(3) Zvýšenie platovej tarify podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 128

Služobná prax

(1) Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času

a) zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 66; to neplatí, ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

b) čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. d).

(2) Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj služobná prax zachovaná podľa § 185 ods. 1 a 2.

(3) Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj odborná prax, ktorú získal zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere k zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu,18) ak od účinnosti tohto zákona dôjde k prechodu práv a povinností na iného zamestnávateľa, u ktorého zamestnancovi následne vznikne štátnozamestnanecký pomer.

(4) Za odbornú prax na účely odseku 3 sa považuje pracovná činnosť, ktorú zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vykonával najskôr od 1. januára 2004 a ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť, ktorú na základe prechodu práv a povinností vykonáva aj v štátnozamestnaneckom pomere na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5) Ten istý čas je možné započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.

(6) Služobnú prax na účely započítania podľa odsekov 1 a 2 preukazuje služobnému úradu štátny zamestnanec.

§ 129

Osobný plat

(1) Štátnemu zamestnancovi, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, je možné určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril podľa § 126 ods. 1. Osobný plat sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, ak trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený.

(2) Osobný plat štátneho zamestnanca je možné zvýšiť alebo znížiť na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(3) Osobný plat štátnemu zamestnancovi určuje generálny tajomník s príslušným písomným odôvodnením.

§ 130

Príplatok za riadenie

(1) Vedúcemu zamestnancovi a štátnemu zamestnancovi poverenému vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí generálny tajomník s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2) Príplatok za riadenie patrí odo dňa ustanovenia do funkcie vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom mesiaci.

§ 131

Príplatok za zastupovanie

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu jeho riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne, patrí príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(2) Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 1 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje v plnom rozsahu riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne vedúceho zamestnanca, ktorý má určený mimoriadny plat alebo osobný plat, patrí príplatok za zastupovanie v sume určenej v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá by patrila zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, pre stupeň riadenia zodpovedajúci zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa prílohy č. 4.

(4) Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 3 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma určená podľa odseku 3.

(5) Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa zastupovania vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času zastupovania v kalendárnom mesiaci.

§ 132

Osobný príplatok

(1) Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok za kvalitné plnenie služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(2) Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať

a) na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok,

b) pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) a c) alebo

c) na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh.

(3) Služobný úrad odníme osobný príplatok štátnemu zamestnancovi, ktorý dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi opätovne priznať osobný príplatok až na základe výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

(4) Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok aj počas plnenia osobitne významných služobných úloh alebo počas plnenia služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta.

(5) Osobný príplatok podľa odseku 4 sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, ak trvá dôvod, na základe ktorého mu bol priznaný. Osobný príplatok podľa odseku 4 je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, v súvislosti s plnením ktorých bol priznaný; tým nie je dotknuté ustanovenie prvej vety.

(6) Osobný príplatok podľa odsekov 1 a 4 je možné priznať v súčte najviac v sume 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku vrátane sumy osobného príplatku písomne odôvodní vedúci zamestnanec.

§ 133

Príplatok za zmennosť

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorého týždenný služobný čas je rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok za zmennosť vo výške 1,2 % až 9,8 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 určený pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2) Podrobnosti o poskytovaní príplatku za zmennosť určí služobný predpis.

§ 134

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine v krízovej oblasti, patrí príplatok až do výšky 10 % zo súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2) Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

§ 135

Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1) Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva49) zaradil do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu50) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2) Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

a) chemické faktory,

b) karcinogénne faktory a mutagénne faktory,

c) biologické faktory,

d) prach,

e) fyzikálne faktory.

(3) Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

a) tretej kategórie v rámci rozpätia 1,3 % až 13,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,

b) štvrtej kategórie v rámci rozpätia 3,8 % až 24,5 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159.

(4) Ak štátny zamestnanec podľa odseku 1 vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

(5) Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2 alebo pri pôsobení iných faktorov podľa osobitného predpisu50a) v rámci rozpätia 0,9 % až 8,2 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159; to neplatí, ak štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia podľa odseku 3.

(6) Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(7) Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

§ 136

Príplatok za výkon činnosti mentora

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva prípravu štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, patrí príplatok za výkon činnosti mentora, a to vo výške

a) 10 % z jeho platovej tarify, ak pripravuje jedného štátneho zamestnanca,

b) 15 % z jeho platovej tarify, ak pripravuje súčasne dvoch alebo viacerých štátnych zamestnancov.

(2) Príplatok za výkon činnosti mentora sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

§ 137

Plat za štátnu službu nadčas

(1) Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu nadčas náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby nadčas. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2) Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby nadčas plat v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 30 %. Za štátnu službu nadčas v deň nepretržitého odpočinku v týždni patrí štátnemu zamestnancovi plat za štátnu službu nadčas v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 60 %.

(3) Ak štátny zamestnanec štátnu službu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 139 až 141, a to aj vtedy, ak mu za štátnu službu nadčas bolo poskytnuté náhradné voľno.

(4) Funkčný plat generálneho tajomníka a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

(5) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí plat za štátnu službu nadčas ani náhradné voľno za štátnu službu nadčas.

§ 138

Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1) Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby patrí plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a) 50 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b) 100 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2) Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatria príplatky podľa § 139 až 141 a plat za štátnu službu nadčas. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna, za ktoré sa poskytne plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti podľa odseku 1 písm. a) alebo podľa odseku 1 písm. b). Za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

§ 139

Príplatok za štátnu službu v noci

(1) Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v noci patrí príplatok v sume 25 % z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce.

(2) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu v noci; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v noci.

§ 140

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

(1) Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príplatok v sume 30 % z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce.

(2) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu v sobotu a v nedeľu; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu.

§ 141

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

(1) Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2) Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu.

(3) Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu vo sviatok; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu vo sviatok ani náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok.

(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 142

Odmena

(1) Štátnemu zamestnancovi je možné poskytnúť odmenu

a) za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

b) za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,

c) za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nepatrí príplatok za zastupovanie,

d) pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,

e) pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) za kvalitné plnenie služobných úloh, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,

f) pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení,

g) pri príležitosti obdobia letných dovoleniek za plnenie služobných úloh,

h) pri príležitosti vianočných sviatkov za plnenie služobných úloh.

(2) Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorazovú odmenu.

(3) Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní vedúci zamestnanec.

(4) Štátnemu zamestnancovi podľa § 7 ods. 2 písm. b), okrem riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady, a členovi rady je možné poskytnúť odmenu podľa odseku 1 písm. a), b), g), h) najviac do výšky
20 % jeho ročného funkčného platu.

(5) Odmena podľa odseku 1 písm. g) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a odmena podľa odseku 1 písm. h) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

§ 144

Náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1) Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby na dohodnutom mieste patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a) 15 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b) 25 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2) Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

a) 5 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

b) 10 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

§ 145

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie

(1) Štátnemu zamestnancovi zaradenému do plánu vyrozumenia, ktorý je povinný v stave bezpečnosti52) hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu a spôsob vyrozumenia mimo služobného času vykonávania štátnej služby, v stave bezpečnosti pripravovať sa na plnenie osobitných úloh, ktoré bude plniť v období krízovej situácie,53) a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pre obdobie krízovej situácie, patrí mesačne náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vo výške 2,9 % až 29,1 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 a v služobných úradoch, ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad, z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.30) Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2) Podmienky poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie určí služobný predpis.

§ 146

Náhrada za sťažené životné podmienky

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 13,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 vynásobenej platovým koeficientom podľa § 149. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2) Sťažené životné podmienky sú:

a) úroveň zdravotnej starostlivosti,

b) klimatické podmienky,

c) stupeň izolácie,

d) dostupnosť základných potravín,

e) ostatné miestne podmienky.

(3) Náhrada podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa dočasného vyslania podľa
§ 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby.

(4) Náhrada podľa odseku 1 sa kráti

a) za poskytnuté služobné voľno, počas ktorého štátnemu zamestnancovi nepatrí zahraničný funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

b) ak štátny zamestnanec neodpracuje týždenný služobný čas v služobnom úrade,

c) ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(5) Suma náhrady podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(6) Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(7) Zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 147

Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla až do výšky 13 eur mesačne.

(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý má pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo a týmto služobným motorovým vozidlom skutočne jazdí, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo až do výšky 20 eur mesačne.

(3) Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo určí služobný predpis.

§ 148

Plat pri dočasnom vyslaní a poskytovanie návratného preddavku pri dočasnom vyslaní

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat tvorí súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Platová náležitosť podľa § 124 písm. b) až g) a náhrada podľa § 125 písm. a) a b) sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 a ktorému patrí funkčný plat podľa § 162 ods. 8 a § 141 ods. 4, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4) Na účely § 137, § 139 až § 141 ods. 1 a 2 je funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, funkčný plat podľa § 126.

(5) Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(6) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého sa predpokladá dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria náhrady podľa osobitného predpisu.31)

(7) Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov súvisiacich s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do ustanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

(8) Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa
§ 64 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až g), náhrady podľa § 125 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov54) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu, náhrad a plnení poskytovaných podľa prvej vety alebo ich časti v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 7 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat, náhrady a plnenia podľa prvej vety alebo ich časť a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v štáte dočasného vyslania alebo v štáte, do ktorého je evakuovaný.

(9) Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí štátnemu zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky podľa § 146 v rozsahu a za podmienok tak ako počas dočasného vyslania na zastupiteľský úrad pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.

§ 149

Platový koeficient

(1) Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin

a) pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni55) k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca,

b) pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

c) koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.

(2) Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3) Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4) Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(5) Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ďalšie náležitosti

§ 150

Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1) Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné

a) používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez vodiča na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b) poskytnutie a používanie služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo neho.

(2) Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis ministerstva.

(3) Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určia služobné predpisy, ktoré vydajú služobné úrady podľa prechádzajúcej vety.

(4) Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie, v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.

(5) Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(6) Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu; vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu, patrí paušálna náhrada mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7) Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 34,3 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8) Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

§ 150a

Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,56a) patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „príplatok k náhrade príjmu“) vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

(2) Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,56a) patrí príplatok k náhrade príjmu vo výške rozdielu medzi zahraničným funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

(3) Príplatok k náhrade príjmu sa poskytuje najviac za prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.

§ 151

Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí alebo živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie

a) v sume 6-násobku až 12-násobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali na území Slovenskej republiky alebo v cudzine počas zahraničnej služobnej cesty,

b) v sume 3,6-násobku až 7,2-násobku jeho naposledy priznaného zahraničného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali v cudzine a ide o štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine.

(2) Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. a) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 12-násobku naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume 5-násobku naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(3) Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. b) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 9-násobku naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume 3-násobku naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(4) Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne v eurách.

(5) Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí služobný predpis.

§ 152

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri záchranných prácach pri mimoriadnych udalostiach. Ocenenie môže mať peňažnú, vecnú alebo inú formu.

SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PLATOVÝCH NÁLEŽITOSTIACH A ĎALŠÍCH NÁLEŽITOSTIACH

§ 153

Služobný úrad zabezpečí ochranu osobných údajov štátneho zamestnanca o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 154

(1) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3) Veľvyslancovi určí plat a náhradu za sťažené životné podmienky generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(4) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5) Generálnemu tajomníkovi, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(6) Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

(7) Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vláda podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, určí platovú tarifu zvýšenú podľa § 159, zvýši platovú tarifu za služobnú prax podľa § 127 ods. 1 písm. b), môže poskytnúť odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d), g), h) a určí ďalšie platové náležitosti dohodnuté v kolektívnej zmluve ten, kto podal návrh na určenie jeho platu a náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

§ 155

(1) Platová náležitosť podľa § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 a funkčný plat podľa § 126 ods. 2 až 4 sa pomerne krátia

a) za poskytnuté služobného voľno, za ktoré nepatrí funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

b) ak štátny zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade,

c) ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(2) Suma platovej náležitosti a funkčného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§ 156

(1) Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa
§ 55 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b).

(2) Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a) až f), h) a i) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.

§ 157

Štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b)

a) odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa ustanovia zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,

b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok služobnej praxe započítanej podľa § 128.

§ 158

(1) Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného platu a priemerného počtu služobných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet služobných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného služobného času štátneho zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2) Suma zistená podľa § 137 až 141 a § 144 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§ 159

(1) Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanoví nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety.

(2) Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3) Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 160

(1) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

(2) Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, preddavku na verejné zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje.

(4) Služobný úrad je povinný písomne oznámiť štátnemu zamestnancovi každú úpravu funkčného platu.

ÔSMA ČASŤ

VZDELÁVANIE

§ 161

(1) Služobný úrad plánuje, organizuje, zabezpečuje a umožňuje vzdelávanie štátnych zamestnancov a uplatňuje tieto zásady vzdelávania:

a) systémovosť,

b) flexibilnosť,

c) hospodárnosť,

d) účelnosť.

(2) Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov kontinuálnym vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie.

(3) Poskytovateľom vzdelávania štátnych zamestnancov je najmä

a) vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu,57)

b) služobný úrad.

(4) Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté.58)

(5) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o formách kontinuálneho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného vzdelávania a systémovom prístupe vo vzdelávaní štátnych zamestnancov.

§ 162

Kontinuálne vzdelávanie

(1) Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces poskytovania a získavania vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností, návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby.

(2) Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania vyplýva z požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami.

(3) Plánovanie a hodnotenie kontinuálneho vzdelávania sa uskutočňuje na úrovni štátneho zamestnanca a na úrovni služobného úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

(4) Služobný úrad organizuje a riadi proces plánovania a vyhodnocovania kontinuálneho vzdelávania podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.

(5) Služobný úrad vypracuje do 15. marca plán kontinuálneho vzdelávania na kalendárny rok, ktorý schvaľuje generálny tajomník.

(6) Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15. januára.

(7) Služobný úrad vypracuje do 28. februára hodnotiacu správu o kontinuálnom vzdelávaní za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník.

(8) Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby; za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(9) Formy kontinuálneho vzdelávania sú

a) hromadné,

b) skupinové,

c) individuálne,

d) dištančné,

e) samoštúdium,

f) iné.

(10) Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú žiadosť schválenú vedúcim zamestnancom služobné voľno na účely samoštúdia podľa odseku 9 písm. e) v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku; za čas poskytnutia služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(11) Služobný úrad v záujme zabezpečenia plnenia úloh môže nariadiť štátnemu zamestnancovi účasť na kontinuálnom vzdelávaní; to neplatí, ak nedôjde k dohode podľa § 164 ods. 6.

(12) Náklady na kontinuálne vzdelávanie sú priame náklady a nepriame náklady a uhrádza ich služobný úrad.

(13) Priame náklady sú najmä

a) účastnícky poplatok,

b) výdavky na nákup študijnej literatúry,

c) ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných a zabezpečovaných služobným úradom okrem nákladov, ktoré sa účtujú podľa osobitného predpisu.31)

(14) Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.

(15) Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej vo výške 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych rokov; do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne vyslaným štátnym zamestnancom.

(16) Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje

a) adaptačným vzdelávaním,

b) kompetenčným vzdelávaním.

§ 163

Adaptačné vzdelávanie

(1) Adaptačné vzdelávanie je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby.

(2) Adaptačné vzdelávanie začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby. Adaptačné vzdelávanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorému neplynie skúšobná doba podľa § 52 ods. 2. Vedúcemu zamestnancovi môže služobný úrad odpustiť povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie.

(3) Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje

a) vstupným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní, ktoré štátny zamestnanec absolvuje do jedného mesiaca odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

b) priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(4) Konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania určuje služobný úrad v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca; zohľadní sa zaradenie štátneho zamestnanca do odboru štátnej služby a funkcie, opis štátnozamestnaneckého miesta a predchádzajúce absolvované vzdelávanie, ktoré preukáže štátny zamestnanec certifikátmi, osvedčeniami alebo potvrdeniami vzdelávacích inštitúcií.

(5) Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje pod vedením štátneho zamestnanca, ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh a systematické odovzdávanie vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (ďalej len „mentor“), s cieľom podporiť jeho odborný rast a osobnostný rozvoj.

(6) Mentora vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov na návrh vedúceho zamestnanca. Mentor spravidla vykonáva činnosť vo vzťahu k jednému štátnemu zamestnancovi; výnimočne môže vykonávať činnosť aj vo vzťahu k dvom a viac štátnym zamestnancom súčasne.

(7) Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ak spĺňa najmenej jednu z uvedených podmienok:

a) je absolventom vzdelávacieho programu na výkon činnosti mentora, ktorý mu zabezpečí služobný úrad a ktorý realizuje vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa § 161 ods. 3 písm. a) alebo úrad vlády,

b) vykonáva štátnu službu v tom istom organizačnom útvare nepretržite najmenej dva roky,

c) má odbornú prax najmenej tri roky.

(8) Mentorom môže byť aj vedúci zamestnanec, ak

a) žiadny štátny zamestnanec v organizačnom útvare nespĺňa podmienku na výkon činnosti mentora,

b) štátny zamestnanec v organizačnom útvare, ktorý spĺňa podmienku na výkon činnosti mentora, nemôže túto činnosť vykonávať z dôvodov uvedených v §101 ods. 1 písm. a) alebo písm. g) alebo

c) štátny zamestnanec, ktorý je v skúšobnej dobe, bude podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta plniť aj služobné úlohy, ktoré v organizačnom útvare iný štátny zamestnanec neplní.

(9) Plán adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca podľa odseku 4 vypracováva mentor v súčinnosti s vedúcim zamestnancom, ktorý ho schvaľuje.

(10) Vedúci zamestnanec oboznámi štátneho zamestnanca a osobný úrad so schváleným plánom adaptačného vzdelávania do piatich služobných dní od začatia vykonávania štátnej služby.

(11) Na účely zabezpečenia adaptačného vzdelávania pod vedením mentora služobný úrad vytvorí a aktualizuje evidenciu mentorov, ktorá obsahuje

a) titul, meno a priezvisko mentora,

b) funkciu mentora,

c) organizačný útvar mentora.

§ 164

Kompetenčné vzdelávanie

(1) Kompetenčné vzdelávanie je

a) systematické vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, schopností a zručností potrebných na vykonávanie štátnej služby,

b) získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby potrebné.

(2) Druhy kompetenčného vzdelávania sú najmä

a) odborné vzdelávanie,

b) jazykové vzdelávanie,

c) manažérske vzdelávanie,

d) vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj,

e) vzdelávanie v oblasti informačných technológií.

(3) Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracováva vedúci zamestnanec do 15. februára na základe

a) požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

b) výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(4) Vyhodnotenie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania štátneho zamestnanca sa uskutoční do 31. decembra.

(5) Štátny zamestnanec, ktorému služobný úrad v priebehu jedného kalendárneho roka uhradil priame individuálne náklady spojené s účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, je po ukončení kompetenčného vzdelávania povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po dobu

a) jedného roka, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 3 500 eur,

b) dvoch rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 7 000 eur,

c) najmenej troch rokov a najviac piatich rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 10 000 eur.

(6) Ak priame individuálne náklady spojené s účasťou štátneho zamestnanca na kompetenčnom vzdelávaní dosiahnu sumu najmenej 3 500 eur v jednom kalendárnom roku, služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí o povinnosti podľa odseku 5. Ak štátny zamestnanec súhlasí s ďalšou účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, služobný úrad so štátnym zamestnancom uzatvorí písomnú dohodu o kompetenčnom vzdelávaní; na dohodu o kompetenčnom vzdelávaní sa primerane použijú ustanovenia § 165 ods. 3 až 5 a 10.

(7) Ak sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5, štátny zamestnanec je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne priame individuálne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním presahujúce 3 500 eur v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere.

(8) Ak došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe skončil uplynutím dočasnej štátnej služby, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním podľa odseku 7.

(9) Služobný úrad na účely odsekov 5 a 6 vytvorí a aktualizuje evidenciu kompetenčného vzdelávania štátnych zamestnancov, ktorá obsahuje

a) titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca,

b) funkciu štátneho zamestnanca,

c) druh kompetenčného vzdelávania,

d) názov vzdelávacej aktivity,

e) priame individuálne náklady vynaložené na kompetenčné vzdelávanie.

§ 165

Zvyšovanie kvalifikácie

(1) Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania štátnym zamestnancom v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu.

(2) Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie kvalifikácie podľa § 161 ods. 2, ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebami služobného úradu. Na účel podľa predchádzajúcej vety služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.

(3) Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

a) druh kvalifikácie a formu štúdia,59)

b) študijný odbor, druh študijného programu,60) študijný plán a označenie vzdelávacej inštitúcie,

c) dobu, počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,

d) druhy nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.

(4) Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) zodpovedá dobe trvania zvyšovania kvalifikácie. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 3 písm. d), nesmie byť vyššia ako celková suma nákladov vynaložených služobným úradom. Ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady na zvyšovanie kvalifikácie.

(5) Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) sa nezapočítava čas

a) vykonávania mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby,

b) rodičovskej dovolenky,

c) zaradenia mimo činnej štátnej služby,

d) čerpania služobného voľna, za ktoré nepatrí funkčný plat.

(6) Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacej inštitúcie o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu60) v rozsahu

a) potrebnom na účasť na vyučovaní,

b) 2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,

c) 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,

d) 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,

e) 5 služobných dní na prípravu a vykonanie dizertačnej skúšky,

f) 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,

g) 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,

h) 20 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania a 5 služobných dní na prípravu obhajoby tejto práce.

(7) Za čas služobného voľna podľa odseku 6 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.

(8) Služobný úrad sleduje priebeh štúdia štátneho zamestnanca a štátny zamestnanec je povinný priebežne preukazovať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno.

(9) Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 4; v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad uhradenie vynaložených nákladov odpustiť.

(10) Preložením štátneho zamestnanca do iného služobného úradu po ukončení zvyšovania kvalifikácie záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) nezaniká. Doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru v inom služobnom úrade okrem doby podľa odseku 5 sa započítava do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere. Služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený po ukončení zvyšovania kvalifikácie pred uplynutím doby podľa odseku 3 písm. c), môže služobnému úradu, z ktorého má byť štátny zamestnanec preložený, uhradiť úplne alebo čiastočne náklady podľa odseku 3 písm. d). Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady služobnému úradu, ktorý ich vynaložil alebo uhradil.

DEVIATA ČASŤ

NÁHRADA ŠKODY

§ 166

(1) Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

(2) Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť štátneho zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť štátneho zamestnanca za stratu zverených predmetov alebo ak štátny zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

(3) Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.

(4) Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to neplatí, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky alebo ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

§ 167

(1) Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

(2) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

(3) Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí generálny tajomník. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil generálny tajomník sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad vlády. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. a) až e), h) a i) alebo jeho zástupca poverený podľa § 17 ods. 3, sumu náhrady škody určí ten, kto generálneho tajomníka vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. f) a g), určí generálny tajomník, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 168

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

DESIATA ČASŤ

ČINNOSŤ ZÁSTUPCOV ZAMESTNANCOV

§ 169

(1) Služobný úrad je povinný

a) vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrhy

1. na zníženie alebo odňatie osobného príplatku,

2. služobných predpisov,

3. opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

4. opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

b) umožniť účasť jedného člena zástupcov zamestnancov s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných generálnym tajomníkom podľa tohto zákona alebo podľa služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru,

c) poskytovať zástupcom zamestnancov raz ročne informácie o hospodárskej a finančnej situácii služobného úradu a o predpokladanom vývoji jeho činnosti najviac v rozsahu podľa osobitného predpisu.61)

(2) Zástupcovia zamestnancov majú má právo vykonávať kontrolu služobných podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Zástupcovia zamestnancov sú oprávnení najmä

a) vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

b) vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,

c) podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d) vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

e) vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3) Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a je oprávnený najmä

a) kontrolovať, ako služobný úrad plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej štátnej služby,

b) pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie služobného úradu pre štátnych zamestnancov a kontrolovať hospodárenie služobného úradu s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,

c) kontrolovať, či služobný úrad riadne zisťuje príčiny a okolnosti vzniku pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania alebo tieto zistenia vykonávať sám,

d) upozorniť služobný úrad na štátnu službu nadčas a štátnu službu v noci, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia štátnych zamestnancov,

e) zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(4) Zástupcom zamestnancov na účely kontroly podľa odseku 2 a príslušnému odborovému orgánu na účely kontroly podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad potrebné informácie, konzultácie a doklady a prihliada na ich stanovisko.

(5) Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa nepoužije na odňatie osobného príplatku podľa § 132 ods. 5, ak zanikol dôvod, na základe ktorého bol priznaný.

§ 170

(1) V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, a to

a) skrátenie služobného času,

b) predĺženie základnej výmery dovolenky,

c) zvýšenie odstupného,

d) zvýšenie odchodného,

e) zvýšenie platových taríf.

(2) V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť ďalšie priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.62)

(3) V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť najmä

a) zvýšenie odstupného nad rozsah ustanovený v § 83 a nad rozsah ustanovený kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,

b) zvýšenie odchodného nad rozsah ustanovený v § 84 ods. 1 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,

c) vzájomné vzťahy medzi služobným úradom a príslušným odborovým orgánom,

d) výšku odmeny poskytovanej podľa § 142 ods. 1 písm. d) až f),

e) priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby vyplývajúce z osobitných predpisov.62)

JEDENÁSTA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 171

Pôsobnosť Zákonníka práce

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 39, § 40 ods. 1, 2, 5 až 8, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 152a, § 152b, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 229 ods. 4 až 8, § 230 až 236, § 237 ods. 1 a 3, § 239 písm. a) a § 240 Zákonníka práce.

§ 172

Právne úkony

(1) Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 39, § 40 ods. 1 až 5,
§ 41, § 41a, § 42a až 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

(2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

§ 173

Odstúpenie od služobnej zmluvy

(1) Služobný úrad môže odstúpiť od služobnej zmluvy aj vtedy, ak nemôže prijať vybraného úspešného uchádzača na dohodnuté štátnozamestnanecké miesto z dôvodu ustanoveného v § 42 ods. 3.

(2) Odstúpiť od služobnej zmluvy podľa odseku 1 je možné najneskôr dňom, ktorý predchádza dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Odstúpenie od služobnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.

§ 174

Zastúpenie

Na zastúpenie sa použijú ustanovenia § 22 až 24, § 26, § 27 ods. 2, § 31 až 33b Občianskeho zákonníka.

§ 175

Premlčanie, počítanie času a zánik práva

(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá. Vtedy nie je možné priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2) Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak § 41 ods. 2 alebo § 44 ods. 3 druhá veta neustanovuje inak.

(3) Na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 ods. 1 druhej vety, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

(4) K zániku práva podľa tohto zákona dochádza, aj ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 75 ods. 2 a 3, § 78 ods. 1, § 79 ods. 2, § 95 ods. 1, § 117 ods. 4 a § 118 ods. 1 a 3.

§ 176

Riešenie sporu

Spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa Civilného sporového poriadku.

§ 177

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1) Ak služobný úrad zanikne na základe zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2) Ak služobný úrad zanikne na základe zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 178

Prevod časti služobného úradu

(1) Ak sa na základe zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2) Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu skončili alebo zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 179

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe zákona služobný úrad zruší, ustanoví zákon, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

DVANÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Prechodné ustanovenia

§ 180

(1) Štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; adaptačné vzdelávanie tohto štátneho zamestnanca začaté do 31. mája 2017 sa dokončí podľa doterajších právnych predpisov. Za najnáročnejšiu činnosť vykonávanú štátnym zamestnancom podľa § 51 ods. 2 písm. o) sa považuje najnáročnejšia činnosť uvedená v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. máju 2017. Obsah služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom písomným oznámením, ktoré je dodatkom k služobnej zmluve.

(2) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona.

(3) Odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný a ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa tohto zákona.

(4) Odborník plniaci úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, prezidenta, člena vlády alebo sudcu najvyššieho súdu, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za odborníka ústavného činiteľa podľa tohto zákona.

(5) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 na základe zvolenia alebo vymenovania štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, ak odsek 6 neustanovuje inak. Štátny zamestnanec, ktorý v čase zvolenia, vymenovania alebo poverenia podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením, vymenovaním alebo poverením; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené, štátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa nedohodne so služobným úradom inak.

(6) Vedúci odboru okresného úradu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona. Vedúci odboru okresného úradu, ktorý v čase vymenovania podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Štátnozamestnanecký pomer vedúceho odboru okresného úradu, ktorý v čase vymenovania podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe, trvá do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, najdlhšie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(7) Štátny zamestnanec, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva štátnu službu vo funkcii štatutárneho orgánu, okrem štátneho zamestnanca podľa odseku 5, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7. Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené, štátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa nedohodne so služobným úradom inak.

(8) Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 5 tretej vety a odseku 7 tretej vety výpoveďou, ak tento štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá a nedohodne sa s týmto štátnym zamestnancom inak. Štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa prvej vety alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume podľa
§ 83 ods. 6.

(9) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov pred účinnosťou tohto zákona, sa skončí k 31. decembru 2017. Ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru; doba predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru najviac troch po sebe nasledujúcich rokov sa počíta odo dňa účinnosti zákona.

§ 181

(1) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva dočasnú štátnu službu na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa skončí najneskôr 30. novembra 2017.

(2) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca zaradeného mimo činnej štátnej služby podľa tohto zákona.

§ 182

Štátny zamestnanec, ktorému podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 zostala zachovaná výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa považuje za štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 38 ods. 1 písm. d) na vykonávanie najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona.

§ 183

(1) Predpoklad bezúhonnosti podľa § 38 ods. 1 písm. c) u štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za splnený, ak tento štátny zamestnanec spĺňa predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

(2) Vedúci služobného úradu, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie do 31. mája 2017, sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona považuje za generálneho tajomníka, ktorý spĺňa predpoklady vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa § 18 ods. 3.

§ 184

Na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do dočasnej štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, okrem zastupovania vedúceho zamestnanca, podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa ustanovenie § 59 písm. a) nepoužije.

§ 185

(1) Služobná prax priznaná štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017 zostáva zachovaná podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trvá aj po účinnosti tohto zákona. Služobná prax podľa prvej vety zostáva zachovaná tomuto štátnemu zamestnancovi aj pri vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Štátnemu zamestnancovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona dosiahol viac ako 32 rokov služobnej praxe podľa odseku 1, patrí za každý ďalší rok služobnej praxe nad 32 rokov zvýšenie o 1 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a).

(3) Štátnemu zamestnancovi, ktorému bolo priznané vyrovnanie podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, zostáva toto vyrovnanie v priznanej sume zachované.

(4) Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol zachovaný osobitný príplatok podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, zostáva v rovnakej sume zachovaný aj podľa tohto zákona a je zahrnutý do rozdielu podľa § 186 ods. 2.

§ 186

(1) Štátnemu zamestnancovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva podľa služobnej zmluvy a opisu štátnozamestnaneckého miesta tie isté najnáročnejšie činnosti, ktoré vykonával do 31. mája 2017, služobný úrad písomne oznámi zmenu funkcie. Písomné oznámenie o zmene funkcie sa považuje za dodatok k služobnej zmluve. Služobný úrad spolu s písomným oznámením o zmene funkcie odovzdá štátnemu zamestnancovi opis štátnozamestnaneckého miesta podľa prílohy č. 1 zodpovedajúci novej funkcii v príslušnej platovej triede.

(2) Služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti tohto zákona nový funkčný plat podľa tohto zákona. Funkčný plat štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti určený k 31. máju 2017 zostáva zachovaný. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017, patrí mu rozdiel do sumy funkčného platu priznaného štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017; to neplatí, ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde u štátneho zamestnanca k zníženiu alebo odňatiu osobného príplatku, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu s nižšou náročnosťou činnosti alebo k zániku dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a), b), d) až g). Počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru sa suma rozdielu nemení.

§ 187

(1) Fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

(2) Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa odo dňa účinnosti zákona do 31. decembra 2017 zvyšuje o ustanovené percento zvýšenia úrazovej renty. Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa od účinnosti zákona do 31. decembra 2017 neuplatní.

§ 188

(1) Pri dohode o zvyšovaní kvalifikácie a dohode o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorenej pred účinnosťou tohto zákona postupuje služobný úrad podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

(2) Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona funkciu vedúceho zamestnanca, je povinný absolvovať manažérske vzdelávanie podľa § 113 ods. 1 písm. i) do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona; to sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca, ktorý absolvoval manažérske vzdelávanie najneskôr tri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 189

(1) Pri výbere alebo výberovom konaní vyhlásenom pred účinnosťou tohto zákona postupuje služobný úrad podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

(2) Výberová komisia služobného úradu zriadená na účely výberového konania alebo na účely druhej časti hromadného výberového konania môže do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona uskutočniť výberové konanie alebo druhú časť hromadného výberového konania aj vtedy, ak jej člen, ktorý má viesť osobný pohovor, neabsolvoval vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

(3) Člen výberovej komisie služobného úradu zriadenej na účely výberového konania alebo na účely druhej časti hromadného výberového konania, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(4) Do prvého uskutočnenia prvej časti hromadného výberového konania podľa § 44 ods. 3 odo dňa účinnosti tohto zákona môže služobný úrad obsadiť štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa prijatím absolventa na základe vonkajšieho výberového konania.

§ 190

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a vznikol mu nárok na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu,56a) patrí príplatok k náhrade príjmu podľa § 143 ods. 1 alebo ods. 2, ak dočasná pracovná neschopnosť nepretržite trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Príplatok k náhrade príjmu patrí štátnemu zamestnancovi len za tie dni dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvá po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, najviac však v rozsahu podľa § 143 ods. 3.

§ 191

(1) Služobné hodnotenie za kalendárny rok 2017 sa vykoná za obdobie od 1. júna 2017 do 31. decembra 2017.

(2) Na služobné voľno poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia predpisov účinných do 31. mája 2017.

§ 192

(1) Návrh na zvolenie člena rady predloží subjekt uvedený v § 12 ods. 3 národnej rade do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) Návrh štatútu predloží rada na schválenie národnej rade do 28. februára 2018.

§ 193

Vykonávacie právne predpisy vydané ministerstvom zahraničných vecí na základe splnomocnenia podľa doterajšieho zákona sú vykonávacími právnymi predpismi podľa tohto zákona do vydania vykonávacieho právneho predpisu podľa § 149 ods. 4 a 5.

§ 193a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 126 ods. 4, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady patrí v roku 2018 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2018 osobitným predpisom63a) zníženého o 5 %.

§ 193b

Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2019

(1) Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sa skončí alebo zanikne aj na základe osobitného predpisu.63b)

(2) Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi pri zániku štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 potvrdenie o štátnej službe s údajmi podľa § 86 ods. 2 písm. a) až c). Potvrdenie o štátnej službe je služobný úrad povinný vydať najneskôr do troch mesiacov odo dňa zániku štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 193d

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020

(1) Kontrola podľa § 16 ods. 1, ktorú začal vykonávať úrad vlády do 31. decembra 2019, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

(2) Výberové konanie vyhlásené podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

(3) Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. decembru 2019 dočasne preložený bez jeho súhlasu, sa od 1. januára 2020 považuje za štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne preložený bez jeho súhlasu podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

(4) Adaptačné vzdelávanie vedúceho zamestnanca a adaptačné vzdelávanie odborníka ústavného činiteľa začaté do 31. decembra 2019 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.

(5) Etický kódex štátneho zamestnanca vydaný podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa považuje za Etický kódex štátneho zamestnanca vydaný podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2020.

Záverečné ustanovenia

§ 194

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.

§ 195

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „vedúci služobného úradu“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „generálny tajomník služobného úradu“ v príslušnom tvare.

§ 196

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. XIV zákona č. 151/2010 Z. z., čl. III zákona č. 500/2010 Z. z., čl. III zákona č. 505/2010 Z. z., čl. XV zákona č. 547/2010 Z. z., čl. IX zákona č. 33/2011 Z. z., čl. VII zákona č. 48/2011 Z. z., čl. XIV zákona č. 220/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 257/2011 Z. z., čl. V zákona č. 503/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 252/2012 Z. z., čl. XXXI zákona č. 345/2012 Z. z., čl. VIII zákona č. 361/2012 Z. z., čl. V zákona č. 392/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 122/2013 Z. z., čl. IX zákona č. 305/2013 Z. z., čl. IX zákona č. 402/2013 Z. z., čl. X zákona č. 462/2013 Z. z., čl. XVII zákona č. 307/2014 Z. z., čl. VII zákona č. 322/2014 Z. z., čl. III zákona č. 325/2014 Z. z., čl. VII zákona č. 362/2014 Z. z., čl. VI zákona č. 281/2015 Z. z., čl. IV zákona č. 338/2015 Z. z., čl. XVII zákona č. 375/2015 Z. z., čl. IV zákona č. 340/2016 Z. z.,

2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby,

3. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky,

4. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 431/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,

5. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 430/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním a výberom v znení vyhlášky č. 150/2011 Z. z., vyhlášky č. 327/2014 Z. z., vyhlášky č. 224/2015 Z. z.,

6. výnos Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 26. marca 2014 č. 330.002/2014-POLS, ktorým sa ustanovujú krízové oblasti na účely príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti a príplatku za výkon práce vo verejnom záujme v krízovej oblasti (oznámenie č. 86/2014 Z. z.),

7. opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 122/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z. a zákona č. 400/2009 Z. z. sa mení takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

4. Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z.

Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky (v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa
1. 471,00
2. 499,50
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50

“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z., zákona č. 559/2001 Z. z., zákona č. 385/2004 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z. a zákona č. 375/2015 Z. z. sa mení takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 4a sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 4b sa citácia „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4c sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

4. Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.

PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV NA NAJVYŠŠOM KONTROLNOM ÚRADE SLOVENSKEJ REPUBLIKY (v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50

“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z. a zákona č. 1/2017 Z. z. sa mení takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 84a sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

2. V poznámkach pod čiarou k odkazom 84d a 84e sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 84f sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

4. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY“ časť „PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (v eurách mesačne)“ znie:

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa
1. 503,50
2. 547,50
3. 649,00
4. 688,00
5. 775,00
6. 830,00
7. 942,00
8. 1 071,00
9. 1 219,00

“.

Čl. VI

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 340/2016 Z. z. sa mení takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

2. V poznámkach pod čiarou k odkazom 20 a 21 sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 22 sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

4. V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV“ časť
„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV (v eurách mesačne)“ znie:

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV (v eurách mesačne)

Platová trieda Platová tarifa
1. 471,00
2. 499,50
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50
“.

Čl. VII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z., zákona č. 492/2001 Z. z., zákona č. 340/2003 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 578/2005 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 421/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 70/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 233/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 291/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 26b ods. 1 sa vypúšťa štvrtá veta.

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 18e sa citácia „§ 61 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 505/2010 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 112 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VIII

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z. a zákona č. 354/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:

„O zabezpečenie výpisu z registra trestov môže fyzická osoba podľa odseku 1 písomne alebo elektronicky požiadať zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu;10a) žiadosť musí obsahovať údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov zamestnávateľ, ktorý je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu, bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom centrálneho informačného systému10b) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10a a 10b znejú:

„10a) Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10b) § 25 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 13a sa citácia „Napríklad § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Napríklad § 64 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa citácia „§ 63 ods. 2 a 3 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 114 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Čl. IX

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:

„6a) § 15c ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
§ 38 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.“.

2. V § 19 ods. 2 sa za slovo „desiatom“ vkladajú slová „až dvanástom“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 26a sa citácia „§ 19 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „§ 38 ods. 8 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Čl. X

Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 378/2016 Z. z. sa mení takto:

V § 2 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Čl. XI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2017 okrem čl. I § 13, § 14, § 23 ods. 1 až 3 a § 87 až 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čl. I § 23 ods. 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019, a čl. I § 25 ods. 4 písm. d) a e), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2022.

Príloha č. 1 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

OPIS ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO MIESTA

Príloha č. 2 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

1. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatná a opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie alebo pri príprave správneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.
Samostatná činnosť pri príprave súdneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.
Samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom úseku s určitým rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
Opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu.
Vybavovanie čiastkovej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu vyžadujúce koordinovanie činnosti.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania.
Odborná príprava rozhodnutí v súdnom konaní.
Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu.
Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku.
Odborná príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.
Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania.
Kontrolná, dozorná alebo inšpekčná činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku.
Rozhodovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy v orgánoch miestnej štátnej správy alebo v orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania.
Samostatné odborné spracúvanie návrhov rozhodnutí a vykonávanie kontroly, dozoru alebo inšpekcie vo vymedzenom úseku.
Odborná činnosť pri tvorbe návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov alebo pri tvorbe návrhov aproximačných nariadení vlády vo vymedzenom úseku.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo v príslušnom úseku štátnej správy.
Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku v orgánoch miestnej štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie na úseku výkonu súdnictva.
Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí s celospoločenským dosahom.
Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva s celospoločenským dosahom.
Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.
Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Kontrolná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva.
Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.
Tvorba vykonávacích predpisov vo vymedzenom úseku štátnej správy.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Špecializovaná činnosť v príslušnom odbore štátnej služby spočívajúca najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v pôsobnosti ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou alebo orgánu miestnej štátnej správy s krajskou pôsobnosťou.
Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom.
Tvorba opatrení vo výkone súdnictva alebo prokuratúry s celospoločenským dosahom.
Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.
Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.
Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v príslušnom odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu alebo obvodu.
Koordinovanie častí zložitých systémov v ministerstve, ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy, v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo inom orgáne štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby.
Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby.
Právne zastupovanie v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.
Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba technických noriem vo vymedzenom úseku štátnej správy.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho subsystému súvisiaceho s čerpaním prostriedkov Európskej únie s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti s celoštátnou pôsobnosťou, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie a vykonávanie špecializovanej inšpekcie práce v subjektoch s vysokou náročnosťou výrobných a technologických procesov alebo inšpekčných činností v oblasti zamestnanosti ovplyvnenej vysielanými a migrujúcimi zamestnancami z členských štátov Európskej únie a nečlenských štátov Európskej únie v príslušnom odbore štátnej služby s celoštátnym a medzinárodným dosahom.
Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vykonávanie vnútorného auditu alebo vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Vybavovanie sťažností a petícií na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Právne zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.
Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov v príslušnom odbore na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba technických noriem v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Špecializované činnosti pri vykonávaní štátnych záležitostí v pôsobnosti krajského súdu spočívajúce najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vyhodnocovaní výsledkov a rozhodovaní, a vykonávanie činnosti v oblasti riadenia, koordinovania a usmerňovania aktivít na úrovni kraja.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba stratégie a štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti alebo tvorba pozičných dokumentov na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti štátnej služby na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vedenie65) vykonávania vnútorného auditu alebo vedenie66) vykonávania vládneho auditu alebo metodické usmerňovanie kontrolnej činnosti, vnútorného auditu alebo vládneho auditu s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Vybavovanie sťažností a petícií s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Právne zastupovanie ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému a určovanie zásad alebo postupov čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: generálny štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Tvorba strategických zámerov a pozičných dokumentov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených orgánmi a inštitúciami Európskej únie alebo medzinárodnými organizáciami na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná činnosť a tvorba zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Koncepčná činnosť súvisiaca s rozhodovacím procesom Európskej únie na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému a určovanie zásad čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť alebo koncepčná, koordinačná činnosť súvisiaca s výkonom a vedením vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Právne zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Slovenskej republiky a pred súdmi v cudzine na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.
Koordinovanie tvorby zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Príloha č. 3 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(v eurách mesačne)

Platová triedaPlatová tarifa
1.480,00
2.505,00
3.589,50
4.625,00
5.704,50
6.754,50
7.856,00
8.973,50
9.1107,50
Príloha č. 4 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE

Stupeň riadeniaPercentuálny podiel
1. generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu47 – 90
2. generálny tajomník neuvedený v bode 1, vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade neuvedenom v bode 1, zástupca generálneho tajomníka uvedeného v bode 1 a zástupca generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo17 – 75
3. vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov alebo vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom generálneho tajomníka uvedeného v bode 28 – 55
4. vedúci zamestnanec, ktorý riadi podriadeného štátneho zamestnanca, štátneho zamestnanca a iného zamestnanca alebo iných zamestnancov5,5 – 40
Príloha č. 5 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

MAJETKOVÉ PRIZNANIE

Príloha č. 6 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).
2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).
3. Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 14, 20. 1. 1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998).
4. Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 175, 10. 7. 1999).
5. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
6. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 299, 18. 11. 2003).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
9. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).
Kategórie
Zákony

Zákon č. 55/2017 Z. z. – Zákon o štátnej službe

55

ZÁKON

z 1. februára 2017

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Čl. 1

Princíp politickej neutrality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.

Čl. 2

Princíp zákonnosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Čl. 3

Princíp transparentného zamestnávania

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Každý uchádzač o štátnu službu má rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na štátnozamestnanecké miesto a po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Čl. 4

Princíp efektívneho riadenia

Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.

Čl. 5

Princíp nestrannosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Čl. 6

Princíp profesionality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Čl. 7

Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania

Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 8

Princíp stability

Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca. K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Čl. 9

Princíp rovnakého zaobchádzania

Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet a pôsobnosť zákona

§ 1

(1) Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2) Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(3) Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

(4) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.

(5) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.

(6) Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.

(7) Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

a) príslušníkov Policajného zboru,

b) príslušníkov Slovenskej informačnej služby,

c) príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

d) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

e) príslušníkov finančnej správy,

f) profesionálnych vojakov,

g) príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

h) príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(8) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

b) prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),

c) člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),

d) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

e) predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),

f) sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,

g) prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,

h) verejného ochrancu práv,

i) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

j) riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,

k) komisára pre deti,

l) komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,

m) člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a

n) člena rady Úradu pre verejné obstarávanie menovaného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

§ 2

Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 3

(1) Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.

(2) Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda nariadením.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2) Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(3) V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.4)

(4) Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

(5) Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(6) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

§ 5

Ochrana súkromia

(1) Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych zamestnancov.

(2) Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.5)

§ 6

Štátna služba

(1) Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

a) riadenie,

b) rozhodovanie,

c) odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

d) odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,

e) odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,

f) právne zastupovanie,

g) kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

h) vnútorný audit alebo vládny audit alebo

i) odbornú prípravu rozhodnutí.

(2) Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.6)

(3) Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1. Vypracovanie opisu štátnozamestnaneckého miesta sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu6a).

(4) Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom

a) výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

1. štátneho orgánu alebo

2. služobného úradu pre štátny orgán,

b) ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na výkone súdnictva,

c) ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo

d) ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

§ 7

Štátny zamestnanec

(1) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

(2) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

a) zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,

b) vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu

1. predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

2. prezidentom,

3. vládou,

4. predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,

5. predsedom súdnej rady,

6. predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo

7. predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,

8. vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky,

9. predsedom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

(3) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády alebo pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(4) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 121 a § 161 až 165, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(6) Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 44, § 51 až 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(8) Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu8) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 44, § 52 a § 163.

(9) Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165.

(10) Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(11) Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 164 ods. 3 až 9, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety, ak tento zákon neustanovuje inak.

(12) Na základe vyslania podľa osobitného predpisu8a) môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) siedmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu.8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 4, § 142 ods. 3, § 162 ods. 6, § 163 ods. 6, 8 a 9 a § 164 ods. 3.

§ 8

Nadbytočný štátny zamestnanec

(1) Za nadbytočného štátneho zamestnanca sa považuje štátny zamestnanec, s ktorým služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) alebo dohodou z toho istého dôvodu, a ktorý dosiahol v poslednom služobnom hodnotení za kalendárny rok vynikajúce výsledky, veľmi dobré výsledky alebo štandardné výsledky [§ 123 ods. 2 písm. a), písm. b) alebo písm. c)].

(2) Služobný úrad zaradí nadbytočného štátneho zamestnanca na základe jeho písomnej žiadosti do registra nadbytočných štátnych zamestnancov, v ktorom je evidovaný najviac po dobu jedného roka odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3) Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje osobné údaje identifikujúce nadbytočného štátneho zamestnanca, ktorý žiadosť podáva, dôvod a deň skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, údaj o výsledkoch jeho posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok a iné údaje nevyhnutné k jeho zaradeniu do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(4) Nadbytočný štátny zamestnanec evidovaný v registri nadbytočných štátnych zamestnancov sa môže prihlásiť do vnútorného výberového konania.

§ 9

Absolvent

Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý ku dňu prihlásenia sa na prvú časť hromadného výberového konania alebo ku dňu prihlásenia sa na výberové konanie podľa § 44 ods. 14

a) nedovŕšil 30 rokov veku a

b) od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu9) neuplynuli viac ako dva roky.

§ 10

Odbor štátnej služby

(1) Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby.

(2) Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), h) a i) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 11

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

Rada

§ 12

(1) Zriaďuje sa rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.

(2) Rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. Predseda rady môže písomne poveriť iného člena rady ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.

(3) Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Po jednom členovi rady navrhuje

a) výbor národnej rady, ktorý určí národná rada,

b) verejný ochranca práv,

c) predseda najvyššieho kontrolného úradu,

d) poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti,

e) Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.

(4) Predsedu rady volí národná rada z členov rady zvolených podľa odseku 3 nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

(5) Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.

(6) Za člena rady je možné zvoliť štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

b) dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

c) získal náležité odborné vedomosti a skúsenosti v oblasti štátnej služby a

d) je bezúhonný.

(7) Za bezúhonného podľa odseku 6 písm. d) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 6 písm. d) poskytne štátny občan Slovenskej republiky národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa druhej vety národná rada bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na vydanie výpisu z registra trestov.

(8) Funkcia člena rady je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, sudcu ústavného súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s funkciou v politickej strane alebo v politickom hnutí, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikaním, ani s inou zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu10) okrem správy vlastného majetku, správy majetku maloletých detí,11) správy majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vedeckej činnosti, pedagogickej činnosti, lektorskej činnosti, prednášateľskej činnosti, publikačnej činnosti, literárnej činnosti, umeleckej činnosti alebo športovej činnosti.

(9) Člen rady je povinný do 30 dní od zvolenia za člena rady písomne preukázať služobnému úradu skončenie činnosti nezlučiteľnej s výkonom tejto funkcie.

§ 13

(1) Funkčné obdobie člena rady je sedem rokov.

(2) Funkcia člena rady zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia, ak odsek 3 neustanovuje inak,

b) vzdaním sa funkcie,

c) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol člen rady odsúdený za úmyselný trestný čin alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine,

d) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e) odvolaním, ak člen rady nie je schopný šesť po sebe nasledujúcich mesiacov vykonávať svoju funkciu zo zdravotných dôvodov,

f) odvolaním, ak člen rady prestane spĺňať podmienku nezlučiteľnosti,

g) odvolaním, ak člen rady nevykazuje dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby,

h) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(3) Člen rady ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia až do zvolenia nového člena rady.

(4) Ak funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia, je ten, kto ho navrhol, povinný najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká vzdaním sa funkcie, je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie člena rady predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. c) až h), je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od vzniku skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie člena rady, predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady.

(5) Oznámenie o vzdaní sa funkcie člena rady doručí člen rady predsedovi národnej rady a o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí toho, kto ho navrhol na zvolenie za člena rady.

(6) Návrh na odvolanie z funkcie člena rady z dôvodov ustanovených v odseku 2 písm. e) až g) predkladá národnej rade ten, kto predložil návrh na jeho zvolenie.

§ 14

Pôsobnosť rady

(1) Rada

a) vykonáva dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca,

b) vyjadruje sa k výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov, proti ktorému bola vznesená námietka (§ 16 ods. 4),

c) vypracúva a predkladá národnej rade správu o stave a vývoji štátnej služby každoročne do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok,

d) vypracúva návrh Etického kódexu štátneho zamestnanca a predkladá ho Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),

e) vypracúva odborné štúdie k aplikovaniu princípov štátnej služby a ustanovení obsiahnutých v Etickom kódexe štátneho zamestnanca,

f) môže predkladať úradu vlády návrhy na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby,

g) vybavuje písomné podnety občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca,

h) odporučí služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia, ak zistí z vlastného podnetu alebo na základe podnetu občana alebo na základe podnetu štátneho zamestnanca porušenie princípov štátnej služby alebo porušenie Etického kódexu štátneho zamestnanca; o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí úrad vlády,

i) prešetruje výpoveď štátneho zamestnanca danú štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu.

(2) Služobný úrad poskytuje rade pri výkone jej pôsobnosti požadovanú súčinnosť.

(3) Rada za svoju činnosť zodpovedá národnej rade.

(4) Rokovanie rady upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje rada.

(5) Rada upraví podrobnejšie činnosť rady v štatúte, ktorý schvaľuje národná rada.

(6) Odborné a organizačné úlohy spojené s činnosťou rady plní Kancelária Rady pre štátnu službu, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry úradu vlády. Kancelária Rady pre štátnu službu je v priamej riadiacej pôsobnosti predsedu rady.

(7) Technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činnosti rady zabezpečuje úrad vlády. Vedúci úradu vlády môže písomne poveriť predsedu rady výkonom svojich oprávnení podľa § 17 ods. 2 vo vzťahu k členom rady v rozsahu určenom v poverení.

§ 14a

Etický kódex štátneho zamestnanca

(1) Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a rady pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Etický kódex štátneho zamestnanca vydáva úrad vlády vykonávacím právnym predpisom.

(2) Generálny tajomník služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe. Úlohou poradcu pre etické správanie v štátnej službe je najmä nezávislé a nestranné posudzovanie súladu konania, vystupovania a postupu štátneho zamestnanca a postupu služobného úradu s Etickým kódexom štátneho zamestnanca na základe podnetu štátneho zamestnanca alebo služobného úradu, navrhovanie opatrení na rozvoj etiky v služobnom úrade a opatrení na prevenciu porušovania Etického kódexu štátneho zamestnanca.

§ 15

Služobný úrad

(1) Služobným úradom na účely tohto zákona je

a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem Národného bezpečnostného úradu,

b) orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

e) Slovenská informačná služba,

f) organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2) Služobným úradom na účely tohto zákona je aj

a) Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

b) Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

c) Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),

d) Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),

e) Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“),

f) Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,

g) generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,

h) Kancelária verejného ochrancu práv,

i) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(3) Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(4) Služobným úradom justičného čakateľa je krajský súd.

(5) Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(6) Služobným úradom člena rady je úrad vlády.

(7) Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,12) ak odsek 8 alebo osobitný predpis12a) neustanovuje inak.

(8) Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.

(9) Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

§ 16

Kontrolná činnosť

(1) Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.

(2) Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.

(3) Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,13) ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.13a)

(4) Ak služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. b) až i) vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

(5) Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení.

Generálny tajomník

§ 17

(1) Generálnym tajomníkom je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

(2) Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.

(3) Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak.

(4) Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa odseku 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.

(5) Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov

a) k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

b) ku generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade podľa § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) plní generálny tajomník nadriadeného služobného úradu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

c) k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí,

d) k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

e) k členovi rady a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.

§ 18

(1) Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

(2) Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3) Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, získanie praxe troch rokov vo verejnej správe a tri roky praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia § 38 ods. 4 až 6.

(4) Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.15)

(5) Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.16)

(6) Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je

a) kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady,

b) kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,

c) kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,

d) kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,

e) kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

f) Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,

g) krajský súd, je predseda krajského súdu,

h) okresný súd, je predseda okresného súdu,

i) generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,

j) krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,

k) Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,

l) najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

§ 19

Osobný úrad

(1) Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

(2) Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3) Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad nadriadeného služobného úradu.

§ 20

Vedúci zamestnanec

(1) Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,

b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

(2) Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov môže aj štátny zamestnanec na vyššom stupni riadenia, ak jeho postavenie nadriadeného štátneho zamestnanca vyplýva z organizačnej štruktúry služobného úradu.

(3) Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;18) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.

(4) Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim zamestnancom vo vzťahu k iným odborníkom ústavného činiteľa.

(5) Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(6) V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona nadriadený štátny zamestnanec, ktorý má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2. Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis,19) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(7) Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy plní úlohu vedúceho zamestnanca aj k štátnemu zamestnancovi, ktorého priamo riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.

(8) Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(9) Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy, alebo iný odborník ústavného činiteľa podľa odseku 4.

§ 21

Úrad vlády

(1) Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zabezpečuje jednotný postup služobných úradov pri uplatňovaní tohto zákona,

b) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona,

c) kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

d) spravuje centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“),

e) vyhlasuje a uskutočňuje prvú časť hromadného výberového konania,

f) môže vykonať kontrolu v služobnom úrade na základe upovedomenia rady,

g) vykonáva ďalšie činnosti ustanovené týmto zákonom.

(2) Služobný úrad poskytuje úradu vlády pri výkone jeho pôsobnosti podľa tohto zákona požadovanú súčinnosť.

(3) Na základe žiadosti úradu vlády poskytuje služobný úrad úradu vlády údaje o štátnom zamestnancovi potrebné na štatistické a analytické účely v súvislosti s tvorbou a uskutočňovaním štátnej politiky v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Povinnosť služobného úradu podľa prvej vety sa vzťahuje na údaje o

a) občianstve, veku a pohlaví,

b) funkcii a o tom, či ide o vedúceho štátneho zamestnanca,

c) kvalifikačných predpokladoch a ovládaní cudzieho jazyka,

d) druhu štátnej služby a dni vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

e) platových náležitostiach,

f) vzdelávaní, služobnom hodnotení a iných skutočnostiach potrebných na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

§ 22

Služobné predpisy

(1) Služobný úrad vydáva služobné predpisy, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona.

(2) Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie ním vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu.

(3) So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený spôsobom, ktorý určí služobný úrad.

§ 23

Systemizácia štátnozamestnaneckých miest

(1) Systemizácia štátnozamestnaneckých miest je usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry služobných úradov. Služobný úrad je povinný viesť systemizáciu štátnozamestnaneckých miest. Počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určuje príslušný správca rozpočtovej kapitoly v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový rok. Služobný úrad je povinný oznámiť úradu vlády dvakrát ročne počet štátnozamestnaneckých miest, usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry a schému organizačnej štruktúry.

(2) Správca rozpočtovej kapitoly určí v systemizácii štátnozamestnaneckých miest podľa prevádzkových možností počet štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov; to sa nevzťahuje na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorý má menej ako 150 štátnozamestnaneckých miest, a na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorým je kancelária národnej rady a najvyšší kontrolný úrad.

(3) Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa možno určiť voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, na ktorom sa nevyžaduje predchádzajúca prax. Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa nemožno určiť štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade.

(4) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a o oznamovacej povinnosti služobného úradu podľa odseku 1.

§ 24

Organizačná zmena

(1) Za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje

a) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,

b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,

c) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby alebo

d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe prevodu časti služobného úradu.

(2) Organizačnú zmenu podľa odseku 1, ku ktorej dochádza v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, vykoná služobný úrad tak, aby jej účinnosť nastala najskôr dva mesiace od nadobudnutia jej platnosti. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na organizačnú zmenu vykonanú na základe zmeny osobitného predpisu.

Centrálny informačný systém

§ 25

(1) Zriaďuje sa centrálny informačný systém, ktorý je informačným systémom verejnej správy podľa osobitného predpisu.20)

(2) Správcom centrálneho informačného systému je úrad vlády. Úrad vlády prevádzkuje centrálny informačný systém na ústrednom portáli verejnej správy21) (ďalej len „ústredný portál“).

(3) Účelom zriadenia centrálneho informačného systému je umožniť služobným úradom a úradu vlády spracúvať automatizovaným spôsobom údaje, ktoré sú nevyhnutné na riadny a efektívny výkon štátnej služby podľa tohto zákona.

(4) Súčasťou centrálneho informačného systému je register

a) výberových konaní,

b) úspešných absolventov,

c) nadbytočných štátnych zamestnancov,

d) štátnozamestnaneckých miest,

e) štátnych zamestnancov.

§ 26

(1) Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť. Úrad vlády je povinný poskytovať údaje do registra úspešných absolventov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.

(2) Služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, neposkytuje údaje týkajúce sa zastupiteľských úradov do registra výberových konaní a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov. Služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, Špecializovaný trestný súd, krajský súd alebo okresný súd, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Ustanovenia druhej a tretej vety sa nevzťahujú na údaje poskytované do registra výberových konaní na účel podľa § 38 ods. 5.

(3) Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 27

(1) Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných do registra výberových konaní, registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(2) Úrad vlády ustanoví rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnozamestnaneckých miest vykonávacím právnym predpisom.

(3) Úrad vlády ustanoví podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnych zamestnancov vykonávacím právnym predpisom.

§ 28

(1) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje centrálny informačný systém, je naplnenie registračnej, monitorovacej, kontrolnej a štatistickej funkcie jednotlivých jeho registrov.

(2) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register výberových konaní, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj zabezpečenie všetkých úkonov súvisiacich s priebehom výberového konania, s priebehom hromadného výberového konania, preukazovaním bezúhonnosti a prijatím do štátnej služby. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) kontaktné údaje štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a

f) iné osobné údaje štátneho zamestnanca alebo občana nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(3) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register úspešných absolventov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj realizácia hromadného výberového konania a zabezpečenie obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) kontaktné údaje absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania a

f) iné osobné údaje absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(4) Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register nadbytočných štátnych zamestnancov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj umožniť nadbytočnému štátnemu zamestnancovi prihlásenie sa do vnútorného výberového konania. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

f) dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

g) výsledky posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok,

h) kontaktné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca a

i) iné osobné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(5) Rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré obsahuje register štátnych zamestnancov, tvorí

a) titul, meno a priezvisko,

b) dátum narodenia,

c) rodné číslo,

d) občianstvo,

e) funkcia,

f) najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

g) ovládanie cudzieho jazyka,

h) kvalifikačné predpoklady štátneho zamestnanca a

i) iné osobné údaje štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa odseku 1.

§ 29

Vhodné štátnozamestnanecké miesto

(1) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí:

a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(2) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. a), ak tento odborník môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v nasledujúcom poradí:

a) v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

b) v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

c) v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

d) v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(3) Vhodným štátnozamestnaneckým miestom podľa odsekov 1 a 2 je aj štátnozamestnanecké miesto, na ktorého obsadenie je vyhlásené výberové konanie, do uskutočnenia výberového konania.

(4) Za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 a 2 sa nepovažuje štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade alebo štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa.

§ 30

Dohoda o sporných nárokoch

Služobný úrad a štátny zamestnanec si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

§ 31

Lehota

(1) Ak je to potrebné, služobný úrad určí na vykonanie úkonu primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na príslušnom služobnom úrade, ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku, alebo ak sa podanie pri výberovom konaní alebo pri hromadnom výberovom konaní odošle príslušnému služobnému úradu v elektronickej podobe podľa § 41 ods. 3 písm. b).

(3) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Doručovanie

§ 32

(1) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa

a) vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

b) vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy,

c) prešetrenia výpovede,

d) vyhodnotenia majetkového priznania,

e) disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca,

f) služobného hodnotenia,

g) odstúpenia od služobnej zmluvy.

(2) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec zastihnutý. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.

(3) Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ a písomnosti podľa odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou „do vlastných rúk“.

(4) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.

(5) Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

(6) Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti.

(7) Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.

(8) Na doručovanie písomností radou sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 4 a odsek 6.

§ 33

Ustanovenia§ 32 sa nevzťahujú na doručovanie písomností pri výberovom konaní a pri hromadnom výberovom konaní.

DRUHÁ ČASŤ

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

Prvá hlava

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Stála štátna služba

§ 34

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca, ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do stálej štátnej služby len na základe výberového konania alebo na základe hromadného výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak.

§ 35

Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) ak takýto občan

a) bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu22) na tomto mieste a

b) spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods. 2.

Dočasná štátna služba

§ 36

(1) Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.

(2) Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, justičný čakateľ a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55.

(3) Do dočasnej štátnej služby je možné aj bez výberového konania prijať

a) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý

1. je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,

2. čerpá služobné voľno,

3. je dočasne preložený,

4. u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r),

5. je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,

6. je uznaný za dočasne práceneschopného,

7. vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,

8. je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,

9. je zaradený mimo činnej štátnej služby alebo

10. bol vzatý do väzby,

b) odborníka ústavného činiteľa,

c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 alebo

d) občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe.

(4) Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na

a) voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,

b) voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, alebo

c) zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodu podľa odseku 3 písm. a).

§ 37

Dočasná štátna služba

a) štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

b) štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

c) štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 trvá po dobu vyslania,

d) odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní úlohy,

e) štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené,

f) odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

g) štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

h) štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

i) justičného čakateľa trvá po dobu ustanovenú v osobitnom predpise.22a)

Druhá hlava

PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 38

(1) Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby (ďalej len „žiadosť o prijatie“) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:

a) dosiahol vek najmenej 18 rokov,

b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c) je bezúhonný,

d) spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e) ovláda štátny jazyk,

f) bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

a) je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,

b) ovláda cudzí jazyk na požadovanej úrovni, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,

c) spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom23) alebo požiadavky určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

d) má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

(3) Žiadosť o prijatie obsahuje na účely spracúvania osobných údajov údaje potrebné a nevyhnutné na presnú identifikáciu občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a iné údaje nevyhnutne potrebné a súvisiace s jeho prijatím do štátnej služby.

(4) Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(5) Občan, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 poskytne služobnému úradu v žiadosti o zaradenie do výberového konania (ďalej len „žiadosť o zaradenie“) alebo v žiadosti o prijatie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho informačného systému v elektronickej podobe generálnej prokuratúre; služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov v elektronickej podobe registru trestov prostredníctvom informačného systému generálnej prokuratúry.

(6) Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené osvedčením podľa osobitného predpisu25) a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka; u občana Českej republiky sa osvedčený preklad výpisu z registra trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do štátneho jazyka nevyžaduje.

(7) Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8, za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten,

a) kto ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,

b) proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba,

c) kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak nebolo odsúdenie zahladené, a ak ide o zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené alebo

d) kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti na trest odňatia slobody, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a ak odsúdenie nebolo zahladené.

(8) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

a) vedúceho zamestnanca alebo

b) na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise.

(9) Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa občana, ktorý požiadal o prijatie do štátnej služby pred založením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8 pred jeho preložením; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 8.

(10) Odsekmi 4 až 9 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.

(11) Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

a) vzdelanie,

b) osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,26)

c) študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v služobnom predpise.

(12) Vzdelanie na účely tohto zákona je

a) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b) vyššie odborné vzdelanie,

c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

e) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(13) Kvalifikačné predpoklady sú uvedené

a) v prílohe č. 2,

b) v osobitnom predpise26) alebo

c) v služobnom predpise.

(14) Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) sa preukazuje kópiou dokladu o získaní požadovaného vzdelania. Úplné stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou jeho osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Vysokoškolské vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou dodatku k vysokoškolskému diplomu26a) a s kópiou ich osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Kópia osvedčeného prekladu dokladov v českom jazyku sa nevyžaduje. Vzdelanie získané v cudzine je možné preukázať aj predložením kópie dokladu o jeho získaní spolu s kópiou rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) V odôvodnených prípadoch môže služobný úrad vyžadovať predloženie kópie rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru, ak odsek 15 neustanovuje inak.

(15) Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania alebo hromadného výberového konania, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) najneskôr ku dňu prihlásenia sa do výberového konania, prvej časti hromadného výberového konania alebo druhej časti hromadného výberového konania. Ak služobný úrad vyžaduje predloženie kópie rozhodnutia podľa odseku 14 šiestej vety, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) najneskôr pred založením štátnozamestnaneckého pomeru.

(16) Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu a ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom26c) získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.

(17) Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

Tretia hlava

OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

§ 39

(1) Služobný úrad obsadzuje

a) štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to

1. štátnym zamestnancom alebo

2. občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

b) štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe druhej časti hromadného výberového konania, ak § 44 ods. 14 neustanovuje inak, a to občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

(2) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom skončil štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe štátny zamestnanec prijatý na základe výberového konania, môže služobný úrad obsadiť bez výberového konania aj štátnym zamestnancom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní, alebo iným občanom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní; ustanovenia § 41 ods. 23 a 26 sa použijú primerane.

Výberové konanie

§ 40

(1) Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného alebo dočasne uvoľneného štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.

(2) Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké miesto, ak je zrejmé, že toto štátnozamestnanecké miesto sa dočasne uvoľní alebo sa stane voľným štátnozamestnaneckým miestom.

(3) Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje ako

a) vnútorné výberové konanie

1. zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov služobného úradu, ktorý vyhlasuje výberové konanie (ďalej len „užšie vnútorné výberové konanie“) alebo

2. zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov (ďalej len „širšie vnútorné výberové konanie“) alebo

b) vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“).

(4) Štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby podľa § 36 ods. 3 písm. a) bez výberového konania sa nemôže prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.

(5) Štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe obsadzuje služobný úrad na základe vnútorného výberového konania. Ak nebolo štátnozamestnanecké miesto obsadené podľa prvej vety, môže ho služobný úrad obsadzovať aj na základe vonkajšieho výberového konania. Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe a štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca môže služobný úrad obsadzovať na základe vnútorného výberového konania alebo vonkajšieho výberového konania.

(6) Výberové konanie pozostáva z

a) písomnej časti a ústnej časti alebo

b) ústnej časti.

(7) V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až g) a v ústnej časti výberového konania formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) až i). Forma overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) môže pozostávať z písomnej časti alebo ústnej časti.

(8) Štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“).

(9) Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú

a) všeobecné vedomosti uchádzača,

b) odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „odborné vedomosti“),

c) schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „schopnosti“),

d) osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „osobnostné vlastnosti“).

(10) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné. Generálny tajomník nie je povinný zriaďovať výberovú komisiu, ak je výberové konanie neúspešné z dôvodu podľa § 41 ods. 25 písm. c) alebo písm. d), alebo ak bolo výberové konanie zrušené.

(11) Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

(12) Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované odborné vedomosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.

(13) Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

§ 41

(1) Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

(2) Lehota na prihlásenie sa do výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia výberového konania a trvá najmenej päť pracovných dní. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad.

(3) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme

a) v listinnej podobe alebo

b) v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

1. po autentifikácii27) na ústrednom portáli alebo

2. bez autentifikácie na ústrednom portáli.

(4) V žiadosti o zaradenie podanej podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu si uchádzač zvolí požadovanú podobu doručovania písomností služobným úradom, a to listinnú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. a) druhého bodu alebo elektronickú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

(5) Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania

a) dokumentmi pripojenými k žiadosti o zaradenie alebo

b) priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe a pripojenými dokumentmi.

(6) Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 druhej vety neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom

a) odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného úradu,

b) odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu,