Kategórie
Zákony

Zákon č. 35/2019 Z. z. – Zákon o finančnej správe

35
ZÁKON
z 5. decembra 2018
o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
ZÁKLADNÉ ÚLOHY FINANČNEJ SPRÁVY A PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY
Čl. 1
Základné úlohy finančnej správy
Finančná správa chráni fiškálne a obchodno-politické záujmy Slovenskej republiky a Európskej únie a plní úlohy pri ochrane vnútorného trhu Európskej únie.
Čl. 2
Princíp politickej neutrality
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred politickým záujmom a koná spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňuje ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom zákazu členstva príslušníka finančnej správy v politickej strane alebo politickom hnutí, ako aj zákazom vyvíjať činnosť v ich prospech.
Čl. 3
Princíp zákonnosti
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby a nadriadený v služobných vzťahoch koná a rozhoduje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútornými predpismi.
Čl. 4
Princíp efektívneho riadenia
Nadriadený riadi príslušníka finančnej správy efektívne a hospodárne. Nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy.
Čl. 5
Princíp nestrannosti
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä ako povinnosť príslušníka finančnej správy pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobným záujmom, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.
Čl. 6
Princíp profesionality
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito a v súlade s Etickým kódexom príslušníka finančnej správy. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom príslušníka finančnej správy, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou príslušníka finančnej správy vzdelávať sa. Príslušníkovi finančnej správy služobný úrad zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby.
Čl. 7
Princíp stability

Príslušník finančnej správy je chránený pred skončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, inštitútov prevedenia, preloženia, zaraďovania do jednotlivých druhov zálohy a možnosti skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy len zo zákonom ustanovených dôvodov.

PRVÁ ČASŤ
PREDMET ÚPRAVY
(2)
Ustanovenie § 74 ods. 3 sa prvýkrát uplatní na rozpočtový rok 2020. Systemizáciu na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 určí minister. Počet miest v rámci systemizácie podľa druhej vety sa určí ako súčet miest colníkov v štátnej službe k 30. júnu 2019 podľa doterajších predpisov a štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vyčlenených zo systemizácie štátnozamestnaneckých miest k 30. júnu 2019 podľa osobitného predpisu.195) Objem finančných prostriedkov na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe podľa doterajších predpisov a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy neozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov vyčlenených na platy štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 1. júlu 2019 podľa osobitného predpisu.7) Úpravy v systemizácii od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 vykoná minister.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 štátnym zamestnancom
§ 325
(1)
Dočasné preloženie štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu7) z iného služobného úradu do služobného úradu finančné riaditeľstvo sa skončí najneskôr do 30. júna 2019.
§ 326
Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom je finančné riaditeľstvo, môže do 31. mája 2019 oznámiť služobnému úradu, že nenastúpi do služobného pomeru podľa tohto zákona. Ak štátny zamestnanec urobí oznámenie podľa prvej vety, jeho štátnozamestnanecký pomer sa z tohto dôvodu skončí dňom 30. júna 2019; to neplatí, ak jeho štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. júlom 2019 z iného dôvodu podľa osobitného predpisu.7) Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí na základe oznámenia podľa prvej vety, patrí odstupné v sume podľa § 325 ods. 14.
4.
Za § 193a sa vkladá § 193b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠193b
Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2019
(1)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sa skončí alebo zanikne aj na základe osobitného predpisu.63b)
(2)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi pri zániku štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 potvrdenie o štátnej službe s údajmi podľa § 86 ods. 2 písm. a) až c). Potvrdenie o štátnej službe je služobný úrad povinný vydať najneskôr do troch mesiacov odo dňa zániku štátnozamestnaneckého pomeru.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 63b znie:
„63b) § 325 ods. 14 a 16 a § 326 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
Čl. XX
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2019 okrem čl. I § 1 až § 317 ods. 1, § 318 až 324, § 325 ods. 2 až 19 a § 327 až 333 a čl. II až XIX tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2019.

Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Príloha č. 1
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV SPRACÚVANÝCH V INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH MINISTERSTVA FINANCIÍ
1.
Titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko.
2.
Pohlavie.
3.
Dátum a miesto narodenia.
4.
Štátna príslušnosť.
5.
Rodné číslo.
6.
Číslo osobného dokladu.
7.
Trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo bydlisko v zahraničí.
8.
Prechodný pobyt.
9.
Iné miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava.
Príloha č. 2
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV SPRACÚVANÝCH V INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH FINANČNEJ SPRÁVY
1.
Titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko.
2.
Pohlavie.
3.
Dátum a miesto narodenia.
4.
Štátna príslušnosť.
5.
Národnosť.
6.
Rodné číslo.
7.
Identifikátor osoby pridelený v zahraničí.
8.
Číslo osobného dokladu.
9.
Trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo bydlisko v zahraničí.
10.
Prechodný pobyt.
11.
Iné miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava.
12.
Prezývky a pseudonymy.
13.
Zvláštne znamenia.
14.
Biometrické údaje.
15.
Funkcia.
16.
Telefónne číslo a adresa elektronickej pošty.
Príloha č. 3
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
Príloha č. 4
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
PRÍPLATOK ZA RIADENIE

Finančné riaditeľstvo

FunkciaPercentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Prezident30 % až 55 %
Viceprezident25 % až 50 %
Generálny riaditeľ sekcie20 % až 45 %
Riaditeľ odboru7 % až 35 %
Zástupca riaditeľa odboru7 % až 30 %
Zástupca riaditeľa odboru a súčasne vedúci oddelenia7 % až 30 %
Vedúci oddelenia5,5 % až 25 %
Zástupca vedúceho oddelenia5 % až 20 %

Kriminálny úrad finančnej správy

FunkciaPercentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy20 % až 45 %
Námestník riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy7 % až 35 %
Vedúci pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy5,5 % až 25 %
Zástupca vedúceho pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy5,5 % až 21 %
Vedúci oddelenia5,5 % až 21 %
Zástupca vedúceho oddelenia5 % až 17 %
Vedúci zmeny5 % až 15 %

Colné úrady

FunkciaPercentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Riaditeľ colného úradu15 % až 40 %
Námestník riaditeľa colného úradu7 % až 35 %
Vedúci pobočky colného úradu5,5 % až 25 %
Vedúci stanice colného úradu5,5 % až 25 %
Vedúci oddelenia5,5 % až 21 %
Zástupca vedúceho pobočky colného úradu5 % až 21 %
Zástupca vedúceho stanice colného úradu5 % až 21 %
Vedúci zmeny5 % až 15 %

Daňové úrady

FunkciaPercentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Riaditeľ daňového úradu15 % až 40 %
Námestník riaditeľa daňového úradu7 % až 35 %
Vedúci oddelenia5,5 % až 25 %
Príloha č. 5
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).
2.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
6.
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006).
7.
Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).
1)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad čl. 243 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
3)
Napríklad § 41 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 10. 12. 2009), nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení, delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
9)
Napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8. 5. 2012) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení, delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 v platnom znení, vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 v platnom znení.
10)
Čl. 3, 4, 6 a 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 v platnom znení.
11)
Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Čl. 95 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
13)
§ 13 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
14)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 z 31. marca 2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 3330/91 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 16, Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1982/2004 z 18. novembra 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a rušia sa nariadenia Komisie (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/92 (Ú. v. EÚ L 343, 19. 11. 2004) v platnom znení.
15)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.
18)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ, L 181, 29. 6. 2013).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (Ú. v. EÚ, L 341, 18. 12. 2013) v platnom znení.
Zákon č. 486/2013 Z. z.
19)
Napríklad čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1276/2008 zo 17. decembra 2008 o monitorovaní vývozu poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa poskytujú náhrady alebo iné sumy, prostredníctvom fyzických kontrol (Ú. v. EÚ L 339, 18. 12. 2008) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 608/2013, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1352/2013 v platnom znení, čl. 45 a 84 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 v platnom znení, zákon č. 486/2013 Z. z.
20)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 8; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 1997) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 1178/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike a nariadenia Komisie (ES) č. 1503/2006 a (ES) č. 657/2007, pokiaľ ide o úpravy po revízii štatistických klasifikácií NACE a CPA (Ú. v. EÚ L 319, 29. 11. 2008) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. ES L 197 29. 7. 2009) v platnom znení, zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon č. 486/2013 Z. z., zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 32 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 6 zákona č. 98/1950 Sb. o zrušení Národného pozemkového fondu pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem a o zlúčení ich imania.
24)
§ 87b zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 272/2017 Z. z.
25)
Napríklad zákon č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.
27)
Napríklad nariadenie (EÚ) č. 608/2013, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1352/2013 v platnom znení, čl. 50, 55 a 166 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 v platnom znení, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 378/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, zákon č. 486/2013 Z. z., zákon č. 18/2018 Z. z.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
30)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 466/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.
35)
Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 564/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
§ 4 ods. 1, 3, 4, 6, 7, 9, 10 a 12 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39)
§ 54 ods. 1, 5 a 7 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
40)
§ 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 22 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
41)
§ 2 ods. 22 a § 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
42)
Čl. 38 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
43)
§ 2 písm. l) a § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
46)
§ 37 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 64 a 65 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 57 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
§ 71, § 72 a § 80 až 84 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
53)
§ 70 a § 72 až 79 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
Napríklad § 22 a § 29 až 34 zákona č. 486/2013 Z. z.
55)
§ 61 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
Článok 1 Medzinárodného dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (oznámenie č. 347/2000 Z. z.).
57)
Čl. 48 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
58)
Napríklad nariadenie (ES) č. 1276/2008 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, § 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59)
Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie č. 245/2009 Z. z.).
60)
Rozhodnutie Rady 2009/917/SVV z 30. novembra 2009 o využívaní informačných technológií na colné účely (Ú. v. EÚ L 323, 10. 12. 2009).
61)
Čl. 8 ods. 4 a čl. 29 rozhodnutia 2009/917/SVV.
62)
Čl. 7 ods. 2, čl. 8 ods. 3 a 4, čl. 10 ods. 3 a čl. 21 ods. 4 rozhodnutia 2009/917/SVV.
63)
Čl. 2 ods. 1 rozhodnutia 2009/917/SVV.
64)
Čl. 15 ods. 3 rozhodnutia 2009/917/SVV.
65)
Napríklad čl. 4, 5 a čl. 7 ods. 2 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 61, 3. 3. 1997) v platnom znení, § 34, 35 a 39 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 2 a 5 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2, 5 a 7 zákona č. 331/2005 Z. z. v znení zákona č. 425/2010 Z. z.
66)
Napríklad § 15, 29 a 46 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67)
Napríklad Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach podpísaná v Bruseli 27. júna 2008 (oznámenie č. 65/2009 Z. z.).
68)
§ 50 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69)
Napríklad § 6 zákona č. 331/2005 Z. z.
70)
Napríklad Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (oznámenie č. 347/2000 Z. z.).
71)
Čl. 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1011 z 24. apríla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog a nariadenie Rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1277/2005 (Ú. v. EÚ L 162, 27. 6. 2015).
72)
Napríklad zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 79/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
73)
Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie č. 245/2009 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (oznámenie č. 252/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 232/2015 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti (oznámenie č. 248/2007 Z. z.).
74)
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
75)
§ 2 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 404/2015 Z. z.
76)
§ 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
77)
Napríklad § 59 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon.
78)
Napríklad nariadenie (ES) č. 515/97 v platnom znení.
79)
Napríklad Trestný poriadok.
81)
§ 4 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
84)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
86)
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
90)
§ 63 ods. 6 až 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93)
§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
94)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95)
§ 18 a 20a zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
96)
Napríklad § 111 zákona č. 79/2015 Z. z. v znení zákona č. 292/2017 Z. z.
97)
§ 85 ods. 11 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.
§ 20 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 85 ods. 11 druhá veta zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.
99)
§ 64 ods. 9 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
100)
§ 64 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
101)
Napríklad zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
102)
§ 63 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2010 Z. z.
103)
§ 19 ods. 2 a 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
104)
§ 63 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z.
105)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (oznámenie č. 648/2002 Z. z.), Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky č. 270/2005 Z. z.
106)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
107)
§ 42 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
108)
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
109)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
110)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
112)
§ 14 ods. 3 písm. e) šiesty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
114)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
115)
Zákon č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
116)
Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
117)
Napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 311/2005 Z. z.
118)
Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
120)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
121)
§ 6 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
122)
§ 20 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
123)
§ 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
124)
§ 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
125)
§ 34 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
126)
Zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
128)
§ 20 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
129)
§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
130)
§ 21 písm. b) až i) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
131)
Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
132)
Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
133)
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
134)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
136)
Napríklad § 2 ods. 3,§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
137)
Napríklad § 54 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 53 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
138)
§ 16 ods. 2 a § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
139)
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
142)
143)
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
144)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
145)
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
146)
§ 10 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 48 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
147)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov.
148)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
149)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky č. 237/2009 Z. z.
150)
Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
151)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
152)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.
153)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 539/2007 Z. z. o podrobnostiach o limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí.
154)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.
155)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
156)
Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
157)
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
158)
§ 12 ods. 4 a § 13 ods. 7 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
159)
Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
160)
§ 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 87/2018 Z. z.
161)
§ 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
162)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
163)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
164)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.
166)
§ 5 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
167)
§ 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
168)
§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
169)
§ 7 ods. 2 a 9 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 475/2008 Z. z.
170)
§ 7 ods. 4 až 9 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
171)
§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
172)
§ 5 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 475/2008 Z. z.
173)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
174)
Napríklad § 551 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
175)
Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 36 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
176)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach a ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
177)
Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
178)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
179)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
180)
Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
181)
Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
183)
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
184)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
185)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
186)
§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
187)
§ 34 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
188)
Napríklad § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
189)
§ 30b zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
190)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
191)
Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z.
192)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
193)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
197)
Napríklad zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Kategórie
Zákony

Zákon č. 56/2012 Z. z. – Zákon o cestnej doprave

56
ZÁKON
z 31. januára 2012,
o cestnej doprave
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,1)
b)
pravidlá podnikania v cestnej doprave a v taxislužbe,
c)
zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave,
d)
práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v autobusovej doprave2) a v taxislužbe,
e)
podmienky prepravy nebezpečných vecí a
f)
verejnú správu v cestnej doprave,
g)
prevádzkovanie dispečingu.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na cestnú nemotorovú dopravu a okrem ustanovení o podmienkach prepravy nebezpečných vecí ani na cestnú dopravu pre vlastnú potrebu.3)
§ 2
Prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby
(1)
Prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“).
(2)
Dopravnými službami sú:
a)
v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej,
b)
v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.
(3)
Cestná doprava a taxislužba je vnútroštátna, ak celá trasa prepravy a miesto poskytovaných dopravných služieb je výlučne na území Slovenskej republiky.
(4)
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na medzinárodnú dopravu len vtedy, ak osobitné predpisy4)alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.
(5)
Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.
§ 3
Dopravca
(1)
Dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy a prevádzkovateľ taxislužby odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb5) a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu.6)
(2)
Ak niektoré dopravné služby poskytuje na základe zmluvy s dopravcom vykonávajúci dopravca7)alebo subdodávateľ,8) ustanovenia tohto zákona o dopravcovi sa vzťahujú na nich v rozsahu, v akom poskytujú dopravné služby.
(3)
Postavenie dopravcu podľa tohto zákona má obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému9) alebo mestského dopravného systému aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 a § 2 ods. 2 písm. a).
§ 4
Prepravný poriadok
(1)
Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy, najmä
a)
druh prevádzkovanej cestnej dopravy a rozsah poskytovaných dopravných služieb,
b)
spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb alebo zmluvy o preprave tovaru,
c)
práva a povinnosti dopravcu, najmä rozsah zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví cestujúcich a zvierat a na tovare, batožine alebo iných veciach a rozsah z toho vyplývajúcich nárokov cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu škody alebo na zľavu z ceny prepravy.
(2)
Prepravný poriadok v osobnej doprave a v taxislužbe okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 obsahuje
a)
rozsah práv a povinností dopravcu v pravidelnej doprave alebo v taxislužbe,
b)
spôsob rezervácie a predaja cestovných lístkov na autobusových staniciach a v linkových autobusoch alebo elektronickými médiami v elektronickom rezervačnom a predajnom systéme,
c)
spôsob objednávania vozidiel taxislužby, podmienky uzatvárania zmluvy o preprave osôb a platenia cestovného,
d)
spôsob objednávania prepravy autobusmi a autokarmi v príležitostnej doprave,
e)
rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy,
f)
rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou10) vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov (ďalej len „vybraná skupina cestujúcich“),
g)
podmienky prepravy príručnej batožiny cestujúcich, cestovnej batožiny, poštových a autobusových zásielok a živých spoločenských zvierat,11)
h)
podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím,
i)
pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave,
j)
pravidlá platenia cestovného a vydávania potvrdeniek o zaplatení v taxislužbe,
k)
postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky (ďalej len „revízor“) a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného,
l)
tarifu,
m)
reklamačný poriadok.
(3)
Prepravný poriadok v nákladnej doprave obsahuje okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 aj rozsah dopravných služieb, ktoré dopravca poskytuje odosielateľom a príjemcom vecí, a rozsah ich spolupráce s dopravcom, najmä pravidlá prepravy rôznych druhov vecí a živých zvierat a podmienky pristavovania vozidiel na nakládku a vykládku.
(4)
Dopravca, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, je povinný mať prepravný poriadok osobitne pre každú z nich. Ak dopravca sám alebo spoločne s iným dopravcom prevádzkuje pravidelnú dopravu ako súčasť integrovaného dopravného systému alebo ako súčasť mestského dopravného systému, môže mať jeden prepravný poriadok pre celý dopravný systém. To isté platí v nákladnej doprave pre systém kombinovanej dopravy.12)
(5)
Ak § 26 ods. 8 neustanovuje inak, dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený deň začiatku platnosti, prepravný poriadok je platný odo dňa jeho zverejnenia na webovom sídle.
(6)
Zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.
(7)
Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavovanie dopravcom podľa reklamačného poriadku preskúmava Slovenská obchodná inšpekcia.
§ 5
Povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy13)môže podnik14) na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.15)
(2)
Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.16)
(3)
Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo odseku 2 je povinný sa zapísať do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva.
(4)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na prevádzkovanie taxislužby a na cestnú dopravu prevádzkovanú podnikmi podľa osobitných predpisov.17)
(5)
Odsek 1 sa nevzťahuje ani na prevádzkovateľa nákladnej dopravy vo vnútroštátnej doprave, ktorý poskytuje len tieto dopravné služby:
a)
rozvoz tovaru výlučne na účely miestneho zásobovania obyvateľstva vrátane miestnych trhovísk do vzdialenosti 50 km,
b)
prepravu osív, hnojív, krmív, poľnohospodárskych strojov a úrody na účely ich použitia alebo spracovania v poľnohospodárskej výrobe vrátane prepravy živých zvierat z fariem na bitúnky, krmív na kŕmenie hospodárskych zvierat a zberu mlieka a mliečnych výrobkov z fariem na spracovanie a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko,
c)
odvoz živočíšneho odpadu na zneškodnenie do kafilérií; to neplatí, ak ide o infekčný odpad, na ktorý sa vzťahujú pravidlá o preprave nebezpečných vecí,
d)
nekomerčnú prepravu humanitárnej pomoci a pomoci obyvateľstvu v núdzových situáciách, najmä pri živelných pohromách, priemyselných haváriách a iných obdobných udalostiach,
e)
komerčnú prepravu pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a civilnú ochranu obyvateľstva, ak sa preprava uskutočňuje na základe ich objednávky na plnenie ich úloh a po celý čas prepravy pod ich kontrolou,
f)
zber a odvoz komunálneho odpadu a prepravy súvisiace s jeho ukladaním a zneškodňovaním na skládkach alebo v spaľovniach, alebo
g)
prepravy vecí vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg.
(6)
Ak držiteľom povolenia prevádzkovateľa cestnej dopravy je fyzická osoba, platnosť povolenia zaniká aj dňom smrti jeho držiteľa, ak v prevádzkovaní cestnej dopravy nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; povolenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v odseku 11.
(7)
V prevádzkovaní cestnej dopravy môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia pokračovať
a)
dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
b)
dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie cestnej dopravy,
c)
pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní cestnej dopravy nepokračujú dedičia,
d)
správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
(8)
Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní cestnej dopravy.
(9)
Osoby podľa odseku 7 musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 6 ods. 3 a 4. Na tento účel sú osoby podľa odseku 7 povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia predložiť na dopravný správny orgán údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,46a) a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace. Ak zomrelý držiteľ povolenia bol vedúci dopravy, osoby podľa odseku 7 sú povinné najneskôr do šiestich mesiacov od úmrtia držiteľa povolenia vymenovať vedúceho dopravy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 6.
(10)
Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 oznámi osobám podľa odseku 7, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania cestnej dopravy, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní cestnej dopravy z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie cestnej dopravy.
(11)
Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia môžu osoby uvedené v odseku 7 písm. a) až c) pokračovať v prevádzkovaní cestnej dopravy najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie cestnej dopravy; ustanovenie odseku 9 sa použije rovnako. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve nenadobudnú povolenie na prevádzkovanie cestnej dopravy, nemôžu ďalej cestnú dopravu prevádzkovať.
§ 6
Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy
(1)
Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy upravuje osobitný predpis.18)Všeobecnou požiadavkou na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je vek najmenej 21 rokov; ak prevádzkovateľom cestnej dopravy je právnická osoba, túto požiadavku musí spĺňať osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, a vedúci dopravy.19)
(2)
Skutočným a stabilným miestom usadenia sa na účely tohto zákona a osobitného predpisu20)rozumie sídlo podniku alebo sídlo pobočky alebo odštepného závodu zahraničného prevádzkovateľa cestnej dopravy v Slovenskej republike zapísané v obchodnom registri po celý čas výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pričom
a)
vedenie podniku, jeho pobočky alebo odštepného závodu musí s potrebným personálom a dokladmi o prevádzkovaní cestnej dopravy sídliť na území Slovenskej republiky a
b)
musí mať na území Slovenskej republiky technickú základňu potrebnú na prevádzkovanie cestnej dopravy.
(3)
Za bezúhonného na účely výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu v oblastiach uvedených v osobitnom predpise21) a uložený trest nebol zahladený. Bezúhonnosť sa na účely konaní podľa tohto zákona a na účely výkonu činnosti vedúceho dopravy, revízora a vodiča a iného člena osádky autobusu, ktorý počas prepravy prichádza do styku s cestujúcimi, preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace a ak ide o cudzinca, výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Ak ide o osobu, ktorá vykonávala takúto činnosť v inom členskom štáte, bezúhonnosť sa preukazuje aj obdobným výpisom z registra členského štátu usadenia alebo osvedčením príslušného orgánu tohto členského štátu nie starším ako tri mesiace.
(4)
Za bezúhonného na účely výkonu funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho dopravy sa nepovažuje ani ten, kto bol v súvislosti s riadením podniku alebo s výkonom funkcie vedúceho dopravy právoplatne postihnutý za závažný správny delikt v oblastiach uvedených v osobitnom predpise a v kategóriách a druhoch porušení určených Európskou komisiou, ak od jeho vykonania neuplynuli tri roky. Strata bezúhonnosti sa uvádza vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy.
(5)
Finančná spoľahlivosť podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje podľa osobitného predpisu22) na každé vozidlo prevádzkované v cestnej doprave. Finančnú spoľahlivosť podniku, ktorý existuje menej ako 15 mesiacov, možno preukázať aj základným imaním podľa informácií z obchodného registra, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo otváracou súvahou zostavenou ku dňu vzniku podniku.
(6)
Odborná spôsobilosť vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje skúškou z predmetov uvedených v osobitnom predpise24) pred skúšobnou komisiou alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.25)
(7)
Skúšky sa môže zúčastniť ten, kto podá najneskôr sedem dní pred termínom skúšky dopravnému správnemu orgánu písomnú prihlášku na vykonanie skúšky. Predpoklady na oslobodenie od skúšky je žiadateľ povinný preukázať ku dňu podania žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti“). Skúšobná komisia čiastočne alebo úplne oslobodí od skúšky podľa odseku 6 toho, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie, ktorého obsahové zameranie je zhodné s predmetmi skúšky. Od skúšky je oslobodený ten, kto
a)
je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na medzinárodnú dopravu vydaného v Slovenskej republike od 1. septembra 2002 alebo
b)
pred 4. decembrom 2009 v niektorom členskom štáte sústavne počas najmenej desiatich rokov riadil podnik cestnej dopravy.26)
(8)
Skúška podľa odseku 6 pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Do ústnej časti postupuje ten, kto dosiahne požadovaný výsledok v písomnej časti. Ten, kto na skúške neuspel, môže podať prihlášku na opakovanú skúšku. Opakovanú skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa konania neúspešnej skúšky; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 9 druhej vety.
(9)
Tomu, kto úspešne absolvoval skúšku, a tomu, kto bol od skúšky oslobodený podľa odseku 7, dopravný správny orgán vydá na základe písomnej žiadosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Ak žiadateľ nesplní podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti do 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia, osvedčenie sa nevydá. Ak dôjde k strate, zničeniu, poškodeniu alebo odcudzeniu osvedčenia, dopravný správny orgán vydá na základe odôvodnenej písomnej žiadosti držiteľa osvedčenia duplikát osvedčenia.
(10)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané v inom členskom štáte podľa osobitného predpisu27) je platné aj v Slovenskej republike v rozsahu získanej odbornej spôsobilosti.
(11)
Prevádzkovateľ cestnej dopravy musí vymenovať aspoň jedného vedúceho dopravy, ktorý spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.28) Prevádzkovateľ cestnej dopravy môže vymenovať za vedúceho dopravy aj osobu, ktorá nie je skutočne spojená s podnikom, za podmienok podľa osobitného predpisu.29)
(12)
Vedúci dopravy môže riadiť dopravné činnosti najviac v štyroch rozličných podnikoch s vozidlovým parkom, v ktorom je spolu najviac 50 vozidiel; toto obmedzenie počtu vozidiel sa nevzťahuje na vedúceho dopravy, ktorý je skutočne spojený s podnikom28) a riadi iba jeden podnik.
(13)
Prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, musí mať najmenej jedného vedúceho dopravy samostatne pre každú z nich; to neplatí, ak vedúci dopravy má osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre oba druhy cestnej dopravy.
(14)
Prihláška na vykonanie skúšky podľa odseku 7 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, dátum narodenia, štátna príslušnosť, telefonický alebo e-mailový kontakt a podpis. Žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 9 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, telefonický alebo e-mailový kontakt a podpis.
(15)
Vzor prihlášky na vykonanie skúšky a vzor žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti zverejní Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v elektronickej podobe.
§ 7
Všeobecné povinnosti dopravcu v cestnej doprave
Dopravca je povinný
a)
prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku,
b)
označiť každé prevádzkované vozidlo svojím obchodným menom; to sa nevzťahuje na zahraničného dopravcu,
c)
zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb,
d)
zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení podľa § 5 ods. 1 alebo o licencii Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,
e)
zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,
f)
zamestnávať ako vedúceho dopravy len osobu, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti; ak ide o osobu z iného členského štátu, uznanú odbornú kvalifikáciu a ak ide o cudzinca z tretieho štátu, aj osvedčenie vodiča30) a pracovné povolenie,
g)
zamestnávať len takých vodičov, ktorí absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik, ak takej povinnosti podľa osobitného predpisu30a) podliehajú,
h)
oznámiť dopravnému správnemu orgánu osobu, ktorú vymenoval za vedúceho dopravy, alebo zmenu v osobe vedúceho dopravy, zmenu údaja evidovaného vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy, a ak ide o právnickú osobu, aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, a to do 15 dní od zmeny,
i)
byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave, ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu,30b)
j)
byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare v medzinárodnej doprave, ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu.30c)
DRUHÁ ČASŤ
PREVÁDZKOVANIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV CESTNEJ DOPRAVY
§ 8
Osobná doprava
(1)
Prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu.
(2)
Autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú.31)
(3)
Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy podľa odseku 1 vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je prevádzkovaním taxislužby.
§ 9
Pravidelná doprava
(1)
Pravidelnou dopravou z hľadiska dopravnej obslužnosti územia je mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava.
(2)
Mestskú dopravu možno prevádzkovať spolu s mestskou električkovou dopravou a mestskou trolejbusovou dopravou ako jednotný mestský dopravný systém vzájomne zosúladených a prepojených liniek a harmonogramu spojov na základe jednotného prepravného poriadku s jednotným systémom predaja cestovných lístkov.
(3)
Diaľkovú dopravu možno prevádzkovať ako vnútroštátnu, ak celá trasa autobusovej linky je na území Slovenskej republiky, alebo ako medzinárodnú, ak trasa autobusovej linky presiahne aspoň raz štátnu hranicu Slovenskej republiky.
§ 10
Dopravná licencia
(1)
Dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu32) alebo podľa medzinárodnej zmluvy.
(2)
Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť, možno na ich zriadenie a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu. Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia.
(3)
Povoliť zriadenie autobusovej linky a udeliť dopravnú licenciu možno, ak
a)
žiadateľ je držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,
b)
prevádzkovanie pravidelnej dopravy na celej trase navrhovanej autobusovej linky umožňuje technický stav, priepustnosť ciest a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
c)
je zriadenie vnútroštátnej autobusovej linky v súlade s plánom dopravnej obslužnosti, alebo ak na jej zriadení je záujem dopravného správneho orgánu s prihliadnutím na záujem obcí, zamestnávateľov alebo verejnosti,
d)
žiadateľ má vlastnú alebo prenajatú dostatočnú technickú základňu potrebnú na obsluhu autobusovej linky a na prevádzkovanie pravidelnej dopravy na nej podľa cestovného poriadku.
(4)
V rozhodnutí o udelení dopravnej licencie môže dopravný správny orgán žiadateľovi uložiť povinnosť
a)
používať určitý druh alebo typ autobusu vzhľadom na jeho vek, prepravnú kapacitu, vybavenie alebo technickú úroveň,
b)
zabezpečiť v súlade s plánom dopravnej obslužnosti nadväznosť cestovného poriadku autobusovej linky prevádzkovanej vo verejnom záujme na cestovný poriadok iného druhu dopravy, najmä železničnej dopravy, s cieľom obmedziť paralelné trasy a súbežné spoje autobusov a vlakov; to neplatí, ak ide o jednorazovú prepravu veľkého počtu cestujúcich, najmä pri kultúrnych, športových alebo iných verejných podujatiach,
c)
zabezpečiť určený okruh služieb cestujúcim na autobusových staniciach,
d)
používať zastávku iba na nastupovanie alebo na vystupovanie cestujúcich,
e)
zabezpečiť informačné služby pre cestujúcich alebo určitý systém objednávania a predaja cestovných lístkov vrátane predaja s využitím elektronického média a elektronického systému.
(5)
Dopravná licencia vo vnútroštátnej doprave sa udeľuje najviac na desať rokov. Platnosť dopravnej licencie možno na žiadosť jej držiteľa predĺžiť, a to aj opakovane, ak sa nezmenili podmienky, ktoré viedli k jej udeleniu.
(6)
Platnosť dopravnej licencie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená, alebo jej odňatím. Ak držiteľom dopravnej licencie je fyzická osoba, platnosť dopravnej licencie zaniká aj dňom smrti jej držiteľa; prevádzkovať autobusovú linku môže dočasne dedič alebo iná osoba, a to najviac na tri mesiace. Ak takáto osoba do troch mesiacov odo dňa smrti držiteľa dopravnej licencie požiada o udelenie dopravnej licencie a spĺňa požiadavky na jej udelenie, dopravný správny orgán jej ju udelí; inak udelí dopravnú licenciu na autobusovú linku inému žiadateľovi.
(7)
Zmena dopravnej licencie sa vyžaduje na dočasné prenechanie autobusovej linky inému dopravcovi, na trvalú zmenu trasy autobusovej linky alebo na zmenu spôsobu jej prevádzkovania využitím vykonávajúceho dopravcu alebo subdodávateľa. Povoliť zmenu dopravnej licencie na žiadosť jej držiteľa možno, ak sa tým zabezpečí dodržanie podmienok udelenej dopravnej licencie podľa odsekov 3 a 4.
(8)
Dopravná licencia je trvalo neprenosná na inú osobu. Na trvalý prevod autobusovej linky na iného dopravcu pravidelnej dopravy je potrebné odňatie dopravnej licencie doterajšiemu držiteľovi a udelenie dopravnej licencie inému žiadateľovi.
(9)
Na zrušenie autobusovej linky je potrebné odňať dopravnú licenciu jej držiteľovi.
(10)
Dopravný správny orgán odníme dopravnú licenciu jej držiteľovi, ak
a)
mu bolo odňaté povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1alebo odňatá licencia Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,
b)
na jeho podnik bol vyhlásený konkurz,
c)
ďalej nie je schopný vykonávať pravidelnú dopravu z podnikateľských, technických alebo personálnych dôvodov,
d)
sa autobusová linka stala nepotrebnou vzhľadom na nezáujem cestujúcich,
e)
bez vážnej prekážky
1.
nezačal na autobusovej linke prevádzkovať pravidelnú dopravu podľa cestovného poriadku do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o udelení dopravnej licencie, alebo
2.
prestal prevádzkovať pravidelnú dopravu podľa cestovného poriadku na viac ako 15 pracovných dní,
f)
prevádzkovanie pravidelnej dopravy na autobusovej linke dlhodobo neumožňuje technický stav, priepustnosť ciest alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo
g)
závažným spôsobom alebo opakovane napriek upozorneniu dopravného správneho orgánu alebo orgánu odborného dozoru porušuje povinnosti dopravcu pravidelnej dopravy podľa tohto zákona alebo povinnosti vyplývajúce z dopravnej licencie a prepravného poriadku,
h)
o jej odňatie sám požiadal,
i)
bola na autobusovú linku vyhlásená obchodná verejná súťaž a dopravca, ktorý má udelenú dopravnú licenciu, nebol v tejto súťaži úspešný.
(11)
Pravidelnú vnútroštátnu dopravu, ktorú vykonáva dopravca so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike ako časť pravidelnej medzinárodnej autobusovej dopravy, možno povoliť podľa osobitného predpisu32) a len so súhlasom dopravných správnych orgánov v územných obvodoch na trase autobusovej linky. Dotknutý dopravný správny orgán súhlas neudelí, len ak doloží podrobnú analýzu podľa osobitného predpisu.32)
§ 11
Základné povinnosti dopravcu v pravidelnej doprave
Dopravca v pravidelnej doprave je povinný
a)
prevádzkovať pravidelnú dopravu na autobusovej linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou, cestovným poriadkom a so zmluvou o službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva o službách“) po celý čas ich platnosti (ďalej len „prevádzková povinnosť“),
b)
prepravovať cestujúcich podľa tarify (ďalej len „tarifná povinnosť“) a vydať cestujúcemu cestovný lístok alebo iný doklad potvrdzujúci zaplatenie cestovného alebo ho zaevidovať v elektronickom systéme, ak sa na zaplatenie cestovného použilo elektronické médium,
c)
uzatvoriť zmluvu o preprave osôb s každým cestujúcim pripraveným na zastávke na trase autobusovej linky v čase odchodu autobusu podľa cestovného poriadku (ďalej len „prepravná povinnosť“); to neplatí, ak je vyčerpaná kapacita autobusu podľa osvedčenia o evidencii, cestujúci nie je podľa prepravného poriadku spôsobilý na prepravu alebo prepravu na trase autobusovej linky dočasne znemožňuje aktuálny technický stav, priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,
d)
počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke mať uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené.
§ 12
Oprávnenia dopravcu voči cestujúcim
(1)
Dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť.
(2)
Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení
a)
vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
b)
uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2,
c)
vylúčiť z prepravy cestovnú batožinu, príručnú batožinu cestujúceho alebo jeho živé spoločenské zviera, ak sú prekážkou bezpečnej prepravy alebo pokojnej a pohodlnej prepravy, najmä ak obťažujú cestujúcich alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.
§ 13
Práva cestujúcich v pravidelnej doprave
(1)
Práva cestujúcich v diaľkovej doprave na autobusových linkách, ktorých trasa medzi východiskovou a cieľovou zastávkou presahuje 250 km, upravuje osobitný predpis.2)
(2)
Ak osobitný predpis33) neustanovuje inak, cestujúci má právo
a)
na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu autobusom spoja, na ktorý má cestovný lístok a miestenku až do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné,
b)
na prepravu príručnej batožiny, a ak to umožňujú prepravné podmienky alebo zmluva o preprave osôb, aj cestovnej batožiny a živého spoločenského zvieraťa v tom istom autobuse,
c)
požadovať od osádky autobusu a od dispečera potrebné cestovné informácie o podmienkach prepravy, ktorí sú povinní ich bezodkladne poskytnúť,
d)
požadovať od osádky autobusu ohlásenie zastávky,
e)
na vrátenie cestovného, ak sa neuskutočnila preprava, alebo na zľavu z cestovného, ak sa preprava uskutočnila oneskorene alebo dopravca nedodržal svoje záväzky zo zmluvy o preprave osôb.
(3)
Cestujúci s miestenkou kúpenou pred nastúpením do autobusu má právo na vyhradené miesto podľa miestenky, ak je pripravený na nastúpenie pred odjazdom autobusu z východiskovej zastávky alebo v čase nastupovania do autobusu na nácestnej zastávke podľa cestovného poriadku.
(4)
Cestujúci so zdravotným postihnutím, cestujúci so zníženou pohyblivosťou a pes so špeciálnym výcvikom sprevádzajúci týchto cestujúcich majú právo na vyhradené miesto.
(5)
Ak sa niektorý spoj zruší alebo ak sa preprava na ňom preruší alebo zastaví, cestujúci s platným cestovným lístkom má prednostné právo na náhradnú prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné, iným spojom tej istej autobusovej linky alebo iným spojom inej autobusovej linky toho istého dopravcu. Ak to nie je možné v ten istý deň, cestujúci má právo na bezplatnú prepravu späť do východiskovej zastávky a na vrátenie cestovného.
§ 14
Povinnosti cestujúcich v pravidelnej doprave
(1)
Cestujúci je povinný
a)
správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,
b)
poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
c)
nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu,
d)
zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
(2)
Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov potrebných na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
(3)
Povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov v rozsahu podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na cestujúceho, ktorý poškodil alebo znečistil autobus a nezaplatil na mieste paušálnu sumu náhrady škody alebo náhradu za vyčistenie autobusu.
(4)
Policajný zbor spolupracuje s dopravcom pri zisťovaní totožnosti cestujúceho, ktorý sa nepreukázal dokladom totožnosti podľa odseku 2. Policajný zbor je oprávnený poskytnúť dopravcovi identifikačné údaje cestujúceho v rozsahu a na účel podľa odseku 2.
§ 15
Cestovný poriadok
(1)
Pravidelná doprava na autobusovej linke sa uskutočňuje podľa cestovného poriadku.
(2)
Cestovný poriadok zostavuje dopravca samostatne pre každú autobusovú linku. Ak pravidelnú dopravu na jednej autobusovej linke prevádzkujú dvaja alebo viacerí dopravcovia, zostavujú jeden spoločný cestovný poriadok pre túto linku. V dopravnej licencii možno určiť alebo v zmluve o službách dohodnúť, že sa zostaví jeden cestovný poriadok aj vtedy, ak niekoľkí dopravcovia uskutočňujú pravidelnú dopravu na niekoľkých autobusových linkách, ktoré sú sčasti spoločné alebo na seba nadväzujú, križujú sa alebo inak súvisia.
(3)
Cestovný poriadok a jeho zmeny schvaľuje dopravný správny orgán. Ak cestovný poriadok upravuje trasu autobusovej linky a harmonogram spojov na základe plánu dopravnej obslužnosti alebo zmluvy o službách, schvaľuje ho, ako aj jeho zmeny, aj objednávateľ dopravných služieb (ďalej len „objednávateľ“). Objednávateľ pri schvaľovaní cestovného poriadku dbá o to, aby sa cestovný poriadok alebo jeho zmena čo najmenej dotkli plnenia záväzkov iných dopravcov a záväzkov v železničnej doprave a aby sa čo najlepšie využili dopravné kapacity s cieľom uspokojiť dopyt a požiadavky verejnosti na dopravné služby.
(4)
Cestovný poriadok sa zostavuje spravidla na jeden rok a jeho zmeny raz za polrok. Ak sa po schválení cestovného poriadku alebo jeho zmeny podstatne zmenili rozhodujúce okolnosti, najmä plán dopravnej obslužnosti, zmluva o službách, cestovný poriadok železničnej dopravy, požiadavky obcí alebo verejnosti na dopravné služby alebo technický stav, priechodnosť ciest na trase autobusovej linky, objednávateľ môže vo verejnom záujme nariadiť mimoriadnu zmenu cestovného poriadku.
(5)
Dopravca je povinný zverejniť cestovný poriadok a jeho zmenu v dostatočnom predstihu najneskôr 10 dní pred začiatkom platnosti na svojom webovom sídle, na autobusových staniciach a zastávkach, prípadne aj iným vhodným spôsobom. Dopravca je povinný zverejniť na svojom webovom sídle a na autobusových staniciach aj číslo nástupišťa, z ktorého autobus odchádza; to neplatí, ak táto informácia nie je vopred známa.
§ 16
Cestovný lístok a kontrola cestovných lístkov
(1)
Potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.
(2)
Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.
(3)
Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný.
(4)
Cestujúci je povinný
a)
mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b)
kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu,
c)
označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
(5)
Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
§ 17
Tarifa
(1)
Tarifa upravuje
a)
sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b)
sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c)
ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,
d)
ceny za prepravu autobusových zásielok,
e)
sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f)
podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
(2)
Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
(3)
Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.
§ 18
Dopravná obslužnosť
(1)
Dopravnou obslužnosťou na účely tohto zákona sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb na zabezpečenie pravidelnej dopravy na obsluhovanom území.
(2)
Primeraným rozsahom sa na účely odseku 1 rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv34) a prestupu, vzdialenosti k zastávkam, priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich.
§ 19
Objednávateľ
(1)
Ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná obslužnosť územia pravidelnou dopravou prevádzkovanou dopravcami na komerčnom základe ani železničnou dopravou, objednávateľ je oprávnený vo verejnom záujme objednať dopravné služby v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia.
(2)
Objednávateľom na účely tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je podľa zákona povinný organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia kraja alebo obce v pravidelnej doprave.
§ 20
Plán dopravnej obslužnosti
(1)
Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia objednávateľ zostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatvára s dopravcami zmluvy o službách.
(2)
Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti a musí zohľadniť prevádzkované železničné a autobusové linky a ich prepravnú kapacitu a ďalšie kapacitné možnosti dopravcov, technický stav ciest na trase autobusových liniek, kapacitné možnosti súbežnej železničnej dopravy a mestskej dráhovej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania prepravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu za službu vo verejnom záujme35) (ďalej len „príspevok“). Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ spolupracuje s objednávateľom dopravných služieb železničnej dopravy na zosúladení kapacitných a prevádzkových možností v železničnej doprave a v pravidelnej autobusovej doprave.
(3)
Plán dopravnej obslužnosti obsahuje najmä
a)
zoznam autobusových liniek alebo ich častí, na ktorých sa má uskutočňovať pravidelná doprava vo verejnom záujme,
b)
požiadavky na primeraný rozsah dopravných služieb,
c)
spôsob riešenia súbežnej dopravy, opatrenia na zabezpečenie koordinácie a nadväznosti na železničnú dopravu alebo na mestskú dráhovú dopravu,
d)
spôsob výpočtu a harmonogram poskytovania príspevku z verejného rozpočtu,
e)
možnosti úpravy sadzby základného cestovného alebo udelenia výlučného práva36) na dopravné služby na určitej autobusovej linke alebo na určitých zastávkach,
f)
ciele a zámery riešenia disproporcie dopytu a ponuky v určitom území vrátane potreby investícií do vozidlového parku, do technickej základne alebo do organizácie a trasy autobusových liniek.
(4)
Objednávateľ musí vypracovať plán dopravnej obslužnosti tak, aby riešil efektívnosť a hospodárnosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti, najmä racionálne usporiadanie pravidelnej dopravy s cieľom minimalizovať súbežné prepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravidelnej dopravy na železničnú dopravu a na mestskú dráhovú dopravu a aby podporoval integrované dopravné systémy. Pri vypracovaní plánu dopravnej obslužnosti je objednávateľ povinný dodržať obsahové náležitosti plánu dopravnej obslužnosti, minimálny rozsah, pravidlá zostavovania a štandardy dopravnej obslužnosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.
(5)
Plán dopravnej obslužnosti je podkladom na udeľovanie dopravných licencií, na uzatváranie zmlúv o službách a na zostavovanie cestovných poriadkov v pravidelnej doprave.
§ 21
Zmluva o službách
(1)
Účelom zmluvy o službách je zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe.
(2)
Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nemožno uzatvoriť na diaľkovú dopravu a na služby, ktoré sú vyňaté podľa osobitného predpisu.36a)
(3)
Objednávateľ je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému (§ 3 ods. 3).
(4)
Objednávateľ môže uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie podľa § 5 ods. 1 alebo licenciu Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, je držiteľom platnej dopravnej licencie a z hľadiska zabezpečovania dopravnej obslužnosti je spôsobilý splniť záväzok.37) Objednávateľ môže výnimočne uzatvoriť zmluvu o službách aj s dopravcom, ktorý ešte nemá dopravnú licenciu, s podmienkou, že do začatia plnenia záväzku ju získa.
(5)
Na spôsob výberu dopravcu a spôsob zadávania zmlúv o službách sa vzťahujú osobitné predpisy.38)
(6)
Zmluva o službách s dopravcom pravidelnej dopravy musí mať písomnú formu. Ak osobitný predpis neustanovuje inak,39) zmluva o službách obsahuje najmä
a)
presné vymedzenie záväzku, najmä vymedzenie územia alebo autobusových liniek, rozsah prepráv a ich časové rozloženie počas dňa a týždňa, ako aj povahu a rozsah výlučných práv, ak boli dohodnuté,
b)
prípustnosť plnenia záväzku vykonávajúcim dopravcom alebo subdodávateľom a vymedzenie jeho podielu na prevádzkovaní autobusovej linky,
c)
tarifu, najmä maximálnu sadzbu základného cestovného a cestovného vybraných skupín cestujúcich,40)
d)
spôsob výpočtu príspevku a harmonogram jeho postupnej úhrady,
e)
spôsob kontroly plnenia záväzku a spôsob vykazovania jeho plnenia,
f)
nápravné opatrenia a možné sankcie za neplnenie záväzku,
g)
platnosť zmluvy v rozsahu podľa osobitného predpisu.41)
(7)
V zmluve o službách s dopravcom pravidelnej dopravy nemožno obmedziť poskytnutie údajov súvisiacich s poskytovaním služieb podľa tohto zákona.
(8)
Ak bola zmluva o službách uzatvorená priamym zadaním s dopravcom, nad ktorým objednávateľ vykonáva kontrolu alebo má na neho hoci len minimálny vplyv, musí byť súčasťou obsahu zmluvy o službách aj mechanizmus umožňujúci návratnosť nadmernej úhrady príspevku do rozpočtu objednávateľa a požiadavky podľa osobitného predpisu.42) Takto uzatvorená zmluva o službách obsahuje aj náklady na zamestnancov dopravcu dohodnuté v kolektívnej zmluve, ktoré sú spojené s plnením záväzku.
(9)
Súčasťou obsahu zmluvy o službách sú aj požiadavky na normy kvality a bezpečnosti pravidelnej dopravy vo verejnom záujme vrátane technických noriem vzťahujúcich sa na prepravu cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a požiadavky na vek, vybavenie a technickú úroveň autobusov.
(10)
Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný počas trvania záväzku pri kúpe alebo lízingu autobusov, ktorých predpokladaná cena bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa osobitného predpisu,43) zohľadniť energetické a environmentálne vplyvy prevádzky vozidiel počas ich životnosti podľa osobitného predpisu.44)
(11)
Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný poskytnúť objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme.
§ 22
Príspevok
(1)
Úhradu od objednávateľa za záväzok tvorí príspevok dohodnutý v zmluve o službách. Príspevok sa uhrádza z rozpočtu objednávateľa.
(2)
Výška príspevku sa dohodne podľa rozsahu objednávaných dopravných služieb v záväzku podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom.45)
(3)
Objednávateľ uhrádza príspevok postupne podľa harmonogramu a podmienok dohodnutých v zmluve o službách a po skončení rozpočtového roka uskutoční celkové vyúčtovanie na základe vyhodnotenia plnenia záväzku.
(4)
Ak trasa autobusovej linky vedie cez územie dvoch alebo viacerých objednávateľov, zmluvu o službách uzatvára ten z nich, na ktorého území je jej východisková zastávka. Na príspevku za služby vo verejnom záujme sa podieľa každý vyšší územný celok, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka, ak sa nedohodnú inak. Na úhradu nákladov dopravných služieb môžu prispieť aj obce a mestské časti, v ktorých prospech vznikol záväzok, ako aj zamestnávatelia, ktorých požiadavky na dopravné služby pre svojich zamestnancov boli zohľadnené v pláne dopravnej obslužnosti a dohodnuté v obsahu záväzku.
(5)
Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný viesť evidenciu nákladov a výnosov z plnenia záväzku oddelene od evidencie nákladov a výnosov z ostatných poskytovaných dopravných služieb.
(6)
Ak sa v zmluve o službách nedohodne inak, príspevok možno použiť len na úhradu plnenia záväzku.
§ 23
Povinnosti iných osôb
(1)
Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný odplatne na základe zmluvy za rovnakých podmienok sprístupniť priestory a poskytovať služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú v nej zastávku. Zriaďovateľ zastávky mimo autobusovej stanice je povinný umožniť inému dopravcovi jej používanie. Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný na svojom webovom sídle zverejniť podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka.
(2)
Zriaďovateľom zastávky je obec, na území ktorej sa autobusová zastávka zriaďuje, ak zriaďovateľom zastávky nie je iná osoba.
(3)
Označník a informačnú tabuľu na autobusovej stanici je povinný zriadiť a udržiavať vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice po dohode s dopravcami, ktorí majú v nej zastávku; na zastávke mimo autobusovej stanice má túto povinnosť ten dopravca, ktorý má na nej najviac autobusových spojov, ak sa dopravcovia nedohodli inak.
(4)
Vlastník alebo správca cesty, po ktorej vedie trasa autobusovej linky, je povinný v nevyhnutnom rozsahu strpieť zriadenie zastávky a umiestnenie jej označníka, prístrešku pre cestujúcich a zariadenia na automatizovaný výdaj cestovných lístkov a umožniť ich údržbu a opravy.
(5)
Vlastník autobusovej čakárne a prístrešku pre cestujúcich a zriaďovateľ zastávky sú povinní udržiavať ich v prevádzkyschopnom stave a čisté, ako aj stavebne ich bezbariérovo upraviť pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou.
§ 24
Osobitná pravidelná doprava
(1)
Osobitnou pravidelnou dopravou je pravidelná doprava pre vopred dohodnuté skupiny cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, najmä doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania a žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a späť. Uskutočňuje sa na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami v dohodnutej periodicite.
(2)
Osobitná pravidelná doprava môže byť súbežná s trasou autobusovej linky pravidelnej dopravy s využívaním jej zastávok a prístreškov podľa dohody s jej prevádzkovateľom alebo samostatná po vlastnej trase s vlastnými zastávkami.
(3)
Dopravca má v osobitnej pravidelnej doprave prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len vo vzťahu k dohodnutej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť.
(4)
Dopravca v osobitnej pravidelnej doprave je povinný používať na plnenie dopravných služieb vhodné autobusy, ktoré sú uspôsobené alebo vybavené na prepravu dohodnutých skupín cestujúcich, ak ich preprava, nastupovanie alebo vystupovanie vyžaduje osobnú asistenciu, inú pomoc alebo použitie technického zariadenia.
(5)
Používané autobusy musia byť popri označení obchodným menom dopravcu označené vpredu a vzadu názvom cieľovej zastávky a nápisom označujúcim osobitnú pravidelnú dopravu, napríklad Školský autobus, Zmluvná preprava alebo obchodným menom objednávateľa prepravy.
§ 25
Príležitostná doprava
(1)
Príležitostná doprava sa uskutočňuje na základe dohody s objednávateľom príležitostnej dopravy ako jednorazová zmluvná preprava dohodnutej skupiny cestujúcich po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami.
(2)
Dopravca príležitostnej dopravy má prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len voči prepravovanej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť.
(3)
Z príležitostnej dopravy je vylúčená preprava autobusových zásielok a stojacich cestujúcich.
(4)
Používané autobusy a autokary musia byť popri označení obchodným menom dopravcu príležitostnej dopravy označené vpredu a vzadu nápisom Zájazd.
(5)
Držiteľ dopravnej licencie na pravidelnú dopravu môže vykonávať vnútroštátnu príležitostnú dopravu a na základe jazdného listu46) aj medzinárodnú príležitostnú dopravu.
§ 26
Taxislužba
(1)
Taxislužba je prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča ako prepravy jednotlivých cestujúcich alebo skupiny cestujúcich do cieľového miesta podľa zmluvy o preprave osôb.
(2)
Dopravca má prevádzkovú povinnosť v rozsahu koncesie, prepravnú povinnosť v rozsahu prepravného poriadku a tarifnú povinnosť podľa tarify.
(3)
Dopravca môže ponúkať poskytovanie taxislužby zverejnením základných podmienok ich poskytovania na stanovišti taxislužby, na svojom webovom sídle, na vozidlách taxislužby, formou reklamy, prostredníctvom dispečingu a propagáciou objednávkovej služby.
(4)
Dispečingom sa na účely tohto zákona rozumie sprostredkovanie služieb prepravy osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča prostredníctvom telefónu, digitálnej platformy46b) alebo iným spôsobom.
(5)
Dopravca môže uzavrieť zmluvu o preprave osôb s cestujúcim
a)
prostredníctvom vodiča vozidla taxislužby,
b)
vo svojom sídle,
c)
na inom vopred zverejnenom mieste, alebo
d)
prostredníctvom dispečingu.
(6)
Cena za prepravu môže byť
a)
určená na základe prejdenej vzdialenosti alebo času, alebo
b)
dohodnutá pred začatím prepravy prostredníctvom digitálnej platformy, písomne, telefonicky alebo iným spôsobom.
(7)
Ak cena za prepravu je určená na základe prejdenej vzdialenosti alebo času, vozidlo taxislužby musí byť vybavené funkčným taxametrom, ktorý spĺňa požiadavky na určené meradlá,46c) umožňuje cestujúcemu počas prepravy sledovať okamžitú cenu cestovného a ktorý vydáva potvrdenku o zaplatenom cestovnom.
(8)
Prepravný poriadok musí byť zverejnený na webovom sídle prevádzkovateľa taxislužby alebo prevádzkovateľa dispečingu, ak ho prevádzkovateľ taxislužby alebo prevádzkovateľ dispečingu zriadil, alebo musí byť k dispozícii vo vozidle alebo musí byť k dispozícii prostredníctvom digitálnej platformy, ak sa taxislužba prevádzkuje prostredníctvom digitálnej platformy.
(9)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť podrobnosti o výkone taxislužby na území obce.
§ 27
Koncesia
(1)
Prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona.
(2)
Koncesia oprávňuje dopravcu ponúkať dopravné služby a uzatvárať zmluvy o preprave osôb. Koncesia zároveň oprávňuje dopravcu prevádzkovať dispečing.
(3)
Koncesiu je možné udeliť žiadateľovi, ktorý
a)
má pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte,
b)
je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný podľa odsekov 4 a 5,
d)
má najmenej jedno vlastné vozidlo, alebo jedno prenajaté vozidlo alebo jedno vozidlo na lízing alebo jedno vypožičané46d) vozidlo, ktoré spĺňa podmienky podľa odseku 16.
(4)
Za bezúhonného sa na účely výkonu prevádzkovateľa taxislužby, prevádzkovateľa dispečingu a vodiča vozidla taxislužby nepovažuje ten,
a)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a odsúdenie nebolo zahladené,
b)
kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s cestnou premávkou a odsúdenie nebolo zahladené,
c)
kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s poskytovaním služieb zákazníkom a odsúdenie nebolo zahladené,
d)
komu bol súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo alebo bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v priestupkovom konaní, dokiaľ zákaz trvá,
e)
komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa § 48 ods. 7 spočívajúca v zákaze prevádzkovania taxislužby alebo prevádzkovania dispečingu, ak ide o žiadateľa o koncesiu, dokiaľ zákaz trvá, alebo
f)
komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa § 48 ods. 7 spočívajúca v zákaze prevádzkovania dispečingu, ak ide o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie dispečingu, dokiaľ zákaz trvá.
(5)
Ak ide o právnickú osobu, podmienku podľa odseku 3 písm. c) musí spĺňať táto právnická osoba a osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu.
(6)
Bezúhonnosť sa na účely výkonu prevádzkovateľa taxislužby, prevádzkovateľa dispečingu a vodiča vozidla taxislužby preukazuje
a)
výpisom z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, a
b)
výpisom z registra trestov,46a) ak ide o cudzinca, výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého je občanom, nie starším ako tri mesiace.
(7)
Koncesia sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti koncesie.
(8)
Koncesia je trvalo neprenosná na inú osobu. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa koncesie na iného, dopravný správny orgán odníme koncesiu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom taxislužby, ak mu dopravný správny orgán udelí koncesiu.
(9)
Na dočasné najviac šesťmesačné prenechanie prevádzkovania taxislužby inému prevádzkovateľovi taxislužby sa vyžaduje rozhodnutie dopravného správneho orgánu o dočasnej zmene koncesie, a to na žiadosť držiteľa koncesie z dôvodu vážnej prekážky prevádzkovania taxislužby, alebo ak sa tým zabezpečí dodržanie podmienok prevádzkovania taxislužby podľa koncesie. So zmenou koncesie musí súhlasiť dočasný prevádzkovateľ taxislužby.
(10)
Platnosť koncesie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená, alebo jej odňatím.
(11)
Ak držiteľom koncesie je fyzická osoba, platnosť koncesie zaniká aj dňom smrti jej držiteľa, ak v prevádzkovaní taxislužby nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; koncesia však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v odseku 15.
(12)
V prevádzkovaní taxislužby môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa koncesie pokračovať
a)
dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
b)
dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie taxislužby,
c)
pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní taxislužby nepokračujú dedičia,
d)
správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
(13)
Osoby uvedené v odseku 12 sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa koncesie písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní taxislužby.
(14)
Osoby podľa odseku 12 musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa odseku 4. Na tento účel sú osoby podľa odseku 12 povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa koncesie predložiť na dopravný správny orgán
a)
výpis z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, a
b)
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,46a) a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace.
(15)
Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 13 oznámi osobám podľa odseku 12, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania taxislužby, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní taxislužby z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie taxislužby.
(16)
Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa koncesie môžu osoby uvedené v odseku 12 písm. a) až c) pokračovať v prevádzkovaní taxislužby najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie taxislužby; ustanovenie odseku 14 sa použije rovnako. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa koncesie nenadobudnú koncesiu, nemôžu ďalej taxislužbu prevádzkovať.
(17)
Vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je zaevidované v koncesii a spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.46e)
(18)
Dopravný správny orgán vydá osvedčenie vozidla taxislužby na každé evidenčné číslo vozidla taxislužby.
(19)
Dopravný správny orgán odníme koncesiu, ak
a)
jej držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona,
b)
na podnik bol vyhlásený konkurz, alebo
c)
jej držiteľ o jej odňatie sám požiadal.
(20)
Dopravný správny orgán odníme koncesiu, ak jej držiteľ aj po upozornení prevádzkuje taxislužbu alebo dispečing v rozpore so zákonom, osobitnými predpismi alebo prepravným poriadkom.
(21)
Prevádzkovateľ taxislužby, ktorému bola odňatá koncesia podľa odsekov 19 alebo 20, môže opätovne požiadať o koncesiu alebo o povolenie na prevádzkovanie dispečingu najskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí koncesie.
§ 28
Prevádzkovanie dispečingu
(1)
Na prevádzkovanie dispečingu, prostredníctvom ktorého sa sprostredkovávajú služby prepravy, je potrebné povolenie na prevádzkovanie dispečingu alebo koncesia podľa § 27.
(2)
Povolenie na prevádzkovanie dispečingu je možné udeliť žiadateľovi, ktorý
a)
má pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte,
b)
je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný podľa § 27 ods. 4 a 5.
(3)
Povolenie na prevádzkovanie dispečingu sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti povolenia na prevádzkovanie dispečingu.
(4)
Povolenie na prevádzkovanie dispečingu je trvalo neprenosné na inú osobu. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu na iného, dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom dispečingu, ak mu dopravný správny orgán udelí povolenie na prevádzkovanie dispečingu; to neplatí, ak nadobúdateľ podniku je držiteľom koncesie.
(5)
Platnosť povolenia na prevádzkovanie dispečingu zaniká uplynutím času, na ktorý bolo udelené, alebo jeho odňatím.
(6)
Ak držiteľom povolenia na prevádzkovanie dispečingu je fyzická osoba, platnosť povolenia na prevádzkovanie dispečingu zaniká aj dňom smrti jeho držiteľa, ak v prevádzkovaní dispečingu nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; povolenie na prevádzkovanie dispečingu však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10.
(7)
V prevádzkovaní dispečingu môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu pokračovať
a)
dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
b)
dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie dispečingu,
c)
pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní dispečingu nepokračujú dedičia,
d)
správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
(8)
Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní dispečingu.
(9)
Osoby podľa odseku 7 musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 27 ods. 4. Na tento účel sú osoby podľa odseku 7 povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu predložiť na dopravný správny orgán
a)
výpis z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, a
b)
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,46a) a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace.
(10)
Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 oznámi osobám podľa odseku 7, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania dispečingu, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní dispečingu z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie dispečingu.
(11)
Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu môžu osoby uvedené v odseku 7 písm. a) až c) pokračovať v prevádzkovaní dispečingu najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie dispečingu; ustanovenie odseku 9 sa použije rovnako. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu nenadobudnú povolenie na prevádzkovanie dispečingu, nemôžu ďalej dispečing prevádzkovať.
(12)
Dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu, ak
a)
jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona,
b)
na podnik bol vyhlásený konkurz, alebo
c)
jeho držiteľ o jeho odňatie sám požiadal.
(13)
Dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu, ak jeho držiteľ aj po upozornení prevádzkuje dispečing v rozpore so zákonom, osobitnými predpismi alebo prepravným poriadkom.
(14)
Prevádzkovateľ dispečingu, ktorému bolo odňaté povolenie na prevádzkovanie dispečingu podľa odsekov 12 alebo 13, môže opätovne požiadať o povolenie na prevádzkovanie dispečingu alebo o koncesiu najskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie dispečingu.
§ 29
Všeobecné povinnosti prevádzkovateľa taxislužby a prevádzkovateľa dispečingu
(1)
Prevádzkovateľ taxislužby je povinný
a)
zabezpečiť poskytovanie služieb prostredníctvom vodičov vozidiel taxislužby, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi taxislužby,46f) ak nie je touto osobou prevádzkovateľ taxislužby,
b)
zabezpečiť poskytovanie služieb len prostredníctvom vozidiel, ktoré sú zaevidované v koncesii,
c)
prevádzkovať taxislužbu podľa prepravného poriadku; ak sa taxislužba prevádzkuje prostredníctvom dispečingu, prevádzkovateľ taxislužby môže vykonávať prepravu podľa prepravného poriadku dispečingu,
d)
označiť každé prevádzkované vozidlo na predných ľavých a predných pravých dverách obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby,
e)
označiť vozidlo na pravých predných dverách a vo vnútri vozidla taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho základnou sadzbou cestovného; to neplatí, ak cena je dohodnutá pred začatím prepravy,
f)
označiť každé vozidlo pevným alebo odnímateľným strešným svietidlom s nápisom TAXI akejkoľvek farby okrem modrej, červenej alebo oranžovej,
g)
zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia koncesie,
h)
zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bolo osvedčenie vozidla taxislužby,
i)
mať na každých 15 prevádzkovaných vozidiel taxislužby najmenej jedno vozidlo taxislužby, ktoré je počtom sedadiel alebo veľkosťou batožinového priestoru alebo ložného priestoru uspôsobené alebo vybavené na prepravu viac ako štyroch a najviac ôsmich cestujúcich, vybraných skupín cestujúcich s príslušenstvom, veľkého počtu kusov batožiny alebo rozmernej batožiny,
j)
poskytnúť údaje o prevádzkovaných vozidlách, o ich prevádzke a o osobách, prostredníctvom ktorých vykonal prepravu, a o im plynúcich príjmoch do 30 kalendárnych dní od vyžiadania orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,46g)
k)
oznámiť dopravnému správnemu orgánu zmenu údajov uvedených v koncesii do 15 dní od zmeny; ak ide o právnickú osobu, oznámiť aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu.
(2)
Prevádzkovateľ dispečingu je povinný
a)
sprostredkovať prepravu len prostredníctvom prevádzkovateľov taxislužby,
b)
sprostredkovať prepravu len vozidlami taxislužby, ktoré sú zapísané v koncesii,
c)
vypracovať prepravný poriadok a zverejniť ho podľa § 26 ods. 8,
d)
poskytnúť údaje o prevádzkovaných vozidlách, o ich prevádzke a o osobách, prostredníctvom ktorých sprostredkoval prepravu, a o im plynúcich príjmoch do 30 kalendárnych dní od vyžiadania orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,46g)
e)
oznámiť dopravnému správnemu orgánu zmenu údajov uvedených v povolení na prevádzkovanie dispečingu do 15 dní od zmeny; ak ide o právnickú osobu, oznámiť aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu.
§ 30
Vodič vozidla taxislužby
(1)
Vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby (ďalej len „preukaz vodiča“).
(2)
Preukaz vodiča je možné vydať tomu, kto je
a)
držiteľom vodičského oprávnenia skupiny alebo podskupiny oprávňujúcej viesť vozidlo taxislužby,
b)
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
zdravotne spôsobilý na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu46h) (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“),
d)
psychicky spôsobilý na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu46h) (ďalej len „psychická spôsobilosť“),
e)
bezúhonný podľa § 27 ods. 4 a 5.
(3)
Zdravotná spôsobilosť na účely vydania preukazu vodiča sa preukazuje dokladom o zdravotnej spôsobilosti nie starším ako tri mesiace.
(4)
Psychická spôsobilosť na účely vydania preukazu vodiča sa preukazuje dokladom o psychickej spôsobilosti nie starším ako tri mesiace.
(5)
Vodič vozidla taxislužby je povinný poskytovať dopravné služby podľa prepravného poriadku, najmä
a)
prepraviť cestujúceho z vopred dohodnutého miesta a prepraviť cestujúceho, ktorý prejaví záujem o prepravu na stanovišti taxislužby, na obvyklom mieste na pravidelnej trase prepravy alebo kdekoľvek na ceste okrem zastávok pravidelnej dopravy, alebo kdekoľvek podľa informácií z digitálnej platformy,
b)
používať pevné alebo odnímateľné strešné svietidlo s nápisom TAXI akejkoľvek farby okrem modrej, červenej alebo oranžovej,
c)
naložiť a upevniť cestovnú batožinu a iné veci cestujúceho a po skončení prepravy ich vyložiť,
d)
umožniť cestujúcemu pohľad na displej taxametra počas jazdy od nastúpenia až po vystúpenie, ak je cena za prepravu určená na základe prejdenej vzdialenosti alebo času,
e)
uskutočniť prepravu po najkratšej trase prepravy, ktorú umožňuje dopravná situácia; inú trasu prepravy môže použiť len so súhlasom cestujúceho alebo na jeho návrh, alebo ak ide o vopred známu pravidelnú trasu prepravy skupiny cestujúcich,
f)
vydať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom alebo poslať potvrdenie o zaplatenom cestovnom cestujúcemu elektronicky; kópia v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby,
g)
mať vo vozidle taxislužby kompletné tarifné podmienky a umožniť cestujúcemu na požiadanie nahliadnuť do nich alebo umožniť prístup k nim prostredníctvom digitálnej platformy.
(6)
Vodič vozidla taxislužby môže odmietnuť vykonať prepravu alebo nedokončiť začatú prepravu, ak
a)
to neumožňuje technický stav a priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na trase prepravy najmä v dôsledku poveternostných vplyvov, poškodenia pozemnej komunikácie alebo dopravnej nehody,
b)
správanie sa cestujúceho, najmä ak je agresívny alebo ozbrojený, alebo čas prepravy, cieľové miesto, trasa prepravy alebo iné okolnosti vzbudzujú u vodiča obavu o svoje zdravie, o bezpečnosť prepravy alebo o vozidlo taxislužby,
c)
vzhľadom na stav cestujúceho hrozí znečistenie vozidla taxislužby alebo obťažovanie vodiča počas jazdy,
d)
cestujúci napriek upozorneniu vo vozidle taxislužby fajčí, konzumuje jedlo a nápoje alebo kŕmi prepravované zviera alebo na prednom sedadle manipuluje s príručnou batožinou, novinami, mapou alebo inou vecou, ktorou možno obmedziť výhľad vodiča alebo ohroziť vedenie vozidla taxislužby, alebo
e)
cestujúci má batožinu, ktorú vzhľadom na jej početnosť, veľkosť, hmotnosť alebo tvar nie je možné naraz prepraviť, alebo chce prepravovať zvieratá, ktoré vzhľadom na ich veľkosť, početnosť alebo správanie nie je možné prepraviť v priestore pre cestujúcich ani v batožinovom priestore.
(7)
Ak je prevádzkovateľ taxislužby zároveň vodičom vozidla taxislužby, ustanovenia odsekov 1 až 6 sa na neho vzťahujú rovnako.
(8)
Dopravný správny orgán odníme preukaz vodiča, ak jeho
a)
držiteľovi bolo odobraté alebo obmedzené vodičské oprávnenie podľa osobitného predpisu,46i)
b)
držiteľ nespĺňa podmienku spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
držiteľ stratil zdravotnú spôsobilosť,
d)
držiteľ stratil psychickú spôsobilosť,
e)
držiteľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti.
(9)
Odňatý preukaz vodiča dopravný správny orgán obnoví a vráti jeho držiteľovi bezodkladne po tom, čo sa dozvie o pominutí dôvodov na jeho odňatie.
(10)
Orgán odborného dozoru zadrží preukaz vodiča, ak zistí dôvody na jeho odňatie podľa odseku 8. O zadržaní preukazu vodiča vydá jeho držiteľovi potvrdenie. Zadržaný preukaz vodiča orgán odborného dozoru zašle bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní príslušnému dopravnému správnemu orgánu. Dopravný správny orgán vráti zadržaný preukaz vodiča bezodkladne po tom, čo sa dozvie o pominutí dôvodov na jeho zadržanie.
(11)
Vodič taxislužby, ktorému bol zadržaný alebo odňatý preukaz vodiča, nesmie vykonávať taxislužbu.
(12)
Vzor žiadosti o vydanie preukazu vodiča zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle v elektronickej podobe.
§ 31
Prepravné povolenie v medzinárodnej doprave
(1)
Dopravca so sídlom v Slovenskej republike potrebuje na uskutočnenie prepravy do iného štátu, z iného štátu alebo cez územie iného štátu prepravné povolenie príslušného orgánu tohto štátu alebo licenciu medzinárodnej organizácie.
(2)
Ak príslušný orgán iného štátu alebo medzinárodná organizácia hromadne poskytne prepravné povolenia alebo licencie dopravnému správnemu orgánu, ten ich odovzdá dopravcom so sídlom v Slovenskej republike.
(3)
Ak dopravca nevyužije prepravné povolenie na uskutočnenie prepravy alebo závažne poruší svoju povinnosť v cestnej doprave týkajúcu sa osádky vozidla alebo technického stavu vozidla počas uskutočňovania prepravy na základe prepravného povolenia podľa odseku 1, dopravný správny orgán mu môže odoprieť odovzdanie ďalších prepravných povolení do tohto štátu.
(4)
Prepravné povolenie podľa odseku 1 nemožno odovzdať osobe, ktorá nie je dopravcom s licenciou Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, ani dopravcovi, ktorý použil na prepravu cudzie prepravné povolenie, sfalšoval prepravné povolenie alebo sfalšované prepravné povolenie vedome použil.
(5)
Dopravca v nákladnej doprave so sídlom v inom štáte potrebuje na uskutočnenie prepravy na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky prepravné povolenie Slovenskej republiky alebo licenciu medzinárodnej organizácie.
(6)
Dopravný správny orgán je oprávnený zakázať dopravcovi so sídlom v inom štáte prepravu na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky, a to až na päť rokov, ak opakovane poruší dôležitú povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodnej zmluvy alebo z tohto zákona.
§ 32
Vozidlo prenajaté bez vodiča
(1)
Na prepravy v nákladnej doprave možno použiť aj prenajaté vozidlo, ak je evidované v Slovenskej republike alebo v štáte, v ktorom má nájomca sídlo alebo miesto podnikania, a sú v ňom tieto doklady:
a)
zmluva o prenájme vozidla alebo jej osvedčená kópia alebo osvedčený výpis z nej, v ktorom sú uvedené identifikačné údaje o prenajímateľovi, o nájomcovi, o vozidle, dátum uzavretia zmluvy a doba jej platnosti, a
b)
pracovná zmluva alebo jej osvedčená kópia obsahujúca názov zamestnávateľa, meno a priezvisko zamestnanca, dátum uzavretia a dobu platnosti zmluvy alebo iný doklad o pracovnom vzťahu vodiča k nájomcovi vozidla, ak vodič nie je zároveň nájomcom vozidla.
(2)
Prenajatým vozidlom na účely odseku 1 sa rozumie vozidlo, ktoré prenajímateľ nájomnou zmluvou za odplatu a na určenú dobu prenecháva bez vodiča na užívanie prevádzkovateľovi nákladnej dopravy na účet tretej osoby alebo na vlastný účet.
(3)
Zmluva o prenájme vozidla podľa odseku 1 písm. a) sa musí vzťahovať výhradne na prenájom vozidla bez vodiča a nesmie byť spojená so zmluvou uzavretou s tým istým podnikom, ktorej predmetom je poskytnutie vodiča alebo osádky.
§ 33
Kabotážna preprava
(1)
Ak osobitný predpis47) alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, dopravca so sídlom alebo s miestom podnikania v inom štáte môže vykonať prepravu medzi dvomi miestami na území Slovenskej republiky len na základe povolenia dopravného správneho orgánu.
(2)
Ak osobitný predpis47) alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, kabotážna preprava na území Slovenskej republiky je vylúčená pri pravidelnej doprave.
TRETIA ČASŤ
PREPRAVA NEBEZPEČNÝCH VECÍ
§ 34
Preprava nebezpečných vecí
(1)
V cestnej doprave možno prepravovať len nebezpečné veci, ktorých prepravu povoľuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná48) (ďalej len „dohoda ADR“); to neplatí, ak ide o
a)
prepravu nebezpečných vecí vykonávanú v plnom rozsahu v rámci hraníc uzavretej oblasti,
b)
prepravu výbušnín vozidlami ozbrojených síl alebo vozidlami ozbrojených bezpečnostných zborov pod ich trvalým dohľadom po celej trase prepravy,
c)
časovo obmedzené dopravné operácie s jednoznačne určenými nebezpečnými vecami, a to aj so zakázanými, ktoré individuálne výnimočne povolil dopravný správny orgán za dodržania podmienky, že nie je ohrozená bezpečnosť, alebo
d)
prepravu vozidiel vyradených z evidencie motorových vozidiel bez akumulátora, z ktorých nevytekajú prevádzkové kvapaliny a neuniká horľavý plyn.
(2)
Prepravu nebezpečných vecí na území Slovenskej republiky možno uskutočniť len spôsobom a za podmienok určených v dohode ADR a ustanovených týmto zákonom.
(3)
Prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len vozidlom vyhovujúcim požiadavkám dohody ADR a s použitím obalov, nádob, cisterien a kontajnerov, ktoré sú schválené a označené. Osobitné predpisy,49) ktoré ustanovujú typové bezpečnostné požiadavky na vozidlá a prepravné zariadenia a spôsoby ich používania, uskladňovania, čistenia, dezinfekcie a dekontaminácie a pravidlá manipulácie a prepravy výbušnín, rádioaktívnych látok, chemických látok, biologických a iných nebezpečných odpadov, živých mikroorganizmov a geneticky modifikovaných organizmov, musia byť dodržané pri balení a inej manipulácii pred prepravou, pri nakládke, počas prepravy a pri vykládke nebezpečných vecí.
(4)
Nebezpečné veci môže prepravovať len dopravca, ktorý vymenoval jedného alebo niekoľkých bezpečnostných poradcov, má potrebnú technickú základňu, vozidlá a prepravné zariadenia podľa odseku 3 a osádky vozidiel a ďalšie osoby zúčastnené na nakládke, vykládke alebo inej manipulácii s nebezpečnými vecami, ktoré boli zaškolené bezpečnostnými poradcami.
(5)
Každý, kto je zúčastnený na preprave nebezpečných vecí, je povinný dodržiavať pravidlá manipulácie a prepravy, bezpečnostné opatrenia určené na manipuláciu s nimi a na ich prepravu, dodržiavať pokyny bezpečnostných poradcov, a ak došlo k dopravnej nehode alebo inej havárii s únikom nebezpečných vecí, minimalizovať rozsah škôd na zdraví ľudí a zvierat, na majetku a na životnom prostredí.
(6)
Každý je povinný správať sa tak, aby nezvyšoval predvídateľné nebezpečenstvo hroziace z prepravovaných nebezpečných vecí.
§ 35
Povinnosti účastníkov prepravy nebezpečných vecí
(1)
Odosielateľ nebezpečných vecí je povinný odovzdať na prepravu zásielku nebezpečných vecí, ktorá je v súlade s požiadavkami tohto zákona, a
a)
presvedčiť sa, či nebezpečné veci sú správne zatriedené, a preveriť, či ich preprava cestnou dopravou je povolená,
b)
poskytnúť dopravcovi informácie a údaje v preukázateľnej forme, a ak je to potrebné, požadované prepravné a sprievodné doklady,
c)
používať len obaly, nádoby na voľne ložené látky a cisternové vozidlá, snímateľné cisterny, batériové vozidlá, viacčlánkové kontajnery na plyn, prenosné cisterny a cisternové kontajnery, ktoré boli schválené na prepravu príslušných látok a sú označené predpísaným spôsobom,
d)
dodržiavať predpisy o spôsobe odoslania a obmedzenia na odoslanie,
e)
zabezpečiť, aby vyprázdnené, nevyčistené a neodplynené cisterny alebo vyprázdnené, nevyčistené vozidlá a kontajnery na voľne ložené látky boli primerane označené bezpečnostnými značkami a aby vyprázdnené, nevyčistené cisterny boli uzavreté a predstavovali rovnaký stupeň nepriepustnosti, ako plné cisterny.
(2)
Ak odosielateľ nebezpečných vecí koná na príkaz tretej strany, tretia strana je povinná ho písomne informovať o preprave nebezpečných veci a sprístupniť mu všetky informácie a doklady, ktoré potrebuje na plnenie svojich povinností.
(3)
Príjemca nebezpečných vecí je povinný
a)
zásielku bezodkladne po jej dodaní zabezpečiť pred tretími osobami a bezpečne ju uskladniť,
b)
obhliadnuť zásielku, či prepravné obaly nemajú zjavné poškodenie, netesnosť alebo trhliny a či zásielka je v súlade so sprievodnými dokladmi a s ostatnými požiadavkami podľa dohody ADR,
c)
zabezpečiť manipuláciu s prepravnými obalmi až do ich vyčistenia alebo odplynenia.
(4)
Dopravca je povinný zabezpečiť prepravu nebezpečných vecí v súlade s požiadavkami tohto zákona, najmä
a)
preveriť, či je povolené nebezpečné veci určené na prepravu prepravovať cestnou dopravou,
b)
overiť, či odosielateľ poskytol pred začiatkom prepravy predpísané informácie k prepravovaným nebezpečným veciam, či sa v dopravných jednotkách nachádzajú predpísané doklady, alebo ak sa namiesto papierových dokladov používa elektronické spracovanie údajov alebo elektronická výmena údajov, či sú údaje k dispozícii počas prepravy spôsobom, ktorý je prinajmenšom rovnocenný papierovej dokumentácii,
c)
vizuálne sa presvedčiť, či vozidlo a náklad nemajú zjavné poškodenia, netesnosti alebo trhliny a či nechýba niektorá súčasť výstroja typovo schváleného vozidla,
d)
presvedčiť sa, či neuplynula lehota nasledujúcej skúšky cisternových vozidiel, batériových vozidiel, snímateľných cisterien, prenosných cisterien, cisternových kontajnerov a viacčlánkových kontajnerov na plyn,
e)
overiť, či vozidlo nie je preťažené,
f)
overiť, či boli na vozidlo pripevnené bezpečnostné nálepky a predpísané označenia,
g)
zabezpečiť, aby sa vo vozidle nachádzala osobitná výbava predpísaná písomnými pokynmi pre prípad nehody.
(5)
Ostatní účastníci prepravy nebezpečných vecí, ktorí sa podieľajú na ich balení, nakládke, plnení a čistení cisterien a iných prepravných zariadení a vykládke, sú povinní plniť povinnosti a dodržiavať opatrenia podľa dohody ADR a manipuláciou s nebezpečnými vecami poveriť len zamestnancov zaškolených bezpečnostným poradcom.
§ 36
Bezpečnostný poradca
(1)
Odosielateľ, dopravca, príjemca a ostatní účastníci prepravy nebezpečných vecí sú povinní písomne vymenovať jedného alebo niekoľkých bezpečnostných poradcov a uložiť im v súlade s požiadavkami dohody ADR konkrétne úlohy, ktoré majú pri preprave nebezpečných vecí zabezpečovať. Bezpečnostný poradca pripravuje pre povinnú osobu uvedenú v prvej vete výročnú správu za uplynulý kalendárny rok do 31. marca príslušného roku; povinná osoba archivuje výročnú správu po dobu ustanovenú v dohode ADR a predkladá ju na požiadanie dopravnému správnemu orgánu.
(2)
Funkciu bezpečnostného poradcu môže vykonávať vedúci dopravy alebo iný zamestnanec povinnej osoby podľa odseku 1 alebo na základe zmluvy pre povinnú osobu podľa odseku 1 právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
(3)
Bezpečnostným poradcom môže byť len ten, kto spĺňa požiadavky dohody ADR a má osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu na prepravu nebezpečných vecí (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu“) vydané dopravným správnym orgánom na základe školenia a skúšky, ktorých obsah upravuje dohoda ADR.
(4)
Povinnosti bezpečnostného poradcu v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí upravuje dohoda ADR.
§ 37
Školenie a skúška
(1)
Školenie bezpečnostných poradcov a vodičov tvorí výučba teórie a praktické cvičenia. Školenie musí byť zameraná na praktickú stránku prepravy nebezpečných vecí; jej rozsah a základný obsah upravuje dohoda ADR.
(2)
Skúšku organizuje a skúšobnú komisiu vymenúva a odvoláva dopravný správny orgán. Školenie zabezpečujú ním poverené právnické osoby (ďalej len „poverené zariadenie“).
(3)
Dopravný správny orgán poverí najviac na päť rokov školením právnickú osobu, ktorá o to požiada a preukáže, že
a)
je zapísaná v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri,49a)
b)
má vypracovaný plán výučby, v ktorom uvedie organizáciu, obsah a rozsah výučby teórie a praktických cvičení v súlade s dohodou ADR, predpokladaný počet účastníkov v jednotlivých kurzoch, skladbu vyučovacích predmetov a zoznam učebných materiálov,
c)
má lektorov s odbornými predpokladmi; v ich zozname uvedie meno a priezvisko, dosiahnuté vzdelanie a predmet výučby; prílohou zoznamu sú originály alebo úradne osvedčené kópie dokladov preukazujúcich odborné predpoklady a prax lektorov,
d)
má vo vlastníctve alebo v nájme miestnosti vhodné ako učebne, ktoré vyhovujú stavebno-technickým požiadavkám na pobytové miestnosti,
e)
má vo vlastníctve alebo v nájme vhodné priestory na praktické cvičenia, ktoré zo stavebno-technického hľadiska a z hľadiska vybavenia vyhovujú výučbe a praktickým cvičeniam hasenia požiaru a poskytnutia prvej pomoci pri zasiahnutí nebezpečnou látkou,
f)
má vypracovaný kontrolný systém sledovania výučby a praktických cvičení.
(4)
Lektor podľa odseku 3 písm. c) musí mať podľa obsahu a formy školenia niektorú z týchto kvalifikácií:
a)
úplné stredné vzdelanie v odboroch súvisiacich s prevádzkovaním cestnej dopravy alebo s výrobou a prepravou chemických látok a najmenej desať rokov odbornej praxe; to neplatí, ak ide o lektora praktických cvičení hasenia požiaru a poskytovania prvej pomoci pri zasiahnutí nebezpečnou látkou,
b)
úplné stredné odborné vzdelanie v odboroch jednotlivých tém školenia podľa dohody ADR a najmenej desať rokov odbornej praxe,
c)
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijných programoch, ktorých obsahové zameranie súvisí s prevádzkovaním cestnej dopravy alebo s výrobou a prepravou chemických alebo rádioaktívnych látok, a najmenej päť rokov odbornej praxe, alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a tri roky praxe v oblasti prepravy nebezpečných vecí, alebo
d)
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijných programoch, ktorých jednotlivé témy obsahovým zameraním súvisia s požiadavkami dohody ADR na školenie, a najmenej päť rokov odbornej praxe.
(5)
Dopravný správny orgán odníme poverenie právnickej osobe, ak
a)
získala poverenie na základe vedome nepravdivých údajov uvedených v žiadosti,
b)
písomne požiada o odňatie poverenia,
c)
napriek upozorneniu vykonáva školenie bezpečnostných poradcov a vodičov v rozpore s týmto zákonom alebo s dohodou ADR.
(6)
Rozhodnutia podľa odseku 3 a 5 môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby.
(7)
Tomu, kto absolvoval školenie a úspešne vyhovel skúške za podmienok podľa tohto zákona a dohody ADR, dopravný správny orgán vydá na základe písomnej žiadosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu alebo ADR osvedčenie o školení vodiča. V prípade podania žiadosti v listinnej podobe sa žiadosť podáva dopravnému správnemu orgánu výlučne prostredníctvom povereného zariadenia. Podaním žiadosti poverenému zariadeniu sa žiadosť považuje za podanú dopravnému správnemu orgánu dňom jej podania poverenému zariadeniu. Za zamestnanca môže žiadosť podať aj jeho zamestnávateľ. Podaním žiadosti sa žiadateľ súčasne prihlasuje na školenie u povereného zariadenia. Žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu bez vykonania školenia je žiadateľ povinný podať najneskôr sedem dní pred termínom skúšky.
(8)
Poverené zariadenie zasiela dopravnému správnemu orgánu použitím informačného systému podľa osobitného predpisu49b) najneskôr do 24 hodín od začiatku školenia a najneskôr do dvoch hodín od ukončenia školenia najmä tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo povereného zariadenia,
b)
miesto učební a výcvikových priestorov, v ktorých sa uskutočňuje školenie,
c)
dátum začatia a skončenia školenia,
d)
zoznam účastníkov školenia s uvedením ich mena, priezviska, dátumu a miesta narodenia a rozsahu školenia.
(9)
Skúška svojím obsahom a rozsahom musí byť v súlade s dohodou ADR. Skúška vodičov sa vykonáva po ukončení školenia a skúška bezpečnostných poradcov najskôr sedem dní po ukončení školenia. Žiadateľ je povinný vykonať skúšku vodičov najneskôr do troch mesiacov od ukončenia školenia a skúšku bezpečnostných poradcov najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia školenia; to neplatí v prípade opakovanej skúšky vodiča a bezpečnostného poradcu a skúšky na predĺženie platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu.
(10)
Ak žiadateľ po absolvovaní školenia preukáže, že sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na skúške v určenom termíne, skúšobná komisia určí náhradný termín skúšky. Ak žiadateľ nevykoná skúšku ani v náhradnom termíne, ďalšiu skúšku môže vykonať až po opätovnom absolvovaní školenia.
(11)
Ak žiadateľ, ktorý absolvoval školenie, na skúške nevyhovel, môže skúšku opakovať najviac jedenkrát. Termín opakovanej skúšky sa určí tak, aby sa konala najskôr po siedmich dňoch a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nevyhovenia na skúške vodiča ADR alebo do šiestich mesiacov odo dňa nevyhovenia na skúške bezpečnostného poradcu. Ak žiadateľ nevyhovel ani pri opakovanej skúške, ďalšiu skúšku môže vykonať po podaní novej žiadosti a po opätovnom absolvovaní školenia.
(12)
Formu a obsah osvedčenia upravuje dohoda ADR. Ak dôjde k strate, zničeniu, poškodeniu alebo odcudzeniu osvedčenia alebo pri zmene údajov v osvedčení, dopravný správny orgán vydá na základe odôvodnenej písomnej žiadosti držiteľa osvedčenia duplikát osvedčenia.
(13)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu podľa odseku 7 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, korešpondenčná adresa, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť a podpis. Žiadosť o vydanie ADR osvedčenia o školení vodiča podľa odseku 7 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, korešpondenčná adresa, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, fotografia a podpis.
(14)
Vzor žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a vzor žiadosti o vydanie ADR osvedčenia o školení vodiča zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle v elektronickej podobe.
§ 38
Kontrola prepravy nebezpečných vecí
(1)
Kontrolu prepravy nebezpečných vecí vykonávajú kontrolné orgány, ktorými sú:
a)
na cestách Policajný zbor v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a colné orgány; kontrolu na cestách možno vykonať aj v spolupráci s dopravnými správnymi orgánmi,
b)
v priestoroch technickej základne účastníkov prepravy nebezpečných vecí dopravné správne orgány.
(2)
Kontroly na cestách musia byť náhodné a pokrývať čo najväčšiu časť cestnej siete využívanej na prepravu nebezpečných vecí a smú trvať len nevyhnutný čas. Miesta vybrané na kontrolu musia umožňovať, aby nevyhovujúce vozidlo mohlo byť uvedené do požadovaného stavu alebo okamžite odstavené alebo mohlo bez ohrozenia cestnej premávky dôjsť na miesto určené kontrolným orgánom.
(3)
Ak to neohrozuje cestnú premávku, osádku vozidla ani kontrolný orgán a je to technicky možné, kontrolný orgán môže z prepravovaných nebezpečných vecí odobrať vzorku na laboratórne preskúmanie.
§ 39
Priebeh kontroly na cestách
(1)
Kontrolný orgán pri kontrole na cestách zisťuje, či sú splnené ustanovenia podľa tohto zákona a dohody ADR.
(2)
Porušenia predpisov zistené pri kontrole na cestách sa podľa miery nebezpečnosti zatrieďujú do rizikových kategórií I až III.
(3)
Kontrolný orgán nariadi kontrolovanej osádke vozidla odstrániť zistené nedostatky na mieste, ak ide o nedostatky zatriedené do rizikových kategórií II a III. Ak to nie je možné a nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo z prepravovaných nebezpečných vecí, môže kontrolný orgán povoliť dojazd do miesta vykládky pri rizikovej kategórii II alebo do technickej základne dopravcu pri rizikovej kategórii III.
(4)
Ak kontrolný orgán zistí porušenie povinnosti, ktorá je zatriedená do rizikovej kategórie I s vysokým rizikom ohrozenia života ľudí, závažného poškodenia ich zdravia alebo významného poškodenia životného prostredia, prijme okamžité ochranné alebo nápravné opatrenia vrátane odstavenia vozidla.
(5)
Kontrolný orgán vyhotoví z kontroly na cestách záznam; jedno jeho vyhotovenie odovzdá vodičovi kontrolovaného vozidla.
(6)
Kontrolný orgán vedie evidenciu vykonaných kontrol na cestách, v ktorej zaznamenáva
a)
počet vykonaných kontrol,
b)
počet kontrolovaných vozidiel v členení na vozidlá evidované v Slovenskej republike, evidované v členskom štáte sídla dopravcu a evidované v treťom štáte,
c)
počet a druhy zistených priestupkov a iných správnych deliktov a
d)
počet a druhy uložených sankcií.
(7)
Kontrolný orgán každoročne do 31. marca spracúva podklady do správy o porušeniach a pokutách pri výkone kontroly prepravy nebezpečných vecí na cestách za uplynulý kalendárny rok a zasiela ich ministerstvu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VEREJNÁ SPRÁVA
§ 40
Základné ustanovenia
(1)
Verejnú správu v cestnej doprave vykonávajú dopravné správne orgány a orgány odborného dozoru.
(2)
Dopravnými správnymi orgánmi sú:
a)
ministerstvo,
b)
okresné úrady v sídlach krajov,
c)
vyššie územné celky,
d)
obce.
(3)
Orgánmi odborného dozoru sú:
a)
dopravné správne orgány,
b)
Policajný zbor a
c)
colné orgány.
§ 41
Ministerstvo
(1)
Ministerstvo
a)
vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky koncepcie a rozvojové programy v oblasti podnikania v cestnej doprave a účasti Slovenskej republiky na medzinárodnej cestnej doprave,
b)
vydáva povolenia na medzinárodnú pravidelnú dopravu;50) zoznam vydaných povolení a licencií Spoločenstva zverejňuje na svojom webovom sídle,
c)
udeľuje a odníma dopravné licencie na zriadenie autobusovej linky v medzinárodnej pravidelnej doprave,
d)
schvaľuje cestovné poriadky v medzinárodnej pravidelnej doprave,
e)
prideľuje orgánom iných štátov prepravné povolenia umožňujúce ich dopravcom uskutočňovať prepravy na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky a rozhoduje, v ktorých prípadoch možno prepravu na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky uskutočniť bez prepravného povolenia,
f)
odovzdáva prepravné povolenia pridelené príslušnými orgánmi iných štátov alebo medzinárodnou organizáciou vnútroštátnym dopravcom umožňujúce im uskutočniť prepravu na ich územie; ak ide o jednorazové prepravné povolenia, môže tým poveriť okresný úrad v sídle kraja,
g)
je oprávnené zakázať dopravcovi so sídlom alebo s miestom podnikania v inom štáte prevádzkovať cestnú dopravu na území Slovenskej republiky,
h)
povoľuje dopravcovi so sídlom alebo s miestom podnikania v inom štáte kabotážnu prepravu na území Slovenskej republiky v pravidelnej doprave a v nákladnej doprave a je oprávnené požadovať od Európskej komisie prijatie ochranného opatrenia, ak sa preukáže závažné narušenie dopravného trhu na území Slovenskej republiky alebo v niektorej jeho časti,
i)
plní úlohu kontaktného miesta zodpovedného za výmenu informácií s orgánmi ostatných členských štátov podľa osobitných predpisov,51)
j)
je orgánom príslušným uznávať52) v prípade pochybnosti pravosť dokladov o bezúhonnosti, o finančnej spoľahlivosti a o odbornej spôsobilosti vydaných v inom členskom štáte na účely udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a na účely uznania bezúhonnosti vedúceho dopravy,
k)
vedie podľa osobitných predpisov53) vnútroštátny elektronický register prevádzkovateľov cestnej dopravy a zabezpečuje sprístupnenie jeho obsahu príslušným orgánom iných členských štátov podľa osobitného predpisu,54) dopravným správnym orgánom, orgánom odborného dozoru a ďalším orgánom podľa osobitných predpisov,54a)
l)
predkladá Európskej komisii správy o činnosti podľa osobitných predpisov55) a každoročne jej predkladá správu o porušeniach a pokutách pri výkone kontroly prepravy nebezpečných vecí na cestách za uplynulý kalendárny rok,
m)
vydáva a odníma osvedčenia vodiča,30)
n)
organizuje skúšky a vymenúva a odvoláva členov skúšobnej komisie v rámci školenia bezpečnostných poradcov a vodičov prepravy nebezpečných vecí,
o)
poveruje právnické osoby školením bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci, kontroluje priebeh a obsah školenia a odníma poverenia, ak zistí rozpor s týmto zákonom alebo s dohodou ADR,
p)
vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenia o školení vodiča vo forme a s obsahom podľa dohody ADR a ich duplikát,
q)
ukladá sankcie za porušenie právne záväzných aktov Európskej únie podľa osobitného predpisu56) vrátane pokút za iné správne delikty, ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v medzinárodnej pravidelnej doprave, ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v súvislosti s kabotážnou prepravou na území Slovenskej republiky, a je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovali okresné úrady v sídle kraja,
r)
schvaľuje a zabezpečuje výrobu a distribúciu úradných tlačív prepravných povolení, licencií, koncesií, osvedčení o odbornej spôsobilosti, osvedčení o odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxislužby a preukazov vodiča vydávaných podľa tohto zákona,
s)
rozhoduje o udelení výnimky z práv cestujúcich na konkrétnu pravidelnú dopravu podľa osobitného predpisu,57) ak podstatná časť trasy prepravy vedie po území tretieho štátu,
t)
je príslušné uzatvoriť so štátom, ktorý je účastníkom dohody ADR, dohodu, ktorej obsahom je určenie dopravných operácií s nebezpečnými vecami, ktoré sa budú na ich území dočasne vykonávať odchylne od dohody ADR; uzatvorenie dohody oznamuje Európskej hospodárskej komisii Organizácie Spojených národov,
u)
riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovanej okresnými úradmi v sídle kraja vrátane výkonu odborného dozoru,
v)
poveruje právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky výkonom určitých činností podľa dohody ADR na základe písomnej žiadosti,
x)
vedie evidenciu protokolov o skúškach vykonaných podľa dohody ADR, vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčení o školení vodiča,
y)
vydáva jednotný celoštátny číselník autobusových liniek.
(2)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
a)
podrobnosti o preukazovaní finančnej spoľahlivosti,
b)
podrobnosti o vykonávaní skúšok na získanie odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy,
c)
podrobnosti o označovaní vozidiel obchodným menom a o vybavenosti technickej základne prevádzkovateľa cestnej dopravy,
d)
podrobnosti o obsahu cestovného poriadku, o postupe jeho zostavovania a schvaľovania a o spôsobe zverejňovania,
e)
podrobnosti o preukaze vodiča taxislužby,
f)
podrobnosti o priebehu kontroly prepravy nebezpečných vecí na cestách a o vzore záznamu z kontroly na cestách,
g)
opis a skladbu rizikových kategórií porušení predpisov zistených pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na cestách,
h)
vzor normalizačného formulára správy o porušeniach a pokutách pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na cestách,
i)
vzor preukazu povereného zamestnanca pri výkone odborného dozoru a
j)
podrobnosti o návrhoch na začatie konaní podľa tohto zákona,
k)
podrobnosti o výročnej správe pri preprave nebezpečných vecí,
l)
podrobnosti o podmienkach a rozsahu poverenia na výkon určitých činností podľa dohody ADR,
m)
vzor osvedčenia vozidla taxislužby,
n)
podrobnosti o obsahových náležitostiach plánu dopravnej obslužnosti podľa § 20 ods. 3 a minimálny rozsah, pravidlá jeho zostavovania a štandardy dopravnej obslužnosti,
o)
rozsah prevádzkových údajov o službách vo verejnom záujme podľa § 43 písm. e) a § 44 písm. i)a frekvenciu ich poskytovania ministerstvu.
(3)
Ministerstvo vedie informačný systém, ktorým
a)
sleduje, eviduje a vyhodnocuje vývoj ponuky prepravných kapacít v nákladnej doprave, počet dopravcov nákladnej dopravy, ich finančnú spoľahlivosť a počet vozidiel, vývoj dopytu po prepravných výkonoch, prepravných nákladov a cien na trhu nákladnej dopravy; určení prevádzkovatelia nákladnej dopravy a odosielatelia vecí sú povinní poskytnúť ministerstvu potrebné údaje a
b)
sleduje a eviduje počet prepravených cestujúcich, osobokilometre, odjazdené kilometre a objem tržieb cestovného a ostatných cien za dopravné služby bez dane z pridanej hodnoty za Slovenskú republiku podľa jednotlivých autobusových liniek medzinárodnej pravidelnej dopravy, medzinárodnej osobitnej pravidelnej a príležitostnej autobusovej dopravy; dopravcovia medzinárodnej autobusovej dopravy sú povinní poskytnúť ministerstvu potrebné údaje.
(4)
Ministerstvo vedie register taxislužby, v ktorom eviduje najmä tieto údaje:
a)
o držiteľoch koncesie na prevádzkovanie taxislužby, platnosť koncesie, evidenčné čísla vozidiel taxislužby, informácie o dočasnej zmene koncesie, dôvody odňatia koncesie,
b)
o držiteľoch preukazu vodiča v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania preukazu a orgán, ktorý preukaz vydal, číslo preukazu, údaje o bezúhonnosti a údaje o spôsobilosti vodiča na vedenie vozidla.
(5)
Ministerstvo vedie ADR register, v ktorom eviduje najmä tieto údaje:
a)
protokoly o skúškach vykonaných podľa dohody ADR, dátum začatia a skončenia školenia, miesto učební a výcvikových priestorov, zoznam účastníkov školenia s uvedením ich mena a priezviska, dátumu narodenia, štátneho občianstva a u účastníkov školenia bezpečnostných poradcov aj miesto ich narodenia, platnosť a rozsah oprávnenia,
b)
o držiteľoch ADR osvedčenia o školení vodiča v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, štátne občianstvo, číslo osvedčenia, platnosť a rozsah oprávnenia,
c)
o držiteľoch osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, štátne občianstvo, číslo osvedčenia a platnosť osvedčenia.
§ 42
Okresný úrad v sídle kraja
Okresný úrad v sídle kraja
a)
udeľuje a odníma povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,58)
b)
vydáva a odníma licencie Spoločenstva,59)
c)
udeľuje a odníma koncesie na výkon taxislužby a osvedčenia vozidla taxislužby,
d)
vydáva preukazy vodiča a ich duplikát a odníma preukazy vodiča,
e)
udeľuje a odníma povolenia na prevádzkovanie dispečingu,
f)
odovzdáva dopravcom na základe poverenia ministerstva prepravné povolenia pridelené príslušným orgánom iného štátu dopravcom so sídlom alebo s miestom podnikania v Slovenskej republike,
g)
vydáva osvedčenia o prevádzkovaní cestnej dopravy pre vlastnú potrebu podľa osobitného predpisu,60)
h)
zriaďuje skúšobné komisie na preukazovanie odbornej spôsobilosti vedúcich dopravy a prevádzkovateľov cestnej dopravy61) podľa § 6 ods. 6, vymenúva a odvoláva ich členov a zabezpečuje organizačno-technicky ich činnosť,
i)
vydáva na základe výsledku skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 6 ods. 9 a jeho duplikát,
j)
je zberným miestom údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy podľa § 41 ods. 1 písm. k), do informačného systému podľa § 41 ods. 3 a do registra taxislužby podľa § 41 ods. 4,
k)
ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v cestnej doprave, ku ktorým došlo v jeho územnom obvode, okrem pravidelnej dopravy, taxislužby, prevádzkovania dispečingu a prípadov podľa § 41 ods. 1 písm. q),
l)
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec,
m)
vedie evidenciu zákazov činností za iné správne delikty podľa § 48.
§ 43
Vyšší územný celok
Vyšší územný celok
a)
udeľuje a odníma dopravné licencie na pravidelnú dopravu okrem mestskej dopravy a vedie ich evidenciu,
b)
ukladá pokuty za iné správne delikty v pravidelnej doprave, ku ktorým došlo v jeho územnom obvode, okrem mestskej dopravy,
c)
schvaľuje cestovné poriadky pravidelnej dopravy okrem mestskej dopravy,
d)
je objednávateľom v záujmovom území kraja, zostavuje plán dopravnej obslužnosti kraja a uzaviera s dopravcami pravidelnej dopravy zmluvy o službách okrem mestskej dopravy, kontroluje ich plnenie a poskytuje im príspevok,
e)
vedie evidenciu prevádzkových údajov o službách vo verejnom záujme a poskytuje ich ministerstvu.
§ 44
Obec
Obec
a)
udeľuje a odníma dopravné licencie v mestskej doprave,
b)
ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky pri prevádzkovaní dispečingu, v mestskej doprave a v taxislužbe, ku ktorým došlo v obci,
c)
dáva súhlas na zriadenie autobusovej zastávky v obci v konaní o udelenie dopravnej licencie na autobusovú linku prechádzajúcu obcou,
d)
vyjadruje sa v konaní o schválenie cestovného poriadku autobusových liniek, ktoré prechádzajú obcou a majú v nej zastávku,
e)
určuje dopravcom cestnej dopravy stanovištia v obci na odstavenie a parkovanie vozidiel mimo ich technickej základne,
f)
určuje stanovištia vozidiel taxislužby v obci a ich kapacitu,
g)
schvaľuje cestovný poriadok autobusových liniek v mestskej doprave,
h)
je objednávateľom v obci, zostavuje plán dopravnej obslužnosti obce a uzatvára s dopravcom mestskej dopravy zmluvu o službách, kontroluje jej plnenie a poskytuje príspevok,
i)
vedie evidenciu prevádzkových údajov o službách vo verejnom záujme a poskytuje ich ministerstvu.
§ 45
Odborný dozor
(1)
Odborným dozorom je kontrola
a)
prevádzkovateľov cestnej dopravy, či prevádzkujú cestnú dopravu v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktoré upravujú prevádzkovanie cestnej dopravy,
b)
prevádzkovateľov taxislužby, či prevádzkujú taxislužbu v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktoré upravujú prevádzkovanie taxislužby,
c)
prevádzkovateľov dispečingu, či prevádzkujú dispečing v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,
d)
vybavenia a technickej spôsobilosti prevádzkovaných vozidiel a technickej základne dopravcov,
e)
vodičov a ostatných členov osádok a bezpečnostných poradcov pri preprave nebezpečných vecí,
f)
dopravcov, odosielateľov, príjemcov a iných osôb pri preprave nebezpečných vecí,
g)
dodržiavania prevádzkovej povinnosti, prepravnej povinnosti a tarifnej povinnosti dopravcov a
h)
dodržiavania podmienok, za ktorých bolo vydaný preukaz vodiča,
i)
prevádzkovateľov cestnej dopravy, či zamestnávajú vodičov v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami,
j)
povereného zariadenia.
(2)
Odborný dozor sa vykonáva kontrolami na cestách, v colnom priestore, vo vozidlách a v technickej základni kontrolovaných osôb. Odborný dozor pri prevádzkovateľoch dispečingu sa môže vykonať aj prostredníctvom elektronickej komunikácie.
(3)
Ministerstvo vykonáva odborný dozor nad medzinárodnou dopravou, nad prepravami do iných štátov a z iných štátov a nad kabotážnymi prepravami na území Slovenskej republiky vrátane prepráv nebezpečných vecí a kontroluje, či sú splnené zákonné požiadavky, ktoré boli podkladom na vydanie povolení, licencií Spoločenstva, dopravných licencií, koncesií, osvedčení vozidla taxislužby, preukazu vodiča a osvedčení vodiča a pri preprave nebezpečných vecí u dopravcov, odosielateľov, príjemcov a ostatných účastníkov prepravy nebezpečných vecí podmienky ustanovené týmto zákonom a dohodou ADR.
(4)
Okresný úrad v sídle kraja vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou na území kraja a kontroluje vozidlá a vodičov na cestách na území kraja a technickú základňu dopravcov, ktorí majú sídlo v kraji a pri preprave nebezpečných vecí u dopravcov, odosielateľov, príjemcov a ostatných účastníkov prepravy nebezpečných vecí podmienky ustanovené týmto zákonom a dohodou ADR a vykonáva odborný dozor prevádzkovateľov taxislužby a prevádzkovateľov dispečingu.
(5)
Vyšší územný celok vykonáva odborný dozor nad pravidelnou dopravou a kontroluje plnenie povinností dopravcov vo svojom územnom obvode, najmä vybavenie technickej základne, dodržiavanie prevádzkovej povinnosti a tarifnej povinnosti, dodržiavanie prepravného poriadku, cestovného poriadku a plnenie záväzku zo zmluvy o službách.
(6)
Obec vykonáva odborný dozor nad mestskou dopravou a taxislužbou a kontroluje plnenie povinností dopravcov, najmä vybavenie technickej základne, dodržiavanie prevádzkovej povinnosti a tarifnej povinnosti, dodržiavanie prepravného poriadku, cestovného poriadku a plnenie záväzku zo zmluvy o službách, prevádzkovateľov taxislužby a prevádzkovateľov dispečingu.
(7)
Policajný zbor kontroluje na cestách v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky technickú spôsobilosť vozidiel, vybavenie prepravnými a sprievodnými dokladmi a dokladmi podľa tohto zákona, označenie vozidiel a spôsobilosť vodičov a osádky na cestnú premávku a pri preprave nebezpečných vecí podmienky ustanovené týmto zákonom a dohodou ADR.
(8)
Colné orgány kontrolujú na cestách, v colnom priestore a vo vozidlách doklady dopravcov v medzinárodnej cestnej doprave a v taxislužbe, pri preprave do iných štátov a z iných štátov doklady potrebné podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv a pri preprave nebezpečných vecí dodržiavanie podmienok ustanovených týmto zákonom a dohodou ADR; v prípade jednorazových prepravných povolení aj znehodnocujú tieto doklady. V taxislužbe kontrolujú aj označenie a vybavenie vozidiel.
(9)
Kontroly v rámci odborného dozoru podľa odsekov 3 až 6 vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v rozsahu udeleného oprávnenia. Svoju príslušnosť k orgánu odborného dozoru a rozsah oprávnenia preukazujú preukazom. Obec môže výkonom odborného dozoru poveriť aj príslušníka obecnej polície.61a)
(10)
Colné orgány poskytujú ministerstvu údaje uvedené v colných vyhláseniach v rozsahu potrebnom na účely evidencie a kontroly dokladov podľa tohto zákona.
§ 46
Oprávnenia odborného dozoru
(1)
Osoba poverená výkonom odborného dozoru je pri výkone kontroly oprávnená
a)
vstupovať do prevádzkových priestorov technickej základne a do prevádzkovaných vozidiel,
b)
nahliadať do dokladov a evidencií v prevádzkových priestoroch a vo vozidlách,
c)
kontrolovať taxametre vozidiel taxislužby a záznamové zariadenia vozidiel,
d)
kontrolovať označenie vozidiel povinné podľa tohto zákona,
e)
kontrolovať podmienky prepravy cestujúcich a ich batožiny v pravidelnej doprave a v taxislužbe, prepravy vykonané prostredníctvom dispečingu, prepravy autobusových zásielok a prepravy vecí a živých zvierat v nákladnej doprave,
f)
overovať totožnosť fyzických osôb vykonávajúcich činnosť v rozsahu tohto zákona,
g)
vyžadovať od kontrolovanej osoby a jej zamestnancov, aby im v určenej lehote bezplatne poskytli doklady, iné písomnosti, informácie, údaje, vysvetlenia, vyjadrenia a iné podklady k predmetu kontroly a k zisteným nedostatkom.
(2)
Osoba podľa odseku 1 je oprávnená prepravovať sa bezplatne v kontrolovanom vozidle, ak kontrolný úkon možno uskutočniť len v pohybujúcom sa vozidle.
(3)
Ak osoba podľa odseku 1 zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho a vyzve ho na bezodkladné odstránenie na mieste, a ak to nie je možné, tak v určenej primeranej lehote.
(4)
Osoba podľa odseku 1 je oprávnená na zabezpečenie výkonu kontroly ukladať poriadkové pokuty, zadržať osvedčenie vodiča, ADR osvedčenie o školení vodiča a preukaz vodiča a zakázať pokračovanie prepravy. Poriadkovú pokutu môže uložiť na mieste do 500 eur, a to aj opakovane. Od jej zaplatenia môže celkom alebo čiastočne upustiť, ak kontrolovaný poskytol požadovanú súčinnosť.
§ 47
Nápravné opatrenia
(1)
Ak orgán odborného dozoru zistí, že prevádzkovateľ cestnej dopravy, prevádzkovateľ taxislužby alebo prevádzkovateľ dispečingu závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť podľa tohto zákona, dá dopravnému správnemu orgánu podnet na uplatnenie postupu podľa § 31 ods. 6alebo podľa osobitného predpisu.62) Ak orgán odborného dozoru zistí iný správny delikt podľa § 48alebo priestupok podľa § 49, podá oznámenie dopravnému správnemu orgánu; to neplatí, ak priestupok bol prejednaný v blokovom konaní podľa osobitného predpisu.
(2)
Orgán odborného dozoru dá podnet na odňatie dopravnej licencie, ak kontrolou zistí niektorý z dôvodov na odňatie dopravnej licencie podľa § 10 ods. 10, alebo na odňatie koncesie, ak zistí niektorý z dôvodov podľa § 27 ods. 18 alebo 19 alebo odňatie povolenia na prevádzkovanie dispečingu, ak zistí niektorý z dôvodov podľa § 28 ods. 11 alebo 12.
(3)
Orgán odborného dozoru je povinný na požiadanie informovať príslušný orgán štátu, ktorý je účastníkom dohody ADR, o prijatých opatreniach podľa odsekov 1 a 2, ktoré boli uplatnené voči dopravcom so sídlom v tomto štáte.
(4)
Orgán odborného dozoru je povinný na požiadanie poskytnúť príslušnému orgánu štátu, ktorý je účastníkom dohody ADR, súčinnosť pri objasňovaní porušenia povinností vyplývajúcich z dohody ADR, ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky.
(5)
Príslušník Policajného zboru môže zastaviť a odstaviť vozidlo na ceste a prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistí, že
a)
vozidlo nie je schválené na uskutočňovanú prepravu, nemá osvedčenie o typovom schválení, nie je označené podľa zákona alebo
b)
vodič nemá pri sebe potrebné doklady o vozidle, kópiu povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, jazdný list, sprievodné doklady o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj prepravné povolenie, osvedčenie vodiča, preukaz vodiča, kópiu koncesie podľa § 27 alebo osvedčenie vozidla taxislužby.
(6)
Colník môže zastaviť vozidlo na ceste a v spolupráci s Policajným zborom aj prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistí, že vodič nemá pri sebe potrebné doklady o vozidle, kópiu povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, jazdný list, sprievodné doklady o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj prepravné povolenie, osvedčenie vodiča, preukaz vodiča, kópiu koncesie podľa § 27 alebo osvedčenie vozidla taxislužby.
(7)
Príslušník Policajného zboru môže povoliť dokončenie prerušenej prepravy, ak náprava zistených nedostatkov nie je možná na mieste, ale až v technickej základni alebo v servise, a dokončenie prepravy po určenej trase bezprostredne neohrozuje bezpečnosť osádky vozidla, cestujúcich, nákladu ani bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak to nie je možné, prevádzkovateľ cestnej dopravy musí zabezpečiť náhradné vozidlo a prestup cestujúcich alebo prekládku nákladu, alebo náhradnú osádku vozidla.
(8)
Ak príslušník Policajného zboru odstaví vozidlo na ceste alebo preruší a zakáže ďalšiu prepravu, bezodkladne o tom upovedomí prevádzkovateľa cestnej dopravy, aby mohol zabezpečiť náhradnú prepravu; do jeho príchodu sa o bezpečnosť odstaveného vozidla a jeho osádky a o náklad postará Policajný zbor na náklady prevádzkovateľa cestnej dopravy.
(9)
Policajné orgány, colné orgány, Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce, regionálne veterinárne a potravinové správy, ministerstvo, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady sú povinní v rozsahu svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov54a) zapisovať do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy zistené závažné porušenia uvedené v zozname podľa osobitného predpisu.62a)
§ 48
Iné správne delikty
(1)
Dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto
a)
prevádzkuje cestnú dopravu bez povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,
b)
prevádzkuje cestnú dopravu bez vymenovania vedúceho dopravy alebo vymenovanému vedúcemu dopravy neumožňuje skutočne a sústavne riadiť dopravné činnosti podniku,
c)
vymenoval za vedúceho dopravy osobu, ktorá nespĺňa podmienky podľa tohto zákona a osobitného predpisu,19)
d)
neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní osobu, ktorú vymenoval za vedúceho dopravy, alebo zmenu v osobe vedúceho dopravy do 15 dní,
e)
neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu údaja evidovaného vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy,
f)
neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby,
g)
prevádzkuje cestnú dopravu bez plnenia podmienky finančnej spoľahlivosti,
h)
zamestnáva vodičov v rozpore s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami,
i)
zamestnáva cudzinca z tretieho štátu, ktorý nemá osvedčenie vodiča a pracovné povolenie,
j)
sa nezapísal do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva,
k)
prevádzkuje autobusovú linku bez dopravnej licencie alebo po odňatí dopravnej licencie,
l)
vykoná kabotážnu prepravu v rozpore s ustanovenými pravidlami alebo bez jazdného listu,
m)
nevrátil dopravnému správnemu orgánu osvedčenie vodiča, ak vodič prestal spĺňať podmienky, za ktorých bolo vydané,
n)
nemá v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a stabilné miesto usadenia podniku, neprevádzkuje nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park alebo nemá v sídle podniku doklady o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, účtovné doklady, evidenciu zamestnancov a prevádzkovaných vozidiel,
o)
prevádzkuje cestnú dopravu vozidlami, ktoré nie sú vybavené alebo označené ustanoveným spôsobom,
p)
nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave podľa § 7 písm. i), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú dopravu,
q)
nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare v medzinárodnej doprave podľa § 7 písm. j), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje medzinárodnú cestnú dopravu,
r)
nemá uzavretú zmluvu o prenájme vozidla v prípade, že používa prenajaté vozidlo,
s)
nezabezpečil, aby sa v každom prenajatom vozidle podľa § 32 nachádzala zmluva o prenájme vozidla alebo jej osvedčená kópia alebo osvedčený výpis z nej,
t)
nezabezpečil, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,
u)
prenechá výkon pravidelnej dopravy inému dopravcovi alebo prevedie autobusovú linku bez súhlasu správneho orgánu, alebo svojvoľne prestane vykonávať pravidelnú autobusovú linku, alebo zruší alebo opustí autobusovú linku bez súhlasu správneho orgánu,
v)
nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia povolenia podľa § 5 ods. 1alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, dopravná licencia, jazdný list, sprievodné doklady o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj prepravné povolenie,
w)
pokračuje v prevádzkovaní cestnej dopravy po smrti držiteľa povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy bez oznámenia dopravnému správnemu orgánu alebo napriek jeho zákazu,
x)
prevádzkuje taxislužbu bez koncesie,
y)
prevádzkuje taxislužbu v rozpore s koncesiou alebo poskytuje dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča, alebo nezamestnáva vodiča vozidla taxislužby v pracovnoprávnom vzťahu,
z)
neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu údaja uvedeného v koncesii,
aa)
nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia koncesie,
ab)
nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bolo osvedčenie vozidla taxislužby,
ac)
prevádzkuje taxislužbu vozidlami, ktoré nespĺňajú podmienky podľa tohto zákona alebo nie sú vybavené alebo označené ustanoveným spôsobom,
ad)
neposkytol orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva46g) do 30 kalendárnych dní od vyžiadania údaje podľa § 29 ods. 1 písm. j),
ae)
pokračuje v prevádzkovaní taxislužby po smrti držiteľa koncesie bez oznámenia dopravnému správnemu orgánu alebo napriek jeho zákazu,
af)
sprostredkoval služby prepravy osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča napríklad prostredníctvom telefónu, digitálnej platformy alebo iným spôsobom bez povolenia na prevádzkovanie dispečingu,
ag)
sprostredkoval prepravu v oblasti taxislužby osobami, ktoré nie sú držiteľmi koncesie,
ah)
sprostredkoval prepravu v oblasti taxislužby vozidlami, ktoré nie sú zapísané v koncesii,
ai)
neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu údaja uvedeného v povolení na prevádzkovanie dispečingu,
aj)
neposkytol orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva46g) do 30 kalendárnych dní od vyžiadania údaje podľa § 29 ods. 2 písm. d),
ak)
zabránil cestujúcemu objednať si taxislužbu alebo sťažil orgánu odborného dozoru výkon kontroly najmä zablokovaním jeho platobnej karty v digitálnej platforme,
al)
pokračuje v prevádzkovaní dispečingu po smrti držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu bez oznámenia dopravnému správnemu orgánu alebo napriek jeho zákazu,
am)
nepredložil na požiadanie príslušnému dopravnému správnemu orgánu výročnú správu podľa § 36 ods. 1.
(2)
Objednávateľ uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur prevádzkovateľovi pravidelnej dopravy, ktorý
a)
nevedie účtovníctvo o nákladoch a príjmoch z plnenia záväzku oddelene od ostatného podnikového účtovníctva,
b)
poskytol objednávateľovi neúplné alebo nepravdivé údaje o nákladoch a príjmoch z plnenia záväzku, o metóde ich výpočtu alebo o rozsahu plnenia záväzku počas platnosti zmluvy o službách s cieľom získať príspevok,
c)
použil príspevok na iný účel alebo iným spôsobom, než bolo dohodnuté v zmluve o službách,
d)
použil na plnenie záväzku vykonávajúceho dopravcu alebo subdodávateľa, hoci to nebolo dohodnuté v zmluve o službách ani dodatočne povolené objednávateľom,
e)
neposkytol objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme alebo tieto údaje boli neúplné alebo nepravdivé.
(3)
Dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 5 000 eur dopravcovi, ktorý
a)
nezverejnil ustanoveným spôsobom prepravný poriadok alebo v pravidelnej doprave cestovný poriadok,
b)
neposkytuje dopravné služby cestujúcim podľa dopravnej licencie alebo cestovného poriadku alebo porušuje prevádzkovú povinnosť, prepravnú povinnosť alebo tarifnú povinnosť,
c)
predáva cestovné lístky a miestenky netransparentným spôsobom v rozpore s tarifou, najmä bez možnosti rezervácie a skoršej kúpy, diskrimináciou alebo uprednostňovaním niektorej skupiny cestujúcich alebo bez potvrdenia o zaplatení cestovného, príplatkov, zliav a iných úhrad, alebo bez stanovených náležitostí,
d)
predáva cestovné lístky a miestenky na autobusovej linke drahšie, než je maximálne základné cestovné dohodnuté v zmluve o službách alebo povolené objednávateľom, alebo neoprávnene požaduje príplatky a iné úhrady,
e)
počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke nemá uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené,
f)
nemá prepravný poriadok alebo prepravný poriadok neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4,
g)
nezverejnil tarifu na svojom webovom sídle,
h)
vydal cestovný lístok bez náležitostí podľa § 16 ods. 1 alebo náležitosti uvedené na cestovnom lístku nezodpovedajú skutočnosti,
i)
prevádzkuje taxislužbu bez zverejnenia prepravného poriadku alebo bez zverejnenia sadzby základného cestovného vo vozidle taxislužby,
j)
prevádzkuje taxislužbu za ceny, ktoré nie sú v súlade s tarifou.
(4)
Dopravný správny orgán uloží pokutu od 500 eur do 20 000 eur dopravcovi, odosielateľovi, príjemcovi alebo ostatnému účastníkovi prepravy nebezpečných vecí, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce z dohody ADR a tohto zákona.
(5)
Dopravný správny orgán uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur poverenému zariadeniu, ak
a)
neoznámi dopravnému správnemu orgánu údaje podľa § 37 ods. 8,
b)
vykonáva školenie bezpečnostných poradcov a vodičov v rozpore s týmto zákonom alebo s dohodou ADR.
(6)
Dopravný správny orgán uloží pokutu za konania podľa odseku 1 písm. b) až v), y) až ad), ag) až ak) a am), odseku 2 písm. a) až d) a odsekov 3 až 5 od 5 000 eur do 50 000 eur, ak ide o opakované konanie, ku ktorému došlo do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty. Ak ani do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty za konanie podľa odseku 2 písm. e) nedôjde k splneniu povinnosti, pokuta podľa odseku 2 sa uloží opakovane až do splnenia povinnosti.
(7)
Za správne delikty podľa odseku 1 písm. a), w), x), ae), af) a al), ak ide o opakované konanie, ku ktorému došlo do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty, dopravný správny orgán uloží pokutu od 5 000 eur do 50 000 eur a zákaz činnosti spočívajúci v zákaze prevádzkovania cestnej dopravy, taxislužby alebo dispečingu od šiestich mesiacov do piatich rokov.
(8)
Ministerstvo uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur vyššiemu územnému celku za neplnenie povinnosti podľa § 43 písm. e) alebo § 20 ods. 4 alebo obci za neplnenie povinnosti podľa § 44 písm. i) alebo § 20 ods. 4. Ak ani do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty nedôjde k splneniu povinnosti, pokuta sa uloží opakovane až do splnenia povinnosti.
(9)
Dopravný správny orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur
a)
vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi autobusovej stanice, ktorý za rovnakých podmienok nesprístupní priestory a neposkytne služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú v nej zastávku, alebo nezverejní podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka, nezriadi a neudržuje označník a informačnú tabuľu na autobusovej stanici,
b)
vlastníkovi alebo správcovi cesty, ktorý neumožní zriadenie zástavky, umiestnenie jej označníka, prístrešku pre cestujúcich, zariadenie automatizovaného výdaja cestovných lístkov alebo ich údržbu a opravy,
c)
vlastníkovi autobusovej čakárne, prístrešku pre cestujúcich, zriaďovateľovi zastávky, ktorý ich neudržiava v prevádzkyschopnom stave a čisté a ktorý ich bezbariérovo neupraví pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou.
(10)
Dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu.
(11)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný dopravný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
(12)
Pokuty sú podľa vecnej príslušnosti dopravného správneho orgánu príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.
§ 49
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
ako vodič sa pri kontrole na ceste nevie preukázať kópiou povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, dopravnou licenciou, jazdným listom, sprievodnými dokladmi o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj platným prepravným povolením,
b)
ako vodič sa počas prepravy nebezpečných vecí nevie preukázať dokladmi, osobitnou výbavou a hasiacimi prístrojmi, ktoré sa musia nachádzať na dopravnej jednotke podľa dohody ADR, a nezabezpečil, aby boli obaly a cisterny riadne uzatvorené a bez zvyškov priľnutých nebezpečných látok na ich povrchu a vhodne označené,
c)
vykonáva funkciu vedúceho dopravy v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,19)
d)
vykonáva funkciu vedúceho dopravy napriek tomu, že dopravný správny orgán alebo príslušný orgán členského štátu usadenia ho vyhlásil za nespôsobilého na riadenie dopravných činností podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy,
e)
narúša bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu cestujúcich, najmä obťažovaním cestujúcich alebo osádky vozidla neprimeraným hlukom alebo zápachom, prepravou nevhodnej príručnej batožiny alebo zvieraťa, alebo znečistí autobus alebo autokar,
f)
neuposlúchne počas prepravy pokyn alebo príkaz vodiča alebo iného člena osádky vozidla, revízora alebo dispečera na zaistenie bezpečnosti cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
g)
neoprávnene sa zdržiava v prevádzkových priestoroch dopravcu, ktoré nie sú určené cestujúcim alebo verejnosti, alebo vo vozidle, ktoré nevykonáva cestnú dopravu, a neuposlúchne výzvu na ich opustenie,
h)
ako vodič sa pri kontrole na ceste nevie preukázať kópiou koncesie,
i)
ako vodič sa pri kontrole na ceste nevie preukázať osvedčením vozidla taxislužby,
j)
ako vodič sa pri kontrole na ceste nevie preukázať preukazom vodiča,
k)
ako vodič sa pri kontrole na ceste nevie preukázať osvedčením vodiča,
l)
vykonáva cestnú dopravu alebo taxislužbu vozidlom, ktoré nie je označené podľa tohto zákona.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d), h) a k) možno uložiť pokutu do 3 000 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g), i), j) a l) pokutu do 1 500 eur.
(3)
Za priestupky podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť zákaz činnosti od šiestich mesiacov do piatich rokov spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie vedúceho dopravy.
(4)
Za priestupky podľa odseku 1 písm. e) až g), i), j) a l) možno uložiť blokovú pokutu do 200 eur a v rozkaznom konaní pokutu do 500 eur.
(5)
Za priestupky podľa odseku 1 písm. a) až d), h) a k) možno uložiť blokovú pokutu do 500 eur a v rozkaznom konaní pokutu do 1 500 eur.
(6)
V blokovom konaní môžu prejednávať priestupky podľa odseku 1 písm. a), b), h) až l) okrem dopravných správnych orgánov aj colné orgány a orgány Policajného zboru a podľa odseku 1 písm. e) až g) aj revízori.
(7)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.63)
(8)
Pokuty sú podľa vecnej príslušnosti dopravného správneho orgánu príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Blokové pokuty uložené colnými orgánmi alebo orgánmi Policajného zboru sú príjmom štátneho rozpočtu. Blokové pokuty uložené revízormi podľa odseku 6 sú príjmom dopravcu.
§ 50
Konania
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.64)
(2)
Na povoľovanie výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis15) neustanovuje inak.
(3)
Na udeľovanie licencie Spoločenstva na medzinárodnú dopravu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitné predpisy65) neustanovujú inak.
(4)
Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a)
zriaďovanie skúšobných komisií, vymenúvanie a odvolávanie ich členov a na ich rozhodovanie,
b)
schvaľovanie cestovných poriadkov a ich zmien,
c)
udeľovanie súhlasu obce s umiestnením zastávky pravidelnej dopravy a jej označníka v obci a na určovanie názvu zastávky,
d)
vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, osvedčení vodiča, preukazov vodiča, osvedčení o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčení o školení vodiča,
e)
vydávanie osvedčenia o vykonávaní dopravy pre vlastnú potrebu,
f)
odovzdávanie prepravných povolení iných štátov dopravcom so sídlom alebo s miestom podnikania na území Slovenskej republiky,
g)
poskytovanie prepravných povolení Slovenskej republiky orgánom iných štátov určených ich dopravcom,
h)
postup príslušníka Policajného zboru, colníka a príslušníka obecnej polície pri kontrole na cestách.
(5)
V konaní podľa tohto zákona pri elektronickej komunikácii správny orgán vydáva a doručuje účastníkovi správneho konania výlučne v listinnej podobe65a) tieto doklady:
a)
na účely podľa § 6 ods. 9 osvedčenie o odbornej spôsobilosti,
b)
na účely podľa § 37 ods. 7 osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenie o školení vodiča.
(6)
V konaní podľa tohto zákona je správny orgán povinný zabezpečiť informáciu alebo údaj, ktorý je účastník konania povinný doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, z informačného systému v cestnej doprave49b) alebo z informačného systému verejnej správy, ak takáto informácia alebo údaj je dostupný v rámci týchto informačných systémov. Ak informáciu alebo údaj nemožno získať spôsobom podľa prvej vety, účastník konania ho predloží na výzvu správneho orgánu ako prílohu.
(7)
Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona účastník konania poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov;46a) na účely podľa § 5 ods. 8§ 6 ods. 3 a 4§ 27 ods. 3 písm. c)§ 27 ods. 4 až 6§ 27 ods. 13§ 27 ods. 18 a 19§ 28 ods. 2 písm. c)§ 28 ods. 9§ 28 ods. 12 a 13§ 30 ods. 2 písm. e)§ 30 ods. 8 a 10§ 52 ods. 1 písm. d)§ 54 ods. 1 písm. b) a § 54a ods. 1 písm. b) poskytne údaje osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada. Údaje podľa prvej vety správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(8)
Pre potreby preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona účastník konania, ktorému bol vydaný vodičský preukaz v Slovenskej republike, môže požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z evidenčnej karty vodiča, ak na tento účel predloží originál alebo úradne osvedčenú kópiu súhlasu s poskytnutím údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z evidenčnej karty vodiča;65b) na účely § 27 ods. 3 písm. c)§ 27 ods. 4 až 6§ 27 ods. 13§ 27 ods. 18 a 19§ 28 ods. 2 písm. c)§ 28 ods. 9§ 28 ods. 12 a 13§ 30 ods. 2 písm. e)§ 30 ods. 8 a 10§ 54 ods. 1 písm. b) a § 54a ods. 1 písm. b) predkladá originál alebo úradne osvedčenú kópiu súhlasu osoby, ktorej výpis z evidenčnej karty sa žiada.
§ 51
Miestna príslušnosť
(1)
V konaní o udelenie, zmenu a odňatie dopravnej licencie na zriadenie autobusovej linky v pravidelnej doprave je miestne príslušným dopravný správny orgán, v ktorého územnom obvode je východisková zastávka. Zriadiť autobusovú linku a zmeniť trasu autobusovej linky, ktorá presahuje územný obvod tohto dopravného správneho orgánu, môže len so súhlasom dopravných správnych orgánov rovnakého druhu a stupňa v územných obvodoch na trase autobusovej linky.
(2)
V ostatných konaniach je miestne príslušným dopravný správny orgán, v ktorého územnom obvode má žiadateľ sídlo, miesto podnikania alebo pobyt; pri zmene sídla, miesta podnikania alebo pobytu je miestne príslušným dopravný správny orgán podľa nového sídla, miesta podnikania alebo pobytu.
§ 52
Návrh na udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy
(1)
Návrh na začatie konania o udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 obsahuje
a)
údaje o navrhovateľovi:
1.
meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu obvyklého bydliska,18) ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo a predmet činnosti, ak ide o právnickú osobu,
3.
obchodné meno, adresu miesta podnikania, právnu formu, identifikačné číslo, údaj o registrácii v obchodnom registri alebo inom podnikateľskom zozname a predmet podnikania, ak ide o podnikateľa,
b)
titul, meno a priezvisko vedúceho dopravy, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a údaj, či ide o zamestnanca v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, o manažéra na základe manažérskej zmluvy, o spoluvlastníka podniku navrhovateľa alebo o akcionára podniku navrhovateľa; to neplatí, ak navrhovateľom je fyzická osoba, ktorá bude sama vykonávať funkciu vedúceho dopravy ako konateľ podniku alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
c)
údaje potvrdzujúce skutočné a stabilné miesto usadenia18) navrhovateľa v Slovenskej republike podľa § 6 ods. 2, najmä údaje o sídle vedenia podniku, o sídle a vybavení technickej základne a o mieste garážovania alebo parkovania vozidiel a o počte osádok vozidiel a ich odbornej skladbe z hľadiska skupín vodičských oprávnení a osvedčení o odbornej spôsobilosti,
d)
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť navrhovateľa, osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu navrhovateľa a vedúceho dopravy podľa § 6 ods. 3 a 4,
e)
údaje preukazujúce splnenie požiadaviek na finančnú spoľahlivosť podniku a na odbornú spôsobilosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a vedúceho dopravy podľa § 6 ods. 5 a 6,
f)
navrhovaný druh a rozsah cestnej dopravy, ktorú chce prevádzkovať.
(2)
Ak navrhovateľ chce prevádzkovať cestnú dopravu nebezpečných vecí, súčasťou návrhu podľa odseku 1 sú aj údaje preukazujúce požiadavky dohody ADR na druh a skladbu vozidlového parku a na odbornú spôsobilosť vodičov a bezpečnostných poradcov.
(3)
Prílohou k návrhu podľa odsekov 1 a 2 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu na začatie konania.
§ 53
Návrh na udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu
(1)
Návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu obsahuje
b)
kópiu udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,
c)
údaje týkajúce sa autobusovej linky alebo liniek, na ktorých chce prevádzkovať pravidelnú dopravu, najmä údaje o jej trase, počte a umiestnení zastávok, o prístupe na autobusovú stanicu, o počte a skladbe autobusov a o predpokladanom počte spojov za deň,
d)
prepravný poriadok vrátane návrhu tarify, údaje o vybavovacom tarifnom systéme a podobu cestovného lístku,
e)
návrh cestovného poriadku,
f)
navrhovaný deň začatia prevádzkovania autobusovej linky a návrh na obdobie jej prevádzkovania.
(2)
Prílohou k návrhu podľa odseku 1 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu podľa odseku 1.
§ 54
Návrh na udelenie koncesie na taxislužbu
(1)
Návrh na začatie konania o udelenie koncesie na taxislužbu obsahuje
a)
údaje o navrhovateľovi:
1.
meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, adresu miesta podnikania, právnu formu, identifikačné číslo, údaj o registrácii v obchodnom registri alebo inom podnikateľskom zozname a predmet podnikania, ak ide o podnikateľa,
3.
názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo a predmet činnosti, ak ide o právnickú osobu, a titul, meno a priezvisko osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu,
b)
údaje preukazujúce bezúhonnosť podľa § 27 a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
údaje o sídle alebo mieste podnikania,
d)
identifikačné údaje o vozidlách taxislužby, ktoré spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu, a to druh, typ a evidenčné číslo, a údaj o tom, či sú vo vlastníctve, v nájme, v lízingu alebo vypožičané.
(2)
Prílohou k návrhu podľa odseku 1 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu na začatie konania.
§ 54a
Návrh na udelenie povolenia na prevádzkovanie dispečingu
(1)
Návrh na začatie konania o udelenie povolenia na prevádzkovanie dispečingu obsahuje
a)
údaje o navrhovateľovi:
1.
meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, adresu miesta podnikania, právnu formu, identifikačné číslo, údaj o registrácii v obchodnom registri alebo inom podnikateľskom zozname a predmet podnikania, ak ide o podnikateľa,
3.
názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo a predmet činnosti, ak ide o právnickú osobu, a titul, meno a priezvisko osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu,
b)
údaje preukazujúce bezúhonnosť podľa § 27 a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
údaje o sídle alebo mieste podnikania,
d)
názov, pod ktorým bude dispečing prevádzkovaný.
(2)
Prílohou k návrhu podľa odseku 1 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu na začatie konania.
§ 55
Návrh na udelenie licencie Spoločenstva
Návrh na udelenie licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 obsahuje
b)
údaje a doklady preukazujúce splnenie požiadaviek podľa osobitných predpisov.65)
PIATA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 55a
Spoločné ustanovenie
Týmto zákonom zostáva nedotknuté vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v oblasti cestnej dopravy podľa osobitného predpisu.65d)
§ 56
Prechodné ustanovenia
(1)
Živnostenské koncesie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy získané do 30. júna 2010 strácajú platnosť najneskôr 3. decembra 2013.
(2)
Konania o uložení sankcie začaté pred 1. marcom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov; ostatné konania sa dokončia podľa tohto zákona.
(3)
Vozidlá a cisterny vyrobené pred 1. januárom 1997 v súlade s technickými požiadavkami platnými do 31. decembra 1996 možno používať vo vnútroštátnej nákladnej doprave aj po 4. decembri 2011, ak sú udržiavané na požadovanej bezpečnostnej úrovni. Rovnako sa môžu po 4. decembri 2011 používať vo vnútroštátnej nákladnej doprave aj cisterny uvedené do prevádzky po 1. januári 1997 v súlade s dohodou ADR v znení platnom v deň výroby cisterny.
(4)
Zobrazenie a umiestnenie kódu núdzových opatrení a výstražného štítku podľa doterajších predpisov na vozidlách registrovaných v Slovenskej republike možno do 31. decembra 2012 používať vo vnútroštátnej preprave nebezpečných vecí namiesto identifikačného čísla nebezpečnosti uvedeného v dohode ADR.
(5)
Obmedzenia týkajúce sa prepravy dioxínov a furánov podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti aj po 1. marci 2012.
(6)
Povolenia, dopravné licencie a iné rozhodnutia a osvedčenia vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do vyznačeného dňa ich platnosti; ak nemajú vyznačenú platnosť, platia do 4. decembra 2015.
(7)
Osobitný predpis o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave sa vzťahuje na práva cestujúcich vo vnútroštátnej diaľkovej doprave s dĺžkou trasy autobusovej linky presahujúcou 250 km od 1. marca 2017.66)
(8)
Preukazy vodiča sa zavedú postupne; vodič vozidla taxislužby je povinný ho mať od 4. decembra 2013.
(9)
Taxametre umožňujúce tlač potvrdenia o zaplatení cestovného musia byť vo vozidle taxislužby umiestnené od 1. januára 2014.
(10)
Prevádzkovanie osobnej dopravy, ktorá je podľa tohto zákona autobusovou dopravou (§ 8), vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je od 1. januára 2014 taxislužbou.
§ 56a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. novembra 2013
Konania na udelenie koncesie na taxislužbu začaté a právoplatne neukončené pred 30. novembrom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre žiadateľa výhodnejšie.
§ 56b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2015
Konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov, neskoršia právna úprava sa použije, ak je to pre žiadateľa priaznivejšie.
§ 56c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Proti rozhodnutiu vyššieho územného celku vo veciach, v ktorých rozhodoval v prvom stupni, možno po 1. januári 2016 podať opravný prostriedok na súde.67)
(3)
Prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý je držiteľom povolenia alebo licencie Spoločenstva získaného podľa doterajších predpisov a nie je zapísaný v obchodnom registri, je povinný sa zapísať do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 1. apríla 2016.
(4)
Osvedčenia o absolvovaní školenia bezpečnostného poradcu pri preprave nebezpečných vecí vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu podľa tohto zákona.
(5)
Dopravca, ktorý predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemá uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené, túto povinnosť splní v lehote do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 56d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016
V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.
§ 56e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2019
(1)
Koncesie vydané pred 1. aprílom 2019 sa považujú za koncesie vydané podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. apríla 2019 a oprávňujú ich držiteľov aj na prevádzkovanie dispečingu.
(2)
Podniky a vedúci dopravy musia splniť povinnosť podľa § 6 ods. 12 zákona v znení účinnom od 1. apríla 2019 najneskôr do 31. decembra 2019.
(3)
Právnická osoba, ktorá má vydané povolenie na prevádzkovanie cestnej dopravy alebo koncesiu a počas prevádzkovania cestnej dopravy alebo taxislužby do 31. marca 2019 sa zmenila osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, je povinná nahlásiť dopravnému správnemu orgánu tieto zmeny najneskôr do 1. mája 2019.
(4)
Vozidlá taxislužby, v ktorých sa nachádza osvedčenie vozidla taxislužby vydané podľa predpisu účinného do 31. marca 2019, musia byť od 1. augusta 2019 vybavené aj kópiou koncesie.
(5)
Konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. aprílom 2019 sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. marca 2019; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre žiadateľa výhodnejšie.
(6)
Objednávateľ, ktorý s dopravcom uzatvoril zmluvu o službách do 31. marca 2019, je povinný poskytnúť ministerstvu prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme podľa § 43 písm. e) a § 44 písm. i) v znení účinnom od 1. apríla 2019 prvýkrát v lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako pol roka. Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách do 31. marca 2019, je povinný poskytnúť objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme podľa § 21 ods. 11 v znení účinnom od 1. apríla 2019 prvýkrát v lehote určenej objednávateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako pol roka.
§ 57
Transpozičné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 58
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 340/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 114/2004 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z., zákona č. 488/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z. a zákona č. 158/2011 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 311/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 109/2003 Z. z. a vyhlášky č. 357/2007 Z. z.,
3.
vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 363/1996 Z. z. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku v cestnej doprave.
§ 59
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Iveta Radičová v. r.
Príloha k zákonu č. 56/2012 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 95/50/ES zo 6. októbra 1995 o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 07/zv. 02, Ú. v. ES L 249, 17. 10. 1995) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/26/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 07/zv. 05, Ú. v. ES L 168, 23. 6. 2001), smernice Komisie 2004/112/ES (Ú. v. EÚ L 367, 14. 12. 2004) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/54/ES (Ú. v. EÚ L 162, 21. 6. 2008).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/1/ES z 18. januára 2006 o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 33, 4. 2. 2006).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Komisie 2009/240/ES (Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009), rozhodnutia Komisie 2010/187/EÚ (Ú. v. EÚ L 83, 30. 3. 2010), smernice Komisie 2010/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 233, 3. 9. 2010) a rozhodnutia Komisie 2011/26/EÚ (Ú. v. EÚ L 13, 18. 1. 2011).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologicky a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15. 5. 2009).
5.
Smernica Komisie 2012/45/EÚ z 3. decembra 2012, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru druhýkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 332, 4. 12. 2002).
6.
Smernica Komisie 2014/103/EÚ z 21. novembra 2014, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru tretíkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 335, 22. 11. 2014).
7.
Smernica Komisie (EÚ) 2016/2309 zo 16. decembra 2016, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru štvrtýkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 345, 20. 12. 2016).
8.
Smernica Komisie (EÚ) 2018/217 z 31. januára 2018, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru prispôsobením oddielu I.1 jej prílohy I vedeckému a technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 42, 15. 2. 2018).
1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009).
2)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28. 2. 2011).
3)
Čl. 2 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009).
4)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009).
Nariadenie (ES) č. 1073/2009.
6)
§ 765 Občianskeho zákonníka.
§ 610 Obchodného zákonníka.
Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb.) v platnom znení.
7)
Čl. 3 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 181/2011.
8)
Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
9)
10)
Čl. 3 písm. j) a kapitola III nariadenia (EÚ) č. 181/2011.
11)
§ 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá.
13)
Čl. 2 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
14)
Čl. 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
15)
Kapitola III nariadenia (ES) č. 1071/2009.
16)
Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a čl. 4 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
17)
Čl. 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a čl. 1 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1072/2009.
18)
Čl. 3, 5 až 9 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
19)
Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
20)
Čl. 3 ods. 1 písm. a) a čl. 5 písm. a) nariadenia (ES) č. 1071/2009.
21)
Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
22)
Čl. 7 nariadenia (ES) č. 1071/2009 v platnom znení.
24)
Príloha I nariadenia (ES) č. 1071/2009.
25)
Čl. 21 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
26)
Čl. 9 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
27)
Čl. 8 ods. 8, čl. 21 a prílohy II a III nariadenia (ES) č. 1071/2009.
28)
Čl. 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
29)
Čl. 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1071/2009 v platnom znení.
30)
Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1072/2009.
30a)
Zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov.
30b)
§ 622 až 624 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
30c)
Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb.) v platnom znení.
31)
Čl. 2 ods. 2 až 4 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
32)
Čl. 6 až 11 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
33)
Čl. 2 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 181/2011.
34)
§ 20 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z. z. v znení zákona č. 393/2011 Z. z.
35)
Čl. 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007).
36)
Čl. 2 písm. f) nariadenia (ES) č. 1370/2007.
36a)
Čl. 1 nariadenia (ES) č. 1370/2007 v platnom znení.
37)
Čl. 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 1370/2007.
38)
Čl. 5 nariadenia (ES) č. 1370/2007.
§ 24 ods. 1 písm. a)§ 135 až 149 a § 152 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
39)
Čl. 4 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1370/2007.
40)
Čl. 3 ods. 3 nariadenia /ES) č. 1370/2007.
41)
Čl. 4 ods. 3 a 4 nariadenia (ES) č. 1370/2007.
42)
Čl. 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1370/2007.
44)
Zákon č. 158/2011 Z. z. o podpore energeticky a environmentálne úsporných motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
45)
Čl. 6 ods. 1 a príloha nariadenia (ES) č. 1370/2007.
46)
Čl. 12 a 13 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
Dohoda o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (dohoda INTERBUS), (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 07/zv. 7, Ú. v. ES L 321, 26. 11. 2002).
46a)
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
46b)
§ 2 písm. ag) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
46c)
§ 11 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
46d)
§ 659 až 662 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
46e)
Napríklad zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
46f)
§ 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
46g)
Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov.
46h)
Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
46i)
§ 92 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
Kapitola III nariadenia (ES) č. 1072/2009 a kapitola V nariadenia (ES) č. 1073/2009.
48)
Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.) v platnom znení.
49)
Napríklad § 22 až 26 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 23 a 24 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 až 10 zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, § 14 a 15 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 21/2007 Z. z., § 13 a 45 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 16 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon), § 4 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
49a)
Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
49b)
Zákon č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50)
Kapitola III nariadenia (ES) č. 1073/2009.
51)
Čl. 18 a 24 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a články 11 až 13 nariadenia (ES) č. 1072/2009.
52)
Čl. 19 až 21 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
53)
Čl. 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a čl. 14 nariadenia (ES) č. 1072/2009.
Rozhodnutie Komisie zo 17. decembra 2009 o minimálnych požiadavkách na údaje vkladané do vnútroštátneho elektronického registra podnikov cestnej dopravy (2009/992/EÚ) (Ú. v. EÚ L 339, 22. 12. 2009).
54)
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1213/2010 zo 16. decembra 2010, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa vzájomného prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov podnikov cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 335, 18. 12. 2010).
54a)
Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z.o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
55)
Čl. 26 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1071/2009, čl. 17 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a čl. 28 ods. 1, 2 a 4 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
56)
Čl. 12 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia (ES) č. 1072/2009 .
57)
Čl. 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 181/2011.
58)
Kapitoly II a III nariadenia (ES) č. 1071/2009.
59)
Čl. 4 a 12 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a čl. 4, 21 a 22 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
60)
Čl. 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
61)
Čl. 8 a 9 a príloha I nariadenia (ES) č. 1071/2009.
61a)
§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.
62)
Čl. 13 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
62a)
Čl. 6 a príloha č. IV nariadenia (ES) č. 1071/2009 v platnom znení.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/403 z 18. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 v súvislosti s klasifikáciou závažných porušení predpisov Únie, ktoré môžu viesť k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa mení príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (Ú. v. EÚ L 74, 19. 3. 2016).
63)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
65)
Čl. 4, 6 a 7 nariadenia (ES) č. 1072/2009 a čl. 4 nariadenia (ES) č. 1073/2009.
65a)
§ 38 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
65d)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
66)
Čl. 2 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 181/2011.
67)
§ 22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 16/2006 Z. z.
Kategórie
Zákony

Zákon č. 258/2001 Z. z. – Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

258
ZÁKON
zo 14. júna 2001
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2)
Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a)
o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b)
o nájme,2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c)
o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d)
na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,
e)
o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f)
na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g)
o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h)
o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
(3)
Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b)
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c)
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1.
sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2.
poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3.
poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4.
členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5.
poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d)
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)
poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
§ 3
Podmienky ponuky spotrebiteľského úveru
(1)
Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4)
(2)
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
(3)
Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
(4)
Reklama5) alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme.
(5)
Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
(6)
Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a)
úverovom limite, ak je stanovený,
b)
ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c)
postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
(7)
Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
(8)
Počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov.
(9)
Vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorými musí byť spotrebiteľ oboznámený pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(10)
Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
(11)
Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
§ 4
Zmluva o spotrebiteľskom úvere
(1)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c)
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e)
celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)
v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g)
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m)
výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n)
oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o)
upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p)
práva spotrebiteľa podľa § 7,
q)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3)
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a)
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4)
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(5)
Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)
(6)
V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7)
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
§ 5
Odstúpenie od zmluvy veriteľom
Ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť,9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
§ 6
Splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
(1)
Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(2)
Spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
(3)
Výška poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti môže byť najviac vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky spotrebiteľského úveru; tento poplatok nesmie prekročiť polovicu nároku spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom podľa odseku 1.
(4)
Na nájomné zmluvy s právom kúpy prenajatej veci10) sa nevzťahujú odseky 1 a 2.
§ 7
Práva spotrebiteľa
(1)
Ak predávajúci nesplnil dodávku tovaru alebo služby alebo plnenie bolo vadné,11) spotrebiteľ má právo na
a)
pozastavenie splácania splátok spotrebiteľského úveru až do doriešenia reklamácie12) voči predávajúcemu bez zvýšenia ceny spotrebiteľského úveru,
b)
vrátenie alikvotnej časti splátok uhradených platieb,
c)
dohodnutie nového splátkového kalendára.
(2)
Na uplatnenie práv spotrebiteľa podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
predávajúci a veriteľ uzavreli zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver,
b)
spotrebiteľ uplatnil u predávajúceho nárok na riadne plnenie alebo na náhradu škody, ale jeho oprávnená požiadavka nebola uspokojená.
(3)
Práva spotrebiteľa voči predávajúcemu nesmú byť dotknuté skutočnosťou, že na zaplatenie ceny tovaru alebo služby bol poskytnutý spotrebiteľský úver.
§ 7a
(1)
Veriteľ je povinný predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.
(2)
Ministerstvo, Národná banka Slovenska alebo nimi určená osoba zverejňujú informácie z údajov podľa odseku 1.
(3)
Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá veriteľ.
(4)
Rozsah údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 7b
(1)
Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona.12a)Veriteľ je oprávnený využívať osoby podľa prvej vety, len ak sú tieto osoby zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov.12b)
(2)
Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov len osoby, ktoré sú oprávnené na vykonávanie tejto činnosti.
§ 7c
(1)
Veriteľ je povinný zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.12c)
(2)
Odbornou spôsobilosťou zamestnancov podľa odseku 1 je základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného zákona.12d)
(3)
Veriteľ je povinný zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa odseku 1 postupom podľa osobitného zákona.12e)
(4)
Veriteľ je povinný viesť zoznam zamestnancov podľa odseku 1 v rozsahu podľa osobitného zákona.12f)
§ 8
Kontrola a pokuty
(1)
Kontrolu dodržiavania obchodných podmienok veriteľov a zmluvných podmienok ponúkaných spotrebiteľom ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.13)
(2)
Za porušenie povinností uvedených v § 3 a § 4 ods. 1, 2 a 4 môže Slovenská obchodná inšpekcia uložiť veriteľovi pokutu do 500 000 Sk.
(3)
Kontrolu dodržiavania povinnosti uvedenej v § 7a ods. 1 vykonáva ministerstvo.
(4)
Za porušenie povinnosti uvedenej v § 7a ods. 1 môže ministerstvo uložiť pokutu do 500 000 Sk.
(5)
Spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd.
(6)
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď Slovenská obchodná inšpekcia zistila porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 8a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2006
Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
§ 8aa
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
(2)
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 8ab
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 2. apríla 2008
Nariadenie vlády podľa § 3 ods. 10 sa vydá najneskôr 60 dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 7a ods. 2.
§ 8b
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
Čl. III
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2001.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
ZÁKLADNÁ ROVNICA VYJADRUJÚCA ROVNOSŤ POSKYTNUTÉHO ÚVERU NA JEDNEJ STRANE A SPLÁTOK A NÁKLADOV NA DRUHEJ STRANE
Význam symbolov:
K je poradové číslo spotrebiteľského úveru, {K = 1, 2, …, m}
K´ je číslo splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru, {K´ = 1, 2, …, m´}
AK je výška K-teho spotrebiteľského úveru
 je výška K´-tej splátky spotrebiteľského úveru
∑ je suma
m je poradové číslo posledného spotrebiteľského úveru
m´ je číslo poslednej splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru
tK je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K-teho spotrebiteľského úveru
t je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka) medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K´-tou splátkou alebo platbou nákladov spotrebiteľského úveru
i je ročná percentuálna miera nákladov, ktorú možno vypočítať (buď algebricky, alebo numerickou aproximáciou), pretože ostatné prvky rovnice sú známe zo zmluvy alebo iným spôsobom
Poznámky
a) Ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom.
b) V prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a nákladov. Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom splatnosti.
d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12.
f) Výsledok výpočtu sa zaokrúhli s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná päť alebo je väčšia, potom sa k číslici na tomto desatinnom mieste pripočíta jednotka.
Príloha č. 2 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
PRÍKLADY VÝPOČTOV
A. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV NA ZÁKLADE KALENDÁRNEHO ROKA [1 ROK = 365 DNÍ (ALEBO 366 DNÍ PRI PRIESTUPNÝCH ROKOCH)]
Prvý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk dňa 1. januára 2002.
Suma je splatená jednou splátkou vo výške 12 000 Sk dňa 1. júla 2003, t. j., 1 1/2 roka alebo 546 dní (365 + 181) po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
alebo
Výsledok bude zaokrúhlený na 13 % (alebo na 12,96 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk, ale veriteľ si ponechá 500 Sk na administratívne výdavky, takže výška spotrebiteľského úveru predstavuje 9 500 Sk. Rovnako ako v prvom príklade je vykonaná splátka vo výške 12 000 Sk dňa 1. júla 2003.
Po dosadení do rovnice
Vzorec 02-3
alebo
Výsledok bude zaokrúhlený na 16,9 %.
Tretí príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma 10 000 Sk, spláca sa v dvoch splátkach, obe po 6000 Sk – prvá splátka po jednom roku, druhá po dvoch rokoch.
Po dosadení do rovnice
Rovnica sa vyrieši algebricky a jej výsledkom bude i = 0,1306623, po zaokrúhlení je 13,1 % (alebo 13,07 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Štvrtý príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma S = 10 000 Sk a čiastky, ktoré má splatiť spotrebiteľ, sú
Po 3 mesiacoch (0,25 roku/90 dní): 2 720 Sk
Po 6 mesiacoch (0,5 roku/181 dní): 2 720 Sk
Po 12 mesiacoch (1 rok/365 dní): 5 440 Sk
Spolu 10 880 Sk
Po dosadení do rovnice
Výsledok je i = 0,13226, po zaokrúhlení je 13,2 % (alebo 13,23 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
B. VÝPOČET ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV NA ZÁKLADE ŠTANDARDNÉHO ROKA (1 ROK = 365 DNÍ ALEBO 365,25 DŇA, 52 TÝŽDŇOV, ALEBO 12 ROVNAKÝCH MESIACOV)
Prvý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk.
Táto suma je splatená jednou splátkou vo výške 12 000 Sk, a to 1,5 roka (t. j. 1,5 x 365 = 547,5 dňa, 1,5 x 365,25 = 547,875 dňa, 1,5 x 366 = 549 dní, 1,5 x 12 = 18 mesiacov, alebo 1,5 x 52 = 78 týždňov) po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
alebo
Výsledok bude zaokrúhlený na 12,9 % (alebo na 12,92 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Požičaná suma je S = 10 000 Sk, ale veriteľ si ponechá 500 Sk na administratívne výdavky, takže výška spotrebiteľského úveru predstavuje 9 500 Sk. Rovnako ako v prvom príklade je vykonaná splátka vo výške 12 000 Sk 1,5 roka po dátume poskytnutia úveru.
Po dosadení do rovnice
alebo
Výsledok bude zaokrúhlený na 16,9 % (alebo na 16,85 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Tretí príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma 10 000 Sk, spláca sa v dvoch splátkach, obe po 6 000 Sk – prvá splátka po jednom roku, druhá po dvoch rokoch.
Po dosadení do rovnice
Rovnica sa vyrieši algebricky a jej výsledkom bude i = 0,130662, čo sa zaokrúhli na 13,1 % (alebo 13,07 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Štvrtý príklad
Dňa 1. januára 2002 je požičaná suma S = 10 000 Sk a čiastky, ktoré má splatiť spotrebiteľ, sú
Po 3 mesiacoch
(0,25 roku/13 týždňov/91,25 dňa/91,3125 dňa): 2 720 Sk
Po 6 mesiacoch
(0,5 roku/26 týždňov/182,5 dňa/182,625 dňa): 2 720 Sk
Po 12 mesiacoch
(1 rok/52 týždňov/365 dní/365,25 dňa): 5 440 Sk
Spolu 10 880 Sk
Po dosadení do rovnice
Výsledok je i = 0,131855, čo sa zaokrúhli na 13,2 % (alebo na 13,19 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
C. VZOROVÉ PRÍKLADY VÝPOČTU ROČNEJ PERCENTUÁLNEJ MIERY NÁKLADOV PRE POSKYTNUTIE SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU BANKAMI
Prvý príklad
Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 15 000 Sk. Za poskytnutie spotrebiteľského úveru a spracovanie zmluvy si banka ponechala 1 % z objemu poskytnutých prostriedkov (t. j. 150 Sk). Spotrebiteľský úver bude klient splácať jeden rok mesačnými anuitnými splátkami vo výške 1 305,76 Sk. Okrem toho bude musieť mesačne platiť poplatok za správu a vedenie účtu vo výške 30 Sk.
alebo
Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver je 15,3 % (alebo 15,33 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Druhý príklad
Klient si v banke požičal spotrebiteľský úver vo výške 100 000 Sk. Za poskytnutie spotrebiteľského úveru a spracovanie zmluvy si banka ponechala 1 % z objemu poskytnutých prostriedkov (t. j. 1 000 Sk). Spotrebiteľský úver bude klient splácať 4 roky mesačnými anuitnými splátkami vo výške 2 658 Sk. Okrem toho bude musieť mesačne platiť poplatok za správu a vedenie účtu vo výške 40 Sk.
Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver je 14,8 % (alebo 14,77 % pri presnosti na dve desatinné miesta).
Príloha č. 3 k zákonu č. 258/2001 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12. 2. 1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10. 3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1. 4. 1998).
1)
Napríklad § 497 až 507 Obchodného zákonníka§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2a)
Napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z., § 88a až 88d zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 492/2009 Z. z.
4)
§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
5)
§ 2 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.
12)
§ 19 zákona č. 634/1992 Zb.
12a)
§ 7 a 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
§ 2 písm. i) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Kategórie
Zákony

Zákon č. 281/2015 Z. z. – Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

281
ZÁKON
z 25. septembra 2015
o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len “štátna služba”) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov.
(2)
Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.
Vymedzenie niektorých pojmov
§ 2
(1)
Štátna služba je činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona a z osobitných predpisov.1)
(2)
Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Ak sa v tomto zákone používa pojem profesionálny vojak, rozumie sa tým aj profesionálna vojačka.
(3)
Minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti je časový úsek, po ktorého uplynutí možno profesionálneho vojaka vymenovať do inej vojenskej hodnosti alebo povýšiť. Minimálne doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú uvedené v prílohe č. 1.
(4)
Maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú uvedené v prílohe č. 1.
(5)
Veková hranica je vymedzenie fyzického veku profesionálneho vojaka, do ktorého môže zotrvať v štátnej službe. Vekové hranice sú uvedené v prílohe č. 1.
(6)
Doba na vymenovanie alebo povýšenie do vojenskej hodnosti (ďalej len “doba povýšenia”) je časový úsek, počas ktorého môže byť profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený do vojenskej hodnosti. Doba povýšenia začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti a skončí sa 12 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo 12 mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice.
§ 3
Na účely tohto zákona
a)
miesto výkonu štátnej služby je obec alebo inak určené miesto, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu,
b)
občan je občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,
c)
kontaktná osoba je blízka osoba2) alebo iná osoba, ktorú profesionálny vojak určí na účely zabezpečenia kontaktu pri mimoriadnej udalosti podľa tohto zákona alebo aj inej udalosti, ak je zabezpečenie kontaktu potrebné; kontaktná osoba musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,3)
d)
služobná kariéra je postup profesionálneho vojaka vo vojenských hodnostiach, do ktorých je vymenovaný alebo povýšený, a vo funkciách, do ktorých je vymenovaný alebo ustanovený počas trvania služobného pomeru,
e)
organizačná zmena je
1.
zrušenie funkcie,
2.
zmena vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, alebo
3.
zmena vojenskej odbornosti a jej špecializácie, ak profesionálny vojak v dôsledku takejto zmeny prestane spĺňať kvalifikačné predpoklady alebo požiadavky na výkon štátnej služby,
f)
iná funkcia je funkcia, do ktorej môže byť profesionálny vojak ustanovený, okrem funkcie,
1.
pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie podľa § 71 ods. 1,
2.
pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje skončenie vyčlenenia, ak ide o profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo
3.
ktorá je podľa § 80 ods. 4 určená na ustanovenie profesionálneho vojaka po skončení jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
g)
medzinárodná organizácia je najmä Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia Spojených národov.
§ 4
Zákaz diskriminácie
(1)
Služobný úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby.
(2)
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia občana a profesionálneho vojaka z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.5)
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.
(4)
Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.4) Služobný úrad je povinný na podnet občana a profesionálneho vojaka bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
(5)
Služobný úrad alebo veliteľ nesmie profesionálneho vojaka žiadnym spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich z výkonu štátnej služby alebo z uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania.
(6)
Služobný úrad zabezpečí oboznámenie občana a profesionálneho vojaka s ustanoveniami o zákaze diskriminácie podľa odsekov 1 až 5.
§ 5
Hlavný služobný úrad
(1)
Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”). Vedúcim hlavného služobného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len “minister”).
(2)
Hlavný služobný úrad
a)
riadi služobné úrady,
b)
zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,
c)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,
d)
plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.
(3)
Hlavný služobný úrad je služobným úradom pre
a)
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len “náčelník generálneho štábu”),
b)
riaditeľa Vojenského spravodajstva,
c)
riaditeľa Vojenskej polície a
d)
rektora vojenskej vysokej školy.
§ 6
Služobný úrad
(1)
Služobný úrad na účely tohto zákona je
a)
ministerstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených podľa § 71 ods. 1 písm. a),
b)
organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len “ozbrojené sily”) pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie podľa § 71 ods. 5,
c)
Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len “vojenská kancelária prezidenta”) pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej kancelárie prezidenta a Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len “čestná stráž prezidenta”),
d)
Vojenské spravodajstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva,
e)
Vojenská polícia pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenskej polície,
f)
vojenská vysoká škola pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej vysokej školy.
(2)
Služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich a plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona.
(3)
V mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich v rozsahu ustanovenom zákonom aj minister.
(4)
Služobný úrad a minister v mene štátu rozhodujú vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,5) a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich, ak nastane dôvod skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. a), c), d), f) tretieho bodu, g) a k), ods. 2 písm. h) a i) a ods. 5 písm. b) až g) iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Služobné úrady podľa odseku 1 písm. b) ustanoví služobný predpis.
§ 7
Vedúci služobného úradu
(1)
V služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu.
(2)
Na účely tohto zákona vedúcim služobného úradu je
a)
vedúci služobného úradu ministerstva7) v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. a),
b)
vedúci organizačnej zložky ozbrojených síl v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. b),
c)
náčelník vojenskej kancelárie prezidenta v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. c),
d)
riaditeľ Vojenského spravodajstva v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d),
e)
riaditeľ Vojenskej polície v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. e),
f)
rektor vojenskej vysokej školy v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. f).
(3)
Vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich rozhoduje prezident Slovenskej republiky (ďalej len “prezident”).
(4)
Vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich rozhoduje riaditeľ Vojenského spravodajstva.
(5)
V čase neprítomnosti vedúceho služobného úradu alebo ak funkcia vedúceho služobného úradu nie je obsadená, za vedúceho služobného úradu rozhoduje
a)
profesionálny vojak, ktorému zastupovanie neprítomného vedúceho služobného úradu vyplýva z funkcie,
b)
profesionálny vojak, ktorý je poverený
1.
zastupovaním neprítomného vedúceho služobného úradu alebo
2.
výkonom voľnej funkcie vedúceho služobného úradu, alebo
c)
vedúci štátny zamestnanec,8) alebo vedúci zamestnanec,9) ktorý je poverený zastupovaním neprítomného vedúceho služobného úradu.
(6)
Rozsah pôsobnosti vedúceho služobného úradu podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a f) ustanoví služobný predpis.
§ 8
Veliteľ
(1)
Veliteľ na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu.
(2)
Veliteľ podľa odseku 1 je aj profesionálny vojak,
a)
ktorému zastupovanie neprítomného veliteľa vyplýva z funkcie,
b)
ktorý je poverený zastupovaním neprítomného veliteľa,
c)
ktorý je poverený výkonom voľnej funkcie veliteľa.
(3)
Veliteľ podľa odseku 1 je aj
a)
prezident, minister, štátny tajomník ministerstva a riaditeľ Vojenského spravodajstva,
b)
vedúci služobného úradu ministerstva,7) vedúci štátny zamestnanec8) a vedúci zamestnanec.9)
(4)
Pri uplatňovaní pôsobnosti voči podriadeným profesionálnym vojakom je veliteľ podľa odseku 1 nadriadený podľa funkcie. Ak veliteľ nie je nadriadený podľa funkcie, je nadriadený podľa vojenskej hodnosti.
(5)
Rozsah pôsobnosti veliteľa podľa odseku 1 a odseku 3 písm. b) ustanoví služobný predpis.
(6)
Rozsah pôsobnosti veliteľa ustanovený osobitným predpisom10) nie je týmto zákonom dotknutý.
§ 9
Základné povinnosti veliteľa
Veliteľ je povinný
a)
riadiť, organizovať a kontrolovať výkon štátnej služby podriadených profesionálnych vojakov,
b)
zabezpečovať, aby podriadení profesionálni vojaci boli náležite vycvičení, vyškolení a riadne oboznámení so služobnými predpismi, vojenskými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi, ako aj s informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,
c)
vytvárať podriadeným profesionálnym vojakom podmienky na riadny výkon štátnej služby, najmä zabezpečovať materiálne a technické podmienky pracoviska vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov nevyhnutných na riadny a bezpečný výkon štátnej služby,
d)
viesť podriadených profesionálnych vojakov k dodržiavaniu základných povinností a služobnej disciplíny, vyvodzovať dôsledky z neplnenia základných povinností a z porušovania služobnej disciplíny a vykonávať disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona,
e)
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby a kontrolovať dodržiavanie predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a v oblasti prevádzky technických zariadení; ak veliteľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie,
f)
navrhovať opatrenia, ak zistil dôvod na zmenu v služobnom pomere alebo dôvod na skončenie služobného pomeru podriadeného profesionálneho vojaka,
g)
vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania11)profesionálneho vojaka, viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania a viesť evidenciu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len “dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz”),
h)
zabezpečiť vedenie písomností týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka v osobnom spise profesionálneho vojaka.
§ 10
Služobné predpisy
(1)
Služobné predpisy sú predpisy, ktorými sa v medziach tohto zákona ustanovujú podrobnosti o štátnej službe a podrobnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru.
(2)
Služobné predpisy vydáva hlavný služobný úrad, ak tento zákon v § 137 ods. 4 neustanovuje inak.
(3)
Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi riadne oboznámení.
§ 11
Systemizácia
(1)
Systemizácia na účely tohto zákona je určenie počtu miest profesionálnych vojakov a určenie objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov.
(2)
Počet miest profesionálnych vojakov, pri zachovaní celkových početných stavov profesionálnych vojakov12) a objem finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov schvaľuje každoročne vláda Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh počtu miest a objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov pripravuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(3)
Systemizáciu v členení podľa vojenských hodností určuje
a)
minister na základe podkladov, ktoré mu predkladá
1.
náčelník generálneho štábu za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) a f),
2.
riaditeľ Vojenského spravodajstva za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d),
3.
riaditeľ Vojenskej polície za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. e),
b)
prezident na základe podkladov, ktoré mu predkladá náčelník vojenskej kancelárie prezidenta za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. c).
(4)
Zmeny v systemizácii, ktoré nezvyšujú počet miest profesionálnych vojakov alebo ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, môže vykonať
a)
minister
1.
v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) a f) na návrh náčelníka generálneho štábu,
2.
v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d) na návrh riaditeľa Vojenského spravodajstva,
3.
v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. e) na návrh riaditeľa Vojenskej polície,
b)
prezident v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. c).
(5)
Zmeny v systemizácií minister vykoná, ak v priebehu roka vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky vykoná úpravu počtu miest profesionálnych vojakov alebo objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov.
Obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov
§ 12
(1)
Petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka.
(2)
Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia.
(3)
Profesionálny vojak sa nesmie aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo politickými hnutiami.
(4)
Profesionálny vojak sa nesmie združovať v odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu.
(5)
Profesionálnemu vojakovi možno z dôvodu prípravy na plnenie úloh ozbrojených síl alebo na plnenie úloh podľa osobitných predpisov13) s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom obmedziť osobnú slobodu pri výcviku, ktorým sa má prehĺbiť alebo preveriť jeho psychická odolnosť a fyzická odolnosť čo najvernejším priblížením k skutočným podmienkam plnenia úloh; súhlas môže profesionálny vojak vziať späť aj počas výcviku.
§ 13
(1)
Profesionálny vojak nesmie
a)
podnikať,
b)
vykonávať inú zárobkovú činnosť; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,14)
c)
byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
(2)
Zákaz podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na
a)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b)
lekársku posudkovú činnosť,
c)
poskytovanie veterinárnej starostlivosti,
d)
výkon osobnej asistencie podľa osobitného predpisu,15)
e)
vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť, trénerskú činnosť, umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo na prekladateľskú činnosť,16)
f)
činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske a zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, alebo zdravotníckeho pracovníka v táboroch pre deti a mládež,
g)
správu vlastného majetku, majetku maloletého dieťaťa17) a na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
h)
činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
i)
činnosť v poradnom orgáne vlády,
j)
vykonávanie funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie alebo funkcie člena komisie pre referendum alebo
k)
činnosť člena v rozkladovej komisii.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy pod dočasnou legendou alebo trvalou legendou.
(4)
Zákaz podľa odseku 1 písm. c) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo ministrom.
(5)
Profesionálny vojak uvedený v odseku 4 nesmie za členstvo v týchto orgánoch poberať odmenu alebo iné výhody.
§ 14
Informačný systém
(1)
Služobný úrad na účely spracúvania osobných údajov18) o fyzických osobách vymedzených týmto zákonom zriaďuje a prevádzkuje informačný systém, v ktorom sa vedie register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy.
(2)
Register občanov obsahuje súbor osobných údajov občana a jeho rodičov, ktoré sa uchovávajú päť rokov.
(3)
Register profesionálnych vojakov obsahuje súbor osobných údajov profesionálnych vojakov, ich blízkych osôb2) a nimi určených kontaktných osôb, ktoré sa spracúvajú po celý čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka.
(4)
Register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, obsahuje súbor ich osobných údajov a súbor osobných údajov ich blízkych osôb,2) ktoré sa uchovávajú po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka.
(5)
Register identifikačnej databázy obsahuje súbor údajov podľa § 60 ods. 2 o profesionálnych vojakoch a profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer, a uchovávajú sa po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka.
(6)
Registre podľa odsekov 2 až 4 sa vedú v elektronickej podobe a v listinnej podobe.
(7)
Informačný systém podľa odseku 1, ktorý obsahuje údaje o občanoch, ktorí požiadali o prijatie do štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve, o profesionálnych vojakoch vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a o profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer vo Vojenskom spravodajstve, vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo.
(8)
Služobný úrad je povinný Vojenskému spravodajstvu na plnenie jeho úloh podľa osobitného predpisu19) umožniť nepretržitý a priamy prístup k informáciám zhromaždeným v registroch podľa odsekov 2 až 5.
(9)
Služobný úrad môže poskytovať informácie z registrov podľa odsekov 2 až 4 len s písomným súhlasom občana alebo profesionálneho vojaka alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.20)
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNA SLUŽBA
§ 15
Druhy štátnej služby
(1)
Druhy štátnej služby sú
a)
prípravná štátna služba,
b)
dočasná štátna služba,
c)
stála štátna služba,
d)
krátkodobá štátna služba.
(2)
Prípravná štátna služba je štátna služba, počas ktorej sa profesionálny vojak pripravuje na vykonávanie dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby.
(3)
Dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby a ktorá trvá do
a)
doby uvedenej v § 28 ods. 1 písm. a) alebo v § 28 ods. 2,
b)
uplynutia maximálnej doby štátnej služby alebo
c)
vekovej hranice, ak túto vekovú hranicu profesionálny vojak dosiahne pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby a nebola mu povolená výnimka podľa § 32.
(4)
Stála štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do stálej štátnej služby a ktorá trvá do dosiahnutia vekovej hranice, ak tento zákon v § 32 neustanovuje inak.
(5)
Krátkodobá štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do krátkodobej štátnej služby vo funkcii určenej služobným úradom a ktorá trvá po dobu dohodnutú so služobným úradom.
Podmienky prijatia do štátnej služby
§ 16
(1)
Do štátnej služby možno prijať občana, ak
a)
požiadal o prijatie do štátnej služby,
b)
ku dňu prijatia do štátnej služby dosiahol najmenej 18 rokov veku,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d)
má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej republiky a štátne občianstvo štátu, ktorý je
1.
členským štátom Európskej únie, alebo
2.
členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
je bezúhonný,
g)
je spoľahlivý,
h)
ovláda štátny jazyk,
i)
dosiahol vzdelanie na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, do ktorej má byť po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený; to neplatí, ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské štúdium, na ktoré bol prijatý,
j)
ku dňu prijatia do štátnej služby nie je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,21)
k)
je zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný,
l)
spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) ak sú požadované na výkon funkcie, do ktorej bude ustanovený vo Vojenskom spravodajstve,
m)
ku dňu prijatia do štátnej služby skončil činnosti, ktorých vykonávanie je obmedzené alebo zakázané podľa § 12 a ku dňu prijatia do štátnej služby skončil, prerušil alebo pozastavil výkon činností, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 13,
n)
nie je voči nemu vedené trestné stíhanie,23)
o)
súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,
p)
úspešne absolvoval výberové konanie alebo prijímacie konanie.
(2)
Podmienky podľa odseku 1 písm. c) až g), k) a l) musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby.
(3)
O prijatie do štátnej služby možno požiadať služobný úrad písomne alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Ak občan podal žiadosť elektronickými prostriedkami nepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom, je potrebné doručiť služobnému úradu žiadosť aj písomne najneskôr do piatich dní odo dňa podania žiadosti elektronickými prostriedkami.
(4)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský24) alebo úmyselný trestný čin,25) a v prípade trestného činu vojenského a zločinu26) aj občan, ktorému bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.
(5)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ak
a)
trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa odseku 4 sa skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky,
b)
trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa odseku 4 bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej lehoty,
c)
je alebo bol liečený zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných látok alebo psychotropných látok (ďalej len “omamné alebo psychotropné látky”) alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol alebo požíva iné omamné alebo psychotropné látky alebo je alebo bol liečený z patologického hráčstva,
d)
je členom alebo sympatizantom skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd alebo sa podieľa na ich podpore alebo propagácii,
e)
bol zo štátnej služby podľa tohto zákona alebo z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že
1.
na základe záverov služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu alebo profesionálnu službu,
2.
porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka, obmedzenie alebo zákaz podľa tohto zákona alebo z dôvodu, že závažným spôsobom porušil niektorú zo základných povinností profesionálneho vojaka alebo zákaz podľa predchádzajúcich právnych predpisov,
3.
mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona alebo z dôvodu, že opakovane porušil základnú povinnosť podľa predchádzajúcich právnych predpisov,
4.
bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti, ktorú má ako profesionálny vojak vykonávať, alebo trest straty vojenskej a inej hodnosti,
f)
jeho predchádzajúci služobný pomer podľa osobitných predpisov27) sa skončil z dôvodov, že
1.
na základe záverov služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe podľa osobitných predpisov,
2.
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom,
3.
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby podľa osobitného predpisu,28)
g)
jeho predchádzajúci štátnozamestnanecký pomer sa skončil z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny alebo jeho predchádzajúci pracovný pomer sa skončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
(6)
Bezúhonnosť podľa odseku 4 a spoľahlivosť podľa odseku 5 písm. a) a b) sa vo výberovom konaní a prijímacom konaní preukazuje odpisom registra trestov; v prijímacom konaní možno bezúhonnosť a spoľahlivosť preukázať aj odpisom registra trestov, ktorý bol služobnému úradu vydaný na účely preukázania bezúhonnosti podľa osobitného zákona.22) Údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov služobný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(7)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ani občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.
(8)
Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať
a)
jeho údaje
1.
meno, priezvisko a rodné priezvisko,
2.
titul, vedeckú hodnosť,
3.
rodné číslo,
4.
dátum, miesto, okres a štát narodenia,
5.
adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,
6.
štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho občianstva,
7.
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
8.
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení a oprávnení,
9.
znalosť cudzieho jazyka,
10.
zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,
11.
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
12.
miesto, čas trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere (§ 31) a dosiahnutú vojenskú hodnosť alebo inú hodnosť,
13.
závislosť od požívania alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok, alebo od patologického hráčstva,
b)
meno, priezvisko a rodné priezvisko jeho rodičov,
c)
závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,
d)
závery psychodiagnostického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti,
e)
závery previerky fyzickej zdatnosti,
f)
závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.
(9)
Po prijatí občana do štátnej služby služobný úrad spracúva na účely
a)
plnenia úloh podľa tohto zákona a posúdenia nárokov profesionálneho vojaka v súvislosti s výkonom štátnej služby
1.
údaje podľa odseku 8,
2.
príslušnosť k vojenskému útvaru,
3.
osobné údaje o jeho rodinnom stave,
4.
údaje o oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,22)
5.
údaje o zdravotnej klasifikácii a o zdravotnom poistení,
6.
zobrazenie podoby tváre,
7.
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu kontaktnej osoby a spôsob vyrozumenia kontaktnej osoby,
8.
meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu jeho blízkych osôb,2)
9.
potvrdenie o registrácii v príslušnej komore zdravotníckych pracovníkov a výsledok hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, ak je profesionálny vojak zdravotníckym pracovníkom a vykonáva zdravotnícke povolanie v štátnej službe po ustanovení do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo,
b)
kontroly dodržiavania liečebného režimu, posudzovania dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a posudzovania podľa osobitného predpisu29)
1.
adresu uvedenú na potvrdení o dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
2.
začiatok, trvanie a koniec dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
3.
meno a priezvisko ošetrujúceho lekára, ktorý uznal dočasnú neschopnosť pre chorobu alebo úraz,
4.
miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ošetrujúceho lekára.
(10)
Služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) môže so súhlasom ministra výnimočne prijať do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva aj občana, ktorý nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti.
§ 17
(1)
Občana, ktorý je blízkou osobou2) veliteľa alebo profesionálneho vojaka, nemožno prijať do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby, ak by vo funkcii, do ktorej má byť ustanovený, bol v jeho priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo by jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého.
(2)
Občan, ktorý požiada o prijatie do dočasnej štátnej služby, do stálej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1.
Výberové konanie
§ 18
(1)
Funkcia, do ktorej sa občan ustanoví pri prijatí do štátnej služby, sa obsadzuje na základe výberového konania.
(2)
Výberovým konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Výberovým konaním sa overuje aj splnenie podmienok, ktoré sú potrebné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať bezprostredne po vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby.
(3)
Výberové konanie je verejné a začína sa vyhlásením vo všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie. Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad s uvedením údajov, ktorými sú
a)
názov funkcie,
b)
druh štátnej služby,
c)
podmienky prijatia do štátnej služby,
d)
zoznam požadovaných dokladov podľa odseku 5,
e)
termín a miesto na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby,
f)
doba trvania štátnej služby, ak ide o krátkodobú štátnu službu.
(4)
Lehota na podanie žiadosti o prijate do štátnej služby nesmie byť kratšia ako 21 dní odo dňa vyhlásenia výberového konania.
(5)
Vo výberovom konaní občan predloží
a)
vyplnený osobný dotazník, ktorého súčasťou sú osobné údaje uvedené v § 16 ods. 8 písm. a) a b),
b)
životopis,
c)
občiansky preukaz,
d)
doklady o dosiahnutom vzdelaní, o absolvovaných kurzoch, získané osvedčenia alebo oprávnenia alebo ich osvedčené kópie,
e)
potvrdenie o povinnej vojenskej službe, ak ju absolvoval,
f)
čestné vyhlásenie, že
1.
sa považuje za spoľahlivého podľa § 16 ods. 1 písm. g),
2.
ovláda štátny jazyk,
3.
má štátne občianstvo podľa § 16 ods. 1 písm. d),
4.
nevykonáva činnosti, ktorých vykonávanie je v štátnej službe obmedzené alebo zakázané podľa § 12 a 13 alebo, že ku dňu prijatia do štátnej služby vykonávanie činností podľa § 12 skončí a vykonávanie činností podľa § 13 skončí, preruší alebo pozastaví,
5.
voči nemu nie je vedené trestné stíhanie,
6.
súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,
7.
bol oboznámený s podmienkami výkonu štátnej služby,
g)
osvedčenú kópiu rodného listu.
(6)
Vo výberovom konaní na funkciu vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba občan predloží aj písomné stanovisko príslušnej cirkevnej autority.30)
(7)
Občana, ktorý je na základe výsledkov lekárskej prehliadky podľa § 19 ods. 2 písm. a)zdravotne spôsobilý a spĺňa podmienky ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a) až j)n) a o), služobný úrad pozve na posúdenie psychickej spôsobilosti a vykonanie previerky fyzickej zdatnosti najmenej sedem dní pred ich uskutočnením.
§ 19
(1)
Výberové konanie uskutočňujú výberové komisie zriadené služobným úradom.
(2)
Zdravotná spôsobilosť občana sa posudzuje v rámci výberového konania
a)
lekárskou prehliadkou, ktorú možno doplniť na náklady služobného úradu odborným vyšetrením,
b)
vyšetrením na prítomnosť metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.
(3)
Posúdenie psychickej spôsobilosti občana sa vykonáva v rámci výberového konania psychodiagnostickým vyšetrením, ktoré vykonáva psychológ spĺňajúci podmienky na vykonávanie psychologickej činnosti.31)
(4)
Previerka fyzickej zdatnosti občana sa vykonáva praktickým preskúšaním v rámci výberového konania.
(5)
Výberové konanie sa skončí oznámením služobného úradu občanovi o jeho prijatí alebo neprijatí do štátnej služby alebo späťvzatím žiadosti o prijatie do štátnej služby. Výsledok výberového konania služobný úrad písomne oznámi občanovi do 21 dní od vyhodnotenia splnenia podmienok pre prijatie do štátnej služby; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.
(6)
Podrobnosti o výberovom konaní, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberového konania ustanoví služobný predpis.
(7)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby,
b)
spôsob posudzovania psychickej spôsobilosti a previerky fyzickej zdatnosti občana na prijatie do štátnej služby.
Prijímacie konanie
§ 20
(1)
Služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) prijíma občana do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva na základe výsledkov prijímacieho konania.
(2)
Prijímacím konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Prijímacím konaním sa overuje aj splnenie podmienok, ktoré sú potrebné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať bezprostredne po vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.
(3)
Prijímacie konanie je neverejné a začína sa zaradením občana do prijímacieho konania na základe podanej žiadosti občana o prijatie do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. O zaradení alebo nezaradení občana do prijímacieho konania rozhoduje služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d).
(4)
Zaradenie alebo nezaradenie občana do prijímacieho konania sa občanovi oznámi do 60 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti o prijatie do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.
(5)
V prijímacom konaní občan predloží dokumenty a doklady uvedené v § 18 ods. 5.
§ 21
(1)
Prijímacie konanie uskutočňuje prijímacia komisia, ktorú zriadi služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d).
(2)
Na prijímacie konanie sa vzťahuje § 19 ods. 2 až 4 a 7.
(3)
Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 16 ods. 5 písm. c) a d) a ods. 7 sa občan podrobuje aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti. Podmienky výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti ustanoví služobný predpis.
(4)
Prijímacie konanie sa skončí oznámením služobného úradu občanovi o jeho prijatí do štátnej služby, späťvzatím žiadosti o prijatie do štátnej služby alebo zamietnutím žiadosti o prijatie do štátnej služby bez zdôvodnenia.
(5)
Podrobnosti o prijímacom konaní, o vytvorení a zložení prijímacej komisie, o postupe a spôsobe overenia splnenia podmienok na prijatie do štátnej služby a o vyhodnotení výsledkov prijímacieho konania vo Vojenskom spravodajstve ustanoví služobný predpis.
Prípravná štátna služba
§ 22
(1)
Prípravnú štátnu službu profesionálny vojak vykonáva vo funkcii
a)
čakateľ, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,
b)
kadet, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.
(2)
Do prípravnej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ktorý spĺňa podmienky na prijatie do štátnej služby a v roku prijatia do štátnej služby dosiahne najviac vek
a)
30 rokov, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,
b)
25 rokov, ak počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské štúdium potrebné na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov,
c)
30 rokov, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(3)
Obmedzenie veku podľa odseku 2 sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba alebo vymenovaný do krátkodobej štátnej služby.
(4)
Výnimku z dosiahnutia veku podľa odseku 2 môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.
§ 23
(1)
Profesionálny vojak absolvuje počas prípravnej štátnej služby základný vojenský výcvik.
(2)
Profesionálny vojak, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby po základnom vojenskom výcviku aj odborný výcvik jednotlivca.
(3)
Profesionálny vojak, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby po základnom vojenskom výcviku
a)
štúdium na vojenskej vysokej škole32) vrátane vojenského programu, ak nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
b)
štúdium na vysokej škole inej než vojenskej vysokej škole,32) ak nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vojenský program, alebo
c)
dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4)
Na profesionálneho vojaka, ktorý bude po skončení prípravnej štátnej služby vymenovaný do krátkodobej štátnej služby, sa nevzťahuje odsek 3 písm. a) a b).
(5)
Dĺžku trvania základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.
§ 24
(1)
Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. a) alebo písm. b)služobný úrad môže vyslať na časť vysokoškolského štúdia33) na inú vysokú školu.
(2)
Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. b) vysiela služobný úrad na
a)
vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke štúdia34) alebo
b)
dokončenie vysokoškolského štúdia v príslušnom študijnom programe v štandardnej dĺžke štúdia, ak bol prijatý do štátnej služby počas vysokoškolského štúdia.
(3)
Služobný úrad môže vyslať profesionálneho vojaka podľa odsekov 1 a 2 na vysokoškolské štúdium aj mimo územia Slovenskej republiky.
(4)
Počet profesionálnych vojakov vysielaných na vysokoškolské štúdium na inej než vojenskej vysokej škole a študijné odbory vysokoškolského štúdia ustanoví služobný predpis.
§ 25
(1)
Pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby občan a služobný úrad uzatvoria písomnú dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby; to neplatí, ak bude profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie v krátkodobej štátnej službe.
(2)
S profesionálnym vojakom, ktorý je ustanovený do funkcie čakateľ alebo kadet, služobný úrad bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku uzatvorí dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení; to neplatí, ak bude profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie v krátkodobej štátnej službe.
(3)
Dohoda podľa odseku 1 obsahuje
a)
názov a sídlo vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,
b)
dĺžku trvania základného vojenského výcviku,
c)
povinnosť občana uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b)g) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo ak sa po vymenovaní do dočasnej štátnej služby jeho služobný pomer skončí v dobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f)k)n) a o), alebo podľa § 83 ods. 5,
d)
najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena c),
e)
podmienky odstúpenia od dohody.
(4)
Dohoda podľa odseku 2 obsahuje
a)
názov a sídlo vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,
b)
dĺžku trvania odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl,
c)
povinnosť profesionálneho vojaka uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b)h) až k) alebo § 83 ods. 6, alebo ak sa po vymenovaní do dočasnej štátnej služby jeho služobný pomer skončí v dobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f)k)n) a o), alebo podľa § 83 ods. 5,
d)
najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena c),
e)
podmienky odstúpenia od dohody.
(5)
Povinnosť uhradiť náklady na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý do 30 dní odo dňa prijatia do prípravnej štátnej služby požiada o prepustenie podľa § 83 ods. 2 písm. j).
(6)
Ak profesionálny vojak po uplynutí doby podľa odseku 5 skončí prípravnú štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 2 písm. b)g) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo zotrvá v dočasnej štátnej službe menej, ako je uvedené v § 28 ods. 1 písm. a), suma podľa odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. d) sa pomerne zníži. Suma, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu sa uvedie v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
(7)
Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odsekov 3 a 4. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
(8)
Určenie sumy nákladov a spôsob výpočtu pomerného zníženia nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.
§ 26
(1)
S profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe služobný úrad bezprostredne po ustanovení do funkcie kadeta vo vojenskej vysokej škole uzatvorí písomnú dohodu o umožnení získania vysokoškolského vzdelania.
(2)
Dohoda podľa odseku 1 obsahuje
a)
názov a sídlo vysokej školy,
b)
stupeň vysokoškolského vzdelania a formu štúdia,35)
c)
študijný odbor a druh študijného programu,36)
d)
dĺžku trvania štúdia,
e)
povinnosť profesionálneho vojaka uhradiť náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b) až e)h) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu deviatich rokov z dôvodu, že služobný pomer sa skončil podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f)k)n) a o) alebo podľa § 83 ods. 5,
f)
najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena e),
g)
podmienky odstúpenia od dohody.
(3)
Ak profesionálny vojak skončí prípravnú štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 2 písm. b) až e)h) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo zotrvá v dočasnej štátnej službe menej ako deväť rokov, suma podľa odseku 2 písm. f) sa pomerne zníži. Suma, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu sa uvedie v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
(4)
Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odseku 2. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
(5)
Určenie sumy nákladov vynaložených na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu a spôsob výpočtu pomerného zníženia vynaložených nákladov ustanoví služobný predpis.
Dočasná štátna služba
§ 27
(1)
Do dočasnej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby.
(2)
Do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ak
a)
spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p),
b)
vykonával štátnu službu v služobnom pomere menej ako 17 rokov, alebo vykonal dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,34a)
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,
d)
mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50,
e)
do uplynutia maximálnej doby štátnej služby mu chýba najmenej jeden rok,
f)
v roku prijatia do štátnej služby dosiahne vek najviac 45 rokov.
(3)
Služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) môže profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva vymenovať do dočasnej štátnej služby aj z krátkodobej štátnej služby, ak
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,
b)
súhlasí s vymenovaním do dočasnej štátnej služby,
c)
bol prijatý do krátkodobej štátnej služby podľa § 30 ods. 1,
d)
jeho krátkodobá štátna služba trvala najmenej dva roky a
e)
vykonával štátnu službu v služobnom pomere menej ako 17 rokov.
(4)
Ustanovenie odseku 2 písm. e) a f) sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba.
(5)
Výnimku z odseku 2 písm. e) a f) môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.
§ 28
(1)
Do dočasnej štátnej služby sa
a)
vymenuje profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby na
1.
tri roky, ak je súčasne povýšený do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, alebo
2.
deväť rokov, ak je súčasne vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík,
b)
prijíma občan bez vykonania prípravnej štátnej služby na čas chýbajúci do uplynutia maximálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti, ktorá mu bude priznaná podľa § 50.
(2)
Čas trvania dočasnej štátnej služby podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu možno opätovne predlžovať na základe dohody, najviac však na osem rokov odo dňa vymenovania do dočasnej štátnej služby.
(3)
Ak bude profesionálny vojak podľa odseku 1 alebo odseku 2 vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený, čas trvania jeho dočasnej štátnej služby sa zmení na čas do uplynutia maximálnej doby štátnej služby alebo do vekovej hranice, ak táto uplynie skôr.
§ 29
Stála štátna služba
(1)
Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby a na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby, ak
a)
profesionálny vojak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby a
b)
je to v záujme služobného úradu.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) profesionálny vojak predkladá služobnému úradu najskôr 12 mesiacov a najneskôr 9 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby; služobný úrad o žiadosti rozhodne najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby.
(3)
Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti uvedenej v § 27 ods. 4 alebo ktorému bola udelená výnimka podľa § 27 ods. 5 a ktorému ku dňu prijatia do dočasnej štátnej služby chýbal menej ako jeden rok do uplynutia maximálnej doby štátnej služby, aj vtedy, ak o to požiadal v lehote kratšej, ako je uvedené v odseku 2. Služobný úrad o žiadosti rozhodne bezodkladne.
(4)
Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, ak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby. Profesionálny vojak, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, predkladá žiadosť služobnému úradu v lehote podľa odseku 2. Ak nie je možné lehotu podľa odseku 2 dodržať, profesionálny vojak, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, predkladá žiadosť služobnému úradu do 10 dní odo dňa jeho nástupu na výkon štátnej služby po právoplatnom zrušení personálneho rozkazu alebo odo dňa jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). Služobný úrad rozhodne o žiadosti bezodkladne.
(5)
Do stálej štátnej služby služobný úrad vymenuje profesionálneho vojaka, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitných predpisov,37) dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a túto funkciu vykonáva. Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú.
(6)
Do stálej štátnej služby sa nevymenuje profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík; to neplatí pre profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.
(7)
Do stálej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ak
a)
spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p),
b)
vykonával štátnu službu v služobnom pomere najmenej 17 rokov,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,
d)
mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50,
e)
do dovŕšenia vekovej hranice ustanovenej pre priznanú vojenskú hodnosť chýbajú najmenej tri roky.
(8)
Ustanovenie odseku 7 písm. e) sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba.
(9)
Výnimku z odseku 7 písm. e) môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.
(10)
Kritériá na zhodnotenie dočasnej štátnej služby a podrobnosti na vymenovanie profesionálneho vojaka do stálej štátnej služby ustanoví služobný predpis.
§ 30
Krátkodobá štátna služba
(1)
Do krátkodobej štátnej služby na dohodnutú dobu môže služobný úrad
a)
vymenovať profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby a súčasne ho povýšiť do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo vymenovať do vojenskej hodnosti poručík,
b)
prijať občana bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p), ak mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50 a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.
(2)
Do krátkodobej štátnej služby na dohodnutú dobu môže služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) so súhlasom ministra výnimočne prijať občana na plnenie úloh Vojenského spravodajstva bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak je psychicky spôsobilý, spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až d)f) až h)j) a l) až p), možno mu priznať vojenskú hodnosť podľa § 50 a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.
(3)
Krátkodobú štátnu službu podľa odsekov 1 a 2 možno dohodnúť najdlhšie na jeden rok. Túto dobu možno opätovne predlžovať na základe dohody, najviac na tri roky odo dňa vymenovania alebo prijatia do krátkodobej štátnej služby.
Osobitné ustanovenia o štátnej službe
§ 31
(1)
Do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa § 15 ods. 3§ 27 ods. 2 písm. b) a e) a § 29 ods. 7 písm. b) a e) sa profesionálnemu vojakovi započítava doba
a)
výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b)
výkonu prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
c)
trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a ozbrojených zboroch Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Slovenskej republiky,
d)
trvania služobného pomeru v Armáde Slovenskej republiky,
e)
trvania služobného pomeru vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,
f)
trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, Kriminálnom úrade finančnej správy a v colných úradoch Slovenskej republiky,
g)
trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,
h)
trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
i)
trvania pracovného pomeru, ktorý sa podľa osobitných predpisov38) považuje za služobný pomer,
j)
hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.39)
(2)
Do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa § 15 ods. 3§ 27 ods. 2 písm. b) a e) a § 29 ods. 7 písm. b) a e) sa profesionálnemu vojakovi nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na služobný plat a doba neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, okrem doby zaradenia profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, počas ktorej nemá nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) doba neospravedlnenej neprítomnosti v štátnej službe a doba výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
§ 32
(1)
Veková hranica sa nevzťahuje na náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy.
(2)
Výnimku na zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice môže na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ak to vyžaduje plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol alebo má byť profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, povoliť služobný úrad, najviac do dovŕšenia veku profesionálneho vojaka potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3)
Výnimku na zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice môže povoliť minister na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ak to vyžaduje plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol alebo má byť profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený a ak profesionálny vojak dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(4)
Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva možno výnimku podľa odsekov 2 a 3 povoliť súčasne s prijatím do štátnej služby.
(5)
Výnimku podľa odsekov 2 a 3 náčelníkovi vojenskej kancelárie prezidenta povoľuje prezident.
(6)
Na povolenie výnimky podľa odseku 2 pre profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba sa vyžaduje vyjadrenie príslušnej cirkevnej autority,30) ktoré je pre služobný úrad záväzné.
(7)
Podrobnosti o povolení výnimky podľa odsekov 2 a 3 ustanoví služobný predpis.
Kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby
§ 33
(1)
Kvalifikačnými predpokladmi na výkon štátnej služby sú vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie.
(2)
Požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť alebo na výkon funkcie vyžadujú.
§ 34
(1)
Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania.41)
(2)
Vzdelanie na výkon prípravnej štátnej služby spĺňa občan, ak získal
a)
najmenej stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva,
b)
najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor poddôstojníkov,
c)
najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný na vysokej škole pre hodnostný zbor dôstojníkov,
d)
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.
(3)
Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť
a)
vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik, ak získal najmenej stredné odborné vzdelanie,
b)
čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster, ak získal najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
c)
poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník, brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
§ 35
(1)
Vzdelanie na výkon funkcie je určené študijným odborom alebo učebným odborom stredného vzdelania alebo študijným odborom vysokoškolského vzdelania,36) ak sa na výkon funkcie vyžaduje.
(2)
Vzdelanie na výkon funkcie je aj odborná spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností42) v štátnej službe, ak sa na výkon funkcie vyžaduje.
(3)
Požadované študijné odbory a učebné odbory stredného vzdelania, požadované študijné odbory vysokoškolského vzdelania na výkon funkcie a požadovanú odbornú spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností v štátnej službe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Vzdelávanie profesionálnych vojakov
§ 36
(1)
Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, ak o to požiada, môže byť v súlade s potrebami služobného úradu a na základe výsledkov služobného hodnotenia vyslaný na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na náklady služobného úradu, ak má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, na výkon ktorej sa podľa osobitného predpisu43) vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.
(2)
O vyslaní profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 rozhoduje služobný úrad.
(3)
Služobný úrad môže vyslať profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 aj mimo územia Slovenskej republiky.
(4)
Počet profesionálnych vojakov vysielaných na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 ustanoví každoročne služobný predpis.
§ 37
(1)
Požiadavky podľa § 33 ods. 2 získava profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe v špecializačnom štúdiu na výkon špecializovaných pracovných činností, v certifikačnej príprave na výkon certifikovaných pracovných činností, v kurzoch na vojenskú hodnosť, v kurzoch na výkon funkcie a v jazykových kurzoch.
(2)
Profesionálny vojak, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov a má byť vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík podľa § 45 ods. 2§ 46 alebo § 47, absolvuje dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl pred vymenovaním.
(3)
Profesionálny vojak môže absolvovať aj iné kurzy, ktorými si prehlbuje kvalifikáciu, ak to výkon štátnej služby vyžaduje.
(4)
Na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy a do kurzu podľa odsekov 1 a 2 vysiela profesionálneho vojaka služobný úrad.
(5)
Do kurzu podľa odseku 3 vysiela profesionálneho vojaka veliteľ.
(6)
Požiadavky na vojenskú hodnosť a odborné požiadavky na výkon funkcie, úroveň znalosti cudzieho jazyka na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, spôsob ich získavania, podmienky uznávania požiadaviek na vojenskú hodnosť a odborných požiadaviek na výkon funkcie dosiahnutých pred účinnosťou tohto zákona ustanoví služobný predpis.
§ 38
(1)
Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 36 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím dvojnásobku dĺžky trvania štúdia od jeho skončenia,44) je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené so štúdiom alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak štúdium neskončil.
(2)
Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium alebo do certifikačnej prípravy a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím trojnásobku dĺžky trvania špecializačného štúdia od jeho skončenia alebo certifikačnej prípravy od jej skončenia, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s jeho účasťou na špecializačnom štúdiu alebo certifikačnej príprave alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak špecializačné štúdium alebo certifikačnú prípravu neskončil.
(3)
Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s jeho účasťou v kurze alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak kurz neskončil. Doba určená na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe nesmie byť dlhšia ako päť rokov.
(4)
Povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom podľa § 36 a s účasťou na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave a v kurzoch podľa § 37 ods. 1 až 3 alebo ich pomernú časť nevznikne, ak
a)
služobný úrad nesúhlasil s tým, aby po zrušení študijného programu pokračoval profesionálny vojak v štúdiu v inom študijnom programe alebo
b)
služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí podľa § 83 ods. 1 písm. a), b),g) až i)alebo podľa § 85 písm. b).
(5)
Do nákladov podľa odseku 1 sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu
a)
poskytovaním študijného voľna s nárokom na plat,
b)
poskytovaním náhrad výdavkov v súvislosti s vyslaním profesionálneho vojaka na štúdium,
c)
úhradou školného a poplatkov spojených so štúdiom.45)
(6)
Do nákladov podľa odsekov 2 a 3 sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu
a)
poskytovaním náhrady výdavkov v súvislosti s vyslaním profesionálneho vojaka na špecializačné štúdium, certifikačnú prípravu alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3 na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky,
b)
úhradou poplatkov spojených s účasťou profesionálneho vojaka na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave alebo v kurze podľa § 37 ods. 1 až 3.
(7)
O povinnosti uhradiť náklady spojené so štúdiom podľa § 36, s účasťou na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave alebo v kurzoch podľa § 37 ods. 1 až 3 alebo ich pomernú časť rozhodne služobný úrad. Výšku nákladov, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu, uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
(8)
Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa odsekov 1 až 3. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.
(9)
Dobu na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe podľa odseku 3 v závislosti od nákladov spojených s účasťou v kurze podľa § 37 ods. 1 až 3 ustanoví služobný predpis.
TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÝ POMER
PRVÁ HLAVA
VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 39
(1)
Služobný pomer vzniká odo dňa určeného v personálnom rozkaze o prijatí občana do štátnej služby, ak občan v tento deň nastúpi do štátnej služby a zloží vojenskú prísahu.46)
(2)
Služobný úrad odovzdá v deň nástupu do štátnej služby profesionálnemu vojakovi personálny rozkaz o prijatí do štátnej služby, opis činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, a písomné oznámenie o
a)
výške a zložení platu,
b)
týždennom služobnom čase,
c)
dĺžke dovolenky,
d)
dni výplaty platu,
e)
lehotách na skončenie služobného pomeru.
§ 40
(1)
Služobný pomer nevznikne, ak občan nenastúpi do štátnej služby v určený deň alebo ak občan odmietol zložiť vojenskú prísahu, alebo ju zložil s výhradou.
(2)
Ak občan nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na sobotu alebo deň pracovného pokoja,47) podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi do štátnej služby v najbližší pracovný deň a zloží vojenskú prísahu.
(3)
Ak občan nenastúpi do štátnej služby pre prekážku z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležitú osobnú prekážku a ak o tejto prekážke včas informoval služobný úrad, služobný pomer vznikne odo dňa nasledujúceho po dni, keď prekážka odpadne a občan zloží vojenskú prísahu. Služobný úrad v personálnom rozkaze uvedie skutočný deň vzniku služobného pomeru.
DRUHÁ HLAVA
ZMENY V SLUŽOBNOM POMERE
Prvý diel
Služobná kariéra
§ 41
Štruktúra služobnej kariéry
(1)
Štruktúra služobnej kariéry sa vytvára pre vojenské hodnosti v hodnostnom zbore mužstva, hodnostnom zbore poddôstojníkov a v hodnostnom zbore dôstojníkov.
(2)
Štruktúru služobnej kariéry určuje ten, komu zodpovednosť za vojenskú odbornosť a jej špecializáciu vyplýva z funkcie (ďalej len “garant vojenskej odbornosti”).
(3)
Zmenu vojenskej odbornosti a jej špecializácie pri personálnych opatreniach s profesionálnym vojakom môže služobný úrad vykonať len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti; to neplatí pre vojenskú odbornosť vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba.
(4)
Veliteľ a garant vojenskej odbornosti vytvárajú pre plánovanie služobnej kariéry profesionálneho vojaka personálny zámer.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na Vojenské spravodajstvo.
(6)
Podrobnosti o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, podrobnosti o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie funkcií pre garantov vojenských odborností ustanoví služobný predpis.
Druhý diel
Vojenské hodnosti a hodnostné zbory
§ 42
(1)
Profesionálnemu vojakovi patrí vojenská hodnosť.
(2)
Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti. Charakteristiky vojenských hodností podľa vykonávaných činností sú uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Vojenské hodnosti od najnižšej po najvyššiu sú
a)
vojak 1. stupňa,
b)
vojak 2. stupňa,
c)
slobodník,
d)
desiatnik,
e)
čatár,
f)
rotný,
g)
rotmajster,
h)
nadrotmajster,
i)
štábny nadrotmajster,
j)
poručík,
k)
nadporučík,
l)
kapitán,
m)
major,
n)
podplukovník,
o)
plukovník,
p)
brigádny generál,
q)
generálmajor,
r)
generálporučík,
s)
generál.
(4)
Vojenské hodnosti uvedené v odseku 3
a)
písm. a) až d) tvoria hodnostný zbor mužstva,
b)
písm. e) až i) tvoria hodnostný zbor poddôstojníkov,
c)
písm. j) až s) tvoria hodnostný zbor dôstojníkov.
Tretí diel
Vymenovanie do vojenskej hodnosti, povýšenie, priznanie vojenskej hodnosti a zapožičanie vojenskej hodnosti
Vymenovanie do vojenskej hodnosti a povýšenie
§ 43
(1)
Dňom prijatia do prípravnej štátnej služby služobný úrad vymenuje profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa.
(2)
Dňom vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby služobný úrad profesionálneho vojaka
a)
povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ak bol vo funkcii čakateľ,
b)
vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol vo funkcii kadet.
§ 44
(1)
Do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa, poručík a brigádny generál je profesionálny vojak vymenúvaný; do ostatných vojenských hodností je profesionálny vojak povyšovaný.
(2)
Profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu vojenskú hodnosť.
(3)
Profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe počas výkonu štátnej služby nemožno vymenovať do inej vojenskej hodnosti ani povýšiť.
§ 45
(1)
Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši, ak
a)
od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,
b)
podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,
c)
bude ustanovený do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná,
d)
spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby.
(2)
Profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov, služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol podľa § 66 určený na ustanovenie do funkcie s plánovanou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov a spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby.
(3)
Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie profesionálneho vojaka sa vykoná súčasne s ustanovením do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná; to neplatí, ak ide o vymenovanie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti brigádny generál alebo o povýšenie do vojenskej hodnosti generálmajor, generálporučík a generál.
§ 46
Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, vojenská duchovná služba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba a do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti poručík alebo povýši, ak
a)
od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,
b)
podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,
c)
spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,
d)
je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.
§ 47
Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo, služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d)vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši, ak
a)
od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,
b)
podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,
c)
spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,
d)
je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.
§ 48
Profesionálneho vojaka môže minister na návrh náčelníka generálneho štábu mimoriadne povýšiť, ak profesionálny vojak spĺňa podmienky podľa § 45 ods. 1 písm. c) a d) alebo podľa § 46 písm. c) a d) a
a)
od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula najmenej polovica minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti,
b)
podľa služobných hodnotení v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré výsledky.
§ 49
(1)
Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky podľa § 45 ods. 1§ 46 alebo § 47, do vojenskej hodnosti brigádny generál vymenúva a do vojenskej hodnosti generálmajor, generálporučík a generál povyšuje prezident; návrh na vymenovanie a povýšenie predkladá prezidentovi vláda na návrh ministra.
(2)
Do vojenskej hodnosti brigádny generál možno vymenovať len profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti plukovník.
§ 50
Priznanie vojenskej hodnosti
(1)
Občanovi pri prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby služobný úrad prizná vojenskú hodnosť, ktorú predtým dosiahol alebo ktorá mu bola priznaná podľa osobitného predpisu.48)
(2)
Služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa tohto zákona občanovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa osobitného predpisu27)
a)
bezprostredne nasledujúcim dňom prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby podľa tohto zákona,
b)
prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby podľa tohto zákona a ktorému nemožno priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1.
(3)
Priznaná vojenská hodnosť podľa odsekov 1 a 2 musí byť rovnaká ako vojenská hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bude profesionálny vojak ustanovený.
(4)
Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie podľa § 65 ods. 1 služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná vyššia vojenská hodnosť.
(5)
Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, služobný úrad môže priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná nižšia alebo vyššia vojenská hodnosť.
(6)
Ak nemožno vojenskú hodnosť priznať podľa odseku 1 alebo odseku 2 za podmienok podľa odseku 3 alebo odseku 4, možno občanovi na základe jeho písomného súhlasu priznať nižšiu vojenskú hodnosť, než akú dosiahol, ak je taká vojenská hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bude ustanovený. Priznaním nižšej vojenskej hodnosti predtým dosiahnutá vojenská hodnosť zaniká.
(7)
Občanovi pri prijatí do krátkodobej štátnej služby služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná nižšia alebo vyššia vojenská hodnosť.
(8)
Občanovi pri prijatí do krátkodobej štátnej služby podľa § 30 ods. 2 služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) prizná vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa, ak mu nemožno priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2.
(9)
Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.
§ 51
Zapožičanie vojenskej hodnosti
(1)
Profesionálnemu vojakovi ustanovenému do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, minister môže na dobu výkonu funkcie zapožičať vyššiu vojenskú hodnosť. Vojenskú hodnosť možno zapožičať aj dňom ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie.
(2)
Vojenská hodnosť sa zapožičiava na návrh veliteľa.
(3)
Vojenskú hodnosť brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál nemožno zapožičať.
(4)
Profesionálny vojak má počas zapožičania vojenskej hodnosti práva a povinnosti spojené s touto vojenskou hodnosťou.
(5)
Profesionálnemu vojakovi počas zapožičania vojenskej hodnosti plynie doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol.
(6)
Profesionálnemu vojakovi zaniká zapožičanie vojenskej hodnosti dňom
a)
povýšenia do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako zapožičaná vojenská hodnosť,
b)
ustanovenia do inej funkcie,
c)
zapožičania inej vojenskej hodnosti,
d)
zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,
e)
zaradenia do neplatenej zálohy,
f)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby alebo
g)
skončenia štátnej služby.
Štvrtý diel
Hodnotenie a služobné hodnotenie
§ 52
(1)
Počas trvania štátnej služby sa na profesionálneho vojaka spracúva hodnotenie formou
a)
hodnotenia,
b)
služobného hodnotenia,
c)
priebežného hodnotenia.
(2)
Hodnotenie profesionálneho vojaka vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ (ďalej len “hodnotiteľ”).
§ 53
Hodnotenie profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a v krátkodobej štátnej službe
(1)
Hodnotenie profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe vykonáva hodnotiteľ písomne pred skončením prípravnej štátnej služby a obsahuje zhodnotenie výsledkov dosiahnutých profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe, zručností a vlastností profesionálneho vojaka, so záverom, či profesionálny vojak je spôsobilý alebo nie je spôsobilý na vymenovanie do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby.
(2)
Hodnotenie profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe vykonáva hodnotiteľ pred skončením doby, ktorá bola dohodnutá na výkon krátkodobej štátnej služby, a obsahuje zhodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka.
(3)
Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 sa spracúva v lehote najneskôr 5 dní pred skončením prípravnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby; ak prípravná štátna služba alebo krátkodobá štátna služba trvá menej ako 14 dní, hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 sa nespracúva.
(4)
Podrobnosti o hodnotení profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe ustanoví služobný predpis.
Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe
§ 54
(1)
Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe (ďalej len “služobné hodnotenie”) je základným podkladom na rozhodovanie služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe.
(2)
Služobné hodnotenie obsahuje bodové hodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v služobnej kariére profesionálneho vojaka.
(3)
Služobné hodnotenie okrem zodpovedajúceho bodového hodnotenia môže obsahovať aj slovné zhodnotenie. V závere služobného hodnotenia sa uvedie, že profesionálny vojak
a)
dosahuje mimoriadne dobré výsledky,
b)
dosahuje dobré výsledky,
c)
dosahuje uspokojivé výsledky alebo
d)
nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu.
(4)
Služobné hodnotenie spracúva hodnotiteľ písomne za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára a profesionálneho vojaka so služobným hodnotením preukázateľne oboznámi najneskôr do 15. februára. Profesionálny vojak oboznámenie so služobným hodnotením potvrdí svojím podpisom.
(5)
Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením, hodnotiteľ urobí o tom záznam do služobného hodnotenia; vykonanie záznamu má účinky oboznámenia.
(6)
Služobné hodnotenie na vojenského duchovného hodnotiteľ spracúva v súčinnosti s príslušnou cirkevnou autoritou.30)
(7)
Služobné hodnotenie sa nespracúva
a)
za kalendárny rok, v ktorom vznikol služobný pomer profesionálneho vojaka, ak služobný pomer trval menej ako šesť mesiacov,
b)
ak hodnotené obdobie alebo výkon funkcie z dôvodu neprítomnosti v štátnej službe trvali menej ako štyri mesiace,
c)
počas zaradenia profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy.
(8)
Profesionálny vojak je oprávnený vyžiadať si kópiu svojho služobného hodnotenia.
§ 55
(1)
Priebežné hodnotenie slúži ako podklad na spracovanie služobného hodnotenia a spracúva ho hodnotiteľ, ak od spracovania služobného hodnotenia uplynulo viac ako šesť mesiacov a ak bude profesionálny vojak
a)
ustanovený do inej funkcie k inému hodnotiteľovi,
b)
zaradený do personálnej zálohy podľa § 72 alebo
c)
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 76.
(2)
S priebežným hodnotením hodnotiteľ preukázateľne oboznámi profesionálneho vojaka najneskôr posledný služobný deň pred vykonaním opatrenia podľa odseku 1 a profesionálny vojak oboznámenie s priebežným hodnotením potvrdí svojím podpisom.
(3)
Na priebežné hodnotenie sa vzťahuje § 54 ods. 2, 356 a 8 rovnako.
(4)
Proti priebežnému hodnoteniu sa nemožno odvolať.
§ 56
(1)
Proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať písomné odvolanie s uvedením konkrétnych dôvodov do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením. Odvolanie profesionálny vojak doručí hodnotiteľovi.
(2)
Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ bezodkladne písomne vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa neprihliada a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti písomne upovedomí profesionálneho vojaka.
(3)
Včas podané odvolanie proti služobnému hodnoteniu má odkladný účinok.
(4)
Ak hodnotiteľ odvolaniu do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania alebo jeho doplnenia vyhovie v celom rozsahu, pôvodné služobné hodnotenie zruší a spracuje nové služobné hodnotenie. Ak odvolaniu v celom rozsahu nevyhovie, doručí v tejto lehote odvolaciemu orgánu odvolanie spolu so služobným hodnotením a svojím písomným stanoviskom k odvolaniu.
§ 57
(1)
Odvolacím orgánom je nadriadený veliteľ hodnotiteľa.
(2)
Odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania, z dôvodu jeho prerokovania, zriadi komisiu ako svoj poradný orgán. Komisia prerokuje odvolanie na základe písomností podľa § 56 ods. 4 a do siedmich dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje písomné stanovisko odvolaciemu orgánu.
(3)
O odvolaní profesionálneho vojaka proti služobnému hodnoteniu rozhodne odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia stanoviska komisie; rozhodnutie doručí profesionálnemu vojakovi a hodnotiteľovi v lehote do 30 dní odo dňa jeho vydania.
(4)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodne o odvolaní tak, že služobné hodnotenie zmení, inak odvolanie zamietne a služobné hodnotenie potvrdí.
(5)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(6)
Služobné hodnotenie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je platné.
(7)
Platné služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu profesionálneho vojaka.
§ 58
Podrobnosti o služobnom hodnotení, o spôsobe oboznamovania profesionálneho vojaka so služobným hodnotením, o komisii podľa § 57 ods. 2, o náležitostiach rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu a odvolacie orgány ustanoví služobný predpis.
Piaty diel
Osobná identifikácia
§ 59
Osobný spis
(1)
Písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb2) a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad.
(2)
Služobný úrad poskytne profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť kópie písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy a poznámky z týchto písomností.
(3)
Služobný úrad môže poskytovať informácie z osobného spisu o profesionálnom vojakovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.20)
(4)
Podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.
§ 60
Register identifikačnej databázy a biologická vzorka
(1)
Na účely identifikácie sa profesionálnemu vojakovi pri prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby a pri prijatí do stálej štátnej služby
a)
odoberajú odtlačky prstov,
b)
odoberá biologická vzorka, ktorou je biologický materiál pochádzajúci z jeho tela,
c)
vyhotovuje panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí; táto snímka sa vyhotovuje opakovane v súvislosti s prirodzenou alebo chorobnou zmenou stavu chrupu.
(2)
Odobraté odtlačky prstov, výsledok analýzy deoxyribonukleovej kyseliny z odobratej biologickej vzorky vo forme alfanumerického kódu a panoramatická röntgenová snímka chrupu podľa odseku 1 tvoria obsah registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka.
(3)
Biologická vzorka sa profesionálnemu vojakovi odoberá vždy pred jeho vyslaním na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a po skončení jeho vyslania.
(4)
Odber biologickej vzorky sa vykonáva spôsobom, ktorý nesmie ohroziť zdravie profesionálneho vojaka a ani ponížiť jeho ľudskú dôstojnosť.
(5)
Záznamy z registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka možno použiť na identifikáciu profesionálneho vojaka len s písomným súhlasom ministra.
(6)
Biologickú vzorku profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva ukladá Vojenské spravodajstvo samostatne.
(7)
Podrobnosti o spôsobe odberu odtlačkov prstov, biologickej vzorky, vyhotovenia panoramatickej röntgenovej snímky chrupu, o vytvorení, použití, uchovávaní a likvidácii záznamov z registra identifikačnej databázy a o uchovávaní a likvidácii biologickej vzorky profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.
§ 61
Osobná identifikačná karta
(1)
Profesionálnemu vojakovi pri prijatí do štátnej služby vydá služobný úrad osobnú identifikačnú kartu, ktorou sa profesionálny vojak preukazuje pri výkone štátnej služby.
(2)
Osobná identifikačná karta profesionálneho vojaka obsahuje
a)
meno a priezvisko,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
vojenskú hodnosť,
d)
osobné číslo,
e)
titul, ktorý je profesionálny vojak oprávnený používať podľa osobitného predpisu,49)
f)
zobrazenie podoby tváre,
g)
evidenčné číslo karty,
h)
strojovo čitateľné údaje, ktoré súvisia so štátnou službou.
(3)
Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je profesionálny vojak povinný hlásiť služobnému úradu. Neplatnú alebo poškodenú osobnú identifikačnú kartu profesionálny vojak bezodkladne odovzdá služobnému úradu.
(4)
Osobnú identifikačnú kartu je profesionálny vojak povinný pri skončení štátnej služby vrátiť služobnému úradu.
(5)
Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o účele jej použitia, postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo zneužitia osobnej identifikačnej karty a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis.
§ 62
Kovový identifikačný štítok
(1)
Profesionálnemu vojakovi vydá služobný úrad dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou
a)
po ustanovení do funkcie kadeta,
b)
pri prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby,
c)
pri prijatí do stálej štátnej služby.
(2)
Profesionálnemu vojakovi, ktorému v súvislosti s predchádzajúcim služobným pomerom boli vydané kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou, sa pri opätovnom prijatí do štátnej služby kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou nevydávajú.
(3)
Kovový identifikačný štítok obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a krvnú skupinu profesionálneho vojaka.
(4)
Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo neplatnosť kovového identifikačného štítku je profesionálny vojak povinný hlásiť služobnému úradu.
(5)
Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo neplatnosti kovového identifikačného štítku ustanoví služobný predpis.
Šiesty diel
Ustanovenie do funkcie
§ 63
(1)
Profesionálneho vojaka po prijatí do prípravnej štátnej služby služobný úrad ustanoví do funkcie podľa § 22 ods. 1.
(2)
Profesionálneho vojaka služobný úrad ustanoví do funkcie podľa § 64 alebo § 65 alebo vymenuje do funkcie podľa osobitných predpisov13) po
a)
vymenovaní alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby,
b)
prijatí do stálej štátnej služby alebo
c)
vymenovaní alebo po prijatí do krátkodobej štátnej služby.
§ 64
(1)
Profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby a
a)
spĺňa podmienky podľa § 45 na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii a do ktorej má byť ustanovený, alebo
b)
dosiahol vojenskú hodnosť, ktorá je na funkcii plánovaná.
(2)
Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.
§ 65
(1)
Profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba a do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky, ak
a)
spĺňa vzdelanie na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,
b)
spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,
c)
spĺňa úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na výkon funkcie vyžaduje, a
d)
je na funkcii plánovaná rovnaká alebo vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.
(2)
Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, ktorý je alebo bude vyčlenený na plnenie úloh podľa § 71 ods. 1 písm. f) alebo ktorý je alebo bude vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)alebo podľa § 77 ods. 2, môže služobný úrad ustanoviť do funkcie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) a c).
(3)
Profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba možno ustanoviť do inej funkcie len na základe predchádzajúceho súhlasu príslušnej cirkevnej autority.30)
(4)
Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.
§ 66
(1)
Profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe môže služobný úrad podľa § 64 alebo § 65 ustanoviť do voľnej funkcie v rovnakom hodnostnom zbore aj na základe výberu (ďalej len “výber na funkciu”).
(2)
Ak doplňovanie hodnostného zboru dôstojníkov nezodpovedá potrebám služobného úradu, služobný úrad môže vyhlásiť výber pre profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a hodnostnom zbore poddôstojníkov na ustanovenie do funkcie v hodnostnom zbore dôstojníkov (ďalej len “výber na dôstojnícku funkciu”).
(3)
Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu sa môže vykonať aj na funkciu, ktorá sa uvoľní do šiestich mesiacov od vyhlásenia výberu.
(4)
Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vyhlasuje služobný úrad na svojom webovom sídle najmenej 21 dní pred jeho uskutočnením. Oznámenie o výbere na funkciu a výbere na dôstojnícku funkciu obsahuje najmä:
a)
názov organizačnej zložky,
b)
názov funkcie vrátane plánovanej vojenskej hodnosti, vojenskej odbornosti a jej špecializácie a miesta výkonu štátnej služby,
c)
stručný opis činností vyplývajúcich z funkcie,
d)
požadované kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby,
e)
údaje o tom, či sa na výkon funkcie vyžadujú predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22)
f)
ďalšie požiadavky, ktoré sú potrebné na výkon funkcie,
g)
zoznam požadovaných dokladov,
h)
termín a miesto na podanie žiadosti o zaradenie do výberu.
(5)
Žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu podáva profesionálny vojak písomne alebo elektronickými prostriedkami. Žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu podaná elektronickými prostriedkami musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Ak profesionálny vojak podal žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu elektronickými prostriedkami nepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom, je povinný ju doručiť služobnému úradu aj písomne, najneskôr do piatich dní odo dňa jej podania elektronickými prostriedkami.
(6)
Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vykonáva výberová komisia, ktorú zriaďuje služobný úrad.
(7)
Výberom na funkciu sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať v príslušnej funkcii.
(8)
Výberom na dôstojnícku funkciu sa overuje splnenie podmienok na ustanovenie do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov, najmä splnenie kvalifikačných predpokladov, osobnostných predpokladov na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov a splnenie požadovaných odborných znalostí profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné pre profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore dôstojníkov v príslušnej vojenskej odbornosti a jej špecializácii.
(9)
Poradie profesionálnych vojakov získané na základe výsledkov výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu je záväzné pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie.
(10)
Služobný úrad písomne oznámi profesionálnemu vojakovi výsledok výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu do desiatich dní od jeho skončenia.
(11)
Služobný úrad zaradí do výberu na funkciu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti o jeden stupeň nižšej, než je vojenská hodnosť plánovaná na obsadzovanej funkcii počas doby povýšenia, ak o to profesionálny vojak požiadal alebo na návrh veliteľa; služobný úrad môže zaradiť do výberu na funkciu aj profesionálneho vojaka, ktorý požiadal o zaradenie do výberu na funkciu a dosiahol vojenskú hodnosť, v ktorej je vyhlásený výber.
(12)
Veliteľ môže návrh na zaradenie do výberu na funkciu predložiť iba s predchádzajúcim súhlasom profesionálneho vojaka.
(13)
Služobný úrad vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu zruší, ak žiaden profesionálny vojak nesplnil určené kritériá alebo do skončenia výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu bola zrušená funkcia, na ktorú bol výber na funkciu alebo výber na dôstojnícku funkciu vyhlásený, alebo funkcia bola obsadená iným spôsobom. Ak funkcia, na ktorú bol vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu, bola zrušená po skončení výberu, profesionálneho vojaka, ktorý bol určený na ustanovenie do tejto funkcie môže s jeho súhlasom služobný úrad ustanoviť do inej funkcie v rovnakej vojenskej odbornosti. Služobný úrad je povinný zrušenie výberu na funkciu a výberu na dôstojnícku funkciu bezodkladne oznámiť profesionálnemu vojakovi, ktorý bol do výberu zaradený.
(14)
Ustanovenia odsekov 4, 5 a 11 sa nevzťahujú na výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vo Vojenskom spravodajstve.
(15)
Podrobnosti o výbere na funkciu a výbere na dôstojnícku funkciu, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberu na funkciu a výberu na dôstojnícku funkciu ustanoví služobný predpis.
§ 67
Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky podľa § 64 alebo § 65, môže na jeho žiadosť služobný úrad z naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov ustanoviť do inej funkcie alebo do funkcie, pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie alebo skončenie vyčlenenia podľa § 71, ak sa na ustanovenie do tejto funkcie nevyžaduje vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie.
Siedmy diel
Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie, poverenie zastupovaním, prerušenie výkonu funkcie, vyčlenenie profesionálneho vojaka
§ 68
Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie
(1)
Služobný úrad môže, ak je to nevyhnutné, poveriť profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ktorý spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, ktorá je plánovaná na funkcii, výkonom voľnej veliteľskej funkcie najviac na šesť mesiacov; túto dobu možno s písomným súhlasom povereného profesionálneho vojaka predĺžiť najviac o šesť mesiacov.
(2)
Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu nemožno poveriť výkonom voľnej veliteľskej funkcie, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkcie.
(3)
Profesionálneho vojaka nemožno poveriť výkonom voľnej veliteľskej funkcie s nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou, než akú dosiahol.
§ 69
Poverenie zastupovaním
(1)
Ak profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do veliteľskej funkcie alebo do funkcie, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť, nemôže vykonávať túto funkciu, veliteľ môže poveriť iného profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe jeho zastupovaním v určenom rozsahu, a to najviac na šesť mesiacov v kalendárnom roku.
(2)
Veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka aj zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca8) alebo vedúceho zamestnanca9) v určenom rozsahu v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej desať služobných dní.
(3)
Zastupovaním podľa odsekov 1 a 2 nemožno poveriť profesionálneho vojaka, ktorému toto zastupovanie vyplýva z funkcie.
(4)
Ak profesionálnemu vojakovi poverenému zastupovaním podľa odsekov 1 a 2 veliteľ neurčí rozsah oprávnení, profesionálny vojak vykonáva oprávnenia zastupovaného profesionálneho vojaka, vedúceho štátneho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu.
§ 70
Prerušenie výkonu funkcie
(1)
Služobný úrad preruší tehotnej profesionálnej vojačke výkon funkcie, ak činnosti vyplývajúce z funkcie sú tehotným profesionálnym vojačkám zakázané alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo a ak ju nemožno ustanoviť do inej vhodnej funkcie; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej profesionálnej vojačke.
(2)
Profesionálna vojačka počas prerušenia výkonu funkcie vykonáva podľa rozhodnutia veliteľa činnosti, ktorých výkon nie je tehotným profesionálnym vojačkám zakázaný alebo ktoré neohrozujú jej tehotenstvo.
(3)
Za inú vhodnú funkciu podľa odseku 1 sa považuje funkcia v tom istom služobnom úrade a v tom istom mieste výkonu štátnej služby, do ktorej možno profesionálnu vojačku ustanoviť podľa § 64 alebo § 65, a ktorá nie je tehotným profesionálnym vojačkám zakázaná alebo ktorá neohrozuje tehotenstvo profesionálnej vojačky.
(4)
Ak pominú dôvody podľa odseku 1, prerušenie výkonu funkcie služobný úrad skončí.
§ 71
Vyčlenenie profesionálneho vojaka
(1)
Profesionálneho vojaka možno vyčleniť na plnenie úloh
a)
ministerstva, k inej právnickej osobe na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky alebo na úseku koordinácie a riadenia letovej prevádzky podľa osobitných predpisov,50) rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie, štátneho podniku a akciovej spoločnosti v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,
b)
Vojenského spravodajstva,
c)
Vojenskej polície,
d)
vojenskej kancelárie prezidenta a čestnej stráže prezidenta po dohode s náčelníkom vojenskej kancelárie prezidenta,
e)
vojenskej vysokej školy po dohode s rektorom vojenskej vysokej školy,
f)
vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii na území Slovenskej republiky.
(2)
O vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho vyčlenenia podľa
a)
odseku 1 písm. a) až c) rozhoduje minister,
b)
odseku 1 písm. d) až f) rozhoduje služobný úrad.
(3)
O vyčlenení profesionálneho vojaka na plnenie úloh iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky alebo na úseku koordinácie a riadenia letovej prevádzky podľa osobitných predpisov50) rozhoduje minister podľa počtu funkcií určených vládou a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby.
(4)
Za vyčleneného sa považuje aj profesionálny vojak prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo Vojenskej polície.
(5)
Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka možno, ak
a)
má byť ustanovený do funkcie v inom služobnom úrade,
b)
má byť vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,
c)
bude zaradený do personálnej zálohy podľa § 73 ods. 1 písm. a) až c)e) až h).
(6)
Skončiť vyčlenenie p