Kategórie
Zákony

Zákon č. 56/2012 Z. z. – Zákon o cestnej doprave

56

ZÁKON

z 31. januára 2012,

o cestnej doprave

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,1)

b) pravidlá podnikania v cestnej doprave a v taxislužbe,

c) zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave,

d) práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v autobusovej doprave2) a v taxislužbe,

e) podmienky prepravy nebezpečných vecí a

f) verejnú správu v cestnej doprave,

g) prevádzkovanie dispečingu.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na cestnú nemotorovú dopravu a okrem ustanovení o podmienkach prepravy nebezpečných vecí ani na cestnú dopravu pre vlastnú potrebu.3)

§ 2

Prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby

(1) Prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“).

(2) Dopravnými službami sú:

a) v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej,

b) v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.

(3) Cestná doprava a taxislužba je vnútroštátna, ak celá trasa prepravy a miesto poskytovaných dopravných služieb je výlučne na území Slovenskej republiky.

(4) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na medzinárodnú dopravu len vtedy, ak osobitné predpisy4) alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.

(5) Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.

§ 3

Dopravca

(1) Dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy a prevádzkovateľ taxislužby odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb5) a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu.6)

(2) Ak niektoré dopravné služby poskytuje na základe zmluvy s dopravcom vykonávajúci dopravca7) alebo subdodávateľ,8) ustanovenia tohto zákona o dopravcovi sa vzťahujú na nich v rozsahu, v akom poskytujú dopravné služby.

(3) Postavenie dopravcu podľa tohto zákona má obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému9) alebo mestského dopravného systému aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 a § 2 ods. 2 písm. a).

§ 4

Prepravný poriadok

(1) Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy, najmä

a) druh prevádzkovanej cestnej dopravy a rozsah poskytovaných dopravných služieb,

b) spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb alebo zmluvy o preprave tovaru,

c) práva a povinnosti dopravcu, najmä rozsah zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví cestujúcich a zvierat a na tovare, batožine alebo iných veciach a rozsah z toho vyplývajúcich nárokov cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu škody alebo na zľavu z ceny prepravy.

(2) Prepravný poriadok v osobnej doprave a v taxislužbe okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 obsahuje

a) rozsah práv a povinností dopravcu v pravidelnej doprave alebo v taxislužbe,

b) spôsob rezervácie a predaja cestovných lístkov na autobusových staniciach a v linkových autobusoch alebo elektronickými médiami v elektronickom rezervačnom a predajnom systéme,

c) spôsob objednávania vozidiel taxislužby, podmienky uzatvárania zmluvy o preprave osôb a platenia cestovného,

d) spôsob objednávania prepravy autobusmi a autokarmi v príležitostnej doprave,

e) rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy,

f) rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou10) vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov (ďalej len „vybraná skupina cestujúcich“),

g) podmienky prepravy príručnej batožiny cestujúcich, cestovnej batožiny, poštových a autobusových zásielok a živých spoločenských zvierat,11)

h) podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím,

i) pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave,

j) pravidlá platenia cestovného a vydávania potvrdeniek o zaplatení v taxislužbe,

k) postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky (ďalej len „revízor“) a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného,

l) tarifu,

m) reklamačný poriadok.

(3) Prepravný poriadok v nákladnej doprave obsahuje okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 aj rozsah dopravných služieb, ktoré dopravca poskytuje odosielateľom a príjemcom vecí, a rozsah ich spolupráce s dopravcom, najmä pravidlá prepravy rôznych druhov vecí a živých zvierat a podmienky pristavovania vozidiel na nakládku a vykládku.

(4) Dopravca, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, je povinný mať prepravný poriadok osobitne pre každú z nich. Ak dopravca sám alebo spoločne s iným dopravcom prevádzkuje pravidelnú dopravu ako súčasť integrovaného dopravného systému alebo ako súčasť mestského dopravného systému, môže mať jeden prepravný poriadok pre celý dopravný systém. To isté platí v nákladnej doprave pre systém kombinovanej dopravy.12)

(5) Ak § 26 ods. 8 neustanovuje inak, dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený deň začiatku platnosti, prepravný poriadok je platný odo dňa jeho zverejnenia na webovom sídle.

(6) Zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.

(7) Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavovanie dopravcom podľa reklamačného poriadku preskúmava Slovenská obchodná inšpekcia.

§ 5

Povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy13) môže podnik14) na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.15)

(2) Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.16)

(3) Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo odseku 2 je povinný sa zapísať do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva.

(4) Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na prevádzkovanie taxislužby a na cestnú dopravu prevádzkovanú podnikmi podľa osobitných predpisov.17)

(5) Odsek 1 sa nevzťahuje ani na prevádzkovateľa nákladnej dopravy vo vnútroštátnej doprave, ktorý poskytuje len tieto dopravné služby:

a) rozvoz tovaru výlučne na účely miestneho zásobovania obyvateľstva vrátane miestnych trhovísk do vzdialenosti 50 km,

b) prepravu osív, hnojív, krmív, poľnohospodárskych strojov a úrody na účely ich použitia alebo spracovania v poľnohospodárskej výrobe vrátane prepravy živých zvierat z fariem na bitúnky, krmív na kŕmenie hospodárskych zvierat a zberu mlieka a mliečnych výrobkov z fariem na spracovanie a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko,

c) odvoz živočíšneho odpadu na zneškodnenie do kafilérií; to neplatí, ak ide o infekčný odpad, na ktorý sa vzťahujú pravidlá o preprave nebezpečných vecí,

d) nekomerčnú prepravu humanitárnej pomoci a pomoci obyvateľstvu v núdzových situáciách, najmä pri živelných pohromách, priemyselných haváriách a iných obdobných udalostiach,

e) komerčnú prepravu pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a civilnú ochranu obyvateľstva, ak sa preprava uskutočňuje na základe ich objednávky na plnenie ich úloh a po celý čas prepravy pod ich kontrolou,

f) zber a odvoz komunálneho odpadu a prepravy súvisiace s jeho ukladaním a zneškodňovaním na skládkach alebo v spaľovniach, alebo

g) prepravy vecí vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg.

(6) Ak držiteľom povolenia prevádzkovateľa cestnej dopravy je fyzická osoba, platnosť povolenia zaniká aj dňom smrti jeho držiteľa, ak v prevádzkovaní cestnej dopravy nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; povolenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v odseku 11.

(7) V prevádzkovaní cestnej dopravy môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia pokračovať

a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie cestnej dopravy,

c) pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní cestnej dopravy nepokračujú dedičia,

d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

(8) Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní cestnej dopravy.

(9) Osoby podľa odseku 7 musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 6 ods. 3 a 4. Na tento účel sú osoby podľa odseku 7 povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia predložiť na dopravný správny orgán údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,46a) a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace. Ak zomrelý držiteľ povolenia bol vedúci dopravy, osoby podľa odseku 7 sú povinné najneskôr do šiestich mesiacov od úmrtia držiteľa povolenia vymenovať vedúceho dopravy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 6.

(10) Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 oznámi osobám podľa odseku 7, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania cestnej dopravy, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní cestnej dopravy z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie cestnej dopravy.

(11) Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia môžu osoby uvedené v odseku 7 písm. a) až c) pokračovať v prevádzkovaní cestnej dopravy najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie cestnej dopravy; ustanovenie odseku 9 sa použije rovnako. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve nenadobudnú povolenie na prevádzkovanie cestnej dopravy, nemôžu ďalej cestnú dopravu prevádzkovať.

§ 6

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1) Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy upravuje osobitný predpis.18) Všeobecnou požiadavkou na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je vek najmenej 21 rokov; ak prevádzkovateľom cestnej dopravy je právnická osoba, túto požiadavku musí spĺňať osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, a vedúci dopravy.19)

(2) Skutočným a stabilným miestom usadenia sa na účely tohto zákona a osobitného predpisu20) rozumie sídlo podniku alebo sídlo pobočky alebo odštepného závodu zahraničného prevádzkovateľa cestnej dopravy v Slovenskej republike zapísané v obchodnom registri po celý čas výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pričom

a) vedenie podniku, jeho pobočky alebo odštepného závodu musí s potrebným personálom a dokladmi o prevádzkovaní cestnej dopravy sídliť na území Slovenskej republiky a

b) musí mať na území Slovenskej republiky technickú základňu potrebnú na prevádzkovanie cestnej dopravy.

(3) Za bezúhonného na účely výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu v oblastiach uvedených v osobitnom predpise21) a uložený trest nebol zahladený. Bezúhonnosť sa na účely konaní podľa tohto zákona a na účely výkonu činnosti vedúceho dopravy, revízora a vodiča a iného člena osádky autobusu, ktorý počas prepravy prichádza do styku s cestujúcimi, preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace a ak ide o cudzinca, výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého je občanom, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Ak ide o osobu, ktorá vykonávala takúto činnosť v inom členskom štáte, bezúhonnosť sa preukazuje aj obdobným výpisom z registra členského štátu usadenia alebo osvedčením príslušného orgánu tohto členského štátu nie starším ako tri mesiace.

(4) Za bezúhonného na účely výkonu funkcie štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho dopravy sa nepovažuje ani ten, kto bol v súvislosti s riadením podniku alebo s výkonom funkcie vedúceho dopravy právoplatne postihnutý za závažný správny delikt v oblastiach uvedených v osobitnom predpise a v kategóriách a druhoch porušení určených Európskou komisiou, ak od jeho vykonania neuplynuli tri roky. Strata bezúhonnosti sa uvádza vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy.

(5) Finančná spoľahlivosť podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje podľa osobitného predpisu22) na každé vozidlo prevádzkované v cestnej doprave. Finančnú spoľahlivosť podniku, ktorý existuje menej ako 15 mesiacov, možno preukázať aj základným imaním podľa informácií z obchodného registra, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo otváracou súvahou zostavenou ku dňu vzniku podniku.

(6) Odborná spôsobilosť vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje skúškou z predmetov uvedených v osobitnom predpise24) pred skúšobnou komisiou alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.25)

(7) Skúšky sa môže zúčastniť ten, kto podá najneskôr sedem dní pred termínom skúšky dopravnému správnemu orgánu písomnú prihlášku na vykonanie skúšky. Predpoklady na oslobodenie od skúšky je žiadateľ povinný preukázať ku dňu podania žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti v oblasti cestnej nákladnej alebo osobnej dopravy (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti“). Skúšobná komisia čiastočne alebo úplne oslobodí od skúšky podľa odseku 6 toho, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie, ktorého obsahové zameranie je zhodné s predmetmi skúšky. Od skúšky je oslobodený ten, kto

a) je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na medzinárodnú dopravu vydaného v Slovenskej republike od 1. septembra 2002 alebo

b) pred 4. decembrom 2009 v niektorom členskom štáte sústavne počas najmenej desiatich rokov riadil podnik cestnej dopravy.26)

(8) Skúška podľa odseku 6 pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Do ústnej časti postupuje ten, kto dosiahne požadovaný výsledok v písomnej časti. Ten, kto na skúške neuspel, môže podať prihlášku na opakovanú skúšku. Opakovanú skúšku možno vykonať najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa konania neúspešnej skúšky; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 9 druhej vety.

(9) Tomu, kto úspešne absolvoval skúšku, a tomu, kto bol od skúšky oslobodený podľa odseku 7, dopravný správny orgán vydá na základe písomnej žiadosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Ak žiadateľ nesplní podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti do 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia, osvedčenie sa nevydá. Ak dôjde k strate, zničeniu, poškodeniu alebo odcudzeniu osvedčenia, dopravný správny orgán vydá na základe odôvodnenej písomnej žiadosti držiteľa osvedčenia duplikát osvedčenia.

(10) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané v inom členskom štáte podľa osobitného predpisu27) je platné aj v Slovenskej republike v rozsahu získanej odbornej spôsobilosti.

(11) Prevádzkovateľ cestnej dopravy musí vymenovať aspoň jedného vedúceho dopravy, ktorý spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.28) Prevádzkovateľ cestnej dopravy môže vymenovať za vedúceho dopravy aj osobu, ktorá nie je skutočne spojená s podnikom, za podmienok podľa osobitného predpisu.29)

(12) Vedúci dopravy môže riadiť dopravné činnosti najviac v štyroch rozličných podnikoch s vozidlovým parkom, v ktorom je spolu najviac 50 vozidiel; toto obmedzenie počtu vozidiel sa nevzťahuje na vedúceho dopravy, ktorý je skutočne spojený s podnikom28) a riadi iba jeden podnik.

(13) Prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, musí mať najmenej jedného vedúceho dopravy samostatne pre každú z nich; to neplatí, ak vedúci dopravy má osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre oba druhy cestnej dopravy.

(14) Prihláška na vykonanie skúšky podľa odseku 7 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, dátum narodenia, štátna príslušnosť, telefonický alebo e-mailový kontakt a podpis. Žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 9 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, telefonický alebo e-mailový kontakt a podpis.

(15) Vzor prihlášky na vykonanie skúšky a vzor žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti zverejní Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v elektronickej podobe.

§ 7

Všeobecné povinnosti dopravcu v cestnej doprave

Dopravca je povinný

a) prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku,

b) označiť každé prevádzkované vozidlo svojím obchodným menom; to sa nevzťahuje na zahraničného dopravcu,

c) zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb,

d) zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení podľa § 5 ods. 1 alebo o licencii Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

e) zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,

f) zamestnávať ako vedúceho dopravy len osobu, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti; ak ide o osobu z iného členského štátu, uznanú odbornú kvalifikáciu a ak ide o cudzinca z tretieho štátu, aj osvedčenie vodiča30) a pracovné povolenie,

g) zamestnávať len takých vodičov, ktorí absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik, ak takej povinnosti podľa osobitného predpisu30a) podliehajú,

h) oznámiť dopravnému správnemu orgánu osobu, ktorú vymenoval za vedúceho dopravy, alebo zmenu v osobe vedúceho dopravy, zmenu údaja evidovaného vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy, a ak ide o právnickú osobu, aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, a to do 15 dní od zmeny,

i) byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave, ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu,30b)

j) byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare v medzinárodnej doprave, ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu.30c)

DRUHÁ ČASŤ

PREVÁDZKOVANIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV CESTNEJ DOPRAVY

§ 8

Osobná doprava

(1) Prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu.

(2) Autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú.31)

(3) Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy podľa odseku 1 vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je prevádzkovaním taxislužby.

§ 9

Pravidelná doprava

(1) Pravidelnou dopravou z hľadiska dopravnej obslužnosti územia je mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava.

(2) Mestskú dopravu možno prevádzkovať spolu s mestskou električkovou dopravou a mestskou trolejbusovou dopravou ako jednotný mestský dopravný systém vzájomne zosúladených a prepojených liniek a harmonogramu spojov na základe jednotného prepravného poriadku s jednotným systémom predaja cestovných lístkov.

(3) Diaľkovú dopravu možno prevádzkovať ako vnútroštátnu, ak celá trasa autobusovej linky je na území Slovenskej republiky, alebo ako medzinárodnú, ak trasa autobusovej linky presiahne aspoň raz štátnu hranicu Slovenskej republiky.

§ 10

Dopravná licencia

(1) Dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu32) alebo podľa medzinárodnej zmluvy.

(2) Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť územia, možno na ich zriadenie a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu. Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia.

(3) Povoliť zriadenie autobusovej linky a udeliť dopravnú licenciu možno, ak

a) žiadateľ je držiteľom povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

b) prevádzkovanie pravidelnej dopravy na celej trase navrhovanej autobusovej linky umožňuje technický stav, priepustnosť ciest a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,

c) je zriadenie vnútroštátnej autobusovej linky v súlade s plánom dopravnej obslužnosti, alebo ak na jej zriadení je záujem dopravného správneho orgánu s prihliadnutím na záujem obcí, zamestnávateľov alebo verejnosti,

d) žiadateľ má vlastnú alebo prenajatú dostatočnú technickú základňu potrebnú na obsluhu autobusovej linky a na prevádzkovanie pravidelnej dopravy na nej podľa cestovného poriadku.

(4) V rozhodnutí o udelení dopravnej licencie môže dopravný správny orgán žiadateľovi uložiť povinnosť

a) používať určitý druh alebo typ autobusu vzhľadom na jeho vek, prepravnú kapacitu, vybavenie alebo technickú úroveň,

b) zabezpečiť v súlade s plánom dopravnej obslužnosti nadväznosť cestovného poriadku autobusovej linky prevádzkovanej vo verejnom záujme na cestovný poriadok iného druhu dopravy, najmä železničnej dopravy, s cieľom obmedziť paralelné trasy a súbežné spoje autobusov a vlakov; to neplatí, ak ide o jednorazovú prepravu veľkého počtu cestujúcich, najmä pri kultúrnych, športových alebo iných verejných podujatiach,

c) zabezpečiť určený okruh služieb cestujúcim na autobusových staniciach,

d) používať zastávku iba na nastupovanie alebo na vystupovanie cestujúcich,

e) zabezpečiť informačné služby pre cestujúcich alebo určitý systém objednávania a predaja cestovných lístkov vrátane predaja s využitím elektronického média a elektronického systému.

(5) Dopravná licencia vo vnútroštátnej doprave sa udeľuje najviac na desať rokov. Platnosť dopravnej licencie možno na žiadosť jej držiteľa predĺžiť, a to aj opakovane, ak sa nezmenili podmienky, ktoré viedli k jej udeleniu.

(6) Platnosť dopravnej licencie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená, alebo jej odňatím. Ak držiteľom dopravnej licencie je fyzická osoba, platnosť dopravnej licencie zaniká aj dňom smrti jej držiteľa; prevádzkovať autobusovú linku môže dočasne dedič alebo iná osoba, a to najviac na tri mesiace. Ak takáto osoba do troch mesiacov odo dňa smrti držiteľa dopravnej licencie požiada o udelenie dopravnej licencie a spĺňa požiadavky na jej udelenie, dopravný správny orgán jej ju udelí; inak udelí dopravnú licenciu na autobusovú linku inému žiadateľovi.

(7) Zmena dopravnej licencie sa vyžaduje na dočasné prenechanie autobusovej linky inému dopravcovi, na trvalú zmenu trasy autobusovej linky alebo na zmenu spôsobu jej prevádzkovania využitím vykonávajúceho dopravcu alebo subdodávateľa. Povoliť zmenu dopravnej licencie na žiadosť jej držiteľa možno, ak sa tým zabezpečí dodržanie podmienok udelenej dopravnej licencie podľa odsekov 3 a 4.

(8) Dopravná licencia je trvalo neprenosná na inú osobu. Na trvalý prevod autobusovej linky na iného dopravcu pravidelnej dopravy je potrebné odňatie dopravnej licencie doterajšiemu držiteľovi a udelenie dopravnej licencie inému žiadateľovi.

(9) Na zrušenie autobusovej linky je potrebné odňať dopravnú licenciu jej držiteľovi.

(10) Dopravný správny orgán odníme dopravnú licenciu jej držiteľovi, ak

a) mu bolo odňaté povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo odňatá licencia Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

b) na jeho podnik bol vyhlásený konkurz,

c) ďalej nie je schopný vykonávať pravidelnú dopravu z podnikateľských, technických alebo personálnych dôvodov,

d) sa autobusová linka stala nepotrebnou vzhľadom na nezáujem cestujúcich,

e) bez vážnej prekážky

1. nezačal na autobusovej linke prevádzkovať pravidelnú dopravu podľa cestovného poriadku do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o udelení dopravnej licencie, alebo

2. prestal prevádzkovať pravidelnú dopravu podľa cestovného poriadku na viac ako 15 pracovných dní,

f) prevádzkovanie pravidelnej dopravy na autobusovej linke dlhodobo neumožňuje technický stav, priepustnosť ciest alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo

g) závažným spôsobom alebo opakovane napriek upozorneniu dopravného správneho orgánu alebo orgánu odborného dozoru porušuje povinnosti dopravcu pravidelnej dopravy podľa tohto zákona alebo povinnosti vyplývajúce z dopravnej licencie a prepravného poriadku,

h) o jej odňatie sám požiadal,

i) bola na autobusovú linku vyhlásená obchodná verejná súťaž a dopravca, ktorý má udelenú dopravnú licenciu, nebol v tejto súťaži úspešný.

(11) Pravidelnú vnútroštátnu dopravu, ktorú vykonáva dopravca so sídlom alebo miestom podnikania v Slovenskej republike ako časť pravidelnej medzinárodnej autobusovej dopravy, možno povoliť podľa osobitného predpisu32) a len so súhlasom dopravných správnych orgánov v územných obvodoch na trase autobusovej linky. Dotknutý dopravný správny orgán súhlas neudelí, len ak doloží podrobnú analýzu podľa osobitného predpisu.32)

§ 11

Základné povinnosti dopravcu v pravidelnej doprave

Dopravca v pravidelnej doprave je povinný

a) prevádzkovať pravidelnú dopravu na autobusovej linke v súlade s udelenou dopravnou licenciou, cestovným poriadkom a so zmluvou o službách vo verejnom záujme (ďalej len „zmluva o službách“) po celý čas ich platnosti (ďalej len „prevádzková povinnosť“),

b) prepravovať cestujúcich podľa tarify (ďalej len „tarifná povinnosť“) a vydať cestujúcemu cestovný lístok alebo ho zaevidovať v elektronickom systéme, ak sa na zaplatenie cestovného použilo elektronické médium,

c) uzatvoriť zmluvu o preprave osôb s každým cestujúcim pripraveným na zastávke na trase autobusovej linky v čase odchodu autobusu podľa cestovného poriadku (ďalej len „prepravná povinnosť“); to neplatí, ak je vyčerpaná kapacita autobusu podľa osvedčenia o evidencii, cestujúci nie je podľa prepravného poriadku spôsobilý na prepravu alebo prepravu na trase autobusovej linky dočasne znemožňuje aktuálny technický stav, priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

d) počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke mať uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené.

§ 12

Oprávnenia dopravcu voči cestujúcim

(1) Dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť.

(2) Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení

a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,

b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2,

c) vylúčiť z prepravy cestovnú batožinu, príručnú batožinu cestujúceho alebo jeho živé spoločenské zviera, ak sú prekážkou bezpečnej prepravy alebo pokojnej a pohodlnej prepravy, najmä ak obťažujú cestujúcich alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.

§ 13

Práva cestujúcich v pravidelnej doprave

(1) Práva cestujúcich v diaľkovej doprave na autobusových linkách, ktorých trasa medzi východiskovou a cieľovou zastávkou presahuje 250 km, upravuje osobitný predpis.2)

(2) Ak osobitný predpis33) neustanovuje inak, cestujúci má právo

a) na bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu autobusom spoja, na ktorý má cestovný lístok a miestenku až do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné,

b) na prepravu príručnej batožiny, a ak to umožňujú prepravné podmienky alebo zmluva o preprave osôb, aj cestovnej batožiny a živého spoločenského zvieraťa v tom istom autobuse,

c) požadovať od osádky autobusu a od dispečera potrebné cestovné informácie o podmienkach prepravy, ktorí sú povinní ich bezodkladne poskytnúť,

d) požadovať od osádky autobusu ohlásenie zastávky,

e) na vrátenie cestovného, ak sa neuskutočnila preprava, alebo na zľavu z cestovného, ak sa preprava uskutočnila oneskorene alebo dopravca nedodržal svoje záväzky zo zmluvy o preprave osôb.

(3) Cestujúci s miestenkou kúpenou pred nastúpením do autobusu má právo na vyhradené miesto podľa miestenky, ak je pripravený na nastúpenie pred odjazdom autobusu z východiskovej zastávky alebo v čase nastupovania do autobusu na nácestnej zastávke podľa cestovného poriadku.

(4) Cestujúci so zdravotným postihnutím, cestujúci so zníženou pohyblivosťou a pes so špeciálnym výcvikom sprevádzajúci týchto cestujúcich majú právo na vyhradené miesto.

(5) Ak sa niektorý spoj zruší alebo ak sa preprava na ňom preruší alebo zastaví, cestujúci s platným cestovným lístkom má prednostné právo na náhradnú prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné, iným spojom tej istej autobusovej linky alebo iným spojom inej autobusovej linky toho istého dopravcu. Ak to nie je možné v ten istý deň, cestujúci má právo na bezplatnú prepravu späť do východiskovej zastávky a na vrátenie cestovného.

§ 14

Povinnosti cestujúcich v pravidelnej doprave

(1) Cestujúci je povinný

a) správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu,

b) poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

c) nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu,

d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

(2) Ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov potrebných na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

(3) Povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie identifikačných údajov v rozsahu podľa odseku 2 sa vzťahuje aj na cestujúceho, ktorý poškodil alebo znečistil autobus a nezaplatil na mieste paušálnu sumu náhrady škody alebo náhradu za vyčistenie autobusu.

(4) Policajný zbor spolupracuje s dopravcom pri zisťovaní totožnosti cestujúceho, ktorý sa nepreukázal dokladom totožnosti podľa odseku 2. Policajný zbor je oprávnený poskytnúť dopravcovi identifikačné údaje cestujúceho v rozsahu a na účel podľa odseku 2.

§ 15

Cestovný poriadok

(1) Pravidelná doprava na autobusovej linke sa uskutočňuje podľa cestovného poriadku.

(2) Cestovný poriadok zostavuje dopravca samostatne pre každú autobusovú linku. Ak pravidelnú dopravu na jednej autobusovej linke prevádzkujú dvaja alebo viacerí dopravcovia, zostavujú jeden spoločný cestovný poriadok pre túto linku. V dopravnej licencii možno určiť alebo v zmluve o službách dohodnúť, že sa zostaví jeden cestovný poriadok aj vtedy, ak niekoľkí dopravcovia uskutočňujú pravidelnú dopravu na niekoľkých autobusových linkách, ktoré sú sčasti spoločné alebo na seba nadväzujú, križujú sa alebo inak súvisia.

(3) Cestovný poriadok a jeho zmeny schvaľuje dopravný správny orgán. Ak cestovný poriadok upravuje trasu autobusovej linky a harmonogram spojov na základe plánu dopravnej obslužnosti alebo zmluvy o službách, schvaľuje ho, ako aj jeho zmeny, aj objednávateľ dopravných služieb (ďalej len „objednávateľ“). Objednávateľ pri schvaľovaní cestovného poriadku dbá o to, aby sa cestovný poriadok alebo jeho zmena čo najmenej dotkli plnenia záväzkov iných dopravcov a záväzkov v železničnej doprave a aby sa čo najlepšie využili dopravné kapacity s cieľom uspokojiť dopyt a požiadavky verejnosti na dopravné služby.

(4) Cestovný poriadok sa zostavuje spravidla na jeden rok a jeho zmeny raz za polrok. Ak sa po schválení cestovného poriadku alebo jeho zmeny podstatne zmenili rozhodujúce okolnosti, najmä plán dopravnej obslužnosti, zmluva o službách, cestovný poriadok železničnej dopravy, požiadavky obcí alebo verejnosti na dopravné služby alebo technický stav, priechodnosť ciest na trase autobusovej linky, objednávateľ môže vo verejnom záujme nariadiť mimoriadnu zmenu cestovného poriadku.

(5) Dopravca je povinný zverejniť cestovný poriadok a jeho zmenu v dostatočnom predstihu najneskôr 10 dní pred začiatkom platnosti na svojom webovom sídle, na autobusových staniciach a zastávkach, prípadne aj iným vhodným spôsobom. Dopravca je povinný zverejniť na svojom webovom sídle a na autobusových staniciach aj číslo nástupišťa, z ktorého autobus odchádza; to neplatí, ak táto informácia nie je vopred známa.

§ 16

Cestovný lístok a kontrola cestovných lístkov

(1) Potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

(2) Cestovné lístky sú jednorazové a časové. Jednorazový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho na jednu prepravu do zastávky, po ktorú zaplatil cestovné. Časový cestovný lístok oprávňuje cestujúceho vo vyznačenom časovom období platnosti cestovného lístka na opakované prepravy všetkými spojmi jednej autobusovej linky; v mestskom dopravnom systéme alebo v integrovanom dopravnom systéme aj viacerými alebo všetkými linkami dopravného systému.

(3) Jednorazový cestovný lístok je prenosný až do začatia prepravy. Časový cestovný lístok alebo jednorazový cestovný lístok vyhotovený na meno a priezvisko cestujúceho je neprenosný.

(4) Cestujúci je povinný

a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,

b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu,

c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

(5) Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

§ 17

Tarifa

(1) Tarifa upravuje

a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,

b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,

c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,

d) ceny za prepravu autobusových zásielok,

e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a

f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.

(2) Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

(3) Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

§ 18

Dopravná obslužnosť územia

(1) Dopravnou obslužnosťou územia na účely tohto zákona sa rozumie vytvorenie ponuky primeraného rozsahu dopravných služieb na zabezpečenie pravidelnej dopravy na obsluhovanom území.

(2) Primeraným rozsahom sa na účely odseku 1 rozumie počet spojov za deň, presnosť a pravidelnosť jednotlivých spojov na jednotlivých autobusových linkách na uspokojenie dopytu verejnosti počas jednotlivých dní v týždni pri zohľadnení možností súbežných prepráv34) a prestupu, vzdialenosti k zastávkam, priepustnosti ciest v priebehu dňa, bezpečnosti prepráv, výbavy a kapacity vozidiel a cestovného pre vybrané skupiny cestujúcich.

§ 19

Objednávateľ

(1) Ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná obslužnosť územia pravidelnou dopravou prevádzkovanou dopravcami na komerčnom základe ani železničnou dopravou, objednávateľ je oprávnený vo verejnom záujme objednať dopravné služby v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia.

(2) Objednávateľom na účely tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je podľa zákona povinný organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia kraja alebo obce v pravidelnej doprave.

(3) Objednávateľ môže vo verejnom záujme objednať dopravné služby aj vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, ak je to ekonomicky výhodnejšie, a uzavrieť na takéto dopravné služby zmluvu o službách vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, ak je to v súlade s osobitnými predpismi.34a)

§ 20

Plán dopravnej obslužnosti

(1) Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia objednávateľ zostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatvára s dopravcami zmluvy o službách.

(2) Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti a musí zohľadniť, prevádzkované železničné a autobusové linky a ich prepravnú kapacitu a ďalšie kapacitné možnosti dopravcov, technický stav ciest na trase autobusových liniek, kapacitné možnosti súbežnej železničnej dopravy a mestskej dráhovej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania prepravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu za službu vo verejnom záujme35) (ďalej len „príspevok“). Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ spolupracuje s objednávateľom dopravných služieb železničnej dopravy na zosúladení kapacitných a prevádzkových možností v železničnej doprave a v pravidelnej autobusovej doprave.

(3) Plán dopravnej obslužnosti obsahuje najmä

a) zoznam autobusových liniek alebo ich častí, na ktorých sa má uskutočňovať pravidelná doprava vo verejnom záujme,

b) požiadavky na primeraný rozsah dopravných služieb,

c) spôsob riešenia súbežnej dopravy, opatrenia na zabezpečenie koordinácie a nadväznosti na železničnú dopravu alebo na mestskú dráhovú dopravu,

d) spôsob výpočtu a harmonogram poskytovania príspevku z verejného rozpočtu,

e) možnosti úpravy sadzby základného cestovného alebo udelenia výlučného práva36) na dopravné služby na určitej autobusovej linke alebo na určitých zastávkach,

f) ciele a zámery riešenia disproporcie dopytu a ponuky v určitom území vrátane potreby investícií do vozidlového parku, do technickej základne alebo do organizácie a trasy autobusových liniek.

(4) Objednávateľ musí vypracovať plán dopravnej obslužnosti tak, aby riešil efektívnosť a hospodárnosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia, najmä racionálne usporiadanie pravidelnej dopravy s cieľom minimalizovať súbežné prepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravidelnej dopravy na železničnú dopravu a na mestskú dráhovú dopravu a aby podporoval integrované dopravné systémy. Pri vypracovaní plánu dopravnej obslužnosti je objednávateľ povinný dodržať obsahové náležitosti plánu dopravnej obslužnosti, minimálny rozsah, pravidlá zostavovania a štandardy dopravnej obslužnosti územia ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

(5) Plán dopravnej obslužnosti je podkladom na udeľovanie dopravných licencií, na uzatváranie zmlúv o službách a na zostavovanie cestovných poriadkov v pravidelnej doprave.

§ 21

Zmluva o službách

(1) Účelom zmluvy o službách je zabezpečiť verejnosti bezpečné, efektívne a kvalitné dopravné služby za určené základné cestovné, ich primeranú výkonnosť podľa potrieb dopravnej obslužnosti územia a zohľadniť sociálne a environmentálne faktory a ciele regionálneho rozvoja, ak nie sú zabezpečené dopravcami pravidelnej dopravy na komerčnom základe.

(2) Zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, neposkytoval v požadovanom rozsahu alebo kvalite alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Zmluvu o službách nemožno uzatvoriť na diaľkovú dopravu a na služby, ktoré sú vyňaté podľa osobitného predpisu.36a)

(3) Objednávateľ je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému (§ 3 ods. 3).

(4) Objednávateľ môže uzavrieť zmluvu o službách len s dopravcom, ktorý má platné povolenie podľa § 5 ods. 1 alebo licenciu Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, je držiteľom platnej dopravnej licencie a z hľadiska zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia je spôsobilý splniť záväzok.37) Objednávateľ môže výnimočne uzatvoriť zmluvu o službách aj s dopravcom, ktorý ešte nemá dopravnú licenciu, s podmienkou, že do začatia plnenia záväzku ju získa.

(5) Na spôsob výberu dopravcu a spôsob zadávania zmlúv o službách sa vzťahujú osobitné predpisy.38)

(6) Zmluva o službách s dopravcom pravidelnej dopravy musí mať písomnú formu. Ak osobitný predpis neustanovuje inak,39) zmluva o službách obsahuje najmä

a) presné vymedzenie záväzku, najmä vymedzenie územia alebo autobusových liniek, rozsah prepráv a ich časové rozloženie počas dňa a týždňa, ako aj povahu a rozsah výlučných práv, ak boli dohodnuté,

b) prípustnosť plnenia záväzku vykonávajúcim dopravcom alebo subdodávateľom a vymedzenie jeho podielu na prevádzkovaní autobusovej linky,

c) tarifu, najmä maximálnu sadzbu základného cestovného a cestovného vybraných skupín cestujúcich40) a minimálne spôsoby dokladovania príslušnosti cestujúcich v rámci týchto skupín,

d) spôsob výpočtu príspevku a harmonogram jeho postupnej úhrady,

e) spôsob kontroly plnenia záväzku a spôsob vykazovania jeho plnenia,

f) nápravné opatrenia a možné sankcie za neplnenie záväzku,

g) platnosť zmluvy v rozsahu podľa osobitného predpisu.41)

(7) V zmluve o službách s dopravcom pravidelnej dopravy nemožno obmedziť poskytnutie údajov súvisiacich s poskytovaním služieb podľa tohto zákona.

(8) Ak bola zmluva o službách uzatvorená priamym zadaním s dopravcom, nad ktorým objednávateľ vykonáva kontrolu alebo má na neho hoci len minimálny vplyv, musí byť súčasťou obsahu zmluvy o službách aj mechanizmus umožňujúci návratnosť nadmernej úhrady príspevku do rozpočtu objednávateľa a požiadavky podľa osobitného predpisu.42) Takto uzatvorená zmluva o službách obsahuje aj náklady na zamestnancov dopravcu dohodnuté v kolektívnej zmluve, ktoré sú spojené s plnením záväzku.

(9) Súčasťou obsahu zmluvy o službách sú aj požiadavky na normy kvality a bezpečnosti pravidelnej dopravy vo verejnom záujme vrátane technických noriem vzťahujúcich sa na prepravu cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou a požiadavky na vek, vybavenie a technickú úroveň autobusov.

(10) Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný počas trvania záväzku pri kúpe alebo lízingu autobusov, ktorých predpokladaná cena bez dane z pridanej hodnoty sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa osobitného predpisu,43) zohľadniť energetické a environmentálne vplyvy prevádzky vozidiel počas ich životnosti podľa osobitného predpisu.44)

(11) Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný poskytnúť objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme.

§ 22

Príspevok

(1) Úhradu od objednávateľa za záväzok tvorí príspevok dohodnutý v zmluve o službách. Príspevok sa uhrádza z rozpočtu objednávateľa.

(2) Výška príspevku sa dohodne podľa rozsahu objednávaných dopravných služieb v záväzku podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom.45)

(3) Objednávateľ uhrádza príspevok postupne podľa harmonogramu a podmienok dohodnutých v zmluve o službách a po skončení rozpočtového roka uskutoční celkové vyúčtovanie na základe vyhodnotenia plnenia záväzku.

(4) Ak trasa autobusovej linky vedie cez územie dvoch alebo viacerých objednávateľov, zmluvu o službách uzatvára ten z nich, na ktorého území je jej východisková zastávka. Na príspevku za služby vo verejnom záujme sa podieľa každý vyšší územný celok, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka, ak sa nedohodnú inak. Na úhradu nákladov dopravných služieb môžu prispieť aj obce a mestské časti, v ktorých prospech vznikol záväzok, ako aj zamestnávatelia, ktorých požiadavky na dopravné služby pre svojich zamestnancov boli zohľadnené v pláne dopravnej obslužnosti a dohodnuté v obsahu záväzku.

(5) Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách, je povinný viesť evidenciu nákladov a výnosov z plnenia záväzku oddelene od evidencie nákladov a výnosov z ostatných poskytovaných dopravných služieb.

(6) Ak sa v zmluve o službách nedohodne inak, príspevok možno použiť len na úhradu plnenia záväzku.

§ 23

Povinnosti iných osôb

(1) Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný odplatne na základe zmluvy za rovnakých podmienok sprístupniť priestory a poskytovať služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú v nej zastávku. Zriaďovateľ zastávky mimo autobusovej stanice je povinný umožniť inému dopravcovi jej používanie. Vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice je povinný na svojom webovom sídle zverejniť podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka.

(2) Zriaďovateľom zastávky je obec, na území ktorej sa autobusová zastávka zriaďuje, ak zriaďovateľom zastávky nie je iná osoba.

(3) Označník a informačnú tabuľu na autobusovej stanici je povinný zriadiť a udržiavať vlastník, správca alebo nájomca autobusovej stanice po dohode s dopravcami, ktorí majú v nej zastávku; na zastávke mimo autobusovej stanice má túto povinnosť ten dopravca, ktorý má na nej najviac autobusových spojov, ak sa dopravcovia nedohodli inak.

(4) Vlastník alebo správca cesty, po ktorej vedie trasa autobusovej linky, je povinný v nevyhnutnom rozsahu strpieť zriadenie zastávky a umiestnenie jej označníka, prístrešku pre cestujúcich a zariadenia na automatizovaný výdaj cestovných lístkov a umožniť ich údržbu a opravy.

(5) Vlastník autobusovej čakárne a prístrešku pre cestujúcich a zriaďovateľ zastávky sú povinní udržiavať ich v prevádzkyschopnom stave a čisté, ako aj stavebne ich bezbariérovo upraviť pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou.

§ 24

Osobitná pravidelná doprava

(1) Osobitnou pravidelnou dopravou je pravidelná doprava pre vopred dohodnuté skupiny cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, najmä doprava zamestnancov do zamestnania a zo zamestnania a žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a späť. Uskutočňuje sa na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami v dohodnutej periodicite.

(2) Osobitná pravidelná doprava môže byť súbežná s trasou autobusovej linky pravidelnej dopravy s využívaním jej zastávok a prístreškov podľa dohody s jej prevádzkovateľom alebo samostatná po vlastnej trase s vlastnými zastávkami.

(3) Dopravca má v osobitnej pravidelnej doprave prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len vo vzťahu k dohodnutej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť.

(4) Dopravca v osobitnej pravidelnej doprave je povinný používať na plnenie dopravných služieb vhodné autobusy, ktoré sú uspôsobené alebo vybavené na prepravu dohodnutých skupín cestujúcich, ak ich preprava, nastupovanie alebo vystupovanie vyžaduje osobnú asistenciu, inú pomoc alebo použitie technického zariadenia.

(5) Používané autobusy musia byť popri označení obchodným menom dopravcu označené vpredu a vzadu názvom cieľovej zastávky a nápisom označujúcim osobitnú pravidelnú dopravu, napríklad Školský autobus, Zmluvná preprava alebo obchodným menom objednávateľa prepravy.

§ 25

Príležitostná doprava

(1) Príležitostná doprava sa uskutočňuje na základe dohody s objednávateľom príležitostnej dopravy ako jednorazová zmluvná preprava dohodnutej skupiny cestujúcich po dohodnutej trase s dohodnutými zastávkami.

(2) Dopravca príležitostnej dopravy má prepravnú povinnosť a povinnosti dopravcu len voči prepravovanej skupine cestujúcich; nemá prevádzkovú povinnosť ani tarifnú povinnosť.

(3) Z príležitostnej dopravy je vylúčená preprava autobusových zásielok a stojacich cestujúcich.

(4) Používané autobusy a autokary musia byť popri označení obchodným menom dopravcu príležitostnej dopravy označené vpredu a vzadu nápisom Zájazd.

(5) Držiteľ dopravnej licencie na pravidelnú dopravu môže vykonávať vnútroštátnu príležitostnú dopravu a na základe jazdného listu46) aj medzinárodnú príležitostnú dopravu.

§ 26

Taxislužba

(1) Taxislužba je prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča ako prepravy jednotlivých cestujúcich alebo skupiny cestujúcich do cieľového miesta podľa zmluvy o preprave osôb.

(2) Dopravca má prevádzkovú povinnosť v rozsahu koncesie, prepravnú povinnosť v rozsahu prepravného poriadku a tarifnú povinnosť podľa tarify.

(3) Dopravca môže ponúkať poskytovanie taxislužby zverejnením základných podmienok ich poskytovania na stanovišti taxislužby, na svojom webovom sídle, na vozidlách taxislužby, formou reklamy, prostredníctvom dispečingu a propagáciou objednávkovej služby.

(4) Dispečingom sa na účely tohto zákona rozumie sprostredkovanie služieb prepravy osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča prostredníctvom telefónu, digitálnej platformy46b) alebo iným spôsobom.

(5) Dopravca môže uzavrieť zmluvu o preprave osôb s cestujúcim

a) prostredníctvom vodiča vozidla taxislužby,

b) vo svojom sídle,

c) na inom vopred zverejnenom mieste, alebo

d) prostredníctvom dispečingu.

(6) Cena za prepravu môže byť

a) určená na základe prejdenej vzdialenosti alebo času, alebo

b) dohodnutá pred začatím prepravy prostredníctvom digitálnej platformy, písomne, telefonicky alebo iným spôsobom.

(7) Ak cena za prepravu je určená na základe prejdenej vzdialenosti alebo času, vozidlo taxislužby musí byť vybavené funkčným taxametrom, ktorý spĺňa požiadavky na určené meradlá,46c) umožňuje cestujúcemu počas prepravy sledovať okamžitú cenu cestovného a ktorý vydáva potvrdenku o zaplatenom cestovnom.

(8) Prepravný poriadok musí byť zverejnený na webovom sídle prevádzkovateľa taxislužby alebo prevádzkovateľa dispečingu, ak ho prevádzkovateľ taxislužby alebo prevádzkovateľ dispečingu zriadil, alebo musí byť k dispozícii vo vozidle alebo musí byť k dispozícii prostredníctvom digitálnej platformy, ak sa taxislužba prevádzkuje prostredníctvom digitálnej platformy.

(9) Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť podrobnosti o výkone taxislužby na území obce.

§ 27

Koncesia

(1) Prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona.

(2) Koncesia oprávňuje dopravcu ponúkať dopravné služby a uzatvárať zmluvy o preprave osôb. Koncesia zároveň oprávňuje dopravcu prevádzkovať dispečing.

(3) Koncesiu je možné udeliť žiadateľovi, ktorý

a) má pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte,

b) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

c) je bezúhonný podľa odsekov 4 a 5,

d) má najmenej jedno vlastné vozidlo, alebo jedno prenajaté vozidlo alebo jedno vozidlo na lízing alebo jedno vypožičané46d) vozidlo, ktoré spĺňa podmienky podľa odseku 17.

(4) Za bezúhonného sa na účely výkonu prevádzkovateľa taxislužby, prevádzkovateľa dispečingu a vodiča vozidla taxislužby nepovažuje ten,

a) kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a odsúdenie nebolo zahladené,

b) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s cestnou premávkou a odsúdenie nebolo zahladené,

c) kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s poskytovaním služieb zákazníkom a odsúdenie nebolo zahladené,

d) komu bol súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo alebo bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v priestupkovom konaní, dokiaľ zákaz trvá,

e) komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa § 48 ods. 7 spočívajúca v zákaze prevádzkovania taxislužby alebo prevádzkovania dispečingu, ak ide o žiadateľa o koncesiu, dokiaľ zákaz trvá, alebo

f) komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa § 48 ods. 7 spočívajúca v zákaze prevádzkovania dispečingu, ak ide o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie dispečingu, dokiaľ zákaz trvá.

(5) Ak ide o právnickú osobu, podmienku podľa odseku 3 písm. c) musí spĺňať táto právnická osoba a osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu.

(6) Bezúhonnosť sa na účely výkonu prevádzkovateľa taxislužby, prevádzkovateľa dispečingu a vodiča vozidla taxislužby preukazuje

a) výpisom z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, a

b) výpisom z registra trestov,46a) ak ide o cudzinca, výpisom z registra trestov alebo obdobným dokladom vydaným štátom, ktorého je občanom, nie starším ako tri mesiace.

(7) Koncesia sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti koncesie.

(8) Koncesia je trvalo neprenosná na inú osobu. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa koncesie na iného, dopravný správny orgán odníme koncesiu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom taxislužby, ak mu dopravný správny orgán udelí koncesiu.

(9) Na dočasné najviac šesťmesačné prenechanie prevádzkovania taxislužby inému prevádzkovateľovi taxislužby sa vyžaduje rozhodnutie dopravného správneho orgánu o dočasnej zmene koncesie, a to na žiadosť držiteľa koncesie z dôvodu vážnej prekážky prevádzkovania taxislužby, alebo ak sa tým zabezpečí dodržanie podmienok prevádzkovania taxislužby podľa koncesie. So zmenou koncesie musí súhlasiť dočasný prevádzkovateľ taxislužby.

(10) Platnosť koncesie zaniká uplynutím času, na ktorý bola udelená, alebo jej odňatím.

(11) Ak držiteľom koncesie je fyzická osoba, platnosť koncesie zaniká aj dňom smrti jej držiteľa, ak v prevádzkovaní taxislužby nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; koncesia však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v odseku 15.

(12) V prevádzkovaní taxislužby môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa koncesie pokračovať

a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie taxislužby,

c) pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní taxislužby nepokračujú dedičia,

d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

(13) Osoby uvedené v odseku 12 sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa koncesie písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní taxislužby.

(14) Osoby podľa odseku 12 musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa odseku 4. Na tento účel sú osoby podľa odseku 12 povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa koncesie predložiť na dopravný správny orgán

a) výpis z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, a

b) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,46a) a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace.

(15) Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 13 oznámi osobám podľa odseku 12, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania taxislužby, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní taxislužby z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie taxislužby.

(16) Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa koncesie môžu osoby uvedené v odseku 12 písm. a) až c) pokračovať v prevádzkovaní taxislužby najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie taxislužby; ustanovenie odseku 14 sa použije rovnako. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa koncesie nenadobudnú koncesiu, nemôžu ďalej taxislužbu prevádzkovať.

(17) Vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je zaevidované v koncesii a spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.46e)

(18) Dopravný správny orgán vydá osvedčenie vozidla taxislužby na každé evidenčné číslo vozidla taxislužby.

(19) Dopravný správny orgán odníme koncesiu, ak

a) jej držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona,

b) na podnik bol vyhlásený konkurz, alebo

c) jej držiteľ o jej odňatie sám požiadal.

(20) Dopravný správny orgán odníme koncesiu, ak jej držiteľ aj po upozornení prevádzkuje taxislužbu alebo dispečing v rozpore so zákonom, osobitnými predpismi alebo prepravným poriadkom.

(21) Prevádzkovateľ taxislužby, ktorému bola odňatá koncesia podľa odsekov 19 alebo 20, môže opätovne požiadať o koncesiu alebo o povolenie na prevádzkovanie dispečingu najskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí koncesie.

§ 28

Prevádzkovanie dispečingu

(1) Na prevádzkovanie dispečingu, prostredníctvom ktorého sa sprostredkovávajú služby prepravy, je potrebné povolenie na prevádzkovanie dispečingu alebo koncesia podľa § 27.

(2) Povolenie na prevádzkovanie dispečingu je možné udeliť žiadateľovi, ktorý

a) má pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte,

b) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

c) je bezúhonný podľa § 27 ods. 4 a 5.

(3) Povolenie na prevádzkovanie dispečingu sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti povolenia na prevádzkovanie dispečingu.

(4) Povolenie na prevádzkovanie dispečingu je trvalo neprenosné na inú osobu. Ak dôjde k prevodu podniku držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu na iného, dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu doterajšiemu držiteľovi. Nadobúdateľ podniku sa môže stať prevádzkovateľom dispečingu, ak mu dopravný správny orgán udelí povolenie na prevádzkovanie dispečingu; to neplatí, ak nadobúdateľ podniku je držiteľom koncesie.

(5) Platnosť povolenia na prevádzkovanie dispečingu zaniká uplynutím času, na ktorý bolo udelené, alebo jeho odňatím.

(6) Ak držiteľom povolenia na prevádzkovanie dispečingu je fyzická osoba, platnosť povolenia na prevádzkovanie dispečingu zaniká aj dňom smrti jeho držiteľa, ak v prevádzkovaní dispečingu nepokračujú dedičia, pozostalý manžel alebo pozostalá manželka alebo správca dedičstva; povolenie na prevádzkovanie dispečingu však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10.

(7) V prevádzkovaní dispečingu môžu až do skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu pokračovať

a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,

b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel alebo pozostalá manželka, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie dispečingu,

c) pozostalý manžel alebo pozostalá manželka za podmienky podľa písmena b), ak v prevádzkovaní dispečingu nepokračujú dedičia,

d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

(8) Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu písomne oznámiť dopravnému správnemu orgánu, že pokračujú v prevádzkovaní dispečingu.

(9) Osoby podľa odseku 7 musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a musia spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 27 ods. 4. Na tento účel sú osoby podľa odseku 7 povinné do 30 kalendárnych dní od úmrtia držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu predložiť na dopravný správny orgán

a) výpis z evidenčnej karty vodiča, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, a

b) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,46a) a ak ide o cudzinca, výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný štátom, ktorého je občanom, nie starší ako tri mesiace.

(10) Dopravný správny orgán do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 oznámi osobám podľa odseku 7, že nemá námietky proti pokračovaniu prevádzkovania dispečingu, alebo zakáže pokračovať v prevádzkovaní dispečingu z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na prevádzkovanie dispečingu.

(11) Po skončení konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu môžu osoby uvedené v odseku 7 písm. a) až c) pokračovať v prevádzkovaní dispečingu najviac 30 kalendárnych dní, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie dispečingu; ustanovenie odseku 9 sa použije rovnako. Ak do 30 kalendárnych dní od skončenia konania o dedičstve o podniku zomrelého držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu nenadobudnú povolenie na prevádzkovanie dispečingu, nemôžu ďalej dispečing prevádzkovať.

(12) Dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu, ak

a) jeho držiteľ prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona,

b) na podnik bol vyhlásený konkurz, alebo

c) jeho držiteľ o jeho odňatie sám požiadal.

(13) Dopravný správny orgán odníme povolenie na prevádzkovanie dispečingu, ak jeho držiteľ aj po upozornení prevádzkuje dispečing v rozpore so zákonom, osobitnými predpismi alebo prepravným poriadkom.

(14) Prevádzkovateľ dispečingu, ktorému bolo odňaté povolenie na prevádzkovanie dispečingu podľa odsekov 12 alebo 13, môže opätovne požiadať o povolenie na prevádzkovanie dispečingu alebo o koncesiu najskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí povolenia na prevádzkovanie dispečingu.

§ 29

Všeobecné povinnosti prevádzkovateľa taxislužby a prevádzkovateľa dispečingu

(1) Prevádzkovateľ taxislužby je povinný

a) zabezpečiť poskytovanie služieb prostredníctvom vodičov vozidiel taxislužby, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi taxislužby,46f) ak nie je touto osobou prevádzkovateľ taxislužby,

b) zabezpečiť poskytovanie služieb len prostredníctvom vozidiel, ktoré sú zaevidované v koncesii,

c) prevádzkovať taxislužbu podľa prepravného poriadku; ak sa taxislužba prevádzkuje prostredníctvom dispečingu, prevádzkovateľ taxislužby môže vykonávať prepravu podľa prepravného poriadku dispečingu,

d) označiť každé prevádzkované vozidlo na predných ľavých a predných pravých dverách obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby,

e) označiť vozidlo na pravých predných dverách a vo vnútri vozidla taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho základnou sadzbou cestovného; to neplatí, ak cena je dohodnutá pred začatím prepravy,

f) označiť každé vozidlo pevným alebo odnímateľným strešným svietidlom s nápisom TAXI akejkoľvek farby okrem modrej, červenej alebo oranžovej,

g) zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia koncesie,

h) zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bolo osvedčenie vozidla taxislužby,

i) mať na každých 15 prevádzkovaných vozidiel taxislužby najmenej jedno vozidlo taxislužby, ktoré je počtom sedadiel alebo veľkosťou batožinového priestoru alebo ložného priestoru uspôsobené alebo vybavené na prepravu viac ako štyroch a najviac ôsmich cestujúcich, vybraných skupín cestujúcich s príslušenstvom, veľkého počtu kusov batožiny alebo rozmernej batožiny,

j) poskytnúť údaje o prevádzkovaných vozidlách, o ich prevádzke a o osobách, prostredníctvom ktorých vykonal prepravu, a o im plynúcich príjmoch do 30 kalendárnych dní od vyžiadania orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,46g)

k) oznámiť dopravnému správnemu orgánu zmenu údajov uvedených v koncesii do 15 dní od zmeny; ak ide o právnickú osobu, oznámiť aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu.

(2) Prevádzkovateľ dispečingu je povinný

a) sprostredkovať prepravu len prostredníctvom prevádzkovateľov taxislužby,

b) sprostredkovať prepravu len vozidlami taxislužby, ktoré sú zapísané v koncesii,

c) vypracovať prepravný poriadok a zverejniť ho podľa § 26 ods. 8,

d) poskytnúť údaje o prevádzkovaných vozidlách, o ich prevádzke a o osobách, prostredníctvom ktorých sprostredkoval prepravu, a o im plynúcich príjmoch do 30 kalendárnych dní od vyžiadania orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,46g)

e) oznámiť dopravnému správnemu orgánu zmenu údajov uvedených v povolení na prevádzkovanie dispečingu do 15 dní od zmeny; ak ide o právnickú osobu, oznámiť aj zmenu osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu.

§ 30

Vodič vozidla taxislužby

(1) Vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby (ďalej len „preukaz vodiča“).

(2) Preukaz vodiča je možné vydať tomu, kto je

a) držiteľom vodičského oprávnenia skupiny alebo podskupiny oprávňujúcej viesť vozidlo taxislužby,

b) spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

c) zdravotne spôsobilý na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu46h) (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“),

d) psychicky spôsobilý na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu46h) (ďalej len „psychická spôsobilosť“),

e) bezúhonný podľa § 27 ods. 4.

(3) Zdravotná spôsobilosť na účely vydania preukazu vodiča sa preukazuje dokladom o zdravotnej spôsobilosti nie starším ako tri mesiace.

(4) Psychická spôsobilosť na účely vydania preukazu vodiča sa preukazuje dokladom o psychickej spôsobilosti nie starším ako tri mesiace.

(5) Vodič vozidla taxislužby je povinný poskytovať dopravné služby podľa prepravného poriadku, najmä

a) prepraviť cestujúceho z vopred dohodnutého miesta a prepraviť cestujúceho, ktorý prejaví záujem o prepravu na stanovišti taxislužby, na obvyklom mieste na pravidelnej trase prepravy alebo kdekoľvek na ceste okrem zastávok pravidelnej dopravy, alebo kdekoľvek podľa informácií z digitálnej platformy,

b) používať pevné alebo odnímateľné strešné svietidlo s nápisom TAXI akejkoľvek farby okrem modrej, červenej alebo oranžovej,

c) naložiť a upevniť cestovnú batožinu a iné veci cestujúceho a po skončení prepravy ich vyložiť,

d) umožniť cestujúcemu pohľad na displej taxametra počas jazdy od nastúpenia až po vystúpenie, ak je cena za prepravu určená na základe prejdenej vzdialenosti alebo času,

e) uskutočniť prepravu po najkratšej trase prepravy, ktorú umožňuje dopravná situácia; inú trasu prepravy môže použiť len so súhlasom cestujúceho alebo na jeho návrh, alebo ak ide o vopred známu pravidelnú trasu prepravy skupiny cestujúcich,

f) vydať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom alebo poslať potvrdenie o zaplatenom cestovnom cestujúcemu elektronicky; kópia v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby,

g) mať vo vozidle taxislužby kompletné tarifné podmienky a umožniť cestujúcemu na požiadanie nahliadnuť do nich alebo umožniť prístup k nim prostredníctvom digitálnej platformy,

h) umiestniť preukaz vodiča vo vozidle na mieste viditeľnom pre cestujúceho.

(6) Vodič vozidla taxislužby môže odmietnuť vykonať prepravu alebo nedokončiť začatú prepravu, ak

a) to neumožňuje technický stav a priepustnosť cesty alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na trase prepravy najmä v dôsledku poveternostných vplyvov, poškodenia pozemnej komunikácie alebo dopravnej nehody,

b) správanie sa cestujúceho, najmä ak je agresívny alebo ozbrojený, alebo čas prepravy, cieľové miesto, trasa prepravy alebo iné okolnosti vzbudzujú u vodiča obavu o svoje zdravie, o bezpečnosť prepravy alebo o vozidlo taxislužby,

c) vzhľadom na stav cestujúceho hrozí znečistenie vozidla taxislužby alebo obťažovanie vodiča počas jazdy,

d) cestujúci napriek upozorneniu vo vozidle taxislužby fajčí, konzumuje jedlo a nápoje alebo kŕmi prepravované zviera alebo na prednom sedadle manipuluje s príručnou batožinou, novinami, mapou alebo inou vecou, ktorou možno obmedziť výhľad vodiča alebo ohroziť vedenie vozidla taxislužby, alebo

e) cestujúci má batožinu, ktorú vzhľadom na jej početnosť, veľkosť, hmotnosť alebo tvar nie je možné naraz prepraviť, alebo chce prepravovať zvieratá, ktoré vzhľadom na ich veľkosť, početnosť alebo správanie nie je možné prepraviť v priestore pre cestujúcich ani v batožinovom priestore.

(7) Ak je prevádzkovateľ taxislužby zároveň vodičom vozidla taxislužby, ustanovenia odsekov 1 až 6 sa na neho vzťahujú rovnako.

(8) Dopravný správny orgán odníme preukaz vodiča, ak jeho

a) držiteľovi bolo odobraté alebo obmedzené vodičské oprávnenie podľa osobitného predpisu,46i)

b) držiteľ nespĺňa podmienku spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,

c) držiteľ stratil zdravotnú spôsobilosť,

d) držiteľ stratil psychickú spôsobilosť,

e) držiteľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti.

(9) Odňatý preukaz vodiča dopravný správny orgán obnoví a vráti jeho držiteľovi bezodkladne po tom, čo sa dozvie o pominutí dôvodov na jeho odňatie.

(10) Orgán odborného dozoru zadrží preukaz vodiča, ak zistí dôvody na jeho odňatie podľa odseku 8. O zadržaní preukazu vodiča vydá jeho držiteľovi potvrdenie. Zadržaný preukaz vodiča orgán odborného dozoru zašle bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní príslušnému dopravnému správnemu orgánu. Dopravný správny orgán vráti zadržaný preukaz vodiča bezodkladne po tom, čo sa dozvie o pominutí dôvodov na jeho zadržanie.

(11) Vodič taxislužby, ktorému bol zadržaný alebo odňatý preukaz vodiča, nesmie vykonávať taxislužbu.

(12) Vzor žiadosti o vydanie preukazu vodiča zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle v elektronickej podobe.

§ 31

Prepravné povolenie v medzinárodnej doprave

(1) Dopravca so sídlom v Slovenskej republike potrebuje na uskutočnenie prepravy do iného štátu, z iného štátu alebo cez územie iného štátu prepravné povolenie príslušného orgánu tohto štátu alebo licenciu medzinárodnej organizácie.

(2) Ak príslušný orgán iného štátu alebo medzinárodná organizácia hromadne poskytne prepravné povolenia alebo licencie dopravnému správnemu orgánu, ten ich odovzdá dopravcom so sídlom v Slovenskej republike.

(3) Ak dopravca nevyužije prepravné povolenie na uskutočnenie prepravy alebo závažne poruší svoju povinnosť v cestnej doprave týkajúcu sa osádky vozidla alebo technického stavu vozidla počas uskutočňovania prepravy na základe prepravného povolenia podľa odseku 1, dopravný správny orgán mu môže odoprieť odovzdanie ďalších prepravných povolení do tohto štátu.

(4) Prepravné povolenie podľa odseku 1 nemožno odovzdať osobe, ktorá nie je dopravcom s licenciou Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, ani dopravcovi, ktorý použil na prepravu cudzie prepravné povolenie, sfalšoval prepravné povolenie alebo sfalšované prepravné povolenie vedome použil.

(5) Dopravca v nákladnej doprave so sídlom v inom štáte potrebuje na uskutočnenie prepravy na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky prepravné povolenie Slovenskej republiky alebo licenciu medzinárodnej organizácie.

(6) Dopravný správny orgán je oprávnený zakázať dopravcovi so sídlom v inom štáte prepravu na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky, a to až na päť rokov, ak opakovane poruší dôležitú povinnosť, ktorá vyplýva z medzinárodnej zmluvy alebo z tohto zákona.

§ 32

Vozidlo prenajaté bez vodiča

(1) Na prepravy v nákladnej doprave možno použiť aj prenajaté vozidlo, ak je evidované v Slovenskej republike alebo v štáte, v ktorom má nájomca sídlo alebo miesto podnikania, a sú v ňom tieto doklady:

a) zmluva o prenájme vozidla alebo jej osvedčená kópia alebo osvedčený výpis z nej, v ktorom sú uvedené identifikačné údaje o prenajímateľovi, o nájomcovi, o vozidle, dátum uzavretia zmluvy a doba jej platnosti, a

b) pracovná zmluva alebo jej osvedčená kópia obsahujúca názov zamestnávateľa, meno a priezvisko zamestnanca, dátum uzavretia a dobu platnosti zmluvy alebo iný doklad o pracovnom vzťahu vodiča k nájomcovi vozidla, ak vodič nie je zároveň nájomcom vozidla.

(2) Prenajatým vozidlom na účely odseku 1 sa rozumie vozidlo, ktoré prenajímateľ nájomnou zmluvou za odplatu a na určenú dobu prenecháva bez vodiča na užívanie prevádzkovateľovi nákladnej dopravy na účet tretej osoby alebo na vlastný účet.

(3) Zmluva o prenájme vozidla podľa odseku 1 písm. a) sa musí vzťahovať výhradne na prenájom vozidla bez vodiča a nesmie byť spojená so zmluvou uzavretou s tým istým podnikom, ktorej predmetom je poskytnutie vodiča alebo osádky.

§ 33

Kabotážna preprava

(1) Ak osobitný predpis47) alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, dopravca so sídlom alebo s miestom podnikania v inom štáte môže vykonať prepravu medzi dvomi miestami na území Slovenskej republiky len na základe povolenia dopravného správneho orgánu.

(2) Ak osobitný predpis47) alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, kabotážna preprava na území Slovenskej republiky je vylúčená pri pravidelnej doprave.

TRETIA ČASŤ

PREPRAVA NEBEZPEČNÝCH VECÍ

§ 34

Preprava nebezpečných vecí

(1) V cestnej doprave možno prepravovať len nebezpečné veci, ktorých prepravu povoľuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná48) (ďalej len „dohoda ADR“); to neplatí, ak ide o

a) prepravu nebezpečných vecí vykonávanú v plnom rozsahu v rámci hraníc uzavretej oblasti,

b) prepravu výbušnín vozidlami ozbrojených síl alebo vozidlami ozbrojených bezpečnostných zborov pod ich trvalým dohľadom po celej trase prepravy,

c) časovo obmedzené dopravné operácie s jednoznačne určenými nebezpečnými vecami, a to aj so zakázanými, ktoré individuálne výnimočne povolil dopravný správny orgán za dodržania podmienky, že nie je ohrozená bezpečnosť, alebo

d) prepravu vozidiel vyradených z evidencie motorových vozidiel bez akumulátora, z ktorých nevytekajú prevádzkové kvapaliny a neuniká horľavý plyn.

(2) Prepravu nebezpečných vecí na území Slovenskej republiky možno uskutočniť len spôsobom a za podmienok určených v dohode ADR a ustanovených týmto zákonom.

(3) Prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len vozidlom vyhovujúcim požiadavkám dohody ADR a s použitím obalov, nádob, cisterien a kontajnerov, ktoré sú schválené a označené. Osobitné predpisy,49) ktoré ustanovujú typové bezpečnostné požiadavky na vozidlá a prepravné zariadenia a spôsoby ich používania, uskladňovania, čistenia, dezinfekcie a dekontaminácie a pravidlá manipulácie a prepravy výbušnín, rádioaktívnych látok, chemických látok, biologických a iných nebezpečných odpadov, živých mikroorganizmov a geneticky modifikovaných organizmov, musia byť dodržané pri balení a inej manipulácii pred prepravou, pri nakládke, počas prepravy a pri vykládke nebezpečných vecí.

(4) Nebezpečné veci môže prepravovať len dopravca, ktorý vymenoval jedného alebo niekoľkých bezpečnostných poradcov, má potrebnú technickú základňu, vozidlá a prepravné zariadenia podľa odseku 3 a osádky vozidiel a ďalšie osoby zúčastnené na nakládke, vykládke alebo inej manipulácii s nebezpečnými vecami, ktoré boli zaškolené bezpečnostnými poradcami.

(5) Každý, kto je zúčastnený na preprave nebezpečných vecí, je povinný dodržiavať pravidlá manipulácie a prepravy, bezpečnostné opatrenia určené na manipuláciu s nimi a na ich prepravu, dodržiavať pokyny bezpečnostných poradcov, a ak došlo k dopravnej nehode alebo inej havárii s únikom nebezpečných vecí, minimalizovať rozsah škôd na zdraví ľudí a zvierat, na majetku a na životnom prostredí.

(6) Každý je povinný správať sa tak, aby nezvyšoval predvídateľné nebezpečenstvo hroziace z prepravovaných nebezpečných vecí.

§ 35

Povinnosti účastníkov prepravy nebezpečných vecí

(1) Odosielateľ nebezpečných vecí je povinný odovzdať na prepravu zásielku nebezpečných vecí, ktorá je v súlade s požiadavkami tohto zákona, a

a) presvedčiť sa, či nebezpečné veci sú správne zatriedené, a preveriť, či ich preprava cestnou dopravou je povolená,

b) poskytnúť dopravcovi informácie a údaje v preukázateľnej forme, a ak je to potrebné, požadované prepravné a sprievodné doklady,

c) používať len obaly, nádoby na voľne ložené látky a cisternové vozidlá, snímateľné cisterny, batériové vozidlá, viacčlánkové kontajnery na plyn, prenosné cisterny a cisternové kontajnery, ktoré boli schválené na prepravu príslušných látok a sú označené predpísaným spôsobom,

d) dodržiavať predpisy o spôsobe odoslania a obmedzenia na odoslanie,

e) zabezpečiť, aby vyprázdnené, nevyčistené a neodplynené cisterny alebo vyprázdnené, nevyčistené vozidlá a kontajnery na voľne ložené látky boli primerane označené bezpečnostnými značkami a aby vyprázdnené, nevyčistené cisterny boli uzavreté a predstavovali rovnaký stupeň nepriepustnosti, ako plné cisterny.

(2) Ak odosielateľ nebezpečných vecí koná na príkaz tretej strany, tretia strana je povinná ho písomne informovať o preprave nebezpečných veci a sprístupniť mu všetky informácie a doklady, ktoré potrebuje na plnenie svojich povinností.

(3) Príjemca nebezpečných vecí je povinný

a) zásielku bezodkladne po jej dodaní zabezpečiť pred tretími osobami a bezpečne ju uskladniť,

b) obhliadnuť zásielku, či prepravné obaly nemajú zjavné poškodenie, netesnosť alebo trhliny a či zásielka je v súlade so sprievodnými dokladmi a s ostatnými požiadavkami podľa dohody ADR,

c) zabezpečiť manipuláciu s prepravnými obalmi až do ich vyčistenia alebo odplynenia.

(4) Dopravca je povinný zabezpečiť prepravu nebezpečných vecí v súlade s požiadavkami tohto zákona, najmä

a) preveriť, či je povolené nebezpečné veci určené na prepravu prepravovať cestnou dopravou,

b) overiť, či odosielateľ poskytol pred začiatkom prepravy predpísané informácie k prepravovaným nebezpečným veciam, či sa v dopravných jednotkách nachádzajú predpísané doklady, alebo ak sa namiesto papierových dokladov používa elektronické spracovanie údajov alebo elektronická výmena údajov, či sú údaje k dispozícii počas prepravy spôsobom, ktorý je prinajmenšom rovnocenný papierovej dokumentácii,

c) vizuálne sa presvedčiť, či vozidlo a náklad nemajú zjavné poškodenia, netesnosti alebo trhliny a či nechýba niektorá súčasť výstroja typovo schváleného vozidla,

d) presvedčiť sa, či neuplynula lehota nasledujúcej skúšky cisternových vozidiel, batériových vozidiel, snímateľných cisterien, prenosných cisterien, cisternových kontajnerov a viacčlánkových kontajnerov na plyn,

e) overiť, či vozidlo nie je preťažené,

f) overiť, či boli na vozidlo pripevnené bezpečnostné nálepky a predpísané označenia,

g) zabezpečiť, aby sa vo vozidle nachádzala osobitná výbava predpísaná písomnými pokynmi pre prípad nehody.

(5) Ostatní účastníci prepravy nebezpečných vecí, ktorí sa podieľajú na ich balení, nakládke, plnení a čistení cisterien a iných prepravných zariadení a vykládke, sú povinní plniť povinnosti a dodržiavať opatrenia podľa dohody ADR a manipuláciou s nebezpečnými vecami poveriť len zamestnancov zaškolených bezpečnostným poradcom.

§ 36

Bezpečnostný poradca

(1) Odosielateľ, dopravca, príjemca a ostatní účastníci prepravy nebezpečných vecí sú povinní písomne vymenovať jedného alebo niekoľkých bezpečnostných poradcov a uložiť im v súlade s požiadavkami dohody ADR konkrétne úlohy, ktoré majú pri preprave nebezpečných vecí zabezpečovať. Bezpečnostný poradca pripravuje pre povinnú osobu uvedenú v prvej vete výročnú správu za uplynulý kalendárny rok do 31. marca príslušného roku; povinná osoba archivuje výročnú správu po dobu ustanovenú v dohode ADR a predkladá ju na požiadanie dopravnému správnemu orgánu.

(2) Funkciu bezpečnostného poradcu môže vykonávať vedúci dopravy alebo iný zamestnanec povinnej osoby podľa odseku 1 alebo na základe zmluvy pre povinnú osobu podľa odseku 1 právnická osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

(3) Bezpečnostným poradcom môže byť len ten, kto spĺňa požiadavky dohody ADR a má osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu na prepravu nebezpečných vecí (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu“) vydané dopravným správnym orgánom na základe školenia a skúšky, ktorých obsah upravuje dohoda ADR.

(4) Povinnosti bezpečnostného poradcu v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí upravuje dohoda ADR.

§ 37

Školenie a skúška

(1) Školenie bezpečnostných poradcov a vodičov tvorí výučba teórie a praktické cvičenia. Školenie musí byť zameraná na praktickú stránku prepravy nebezpečných vecí; jej rozsah a základný obsah upravuje dohoda ADR.

(2) Skúšku organizuje a skúšobnú komisiu vymenúva a odvoláva dopravný správny orgán. Školenie zabezpečujú ním poverené právnické osoby (ďalej len „poverené zariadenie“).

(3) Dopravný správny orgán poverí najviac na päť rokov školením právnickú osobu, ktorá o to požiada a preukáže, že

a) je zapísaná v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri,49a)

b) má vypracovaný plán výučby, v ktorom uvedie organizáciu, obsah a rozsah výučby teórie a praktických cvičení v súlade s dohodou ADR, predpokladaný počet účastníkov v jednotlivých kurzoch, skladbu vyučovacích predmetov a zoznam učebných materiálov,

c) má lektorov s odbornými predpokladmi; v ich zozname uvedie meno a priezvisko, dosiahnuté vzdelanie a predmet výučby; prílohou zoznamu sú originály alebo úradne osvedčené kópie dokladov preukazujúcich odborné predpoklady a prax lektorov,

d) má vo vlastníctve alebo v nájme miestnosti vhodné ako učebne, ktoré vyhovujú stavebno-technickým požiadavkám na pobytové miestnosti,

e) má vo vlastníctve alebo v nájme vhodné priestory na praktické cvičenia, ktoré zo stavebno-technického hľadiska a z hľadiska vybavenia vyhovujú výučbe a praktickým cvičeniam hasenia požiaru a poskytnutia prvej pomoci pri zasiahnutí nebezpečnou látkou,

f) má vypracovaný kontrolný systém sledovania výučby a praktických cvičení.

(4) Lektor podľa odseku 3 písm. c) musí mať podľa obsahu a formy školenia niektorú z týchto kvalifikácií:

a) úplné stredné vzdelanie v odboroch súvisiacich s prevádzkovaním cestnej dopravy alebo s výrobou a prepravou chemických látok a najmenej desať rokov odbornej praxe; to neplatí, ak ide o lektora praktických cvičení hasenia požiaru a poskytovania prvej pomoci pri zasiahnutí nebezpečnou látkou,

b) úplné stredné odborné vzdelanie v odboroch jednotlivých tém školenia podľa dohody ADR a najmenej päť rokov odbornej praxe bezpečnostného poradcu,

c) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijných programoch, ktorých obsahové zameranie súvisí s prevádzkovaním cestnej dopravy alebo s výrobou a prepravou chemických alebo rádioaktívnych látok, a najmenej päť rokov odbornej praxe, alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a tri roky praxe v oblasti prepravy nebezpečných vecí, alebo

d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijných programoch, ktorých jednotlivé témy obsahovým zameraním súvisia s požiadavkami dohody ADR na školenie, a najmenej päť rokov odbornej praxe.

(5) Dopravný správny orgán odníme poverenie právnickej osobe, ak

a) získala poverenie na základe vedome nepravdivých údajov uvedených v žiadosti,

b) písomne požiada o odňatie poverenia,

c) napriek upozorneniu vykonáva školenie bezpečnostných poradcov a vodičov v rozpore s týmto zákonom alebo s dohodou ADR.

(6) Rozhodnutia podľa odseku 3 a 5 môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby.

(7) Tomu, kto absolvoval školenie a úspešne vyhovel skúške za podmienok podľa tohto zákona a dohody ADR, dopravný správny orgán vydá na základe písomnej žiadosti osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu alebo ADR osvedčenie o školení vodiča. V prípade podania žiadosti v listinnej podobe sa žiadosť podáva dopravnému správnemu orgánu výlučne prostredníctvom povereného zariadenia. Podaním žiadosti poverenému zariadeniu sa žiadosť považuje za podanú dopravnému správnemu orgánu dňom jej podania poverenému zariadeniu. Za zamestnanca môže žiadosť podať aj jeho zamestnávateľ. Podaním žiadosti sa žiadateľ súčasne prihlasuje na školenie u povereného zariadenia. Žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu bez vykonania školenia je žiadateľ povinný podať najneskôr sedem dní pred termínom skúšky.

(8) Poverené zariadenie zasiela dopravnému správnemu orgánu použitím informačného systému podľa osobitného predpisu49b) najneskôr do 24 hodín od začiatku školenia a najneskôr do dvoch hodín od ukončenia školenia najmä tieto údaje:

a) obchodné meno a sídlo povereného zariadenia,

b) miesto učební a výcvikových priestorov, v ktorých sa uskutočňuje školenie,

c) dátum začatia a skončenia školenia,

d) zoznam účastníkov školenia s uvedením ich mena, priezviska, dátumu a miesta narodenia a rozsahu školenia.

(9) Skúška svojím obsahom a rozsahom musí byť v súlade s dohodou ADR. Skúška vodičov sa vykonáva po ukončení školenia a skúška bezpečnostných poradcov najskôr sedem dní po ukončení školenia. Žiadateľ je povinný vykonať skúšku vodičov najneskôr do troch mesiacov od ukončenia školenia a skúšku bezpečnostných poradcov najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia školenia; to neplatí v prípade opakovanej skúšky vodiča a bezpečnostného poradcu a skúšky na predĺženie platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu. O obsahu skúšky a jej výsledku skúšobná komisia vyhotoví protokol o vykonaní skúšky, ktorý podpisujú všetci členovia skúšobnej komisie, a bezodkladne ho postúpi dopravnému správnemu orgánu na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Lehota uloženia protokolu o vykonaní skúšky v registratúre dopravného správneho orgánu je päť rokov.

(10) Ak žiadateľ po absolvovaní školenia preukáže, že sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na skúške v určenom termíne, skúšobná komisia určí náhradný termín skúšky. Ak žiadateľ nevykoná skúšku ani v náhradnom termíne, ďalšiu skúšku môže vykonať až po opätovnom absolvovaní školenia.

(11) Ak žiadateľ, ktorý absolvoval školenie, na skúške nevyhovel, môže skúšku opakovať najviac jedenkrát. Termín opakovanej skúšky sa určí tak, aby sa konala najskôr po siedmich dňoch a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nevyhovenia na skúške vodiča ADR alebo do šiestich mesiacov odo dňa nevyhovenia na skúške bezpečnostného poradcu. Ak žiadateľ nevyhovel ani pri opakovanej skúške, ďalšiu skúšku môže vykonať po podaní novej žiadosti a po opätovnom absolvovaní školenia.

(12) Formu a obsah osvedčenia upravuje dohoda ADR. Ak dôjde k strate, zničeniu, poškodeniu alebo odcudzeniu osvedčenia alebo pri zmene údajov v osvedčení, dopravný správny orgán vydá na základe odôvodnenej písomnej žiadosti držiteľa osvedčenia duplikát osvedčenia.

(13) Žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu podľa odseku 7 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, korešpondenčná adresa, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť a podpis. Žiadosť o vydanie ADR osvedčenia o školení vodiča podľa odseku 7 obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, titul, korešpondenčná adresa, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, fotografia a podpis.

(14) Vzor žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a vzor žiadosti o vydanie ADR osvedčenia o školení vodiča zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle v elektronickej podobe.

§ 38

Kontrola prepravy nebezpečných vecí

(1) Kontrolu prepravy nebezpečných vecí vykonávajú kontrolné orgány, ktorými sú:

a) na cestách Policajný zbor v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a colné orgány; kontrolu na cestách možno vykonať aj v spolupráci s dopravnými správnymi orgánmi,

b) v priestoroch technickej základne účastníkov prepravy nebezpečných vecí dopravné správne orgány.

(2) Kontroly na cestách musia byť náhodné a pokrývať čo najväčšiu časť cestnej siete využívanej na prepravu nebezpečných vecí a smú trvať len nevyhnutný čas. Miesta vybrané na kontrolu musia umožňovať, aby nevyhovujúce vozidlo mohlo byť uvedené do požadovaného stavu alebo okamžite odstavené alebo mohlo bez ohrozenia cestnej premávky dôjsť na miesto určené kontrolným orgánom.

(3) Ak to neohrozuje cestnú premávku, osádku vozidla ani kontrolný orgán a je to technicky možné, kontrolný orgán môže z prepravovaných nebezpečných vecí odobrať vzorku na laboratórne preskúmanie.

§ 39

Priebeh kontroly na cestách

(1) Kontrolný orgán pri kontrole na cestách zisťuje, či sú splnené ustanovenia podľa tohto zákona a dohody ADR

(2) Porušenia predpisov zistené pri kontrole na cestách sa podľa miery nebezpečnosti zatrieďujú do rizikových kategórií I až III.

(3) Kontrolný orgán nariadi kontrolovanej osádke vozidla odstrániť zistené nedostatky na mieste, ak ide o nedostatky zatriedené do rizikových kategórií II a III. Ak to nie je možné a nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo z prepravovaných nebezpečných vecí, môže kontrolný orgán povoliť dojazd do miesta vykládky pri rizikovej kategórii II alebo do technickej základne dopravcu pri rizikovej kategórii III.

(4) Ak kontrolný orgán zistí porušenie povinnosti, ktorá je zatriedená do rizikovej kategórie I s vysokým rizikom ohrozenia života ľudí, závažného poškodenia ich zdravia alebo významného poškodenia životného prostredia, prijme okamžité ochranné alebo nápravné opatrenia vrátane odstavenia vozidla.

(5) Kontrolný orgán vyhotoví z kontroly na cestách záznam; jedno jeho vyhotovenie odovzdá vodičovi kontrolovaného vozidla.

(6) Kontrolný orgán vedie evidenciu vykonaných kontrol na cestách, v ktorej zaznamenáva

a) počet vykonaných kontrol,

b) počet kontrolovaných vozidiel v členení na vozidlá evidované v Slovenskej republike, evidované v členskom štáte sídla dopravcu a evidované v treťom štáte,

c) počet a druhy zistených priestupkov a iných správnych deliktov a

d) počet a druhy uložených sankcií.

(7) Kontrolný orgán každoročne do 31. marca spracúva podklady do správy o porušeniach a pokutách pri výkone kontroly prepravy nebezpečných vecí na cestách za uplynulý kalendárny rok a zasiela ich ministerstvu.

ŠTVRTÁ ČASŤ

VEREJNÁ SPRÁVA

§ 40

Základné ustanovenia

(1) Verejnú správu v cestnej doprave vykonávajú dopravné správne orgány a orgány odborného dozoru.

(2) Dopravnými správnymi orgánmi sú:

a) ministerstvo,

b) okresné úrady v sídlach krajov,

c) vyššie územné celky,

d) obce.

(3) Orgánmi odborného dozoru sú:

a) dopravné správne orgány,

b) Policajný zbor a

c) colné orgány.

§ 41

Ministerstvo

(1) Ministerstvo

a) vypracúva a predkladá vláde Slovenskej republiky koncepcie a rozvojové programy v oblasti podnikania v cestnej doprave a účasti Slovenskej republiky na medzinárodnej cestnej doprave,

b) vydáva povolenia na medzinárodnú pravidelnú dopravu;50) zoznam vydaných povolení a licencií Spoločenstva zverejňuje na svojom webovom sídle,

c) udeľuje a odníma dopravné licencie na zriadenie autobusovej linky v medzinárodnej pravidelnej doprave,

d) schvaľuje cestovné poriadky v medzinárodnej pravidelnej doprave,

e) prideľuje orgánom iných štátov prepravné povolenia umožňujúce ich dopravcom uskutočňovať prepravy na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky a rozhoduje, v ktorých prípadoch možno prepravu na územie, z územia alebo cez územie Slovenskej republiky uskutočniť bez prepravného povolenia,

f) odovzdáva prepravné povolenia pridelené príslušnými orgánmi iných štátov alebo medzinárodnou organizáciou vnútroštátnym dopravcom umožňujúce im uskutočniť prepravu na ich územie; ak ide o jednorazové prepravné povolenia, môže tým poveriť okresný úrad v sídle kraja,

g) je oprávnené zakázať dopravcovi so sídlom alebo s miestom podnikania v inom štáte prevádzkovať cestnú dopravu na území Slovenskej republiky,

h) povoľuje dopravcovi so sídlom alebo s miestom podnikania v inom štáte kabotážnu prepravu na území Slovenskej republiky v pravidelnej doprave a v nákladnej doprave a je oprávnené požadovať od Európskej komisie prijatie ochranného opatrenia, ak sa preukáže závažné narušenie dopravného trhu na území Slovenskej republiky alebo v niektorej jeho časti,

i) plní úlohu kontaktného miesta zodpovedného za výmenu informácií s orgánmi ostatných členských štátov podľa osobitných predpisov,51)

j) je orgánom príslušným uznávať52) v prípade pochybnosti pravosť dokladov o bezúhonnosti, o finančnej spoľahlivosti a o odbornej spôsobilosti vydaných v inom členskom štáte na účely udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a na účely uznania bezúhonnosti vedúceho dopravy,

k) vedie podľa osobitných predpisov53) vnútroštátny elektronický register prevádzkovateľov cestnej dopravy a zabezpečuje sprístupnenie jeho obsahu príslušným orgánom iných členských štátov podľa osobitného predpisu,54) dopravným správnym orgánom, orgánom odborného dozoru a ďalším orgánom podľa osobitných predpisov,54a)

l) predkladá Európskej komisii správy o činnosti podľa osobitných predpisov55) a každoročne jej predkladá správu o porušeniach a pokutách pri výkone kontroly prepravy nebezpečných vecí na cestách za uplynulý kalendárny rok,

m) vydáva a odníma osvedčenia vodiča,30)

n) organizuje skúšky a vymenúva a odvoláva členov skúšobnej komisie v rámci školenia bezpečnostných poradcov a vodičov prepravy nebezpečných vecí,

o) poveruje právnické osoby školením bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci, kontroluje priebeh a obsah školenia a odníma poverenia, ak zistí rozpor s týmto zákonom alebo s dohodou ADR,

p) vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenia o školení vodiča vo forme a s obsahom podľa dohody ADR a ich duplikát,

q) ukladá sankcie za porušenie právne záväzných aktov Európskej únie podľa osobitného predpisu56) vrátane pokút za iné správne delikty, ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v medzinárodnej pravidelnej doprave, ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v súvislosti s kabotážnou prepravou na území Slovenskej republiky, a je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovali okresné úrady v sídle kraja,

r) schvaľuje a zabezpečuje výrobu a distribúciu úradných tlačív prepravných povolení, licencií, koncesií, osvedčení o odbornej spôsobilosti, osvedčení o odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxislužby a preukazov vodiča vydávaných podľa tohto zákona,

s) rozhoduje o udelení výnimky z práv cestujúcich na konkrétnu pravidelnú dopravu podľa osobitného predpisu,57) ak podstatná časť trasy prepravy vedie po území tretieho štátu,

t) je príslušné uzatvoriť so štátom, ktorý je účastníkom dohody ADR, dohodu, ktorej obsahom je určenie dopravných operácií s nebezpečnými vecami, ktoré sa budú na ich území dočasne vykonávať odchylne od dohody ADR; uzatvorenie dohody oznamuje Európskej hospodárskej komisii Organizácie Spojených národov,

u) riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovanej okresnými úradmi v sídle kraja vrátane výkonu odborného dozoru,

v) poveruje právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky výkonom určitých činností podľa dohody ADR na základe písomnej žiadosti,

x) vedie evidenciu protokolov o skúškach vykonaných podľa dohody ADR, vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčení o školení vodiča,

y) vydáva jednotný celoštátny číselník autobusových liniek.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

a) podrobnosti o preukazovaní finančnej spoľahlivosti,

b) podrobnosti o vykonávaní skúšok na získanie odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy,

c) podrobnosti o označovaní vozidiel obchodným menom a o vybavenosti technickej základne prevádzkovateľa cestnej dopravy,

d) podrobnosti o obsahu cestovného poriadku, o postupe jeho zostavovania a schvaľovania a o spôsobe zverejňovania,

e) podrobnosti o preukaze vodiča taxislužby,

f) podrobnosti o priebehu kontroly prepravy nebezpečných vecí na cestách a o vzore záznamu z kontroly na cestách,

g) opis a skladbu rizikových kategórií porušení predpisov zistených pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na cestách,

h) vzor normalizačného formulára správy o porušeniach a pokutách pri kontrole prepravy nebezpečných vecí na cestách,

i) vzor preukazu povereného zamestnanca pri výkone odborného dozoru a

j) podrobnosti o návrhoch na začatie konaní podľa tohto zákona,

k) podrobnosti o výročnej správe pri preprave nebezpečných vecí,

l) podrobnosti o podmienkach a rozsahu poverenia na výkon určitých činností podľa dohody ADR,

m) vzor osvedčenia vozidla taxislužby,

n) podrobnosti o obsahových náležitostiach plánu dopravnej obslužnosti podľa § 20 ods. 3 a minimálny rozsah, pravidlá jeho zostavovania a štandardy dopravnej obslužnosti územia,

o) rozsah prevádzkových údajov o službách vo verejnom záujme podľa § 43 písm. e) a § 44 písm. i) a frekvenciu ich poskytovania ministerstvu,

p) podrobnosti o štruktúre základných tarifných skupín a v rámci nich o minimálnych spôsoboch dokladovania príslušnosti cestujúcich,

q) podrobnosti o štandardoch technického zabezpečenia vydávania a kontrole cestovných lístkov.

(3) Ministerstvo vedie informačný systém, ktorým

a) sleduje, eviduje a vyhodnocuje vývoj ponuky prepravných kapacít v nákladnej doprave, počet dopravcov nákladnej dopravy, ich finančnú spoľahlivosť a počet vozidiel, vývoj dopytu po prepravných výkonoch, prepravných nákladov a cien na trhu nákladnej dopravy; určení prevádzkovatelia nákladnej dopravy a odosielatelia vecí sú povinní poskytnúť ministerstvu potrebné údaje a

b) sleduje a eviduje počet prepravených cestujúcich, osobokilometre, odjazdené kilometre a objem tržieb cestovného a ostatných cien za dopravné služby bez dane z pridanej hodnoty za Slovenskú republiku podľa jednotlivých autobusových liniek medzinárodnej pravidelnej dopravy, medzinárodnej osobitnej pravidelnej a príležitostnej autobusovej dopravy; dopravcovia medzinárodnej autobusovej dopravy sú povinní poskytnúť ministerstvu potrebné údaje.

(4) Ministerstvo vedie register taxislužby, v ktorom eviduje najmä tieto údaje:

a) o držiteľoch koncesie na prevádzkovanie taxislužby, platnosť koncesie, evidenčné čísla vozidiel taxislužby, informácie o dočasnej zmene koncesie, dôvody odňatia koncesie,

b) o držiteľoch preukazu vodiča v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania preukazu a orgán, ktorý preukaz vydal, číslo preukazu, údaje o bezúhonnosti a údaje o spôsobilosti vodiča na vedenie vozidla.

(5) Ministerstvo vedie ADR register, v ktorom eviduje najmä tieto údaje:

a) protokoly o skúškach vykonaných podľa dohody ADR, dátum začatia a skončenia školenia, miesto učební a výcvikových priestorov, zoznam účastníkov školenia s uvedením ich mena a priezviska, dátumu narodenia, štátneho občianstva a u účastníkov školenia bezpečnostných poradcov aj miesto ich narodenia, platnosť a rozsah oprávnenia,

b) o držiteľoch ADR osvedčenia o školení vodiča v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, štátne občianstvo, číslo osvedčenia, platnosť a rozsah oprávnenia,

c) o držiteľoch osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, štátne občianstvo, číslo osvedčenia a platnosť osvedčenia.

§ 42

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja

a) udeľuje a odníma povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,58)

b) vydáva a odníma licencie Spoločenstva,59)

c) udeľuje a odníma koncesie na výkon taxislužby a osvedčenia vozidla taxislužby,

d) vydáva preukazy vodiča a ich duplikát a odníma preukazy vodiča,

e) udeľuje a odníma povolenia na prevádzkovanie dispečingu,

f) odovzdáva dopravcom na základe poverenia ministerstva prepravné povolenia pridelené príslušným orgánom iného štátu dopravcom so sídlom alebo s miestom podnikania v Slovenskej republike,

g) vydáva osvedčenia o prevádzkovaní cestnej dopravy pre vlastnú potrebu podľa osobitného predpisu,60)

h) zriaďuje skúšobné komisie na preukazovanie odbornej spôsobilosti vedúcich dopravy a prevádzkovateľov cestnej dopravy61) podľa § 6 ods. 6, vymenúva a odvoláva ich členov a zabezpečuje organizačno-technicky ich činnosť,

i) vydáva na základe výsledku skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 6 ods. 9 a jeho duplikát,

j) je zberným miestom údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy podľa § 41 ods. 1 písm. k), do informačného systému podľa § 41 ods. 3 a do registra taxislužby podľa § 41 ods. 4,

k) ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky v cestnej doprave, ku ktorým došlo v jeho územnom obvode, okrem pravidelnej dopravy, taxislužby, prevádzkovania dispečingu a prípadov podľa § 41 ods. 1 písm. q),

l) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec,

m) vedie evidenciu zákazov činností za iné správne delikty podľa § 48.

§ 43

Vyšší územný celok

Vyšší územný celok

a) udeľuje a odníma dopravné licencie na pravidelnú dopravu okrem mestskej dopravy a vedie ich evidenciu,

b) ukladá pokuty za iné správne delikty v pravidelnej doprave, ku ktorým došlo v jeho územnom obvode, okrem mestskej dopravy,

c) schvaľuje cestovné poriadky pravidelnej dopravy okrem mestskej dopravy,

d) je objednávateľom v záujmovom území kraja, zostavuje plán dopravnej obslužnosti kraja a uzaviera s dopravcami pravidelnej dopravy zmluvy o službách okrem mestskej dopravy, kontroluje ich plnenie a poskytuje im príspevok,

e) vedie evidenciu prevádzkových údajov o službách vo verejnom záujme a poskytuje ich ministerstvu a obchodnej spoločnosti založenej na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému alebo mestského dopravného systému,9)

f) objednáva služby podľa § 19 ods. 3 a uzatvára s dopravcami zmluvy na tieto služby.

§ 44

Obec

Obec

a) udeľuje a odníma dopravné licencie v mestskej doprave,

b) ukladá v prvom stupni pokuty za iné správne delikty a prejednáva v prvom stupni priestupky pri prevádzkovaní dispečingu, v mestskej doprave a v taxislužbe, ku ktorým došlo v obci,

c) dáva súhlas na zriadenie autobusovej zastávky v obci v konaní o udelenie dopravnej licencie na autobusovú linku prechádzajúcu obcou,

d) vyjadruje sa v konaní o schválenie cestovného poriadku autobusových liniek, ktoré prechádzajú obcou a majú v nej zastávku,

e) určuje dopravcom cestnej dopravy stanovištia v obci na odstavenie a parkovanie vozidiel mimo ich technickej základne,

f) určuje stanovištia vozidiel taxislužby v obci a ich kapacitu,

g) schvaľuje cestovný poriadok autobusových liniek v mestskej doprave,

h) je objednávateľom v obci, zostavuje plán dopravnej obslužnosti obce a uzatvára s dopravcom mestskej dopravy zmluvu o službách, kontroluje jej plnenie a poskytuje príspevok,

i) vedie evidenciu prevádzkových údajov o službách vo verejnom záujme a poskytuje ich ministerstvu a obchodnej spoločnosti založenej na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému alebo mestského dopravného systému.9)

§ 45

Odborný dozor

(1) Odborným dozorom je kontrola

a) prevádzkovateľov cestnej dopravy, či prevádzkujú cestnú dopravu v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktoré upravujú prevádzkovanie cestnej dopravy,

b) prevádzkovateľov taxislužby, či prevádzkujú taxislužbu v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktoré upravujú prevádzkovanie taxislužby,

c) prevádzkovateľov dispečingu, či prevádzkujú dispečing v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,

d) vybavenia a technickej spôsobilosti prevádzkovaných vozidiel a technickej základne dopravcov,

e) vodičov a ostatných členov osádok a bezpečnostných poradcov pri preprave nebezpečných vecí,

f) dopravcov, odosielateľov, príjemcov a iných osôb pri preprave nebezpečných vecí,

g) dodržiavania prevádzkovej povinnosti, prepravnej povinnosti a tarifnej povinnosti dopravcov a

h) dodržiavania podmienok, za ktorých bolo vydaný preukaz vodiča,

i) prevádzkovateľov cestnej dopravy, či zamestnávajú vodičov v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami,

j) povereného zariadenia.

(2) Odborný dozor sa vykonáva kontrolami na cestách, v colnom priestore, vo vozidlách a v technickej základni kontrolovaných osôb. Odborný dozor pri prevádzkovateľoch dispečingu sa môže vykonať aj prostredníctvom elektronickej komunikácie.

(3) Ministerstvo vykonáva odborný dozor nad medzinárodnou dopravou, nad prepravami do iných štátov a z iných štátov a nad kabotážnymi prepravami na území Slovenskej republiky vrátane prepráv nebezpečných vecí a kontroluje, či sú splnené zákonné požiadavky, ktoré boli podkladom na vydanie povolení, licencií Spoločenstva, dopravných licencií, koncesií, osvedčení vozidla taxislužby, preukazu vodiča a osvedčení vodiča a pri preprave nebezpečných vecí u dopravcov, odosielateľov, príjemcov a ostatných účastníkov prepravy nebezpečných vecí podmienky ustanovené týmto zákonom a dohodou ADR.

(4) Okresný úrad v sídle kraja vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou na území kraja a kontroluje vozidlá a vodičov na cestách na území kraja a technickú základňu dopravcov, ktorí majú sídlo v kraji a pri preprave nebezpečných vecí u dopravcov, odosielateľov, príjemcov a ostatných účastníkov prepravy nebezpečných vecí podmienky ustanovené týmto zákonom a dohodou ADR a vykonáva odborný dozor prevádzkovateľov taxislužby a prevádzkovateľov dispečingu.

(5) Vyšší územný celok vykonáva odborný dozor nad pravidelnou dopravou a kontroluje plnenie povinností dopravcov vo svojom územnom obvode, najmä vybavenie technickej základne, dodržiavanie prevádzkovej povinnosti a tarifnej povinnosti, dodržiavanie prepravného poriadku, cestovného poriadku a plnenie záväzku zo zmluvy o službách.

(6) Obec vykonáva odborný dozor nad mestskou dopravou a taxislužbou a kontroluje plnenie povinností dopravcov, najmä vybavenie technickej základne, dodržiavanie prevádzkovej povinnosti a tarifnej povinnosti, dodržiavanie prepravného poriadku, cestovného poriadku a plnenie záväzku zo zmluvy o službách, prevádzkovateľov taxislužby a prevádzkovateľov dispečingu.

(7) Policajný zbor kontroluje na cestách v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky technickú spôsobilosť vozidiel, vybavenie prepravnými a sprievodnými dokladmi a dokladmi podľa tohto zákona, označenie vozidiel a spôsobilosť vodičov a osádky na cestnú premávku a pri preprave nebezpečných vecí podmienky ustanovené týmto zákonom a dohodou ADR.

(8) Colné orgány kontrolujú na cestách, v colnom priestore a vo vozidlách doklady dopravcov v medzinárodnej cestnej doprave a v taxislužbe, pri preprave do iných štátov a z iných štátov doklady potrebné podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv a pri preprave nebezpečných vecí dodržiavanie podmienok ustanovených týmto zákonom a dohodou ADR; v prípade jednorazových prepravných povolení aj znehodnocujú tieto doklady. V taxislužbe kontrolujú aj označenie a vybavenie vozidiel.

(9) Kontroly v rámci odborného dozoru podľa odsekov 3 až 6 vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v rozsahu udeleného oprávnenia. Svoju príslušnosť k orgánu odborného dozoru a rozsah oprávnenia preukazujú preukazom. Obec môže výkonom odborného dozoru poveriť aj príslušníka obecnej polície.61a)

(10) Colné orgány poskytujú ministerstvu údaje uvedené v colných vyhláseniach v rozsahu potrebnom na účely evidencie a kontroly dokladov podľa tohto zákona.

§ 46

Oprávnenia odborného dozoru

(1) Osoba poverená výkonom odborného dozoru je pri výkone kontroly oprávnená

a) vstupovať do prevádzkových priestorov technickej základne a do prevádzkovaných vozidiel,

b) nahliadať do dokladov a evidencií v prevádzkových priestoroch a vo vozidlách,

c) kontrolovať taxametre vozidiel taxislužby a záznamové zariadenia vozidiel,

d) kontrolovať označenie vozidiel povinné podľa tohto zákona,

e) kontrolovať podmienky prepravy cestujúcich a ich batožiny v pravidelnej doprave a v taxislužbe, prepravy vykonané prostredníctvom dispečingu, prepravy autobusových zásielok a prepravy vecí a živých zvierat v nákladnej doprave,

f) overovať totožnosť fyzických osôb vykonávajúcich činnosť v rozsahu tohto zákona,

g) vyžadovať od kontrolovanej osoby a jej zamestnancov, aby im v určenej lehote bezplatne poskytli doklady, iné písomnosti, informácie, údaje, vysvetlenia, vyjadrenia a iné podklady k predmetu kontroly a k zisteným nedostatkom.

(2) Osoba podľa odseku 1 je oprávnená prepravovať sa bezplatne v kontrolovanom vozidle, ak kontrolný úkon možno uskutočniť len v pohybujúcom sa vozidle.

(3) Ak osoba podľa odseku 1 zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti kontrolovaného, upozorní ho a vyzve ho na bezodkladné odstránenie na mieste, a ak to nie je možné, tak v určenej primeranej lehote.

(4) Osoba podľa odseku 1 je oprávnená na zabezpečenie výkonu kontroly ukladať poriadkové pokuty, zadržať osvedčenie vodiča, ADR osvedčenie o školení vodiča a preukaz vodiča a zakázať pokračovanie prepravy. Poriadkovú pokutu môže uložiť na mieste do 500 eur, a to aj opakovane. Od jej zaplatenia môže celkom alebo čiastočne upustiť, ak kontrolovaný poskytol požadovanú súčinnosť.

§ 47

Nápravné opatrenia

(1) Ak orgán odborného dozoru zistí, že prevádzkovateľ cestnej dopravy, prevádzkovateľ taxislužby alebo prevádzkovateľ dispečingu závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť podľa tohto zákona, dá dopravnému správnemu orgánu podnet na uplatnenie postupu podľa § 31 ods. 6 alebo podľa osobitného predpisu.62) Ak orgán odborného dozoru zistí iný správny delikt podľa § 48 alebo priestupok podľa § 49, podá oznámenie dopravnému správnemu orgánu; to neplatí, ak priestupok bol prejednaný v blokovom konaní podľa osobitného predpisu.

(2) Orgán odborného dozoru dá podnet na odňatie dopravnej licencie, ak kontrolou zistí niektorý z dôvodov na odňatie dopravnej licencie podľa § 10 ods. 10, alebo na odňatie koncesie, ak zistí niektorý z dôvodov podľa § 27 ods. 18 alebo 19 alebo odňatie povolenia na prevádzkovanie dispečingu, ak zistí niektorý z dôvodov podľa § 28 ods. 11 alebo 12.

(3) Orgán odborného dozoru je povinný na požiadanie informovať príslušný orgán štátu, ktorý je účastníkom dohody ADR, o prijatých opatreniach podľa odsekov 1 a 2, ktoré boli uplatnené voči dopravcom so sídlom v tomto štáte.

(4) Orgán odborného dozoru je povinný na požiadanie poskytnúť príslušnému orgánu štátu, ktorý je účastníkom dohody ADR, súčinnosť pri objasňovaní porušenia povinností vyplývajúcich z dohody ADR, ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky.

(5) Príslušník Policajného zboru môže zastaviť a odstaviť vozidlo na ceste a prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistí, že

a) vozidlo nie je schválené na uskutočňovanú prepravu, nemá osvedčenie o typovom schválení, nie je označené podľa zákona alebo

b) vodič nemá pri sebe potrebné doklady o vozidle, kópiu povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, jazdný list, sprievodné doklady o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj prepravné povolenie, osvedčenie vodiča, preukaz vodiča, kópiu koncesie podľa § 27 alebo osvedčenie vozidla taxislužby.

(6) Ozbrojený príslušník finančnej správy môže zastaviť vozidlo na ceste a v spolupráci s Policajným zborom aj prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistí, že vodič nemá pri sebe potrebné doklady o vozidle, kópiu povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, jazdný list, sprievodné doklady o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj prepravné povolenie, osvedčenie vodiča, preukaz vodiča, kópiu koncesie podľa § 27 alebo osvedčenie vozidla taxislužby.

(7) Príslušník Policajného zboru môže povoliť dokončenie prerušenej prepravy, ak náprava zistených nedostatkov nie je možná na mieste, ale až v technickej základni alebo v servise, a dokončenie prepravy po určenej trase bezprostredne neohrozuje bezpečnosť osádky vozidla, cestujúcich, nákladu ani bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak to nie je možné, prevádzkovateľ cestnej dopravy musí zabezpečiť náhradné vozidlo a prestup cestujúcich alebo prekládku nákladu, alebo náhradnú osádku vozidla.

(8) Ak príslušník Policajného zboru odstaví vozidlo na ceste alebo preruší a zakáže ďalšiu prepravu, bezodkladne o tom upovedomí prevádzkovateľa cestnej dopravy, aby mohol zabezpečiť náhradnú prepravu; do jeho príchodu sa o bezpečnosť odstaveného vozidla a jeho osádky a o náklad postará Policajný zbor na náklady prevádzkovateľa cestnej dopravy.

(9) Policajné orgány, colné orgány, Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce, regionálne veterinárne a potravinové správy, ministerstvo, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady sú povinní v rozsahu svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov54a) zapisovať do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy zistené závažné porušenia uvedené v zozname podľa osobitného predpisu.62a)

§ 48

Iné správne delikty

(1) Dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto

a) prevádzkuje cestnú dopravu bez povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

b) prevádzkuje cestnú dopravu bez vymenovania vedúceho dopravy alebo vymenovanému vedúcemu dopravy neumožňuje skutočne a sústavne riadiť dopravné činnosti podniku,

c) vymenoval za vedúceho dopravy osobu, ktorá nespĺňa podmienky podľa tohto zákona a osobitného predpisu,19)

d) neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní osobu, ktorú vymenoval za vedúceho dopravy, alebo zmenu v osobe vedúceho dopravy do 15 dní,

e) neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu údaja evidovaného vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy,

f) neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby,

g) prevádzkuje cestnú dopravu bez plnenia podmienky finančnej spoľahlivosti,

h) zamestnáva vodičov v rozpore s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami,

i) zamestnáva cudzinca z tretieho štátu, ktorý nemá osvedčenie vodiča a pracovné povolenie,

j) sa nezapísal do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva,

k) prevádzkuje autobusovú linku bez dopravnej licencie alebo po odňatí dopravnej licencie,

l) vykoná kabotážnu prepravu v rozpore s ustanovenými pravidlami alebo bez jazdného listu,

m) nevrátil dopravnému správnemu orgánu osvedčenie vodiča, ak vodič prestal spĺňať podmienky, za ktorých bolo vydané,

n) nemá v Slovenskej republike vo vlastných priestoroch alebo v prenajatých priestoroch skutočné a stabilné miesto usadenia podniku, neprevádzkuje nevyhnutnú technickú základňu a vozidlový park alebo nemá v sídle podniku doklady o podnikaní v cestnej doprave, najmä povolenia a licencie, účtovné doklady, evidenciu zamestnancov a prevádzkovaných vozidiel,

o) prevádzkuje cestnú dopravu vozidlami, ktoré nie sú vybavené alebo označené ustanoveným spôsobom,

p) nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare vo vnútroštátnej doprave podľa § 7 písm. i), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje vnútroštátnu cestnú dopravu,

q) nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu na prepravovanom tovare v medzinárodnej doprave podľa § 7 písm. j), ak ide o dopravcu, ktorý prevádzkuje medzinárodnú cestnú dopravu,

r) nemá uzavretú zmluvu o prenájme vozidla v prípade, že používa prenajaté vozidlo,

s) nezabezpečil, aby sa v každom prenajatom vozidle podľa § 32 nachádzala zmluva o prenájme vozidla alebo jej osvedčená kópia alebo osvedčený výpis z nej,

t) nezabezpečil, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,

u) prenechá výkon pravidelnej dopravy inému dopravcovi alebo prevedie autobusovú linku bez súhlasu správneho orgánu, alebo svojvoľne prestane vykonávať pravidelnú autobusovú linku, alebo zruší alebo opustí autobusovú linku bez súhlasu správneho orgánu,

v) nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, dopravná licencia, jazdný list, sprievodné doklady o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj prepravné povolenie,

w) pokračuje v prevádzkovaní cestnej dopravy po smrti držiteľa povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy bez oznámenia dopravnému správnemu orgánu alebo napriek jeho zákazu,

x) prevádzkuje taxislužbu bez koncesie,

y) prevádzkuje taxislužbu v rozpore s koncesiou alebo poskytuje dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča, alebo nezamestnáva vodiča vozidla taxislužby v pracovnoprávnom vzťahu,

z) neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu údaja uvedeného v koncesii,

aa) nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bola kópia koncesie,

ab) nezabezpečil, aby v každom prevádzkovanom vozidle bolo osvedčenie vozidla taxislužby,

ac) prevádzkuje taxislužbu vozidlami, ktoré nespĺňajú podmienky podľa tohto zákona alebo nie sú vybavené alebo označené ustanoveným spôsobom,

ad) neposkytol orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva46g) do 30 kalendárnych dní od vyžiadania údaje podľa § 29 ods. 1 písm. j),

ae) pokračuje v prevádzkovaní taxislužby po smrti držiteľa koncesie bez oznámenia dopravnému správnemu orgánu alebo napriek jeho zákazu,

af) sprostredkoval služby prepravy osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča napríklad prostredníctvom telefónu, digitálnej platformy alebo iným spôsobom bez povolenia na prevádzkovanie dispečingu,

ag) sprostredkoval prepravu v oblasti taxislužby osobami, ktoré nie sú držiteľmi koncesie,

ah) sprostredkoval prepravu v oblasti taxislužby vozidlami, ktoré nie sú zapísané v koncesii,

ai) neoznámil dopravnému správnemu orgánu do 15 dní zmenu údaja uvedeného v povolení na prevádzkovanie dispečingu,

aj) neposkytol orgánom odborného dozoru, kontrolným orgánom a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva46g) do 30 kalendárnych dní od vyžiadania údaje podľa § 29 ods. 2 písm. d),

ak) zabránil cestujúcemu objednať si taxislužbu alebo sťažil orgánu odborného dozoru výkon kontroly najmä zablokovaním jeho platobnej karty v digitálnej platforme,

al) pokračuje v prevádzkovaní dispečingu po smrti držiteľa povolenia na prevádzkovanie dispečingu bez oznámenia dopravnému správnemu orgánu alebo napriek jeho zákazu,

am) nepredložil na požiadanie príslušnému dopravnému správnemu orgánu výročnú správu podľa § 36 ods. 1,

an) prevádzkuje cestnú dopravu, taxislužbu alebo dispečing v rozpore s týmto zákonom.

(2) Objednávateľ uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur prevádzkovateľovi pravidelnej dopravy, ktorý

a) nevedie účtovníctvo o nákladoch a príjmoch z plnenia záväzku oddelene od ostatného podnikového účtovníctva,

b) poskytol objednávateľovi neúplné alebo nepravdivé údaje o nákladoch a príjmoch z plnenia záväzku, o metóde ich výpočtu alebo o rozsahu plnenia záväzku počas platnosti zmluvy o službách s cieľom získať príspevok,

c) použil príspevok na iný účel alebo iným spôsobom, než bolo dohodnuté v zmluve o službách,

d) použil na plnenie záväzku vykonávajúceho dopravcu alebo subdodávateľa, hoci to nebolo dohodnuté v zmluve o službách ani dodatočne povolené objednávateľom,

e) neposkytol objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme alebo tieto údaje boli neúplné alebo nepravdivé.

(3) Dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 5 000 eur dopravcovi, ktorý

a) nezverejnil ustanoveným spôsobom prepravný poriadok alebo v pravidelnej doprave cestovný poriadok,

b) neposkytuje dopravné služby cestujúcim podľa dopravnej licencie alebo cestovného poriadku alebo porušuje prevádzkovú povinnosť, prepravnú povinnosť alebo tarifnú povinnosť,

c) predáva cestovné lístky a miestenky netransparentným spôsobom v rozpore s tarifou, najmä bez možnosti rezervácie a skoršej kúpy, diskrimináciou alebo uprednostňovaním niektorej skupiny cestujúcich alebo bez potvrdenia o zaplatení cestovného, príplatkov, zliav a iných úhrad, alebo bez stanovených náležitostí,

d) predáva cestovné lístky a miestenky na autobusovej linke drahšie, než je maximálne základné cestovné dohodnuté v zmluve o službách alebo povolené objednávateľom, alebo neoprávnene požaduje príplatky a iné úhrady,

e) počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke nemá uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené,

f) nemá prepravný poriadok alebo prepravný poriadok neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4,

g) nezverejnil tarifu na svojom webovom sídle,

h) vydal cestovný lístok bez náležitostí podľa § 16 ods. 1 alebo náležitosti uvedené na cestovnom lístku nezodpovedajú skutočnosti,

i) prevádzkuje taxislužbu bez zverejnenia prepravného poriadku alebo bez zverejnenia sadzby základného cestovného vo vozidle taxislužby,

j) prevádzkuje taxislužbu za ceny, ktoré nie sú v súlade s tarifou.

(4) Dopravný správny orgán uloží pokutu od 500 eur do 20 000 eur dopravcovi, odosielateľovi, príjemcovi alebo ostatnému účastníkovi prepravy nebezpečných vecí, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce z dohody ADR a tohto zákona.

(5) Dopravný správny orgán uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur poverenému zariadeniu, ak

a) neoznámi dopravnému správnemu orgánu údaje podľa § 37 ods. 8,

b) vykonáva školenie bezpečnostných poradcov a vodičov v rozpore s týmto zákonom alebo s dohodou ADR.

(6) Dopravný správny orgán uloží pokutu za konania podľa odseku 1 písm. b) až v), y) až ad), ag) až ak) až an), odseku 2 písm. a) až d) a odsekov 3 až 5 od 5 000 eur do 50 000 eur, ak ide o opakované konanie, ku ktorému došlo do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty. Ak ani do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty za konanie podľa odseku 2 písm. e) nedôjde k splneniu povinnosti, pokuta podľa odseku 2 sa uloží opakovane až do splnenia povinnosti.

(7) Za správne delikty podľa odseku 1 písm. a), w), x), ae), af) a al), ak ide o opakované konanie, ku ktorému došlo do dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty, dopravný správny orgán uloží pokutu od 5 000 eur do 50 000 eur a zákaz činnosti spočívajúci v zákaze prevádzkovania cestnej dopravy, taxislužby alebo dispečingu od šiestich mesiacov do piatich rokov.

(8) Ministerstvo uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur vyššiemu územnému celku za neplnenie povinnosti podľa § 43 písm. e) alebo § 20 ods. 4 alebo obci za neplnenie povinnosti podľa § 44 písm. i) alebo § 20 ods. 4. Ak ani do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení predchádzajúcej pokuty nedôjde k splneniu povinnosti, pokuta sa uloží opakovane až do splnenia povinnosti.

(9) Dopravný správny orgán uloží pokutu od 1 000 eur do 15 000 eur

a) vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi autobusovej stanice, ktorý za rovnakých podmienok nesprístupní priestory a neposkytne služby všetkým dopravcom, ktorí podľa dopravnej licencie majú v nej zastávku, alebo nezverejní podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka, nezriadi a neudržuje označník a informačnú tabuľu na autobusovej stanici,

b) vlastníkovi alebo správcovi cesty, ktorý neumožní zriadenie zástavky, umiestnenie jej označníka, prístrešku pre cestujúcich, zariadenie automatizovaného výdaja cestovných lístkov alebo ich údržbu a opravy,

c) vlastníkovi autobusovej čakárne, prístrešku pre cestujúcich, zriaďovateľovi zastávky, ktorý ich neudržiava v prevádzkyschopnom stave a čisté a ktorý ich bezbariérovo neupraví pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou.

(10) Dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu.

(11) Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný dopravný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

(12) Pokuty sú podľa vecnej príslušnosti dopravného správneho orgánu príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

§ 49

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) ako vodič sa pri kontrole nevie preukázať kópiou povolenia podľa § 5 ods. 1 alebo licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2, dopravnou licenciou, jazdným listom, sprievodnými dokladmi o prepravovanom náklade, a ak ide o prepravu na územie a z územia Slovenskej republiky do tretieho štátu a z tretieho štátu, aj platným prepravným povolením,

b) ako vodič pri preprave nebezpečných vecí

1. sa nepreukáže požadovanými dokladmi podľa dohody ADR,

2. nemá na dopravnej jednotke osobitnú výbavu alebo hasiace prístroje podľa dohody ADR,

3. nezabezpečil, aby boli cisterny a obaly riadne uzatvorené alebo aby boli cisterny a obaly bez zvyškov priľnutých nebezpečných látok na ich povrchu,

4. neoznačil kontajnery, cisterny, batériové vozidlá, MEGC alebo MEMU vozidlá podľa dohody ADR.

c) vykonáva funkciu vedúceho dopravy v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,19)

d) vykonáva funkciu vedúceho dopravy napriek tomu, že dopravný správny orgán alebo príslušný orgán členského štátu usadenia ho vyhlásil za nespôsobilého na riadenie dopravných činností podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy,

e) narúša bezpečnú, pokojnú a pohodlnú prepravu cestujúcich, najmä obťažovaním cestujúcich alebo osádky vozidla neprimeraným hlukom alebo zápachom, prepravou nevhodnej príručnej batožiny alebo zvieraťa, alebo znečistí autobus alebo autokar,

f) neuposlúchne počas prepravy pokyn alebo príkaz vodiča alebo iného člena osádky vozidla, revízora alebo dispečera na zaistenie bezpečnosti cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

g) neoprávnene sa zdržiava v prevádzkových priestoroch dopravcu, ktoré nie sú určené cestujúcim alebo verejnosti, alebo vo vozidle, ktoré nevykonáva cestnú dopravu, a neuposlúchne výzvu na ich opustenie,

h) ako vodič sa pri kontrole nevie preukázať kópiou koncesie,

i) ako vodič sa pri kontrole nevie preukázať osvedčením vozidla taxislužby,

j) ako vodič sa pri kontrole nevie preukázať preukazom vodiča alebo neumiestnil preukaz vodiča vo vozidle na mieste viditeľnom pre cestujúceho,

k) ako vodič sa pri kontrole nevie preukázať osvedčením vodiča,

l) vykonáva cestnú dopravu alebo taxislužbu vozidlom, ktoré nie je označené podľa tohto zákona.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d), h) a k) možno uložiť pokutu do 3 000 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g), i), j) a l) pokutu do 1 500 eur.

(3) Za priestupky podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť zákaz činnosti od šiestich mesiacov do piatich rokov spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie vedúceho dopravy.

(4) Za priestupky podľa odseku 1 písm. e) až g), i), j) a l) možno uložiť blokovú pokutu do 200 eur a v rozkaznom konaní pokutu do 500 eur.

(5) Za priestupky podľa odseku 1 písm. a) až d), h) a k) možno uložiť blokovú pokutu do 500 eur a v rozkaznom konaní pokutu do 1 500 eur.

(6) V blokovom konaní môžu prejednávať priestupky podľa odseku 1 písm. a), b), h) až l) okrem dopravných správnych orgánov aj colné orgány a orgány Policajného zboru a podľa odseku 1 písm. e) až g) aj revízori.

(7) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.63)

(8) Pokuty sú podľa vecnej príslušnosti dopravného správneho orgánu príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Blokové pokuty uložené colnými orgánmi alebo orgánmi Policajného zboru sú príjmom štátneho rozpočtu. Blokové pokuty uložené revízormi podľa odseku 6 sú príjmom dopravcu.

§ 50

Konania

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.64)

(2) Na povoľovanie výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis15) neustanovuje inak.

(3) Na udeľovanie licencie Spoločenstva na medzinárodnú dopravu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitné predpisy65) neustanovujú inak.

(4) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

a) zriaďovanie skúšobných komisií, vymenúvanie a odvolávanie ich členov a na ich rozhodovanie,

b) schvaľovanie cestovných poriadkov a ich zmien,

c) udeľovanie súhlasu obce s umiestnením zastávky pravidelnej dopravy a jej označníka v obci a na určovanie názvu zastávky,

d) vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, osvedčení vodiča, preukazov vodiča, osvedčení o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčení o školení vodiča,

e) vydávanie osvedčenia o vykonávaní dopravy pre vlastnú potrebu,

f) odovzdávanie prepravných povolení iných štátov dopravcom so sídlom alebo s miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

g) poskytovanie prepravných povolení Slovenskej republiky orgánom iných štátov určených ich dopravcom,

h) postup príslušníka Policajného zboru, colníka a príslušníka obecnej polície pri kontrole na cestách.

(5) V konaní podľa tohto zákona pri elektronickej komunikácii správny orgán vydáva a doručuje účastníkovi správneho konania výlučne v listinnej podobe65a) tieto doklady:

a) na účely podľa § 6 ods. 9 osvedčenie o odbornej spôsobilosti,

b) na účely podľa § 37 ods. 7 osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenie o školení vodiča.

(6) V konaní podľa tohto zákona je správny orgán povinný zabezpečiť informáciu alebo údaj, ktorý je účastník konania povinný doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, z informačného systému v cestnej doprave49b) alebo z informačného systému verejnej správy, ak takáto informácia alebo údaj je dostupný v rámci týchto informačných systémov. Ak informáciu alebo údaj nemožno získať spôsobom podľa prvej vety, účastník konania ho predloží na výzvu správneho orgánu ako prílohu.

(7) Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona účastník konania poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov;46a) na účely podľa § 5 ods. 8, § 6 ods. 3 a 4, § 27 ods. 3 písm. c), § 27 ods. 4 až 6, § 27 ods. 13, § 27 ods. 18 a 19, § 28 ods. 2 písm. c), § 28 ods. 9, § 28 ods. 12 a 13, § 30 ods. 2 písm. e), § 30 ods. 8 a 10, § 52 ods. 1 písm. d), § 54 ods. 1 písm. b) a § 54a ods. 1 písm. b) poskytne údaje osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada. Údaje podľa prvej vety správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(7) Na účel preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona účastník konania poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov;46a) na účely podľa § 5 ods. 7, § 6 ods. 3 a 4, § 27 ods. 3 písm. c), § 27 ods. 4 až 6, § 27 ods. 13, § 27 ods. 19 a 20, § 28 ods. 2 písm. c), § 28 ods. 9, § 28 ods. 12 a 13, § 30 ods. 2 písm. e), § 30 ods. 8 a 10, § 52 ods. 1 písm. d), § 54 ods. 1 písm. b) a § 54a ods. 1 písm. b) poskytne údaje osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada. Údaje podľa prvej vety správny orgán bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(8) Pre potreby preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona účastník konania, ktorému bol vydaný vodičský preukaz v Slovenskej republike, môže požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z evidenčnej karty vodiča, ak na tento účel predloží originál alebo úradne osvedčenú kópiu súhlasu s poskytnutím údajov potrebných na vyžiadanie výpisu z evidenčnej karty vodiča;65b) na účely § 27 ods. 3 písm. c), § 27 ods. 4 až 6, § 27 ods. 13, § 27 ods. 19 a 20, § 28 ods. 2 písm. c), § 28 ods. 9, § 28 ods. 12 a 13, § 30 ods. 2 písm. e), § 30 ods. 8 a 10, § 54 ods. 1 písm. b) a § 54a ods. 1 písm. b) predkladá originál alebo úradne osvedčenú kópiu súhlasu osoby, ktorej výpis z evidenčnej karty sa žiada.

§ 51

Miestna príslušnosť

(1) V konaní o udelenie, zmenu a odňatie dopravnej licencie na zriadenie autobusovej linky v pravidelnej doprave je miestne príslušným dopravný správny orgán, v ktorého územnom obvode je východisková zastávka. Zriadiť autobusovú linku a zmeniť trasu autobusovej linky, ktorá presahuje územný obvod tohto dopravného správneho orgánu, môže len so súhlasom dopravných správnych orgánov rovnakého druhu a stupňa v územných obvodoch na trase autobusovej linky.

(2) V ostatných konaniach je miestne príslušným dopravný správny orgán, v ktorého územnom obvode má žiadateľ sídlo, miesto podnikania alebo pobyt; pri zmene sídla, miesta podnikania alebo pobytu je miestne príslušným dopravný správny orgán podľa nového sídla, miesta podnikania alebo pobytu.

§ 52

Návrh na udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1) Návrh na začatie konania o udelenie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa § 5 ods. 1 obsahuje

a) údaje o navrhovateľovi:

1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu obvyklého bydliska,18) ak ide o fyzickú osobu,

2. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo a predmet činnosti, ak ide o právnickú osobu,

3. obchodné meno, adresu miesta podnikania, právnu formu, identifikačné číslo, údaj o registrácii v obchodnom registri alebo inom podnikateľskom zozname a predmet podnikania, ak ide o podnikateľa,

b) titul, meno a priezvisko vedúceho dopravy, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a údaj, či ide o zamestnanca v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, o manažéra na základe manažérskej zmluvy, o spoluvlastníka podniku navrhovateľa alebo o akcionára podniku navrhovateľa; to neplatí, ak navrhovateľom je fyzická osoba, ktorá bude sama vykonávať funkciu vedúceho dopravy ako konateľ podniku alebo samostatne zárobkovo činná osoba,

c) údaje potvrdzujúce skutočné a stabilné miesto usadenia18) navrhovateľa v Slovenskej republike podľa § 6 ods. 2, najmä údaje o sídle vedenia podniku, o sídle a vybavení technickej základne a o mieste garážovania alebo parkovania vozidiel a o počte osádok vozidiel a ich odbornej skladbe z hľadiska skupín vodičských oprávnení a osvedčení o odbornej spôsobilosti,

d) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonnosť navrhovateľa, osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu navrhovateľa a vedúceho dopravy podľa § 6 ods. 3 a 4,

e) údaje preukazujúce splnenie požiadaviek na finančnú spoľahlivosť podniku a na odbornú spôsobilosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a vedúceho dopravy podľa § 6 ods. 5 a 6,

f) navrhovaný druh a rozsah cestnej dopravy, ktorú chce prevádzkovať.

(2) Ak navrhovateľ chce prevádzkovať cestnú dopravu nebezpečných vecí, súčasťou návrhu podľa odseku 1 sú aj údaje preukazujúce požiadavky dohody ADR na druh a skladbu vozidlového parku a na odbornú spôsobilosť vodičov a bezpečnostných poradcov.

(3) Prílohou k návrhu podľa odsekov 1 a 2 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu na začatie konania.

§ 53

Návrh na udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu

(1) Návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu obsahuje

a) údaje podľa § 52 ods. 1 písm. a) až c),

b) kópiu povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,

c) údaje týkajúce sa autobusovej linky alebo liniek, na ktorých chce prevádzkovať pravidelnú dopravu, najmä údaje o jej trase, počte a umiestnení zastávok, o prístupe na autobusovú stanicu, o počte a skladbe autobusov a o predpokladanom počte spojov za deň,

d) prepravný poriadok vrátane návrhu tarify, údaje o vybavovacom tarifnom systéme a podobu cestovného lístku,

e) návrh cestovného poriadku,

f) navrhovaný deň začatia prevádzkovania autobusovej linky a návrh na obdobie jej prevádzkovania.

(2) Prílohou k návrhu podľa odseku 1 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu podľa odseku 1.

§ 54

Návrh na udelenie koncesie na taxislužbu

(1) Návrh na začatie konania o udelenie koncesie na taxislužbu obsahuje

a) údaje o navrhovateľovi:

1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

2. obchodné meno, adresu miesta podnikania, právnu formu, identifikačné číslo, údaj o registrácii v obchodnom registri alebo inom podnikateľskom zozname a predmet podnikania, ak ide o podnikateľa,

3. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo a predmet činnosti, ak ide o právnickú osobu, a titul, meno a priezvisko osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu,

b) údaje preukazujúce bezúhonnosť podľa § 27 a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c) údaje o sídle alebo mieste podnikania,

d) identifikačné údaje o vozidlách taxislužby, ktoré spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu, a to druh, typ a evidenčné číslo, a údaj o tom, či sú vo vlastníctve, v nájme, v lízingu alebo vypožičané.

(2) Prílohou k návrhu podľa odseku 1 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu na začatie konania.

§ 54a

Návrh na udelenie povolenia na prevádzkovanie dispečingu

(1) Návrh na začatie konania o udelenie povolenia na prevádzkovanie dispečingu obsahuje

a) údaje o navrhovateľovi:

1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

2. obchodné meno, adresu miesta podnikania, právnu formu, identifikačné číslo, údaj o registrácii v obchodnom registri alebo inom podnikateľskom zozname a predmet podnikania, ak ide o podnikateľa,

3. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo a predmet činnosti, ak ide o právnickú osobu, a titul, meno a priezvisko osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu,

b) údaje preukazujúce bezúhonnosť podľa § 27 a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c) údaje o sídle alebo mieste podnikania,

d) názov, pod ktorým bude dispečing prevádzkovaný.

(2) Prílohou k návrhu podľa odseku 1 sú doklady preukazujúce údaje uvedené v návrhu na začatie konania.

§ 55

Návrh na udelenie licencie Spoločenstva

Návrh na udelenie licencie Spoločenstva podľa § 5 ods. 2 obsahuje

a) údaje podľa § 52 ods. 1 písm. a) až c),

b) údaje a doklady preukazujúce splnenie požiadaviek podľa osobitných predpisov.65)

PIATA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 55a

Spoločné ustanovenie

Týmto zákonom zostáva nedotknuté vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v oblasti cestnej dopravy podľa osobitného predpisu.65d)

§ 56

Prechodné ustanovenia

(1) Živnostenské koncesie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy získané do 30. júna 2010 strácajú platnosť najneskôr 3. decembra 2013.

(2) Konania o uložení sankcie začaté pred 1. marcom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov; ostatné konania sa dokončia podľa tohto zákona.

(3) Vozidlá a cisterny vyrobené pred 1. januárom 1997 v súlade s technickými požiadavkami platnými do 31. decembra 1996 možno používať vo vnútroštátnej nákladnej doprave aj po 4. decembri 2011, ak sú udržiavané na požadovanej bezpečnostnej úrovni. Rovnako sa môžu po 4. decembri 2011 používať vo vnútroštátnej nákladnej doprave aj cisterny uvedené do prevádzky po 1. januári 1997 v súlade s dohodou ADR v znení platnom v deň výroby cisterny.

(4) Zobrazenie a umiestnenie kódu núdzových opatrení a výstražného štítku podľa doterajších predpisov na vozidlách registrovaných v Slovenskej republike možno do 31. decembra 2012 používať vo vnútroštátnej preprave nebezpečných vecí namiesto identifikačného čísla nebezpečnosti uvedeného v dohode ADR.

(5) Obmedzenia týkajúce sa prepravy dioxínov a furánov podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti aj po 1. marci 2012.

(6) Povolenia, dopravné licencie a iné rozhodnutia a osvedčenia vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do vyznačeného dňa ich platnosti; ak nemajú vyznačenú platnosť, platia do 4. decembra 2015.

(7) Osobitný predpis o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave sa vzťahuje na práva cestujúcich vo vnútroštátnej diaľkovej doprave s dĺžkou trasy autobusovej linky presahujúcou 250 km od 1. marca 2017.66)

(8) Preukazy vodiča sa zavedú postupne; vodič vozidla taxislužby je povinný ho mať od 4. decembra 2013.

(9) Taxametre umožňujúce tlač potvrdenia o zaplatení cestovného musia byť vo vozidle taxislužby umiestnené od 1. januára 2014.

(10) Prevádzkovanie osobnej dopravy, ktorá je podľa tohto zákona autobusovou dopravou (§ 8), vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je od 1. januára 2014 taxislužbou.

§ 56a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. novembra 2013

Konania na udelenie koncesie na taxislužbu začaté a právoplatne neukončené pred 30. novembrom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre žiadateľa výhodnejšie.

§ 56b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2015

Konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov, neskoršia právna úprava sa použije, ak je to pre žiadateľa priaznivejšie.

§ 56c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1) Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Proti rozhodnutiu vyššieho územného celku vo veciach, v ktorých rozhodoval v prvom stupni, možno po 1. januári 2016 podať opravný prostriedok na súde.67)

(3) Prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý je držiteľom povolenia alebo licencie Spoločenstva získaného podľa doterajších predpisov a nie je zapísaný v obchodnom registri, je povinný sa zapísať do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 1. apríla 2016.

(4) Osvedčenia o absolvovaní školenia bezpečnostného poradcu pri preprave nebezpečných vecí vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu podľa tohto zákona.

(5) Dopravca, ktorý predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemá uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené, túto povinnosť splní v lehote do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

§ 56d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 56e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2019

(1) Koncesie vydané pred 1. aprílom 2019 sa považujú za koncesie vydané podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. apríla 2019 a oprávňujú ich držiteľov aj na prevádzkovanie dispečingu.

(2) Podniky a vedúci dopravy musia splniť povinnosť podľa § 6 ods. 12 zákona v znení účinnom od 1. apríla 2019 najneskôr do 31. decembra 2019.

(3) Právnická osoba, ktorá má vydané povolenie na prevádzkovanie cestnej dopravy alebo koncesiu a počas prevádzkovania cestnej dopravy alebo taxislužby do 31. marca 2019 sa zmenila osoba, ktorá je jej štatutárnym orgánom alebo členom jej štatutárneho orgánu, je povinná nahlásiť dopravnému správnemu orgánu tieto zmeny najneskôr do 1. mája 2019.

(4) Vozidlá taxislužby, v ktorých sa nachádza osvedčenie vozidla taxislužby vydané podľa predpisu účinného do 31. marca 2019, musia byť od 1. augusta 2019 vybavené aj kópiou koncesie.

(5) Konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. aprílom 2019 sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. marca 2019; na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre žiadateľa výhodnejšie.

(6) Objednávateľ, ktorý s dopravcom uzatvoril zmluvu o službách do 31. marca 2019, je povinný poskytnúť ministerstvu prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme podľa § 43 písm. e) a § 44 písm. i) v znení účinnom od 1. apríla 2019 prvýkrát v lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako pol roka. Dopravca, ktorý uzatvoril zmluvu o službách do 31. marca 2019, je povinný poskytnúť objednávateľovi prevádzkové údaje o službách vo verejnom záujme podľa § 21 ods. 11 v znení účinnom od 1. apríla 2019 prvýkrát v lehote určenej objednávateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako pol roka.

§ 57

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 58

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 340/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 114/2004 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z., zákona č. 488/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z. a zákona č. 158/2011 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 311/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 109/2003 Z. z. a vyhlášky č. 357/2007 Z. z.,

3. vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 363/1996 Z. z. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku v cestnej doprave.

§ 59

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2012.

Kategórie
Zákony

Zákon č. 129/2010 Z. z. – Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

129

ZÁKON

z 9. marca 2010

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

(3) Spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu,1aa)

b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d)

c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

g) nájom podľa Občianskeho zákonníka,2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 16 nie je ustanovené inak,

i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,

j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

m) úver podľa osobitných predpisov,3)

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,

p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,

q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok,

r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.4a)

(4) Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

(5) Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27.

(6) Ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.

(7) Na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. u) a § 13.

(8) Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.5)

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania,

g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

Postupy a informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

§ 3

Informácie v reklame

(1) Reklama7) alebo akákoľvek ponuka o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa uvádza úroková sadzba spotrebiteľského úveru alebo akýkoľvek číselný údaj týkajúci sa celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať zrozumiteľne, stručne a zreteľne vo forme reprezentatívneho príkladu tieto informácie:

a) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, fixnú alebo variabilnú alebo obidve,

b) podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

c) celkovú výšku spotrebiteľského úveru,

d) ročnú percentuálnu mieru nákladov,

e) dobu splatnosti spotrebiteľského úveru,

f) pri spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny tovaru alebo služby a výšku akejkoľvek zálohy,

g) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a výšku a počet splátok.

(2) Ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok aj uzavretie poistnej zmluvy súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ak náklady súvisiace s touto poistnou zmluvou nemožno určiť vopred, uvedie sa v reklame zrozumiteľne, stručne a zreteľne aj informácia o povinnosti uzavrieť aj poistnú zmluvu.

(3) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.8)

§ 4

Poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(1) Veriteľ alebo finančný agent9) je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o

a) druhu spotrebiteľského úveru,

b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu,

c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,

d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť

1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,

2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,

h) výške, počte a frekvencii splátok, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

i) poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

j) výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú veriteľovi známe,

k) povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu alebo zmluvu o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ak uzavretie takejto zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok,

l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru,

n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení,

o) práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky,

q) práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver,

r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(2) Informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Veriteľ alebo finančný agent je povinný spotrebiteľovi poskytnúť zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa odseku 1 písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, spolu s formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné informácie iné ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v ďalšom samostatnom dokumente.

(3) Ak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere na žiadosť spotrebiteľa uzavrela prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie,10) ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 2, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak je spotrebiteľský úver ponúkaný spotrebiteľovi prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorým je telefón, je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie o charakteristike poskytovanej finančnej služby v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) až f) a h), ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej formou reprezentatívneho príkladu a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; ustanovenia osobitného predpisu o informovaní spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku tým nie sú dotknuté.11)

(5) Veriteľ je povinný spotrebiteľovi na jeho žiadosť bezplatne poskytnúť jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto povinnosť sa neuplatňuje voči spotrebiteľovi, s ktorým veriteľ v čase rokovania o návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je ochotný pristúpiť k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ alebo finančný agent je povinný poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie, aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj objasnením informácií, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, základných vlastností ponúkaných úverových produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom.

(7) Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona.9) Veriteľ je oprávnený využívať osoby podľa prvej vety, len ak sú tieto osoby zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu Európskej únie v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie12)

(8) Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov len osoby, ktoré sú oprávnené na vykonávanie tejto činnosti.

(9) Pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru nad 10 000 eur veriteľ vypláca odmenu finančnému agentovi najviac vo výške 1,5 % zo sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru.

(10) Odmenou finančného agenta sa rozumie súčet akýchkoľvek provízií, poplatkov alebo iných druhov platieb vrátane ekonomickej výhody akéhokoľvek druhu alebo akákoľvek iná peňažná výhoda alebo nepeňažná výhoda či stimul, ktoré sa ponúkajú alebo dávajú finančnému agentovi v súvislosti so sprostredkovaním spotrebiteľského úveru.

(11) Veriteľ je povinný zabezpečiť odbornú spôsobilosť svojich zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.13)

(12) Odbornou spôsobilosťou zamestnancov veriteľa podľa odseku 9 je základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného zákona.14)

(13) Veriteľ je povinný zabezpečiť overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa odseku 10 postupom podľa osobitného zákona.15)

(14) Veriteľ je povinný viesť zoznam zamestnancov podľa odseku 9.

(15) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitému zodpovedajúcemu zníženiu celkovej výšky spotrebiteľského úveru, ale v období a za podmienok určených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v informáciách podľa odseku 1 zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(16) Ak ide o úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, poskytujú sa minimálne informácie podľa odseku 1 písm. c), f) a g) a § 5 ods. 1 písm. b) a c).

(17) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá odkazuje na referenčnú hodnotu podľa osobitného predpisu,15aa) názov referenčnej hodnoty a jej správcu a informáciu o dôsledkoch zmeny referenčnej hodnoty pre spotrebiteľa poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v samostatnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa odseku 2.

§ 5

Osobitné ustanovenia o informáciách poskytovaných pred uzavretím niektorých zmlúv o spotrebiteľskom úvere

(1) Pri spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musia byť spotrebiteľovi poskytnuté informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobom a v rozsahu informácií podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d), f), l), q) a s); okrem týchto informácií je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť informácie o

a) podmienkach a postupe ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,

b) povinnosti spotrebiteľa zaplatiť takýto spotrebiteľský úver kedykoľvek na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) poplatkoch spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o takomto spotrebiteľskom úvere a podmienkach, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

(2) Pri spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 6 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d), f), g), l), q) a s); okrem týchto informácií je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť informácie o

a) výške, počte a frekvencii splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

b) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a informácie o práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky a

c) podmienkach a postupe ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(3) Ak je spotrebiteľský úver ponúkaný spotrebiteľovi prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorým je telefón,

a) a ak spotrebiteľ pri spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania podľa odseku 1 žiada o okamžité povolenie prečerpania, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. c), f) a g),

b) pri spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 5 je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. c), d), f) a g).

(4) Veriteľ je povinný spotrebiteľovi na jeho žiadosť okrem informácií podľa odsekov 1 až 3 bezplatne poskytnúť jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto povinnosť sa neuplatňuje voči spotrebiteľovi, s ktorým veriteľ v čase rokovania o návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je ochotný pristúpiť k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(5) Na formu a spôsob poskytovania informácií podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 2.

(6) Ak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania podľa odseku 1 alebo o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 5 na žiadosť spotrebiteľa uzavrela prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie,10) ktorý neumožňuje poskytnúť informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa odsekov 1 a 2, považuje sa povinnosť veriteľa poskytnúť tieto informácie za splnenú uzavretím zmluvy podľa § 9.

(7) Pre ponúkanie, dojednávanie alebo sprostredkovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom hlasovej telefónnej komunikácie, textovej správy alebo multimediálnej správy sa nesmie použiť služba so zvýšenou tarifou.15a)

§ 6

Výnimky z požiadaviek na poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

Povinnosť poskytnúť informácie podľa § 4 a 5 sa nevzťahuje na dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb konajúcich ako finanční agenti popri inej podnikateľskej činnosti. Tým nie je dotknutá povinnosť veriteľa zabezpečiť, aby sa informácie podľa § 4 a 5 spotrebiteľovi poskytli pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani povinnosť ustanovená osobitným zákonom.16)

§ 7

Posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

(3) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov ­po­skytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „register“); to neplatí pre údaje o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky.

(4) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

(5) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky17a) alebo ich záujmové združenie musia na účely podľa odsekov 3 a 4 zriadiť aspoň jeden register; tým nie je dotknuté právo iných právnických osôb alebo fyzických osôb zriadiť register. Register vedie prevádzkovateľ. Prevádzkovateľom registra nemôže byť veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky.17a) Prevádzkovateľ v registri spracúva osobné údaje spotrebiteľa podľa odseku 9, s ktorým veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

(6) Prevádzkovateľ registra je povinný poskytnúť veriteľovi podľa § 20 ods. 1 písm. a), banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky údaje z registra v rozsahu podľa odseku 9 písm. b) až p) na splnenie účelu podľa odseku 4 bez súhlasu spotrebiteľa, za podmienok určených týmto prevádzkovateľom. Prevádzkovateľ registra je oprávnený na základe splnomocnenia od veriteľa získať údaje podľa prvej vety z iných registrov.

(7) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa poskytnúť do registra údaje v rozsahu podľa odseku 9 o každom spotrebiteľovi, s ktorým uzatvoril, zmenil alebo ukončil zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo o úvere na bývanie, na splnenie účelu podľa odseku 4 do jedného mesiaca od uzatvorenia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o úvere na bývanie, za podmienok určených prevádzkovateľom registra. Za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov poskytnutých do registra zodpovedá veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) ktorí poskytnú údaje do registra. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej zaniklo alebo bolo odobraté povolenie alebo povolenie podľa osobitného predpisu,17aa) a na ich právnych nástupcov pri prechode alebo postúpení práv vyplývajúcich zo spotrebiteľských úverov a z úverov na bývanie.

(8) Prevádzkovateľ registra je povinný v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zabezpečiť elektronické overovanie informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky.17ab)

(9) Prevádzkovateľ registra je povinný umožniť každému veriteľovi podľa § 20 ods. 1 písm. a), banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky17a), a to bez ohľadu na to, či údaje získava z registra priamo alebo prostredníctvom iného registra, plnenie ich povinností podľa tohto zákona za rovnakých podmienok. Register obsahuje tieto údaje:

a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo veriteľa, ak je pridelené,

b) meno a priezvisko spotrebiteľa, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu,

c) dátum poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) výšku splátky a periodicitu platenia splátok spotrebiteľom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

f) menu, v ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver,

g) dlžnú čiastku po splatnosti a počet dlžných splátok,

h) dátum vzniku omeškania spotrebiteľa,

i) dátum zániku omeškania spotrebiteľa,

j) doba omeškania, počet dní a mesiacov omeškania spotrebiteľa,

k) počet a sumu zostávajúcich splátok,

l) dátum splatnosti spotrebiteľského úveru,

m) dátum postúpenia práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a identifikačné údaje o subjekte, na ktoré boli práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpené,

n) údaj o zabezpečení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

o) dátum zániku záväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) ďalšie údaje, ak sú potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

q) dátum uplatnenia práva veriteľa na splatenie celého spotrebiteľského úveru a

r) dôvod uplatnenia práva veriteľa na splatenie celého spotrebiteľského úveru.

(10) Prevádzkovateľ registra je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie registra, dátum vzniku, začatia a ukončenia vykonávania činnosti registra, názov registra a sídlo prevádzkovateľa registra, zoznam údajov v registri, zoznam zriaďovateľov registra a zoznam veriteľov, ktorí poskytujú údaje do registra a každú zmenu týchto údajov. Za správnosť informácií podľa prvej vety zodpovedá zriaďovateľ registra. Zoznam registrov v rozsahu údajov podľa prvej vety zverejňuje a aktualizuje Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle.

(11) Údaje z registra je prevádzkovateľ registra povinný bezodplatne na účely dohľadu a na štatistické účely poskytovať orgánu dohľadu podľa § 23.

(12) Údaje z registra poskytne prevádzkovateľ registra bez súhlasu spotrebiteľa na písomné vyžiadanie

a) súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého účastníkom konania je spotrebiteľ alebo ktorého predmetom konania je majetok spotrebiteľa alebo majetok slúžiaci na zabezpečenie spotrebiteľského úveru,

b) orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania a orgánu verejnej moci na účely priestupkového konania,17b)

c) orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva17c) a správcu dane, ktorým je obec,17d) na účely správy daní17e) alebo colného orgánu vo veciach colného konania, vo veci týkajúcej sa spotrebiteľa vrátane vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní,

d) Úradu vládneho auditu17f) pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu17f) u spotrebiteľa,

e) súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,17g)

f) orgánu verejnej správy na účely výkonu rozhodnutia,17h) ktorým bola uložená spotrebiteľovi povinnosť uhradiť peňažné plnenie,

g) Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich17i) a na účely plnenia úloh o preukazovaní pôvodu majetku podľa osobitného predpisu,17j)

h) ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,17k)

i) správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorného správcu vykonávajúceho dozornú správu, ak ide o záležitosti týkajúce sa spotrebiteľa, na majetok ktorého sa vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu,17l)

j) príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,17m)

k) Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,17n)

l) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného predpisu,17o) u spotrebiteľa,

m) Justičnej pokladnice na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného predpisu17p) od spotrebiteľa,

n) Slovenskej informačnej služby na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,17q)

o) Vojenského spravodajstva na účely získavania, sústreďovania a vyhodnocovania informácií dôležitých na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme a o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,17r)

p) Kriminálneho úradu finančnej správy na účely plnenia úloh pri odhaľovaní trestných činov, zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich.17s)

(13) Údaje o spotrebiteľovi a jeho spotrebiteľských úveroch, ktoré veriteľ poskytol do registra, sa uchovávajú v registri päť rokov od zániku záväzkov spotrebiteľa zo spotrebiteľských zmlúv voči veriteľovi. Veriteľ je povinný preukázateľne uviesť v registri dátum zániku záväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(14) Ak spotrebiteľ namieta správnosť údajov v registri alebo správnosť zápisu údajov v registri, môže podať sťažnosť proti zápisu veriteľovi. Ak veriteľ sťažnosti do 30 dní od jej doručenia nevyhovie a nezabezpečí v registri opravu alebo výmaz údajov v súlade s tým, čoho sa domáha spotrebiteľ, má spotrebiteľ proti veriteľovi právo domáhať sa výmazu alebo opravy údajov v registri na súde; výmaz údajov z registra alebo ich opravu na základe rozhodnutia súdu zabezpečí veriteľ alebo prevádzkovateľ registra. Veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá spotrebiteľovi vznikla v dôsledku zápisu nesprávnych údajov do registra, a prevádzkovateľ registra zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu do registra.

(15) Prevádzkovateľ registra je povinný vymazať údaje z registra na odôvodnenú žiadosť veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky, ktorí poskytli údaje do registra, alebo na odôvodnenú žiadosť Národnej banky Slovenska.

(16) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať ­spo­trebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

(17) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;

ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

(18) Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

(19) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

(20) Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,

b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

(21) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

(22) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby.

(23) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

(24) Ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na

a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov,

b) spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.

(25) Na účely odseku 24 písm. b) a odseku 38 sa hodnota zabezpečenia upravuje podľa osobitného predpisu.17tc)

(26) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a pri výpočte limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 19 nezohľadňujú

a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov spotrebiteľa je hodnoverne preukázaný,

c) poistenie splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti.

(27) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

(28) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

(29) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, ak odsek 31 neustanovuje inak.

(30) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak lehota splatnosti tohto spotrebiteľského úveru spĺňa limit podľa odseku 29. Limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru možno prekročiť pri predĺžení lehoty splatnosti z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, a to najviac o šesť mesiacov.

(31) Ustanovenia odsekov 29 a 30 sa nevzťahujú na

a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac refinancovaných úverov, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov a zároveň lehota splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje priemernú zostatkovú lehotu splatnosti refinancovaných úverov, pričom táto priemerná zostatková lehota splatnosti je vypočítaná ako vážený priemer zostatkových lehôt splatnosti refinancovaných úverov, ktoré sú vážené zostatkovými istinami jednotlivých refinancovaných úverov, alebo

b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania.

(32) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní vypracovať a pravidelne prehodnocovať vnútorné predpisy o určení podmienok pre postupné splácanie spotrebiteľského úveru. Tieto podmienky sa vzťahujú na určenie výšky platieb spotrebiteľa pri

a) poskytnutí spotrebiteľského úveru,

b) zmene úrokovej sadzby v čase jej refixácie na základe vývoja na finančných trhoch pri spotrebiteľskom úvere s úrokovou sadzbou, ktorá nie je pevne určená počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru.

(33) Ak odseky 34, 35 a 37 neustanovujú inak, na postupné splácanie spotrebiteľského úveru podľa odseku 32 sa vzťahujú tieto podmienky:

a) úver je splácaný pravidelnými splátkami aspoň raz mesačne a

b) po každej splátke spotrebiteľského úveru zostatková istina spotrebiteľského úveru neprevyšuje zostatkovú istinu pri spotrebiteľskom úvere s pravidelnými rovnakými splátkami.

(34) Podmienka podľa odseku 33 písm. a) sa nevzťahuje na spotrebiteľský úver,

a) ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie tohto spotrebiteľského úveru,

b) pri ktorom spotrebiteľ splatil platbu aspoň vo výške 20 % kúpnej ceny pred odovzdaním predmetu kúpy a zostatková hodnota úveru po tejto platbe neprevyšuje 80 % kúpnej ceny a

c) ktorý je splácaný pravidelnými splátkami aspoň raz ročne.

(35) Podmienka podľa odseku 33 písm. b) sa nevzťahuje na

a) odklad alebo dočasné zníženie splátok úroku alebo istiny z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, ktoré vznikli počas doby splácania spotrebiteľského úveru, alebo

b) obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, ktoré zároveň nepresahuje obdobie 34 % celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru,

c) spotrebiteľský úver, ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie tohto spotrebiteľského úveru, pri ktorom spotrebiteľ splatil platbu najmenej vo výške 10 % kúpnej ceny pred odovzdaním hnuteľnej veci a zostatková hodnota istiny úveru po tejto platbe neprevyšuje 90 % kúpnej ceny, pri ktorom je spotrebiteľ povinný každý rok splatiť najmenej 10 % z celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a pri ktorom si spotrebiteľ môže zvoliť splatenie poslednej splátky ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

1. zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru; ak je pri poskytnutí spotrebiteľského úveru dohodnuté zaplatenie poslednej splátky vo viacerých častiach, veriteľ si nemôže uplatniť, okrem úrokov a poplatkov dohodnutých pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, ďalšie úroky a poplatky,

2. iným spotrebiteľským úverom od toho istého veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banky, zahraničnej banky alebo pobočky zahraničnej banky,

3. vrátením hnuteľnej veci veriteľovi alebo zmluvne určenej osobe bez povinnosti ďalšej úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ak spotrebiteľ nemá k hnuteľnej veci vlastnícke právo, alebo

4. zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru peňažnými prostriedkami získanými predajom hnuteľnej veci spotrebiteľom veriteľovi alebo zmluvne určenej osobe, ak spotrebiteľ má k hnuteľnej veci vlastnícke právo.

(36) Pre spotrebiteľský úver s úrokovou sadzbou, ktorá nie je pevne určená počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru a jej zmena v čase jej refixácie závisí od vývoja na finančných trhoch, sa podmienka podľa odseku 33 písm. b) uplatňuje za predpokladu rovnakej úrokovej sadzby počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru.

(37) Podmienky podľa odseku 33 sa nevzťahujú na

a) spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu,1b) ktorým je stavebný úver podľa osobitného predpisu,17tf) ak je súčet pravidelnej mesačnej splátky úrokov alebo istiny a vkladu poukazovaného na účet stavebného sporiteľa minimálne vo výške, ktorá by umožňovala splatiť rozdiel medzi sumou potrebnou na vznik nároku na poskytnutie stavebného úveru a sumou na účte stavebného sporiteľa v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru rovnomerným spôsobom pri zohľadnení jeho úrokovej sadzby a lehoty splatnosti,

b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania.

(38) Ak je spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne zabezpečený podľa osobitného predpisu17tb) počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, podmienky podľa odseku 33 sa vzťahujú iba na časť spotrebiteľského úveru prevyšujúcu hodnotu zabezpečenia podľa odseku 25.

(39) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní osobitne monitorovať spotrebiteľské úvery poskytnuté prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu,17tg) a to najmä s ohľadom na posúdenie, či tieto spotrebiteľské úvery nevykazujú vyššie riziko nesplácania spotrebiteľských úverov v porovnaní s ostatnými spotrebiteľskými úvermi poskytnutými týmito veriteľmi. Pri identifikácii vyššieho podielu nesplácaných spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu17tg) v porovnaní s ostatnými spotrebiteľskými úvermi poskytnutými veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky sú títo veritelia povinní bezodkladne prijať potrebné opatrenia na zníženie tohto rizika.

(40) Ustanoveniami odsekov 19 až 39 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1, 16 až 18.

(41) Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví

a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31,

b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa,

c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu,

d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru,

e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu,

f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

(42) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri získavaní, uchovávaní a spracúvaní údajov potrebných na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver od spotrebiteľa postupovať v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom.17t) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnení bez súhlasu spotrebiteľa údaje potrebné na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

(43) Pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) nemajú povinnosť overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) ak

a) spotrebiteľ je ich klientom17th) viac ako šesť mesiacov,

b) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) vedia preukázateľne zistiť informácie o platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

§ 8

Prístup k databázam

(1) Osoba, ktorá spracováva v registri alebo v databáze údaje o spotrebiteľoch na účel posudzovania ich schopnosti splácania úverov17) a ktorá umožňuje prístup k údajom o spotrebiteľoch tretím osobám, je povinná umožniť veriteľom z iného členského štátu Európskej únie prístup k údajom o spotrebiteľoch za rovnakých a nediskriminačných podmienok, ako majú veritelia so sídlom v Slovenskej republike. Táto osoba je povinná zverejniť podmienky prístupu veriteľov k údajom o spotrebiteľoch spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup.

(2) Ak je žiadosť o spotrebiteľský úver zamietnutá na základe výsledku nahliadnutia do registra alebo do databázy údajov podľa odseku 1 alebo do obdobnej databázy v inom členskom štáte Európskej únie, veriteľ bezodkladne a bezplatne informuje spotrebiteľa o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu informáciu o použitej databáze.

§ 8a

Zoznam veriteľov a zoznam iných veriteľov

(1) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam veriteľov, ktorý obsahuje tieto údaje:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o veriteľa, ktorý je právnickou osobou, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo veriteľa, ak ho má pridelené, ak ide o veriteľa, ktorý je fyzickou osobou,

b) dátum právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov (ďalej len „povolenie“) a informáciu o povolenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov,

c) dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia a dátum zániku povolenia,

d) dátum zmeny zápisu veriteľa v zozname veriteľov s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v zozname veriteľov týka, a označenie zmeny údaja a

e) rozhodnutie podľa osobitného predpisu,17u)

f) dátum zápisu v zozname veriteľov a dátum zrušenia zápisu v zozname veriteľov.

(2) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam iných veriteľov, ktorý obsahuje tieto údaje:

a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo,

b) dátum právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované iným veriteľom spotrebiteľovi (ďalej len „povolenie pre iného veriteľa“),

c) dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia pre iného veriteľa a dátum zániku povolenia pre iného veriteľa,

d) dátum zmeny zápisu iného veriteľa v zozname iných veriteľov s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v zozname iných veriteľov týka, a označenie zmeny údaja a

e) rozhodnutie podľa osobitného predpisu,17u)

f) dátum zápisu v zozname iných veriteľov a dátum zrušenia zápisu v zozname iných veriteľov.

Informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere

§ 9

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona.18a)

(11) Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

(12) Všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(13) Ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.

(14) Akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov.18aa) Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu;18ab) na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.

(15) Platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 20 kalendárnych dní po kalendárnom mesiaci zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

(16) Spotrebiteľ má právo na základe písomnej žiadosti alebo elektronicky podanej žiadosti so zaručeným elektronickým podpisom požiadať veriteľa o výpočet odplaty18aa) jeho spotrebiteľského úveru. Žiadosť spotrebiteľa podľa prvej vety vybaví veriteľ bezplatne jedenkrát počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za každú ďalšiu žiadosť podanú podľa prvej vety môže veriteľ požadovať úhrady vo výške, ktorá nemôže prekročiť výšku účelne vynaložených nákladov spojených so zhotovením potvrdenia o výpočte odplaty, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním potvrdenia výpočtu odplaty spotrebiteľovi.

(17) Ak ide o zmluvu, ktorej súčasťou je spotrebiteľská zmluva, pri ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, veriteľ má povinnosť do predmetnej zmluvy uviesť

a) identifikáciu osoby, ktorá je vlastníkom a ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a

b) podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe v prospech spotrebiteľa, ak má spotrebiteľ takú možnosť.

(18) Veriteľ je povinný na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu jedno vyhotovenie fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru vrátane ich zmien za trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne. Za každú ďalšiu žiadosť o vyhotovenie fotokópie podľa prvej vety môže veriteľ požadovať úhrady vo výške, ktorá nemôže prekročiť výšku účelne vynaložených nákladov spojených so zhotovením fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s jeho odoslaním. Veriteľ na svojom webovom sídle zverejňuje aj všeobecné obchodné podmienky vrátane ich zmien.

(19) Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná z dôvodu podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a podľa osobitných predpisov18aa) a spotrebiteľovi vznikne povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie a osoba v neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.

§ 10

Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:

a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u),

b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,

c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

(2) Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o

a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,

b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania,

c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume,

d) novom zostatku,

e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,

f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období,

h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

(3) Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak.

§ 11

Dôsledky porušenia povinností

(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b)

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

(3) Ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

(4) Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

§ 12

Informácie o zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

(1) Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa o každej zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

(2) Ustanovenie odseku 1 a § 10 ods. 3 sa nepoužije, ak sa zmluvné strany v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnú, že informácia o zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru sa bude spotrebiteľovi poskytovať pravidelne prostredníctvom výpisu z účtu, ak zmenu úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzbe je povinný veriteľ sprístupniť na svojom webovom sídle a aj vo svojich prevádzkových priestoroch.

(3) Ak veriteľ nesplnil povinnosť podľa odseku 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa predčasné splatenie spotrebiteľského úveru.

§ 13

Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(1) Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ustanovenia osobitných predpisov19) o práve na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, začína lehota na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere plynúť od okamihu, keď spotrebiteľ tieto zmluvné podmienky obdržal.

(2) Oznámenie o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere zašle spotrebiteľ veriteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom veriteľovi. Lehota na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa považuje za dodržanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo v súlade s postupom uvedeným v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. u) zaslané najneskôr v posledný deň lehoty podľa odseku 1.

(3) Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom.

(4) Ak veriteľ alebo tretia osoba na základe zmluvy medzi treťou osobou a veriteľom poskytol službu súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, okamihom odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa odseku 1 zaniká aj táto zmluva. Veriteľ je povinný bezodkladne informovať tretiu osobu o tom, kedy k odstúpeniu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo.

§ 14

Zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú

(1) Spotrebiteľ je oprávnený zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať kedykoľvek s okamžitou platnosťou a bezplatne, ak sa zmluvné strany nedohodli na výpovednej lehote. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac.

(2) Veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať, ak je to dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace. Výpoveď veriteľ zašle spotrebiteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(3) Ak je to dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú, veriteľ môže z objektívnych dôvodov ukončiť spotrebiteľovi oprávnenie čerpať spotrebiteľský úver. Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o ukončení čerpania spotrebiteľského úveru a o jeho dôvodoch písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi vopred, alebo ak to nie je možné, veriteľ informuje o tom spotrebiteľa bezodkladne; to neplatí, ak poskytnutiu takejto informácie bránia ustanovenia osobitného predpisu20) alebo verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu.

§ 15

Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere

(1) Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

(2) Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok,

a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo

b) veriteľom je tretia osoba a

1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(3) Ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy o kúpe tovaru alebo poskytnutí služby a ak cena tovaru alebo služby je hradená plne alebo čiastočne spotrebiteľským úverom na základe zmluvy podľa odseku 1, zaniká tiež táto zmluva. Zánik tejto zmluvy nezakladá právo veriteľa alebo tretej osoby na uplatnenie akýchkoľvek sankcií voči spotrebiteľovi.

(4) Ak tovar alebo služby, na ktoré sa vzťahuje zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere, neboli dodané či poskytnuté alebo boli dodané či poskytnuté len čiastočne, alebo nie sú v súlade so zmluvou o ich dodaní či poskytnutí a spotrebiteľ uplatnil zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy,21) ale nebol zo strany predávajúceho alebo poskytovateľa služieb uspokojený, spotrebiteľ má právo uplatniť svoje nároky na peňažné plnenie u veriteľa.

(5) Ak došlo k zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účastí spotrebiteľa. Ak išlo o nevyžiadaný tovar, tak k takému vysporiadaniu postačí zánik zmluvy o kúpe tovaru bez toho, aby spotrebiteľ vrátil tovar predávajúcemu. Ak zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere zanikla a ak spotrebiteľ uhradil peňažné prostriedky veriteľovi pred zánikom zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere a oznámil veriteľovi písomne alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom veriteľovi zánik zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere z dôvodu odstúpenia od zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, veriteľ je povinný mu tieto peňažné prostriedky vrátiť najneskôr do 14 kalendárnych dní po doručení tohto oznámenia.

§ 16

Splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

(1) Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

(2) Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vrátane vydania potvrdení podľa odsekov 6 až 8.

(3) Výška náhrady nákladov podľa odseku 2 nemôže presiahnuť 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak obdobie medzi splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takej náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky splateného spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.

(4) Veriteľovi sa zakazuje požadovať náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ak

a) k splateniu došlo na základe poistnej zmluvy, ktorá má zaručiť splatenie spotrebiteľského úveru,

b) ide o povolené prečerpanie,

c) takéto splatenie spotrebiteľského úveru sa má uskutočniť v období, pre ktoré nie je úroková sadzba spotrebiteľského úveru fixná,

d) suma splátok splateného spotrebiteľského úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti za obdobie predchádzajúcich po sebe idúcich 12 mesiacov vrátane naposledy vykonanej splátky nepresahuje 10 000 eur alebo

e) splatenie spotrebiteľského úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti sa uskutoční v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

(5) Náhrada nákladov podľa odseku 2 nesmie presiahnuť výšku úroku, ktorý by spotrebiteľ zaplatil počas obdobia medzi splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom o úvere.

(6) Spotrebiteľ je oprávnený požiadať veriteľa o vydanie potvrdenia na účely posúdenia následkov čiastočného splatenia alebo úplného splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. Žiadosť podľa prvej vety nemusí mať písomnú formu. Veriteľ je povinný vydať spotrebiteľovi potvrdenie podľa prvej vety bezodkladne, v zložitých prípadoch najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia žiadosti podľa prvej vety. Ak po vydaní potvrdenia podľa prvej vety nedôjde k čiastočnému splateniu alebo úplnému splateniu spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, veriteľ má nárok na úhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s vydaním potvrdenia podľa prvej vety; to neplatí, ak veriteľ potvrdenie nevydal v lehote podľa predchádzajúcej vety. Potvrdenie podľa prvej vety musí obsahovať najmä

a) označenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej sa splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti týka,

b) identifikačné údaje veriteľa a spotrebiteľa v rozsahu údajov uvedených v § 9 ods. 2 písm. b) a c),

c) predpokladaný deň splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ktorým je deň uvedený spotrebiteľom v žiadosti podľa prvej vety alebo deň vydania potvrdenia podľa prvej vety, ak spotrebiteľ v žiadosti podľa prvej vety tento deň neuvedie alebo je deň vydania neskorší,

d) informáciu o výške sumy, ktorú má spotrebiteľ pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti veriteľovi zaplatiť s rozdelením na istinu, úrok a ďalšie náklady podľa odseku 2,

e) údaje o výške náhrady nákladov veriteľa podľa odseku 2 s uvedením všetkých predpokladov na jej výpočet vrátane informácie o tom, kedy nesmie veriteľ požadovať od spotrebiteľa náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa odseku 4,

f) informáciu o ďalších dôsledkoch splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti.

(7) Ak spotrebiteľ čiastočne splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti podľa odseku 1 a súčasne alebo následne požiada veriteľa o vydanie potvrdenia o následkoch splatenia vo vzťahu k zostávajúcej výške nesplateného spotrebiteľského úveru, veriteľ je povinný vydať toto potvrdenie bezodkladne, v zložitých prípadoch najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia žiadosti. Žiadosť podľa prvej vety nemusí mať písomnú formu. Potvrdenie podľa prvej vety musí obsahovať najmä

a) označenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej sa splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti týka,

b) identifikačné údaje veriteľa a spotrebiteľa v rozsahu údajov uvedených v § 9 ods. 2 písm. b) a c),

c) výšku náhrady nákladov podľa odseku 2 a spôsob jej určenia, ak veriteľ náhradu nákladov od spotrebiteľa požaduje,

d) informáciu o akejkoľvek zmene

1. počtu, frekvencie alebo výšky zostávajúcich splátok spotrebiteľského úveru, alebo

2. trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá vyplýva z čiastočného splatenia spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

e) informáciu o zostávajúcej výške nesplateného spotrebiteľského úveru ku dňu vydania potvrdenia podľa prvej vety.

(8) Spotrebiteľ, ktorý úplne splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, je oprávnený požiadať veriteľa o vydanie potvrdenia preukazujúceho skutočnosť, že spotrebiteľský úver bol splatený. Žiadosť podľa prvej vety nemusí mať písomnú formu. Veriteľ je povinný vydať spotrebiteľovi potvrdenie podľa prvej vety bezodkladne, v zložitých prípadoch najneskôr do siedmich pracovných dní od prijatia žiadosti podľa prvej vety, a to v rozsahu údajov podľa odseku 7 písm. a) až c).

(9) Potvrdenie podľa odsekov 6 až 8 musí mať písomnú formu a veriteľ ho je povinný vydať spotrebiteľovi v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(10) Ak sa strany nedohodli a ani spotrebiteľ neurčil inak, je dôsledkom čiastočného predčasného splatenia spotrebiteľského úveru skrátenie trvania zmluvy o úvere pri zachovaní výšky mesačných splátok, o čom je veriteľ povinný spotrebiteľa informovať pred čiastočným splatením spotrebiteľského úveru.

§ 17

(1) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

(2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

(3) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,21a) upravujúcich konkurzné konanie22) alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.

(4) Pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.8)

§ 18

Prekročenie

(1) Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

(2) Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o

a) prekročení,

b) výške prekročenej čiastky,

c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,

e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

(3) Na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka.

Ročná percentuálna miera nákladov

§ 19

Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

(1) Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

(2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

(3) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

(4) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(5) Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

(6) Opatrením,22i) ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.

Povolenie a ďalšie povinnosti veriteľov

§ 20

Povolenie

(1) Veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:

a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo

b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

(2) O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti o udelenie povolenia (ďalej len „žiadosť o povolenie“). Žiadosť o povolenie predkladá žiadateľ, ktorý chce poskytovať spotrebiteľské úvery (ďalej len „žiadateľ“). Žiadosť o zmenu povolenia predkladá žiadateľ, ktorý je veriteľom. Na konanie o udelení povolenia alebo o zmene povolenia sa vzťahuje osobitný predpis,22a) ak odseky 3 a 8 neustanovujú inak.

(3) Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti o povolenie a o žiadosti o zmenu povolenia najneskôr do troch mesiacov odo dňa podania úplnej žiadosti o povolenie podľa § 20a alebo § 20b.

(4) Povolenie môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať pred začatím poskytovania ­spo­trebiteľských úverov alebo ktoré musí dodržiavať pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Národná banka Slovenska žiadosť o povolenie zamietne, ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie niektorej z podmienok na udelenie povolenia podľa § 20a alebo § 20b. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o povolenie nesmú byť ekonomické potreby trhu.

(5) Povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa odseku 1 písm. a) Národná banka Slovenska udeľuje na neurčitý čas, ak nie je na základe žiadosti o povolenie takéto povolenie udelené na určitý čas. Povolenie je neprevoditeľné na inú fyzickú osobu alebo na inú právnickú osobu a neprechádza na právneho nástupcu. Tento veriteľ musí byť súčasne bezúhonný.

(6) Podmienky na udelenie povolenia je veriteľ povinný dodržiavať nepretržite počas celej doby platnosti povolenia. Veriteľ je povinný Národnú banku Slovenska písomne informovať o každej zmene a všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia bezodkladne po tom, ako sa o nich dozvedel. Tento veriteľ musí byť súčasne bezúhonný.

(7) Veriteľ je povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis podnikateľskej činnosti podľa tohto zákona do obchodného registra22b) na základe rozhodnutia o udelení povolenia do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď rozhodnutie o udelení povolenia nadobudlo právoplatnosť. Veriteľ je povinný predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia registrového súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.

(8) Na veriteľa, ktorý je bankou, zahraničnou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,17a) sa nevzťahujú odseky 1 až 7, § 8a, § 20a až 20e, § 23, § 24 ods. 2 až 7 a § 25f ods. 2, 3, 4 a 8.

§ 20a

(1) Na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti, na účely zápisu jednoduchej spoločnosti na akcie, na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na účely zápisu európskej spoločnosti do obchodného registra a musí preukázať splnenie týchto podmienok:

a) zriadenie dozornej rady,

b) splatenie peňažného vkladu do základného imania, najmenej 500 000 eur,

c) prehľadný a dôveryhodný pôvod20) peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných ­pro­striedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

d) odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo vedúceho organizačnej zložky žiadateľa,

e) vhodnosť právnickej osoby podľa odseku 15,

f) bezúhonnosť veriteľa,

g) vytvorenie systému na posúdenie schopnosti ­spo­trebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

h) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami; úzke väzby v rámci skupiny nebránia výkonu dohľadu nad veriteľom, ktorý je právnickou osobou,

i) právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu,

j) umiestnenie sídla alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

k) mať vytvorený reklamačný poriadok.

(2) Žiadosť o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,

b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady žiadateľa, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo vedúceho organizačnej zložky,

c) elektronickú adresu žiadateľa,

d) vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti žiadosti a jej príloh,

e) miesto a dátum vyhotovenia žiadosti s úradne osvedčeným podpisom fyzickej osoby oprávnenej konať za žiadateľa.

(3) Prílohou k žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) je

a) výpis z úradnej evidencie alebo úradného registra, ak je v niektorom z nich žiadateľ zapísaný, nie starší ako tri mesiace; ak je žiadateľ zapísaný do obchodného registra22b) alebo živnostenského registra,32c) výpis z tohto registra sa nepredkladá a namiesto toho žiadosť podľa odseku 2 musí obsahovať aj označenie registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný, a číslo a značku zápisu žiadateľa do tohto registra,

b) zakladateľská listina, informácia a preukázanie totožnosti podľa osobitného predpisu,32b) zakladateľská zmluva alebo spoločenská zmluva; táto listina alebo zmluva o žiadateľovi sa nepredkladá, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu,22ba)

c) doklad o pôvode peňažných vkladov vložených do základného imania žiadateľa a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

d) stručný odborný životopis, úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčená kópia alebo originál dokladu o odbornej praxi fyzickej osoby, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo vedúceho organizačnej zložky žiadateľa; ak ide o iné obdobné zahraničné vzdelanie,22ba) úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní musí obsahovať osvedčenie o tom, že ide o vzdelanie porovnateľné so vzdelaním podľa odseku 11,

e) údaje o fyzickej osobe, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ako aj kópie dokladu totožnosti a kópie rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti poskytnutých údajov; ak ide o cudzinca;22d) bezúhonnosť sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným výpisu z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu, alebo štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, a to dokladom nie starším ako tri mesiace a predloženým spolu s jeho úradne overeným prekladom do slovenského jazyka,

f) čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho útvaru vnútornej kontroly, vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly alebo vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, a čestné vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti dokladov podľa písmena d) s úradne osvedčeným podpisom navrhovanej osoby,

g) čestné vyhlásenie o vhodnosti žiadateľa podľa odseku 15,

h) opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 2 a 15 až 17,

i) opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov podľa odseku 19,

j) obchodný plán podľa odseku 21,

k) opis zamýšľaného využívania samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ak ich žiadateľ plánuje využívať,

l) program vlastnej činnosti povinnej osoby,22e)

m) grafické znázornenie a opis organizačnej štruktúry žiadateľa,

n) grafické znázornenie a opis vlastníckej štruktúry žiadateľa,

o) doklad o prehľadnosti skupiny s úzkymi väzbami,

p) vyhlásenie žiadateľa, že právne predpisy upravujúce problematiku úzkych väzieb v štáte, na ktorého území má skupina podľa odseku 1 písm. h) úzke väzby, nebránia výkonu dohľadu, ak je akcionárom alebo spoločníkom cudzinec22d) alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí,

q) návrh reklamačného poriadku a návrh vnútorných predpisov upravujúcich formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie,

r) rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu,22ea) ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané.

(4) Výška základného imania veriteľa nesmie na účely poskytovania spotrebiteľských úverov klesnúť pod sumu ustanovenú v odseku 1 písm. b) počas celej doby trvania platnosti povolenia.

(5) Ak veriteľ, ktorému bolo udelené povolenie ­po­skytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a), okrem poskytovania spotrebiteľských úverov vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť, Národná banka Slovenska je oprávnená požadovať založenie samostatnej obchodnej spoločnosti, ak činnosti nesúvisiace s poskytovaním spotrebiteľských úverov narúšajú alebo môžu narušiť finančnú stabilitu veriteľa alebo schopnosť orgánu dohľadu dohliadať, či veriteľ dodržiava všetky povinnosti ustanovené zákonom. Splnenie tejto podmienky môže Národná banka Slovenska uložiť veriteľovi aj pred začatím poskytovania spotrebiteľských úverov v súlade s § 20 ods. 4.

(6) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) je povinný vytvoriť systém vnútornej kontroly zodpovedajúcim zložitosti a rizikám vyplývajúcim z poskytovania ­spo­trebiteľských úverov.

(7) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) je povinný v rámci svojej organizačnej štruktúry vytvoriť samostatný nezávislý útvar zodpovedný za výkon vnútornej kontroly. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) môže namiesto vytvorenia útvaru vnútornej kontroly určiť vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly, ak to je primerané povahe, rozsahu a zložitosti jeho predmetu činnosti a rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov a ak preukázateľne prijal účinné stratégie a postupy podľa odseku 8.

(8) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) je povinný vnútorným predpisom upraviť podrobnosti o

a) systéme vnútornej kontroly a určiť vedúceho vnútornej kontroly alebo vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly,

b) vykonávaní kontrolných činností vrátane postupov na realizáciu opatrení na nápravu a určiť osoby, ktoré tieto činnosti budú vykonávať.

(9) Útvar vnútornej kontroly alebo vedúci zamestnanec zodpovedný za výkon vnútornej kontroly veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov veriteľa a skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému poskytovania spotrebiteľských úverov.

(10) U žiadateľa, ktorý je zahraničnou osobou, musí podmienku podľa odseku 1 písm. d) spĺňať vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby.

(11) Odbornou spôsobilosťou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a najmenej trojročnej praxe v oblasti bankovníctva alebo inej finančnej oblasti alebo ukončenie stredoškolského vzdelania s maturitou a získanie najmenej päťročnej praxe v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti.

(12) Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo za úmyselný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.22f) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov; ak ide o cudzinca,22d) bezúhonnosť sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným výpisu z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu, alebo štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, a to dokladom nie starším ako tri mesiace a predloženým spolu s jeho úradne overeným prekladom do slovenského jazyka. Na účely preukázania bezúhonnosti fyzickej osoby musia byť aj bez jej súhlasu písomne poskytnuté Národnej banke Slovenska údaje,22fa) ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov o dotknutej osobe, ako aj kópia dokladu totožnosti a kópia rodného listu dotknutej osoby na účely preverovania totožnosti dotknutej osoby a správnosti poskytnutých údajov; pritom na poskytovanie a preverovanie týchto údajov, na preverovanie totožnosti dotknutej osoby a na vyžiadanie, vydanie a zaslanie výpisov sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov22fb) s tým, že Národná banka Slovenska je príslušná podávať žiadosti o výpis z registra trestov.22fb)

(13) Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 12, preukázalo, že ide o veriteľa, ktorý je zapísaný do zoznamu veriteľov, alebo o osobu oprávnenú konať za veriteľa, súd to oznámi Národnej banke Slovenska.

(14) Dôveryhodnosťou sa na účely tohto zákona rozumie skutočnosť, že fyzická osoba

a) nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorému bolo odobraté povolenie podľa § 20c ods. 2 v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie alebo ktorému bola uložená sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,8) a to v období desiatich rokov, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím povolenia,

b) nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady a vedúceho zamestnanca u veriteľa alebo v inej finančnej inštitúcií, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,

c) nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky u veriteľa alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá sa dostala do úpadku,22g) na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takejto skutočnosti,

d) nemala v posledných desiatich rokoch na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom, uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť podľa § 23 ods. 3,

e) nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov22h) v oblasti finančného trhu,

f) nepôsobila vo funkcii štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho zamestnanca osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu a vedúceho organizačnej zložky veriteľa, ktorý v posledných piatich rokoch porušil povinnosť podľa osobitného predpisu.22ea)

(15) Za vhodnú právnickú osobu sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba,

a) ktorej nebolo odobraté povolenie alebo iné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti22ha) v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie,

b) na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz, nebola povolená reštrukturalizácia, nebolo potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, nebol na ňu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, nebolo voči nej zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ňu nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku,

c) ktorej v posledných desiatich rokoch nebola na základe právoplatného rozhodnutia nepreskúmateľného súdom uložená pokuta vyššia ako 50 % zo sumy, ktorú možno uložiť podľa § 23 ods. 2,

d) ktorej nebola na základe právoplatného rozhodnutia orgánu dozoru22hb) alebo orgánu dohľadu22hc)nepreskúmateľného súdom uložená sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,8) a to v období desiatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie,

e) ktorá v období piatich rokov pred podaním žiadosti o povolenie neporušila povinnosť podľa osobitného predpisu.22ea)

(16) Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, platobná inštitúcia a subjekty so sídlom alebo s ústredím mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti vrátane ich pobočiek umiest­nených na území Slovenskej republiky.

(17) Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou.

(18) Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie

a) priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,

b) právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby,

c) možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a)

1. na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom, alebo

2. na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo

d) možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo vplyv na riadenie právnickej osoby iným spôsobom.

(19) Opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov musí obsahovať postupy veriteľa

a) pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

b) pri podávaní žiadosti o spotrebiteľský úver,

c) pri schvaľovaní spotrebiteľského úveru, ktorých súčasťou je aj postup týkajúci sa uplatňovania limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, postup týkajúci sa uplatňovania limitu pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a postup týkajúci sa uplatňovania požiadaviek na spôsob a podmienky splácania spotrebiteľského úveru,

d) pri správe spotrebiteľského úveru a na účely kontroly schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

e) pri riešení nesplácania spotrebiteľského úveru,

f) pri poskytovaní spotrebiteľských úverov prostredníctvom samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného zákona,9)

g) pri výkone činnosti útvaru vnútornej kontroly alebo vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly veriteľa, ak ide o veriteľa podľa § 20a ods. 1 písm. a).

(20) Veriteľ je povinný dodržiavať a pravidelne prehodnocovať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

(21) Obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) obsahuje najmä predbežný rozpočet na prvé tri účtovné roky a preukázanie schopnosti veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) riadne poskytovať spotrebiteľské úvery.

(22) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) je povinný na účely dohľadu a na štatistické účely predkladať Národnej banke Slovenska bezplatne zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady o objeme poskytnutých spotrebiteľských úverov. Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných veriteľmi, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukázateľnosti alebo pravosti, veriteľ je povinný na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

§ 20b

(1) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. b) poskytuje ­spo­trebiteľské úvery v obmedzenom rozsahu, ak celkový objem ním poskytnutých spotrebiteľských úverov neprekročí 10 000 eur, ak odsek 7 neustanovuje inak.

(2) Na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b) musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti, na účely zápisu jednoduchej spoločnosti na akcie, na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na účely zápisu európskej spoločnosti do obchodného registra. Na udelenie povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. b) sa vzťahujú ustanovenia § 20a ods. 1 písm. a), c), d), f), g), j) a k) a ods. 3 písm. a) až f), h) a q) okrem ustanovení vzťahujúcich sa na útvar vnútornej kontroly.

(3) Na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b) musí žiadateľ, ktorý je fyzickou osobou, preukázať splnenie týchto podmienok:

a) spôsobilosť na právne úkony,

b) bezúhonnosť,

c) odbornú spôsobilosť,

d) dôveryhodnosť,

e) vytvorenie systému na posúdenie schopnosti ­spo­trebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

f) vlastné peňažné prostriedky na poskytovanie ­spo­trebiteľských úverov vo výške najmenej 5 000 eur a ďalšie peňažné prostriedky určené na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

g) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažných ­pro­striedkov na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

h) mať vytvorený reklamačný poriadok.

(4) Žiadosť o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko, rodné číslo, miesto podnikania a adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky žiadateľa, ktorý je právnickou osobou,

c) elektronickú adresu žiadateľa,

d) vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti žiadosti a jej príloh,

e) miesto a dátum vyhotovenia žiadosti s úradne osvedčeným podpisom žiadateľa alebo fyzickej osoby oprávnenej konať za žiadateľa.

(5) Prílohou k žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b) pre žiadateľa, ktorý je fyzickou osobou, je

a) čestné vyhlásenie o spôsobilosti žiadateľa na právne úkony,

b) údaje o žiadateľovi potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ako aj kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu žiadateľa na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti poskytnutých údajov; ak ide o cudzinca,22d) bezúhonnosť sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným výpisu z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu, alebo orgánom štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, a to dokladom nie starším ako tri mesiace a predloženým spolu s jeho úradne overeným prekladom do slovenského jazyka,

c) stručný odborný životopis žiadateľa s úradne osvedčenou kópiou dokladu o dosiahnutom vzdelaní a úradne osvedčenou kópiou dokladu o odbornej praxi,

d) čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti,

e) opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 2 a 15 až 17,

f) opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a ods. 19,

g) doklad o pôvode vlastných peňažných prostriedkov vo výške najmenej 5 000 eur vrátane dokladu o pôvode vlastných peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

h) návrh reklamačného poriadku a návrh vnútorných predpisov upravujúcich formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie,

i) rozhodnutie súdu podľa osobitného predpisu,22ea) ak takéto bolo proti žiadateľovi vydané.

(6) Celkový objem poskytnutých spotrebiteľských úverov podľa odseku 1 za posledných 12 kalendárnych mesiacov nesmie prekročiť sumu 10 000 eur, a to každých nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov. Kalendárny mesiac sa počíta od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca od začiatku poskytovania spotrebiteľských úverov. Do celkového objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov sa započítava len výška poskytnutého spotrebiteľského úveru dohodnutého v zmluve o spotrebiteľskom úvere bez odplaty. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. b) je povinný bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska deň začatia poskytovania spotrebiteľských úverov.

(7) Ak veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. b) celkovým objemom poskytnutých spotrebiteľských úverov prekročí sumu uvedenú v odseku 6, je povinný podať žiadosť o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) do 30 kalendárnych dní odo dňa prekročenia celkového objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov, inak mu povolenie zanikne podľa § 20c ods. 1 písm. e). Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto žiadosti.

(8) Veriteľ, ktorý celkovým objemom poskytnutých spotrebiteľských úverov prekročí sumu uvedenú v odseku 6, je po podaní žiadosti o povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) naďalej veriteľom s povolením poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b), ale nemôže poskytovať ­spo­trebiteľské úvery do právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a). Udelením povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a) povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b) zaniká.

(9) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. b) je povinný na účely dohľadu a na štatistické účely predkladať Národnej banke Slovenska bezplatne zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady o objeme poskytnutých spotrebiteľských úverov. Opatrením,22i) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných veriteľmi, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike, alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukázateľnosti alebo pravosti, veriteľ je povinný na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

§ 20c

Zánik a odobratie povolenia

(1) Povolenie zaniká

a) dňom zrušenia veriteľa, ktorý je právnickou osobou, z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia,22j)

b) dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok veriteľa alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konkurzného konania alebo zrušení konkurzu na majetok veriteľa pre nedostatok majetku podľa osobitného predpisu,17l)

c) dňom vrátenia povolenia Národnej banke Slovenska,

d) uplynutím lehoty uvedenej v § 20 ods. 7, ak veriteľ nepodal návrh na zápis podnikateľskej činnosti do obchodného registra,

e) posledným dňom mesiaca, v ktorom veriteľ prekročil povolený celkový objem poskytnutých spotrebiteľských úverov a nepodal žiadosť o povolenie podľa § 20b ods. 7,

f) veriteľovi, ktorý má udelené povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. b), ak mu Národná banka Slovenska udelí povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a).

(2) Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie veriteľovi, ak

a) bolo vydané na základe neúplných údajov uvedených v žiadosti o povolenie,

b) veriteľ v lehote 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti povolenia nezačal poskytovať spotrebiteľské úvery,

c) nastane závažná zmena podmienok rozhodujúcich pre udelenie povolenia,

d) veriteľ marí výkon dohľadu podľa § 23 a osobitného predpisu.22a)

(3) Národná banka Slovenska odoberie povolenie veriteľovi, ak

a) bolo vydané na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o povolenie,

b) sankcie uložené podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov22k) neviedli k náprave zistených nedostatkov u veriteľa,

c) veriteľ poruší rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie orgánu dohľadu súvisiace s činnosťou veriteľa,

d) veriteľ opakovane alebo závažne porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom.22k)

(4) Národná banka Slovenska zverejní zánik a odobratie povolenia vo Vestníku Národnej banky Slovenska a na svojom webovom sídle.

(5) Odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra.22b) Národná banka Slovenska zašle oznámenie o zániku povolenia alebo rozhodnutie o odobratí povolenia bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register.

§ 20d

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska

(1) Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na

a) voľbu alebo vymenovanie osôb veriteľa, ktorý je právnickou osobou, navrhovaných za členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, prokuristu, vedúceho organizačnej zložky a vedúceho útvaru vnútornej kontroly,

b) vrátenie povolenia,

c) zrušenie veriteľa, ktorý je právnickou osobou, z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia,22j)

d) nadobudnutie kvalifikovanej účasti u veriteľa, ktorý je akciovou spoločnosťou, jednoduchou spoločnosťou na akcie, spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo európskou spoločnosťou alebo na také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti, ktorým by podiel na základnom imaní veriteľa, ktorý je akciovou spoločnosťou, jednoduchou spoločnosťou na akcie, spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo európskou spoločnosťou, na hlasovacích právach u veriteľa, ktorý je akciovou spoločnosťou, jednoduchou spoločnosťou na akcie, spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo európskou spoločnosťou, dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo čím by sa tento veriteľ stal dcérskou spoločnosťou osoby, ktorá nadobúda takýto podiel v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,

e) zvýšenie základného imania.

(2) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 10 % podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania iného významného vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim takémuto podielu.

(3) Na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska

a) podľa odseku 1 písm. a) je potrebné splniť podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. d) a predložiť prílohy podľa § 20a ods. 3 písm. d), e) a f),

b) podľa odseku 1 písm. b) je potrebné predložiť doklady a písomné vyhlásenie veriteľa preukazujúce, že do termínu vrátenia povolenia splní všetky záväzky,

c) podľa odseku 1 písm. c) je potrebné predložiť rozhodnutie štatutárneho orgánu veriteľa o jeho navrhovanom zrušení a listinu, ktorá osvedčuje skutočnosti súvisiace so zrušením veriteľa,

d) podľa odseku 1 písm. d) je potrebné splniť podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. c), h) a i) a predložiť prílohy podľa § 20a ods. 3 písm. c), n), o) a p),

e) podľa odseku 1 písm. e) musia byť primerane splnené podmienky podľa § 20a ods. 1 písm. c) a ods. 4 a predložiť prílohy podľa § 20a ods. 3 písm. c).

(4) Žiadosť podľa odseku 1 písm. d) podávajú osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť u veriteľa. Predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 písm. d) možno vydať, len ak sa nepreukázalo, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu nadobúdateľom negatívne ovplyvní schopnosť veriteľa naďalej plniť povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(5) Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu do 30 kalendárnych dní od doručenia úplnej žiadosti.

(6) V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(7) Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý právny úkon urobený na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.

§ 20e

(1) Veriteľ je povinný viesť evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov, ktoré sa vzťahujú ku spotrebiteľským úverom.

(2) Evidenciou zmlúv a zmluvných dokumentov sa rozumie súhrn dokumentov vzťahujúcich sa k uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere, najmä

a) dokumenty obsahujúce informácie poskytnuté spo­trebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

b) zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich dodatky,

c) všeobecné obchodné podmienky vrátane ich zmien,

d) dokumenty obsahujúce informácie o posúdení a pre­ukázaní platobnej schopnosti spotrebiteľa a cenníky veriteľa,

e) reklamácie a spôsob ich vybavenia.

(3) Veriteľ je povinný viesť osobitnú evidenciu na účely preukazovania pôvodu peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

(4) Veriteľ je povinný viesť účtovníctvo pre oblasť poskytovania spotrebiteľských úverov oddelene.

(5) Veriteľ je povinný uchovávať evidenciu podľa odseku 1 najmenej päť rokov odo dňa zániku zmlúv alebo vyhotovenia zmluvných dokumentov, ktorých sa týka.

(6) Evidenciu podľa odseku 1 je veriteľ povinný uchovávať v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.

§ 21

(1) Veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

(2) Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.

(3) Za správnosť údajov podľa odseku 1 zodpovedá veriteľ.

(4) Rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(5) Ministerstvo, Národná banka Slovenska a nimi určená osoba sú na účely spracúvania údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch podľa odsekov 1 a 4 oprávnené spracúvať osobné údaje v súlade s osobitným predpisom32a) o veriteľoch, ak je veriteľom fyzická osoba, a o zodpovedných osobách veriteľov, ktoré predkladajú údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch podľa odsekov 1 a 4, a to v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, telefónne číslo a elektronická adresa; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.32b)

§ 22

Niektoré povinnosti finančných agentov spotrebiteľských úverov

(1) Finančný agent spotrebiteľského úveru je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi.

(2) Finančný agent je povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru prostredníctvom formulára pred sprostredkovaním spotrebiteľského úveru v písomnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, a to bezplatne, v dostatočnom časovom predstihu s poskytnutím jednoznačného a zrozumiteľného vysvetlenia. Vzor formulára s informáciami k sprostredkovaniu spotrebiteľského úveru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3) Ustanovenia osobitného zákona33) o sprostredkovaní v sektore poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov nie sú dotknuté.

§ 23

Dohľad

(1) Dohľad nad dodržiavaním povinností veriteľa podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska podľa osobitného predpisu,22a) ak odseky 2 až 10 neustanovujú inak.

(2) Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti veriteľa spočívajúce v nedodržaní podmienok určených v povolení, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených veriteľovi, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie vzťahujúcich sa na poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie spotrebiteľských úverov, je príslušná Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov

a) uložiť veriteľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,

b) uložiť veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, pokutu do 3 000 eur a pri opakovanom nedostatku alebo závažnom nedostatku až do 7 000 eur; veriteľovi, ktorý je právnickou osobou, pokutu do 150 000 eur a pri opakovanom nedostatku alebo závažnom nedostatku až do 500 000 eur,

c) uložiť veriteľovi povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,

d) obmedziť alebo pozastaviť veriteľovi výkon činnosti poskytovania spotrebiteľských úverov,

e) odobrať veriteľovi povolenie.

(3) Národná banka Slovenska je príslušná uložiť členovi štatutárneho orgánu veriteľa, členovi dozornej rady veriteľa, prokuristovi, vedúcemu vnútornej kontroly za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,33a) za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru celkových príjmov od veriteľa za predchádzajúci rok. Vedúcemu organizačnej zložky možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru celkových príjmov od veriteľa za predchádzajúci rok. Ak príslušná osoba poberala príjmy od veriteľa len časť predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou, je veriteľ povinný bezodkladne odvolať z funkcie.

(4) Ak Národná banka Slovenska má dôvodné podozrenie o neoprávnenom ponúkaní alebo poskytovaní spotrebiteľských úverov alebo iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom bez povolenia vyžadovaného týmto zákonom, Národná banka Slovenska na účely preskúmania tohto podozrenia je v súlade s osobitným predpisom22a) oprávnená od dotknutej osoby vyžiadať si informácie, výkazy a iné podklady a vysvetlenia určené Národnou bankou Slovenska.

(5) Dotknutá osoba podľa odseku 4 je povinná bezplatne, úplne, správne, pravdivo a včas predložiť Národnej banke Slovenska ňou vyžiadané informácie, výkazy a iné podklady a vysvetlenia, a to v požadovanej forme, podobe, štruktúre a termíne; Národná banka Slovenska je tiež oprávnená a dotknutá osoba je povinná umožniť Národnej banke Slovenska overiť si tieto informácie, výkazy a iné podklady a vysvetlenia priamo na mieste u dotknutej osoby. Na postup Národnej banky Slovenska a dotknutej osoby pri zisťovaní a preskúmavaní podozrenia o neoprávnenom ponúkaní alebo poskytovaní spotrebiteľských úverov alebo iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu,22a) pričom dotknutá osoba má povinnosti a postavenie dohliadaného subjektu podľa osobitného predpisu.22a)

(6) Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nemá udelené povolenie podľa tohto zákona, ponúka alebo poskytuje spotrebiteľské úvery alebo iné úvery alebo pôžičky spotrebiteľom, alebo že porušila povinnosť vyplývajúcu z odseku 5, uloží jej pokutu do 150 000 eur a pri opakovanom nedostatku alebo závažnom nedostatku až do 500 000 eur, ako aj opatrenia na odstránenie a nápravu zisteného protiprávneho stavu. Na konanie a rozhodovanie o uložení pokuty a opatrení na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu vo veci neoprávneného ponúkania a poskytovania spotrebiteľských úverov alebo iných úverov alebo pôžičiek spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.22a)

(7) Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, pokutu a iné sankcie podľa odsekov 2, 3 a 6 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Uložená pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

(8) Opatrenia na nápravu, pokutu a iné sankcie podľa odsekov 2, 3 a 6 možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Lehoty podľa prvej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného predpisu,33b) pričom od prerušenia začína plynúť nová lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu.33c)

(9) Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, pokuty alebo inej sankcie podľa odsekov 2, 3 a 6 prerokovať s veriteľom nedostatky v jeho činnosti. Veriteľ je povinný poskytnúť Národnej banke Slovenska požadovanú súčinnosť.

(10) Uložením sankcií podľa tohto zákona za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo za neoprávnené ponúkanie alebo poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.33d) Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu v oblasti spotrebiteľských úverov a iných úverov alebo pôžičiek pre spotrebiteľov zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, najmä pri neoprávnenom poskytovaní úverov, bez zbytočného odkladu to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.

(11) Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií predkladaných veriteľmi na účely dohľadu a na štatistické účely, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ alebo iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie. Veriteľ je povinný bezplatne predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukázateľnosti alebo pravosti, veriteľ je povinný na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

OSOBITNÉ USTANOVENIA O INÝCH ÚVEROCH A PÔŽIČKÁCH PRE SPOTREBITEĽOV

§ 24

Osobitné ustanovenia o iných veriteľoch

(1) Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

(2) Veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ak má povolenie ­po­skytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a).

(3) Iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

(4) Na iných veriteľov sa použijú primerane ustanovenia § 20c až 20e.

(5) Na udelenie povolenia pre iného veriteľa musí mať žiadateľ právnu formu akciovej spoločnosti, právnu formu jednoduchej spoločnosti na akcie, právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo právnu formu európskej spoločnosti alebo musí byť založený na účely zápisu akciovej spoločnosti, na účely zápisu jednoduchej spoločnosti na akcie, na účely zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo na účely zápisu európskej spoločnosti do obchodného registra a musí preukázať splnenie týchto podmienok:

a) zriadenie dozornej rady,

b) splatenie peňažného vkladu do základného imania, najmenej 100 000 eur,

c) odbornú spôsobilosť podľa § 20a ods. 11, bezúhonnosť podľa § 20a ods. 12 a dôveryhodnosť fyzickej osoby podľa § 20a ods. 14, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu a člena dozornej rady,

d) prehľadný a dôveryhodný pôvod20) peňažného vkladu do základného imania a ďalších peňažných ­pro­striedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

e) vhodnosť právnickej osoby podľa § 20a ods. 15,

f) bezúhonnosť iného veriteľa,

g) vytvorenie systému na posúdenie schopnosti ­spo­trebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

h) umiestnenie sídla alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

i) mať vytvorený reklamačný poriadok.

(6) Žiadosť o povolenie pre iného veriteľa musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,

b) informácia a preukázanie totožnosti podľa osobitného predpisu32b) fyzickej osoby, ktorá je členom štatutárneho orgánu, prokuristom a členom dozornej rady žiadateľa,

c) elektronickú adresu žiadateľa,

d) vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti žiadosti a jej príloh,

e) miesto a dátum vyhotovenia žiadosti s úradne osvedčeným podpisom fyzickej osoby oprávnenej konať za žiadateľa.

(7) Prílohou k žiadosti o povolenie pre iného veriteľa je

a) výpis z úradnej evidencie alebo z úradného registra, ak je v niektorom z nich žiadateľ zapísaný, nie starší ako tri mesiace; ak je žiadateľ zapísaný do obchodného registra22b) alebo živnostenského registra,32c) výpis z tohto registra sa nepredkladá a namiesto toho žiadosť podľa odseku 2 musí obsahovať aj označenie registra, do ktorého je žiadateľ zapísaný, a číslo a značku zápisu žiadateľa do tohto registra,

b) zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo spoločenská zmluva; táto listina alebo zmluva o žiadateľovi sa nepredkladá, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu,22ba)

c) doklad o pôvode peňažných vkladov vložených do základného imania žiadateľa a ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie spotrebiteľských úverov,

d) údaje o fyzickej osobe, ktorá je navrhnutá za člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo člena dozornej rady, potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ako aj kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti poskytnutých údajov; ak ide o cudzinca,22d) bezúhonnosť sa preukazuje dokladom o bezúhonnosti obdobným výpisu z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu, alebo orgánom štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava, a to dokladom nie starším ako tri mesiace a predloženým spolu s jeho úradne overeným prekladom do slovenského jazyka,

e) výpis z registra trestov20c) nie starší ako tri mesiace fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady; ak ide o cudzinca,20d) tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,

f) čestné vyhlásenie o dôveryhodnosti fyzickej osoby, ktorá je navrhovaná za člena štatutárneho orgánu, prokuristu a člena dozornej rady žiadateľa podľa § 20a ods. 14,

g) čestné vyhlásenie o vhodnosti žiadateľa podľa § 20a ods. 15,

h) opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 2 a 16 až 18,

i) opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a ods. 19,

j) návrh reklamačného poriadku a návrh vnútorných predpisov upravujúcich formu, spôsob prijatia, spôsob vybavenia a evidenciu reklamácie,

k) obchodný plán podľa § 20a ods. 21,

l) opis zamýšľaného využívania samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ak ich žiadateľ plánuje využívať,

m) grafické znázornenie a opis organizačnej štruktúry žiadateľa a

n) grafické znázornenie a opis vlastníckej štruktúry žiadateľa.

OSOBITNÉ USTANOVENIE O ÚVEROCH POSKYTOVANÝCH VLASTNÍKOM BYTOV A NEBYTOVÝCH PRIESTOROV

§ 24a

Na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov4a) a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.36)

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 24b

Spoločné ustanovenia

(1) Nikto nesmie v rámci svojho podnikania ponúkať ani poskytovať spotrebiteľské úvery bez povolenia ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), bankového povolenia alebo iného oprávnenia na vykonávanie bankových činnosti.37)

(2) Nikto nesmie v rámci svojho podnikania ponúkať ani poskytovať spotrebiteľom iné úvery a pôžičky,38) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, bez povolenia ani nad rozsah povolenia podľa § 20 ods. 1 písm. a), povolenia podľa § 24 ods. 3, bankového povolenia alebo iného oprávnenia na vykonávanie bankových činností.37)

§ 25

Prechodné ustanovenia

(1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

(2) Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

(3) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery k 11. júnu 2010 a chce poskytovať spotrebiteľský úver aj po tomto dni, je povinná zapísať sa do registra veriteľov podľa § 20 do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(4) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje úvery podľa § 24 k 11. júnu 2010 a chce poskytovať takýto úver aj po tomto dni, je povinná zapísať sa do podregistra iných veriteľov podľa § 24 ods. 2 do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(5) Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

§ 25a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá po 1. januári 2013 nie je iným veriteľom podľa § 2 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2013 a ktorá je k 1. januáru 2013 zapísaná v podregistri iných veriteľov, je povinná podať návrh na zrušenie tohto zápisu do 31. marca 2013.

(3) Po zrušení zápisu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska vráti osobe uvedenej v odseku 2 poplatok za návrh na zápis do podregistra iných veriteľov.

§ 25b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 10. júna 2013

(1) Zákaz podľa ustanovenia § 9 ods. 10 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, splatnú po 9. júni 2013.

(2) Ustanovenia § 16 ods. 4 písm. d) a e) sa prvýkrát uplatnia, ak sa splatenie spotrebiteľského úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti vykoná po 9. júni 2013.

§ 25c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014

(1) Konania o zápis do registra veriteľov neskončené k 1. júnu 2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.

(2) Ustanovenie § 9 ods. 9 sa uplatní na zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavierané po 30. septembri 2014.

(3) Veriteľ, ktorý je fyzickou osobou a ktorý k 1. júnu 2014 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo stredoškolské vzdelanie s maturitou, je povinný Národnej banke Slovenska najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnil. Ak veriteľ, ktorý je fyzickou osobou, Národnej banke Slovenska doplnenie vzdelania podľa prvej vety nepreukáže, stráca k 1. októbru 2021 oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov. Veriteľ, ktorý je právnickou osobu, musí podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa alebo stredoškolského vzdelania s maturitou spĺňať najneskôr k 31. októbru 2014, inak k 1. novembru 2014 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov.

(4) Podmienku praxe podľa § 20 ods. 2 písm. e) musí veriteľ spĺňať najneskôr k 31. máju 2016, inak k 1. júnu 2016 stratí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov.

(5) Podmienku podľa § 20 ods. 3 musí veriteľ zapísaný v registri veriteľov splniť najneskôr do 15. októbra 2014 a ak ide o nápravu a odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu podľa Občianskeho súdneho poriadku, do 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok; ustanovenie § 20 ods. 10 písm. g) platí rovnako. Ak veriteľ zapísaný v registri veriteľov Národnej banke Slovenska splnenie podmienky podľa § 20 ods. 3 v súlade s prvou vetou nepreukáže, stratí k 16. októbru 2014 alebo po uplynutí 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a Národná banka Slovenska zruší jeho zápis v registri veriteľov.

§ 25d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014

Ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014.

§ 25e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1) Kontrola začatá a neskončená Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. januárom 2015 nad veriteľmi, ktorými sú banky a pobočky zahraničných bánk, sa dokončí postupom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré pri tejto kontrole nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Konania začaté a právoplatne neskončené Slovenskou obchodnou inšpekciou pred 1. januárom 2015 nad veriteľmi, ktorými sú banky a pobočky zahraničných bánk, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

§ 25f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015

(1) Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.

(2) Veriteľ a iný veriteľ, ktorí poskytovali spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky k 1. aprílu 2015 podľa predpisu účinného do 31. marca 2015, môžu poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky najneskôr do 31. augusta 2015.

(3) Ak chcú veritelia uvedení v odseku 2 poskytovať spotrebiteľské úvery, úvery alebo pôžičky aj po 31. auguste 2015, sú povinní podať žiadosť o povolenie alebo žiadosť o povolenie pre iného veriteľa podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015, najneskôr do 31. mája 2015. Ak veritelia uvedení v odseku 2 nepodajú žiadosť o povolenie alebo žiadosť o povolenie pre iného veriteľa podľa prvej vety, ich zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom do 31. marca 2015 sa zruší k 31. augustu 2015.

(4) Veriteľom uvedeným v odseku 2 sa po udelení povolenia alebo povolenia pre iného veriteľa zruší zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom do 31. marca 2015. Inému veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý poskytoval úvery alebo pôžičky k 1. aprílu 2015 podľa predpisu účinného do 31. marca 2015, sa zruší k 31. augustu 2015 zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom do 31. marca 2015.

(5) Register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa § 20 v znení účinnom do 31. marca 2015 sa zverejňuje len do 31. augusta 2015 na webovom sídle Národnej banky Slovenska.

(6) Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca 2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.

(7) Ustanovenia § 7 ods. 3 až 14 a ods. 16 písm. b) časti vety za bodkočiarkou sa uplatnia na zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatvorených po 30. septembri 2015.

(8) Výkon kontroly začatý a neukončený pred 1. septembrom 2015 nad veriteľmi uvedenými v odseku 2 ukončí Slovenská obchodná inšpekcia podľa predpisov účinných do 31. marca 2015. Konania začaté Slovenskou obchodnou inšpekciou a právoplatne neukončené pred 1. septembrom 2015 sa ukončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2015. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. septembrom 2015, zostávajú zachované.

(9) Ak veriteľ uvedený v odseku 2, ktorý je fyzickou osobou a člen štatutárneho orgánu, prokurista a člen dozornej rady u veriteľa, ktorý je právnickou osobou, k 1. aprílu 2015 nemajú úspešne ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo stredoškolské vzdelanie s maturitou, sú povinní Národnej banke Slovenska najneskôr do 30. septembra 2021 preukázať, že si toto vzdelanie doplnili. Ak veriteľ, ktorý je fyzickou osobou a člen štatutárneho orgánu, prokurista a člen dozornej rady u veriteľa, ktorý je právnickou osobou, Národnej banke Slovenska doplnenie vzdelania podľa prvej vety nepreukážu, k 1. októbru 2021 im zanikne povolenie podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.

(10) Prax podľa § 20a ods. 11 musí veriteľ uvedený v odseku 2 preukázať najneskôr k 31. máju 2016, inak mu k 1. júnu 2016 zanikne povolenie podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.

§ 25g

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.33b)

§ 25h

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 25i

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017

(1) Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2017 sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. januárom 2017; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.

(2) Národná banka Slovenska je oprávnená zverejňovať na svojom webovom sídle súbor údajov, ktoré boli vedené v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery do 31. augusta 2015, a aj žiadateľom sprístupňovať údaje, ktoré boli vedené v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery do 31. augusta 2015, a to na účely zabezpečenia informovanosti a uľahčenia uplatňovania práv spotrebiteľov podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

(3) Ustanovením § 24b nie je dotknutá zodpovednosť za neoprávnené podnikanie podľa osobitných predpisov33d) pri poskytovaní spotrebiteľských úverov alebo pri poskytovaní iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, ku ktorému došlo bez zákonom vyžadovaného povolenia na ich poskytovanie v období pred 1. januárom 2017 alebo ku ktorému došlo bez zákonom vyžadovanej registrácie v období pred 1. septembrom 2015.

(4) Od 1. januára 2017 možno za neoprávnené ponúkanie a poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, uložiť len také opatrenie na nápravu zistených nedostatkov, pokutu a iné sankcie, aké umožňuje tento zákon v znení účinnom od 1. januára 2017, ak je to pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu priaznivejšie. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní alebo pri výkone dohľadu na mieste nastali pred 1. januárom 2017, zostávajú zachované.

§ 25j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018

(1) Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nadobudla práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred 23. decembrom 2015, má právo po dohode s veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou, zahraničnou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky previesť alebo postúpiť pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými najneskôr do 30. apríla 2019 na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky.

(2) Ustanovenie § 7 ods. 7 tretej vety sa prvýkrát použije na fyzickú osobu alebo na právnickú osobu, ktorej povolenie zaniklo alebo povolenie bolo odobraté po 30. apríli 2018, alebo ktorej povolenie podľa osobitného predpisu17aa) zaniklo alebo povolenie podľa osobitného predpisu17aa) bolo odobraté po 30. apríli 2018.

§ 25k

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020

Ustanovenia § 4 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú pri sprostredkovaní spotrebiteľského úveru poskytnutého po 31. decembri 2019.

Záverečné ustanovenia

§ 26

Zrušujú sa:

1. zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

3. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

§ 27

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

Čl. II

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 575/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 12 ods. 2 sa za slová „ak sa“ vkladajú slová „vyhotovia alebo“ a za slová „obrazové snímky“ sa vkladá čiarka a slovo „zvukové“.

2. V § 53 odsek 6 znie:

„(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.“.

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 1a sa vypúšťa.

4. § 53 sa dopĺňa odsekmi 10 až 13, ktoré znejú:

„(10) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.

(11) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.

(12) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si

a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,

b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.

(13) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,

c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.“.

5. Za § 53a sa vkladajú § 53b a 53c, ktoré znejú:

㤠53b

(1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

(2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť má dodávateľ, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 10.

§ 53c

Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“.

6. V deviatej časti sa za pätnástu hlavu vkladá šestnásta hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:

„ŠESTNÁSTA HLAVA

PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. júna 2010

§ 879m

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. júnom 2010 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája 2010, ak nie je ustanovené inak.“.

Čl. III

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z, zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z. a zákona č. 568/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 2 písm. a) sa slovo „účastí14)“ nahrádza slovami „účastí,14) ratingových agentúr,14a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„14a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).“.

2. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slovo „agentúr,14a)“ vkladajú slová „osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery14b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie:

„14b) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

3. Za § 80o sa vkladá § 80p, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠80p

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2010

(1) Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňovali vykonávanie činnosti ratingových agentúr, v tomto rozsahu dňom 7. júna 2010 zanikajú.

(2) Právnická osoba, ktorá je na základe živnostenského oprávnenia platného k 6. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,14a) ktoré od 7. júna 2010 už nie sú živnosťou, je oprávnená tieto činnosti vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti tejto právnickej osoby o registráciu podľa osobitného predpisu o ratingových agentúrach,49) ak táto právnická osoba podá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o ratingových agentúrach.49) Ak právnická osoba nepodá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,49) oprávnenie na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach14a) jej zaniká uplynutím lehoty na podanie žiadosti o registráciu podľa osobitného predpisu o ratingových agentúrach.49)

(3) Fyzickej osobe, ktorá je na základe živnosti platnej k 6. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach,14a) ktoré od 7. júna 2010 už nie sú živnosťou, zaniká dňom 7. septembra 2010 oprávnenie na vykonávanie činností upravených v osobitnom predpise o ratingových agentúrach.14a)“.

4. Za § 80p sa vkladá § 80r, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠80r

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 11. júna 2010

(1) Živnostenské oprávnenia, ktoré umožňovali poskytovanie spotrebiteľských úverov, v tomto rozsahu dňom 11. júna 2010 zanikajú.

(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je na základe živnostenského oprávnenia platného k 10. júnu 2010 držiteľom oprávnenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov upravených v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch,14b) ktoré od 11. júna 2010 už nie sú živnosťou, je oprávnená tieto činnosti vykonávať až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu tejto osoby na registráciu podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch,50) ak táto osoba podá žiadosť o registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch.50) Ak dotknutá osoba nepodá návrh na registráciu v lehote ustanovenej v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch,50) oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov upravených v osobitnom predpise o spotrebiteľských úveroch14b) jej zaniká uplynutím lehoty na podanie návrhu na registráciu podľa osobitného predpisu o spotrebiteľských úveroch.50)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 49 a 50 znejú:

„49) Čl. 14 až 20, 22 a 40 nariadenia (ES) č. 1060/2009.

50) § 20 a § 26 ods. 3 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. IV

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 5 sa dopĺňa písmenom r), ktoré znie:

„r) základným bankovým produktom bankový produkt obsahujúci tieto bankové služby súvisiace s bežným účtom13c):

1. zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro,

2. vykonávanie týchto platobných operácií:

2a. vklad finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro na bežný účet,

2b. výber finančných prostriedkov v hotovosti v mene euro z bežného účtu,

2c. bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z bežného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb v mene euro

2ca. úhradou vrátane trvalého príkazu na úhradu,

2cb. inkasom vrátane trvalého príkazu na inkaso,

3. vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty,

4. zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13c znie:

„13c) § 708 Obchodného zákonníka.“.

2. V § 6 ods. 16 písm. f) a § 33 ods. 20 písm. c) sa slovo „a“ nahrádza slovom „alebo“.

3. Za § 27b sa vkladá § 27c, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠27c

Poskytovanie základného bankového produktu

(1) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť spotrebiteľovi27f) bankové služby v rozsahu základného bankového produktu, ak

a) spotrebiteľ podá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomnú žiadosť o poskytnutie základného bankového produktu,

b) banka alebo pobočka zahraničnej banky zriadi spotrebiteľovi bežný účet,13c)

c) banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú tieto bankové služby v rámci svojho podnikania a

d) banka a pobočka zahraničnej banky už poskytujú aspoň dve bankové služby súvisiace s bežným účtom v rámci jedného obchodu.

(2) Spotrebiteľ môže vykonávať platobné operácie podľa § 5 písm. r) druhého bodu prostredníctvom

a) platobnej karty alebo

b) miesta, kde banka alebo pobočka zahraničnej banky vykonáva svoju činnosť.

(3) Spotrebiteľ môže vykonávať platobné operácie podľa § 5 písm. r) bodu 2c. prostredníctvom internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

(4) Náležitosti žiadosti o poskytnutie základného bankového produktu sú meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu žiadateľa o poskytnutie základného bankového produktu.

(5) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v rámci základného bankového produktu poskytnúť platobné operácie v mene euro v rozsahu a spôsobom ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

(6) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu základných bankových produktov najmenej v rozsahu údajov uvedených v odseku 4 vrátane informácie o začatí a ukončení poskytovania základného bankového produktu spotrebiteľovi.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27f znie:

„27f) § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.“.

4. V 28 ods. 1 písm. a) sa odkaz 27a nahrádza odkazom 27g.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27g znie:

„27g) § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z.“.

5. V § 33 ods. 1 prvá veta znie: „Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko a na jeho zmenu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.“.

6. V § 33 ods. 11 písm. a) sa slová „územným celkom, obciam“ nahrádzajú slovami „vyšším územným celkom alebo obciam“.

7. V § 33 ods. 12 písm. a) sa slová „územným celkom a obciam“ nahrádzajú slovami „vyšším územným celkom alebo obciam“.

8. V § 33 odsek 19 znie:

„(19) Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až d) môže banka používať vlastné odhady pravdepodobnosti zlyhania, vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska. Hodnoty rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, sa vypočítajú podľa § 33b. Ak pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika, spĺňajú kritériá pre spôsob priraďovania rizikových váh pre ne a banka má informácie o všetkých podkladových expozíciách podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika, banka preskúma tieto podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa § 33.“.

9. V § 33 ods. 20 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) na kapitálové pohľadávky, ktoré vznikli podľa osobitných predpisov na podporu určitých hospodárskych odvetví poskytujúcich banke významné dotácie na investovanie a ktoré zahŕňajú dohľad orgánu verejnej moci a obmedzenia kapitálových investícií, a to do celkovej hodnoty 10 % zo súčtu základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky,“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

10. V § 33 ods. 23 sa na konci pripája táto veta: „Na účely odseku 20 sa dopad na veľkosť kreditného rizika pre triedu kapitálové pohľadávky posudzuje ako významný, ak ich celková hodnota, okrem kapitálových pohľadávok, ktoré vznikli podľa osobitných predpisov v prípadoch uvedených v odseku 20 písm. f), presahuje v priemere za predchádzajúci rok výšku 10 % vlastných zdrojov banky; ak je počet týchto kapitálových pohľadávok menší než 10 individuálnych podielov, táto percentuálna výška je 5 % vlastných zdrojov banky.“.

11. V § 33 ods. 25 písmeno f) znie:

„f) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas a jeho zmenu podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané k žiadosti,“.

12. V § 33d ods. 8 písmeno b) znie:

„b) schvaľuje použitie a zmenu príslušných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pri pokročilom prístupe merania,“.

13. V § 33e ods. 4 písm. e) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a slovom „ktorého“, vypúšťa sa slovo „hlásenia“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v takom prípade sa odsek 3 nepoužije.“.

14. V § 37 odsek 11 znie:

„(11) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré majú povinnosť uverejniť, neuverejnia z dôvodu, že ich považujú za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné, a to v termínoch, v ktorých mali povinnosť príslušné informácie zverejniť.“.

15. V § 38 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou znie: „Národná banka Slovenska36) vedie register bankových úverov a záruk (ďalej len „register“), ktorý obsahuje údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa odseku 1 a Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;37aa)“.

16. V § 38 ods. 5 sa slová „oznamovania údajov podľa odseku 1, rozsah a spôsob poskytovania údajov podľa odseku 3“ nahrádzajú slovami „poskytovania údajov do registra a údajov z registra“ a vypúšťajú sa slová „oznamovaných a“.

17. V § 84 ods. 2 poslednej vete sa slová „štátna prémia“ nahrádzajú slovami „štátny príspevok“.

18. V § 85a ods. 2 poslednej vete sa slová „štátna prémia“ nahrádzajú slovami „štátny príspevok pre mladých“.

19. V § 87 ods. 2 prvej vete sa za slovo „osobe“ vkladajú slová „v lehotách, spôsobom a za podmienok dohodnutých s ministerstvom“.

20. V § 87 ods. 2 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

„h) obdobie preradenia pohľadávky z hypotekárneho úveru z dôvodu omeškania poberateľa hypotekárneho úveru,“.

Doterajšie písmená h) až j) sa označujú ako písmená i) až k).

21. V § 87 ods. 4 prvej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 3“.

22. V § 88a ods. 3 písm. b) sa slová „v rovnakej výške, ako určí štátny príspevok pre mladomanželov podľa odseku 2, najmenej však o 1,5 %,“ nahrádzajú slovami „vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov určeného podľa odseku 2,“.

23. V § 88d ods. 2 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:

„h) obdobie preradenia pohľadávky z mladomanželského úveru podľa § 88b ods. 4,“.

Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno i).

24. V § 91 ods. 5 sa na konci pripája táto veta:

„Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 je možné po dohode s bankou a pobočkou zahraničnej banky podávať aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu alebo iného písomne dohodnutého spôsobu overovania totožnosti žiadateľa; v takom prípade rozhodnutie súdu o poverení alebo ustanovení nie je potrebné predkladať.“.

25. § 91 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:

„(9) Správu podľa odseku 4 môže banka a pobočka zahraničnej banky podať aj elektronickými prostriedkami.“.

26. V § 92a ods. 3 druhej vete sa pred slovo „agentúre“ vkladá slovo „a“ a na konci vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „informácie zo spoločného bankového registra o spotrebiteľoch sa za rovnakých podmienok ako bankám a pobočkám zahraničných bánk sprístupnia aj iným osobám vymedzeným osobitným zákonom.87c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 87c znie:

„87c) § 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

27. Za § 122k sa vkladá § 122l, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠122l

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2010

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné začať poskytovať základný bankový produkt do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 27c ods. 5.“.

Čl. V

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 213/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 6 ods. 6 sa slová „obchodníka s cennými papiermi“ nahrádzajú slovami „poskytovateľa investičnej služby“.

2. V § 28 sa odsek 3 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:

„l) navrhovateľ podľa § 118i ods. 1, ktorému Národná banka Slovenska udelila súhlas na uplatnenie práva výkupu podľa § 118i ods. 4.“.

3. V § 73f ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Séria obchodov, z ktorých každý je vhodný, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.“.

4. V § 74a ods. 4 úvodnej vete sa slová „odseku 1 alebo 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. a) alebo odseku 2“.

5. V § 74a ods. 4 písm. e) sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a slovom „ktorého“, vypúšťa sa slovo „hlásenia“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v takom prípade sa odsek 3 nepoužije.“.

6. § 74b sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Obchodník s cennými papiermi je povinný písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné, a to v termínoch, v ktorých mal povinnosť príslušné informácie zverejniť.“.

7. V § 91 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na osobitných účtoch vedených v Štátnej pokladnici“.

8. V § 91 ods. 5 písm. a) sa slová „jedného roka“ nahrádzajú slovami „troch rokov“.

9. V § 99 ods. 4 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) evidovať zaknihované zahraničné cenné papiere vydané alebo vydávané Európskou centrálnou bankou alebo Európskou centrálnou bankou v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska, ako aj zabezpečovať s tým súvisiace činnosti a služby centrálneho depozitára; vedenie tejto evidencie sa spravuje týmto zákonom, osobitnými predpismi,89a) prevádzkovým poriadkom centrálneho depozitára a zmluvou uzavretou medzi centrálnym depozitárom a Európskou centrálnou bankou alebo medzi centrálnym depozitárom a Národnou bankou Slovenska,“.

Doterajšie písmená f) až j) sa označujú ako písmená g) až k).

Poznámka pod čiarou k odkazu 89a znie:

„89a) Napríklad čl. 3 ods. 3.1 prvá zarážka, čl. 9 ods. 9.2, čl. 12 ods. 12.1, čl. 34 ods. 34.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 115, 9. 5. 2008).“.

10. V § 103 ods. 2 sa za písmeno r) vkladá nové písmeno s), ktoré znie:

„s) spôsob a postup evidencie zaknihovaných zahraničných cenných papierov vydaných alebo vydávaných Európskou centrálnou bankou alebo Európskou centrálnou bankou v súčinnosti s Národnou bankou Slovenska [§ 99 ods. 4 písm. f)],“.

Doterajšie písmená s) a t) sa označujú ako písmená t) a u).

11. § 129 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt je povinný dodržiavať schválený prospekt investícií.“.

12. V § 132d ods. 1 druhej vete sa slovo „vestníku“ nahrádza slovami „svojom vestníku107)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 107 znie:

„107) § 37 ods. 1 písm. f) zákona č. 747/2004 Z. z.“.

13. Za § 132n sa vkladá § 132o, ktorý znie:

㤠132o

Ratingové agentúry

(1) Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k ratingovým agentúram podľa osobitného predpisu107ca)je Národná banka Slovenska.

(2) Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov pri vykonávaní oprávnení podľa odseku 1 v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.107ca)

(3) Ratingové agentúry a osoby žiadajúce o registráciu podľa osobitného predpisu107ca)sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.107ca)

(4) Na konanie a rozhodovanie o registrácii ratingovej agentúry sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,20) ak osobitný predpis neustanovuje inak.107ca)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 107ca znie:

„107ca) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).“.

14. V § 135 ods. 1 sa za slovo „fondu,“ vkladajú slová „ratingovej agentúry,“.

15. V § 144 ods. 4 úvodnej vete sa za slovo „spriaznenou“ vkladá čiarka a slová „ratingovej agentúry“.

16. V § 144 sa odsek 4 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:

„d) prijať opatrenia podľa osobitného predpisu,111a)

e) uložiť ratingovej agentúre sankcie podľa odseku 1 písm. e).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 111a znie:

„111a) Čl. 24 a 25 nariadenia (ES) č. 1060/2009.“.

17. V § 147 odseky 2 a 3 znejú:

„(2) Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu nad obchodníkom s cennými papiermi, ak obchodník s cennými papiermi udržiava svoje vlastné zdroje na úrovni nižšej ako 50 % súčtu hodnôt zodpovedajúcich požiadavkám na vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi podľa § 74.

(3) Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi ohrozujú jeho bezpečné fungovanie alebo ohrozujú práva alebo právom chránené záujmy jeho klientov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období je strata obchodníka s cennými papiermi prevyšujúca 30 % z jeho základného imania alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti obchodníka s cennými papiermi.“.

Čl. VI

Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 22/2004 Z. z., zákona č. 451/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 646/2005 Z. z. a zákona č. 648/2007 Z. z. sa mení takto:

V § 2 písmeno i) znie:

„i) dodržiavanie povinností ustanovených osobitným zákonom,9)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VII

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 519/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 2 sa slovo „zákonov1)“ nahrádza slovom „predpisov1)“ .

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa na konci pripájajú tieto citácie:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L. 302, 17. 11. 2009), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9. 10. 2009).“.

3. V § 1 ods. 3 písm. a) sa za slová „pobočkami zahraničných platobných inštitúcií“ vkladá čiarka a slová „ratingovými agentúrami“.

4. V § 1 ods. 3 písm. b) sa slová „rovnako ako pri dohľade na mieste“ nahrádzajú slovami „podľa tohto zákona“.

5. V § 1 ods. 3 písm. g) sa slovo „zákonov1)“ nahrádza slovom „predpisov1b)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:

„1b) Napríklad § 20 a 21 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

6. V § 5 odsek 2 znie:

„(2) Vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom16)rozhoduje o postupe útvaru dohľadu nad finančným trhom pri plnení úloh tohto útvaru a prijíma a podpisuje rozhodnutia v prvom stupni za útvar dohľadu nad finančným trhom, ak zákon neustanovuje inak. Organizačné usporiadanie, zásady riadenia a podrobnejšie vymedzenie a rozčlenenie úloh útvaru dohľadu nad finančným trhom určí organizačný poriadok Národnej banky Slovenska.17)“.

7. V § 7 odsek 4 znie:

„(4) Osoba poverená výkonom dohľadu, na ktorú sa vzťahuje námietka zaujatosti z dôvodov uvedených v odseku 1, nesmie do rozhodnutia o jej vylúčení z dohľadu na mieste alebo zamietnutí námietky zaujatosti vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade na mieste, priebežný protokol ani čiastkový protokol. Osoba poverená výkonom dohľadu, proti ktorej smeruje námietka zaujatosti podaná dohliadaným subjektom, je bezodkladne povinná písomne sa vyjadriť k obsahu podanej námietky zaujatosti a toto písomné vyjadrenie predložiť tomu, kto je príslušný rozhodnúť o námietke zaujatosti.“.

8. § 36 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie podľa osobitného predpisu43a) register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a podregister iných veriteľov poskytujúcich iné ako spotrebiteľské úvery.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 43a znie:

„43a) § 20 a 24 zákona č. 129/2010 Z. z.“.

Čl. VIII

Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 4 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

„(12) Povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 veriteľom podľa osobitného zákona15a) sa považuje za splnenú, ak ich veriteľ alebo finančný agent15b) poskytol v rozsahu informácií uvedených vo formulári podľa osobitného zákona.15c)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 15b a 15c znejú:

„15b) § 7 a 8 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15c) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. X

Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 2 písm. b) sa za slová „finančnému agentovi“ vkladá čiarka a slová „finančnému sprostredkovateľovi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, viazanému investičnému agentovi“.

2. V § 1 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i) finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo, ktoré nie je vykonávané za peňažnú odplatu alebo za nepeňažnú odmenu.“.

3. V § 1 ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

4. V § 4 písm. a) piatom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a spotrebiteľských úverov14a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„14a) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

5. V § 4 písm. b) sa za slová „inštitúcia elektronických peňazí,15)“ vkladajú slová „zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,“.

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„15) Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

7. Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie:

„16) Zákon č. 129/2010 Z. z.“.

8. V § 4 písm. c) sa vypúšťa slovo „písomná“.

9. V § 4 písm. e) sa slová „pobyt alebo“ nahrádzajú slovami „pobyt a“.

10. V § 6 ods. 1 a § 10 ods. 1 sa slová „sídlom alebo miestom podnikania“ nahrádzajú slovami „sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky“.

11. V § 6 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu.“.

12. § 6 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Finančný agent je oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie len pre finančnú inštitúciu, ktorá je oprávnená vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky.“.

13. V § 8 sa za slovo „vykonávajúcou“ vkladá slovo „len“.

14. V § 9 ods. 1 prvej vete a druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia“.

15. V § 9 ods. 2 sa odkaz 16 nahrádza odkazom 22a.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

„22a) Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

16. V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Finančným poradcom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu.“.

17. V § 11 ods. 2 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „15“.

18. V § 14 ods. 5, 6 a 9, § 15 ods. 4, 5 a 7, § 16 ods. 1, ods. 4 úvodnej vete, ods. 6 a 7 sa slová „piatich pracovných“ nahrádzajú slovami „desiatich kalendárnych“.

19. V § 14 ods. 2 sa za slová „finančná inštitúcia“ vkladajú slová „so sídlom alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky“ a vypúšťajú sa slová „alebo finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia“.

20. V § 14 odsek 10 znie:

„(10) Národná banka Slovenska do 30 dní odo dňa zaslania podmienok vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva v sektore poistenia alebo zaistenia na území Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 2 zapíše finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri podľa § 13.“.

21. § 14 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

„(12) Národná banka Slovenska na základe písomnej žiadosti navrhovateľa pridelí pred predložením prvého návrhu na zápis navrhovateľovi prihlasovacie meno a heslo na účely elektronického predkladania návrhov na zápis, návrhov na zmenu zápisu a návrhov na zrušenie zápisu.“.

22. V § 16 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „alebo časť podniku“ a slová „boli predané“ sa nahrádzajú slovami „bol predaný“.

23. V § 16 ods. 2 písm. e) sa slovo „15“ nahrádza slovom „30“.

24. V § 16 ods. 2 písmeno f) znie:

„f) navrhovateľ nesplnil povinnosť uloženú Národnou bankou Slovenska podľa § 39 ods. 1 písm. g),“.

25. V § 16 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Za správnosť a úplnosť údajov v návrhu na zrušenie zápisu zodpovedá navrhovateľ.“.

26. V § 16 ods. 8 sa slovo „takýto“ nahrádza slovom „tento“.

27. V § 16 ods. 11 sa za slová „štruktúru registračného čísla“ vkladá čiarka a slová „spôsob predkladania návrhu na zápis, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu“.

28. § 17 vrátane nadpisu znie:

㤠17

Evidované údaje a zverejňované údaje

(1) Evidovanými údajmi v zozname samostatných finančných agentov sú:

a) registračné číslo,

b) registračné číslo v registri vedenom v oblasti sprostredkovania poistenia, sprostredkovania zaistenia, sprostredkovania investičných služieb a sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia Národnou bankou Slovenska do 31. decembra 2009, ak boli pridelené,

c) číslo rozhodnutia o udelení príslušného povolenia podľa § 18,

d) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

e) meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

f) meno, priezvisko a dátum narodenia člena štatutárneho orgánu zodpovedného za vykonávanie finančného sprostredkovania, ak ide o právnickú osobu,

g) meno a priezvisko vedúceho zamestnanca a dátum začiatku vykonávania jeho funkcie, ak samostatný finančný agent má vedúceho zamestnanca,

h) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie, a to pre každý sektor osobitne,

i) dôvod zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie, a to pre každý sektor osobitne,

j) názvy iných členských štátov, na ktorých území je samostatný finančný agent oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie, ak ide o samostatného finančného agenta, ktorý vykonáva finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia podľa § 20,

k) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie na území iných členských štátov v sektore poistenia alebo zaistenia, a to pre každý členský štát osobitne,

l) obchodné meno a identifikačné číslo každej finančnej inštitúcie, s ktorou má samostatný finančný agent uzavretú zmluvu podľa § 7,

m) dátum začatia a dátum ukončenia platnosti každej zmluvy podľa § 7,

n) dátum každého absolvovania osobitného finančného vzdelávaniasamostatného finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu, alebo každého absolvovania osobitného finančného vzdelávania štatutárneho orgánu samostatného finančného agenta alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca samostatného finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, a to pre každý sektor osobitne; vedúcim zamestnancom sa na účely tohto zákona rozumie zamestnanec finančného agenta alebo zamestnanec finančného poradcu zodpovedný za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva,

o) dátum každého úspešného vykonania odbornej skúšky samostatného finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu, alebo každého úspešného vykonania odbornej skúšky štatutárneho orgánu samostatného finančného agenta alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca samostatného finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, a to pre každý sektor osobitne,

p) dátum zmeny zápisu v registri s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v registri týka.

(2) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu samostatných finančných agentov údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až e) okrem rodného čísla a údaje uvedené v odseku 1 písm. h), j) a p).

(3) Evidovanými údajmi v zozname viazaných finančných agentov sú:

a) registračné číslo,

b) registračné číslo v registri vedenom v oblasti sprostredkovania poistenia, sprostredkovania zaistenia, sprostredkovania investičných služieb a sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia Národnou bankou Slovenska do 31. decembra 2009, ak boli pridelené,

c) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

d) meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

e) meno, priezvisko a dátum narodenia člena štatutárneho orgánu zodpovedného za vykonávanie finančného sprostredkovania, ak ide o právnickú osobu,

f) meno a priezvisko vedúceho zamestnanca a dátum začiatku vykonávania jeho funkcie, ak viazaný finančný agent má vedúceho zamestnanca,

g) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo navrhovateľa, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

h) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie, a to pre každý sektor osobitne; ak ide o sektor poistenia alebo zaistenia, tieto údaje sa evidujú osobitne pre životné poistenie a pre neživotné poistenie,

i) názvy iných členských štátov, na ktorých území je viazaný finančný agent oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie, ak ide o viazaného finančného agenta, ktorý vykonáva finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia podľa § 20,

j) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie na území iných členských štátov v sektore poistenia alebo zaistenia, a to pre každý členský štát osobitne,

k) dátum zmeny zápisu v registri s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v registri týka.

(4) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu viazaných finančných agentov údaje uvedené v odseku 3 písm. a), b), obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a názov obce, v ktorej má viazaný finančný agent sídlo alebo umiestnenie organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a názov obce, v ktorej má viazaný finančný agent trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu, a údaje uvedené v odseku 3 písm. h), i) a k).

(5) Evidovanými údajmi v zozname podriadených finančných agentov sú:

a) registračné číslo,

b) registračné číslo v registri vedenom v oblasti sprostredkovania poistenia, sprostredkovania zaistenia, sprostredkovania investičných služieb a sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia Národnou bankou Slovenska do 31. decembra 2009, ak boli pridelené,

c) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

d) meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

e) meno, priezvisko a dátum narodenia člena štatutárneho orgánu zodpovedného za vykonávanie finančného sprostredkovania, ak ide o právnickú osobu,

f) meno a priezvisko vedúceho zamestnanca a dátum začiatku vykonávania jeho funkcie, ak podriadený finančný agent má vedúceho zamestnanca,

g) registračné číslo navrhovateľa,

h) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie, a to pre každý sektor osobitne,

i) názvy iných členských štátov, na ktorých území je podriadený finančný agent oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie, ak ide o podriadeného finančného agenta, ktorý vykonáva finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia podľa § 20,

j) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie na území iných členských štátov v sektore poistenia alebo zaistenia, a to pre každý členský štát osobitne,

k) dátum zmeny zápisu v registri s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v registri týka.

(6) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu podriadených finančných agentov údaje podľa odseku 5 písm. a), b), obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a názov obce, v ktorej má podriadený finančný agent sídlo alebo umiestnenie organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo meno, priezvisko a názov obce, v ktorej má podriadený finančný agent trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu, a údaje uvedené v odseku 5 písm. h), i) a k).

(7) Evidovanými údajmi v zozname finančných poradcov sú:

a) registračné číslo,

b) registračné číslo v registri vedenom v oblasti sprostredkovania poistenia, sprostredkovania zaistenia, sprostredkovania investičných služieb a sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia Národnou bankou Slovenska do 31. decembra 2009, ak boli pridelené,

c) číslo rozhodnutia o udelení príslušného povolenia podľa § 18,

d) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

e) meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

f) meno, priezvisko a dátum narodenia člena štatutárneho orgánu zodpovedného za vykonávanie finančného poradenstva, ak ide o právnickú osobu,

g) meno a priezvisko vedúceho zamestnanca a dátum začiatku vykonávania jeho funkcie, ak finančný poradca má vedúceho zamestnanca,

h) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné poradenstvo, a to pre každý sektor osobitne,

i) dôvod zániku oprávnenia vykonávať finančné poradenstvo, a to pre každý sektor osobitne,

j) názvy iných členských štátov, na ktorých území je finančný poradca oprávnený vykonávať finančné poradenstvo, ak ide o finančného poradcu, ktorý vykonáva finančné poradenstvo v sektore poistenia alebo zaistenia podľa § 20,

k) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie na území iných členských štátov v sektore poistenia alebo zaistenia, a to pre každý členský štát osobitne,

l) dátum každého absolvovania osobitného finančného vzdelávania finančného poradcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo každého absolvovania osobitného finančného vzdelávania štatutárneho orgánu finančného poradcu alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca finančného poradcu, ak ide o právnickú osobu, a to pre každý sektor osobitne,

m) dátum každého úspešného vykonania odbornej skúšky finančného poradcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo každého úspešného vykonania odbornej skúšky štatutárneho orgánu finančného poradcu alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca finančného poradcu, ak ide o právnickú osobu, a to pre každý sektor osobitne,

n) dátum zmeny zápisu v registri s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v registri týka.

(8) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu finančných poradcov údaje uvedené v odseku 7 písm. a) až e) okrem rodného čísla a údaje uvedené v odseku 7 písm. h), j) a n).

(9) Evidovanými údajmi v zozname finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia sú:

a) registračné číslo,

b) registračné číslo v registri vedenom v oblasti sprostredkovania poistenia, sprostredkovania zaistenia, sprostredkovania investičných služieb a sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia Národnou bankou Slovenska do 31. decembra 2009, ak boli pridelené,

c) registračné číslo pridelené orgánom dohľadu domovského členského štátu,

d) obchodné meno, adresa sídla, ak ide o právnickú osobu,

e) meno, priezvisko, adresa miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu,

f) adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ak finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky,

g) názov a adresa sídla orgánu dohľadu v domovskom členskom štáte,

h) dátum doručenia oznámenia podľa § 11 ods. 2 Národnej banke Slovenska,

i) dátum zápisu do registra,

j) dátum zmeny zápisu v registri s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v registri týka,

k) dátum zrušenia zápisu v registri.

(10) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia údaje uvedené v odseku 9.

(11) Evidovanými údajmi v zozname viazaných investičných agentov sú:

a) registračné číslo,

b) registračné číslo v registri vedenom v oblasti sprostredkovania poistenia, sprostredkovania zaistenia, sprostredkovania investičných služieb a sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia Národnou bankou Slovenska do 31. decembra 2009, ak boli pridelené,

c) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,

d) meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

e) obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo navrhovateľa, ak bolo pridelené, ak ide o právnickú osobu; ak ide o právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, eviduje sa aj adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a miesta podnikania navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu; ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo, eviduje sa dátum jej narodenia,

f) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie,

g) názvy iných členských štátov, na ktorých území je viazaný investičný agent oprávnený vykonávať finančné sprostredkovanie,

h) dátum vzniku a dátum zániku oprávnenia vykonávať finančné sprostredkovanie na území iných členských štátov,

i) dátum zmeny zápisu v registri s vyznačením evidovaného údaja, ktorého sa zmena zápisu v registri týka.

(12) Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje zo zoznamu viazaných investičných agentov údaje uvedené v odseku 11 okrem rodného čísla a údaje uvedené v odseku 11 písm. h).“.

29. V § 18 ods. 4 písmeno a) znie:

„a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené; ak žiadateľ má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, uvedie sa adresa umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území Slovenskej republiky,“.

30. V § 18 ods. 5 písm. a) sa slovo „alebo“ nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „ak je odlišné od trvalého pobytu“.

31. V § 19 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „alebo jeho časti“.

32. § 19 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Účinky zániku povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu podľa odseku 1 písm. e) nenastanú, ak predo dňom vrátenia tohto povolenia bolo voči samostatnému finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi začaté konanie o uložení sankcie podľa § 39.“.

33. V § 20 odsek 2 znie:

„(2) Národná banka Slovenska do 30 dní odo dňa, keď prijala informáciu podľa odseku 1, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu. Zároveň o tomto oznámení informuje osoby uvedené v odseku 1. Súčasťou tohto oznámenia sú tieto údaje:

a) registračné číslo,

b) obchodné meno, adresa sídla, ak ide o právnickú osobu,

c) meno, priezvisko, adresa miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu,

d) adresa umiestnenia organizačnej zložky na území iného členského štátu a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky na území iného členského štátu, ak finančný sprostredkovateľ v sektore poistenia alebo zaistenia má úmysel vykonávať činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom organizačnej zložky,

e) názov a adresa sídla orgánu dohľadu.“.

34. V § 20 ods. 3 sa slovo „banke“ nahrádza slovom „banky“.

35. V § 21 ods. 1 sa slová „teoretické znalosti a praktické schopnosti“ nahrádzajú slovami „odborné vedomosti“.

36. V § 21 ods. 3 písm. b) prvom bode sa slovo „dvojročná“ nahrádza slovom „jednoročná“, slová „príslušnom sektore“ sa nahrádzajú slovami „oblasti finančného trhu“.

37. V § 21 ods. 3 písm. b) sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie:

„2. úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, úspešne vykonaná odborná skúška a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie, alebo“.

Doterajší bod 2 sa označuje ako bod 3.

38. V § 21 ods. 3 písm. c), § 21 ods. 3 písm. d), § 21 ods. 11 písm. b) sa slová „príslušnom sektore“ nahrádzajú slovami „oblasti finančného trhu“.

39. V § 21 ods. 5 sa slová „prvých dvoch rokov“ nahrádzajú slovami „jedného roka“.

40. V § 22 ods. 2 tretej vete sa slovo „dva“ nahrádza slovom „štyri“ a na konci sa pripájajú tieto vety: „Odborná skúška a odborná skúška s certifikátom sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Národná banka Slovenska vymenúva a odvoláva predsedu, podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie a schvaľuje skúšobný poriadok.“.

41. V § 23 ods. 1 písm. b), c) a d) sa vypúšťa slovo „vedúceho“.

42. V § 23 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) nemala odobraté povolenie na sprostredkovanie poistenia poisťovacím agentom, povolenie na sprostredkovanie poistenia poisťovacím maklérom, povolenie na sprostredkovanie zaistenia sprostredkovateľom zaistenia, povolenie na výkon činností sprostredkovateľa investičných služieb a povolenie na sprostredkovanie doplnkového dôchodkového sporenia udelené do 31. decembra 2009,“.

Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená f) a h).

43. V § 25 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Vedúci zamestnanec je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len pre jedného finančného poradcu.“.

44. V § 26 ods. 4 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) spôsob vybavenia sťažnosti,“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

45. § 27 vrátane nadpisu znie:

㤠27

Konflikt záujmov

(1) Finančný agent a finančný poradca sú povinní prijať opatrenia potrebné na zistenie vzájomného konfliktu záujmov medzi ním, ak ide o fyzickú osobu, štatutárnym orgánom, členmi jeho štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu, a jeho zamestnancami a osobami prepojenými s finančným agentom alebo finančným poradcom vzťahom kontroly27); ak sa pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva nie je možné vyhnúť konfliktu záujmov, musí sa povaha a príčina konfliktu oznámiť klientovi pred vykonávaním finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva, a ak sa vykonáva, uprednostniť záujmy klienta pred vlastnými záujmami a ak vznikne konflikt záujmov klientov, zaistiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.

(2) Finančným poradcom, štatutárnym orgánom finančného poradcu, členom štatutárneho orgánu finančného poradcu a zamestnancom finančného poradcu, ktorý vykonáva finančné poradenstvo, nesmie byť

a) člen štatutárneho orgánu finančnej inštitúcie, prokurista finančnej inštitúcie, člen dozorného orgánu finančnej inštitúcie alebo zamestnanec finančnej inštitúcie,

b) finančný agent, fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom finančného agenta, člen štatutárneho orgánu finančného agenta, prokurista finančného agenta, člen dozorného orgánu finančného agenta alebo zamestnanec finančného agenta.

(3) Osobou, ktorá vykonáva kontrolu nad finančným agentom, nesmie byť

a) finančný poradca, fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom finančného poradcu, člen štatutárneho orgánu finančného poradcu, prokurista finančného poradcu, člen dozorného orgánu finančného poradcu alebo zamestnanec finančného poradcu, ktorý vykonáva finančné poradenstvo,

b) osoba, ktorá je súčasťou skupiny s úzkymi väzbami, v ktorej sa nachádza finančný poradca, alebo fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom tejto osoby, členom štatutárneho orgánu finančného poradcu, prokuristom finančného poradcu, člen dozorného orgánu finančného poradcu alebo zamestnanec finančného poradcu.

(4) Osobou, ktorá vykonáva kontrolu nad finančným poradcom, nesmie byť

a) finančná inštitúcia, fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom finančnej inštitúcie, člen štatutárneho orgánu finančnej inštitúcie, prokurista finančnej inštitúcie, člen dozorného orgánu finančnej inštitúcie alebo zamestnanec finančnej inštitúcie,

b) osoba, ktorá je súčasťou skupiny s úzkymi väzbami, v ktorej sa nachádza finančná inštitúcia, alebo fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom tejto osoby, členom jej štatutárneho orgánu, jej prokuristom, členom jej dozorného orgánu alebo jej zamestnancom,

c) finančný agent, fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom finančného agenta, člen štatutárneho orgánu finančného agenta, prokurista finančného agenta, člen dozorného orgánu finančného agenta alebo zamestnanec finančného agenta,

d) osoba, ktorá je súčasťou skupiny s úzkymi väzbami, v ktorej sa nachádza finančný agent, alebo fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom tejto osoby, členom jej štatutárneho orgánu, jej prokuristom, členom jej dozorného orgánu alebo jej zamestnancom.

(5) Na konflikt záujmov viazaného investičného agenta sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, odseku 2 písm. b), odseku 3, odseku 4 písm. c) a d) rovnako.

(6) Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov upravujúce konflikt záujmov.“.

46. V § 28 ods. 1 sa slová „v záujme klienta“ nahrádzajú slovami „v záujme práv a oprávnených záujmov klienta“.

47. V § 28 odsek 4 znie:

„(4) Ak je finančný agent alebo finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia oprávnený inkasovať, považujú sa za uhradené

a) sumy, ktoré boli uhradené prostredníctvom finančného agenta alebo finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia finančnej inštitúcii, okamihom ich prevzatia finančným agentom alebo finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia alebo ich pripísaním na osobitný účet finančného agenta alebo finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia,

b) sumy určené pre klienta alebo pre osobu oprávnenú na ich prevzatie, ktoré boli uhradené prostredníctvom finančného agenta alebo finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, okamihom ich prevzatia klientom, osobou oprávnenou na ich prevzatie, pripísaním na účet klienta alebo osoby oprávnenej na ich prevzatie; tieto sumy musia byť prevedené na účet klienta alebo osobe oprávnenej na ich prevzatie najneskôr do troch dní odo dňa ich obdržania finančným agentom alebo finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.“.

48. V § 29 ods. 6 sa slovo „štvrťroka“ nahrádza slovom „roka“.

49. V § 31 ods. 7 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „písm. a), b) a d)“.

50. V § 32 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa osobitného predpisu37a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:

„37a) § 35 ods. 6 zákona č. 8/2008 Z. z.“.

51. V § 33 ods. 3 písmeno b) znie:

„b) ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby.“.

52. V § 33 ods. 4 sa vypúšťa písmeno g).

53. V § 35 ods. 1 sa vypúšťajú slová „pred poskytnutím finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva“.

54. V § 35 odsek 5 znie:

„(5) Ak finančný agent nezistí informácie podľa odseku 1, nesmie klientovi ponúknuť uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby; to neplatí, ak klient preukázateľne odmietne poskytnúť informácie podľa odseku 1 a trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.“.

55. V § 36 odsek 2 znie:

„(2) Evidenciu podľa odseku 1 je finančný agent povinný uchovávať najmenej počas desiatich rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby a finančný poradca najmenej počas piatich rokov po ukončení platnosti zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva.“.

56. V § 38 ods. 1 sa za slová „finančným poradcom“ vkladajú slová „a dohľad nad činnosťou navrhovateľa podľa tohto zákona“.

57. V § 39 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) uloží navrhovateľovi povinnosť podať návrh na zmenu zápisu alebo návrh na zrušenie zápisu pre svojho viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta.“.

58. V § 41 ods. 9 písm. a) sa slová „31. marca“ nahrádzajú slovami „30. septembra“.

59. V § 41 ods. 9 písm. b) sa slová „30. júna“ nahrádzajú slovami „31. decembra“.

60. V § 41 ods. 9 písm. c) sa slová „30. septembra 2011“ nahrádzajú slovami „31. marca 2012“.

61. V § 41 ods. 14 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to platí primerane pre finančného poradcu.“.

62. § 41 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

„(16) Národná banka Slovenska k 1. januáru 2011 zruší zápis tých podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.“.

63. § 43 znie:

㤠43

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.“.

64. Príloha znie:

„Príloha k zákonu č. 186/2009 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006 (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007) a v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/10/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 76, 19. 3. 2008).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 04; Ú. v. ES L 9, 15. 1. 2003).“.

Čl. XII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 2. apríla 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011.

Kategórie
Zákony

Zákon č. 281/2015 Z. z. – Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

281

ZÁKON

z 25. septembra 2015

o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len „štátna služba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov.

(2) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.

Vymedzenie niektorých pojmov

§ 2

(1) Štátna služba je činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona a z osobitných predpisov.1)

(2) Profesionálny vojak je fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Ak sa v tomto zákone používa pojem profesionálny vojak, rozumie sa tým aj profesionálna vojačka.

(3) Minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti je časový úsek, po ktorého uplynutí možno profesionálneho vojaka vymenovať do inej vojenskej hodnosti alebo povýšiť. Minimálne doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú uvedené v prílohe č. 1.

(4) Maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú uvedené v prílohe č. 1.

(5) Veková hranica je vymedzenie fyzického veku profesionálneho vojaka, do ktorého môže zotrvať v štátnej službe. Vekové hranice sú uvedené v prílohe č. 1.

(6) Doba na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti (ďalej len „doba povýšenia“) je časový úsek, počas ktorého môže byť profesionálny vojak vymenovaný alebo povýšený do vojenskej hodnosti. Doba povýšenia začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti. Plynutie doby povýšenia sa preruší 12 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo 12 mesiacov pred dosiahnutím vekovej hranice. Doba povýšenia začne opäť plynúť odo dňa nasledujúceho po rozhodnutí o vymenovaní do stálej štátnej služby alebo po rozhodnutí o povolení výnimky na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice profesionálneho vojaka.

§ 3

Na účely tohto zákona

a) miesto výkonu štátnej služby je obec alebo inak určené miesto, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu,

b) občan je občan Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

c) kontaktná osoba je blízka osoba2) alebo iná osoba, ktorú profesionálny vojak určí na účely zabezpečenia kontaktu pri mimoriadnej udalosti podľa tohto zákona alebo aj inej udalosti, ak je zabezpečenie kontaktu potrebné; kontaktná osoba musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,3)

d) služobná kariéra je postup profesionálneho vojaka vo vojenských hodnostiach, do ktorých je vymenovaný alebo povýšený, a vo funkciách, do ktorých je vymenovaný alebo ustanovený počas trvania služobného pomeru,

e) organizačná zmena je

1. zrušenie funkcie,

2. zmena vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, alebo

3. zmena vojenskej odbornosti a jej špecializácie, ak profesionálny vojak v dôsledku takejto zmeny prestane spĺňať kvalifikačné predpoklady alebo požiadavky na výkon štátnej služby,

f) iná funkcia je funkcia, do ktorej môže byť profesionálny vojak ustanovený, okrem funkcie,

1. pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie podľa § 71 ods. 1,

2. pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje skončenie vyčlenenia, ak ide o profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo

3. ktorá je podľa § 80 ods. 4 určená na ustanovenie profesionálneho vojaka po skončení jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

g) medzinárodná organizácia je najmä Organizácia Severoatlantickej zmluvy, Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia Spojených národov.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1) Služobný úrad je povinný zaobchádzať s občanom a profesionálnym vojakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,4) najmä ak ide o podmienky prijatia do štátnej služby, podmienky výkonu štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenie peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s výkonom štátnej služby, vzdelávanie a skončenie štátnej služby.

(2) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia občana a profesionálneho vojaka z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.5)

(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na ujmu druhého.

(4) Občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.4) Služobný úrad je povinný na podnet občana a profesionálneho vojaka bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

(5) Služobný úrad alebo veliteľ nesmie profesionálneho vojaka žiadnym spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich z výkonu štátnej služby alebo z uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania.

(6) Služobný úrad zabezpečí oboznámenie občana a profesionálneho vojaka s ustanoveniami o zákaze diskriminácie podľa odsekov 1 až 5.

§ 5

Hlavný služobný úrad

(1) Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vedúcim hlavného služobného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

(2) Hlavný služobný úrad

a) riadi služobné úrady,

b) zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,

c) kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov vydaných na jeho vykonanie,

d) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

(3) Hlavný služobný úrad je služobným úradom pre

a) náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník generálneho štábu“),

b) riaditeľa Vojenského spravodajstva,

c) riaditeľa Vojenskej polície a

d) rektora vojenskej vysokej školy.

§ 6

Služobný úrad

(1) Služobný úrad na účely tohto zákona je

a) ministerstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených podľa § 71 ods. 1 písm. a),

b) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie podľa § 71 ods. 5,

c) Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „vojenská kancelária prezidenta“) pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej kancelárie prezidenta a Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „čestná stráž prezidenta“),

d) Vojenské spravodajstvo pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva,

e) Vojenská polícia pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenskej polície,

f) vojenská vysoká škola pre profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh vojenskej vysokej školy.

(2) Služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich a plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona.

(3) V mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich v rozsahu ustanovenom zákonom aj minister.

(4) Služobný úrad a minister v mene štátu rozhodujú vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,5) a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich, ak nastane dôvod skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. a), c), d), f) tretieho bodu, g) a k), ods. 2 písm. h) a i) a ods. 5 písm. b) až g) iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.6)

(5) Služobné úrady podľa odseku 1 písm. b) ustanoví služobný predpis.

§ 7

Vedúci služobného úradu

(1) V služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu.

(2) Na účely tohto zákona vedúcim služobného úradu je

a) vedúci služobného úradu ministerstva7) v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. a),

b) vedúci organizačnej zložky ozbrojených síl v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. b),

c) náčelník vojenskej kancelárie prezidenta v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. c),

d) riaditeľ Vojenského spravodajstva v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d),

e) riaditeľ Vojenskej polície v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. e),

f) rektor vojenskej vysokej školy v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. f).

(3) Vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich rozhoduje prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).

(4) Vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich rozhoduje riaditeľ Vojenského spravodajstva.

(5) V čase neprítomnosti vedúceho služobného úradu alebo ak funkcia vedúceho služobného úradu nie je obsadená, za vedúceho služobného úradu rozhoduje

a) profesionálny vojak, ktorému zastupovanie neprítomného vedúceho služobného úradu vyplýva z funkcie,

b) profesionálny vojak, ktorý je poverený

1. zastupovaním neprítomného vedúceho služobného úradu alebo

2. výkonom voľnej funkcie vedúceho služobného úradu, alebo

c) vedúci štátny zamestnanec,8) alebo vedúci zamestnanec,9) ktorý je poverený zastupovaním neprítomného vedúceho služobného úradu.

(6) Rozsah pôsobnosti vedúceho služobného úradu podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a f) ustanoví služobný predpis.

§ 8

Veliteľ

(1) Veliteľ na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu.

(2) Veliteľ podľa odseku 1 je aj profesionálny vojak,

a) ktorému zastupovanie neprítomného veliteľa vyplýva z funkcie,

b) ktorý je poverený zastupovaním neprítomného veliteľa,

c) ktorý je poverený výkonom voľnej funkcie veliteľa.

(3) Veliteľ podľa odseku 1 je aj

a) prezident, minister, štátny tajomník ministerstva a riaditeľ Vojenského spravodajstva,

b) vedúci služobného úradu ministerstva,7) vedúci štátny zamestnanec8) a vedúci zamestnanec.9)

(4) Pri uplatňovaní pôsobnosti voči podriadeným profesionálnym vojakom je veliteľ podľa odseku 1 nadriadený podľa funkcie. Ak veliteľ nie je nadriadený podľa funkcie, je nadriadený podľa vojenskej hodnosti.

(5) Rozsah pôsobnosti veliteľa podľa odseku 1 a odseku 3 písm. b) ustanoví služobný predpis.

(6) Rozsah pôsobnosti veliteľa ustanovený osobitným predpisom10) nie je týmto zákonom dotknutý.

§ 9

Základné povinnosti veliteľa

Veliteľ je povinný

a) riadiť, organizovať a kontrolovať výkon štátnej služby podriadených profesionálnych vojakov,

b) zabezpečovať, aby podriadení profesionálni vojaci boli náležite vycvičení, vyškolení a riadne oboznámení so služobnými predpismi, vojenskými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi, ako aj s informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

c) vytvárať podriadeným profesionálnym vojakom podmienky na riadny výkon štátnej služby, najmä zabezpečovať materiálne a technické podmienky pracoviska vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov nevyhnutných na riadny a bezpečný výkon štátnej služby,

d) viesť podriadených profesionálnych vojakov k dodržiavaniu základných povinností a služobnej disciplíny, vyvodzovať dôsledky z neplnenia základných povinností a z porušovania služobnej disciplíny a vykonávať disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona,

e) zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby a kontrolovať dodržiavanie predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a v oblasti prevádzky technických zariadení; ak veliteľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie,

f) navrhovať opatrenia, ak zistil dôvod na zmenu v služobnom pomere alebo dôvod na skončenie služobného pomeru podriadeného profesionálneho vojaka,

g) vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania11) profesionálneho vojaka, viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania a viesť evidenciu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz“),

h) zabezpečiť vedenie písomností týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka v osobnom spise profesionálneho vojaka.

§ 10

Služobné predpisy

(1) Služobné predpisy sú predpisy, ktorými sa v medziach tohto zákona ustanovujú podrobnosti o štátnej službe a podrobnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru.

(2) Služobné predpisy vydáva hlavný služobný úrad, ak tento zákon v § 137 ods. 4 neustanovuje inak.

(3) Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi riadne oboznámení.

§ 11

Systemizácia

(1) Systemizácia na účely tohto zákona je určenie počtu miest profesionálnych vojakov a určenie objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov.

(2) Počet miest profesionálnych vojakov, pri zachovaní celkových početných stavov profesionálnych vojakov12) a objem finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov schvaľuje každoročne vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh počtu miest a objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov pripravuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(3) Systemizáciu v členení podľa vojenských hodností určuje

a) minister na základe podkladov, ktoré mu predkladá

1. náčelník generálneho štábu za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) a f),

2. riaditeľ Vojenského spravodajstva za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d),

3. riaditeľ Vojenskej polície za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. e),

b) prezident na základe podkladov, ktoré mu predkladá náčelník vojenskej kancelárie prezidenta za služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. c).

(4) Zmeny v systemizácii, ktoré nezvyšujú počet miest profesionálnych vojakov alebo ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, môže vykonať

a) minister

1. v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) a f) na návrh náčelníka generálneho štábu,

2. v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d) na návrh riaditeľa Vojenského spravodajstva,

3. v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. e) na návrh riaditeľa Vojenskej polície,

b) prezident v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. c).

(5) Zmeny v systemizácií minister vykoná, ak v priebehu roka vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky vykoná úpravu počtu miest profesionálnych vojakov alebo objemu finančných prostriedkov na platy profesionálnych vojakov.

Obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov

§ 12

(1) Petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka.

(2) Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Profesionálny vojak sa nesmie aktívne zúčastňovať na zhromaždeniach organizovaných politickými stranami alebo politickými hnutiami.

(4) Profesionálny vojak sa nesmie združovať v odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu.

(5) Profesionálnemu vojakovi možno z dôvodu prípravy na plnenie úloh ozbrojených síl alebo na plnenie úloh podľa osobitných predpisov13) s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom obmedziť osobnú slobodu pri výcviku, ktorým sa má prehĺbiť alebo preveriť jeho psychická odolnosť a fyzická odolnosť čo najvernejším priblížením k skutočným podmienkam plnenia úloh; súhlas môže profesionálny vojak vziať späť aj počas výcviku.

§ 13

(1) Profesionálny vojak nesmie

a) podnikať,

b) vykonávať inú zárobkovú činnosť; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,14)

c) byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

(2) Zákaz podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na

a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

b) lekársku posudkovú činnosť,

c) poskytovanie veterinárnej starostlivosti,

d) výkon osobnej asistencie podľa osobitného predpisu,15)

e) vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť, trénerskú činnosť, umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo na prekladateľskú činnosť,16)

f) činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske a zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, alebo zdravotníckeho pracovníka v táboroch pre deti a mládež,

g) správu vlastného majetku, majetku maloletého dieťaťa17) a na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

h) činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

i) činnosť v poradnom orgáne vlády,

j) vykonávanie funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie alebo funkcie člena komisie pre referendum alebo

k) činnosť člena v rozkladovej komisii.

(3) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy pod dočasnou legendou alebo trvalou legendou.

(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. c) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo ministrom.

(5) Profesionálny vojak uvedený v odseku 4 nesmie za členstvo v týchto orgánoch poberať odmenu alebo iné výhody.

§ 14

Informačný systém

(1) Služobný úrad na účely spracúvania osobných údajov18) o fyzických osobách vymedzených týmto zákonom zriaďuje a prevádzkuje informačný systém, v ktorom sa vedie register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy.

(2) Register občanov obsahuje súbor osobných údajov občana a jeho rodičov, ktoré sa uchovávajú päť rokov.

(3) Register profesionálnych vojakov obsahuje súbor osobných údajov profesionálnych vojakov, ich blízkych osôb2) a nimi určených kontaktných osôb, ktoré sa spracúvajú po celý čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka.

(4) Register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer, obsahuje súbor ich osobných údajov a súbor osobných údajov ich blízkych osôb,2) ktoré sa uchovávajú po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka.

(5) Register identifikačnej databázy obsahuje súbor údajov podľa § 60 ods. 2 o profesionálnych vojakoch a profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer, a uchovávajú sa po dobu 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka.

(6) Registre podľa odsekov 2 až 4 sa vedú v elektronickej podobe a v listinnej podobe.

(7) Informačný systém podľa odseku 1, ktorý obsahuje údaje o občanoch, ktorí požiadali o prijatie do štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve, o profesionálnych vojakoch vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a o profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer vo Vojenskom spravodajstve, vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo.

(8) Služobný úrad je povinný Vojenskému spravodajstvu na plnenie jeho úloh podľa osobitného predpisu19) umožniť nepretržitý a priamy prístup k informáciám zhromaždeným v registroch podľa odsekov 2 až 5.

(9) Služobný úrad môže poskytovať informácie z registrov podľa odsekov 2 až 4 len s písomným súhlasom občana alebo profesionálneho vojaka alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.20)

DRUHÁ ČASŤ

ŠTÁTNA SLUŽBA

§ 15

Druhy štátnej služby

(1) Druhy štátnej služby sú

a) prípravná štátna služba,

b) dočasná štátna služba,

c) stála štátna služba,

d) krátkodobá štátna služba.

(2) Prípravná štátna služba je štátna služba, počas ktorej sa profesionálny vojak pripravuje na vykonávanie dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby.

(3) Dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby a ktorá trvá do

a) doby uvedenej v § 28 ods. 1 písm. a) alebo v § 28 ods. 2,

b) uplynutia maximálnej doby štátnej služby alebo

c) vekovej hranice, ak túto vekovú hranicu profesionálny vojak dosiahne pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby a nebola mu povolená výnimka podľa § 32.

(4) Stála štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do stálej štátnej služby a ktorá trvá do dosiahnutia vekovej hranice, ak tento zákon v § 32 neustanovuje inak.

(5) Krátkodobá štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do krátkodobej štátnej služby vo funkcii určenej služobným úradom a ktorá trvá po dobu dohodnutú so služobným úradom.

Podmienky prijatia do štátnej služby

§ 16

(1) Do štátnej služby možno prijať občana, ak

a) požiadal o prijatie do štátnej služby,

b) ku dňu prijatia do štátnej služby dosiahol najmenej 18 rokov veku,

c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

d) má štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo Slovenskej republiky a štátne občianstvo štátu, ktorý je

1. členským štátom Európskej únie, alebo

2. členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika,

e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) je bezúhonný,

g) je spoľahlivý,

h) ovláda štátny jazyk,

i) dosiahol vzdelanie na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, do ktorej má byť po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený; to neplatí, ak ide o profesionálneho vojaka, ktorý počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské štúdium, na ktoré bol prijatý,

j) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je evidovaný ako občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu,21)

k) je zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý a fyzicky zdatný,

l) spĺňa predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) ak sú požadované na výkon funkcie, do ktorej bude ustanovený vo Vojenskom spravodajstve,

m) ku dňu prijatia do štátnej služby skončil činnosti, ktorých vykonávanie je obmedzené alebo zakázané podľa § 12 a ku dňu prijatia do štátnej služby skončil, prerušil alebo pozastavil výkon činností, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 13,

n) nie je voči nemu vedené trestné stíhanie,23)

o) súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,

p) úspešne absolvoval výberové konanie alebo prijímacie konanie.

(2) Podmienky podľa odseku 1 písm. c) až g), k) a l) musí profesionálny vojak spĺňať po celý čas štátnej služby.

(3) O prijatie do štátnej služby možno požiadať služobný úrad písomne alebo podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Ak občan podal žiadosť elektronickými prostriedkami nepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom, je potrebné doručiť služobnému úradu žiadosť aj písomne najneskôr do piatich dní odo dňa podania žiadosti elektronickými prostriedkami.

(4) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský24) alebo úmyselný trestný čin,25) a v prípade trestného činu vojenského a zločinu26) aj občan, ktorému bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený.

(5) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ak

a) trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa odseku 4 sa skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky,

b) trestné stíhanie vedené proti nemu pre trestný čin podľa odseku 4 bolo právoplatne podmienečne zastavené, až do uplynutia skúšobnej lehoty,

c) je alebo bol liečený zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných látok alebo psychotropných látok (ďalej len „omamné alebo psychotropné látky“) alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol alebo požíva iné omamné alebo psychotropné látky alebo je alebo bol liečený z patologického hráčstva,

d) je členom alebo sympatizantom skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd alebo sa podieľa na ich podpore alebo propagácii,

e) bol zo štátnej služby podľa tohto zákona alebo z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že

1. na základe záverov služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu alebo profesionálnu službu,

2. porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka, obmedzenie alebo zákaz podľa tohto zákona alebo z dôvodu, že závažným spôsobom porušil niektorú zo základných povinností profesionálneho vojaka alebo zákaz podľa predchádzajúcich právnych predpisov,

3. mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona alebo z dôvodu, že opakovane porušil základnú povinnosť podľa predchádzajúcich právnych predpisov,

4. bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti, ktorú má ako profesionálny vojak vykonávať, alebo trest straty vojenskej a inej hodnosti,

f) jeho predchádzajúci služobný pomer podľa osobitných predpisov27) sa skončil z dôvodov, že

1. na základe záverov služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe podľa osobitných predpisov,

2. porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom,

3. nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby podľa osobitného predpisu,28)

g) jeho predchádzajúci štátnozamestnanecký pomer sa skončil z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny alebo jeho predchádzajúci pracovný pomer sa skončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

(6) Bezúhonnosť podľa odseku 4 a spoľahlivosť podľa odseku 5 písm. a) a b) sa vo výberovom konaní a prijímacom konaní preukazuje odpisom registra trestov; v prijímacom konaní možno bezúhonnosť a spoľahlivosť preukázať aj odpisom registra trestov, ktorý bol služobnému úradu vydaný na účely preukázania bezúhonnosti podľa osobitného zákona.22) Údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov služobný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.

(7) Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje ani občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(8) Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, spracúvať

a) jeho údaje

1. meno, priezvisko a rodné priezvisko,

2. titul, vedeckú hodnosť,

3. rodné číslo,

4. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

5. adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu,

6. štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho občianstva,

7. číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,

8. vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení a oprávnení,

9. znalosť cudzieho jazyka,

10. zamestnanie, sídlo zamestnávateľa,

11. prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,

12. miesto, čas trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere (§ 31) a dosiahnutú vojenskú hodnosť alebo inú hodnosť,

13. závislosť od požívania alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok, alebo od patologického hráčstva,

b) meno, priezvisko a rodné priezvisko jeho rodičov,

c) závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti,

d) závery psychodiagnostického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti,

e) závery previerky fyzickej zdatnosti,

f) závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.

(9) Po prijatí občana do štátnej služby služobný úrad spracúva na účely

a) plnenia úloh podľa tohto zákona a posúdenia nárokov profesionálneho vojaka v súvislosti s výkonom štátnej služby

1. údaje podľa odseku 8,

2. príslušnosť k vojenskému útvaru,

3. osobné údaje o jeho rodinnom stave,

4. údaje o oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,22)

5. údaje o zdravotnej klasifikácii, krvnej skupine a o zdravotnom poistení,

6. zobrazenie podoby tváre,

7. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu kontaktnej osoby a spôsob vyrozumenia kontaktnej osoby,

8. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu jeho blízkych osôb,2)

9. potvrdenie o registrácii v príslušnej komore zdravotníckych pracovníkov a výsledok hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, ak je profesionálny vojak zdravotníckym pracovníkom a vykonáva zdravotnícke povolanie v štátnej službe po ustanovení do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo,

b) kontroly dodržiavania liečebného režimu, posudzovania dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a posudzovania podľa osobitného predpisu29)

1. adresu uvedenú na potvrdení o dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

2. začiatok, trvanie a koniec dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

3. meno a priezvisko ošetrujúceho lekára, ktorý uznal dočasnú neschopnosť pre chorobu alebo úraz,

4. miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ošetrujúceho lekára.

(10) Služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) môže so súhlasom ministra výnimočne prijať do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva aj občana, ktorý nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti.

§ 17

(1) Občana, ktorý je blízkou osobou2) veliteľa alebo profesionálneho vojaka, nemožno prijať do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby, ak by vo funkcii, do ktorej má byť ustanovený, bol v jeho priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo by jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého.

(2) Občan, ktorý požiada o prijatie do dočasnej štátnej služby, do stálej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1.

Výberové konanie

§ 18

(1) Funkcia, do ktorej sa občan ustanoví pri prijatí do štátnej služby, sa obsadzuje na základe výberového konania.

(2) Výberovým konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Výberovým konaním sa overuje aj splnenie podmienok, ktoré sú potrebné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať bezprostredne po vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby.

(3) Výberové konanie je verejné a začína sa vyhlásením vo všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie. Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad s uvedením údajov, ktorými sú

a) názov funkcie,

b) druh štátnej služby,

c) podmienky prijatia do štátnej služby,

d) zoznam požadovaných dokladov podľa odseku 5,

e) termín a miesto na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby,

f) doba trvania štátnej služby, ak ide o krátkodobú štátnu službu.

(4) Lehota na podanie žiadosti o prijate do štátnej služby nesmie byť kratšia ako 21 dní odo dňa vyhlásenia výberového konania.

(5) Vo výberovom konaní občan predloží

a) vyplnený osobný dotazník, ktorého súčasťou sú osobné údaje uvedené v § 16 ods. 8 písm. a) a b),

b) životopis,

c) občiansky preukaz,

d) doklady o dosiahnutom vzdelaní, o absolvovaných kurzoch, získané osvedčenia alebo oprávnenia alebo ich osvedčené kópie,

e) potvrdenie o povinnej vojenskej službe, ak ju absolvoval,

f) čestné vyhlásenie, že

1. sa považuje za spoľahlivého podľa § 16 ods. 1 písm. g),

2. ovláda štátny jazyk,

3. má štátne občianstvo podľa § 16 ods. 1 písm. d),

4. nevykonáva činnosti, ktorých vykonávanie je v štátnej službe obmedzené alebo zakázané podľa § 12 a 13 alebo, že ku dňu prijatia do štátnej služby vykonávanie činností podľa § 12 skončí a vykonávanie činností podľa § 13 skončí, preruší alebo pozastaví,

5. voči nemu nie je vedené trestné stíhanie,

6. súhlasí s výkonom štátnej služby podľa potrieb služobného úradu,

7. bol oboznámený s podmienkami výkonu štátnej služby,

g) osvedčenú kópiu rodného listu.

(6) Vo výberovom konaní na funkciu vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba občan predloží aj písomné stanovisko príslušnej cirkevnej autority.30)

(7) Občana, ktorý je na základe výsledkov lekárskej prehliadky podľa § 19 ods. 2 písm. a) zdravotne spôsobilý a spĺňa podmienky ustanovené v § 16 ods. 1 písm. a) až j), n) a o), služobný úrad pozve na posúdenie psychickej spôsobilosti a vykonanie previerky fyzickej zdatnosti najmenej sedem dní pred ich uskutočnením.

§ 19

(1) Výberové konanie uskutočňujú výberové komisie zriadené služobným úradom.

(2) Zdravotná spôsobilosť občana sa posudzuje v rámci výberového konania

a) lekárskou prehliadkou, ktorú možno doplniť na náklady služobného úradu odborným vyšetrením,

b) vyšetrením na prítomnosť metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.

(3) Posúdenie psychickej spôsobilosti občana sa vykonáva v rámci výberového konania psychodiagnostickým vyšetrením, ktoré vykonáva psychológ spĺňajúci podmienky na vykonávanie psychologickej činnosti.31)

(4) Previerka fyzickej zdatnosti občana sa vykonáva praktickým preskúšaním v rámci výberového konania.

(5) Výberové konanie sa skončí oznámením služobného úradu občanovi o jeho prijatí alebo neprijatí do štátnej služby alebo späťvzatím žiadosti o prijatie do štátnej služby. Výsledok výberového konania služobný úrad písomne oznámi občanovi do 21 dní od vyhodnotenia splnenia podmienok pre prijatie do štátnej služby; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.

(6) Podrobnosti o výberovom konaní, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberového konania ustanoví služobný predpis.

(7) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby,

b) spôsob posudzovania psychickej spôsobilosti a previerky fyzickej zdatnosti občana na prijatie do štátnej služby.

Prijímacie konanie

§ 20

(1) Služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) prijíma občana do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva na základe výsledkov prijímacieho konania.

(2) Prijímacím konaním sa overuje splnenie podmienok prijatia do štátnej služby. Prijímacím konaním sa overuje aj splnenie podmienok, ktoré sú potrebné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať bezprostredne po vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(3) Prijímacie konanie je neverejné a začína sa zaradením občana do prijímacieho konania na základe podanej žiadosti občana o prijatie do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. O zaradení alebo nezaradení občana do prijímacieho konania rozhoduje služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d).

(4) Zaradenie alebo nezaradenie občana do prijímacieho konania sa občanovi oznámi do 60 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti o prijatie do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(5) V prijímacom konaní občan predloží dokumenty a doklady uvedené v § 18 ods. 5.

§ 21

(1) Prijímacie konanie uskutočňuje prijímacia komisia, ktorú zriadi služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d).

(2) Na prijímacie konanie sa vzťahuje § 19 ods. 2 až 4 a 7.

(3) Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 16 ods. 5 písm. c) a d) a ods. 7 sa občan podrobuje aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti. Podmienky výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti ustanoví služobný predpis.

(4) Prijímacie konanie sa skončí oznámením služobného úradu občanovi o jeho prijatí do štátnej služby, späťvzatím žiadosti o prijatie do štátnej služby alebo zamietnutím žiadosti o prijatie do štátnej služby bez zdôvodnenia.

(5) Podrobnosti o prijímacom konaní, o vytvorení a zložení prijímacej komisie, o postupe a spôsobe overenia splnenia podmienok na prijatie do štátnej služby a o vyhodnotení výsledkov prijímacieho konania vo Vojenskom spravodajstve ustanoví služobný predpis.

Prípravná štátna služba

§ 22

(1) Prípravnú štátnu službu profesionálny vojak vykonáva vo funkcii

a) čakateľ, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

b) kadet, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

(2) Do prípravnej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ktorý spĺňa podmienky na prijatie do štátnej služby a v roku prijatia do štátnej služby dosiahne najviac vek

a) 30 rokov, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

b) 25 rokov, ak počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské štúdium potrebné na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov,

c) 30 rokov, ak bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(3) Obmedzenie veku podľa odseku 2 sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba alebo vymenovaný do krátkodobej štátnej služby.

(4) Výnimku z dosiahnutia veku podľa odseku 2 môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.

§ 23

(1) Profesionálny vojak absolvuje počas prípravnej štátnej služby základný vojenský výcvik.

(2) Profesionálny vojak, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo pre hodnostný zbor poddôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby po základnom vojenskom výcviku aj odborný výcvik jednotlivca.

(3) Profesionálny vojak, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby po základnom vojenskom výcviku

a) štúdium na vojenskej vysokej škole32) vrátane vojenského programu, ak nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

b) štúdium na vysokej škole inej než vojenskej vysokej škole,32) ak nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vojenský program, alebo

c) dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4) Na profesionálneho vojaka, ktorý bude po skončení prípravnej štátnej služby vymenovaný do krátkodobej štátnej služby, sa nevzťahuje odsek 3 písm. a) a b).

(5) Dĺžku trvania základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.

§ 24

(1) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) služobný úrad môže vyslať na časť vysokoškolského štúdia33) na inú vysokú školu.

(2) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. b) vysiela služobný úrad na

a) vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke štúdia34) alebo

b) dokončenie vysokoškolského štúdia v príslušnom študijnom programe v štandardnej dĺžke štúdia, ak bol prijatý do štátnej služby počas vysokoškolského štúdia.

(3) Služobný úrad môže vyslať profesionálneho vojaka podľa odsekov 1 a 2 na vysokoškolské štúdium aj mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Počet profesionálnych vojakov vysielaných na vysokoškolské štúdium na inej než vojenskej vysokej škole a študijné odbory vysokoškolského štúdia ustanoví služobný predpis.

§ 25

(1) Pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby občan a služobný úrad uzatvoria písomnú dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby; to neplatí, ak bude profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie v krátkodobej štátnej službe.

(2) S profesionálnym vojakom, ktorý je ustanovený do funkcie čakateľ alebo kadet, služobný úrad bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku uzatvorí dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení; to neplatí, ak bude profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby ustanovený do funkcie v krátkodobej štátnej službe.

(3) Dohoda podľa odseku 1 obsahuje

a) názov a sídlo vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,

b) dĺžku trvania základného vojenského výcviku,

c) povinnosť občana uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b), g) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo ak sa po vymenovaní do dočasnej štátnej služby jeho služobný pomer skončí v dobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o), alebo podľa § 83 ods. 5,

d) najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena c),

e) podmienky odstúpenia od dohody.

(4) Dohoda podľa odseku 2 obsahuje

a) názov a sídlo vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,

b) dĺžku trvania odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl,

c) povinnosť profesionálneho vojaka uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b), h) až k) alebo § 83 ods. 6, alebo ak sa po vymenovaní do dočasnej štátnej služby jeho služobný pomer skončí v dobe podľa § 28 ods. 1 písm. a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o), alebo podľa § 83 ods. 5,

d) najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena c),

e) podmienky odstúpenia od dohody.

(5) Povinnosť uhradiť náklady na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý do 30 dní odo dňa prijatia do prípravnej štátnej služby požiada o prepustenie podľa § 83 ods. 2 písm. j).

(6) Ak profesionálny vojak po uplynutí doby podľa odseku 5 skončí prípravnú štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 2 písm. b), g) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo zotrvá v dočasnej štátnej službe menej, ako je uvedené v § 28 ods. 1 písm. a), suma podľa odseku 3 písm. d) a odseku 4 písm. d) sa pomerne zníži. Suma, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu sa uvedie v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(7) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odsekov 3 a 4. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(8) Určenie sumy nákladov a spôsob výpočtu pomerného zníženia nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl ustanoví služobný predpis.

§ 26

(1) S profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe služobný úrad bezprostredne po ustanovení do funkcie kadeta vo vojenskej vysokej škole uzatvorí písomnú dohodu o umožnení získania vysokoškolského vzdelania.

(2) Dohoda podľa odseku 1 obsahuje

a) názov a sídlo vysokej školy,

b) stupeň vysokoškolského vzdelania a formu štúdia,35)

c) študijný odbor a druh študijného programu,36)

d) dĺžku trvania štúdia,

e) povinnosť profesionálneho vojaka uhradiť náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu, ak sa počas prípravnej štátnej služby skončí jeho služobný pomer z dôvodov podľa § 83 ods. 2 písm. b) až e), h) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu deviatich rokov z dôvodu, že služobný pomer sa skončil podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o) alebo podľa § 83 ods. 5,

f) najvyššiu sumu vynaložených nákladov podľa písmena e),

g) podmienky odstúpenia od dohody.

(3) Ak profesionálny vojak skončí prípravnú štátnu službu prepustením podľa § 83 ods. 2 písm. b) až e), h) až k) alebo § 83 ods. 6 alebo zotrvá v dočasnej štátnej službe menej ako deväť rokov, suma podľa odseku 2 písm. f) sa pomerne zníži. Suma, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu sa uvedie v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(4) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa dohody uzatvorenej podľa odseku 2. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(5) Určenie sumy nákladov vynaložených na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu a spôsob výpočtu pomerného zníženia vynaložených nákladov ustanoví služobný predpis.

Dočasná štátna služba

§ 27

(1) Do dočasnej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby.

(2) Do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ak

a) spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p),

b) vykonával štátnu službu v služobnom pomere menej ako 17 rokov alebo vykonal dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,34a)

c) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,

d) mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50,

e) do uplynutia maximálnej doby štátnej služby mu chýba najmenej jeden rok,

f) v roku prijatia do štátnej služby dosiahne vek najviac 45 rokov.

(3) Služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) môže profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva vymenovať do dočasnej štátnej služby aj z krátkodobej štátnej služby, ak

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,

b) súhlasí s vymenovaním do dočasnej štátnej služby,

c) bol prijatý do krátkodobej štátnej služby podľa § 30 ods. 1,

d) jeho krátkodobá štátna služba trvala najmenej dva roky a

e) vykonával štátnu službu v služobnom pomere menej ako 17 rokov.

(4) Ustanovenie odseku 2 písm. e) a f) sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba.

(5) Výnimku z odseku 2 písm. e) a f) môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.

§ 28

(1) Do dočasnej štátnej služby sa

a) vymenuje profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby na

1. tri roky, ak je súčasne povýšený do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, alebo

2. deväť rokov, ak je súčasne vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík,

b) prijíma občan bez vykonania prípravnej štátnej služby na čas chýbajúci do uplynutia maximálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti, ktorá mu bude priznaná podľa § 50.

(2) Čas trvania dočasnej štátnej služby podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu možno opätovne predlžovať na základe dohody, najviac však na osem rokov odo dňa vymenovania do dočasnej štátnej služby.

(3) Ak bude profesionálny vojak podľa odseku 1 alebo odseku 2 vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený, čas trvania jeho dočasnej štátnej služby sa zmení na čas do uplynutia maximálnej doby štátnej služby alebo do vekovej hranice, ak táto uplynie skôr.

§ 29

Stála štátna služba

(1) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka po dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby a na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby, ak

a) profesionálny vojak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby a

b) je to v záujme služobného úradu.

(2) Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) profesionálny vojak predkladá služobnému úradu najskôr 12 mesiacov a najneskôr 9 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby; služobný úrad o žiadosti rozhodne najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby.

(3) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti uvedenej v § 27 ods. 4 alebo ktorému bola udelená výnimka podľa § 27 ods. 5 a ktorému ku dňu prijatia do dočasnej štátnej služby chýbal menej ako jeden rok do uplynutia maximálnej doby štátnej služby, aj vtedy, ak o to požiadal v lehote kratšej, ako je uvedené v odseku 2. Služobný úrad o žiadosti rozhodne bezodkladne.

(4) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad vymenovať profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, ak požiadal o vymenovanie do stálej štátnej služby. Profesionálny vojak, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, predkladá žiadosť služobnému úradu v lehote podľa odseku 2. Ak nie je možné lehotu podľa odseku 2 dodržať, profesionálny vojak, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený, predkladá žiadosť služobnému úradu do 10 dní odo dňa jeho nástupu na výkon štátnej služby po právoplatnom zrušení personálneho rozkazu alebo odo dňa jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). Služobný úrad rozhodne o žiadosti bezodkladne.

(5) Do stálej štátnej služby služobný úrad vymenuje profesionálneho vojaka, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitných predpisov,37) dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a túto funkciu vykonáva. Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú.

(6) Do stálej štátnej služby sa nevymenuje profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík; to neplatí pre profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

(7) Do stálej štátnej služby môže služobný úrad prijať občana, ak

a) spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p),

b) vykonával štátnu službu v služobnom pomere najmenej 17 rokov,

c) spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby,

d) mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50,

e) do dovŕšenia vekovej hranice ustanovenej pre priznanú vojenskú hodnosť chýbajú najmenej tri roky.

(8) Ustanovenie odseku 7 písm. e) sa nevzťahuje na občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba.

(9) Výnimku z odseku 7 písm. e) môže podľa potrieb služobného úradu v odôvodnených prípadoch povoliť minister.

(10) Kritériá na zhodnotenie dočasnej štátnej služby a podrobnosti na vymenovanie profesionálneho vojaka do stálej štátnej služby ustanoví služobný predpis.

§ 30

Krátkodobá štátna služba

(1) Do krátkodobej štátnej služby na dohodnutú dobu môže služobný úrad

a) vymenovať profesionálneho vojaka po skončení prípravnej štátnej služby a súčasne ho povýšiť do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo vymenovať do vojenskej hodnosti poručík,

b) prijať občana bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až h) a j) až p), ak mu možno priznať vojenskú hodnosť podľa § 50 a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.

(2) Do krátkodobej štátnej služby na dohodnutú dobu môže služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) so súhlasom ministra výnimočne prijať občana na plnenie úloh Vojenského spravodajstva bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak je psychicky spôsobilý, spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1 písm. a) až d), f) až h), j) a l) až p), možno mu priznať vojenskú hodnosť podľa § 50 a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.

(3) Krátkodobú štátnu službu podľa odsekov 1 a 2 možno dohodnúť najdlhšie na jeden rok. Túto dobu možno opätovne predlžovať na základe dohody, najviac na tri roky odo dňa vymenovania alebo prijatia do krátkodobej štátnej služby.

Osobitné ustanovenia o štátnej službe

§ 31

(1) Do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa § 15 ods. 3, § 27 ods. 2 písm. b) a e) a § 29 ods. 7 písm. b) a e) sa profesionálnemu vojakovi započítava doba

a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

b) výkonu prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,

c) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a ozbrojených zboroch Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Slovenskej republiky,

d) trvania služobného pomeru v Armáde Slovenskej republiky,

e) trvania služobného pomeru vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,

f) trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe a Národnom bezpečnostnom úrade a trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy okrem doby, počas ktorej bol neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,37a)

g) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,

h) trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,

i) trvania pracovného pomeru, ktorý sa podľa osobitných predpisov38) považuje za služobný pomer,

j) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.39)

(2) Do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa § 15 ods. 3, § 27 ods. 2 písm. b) a e) a § 29 ods. 7 písm. b) a e) sa profesionálnemu vojakovi nezapočítava doba služobného voľna bez nároku na služobný plat a doba neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, okrem doby zaradenia profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, počas ktorej nemá nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) doba neospravedlnenej neprítomnosti v štátnej službe a doba výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.

§ 32

(1) Veková hranica sa nevzťahuje na náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy.

(2) Výnimku na zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice môže na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ak to vyžaduje plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol alebo má byť profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, povoliť služobný úrad, najviac do dovŕšenia veku profesionálneho vojaka potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

(3) Výnimku na zotrvanie profesionálneho vojaka v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice môže povoliť minister na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ak to vyžaduje plnenie úloh vyplývajúcich z funkcie, do ktorej bol alebo má byť profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený a ak profesionálny vojak dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

(4) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva možno výnimku podľa odsekov 2 a 3 povoliť súčasne s prijatím do štátnej služby.

(5) Výnimku podľa odsekov 2 a 3 náčelníkovi vojenskej kancelárie prezidenta povoľuje prezident.

(6) Na povolenie výnimky podľa odseku 2 pre profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba sa vyžaduje vyjadrenie príslušnej cirkevnej autority,30) ktoré je pre služobný úrad záväzné.

(7) Podrobnosti o povolení výnimky podľa odsekov 2 a 3 ustanoví služobný predpis.

Kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby

§ 33

(1) Kvalifikačnými predpokladmi na výkon štátnej služby sú vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie.

(2) Požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť alebo na výkon funkcie vyžadujú.

§ 34

(1) Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania.41)

(2) Vzdelanie na výkon prípravnej štátnej služby spĺňa občan, ak získal

a) najmenej stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva,

b) najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor poddôstojníkov,

c) najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a bude pripravovaný na vysokej škole pre hodnostný zbor dôstojníkov,

d) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

(3) Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť

a) vojak 2. stupňa, slobodník a desiatnik, ak získal najmenej stredné odborné vzdelanie,

b) čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster a štábny nadrotmajster, ak získal najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,

c) poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník, brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

§ 35

(1) Vzdelanie na výkon funkcie je určené študijným odborom alebo učebným odborom stredného vzdelania alebo študijným odborom vysokoškolského vzdelania,36) ak sa na výkon funkcie vyžaduje.

(2) Vzdelanie na výkon funkcie je aj odborná spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností42) v štátnej službe, ak sa na výkon funkcie vyžaduje.

(3) Požadované študijné odbory a učebné odbory stredného vzdelania, požadované študijné odbory vysokoškolského vzdelania na výkon funkcie a požadovanú odbornú spôsobilosť na výkon niektorých odborných činností v štátnej službe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vzdelávanie profesionálnych vojakov

§ 36

(1) Profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov, ak o to požiada, môže byť v súlade s potrebami služobného úradu a na základe výsledkov služobného hodnotenia vyslaný na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na náklady služobného úradu, ak má byť ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, na výkon ktorej sa podľa osobitného predpisu43) vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.

(2) O vyslaní profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 rozhoduje služobný úrad.

(3) Služobný úrad môže vyslať profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 aj mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Počet profesionálnych vojakov vysielaných na vysokoškolské štúdium podľa odseku 1 ustanoví každoročne služobný predpis.

§ 37

(1) Požiadavky podľa § 33 ods. 2 získava profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe v špecializačnom štúdiu na výkon špecializovaných pracovných činností, v certifikačnej príprave na výkon certifikovaných pracovných činností, v kurzoch na vojenskú hodnosť, v kurzoch na výkon funkcie a v jazykových kurzoch.

(2) Profesionálny vojak, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov a má byť vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík podľa § 45 ods. 2, § 46 alebo § 47, absolvuje dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl pred vymenovaním.

(3) Profesionálny vojak môže absolvovať aj iné kurzy, ktorými si prehlbuje kvalifikáciu, ak to výkon štátnej služby vyžaduje.

(4) Na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy, do kurzu podľa odsekov 1 a 2 a do kurzu podľa odseku 3, ktorý trvá nepretržite desať mesiacov alebo viac vysiela profesionálneho vojaka služobný úrad.

(5) Do kurzu podľa odseku 3 vysiela profesionálneho vojaka veliteľ.

(6) Požiadavky na vojenskú hodnosť a odborné požiadavky na výkon funkcie, úroveň znalosti cudzieho jazyka na vojenskú hodnosť a na výkon funkcie, spôsob ich získavania, podmienky uznávania požiadaviek na vojenskú hodnosť a odborných požiadaviek na výkon funkcie dosiahnutých pred účinnosťou tohto zákona ustanoví služobný predpis.

§ 38

(1) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 36 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím dvojnásobku dĺžky trvania štúdia od jeho skončenia,44) je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené so štúdiom alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak štúdium neskončil.

(2) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium alebo do certifikačnej prípravy a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím trojnásobku dĺžky trvania špecializačného štúdia od jeho skončenia alebo certifikačnej prípravy od jej skončenia, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s jeho účasťou na špecializačnom štúdiu alebo certifikačnej príprave alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak špecializačné štúdium alebo certifikačnú prípravu neskončil.

(3) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s jeho účasťou v kurze alebo ich pomernú časť. Tieto náklady je profesionálny vojak povinný uhradiť aj vtedy, ak kurz neskončil. Doba určená na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe nesmie byť dlhšia ako desať rokov.

(4) Povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom podľa § 36 a s účasťou na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave a v kurzoch podľa § 37 ods. 1 až 3 alebo ich pomernú časť nevznikne, ak

a) služobný úrad nesúhlasil s tým, aby po zrušení študijného programu pokračoval profesionálny vojak v štúdiu v inom študijnom programe alebo

b) služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí podľa § 83 ods. 1 písm. a), b), g) až i) alebo podľa § 85 písm. b).

(5) Do nákladov podľa odseku 1 sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu

a) poskytovaním študijného voľna s nárokom na plat,

b) poskytovaním náhrad výdavkov v súvislosti s vyslaním profesionálneho vojaka na štúdium,

c) úhradou školného a poplatkov spojených so štúdiom.45)

(6) Do nákladov podľa odsekov 2 a 3 sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu

a) poskytovaním náhrady výdavkov v súvislosti s vyslaním profesionálneho vojaka na špecializačné štúdium, certifikačnú prípravu alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3 na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky,

b) úhradou poplatkov spojených s účasťou profesionálneho vojaka na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave alebo v kurze podľa § 37 ods. 1 až 3.

(7) O povinnosti uhradiť náklady spojené so štúdiom podľa § 36, s účasťou na špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave alebo v kurzoch podľa § 37 ods. 1 až 3 alebo ich pomernú časť rozhodne služobný úrad. Výšku nákladov, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu, uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(8) Služobný úrad môže v odôvodnených prípadoch, v ktorých by mohlo dôjsť k zhoršeniu sociálnej situácie profesionálneho vojaka, na žiadosť profesionálneho vojaka znížiť výšku nákladov, ktoré by inak bol profesionálny vojak povinný uhradiť podľa odsekov 1 až 3. Dôvod zníženia výšky nákladov uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(9) Dobu na zotrvanie v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe podľa odseku 3 v závislosti od nákladov spojených s účasťou v kurze podľa § 37 ods. 1 až 3 ustanoví služobný predpis.

TRETIA ČASŤ

SLUŽOBNÝ POMER

PRVÁ HLAVA

VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 39

(1) Služobný pomer vzniká odo dňa určeného v personálnom rozkaze o prijatí občana do štátnej služby, ak občan v tento deň nastúpi do štátnej služby a zloží vojenskú prísahu.46)

(2) Služobný úrad odovzdá v deň nástupu do štátnej služby profesionálnemu vojakovi personálny rozkaz o prijatí do štátnej služby, opis činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, a písomné oznámenie o

a) výške a zložení platu,

b) týždennom služobnom čase,

c) dĺžke dovolenky,

d) dni výplaty platu,

e) lehotách na skončenie služobného pomeru.

§ 40

(1) Služobný pomer nevznikne, ak občan nenastúpi do štátnej služby v určený deň alebo ak občan odmietol zložiť vojenskú prísahu, alebo ju zložil s výhradou.

(2) Ak občan nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na sobotu alebo deň pracovného pokoja,47) podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi do štátnej služby v najbližší pracovný deň a zloží vojenskú prísahu.

(3) Ak občan nenastúpi do štátnej služby pre prekážku z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležitú osobnú prekážku a ak o tejto prekážke včas informoval služobný úrad, služobný pomer vznikne odo dňa nasledujúceho po dni, keď prekážka odpadne a občan zloží vojenskú prísahu. Služobný úrad v personálnom rozkaze uvedie skutočný deň vzniku služobného pomeru.

DRUHÁ HLAVA

ZMENY V SLUŽOBNOM POMERE

Prvý diel

Služobná kariéra

§ 41

Štruktúra služobnej kariéry

(1) Štruktúra služobnej kariéry sa vytvára pre vojenské hodnosti v hodnostnom zbore mužstva, hodnostnom zbore poddôstojníkov a v hodnostnom zbore dôstojníkov.

(2) Štruktúru služobnej kariéry určuje ten, komu zodpovednosť za vojenskú odbornosť a jej špecializáciu vyplýva z funkcie (ďalej len „garant vojenskej odbornosti“).

(3) Zmenu vojenskej odbornosti a jej špecializácie pri personálnych opatreniach s profesionálnym vojakom môže služobný úrad vykonať len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti; to neplatí pre vojenskú odbornosť vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba.

(4) Veliteľ a garant vojenskej odbornosti vytvárajú pre plánovanie služobnej kariéry profesionálneho vojaka personálny zámer.

(5) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na Vojenské spravodajstvo.

(6) Podrobnosti o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, podrobnosti o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie funkcií pre garantov vojenských odborností ustanoví služobný predpis.

Druhý diel

Vojenské hodnosti a hodnostné zbory

§ 42

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí vojenská hodnosť.

(2) Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti. Charakteristiky vojenských hodností podľa vykonávaných činností sú uvedené v prílohe č. 2.

(3) Vojenské hodnosti od najnižšej po najvyššiu sú

a) vojak 1. stupňa,

b) vojak 2. stupňa,

c) slobodník,

d) desiatnik,

e) čatár,

f) rotný,

g) rotmajster,

h) nadrotmajster,

i) štábny nadrotmajster,

j) poručík,

k) nadporučík,

l) kapitán,

m) major,

n) podplukovník,

o) plukovník,

p) brigádny generál,

q) generálmajor,

r) generálporučík,

s) generál.

(4) Vojenské hodnosti uvedené v odseku 3

a) písm. a) až d) tvoria hodnostný zbor mužstva,

b) písm. e) až i) tvoria hodnostný zbor poddôstojníkov,

c) písm. j) až s) tvoria hodnostný zbor dôstojníkov.

Tretí diel

Vymenovanie do vojenskej hodnosti, povýšenie, priznanie vojenskej hodnosti a zapožičanie vojenskej hodnosti

Vymenovanie do vojenskej hodnosti a povýšenie

§ 43

(1) Dňom prijatia do prípravnej štátnej služby služobný úrad vymenuje profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa.

(2) Dňom vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby služobný úrad profesionálneho vojaka

a) povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ak bol vo funkcii čakateľ,

b) vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol vo funkcii kadet.

§ 44

(1) Do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa, poručík a brigádny generál je profesionálny vojak vymenúvaný; do ostatných vojenských hodností je profesionálny vojak povyšovaný.

(2) Profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu vojenskú hodnosť.

(3) Profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe počas výkonu štátnej služby nemožno vymenovať do inej vojenskej hodnosti ani povýšiť.

§ 45

(1) Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši, ak

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,

c) bude ustanovený do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná,

d) spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby.

(2) Profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov, služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol podľa § 66 určený na ustanovenie do funkcie s plánovanou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov a spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby.

(3) Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie profesionálneho vojaka sa vykoná súčasne s ustanovením do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná; to neplatí, ak ide o vymenovanie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti brigádny generál alebo o povýšenie do vojenskej hodnosti generálmajor, generálporučík a generál.

§ 46

Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, vojenská duchovná služba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba, do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky a do funkcie podľa § 65a služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti poručík alebo povýši, ak

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,

c) spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,

d) je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.

§ 47

Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo, služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši, ak

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky,

c) spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, požiadavky na vojenskú hodnosť a úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na vojenskú hodnosť vyžadujú,

d) je na funkcii plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.

§ 48

Profesionálneho vojaka môže minister na návrh náčelníka generálneho štábu mimoriadne povýšiť, ak profesionálny vojak spĺňa podmienky podľa § 45 ods. 1 písm. c) a d) alebo podľa § 46 písm. c) a d) a

a) od jeho posledného vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti alebo nahradenia vojenskej hodnosti uplynula najmenej polovica minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti,

b) podľa služobných hodnotení v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré výsledky.

§ 49

(1) Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky podľa § 45 ods. 1, § 46 alebo § 47, do vojenskej hodnosti brigádny generál vymenúva a do vojenskej hodnosti generálmajor, generálporučík a generál povyšuje prezident; návrh na vymenovanie a povýšenie predkladá prezidentovi vláda na návrh ministra.

(2) Do vojenskej hodnosti brigádny generál možno vymenovať len profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti plukovník.

§ 50

Priznanie vojenskej hodnosti

(1) Občanovi pri prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby služobný úrad prizná vojenskú hodnosť, ktorú predtým dosiahol alebo ktorá mu bola priznaná podľa osobitného predpisu.48)

(2) Služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa tohto zákona občanovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa osobitného predpisu27)

a) bezprostredne nasledujúcim dňom prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby podľa tohto zákona,

b) prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby podľa tohto zákona a ktorému nemožno priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1.

(3) Priznaná vojenská hodnosť podľa odsekov 1 a 2 musí byť rovnaká ako vojenská hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bude profesionálny vojak ustanovený.

(4) Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie podľa § 65 ods. 1 služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná vyššia vojenská hodnosť.

(5) Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, služobný úrad môže priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná nižšia alebo vyššia vojenská hodnosť.

(6) Ak nemožno vojenskú hodnosť priznať podľa odseku 1 alebo odseku 2 za podmienok podľa odseku 3 alebo odseku 4, možno občanovi na základe jeho písomného súhlasu priznať nižšiu vojenskú hodnosť, než akú dosiahol, ak je taká vojenská hodnosť plánovaná na funkcii, do ktorej bude ustanovený. Priznaním nižšej vojenskej hodnosti predtým dosiahnutá vojenská hodnosť zaniká.

(7) Občanovi pri prijatí do krátkodobej štátnej služby služobný úrad prizná vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj v prípade, ak je na funkcii, do ktorej bude ustanovený, plánovaná nižšia alebo vyššia vojenská hodnosť.

(8) Občanovi pri prijatí do krátkodobej štátnej služby podľa § 30 ods. 2 služobný úrad podľa § 6 ods. 1 písm. d) prizná vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa, ak mu nemožno priznať vojenskú hodnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(9) Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.

§ 51

Zapožičanie vojenskej hodnosti

(1) Profesionálnemu vojakovi ustanovenému do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, minister môže na dobu výkonu funkcie zapožičať vyššiu vojenskú hodnosť. Vojenskú hodnosť možno zapožičať aj dňom ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie.

(2) Vojenská hodnosť sa zapožičiava na návrh veliteľa.

(3) Vojenskú hodnosť brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál nemožno zapožičať.

(4) Profesionálny vojak má počas zapožičania vojenskej hodnosti práva a povinnosti spojené s touto vojenskou hodnosťou.

(5) Profesionálnemu vojakovi počas zapožičania vojenskej hodnosti plynie doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol.

(6) Profesionálnemu vojakovi zaniká zapožičanie vojenskej hodnosti dňom

a) povýšenia do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako zapožičaná vojenská hodnosť,

b) ustanovenia do inej funkcie,

c) zapožičania inej vojenskej hodnosti,

d) zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

e) zaradenia do neplatenej zálohy,

f) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby alebo

g) skončenia štátnej služby.

Štvrtý diel

Hodnotenie a služobné hodnotenie

§ 52

(1) Počas trvania štátnej služby sa na profesionálneho vojaka spracúva hodnotenie formou

a) hodnotenia,

b) služobného hodnotenia,

c) priebežného hodnotenia.

(2) Hodnotenie profesionálneho vojaka vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ (ďalej len „hodnotiteľ“).

§ 53

Hodnotenie profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a v krátkodobej štátnej službe

(1) Hodnotenie profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe vykonáva hodnotiteľ písomne pred skončením prípravnej štátnej služby a obsahuje zhodnotenie výsledkov dosiahnutých profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe, zručností a vlastností profesionálneho vojaka, so záverom, či profesionálny vojak je spôsobilý alebo nie je spôsobilý na vymenovanie do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby.

(2) Hodnotenie profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe vykonáva hodnotiteľ pred skončením doby, ktorá bola dohodnutá na výkon krátkodobej štátnej služby, a obsahuje zhodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka.

(3) Hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 sa spracúva v lehote najneskôr 5 dní pred skončením prípravnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby; ak prípravná štátna služba alebo krátkodobá štátna služba trvá menej ako 14 dní, hodnotenie podľa odsekov 1 a 2 sa nespracúva.

(4) Podrobnosti o hodnotení profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe ustanoví služobný predpis.

Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe

§ 54

(1) Služobné hodnotenie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe (ďalej len „služobné hodnotenie“) je základným podkladom na rozhodovanie služobného úradu vo veciach služobného pomeru, postupu v služobnej kariére v príslušnom hodnostnom zbore a plánovania kariérneho rozvoja profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe.

(2) Služobné hodnotenie obsahuje bodové hodnotenie služobných schopností, zručností a vlastností profesionálneho vojaka a návrh opatrení v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

(3) Služobné hodnotenie okrem zodpovedajúceho bodového hodnotenia môže obsahovať aj slovné zhodnotenie. V závere služobného hodnotenia sa uvedie, že profesionálny vojak

a) dosahuje mimoriadne dobré výsledky,

b) dosahuje dobré výsledky,

c) dosahuje uspokojivé výsledky alebo

d) nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

(4) Služobné hodnotenie spracúva hodnotiteľ písomne za predchádzajúci kalendárny rok do 31. januára a profesionálneho vojaka so služobným hodnotením preukázateľne oboznámi najneskôr do 15. februára. Profesionálny vojak oboznámenie so služobným hodnotením potvrdí svojím podpisom.

(5) Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením, hodnotiteľ urobí o tom záznam do služobného hodnotenia; vykonanie záznamu má účinky oboznámenia.

(6) Služobné hodnotenie na vojenského duchovného hodnotiteľ spracúva v súčinnosti s príslušnou cirkevnou autoritou.30)

(7) Služobné hodnotenie sa nespracúva

a) za kalendárny rok, v ktorom vznikol služobný pomer profesionálneho vojaka, ak služobný pomer trval menej ako šesť mesiacov,

b) ak hodnotené obdobie alebo výkon funkcie z dôvodu neprítomnosti v štátnej službe trvali menej ako štyri mesiace,

c) počas zaradenia profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy.

(8) Profesionálny vojak je oprávnený vyžiadať si kópiu svojho služobného hodnotenia.

§ 55

(1) Priebežné hodnotenie slúži ako podklad na spracovanie služobného hodnotenia a spracúva ho hodnotiteľ, ak od spracovania služobného hodnotenia uplynulo viac ako šesť mesiacov a ak bude profesionálny vojak

a) ustanovený do inej funkcie k inému hodnotiteľovi,

b) zaradený do personálnej zálohy podľa § 72 alebo

c) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa § 76.

(2) S priebežným hodnotením hodnotiteľ preukázateľne oboznámi profesionálneho vojaka najneskôr posledný služobný deň pred vykonaním opatrenia podľa odseku 1 a profesionálny vojak oboznámenie s priebežným hodnotením potvrdí svojím podpisom.

(3) Na priebežné hodnotenie sa vzťahuje § 54 ods. 2, 3, 5, 6 a 8 rovnako.

(4) Proti priebežnému hodnoteniu sa nemožno odvolať.

§ 56

(1) Proti služobnému hodnoteniu môže profesionálny vojak podať písomné odvolanie s uvedením konkrétnych dôvodov do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením. Odvolanie profesionálny vojak doručí hodnotiteľovi.

(2) Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ bezodkladne písomne vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa neprihliada a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti písomne upovedomí profesionálneho vojaka.

(3) Včas podané odvolanie proti služobnému hodnoteniu má odkladný účinok.

(4) Ak hodnotiteľ odvolaniu do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania alebo jeho doplnenia vyhovie v celom rozsahu, pôvodné služobné hodnotenie zruší a spracuje nové služobné hodnotenie. Ak odvolaniu v celom rozsahu nevyhovie, doručí v tejto lehote odvolaciemu orgánu odvolanie spolu so služobným hodnotením a svojím písomným stanoviskom k odvolaniu.

§ 57

(1) Odvolacím orgánom je nadriadený veliteľ hodnotiteľa.

(2) Odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania, z dôvodu jeho prerokovania, zriadi komisiu ako svoj poradný orgán. Komisia prerokuje odvolanie na základe písomností podľa § 56 ods. 4 a do siedmich dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje písomné stanovisko odvolaciemu orgánu.

(3) O odvolaní profesionálneho vojaka proti služobnému hodnoteniu rozhodne odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia stanoviska komisie; rozhodnutie doručí profesionálnemu vojakovi a hodnotiteľovi v lehote do 30 dní odo dňa jeho vydania.

(4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodne o odvolaní tak, že služobné hodnotenie zmení, inak odvolanie zamietne a služobné hodnotenie potvrdí.

(5) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(6) Služobné hodnotenie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je platné.

(7) Platné služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu profesionálneho vojaka.

§ 58

Podrobnosti o služobnom hodnotení, o spôsobe oboznamovania profesionálneho vojaka so služobným hodnotením, o komisii podľa § 57 ods. 2, o náležitostiach rozhodnutia o odvolaní proti služobnému hodnoteniu a odvolacie orgány ustanoví služobný predpis.

Piaty diel

Osobná identifikácia

§ 59

Osobný spis

(1) Písomnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka a so zmenou osobných údajov profesionálneho vojaka, jeho blízkych osôb2) a kontaktnej osoby sa zakladajú do jeho osobného spisu, ktorý vedie služobný úrad.

(2) Služobný úrad poskytne profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť kópie písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy a poznámky z týchto písomností.

(3) Služobný úrad môže poskytovať informácie z osobného spisu o profesionálnom vojakovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.20)

(4) Podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

§ 60

Register identifikačnej databázy a biologická vzorka

(1) Na účely identifikácie sa profesionálnemu vojakovi pri prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby a pri prijatí do stálej štátnej služby

a) odoberajú odtlačky prstov,

b) odoberá biologická vzorka, ktorou je biologický materiál pochádzajúci z jeho tela,

c) vyhotovuje panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí; táto snímka sa vyhotovuje opakovane v súvislosti s prirodzenou alebo chorobnou zmenou stavu chrupu.

(2) Odobraté odtlačky prstov, výsledok analýzy deoxyribonukleovej kyseliny z odobratej biologickej vzorky vo forme alfanumerického kódu a panoramatická röntgenová snímka chrupu podľa odseku 1 tvoria obsah registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka.

(3) Biologická vzorka sa profesionálnemu vojakovi odoberá vždy pred jeho vyslaním na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a po skončení jeho vyslania.

(4) Odber biologickej vzorky sa vykonáva spôsobom, ktorý nesmie ohroziť zdravie profesionálneho vojaka a ani ponížiť jeho ľudskú dôstojnosť.

(5) Záznamy z registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka možno použiť na identifikáciu profesionálneho vojaka len s písomným súhlasom ministra.

(6) Biologickú vzorku profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva ukladá Vojenské spravodajstvo samostatne.

(7) Podrobnosti o spôsobe odberu odtlačkov prstov, biologickej vzorky, vyhotovenia panoramatickej röntgenovej snímky chrupu, o vytvorení, použití, uchovávaní a likvidácii záznamov z registra identifikačnej databázy a o uchovávaní a likvidácii biologickej vzorky profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

§ 61

Osobná identifikačná karta

(1) Profesionálnemu vojakovi pri prijatí do štátnej služby vydá služobný úrad osobnú identifikačnú kartu, ktorou sa profesionálny vojak preukazuje pri výkone štátnej služby.

(2) Osobná identifikačná karta profesionálneho vojaka obsahuje

a) meno a priezvisko,

b) dátum a miesto narodenia,

c) vojenskú hodnosť,

d) osobné číslo,

e) titul, ktorý je profesionálny vojak oprávnený používať podľa osobitného predpisu,49)

f) zobrazenie podoby tváre,

g) evidenčné číslo karty,

h) strojovo čitateľné údaje, ktoré súvisia so štátnou službou.

(3) Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je profesionálny vojak povinný hlásiť služobnému úradu. Neplatnú alebo poškodenú osobnú identifikačnú kartu profesionálny vojak bezodkladne odovzdá služobnému úradu.

(4) Osobnú identifikačnú kartu je profesionálny vojak povinný pri skončení štátnej služby vrátiť služobnému úradu.

(5) Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o účele jej použitia, postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo zneužitia osobnej identifikačnej karty a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis.

§ 62

Kovový identifikačný štítok

(1) Profesionálnemu vojakovi vydá služobný úrad dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou

a) po ustanovení do funkcie kadeta,

b) pri prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby,

c) pri prijatí do stálej štátnej služby.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorému v súvislosti s predchádzajúcim služobným pomerom boli vydané kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou, sa pri opätovnom prijatí do štátnej služby kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou nevydávajú.

(3) Kovový identifikačný štítok obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a krvnú skupinu profesionálneho vojaka.

(4) Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo neplatnosť kovového identifikačného štítku je profesionálny vojak povinný hlásiť služobnému úradu.

(5) Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo neplatnosti kovového identifikačného štítku ustanoví služobný predpis.

Šiesty diel

Ustanovenie do funkcie

§ 63

(1) Profesionálneho vojaka po prijatí do prípravnej štátnej služby služobný úrad ustanoví do funkcie podľa § 22 ods. 1.

(2) Profesionálneho vojaka služobný úrad ustanoví do funkcie podľa § 64 alebo § 65 alebo vymenuje do funkcie podľa osobitných predpisov13) po

a) vymenovaní alebo po prijatí do dočasnej štátnej služby,

b) prijatí do stálej štátnej služby alebo

c) vymenovaní alebo po prijatí do krátkodobej štátnej služby.

§ 64

(1) Profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby a

a) spĺňa podmienky podľa § 45 na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii a do ktorej má byť ustanovený, alebo

b) dosiahol vojenskú hodnosť, ktorá je na funkcii plánovaná.

(2) Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.

§ 65

(1) Profesionálneho vojaka môže služobný úrad ustanoviť do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská polícia, vojenská hudba, právna služba, finančno-ekonomická služba, špeciálne operácie, vojenské zdravotníctvo alebo vojenský vrcholový šport, do funkcie v špecializácii psychológ, pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva, padákový odborník letectva, odborník riadenia letovej prevádzky, odborník meteorologickej služby, palubný inžinier a palubný technik, odborník na likvidáciu výbušnín, munície a nástražných výbušných systémov, odborník informatiky a automatizácie velenia, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore poddôstojníkov vo vojenskej odbornosti inžinierska letecká služba a do funkcie v štátnej správe na úseku leteckej prevádzky, ak

a) spĺňa vzdelanie na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

b) spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

c) spĺňa úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na výkon funkcie vyžaduje, a

d) je na funkcii plánovaná rovnaká alebo vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, ktorý je alebo bude vyčlenený na plnenie úloh podľa § 71 ods. 1 písm. f) alebo ktorý je alebo bude vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2, môže služobný úrad ustanoviť do funkcie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) a c).

(3) Profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba možno ustanoviť do inej funkcie len na základe predchádzajúceho súhlasu príslušnej cirkevnej autority.30)

(4) Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.

§ 65a

(1) Profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti slobodník, desiatnik, čatár, rotný, rotmajster, poručík, nadporučík, kapitán, major a podplukovník môže služobný úrad výnimočne ustanoviť, ak v § 65 nie je ustanovené inak, do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou, než akú profesionálny vojak dosiahol, ak

a) spĺňa vzdelanie na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

b) spĺňa odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

c) spĺňa úroveň znalosti cudzieho jazyka, ak sa na výkon funkcie vyžaduje a

d) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré výsledky alebo dobré výsledky.

(2) Profesionálneho vojaka možno ustanoviť za podmienok podľa odseku 1 do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii len so súhlasom príslušných garantov vojenskej odbornosti.

§ 66

(1) Profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe môže služobný úrad podľa § 64 alebo § 65 ustanoviť do voľnej funkcie v rovnakom hodnostnom zbore aj na základe výberu (ďalej len „výber na funkciu“).

(2) Ak doplňovanie hodnostného zboru dôstojníkov nezodpovedá potrebám služobného úradu, služobný úrad môže vyhlásiť výber pre profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a hodnostnom zbore poddôstojníkov na ustanovenie do funkcie v hodnostnom zbore dôstojníkov (ďalej len „výber na dôstojnícku funkciu“).

(3) Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu sa môže vykonať aj na funkciu, ktorá sa uvoľní do šiestich mesiacov od vyhlásenia výberu.

(4) Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vyhlasuje služobný úrad na svojom webovom sídle najmenej 21 dní pred jeho uskutočnením. Oznámenie o výbere na funkciu a výbere na dôstojnícku funkciu obsahuje najmä:

a) názov organizačnej zložky,

b) názov funkcie vrátane plánovanej vojenskej hodnosti, vojenskej odbornosti a jej špecializácie a miesta výkonu štátnej služby,

c) stručný opis činností vyplývajúcich z funkcie,

d) požadované kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby,

e) údaje o tom, či sa na výkon funkcie vyžadujú predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22)

f) ďalšie požiadavky, ktoré sú potrebné na výkon funkcie,

g) zoznam požadovaných dokladov,

h) termín a miesto na podanie žiadosti o zaradenie do výberu.

(5) Žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu podáva profesionálny vojak písomne alebo elektronickými prostriedkami. Žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu podaná elektronickými prostriedkami musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Ak profesionálny vojak podal žiadosť o zaradenie do výberu na funkciu a do výberu na dôstojnícku funkciu elektronickými prostriedkami nepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom, je povinný ju doručiť služobnému úradu aj písomne, najneskôr do piatich dní odo dňa jej podania elektronickými prostriedkami.

(6) Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vykonáva výberová komisia, ktorú zriaďuje služobný úrad.

(7) Výberom na funkciu sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má profesionálny vojak vykonávať v príslušnej funkcii.

(8) Výberom na dôstojnícku funkciu sa overuje splnenie podmienok na ustanovenie do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov, najmä splnenie kvalifikačných predpokladov, osobnostných predpokladov na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov a splnenie požadovaných odborných znalostí profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné pre profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore dôstojníkov v príslušnej vojenskej odbornosti a jej špecializácii.

(9) Poradie profesionálnych vojakov získané na základe výsledkov výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu je záväzné pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie.

(10) Služobný úrad písomne oznámi profesionálnemu vojakovi výsledok výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu do desiatich dní od jeho skončenia.

(11) Služobný úrad zaradí do výberu na funkciu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti o jeden stupeň nižšej, než je vojenská hodnosť plánovaná na obsadzovanej funkcii počas doby povýšenia, ak o to profesionálny vojak požiadal alebo na návrh veliteľa; služobný úrad môže zaradiť do výberu na funkciu aj profesionálneho vojaka, ktorý požiadal o zaradenie do výberu na funkciu a dosiahol vojenskú hodnosť, v ktorej je vyhlásený výber.

(12) Veliteľ môže návrh na zaradenie do výberu na funkciu predložiť iba s predchádzajúcim súhlasom profesionálneho vojaka.

(13) Služobný úrad vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu zruší, ak žiaden profesionálny vojak nesplnil určené kritériá alebo do skončenia výberu na funkciu alebo výberu na dôstojnícku funkciu bola zrušená funkcia, na ktorú bol výber na funkciu alebo výber na dôstojnícku funkciu vyhlásený, alebo funkcia bola obsadená iným spôsobom. Ak funkcia, na ktorú bol vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu, bola zrušená po skončení výberu, profesionálneho vojaka, ktorý bol určený na ustanovenie do tejto funkcie môže s jeho súhlasom služobný úrad ustanoviť do inej funkcie v rovnakej vojenskej odbornosti. Služobný úrad je povinný zrušenie výberu na funkciu a výberu na dôstojnícku funkciu bezodkladne oznámiť profesionálnemu vojakovi, ktorý bol do výberu zaradený.

(14) Ustanovenia odsekov 4, 5 a 11 sa nevzťahujú na výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vo Vojenskom spravodajstve.

(15) Podrobnosti o výbere na funkciu a výbere na dôstojnícku funkciu, o vytvorení a zložení výberovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberu na funkciu a výberu na dôstojnícku funkciu ustanoví služobný predpis.

§ 67

Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa podmienky podľa § 64 alebo § 65, môže na jeho žiadosť služobný úrad z naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov ustanoviť do inej funkcie alebo do funkcie, pri ktorej sa na ustanovenie vyžaduje vyčlenenie alebo skončenie vyčlenenia podľa § 71, ak sa na ustanovenie do tejto funkcie nevyžaduje vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie.

Siedmy diel

Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie, poverenie zastupovaním, prerušenie výkonu funkcie, vyčlenenie profesionálneho vojaka

§ 68

Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie

(1) Služobný úrad môže, ak je to nevyhnutné, poveriť profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ktorý spĺňa vzdelanie na vojenskú hodnosť, ktorá je plánovaná na funkcii, výkonom voľnej veliteľskej funkcie najviac na šesť mesiacov; túto dobu možno s písomným súhlasom povereného profesionálneho vojaka predĺžiť najviac o šesť mesiacov.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu nemožno poveriť výkonom voľnej veliteľskej funkcie, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkcie.

(3) Profesionálneho vojaka nemožno poveriť výkonom voľnej veliteľskej funkcie s nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou, než akú dosiahol.

§ 69

Poverenie zastupovaním

(1) Ak profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do veliteľskej funkcie alebo do funkcie, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť, nemôže vykonávať túto funkciu, veliteľ môže poveriť iného profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe jeho zastupovaním v určenom rozsahu, a to najviac na šesť mesiacov v kalendárnom roku.

(2) Veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka aj zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca8) alebo vedúceho zamestnanca9) v určenom rozsahu v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej desať služobných dní.

(3) Zastupovaním podľa odsekov 1 a 2 nemožno poveriť profesionálneho vojaka, ktorému toto zastupovanie vyplýva z funkcie.

(4) Ak profesionálnemu vojakovi poverenému zastupovaním podľa odsekov 1 a 2 veliteľ neurčí rozsah oprávnení, profesionálny vojak vykonáva oprávnenia zastupovaného profesionálneho vojaka, vedúceho štátneho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu.

§ 70

Prerušenie výkonu funkcie

(1) Služobný úrad preruší tehotnej profesionálnej vojačke výkon funkcie, ak činnosti vyplývajúce z funkcie sú tehotným profesionálnym vojačkám zakázané alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo a ak ju nemožno ustanoviť do inej vhodnej funkcie; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej profesionálnej vojačke.

(2) Profesionálna vojačka počas prerušenia výkonu funkcie vykonáva podľa rozhodnutia veliteľa činnosti, ktorých výkon nie je tehotným profesionálnym vojačkám zakázaný alebo ktoré neohrozujú jej tehotenstvo.

(3) Za inú vhodnú funkciu podľa odseku 1 sa považuje funkcia v tom istom služobnom úrade a v tom istom mieste výkonu štátnej služby, do ktorej možno profesionálnu vojačku ustanoviť podľa § 64 alebo § 65, a ktorá nie je tehotným profesionálnym vojačkám zakázaná alebo ktorá neohrozuje tehotenstvo profesionálnej vojačky.

(4) Ak pominú dôvody podľa odseku 1, prerušenie výkonu funkcie služobný úrad skončí.

§ 71

Vyčlenenie profesionálneho vojaka

(1) Profesionálneho vojaka možno vyčleniť na plnenie úloh

a) ministerstva, k inej právnickej osobe na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky alebo na úseku koordinácie a riadenia letovej prevádzky podľa osobitných predpisov,50) rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie, štátneho podniku a akciovej spoločnosti v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,

b) Vojenského spravodajstva,

c) Vojenskej polície,

d) vojenskej kancelárie prezidenta a čestnej stráže prezidenta po dohode s náčelníkom vojenskej kancelárie prezidenta,

e) vojenskej vysokej školy po dohode s rektorom vojenskej vysokej školy,

f) vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii na území Slovenskej republiky.

(2) O vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho vyčlenenia podľa

a) odseku 1 písm. a) až c) rozhoduje minister,

b) odseku 1 písm. d) až f) rozhoduje služobný úrad.

(3) O vyčlenení profesionálneho vojaka na plnenie úloh iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky alebo na úseku koordinácie a riadenia letovej prevádzky podľa osobitných predpisov50) rozhoduje minister podľa počtu funkcií určených vládou a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby.

(4) Za vyčleneného sa považuje aj profesionálny vojak prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva alebo Vojenskej polície.

(5) Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka možno, ak

a) má byť ustanovený do funkcie v inom služobnom úrade,

b) má byť vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

c) bude zaradený do personálnej zálohy podľa § 73 ods. 1 písm. a) až c), e) až h).

(6) Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka podľa odseku 5 písm. a) možno aj na žiadosť profesionálneho vojaka.

(7) Skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva možno aj na návrh riaditeľa Vojenského spravodajstva.

(8) Vyčlenenie podľa odsekov 5 a 6 sa skončí dňom, ktorý predchádza personálnemu opatreniu podľa odseku 5.

(9) Ak je to v záujme služobného úradu podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c), e) alebo písm. f), vyčlenenie podľa odseku 7 sa skončí dňom, ktorý predchádza

a) personálnemu opatreniu podľa odseku 5 písm. a) alebo

b) zaradeniu do personálnej zálohy podľa § 73 ods. 1 písm. d).

(10) Profesionálny vojak, ktorý má byť vyčlenený podľa odseku 1 písm. b), sa pred vyčlenením podrobí posúdeniu psychickej spôsobilosti podľa § 19 ods. 3 a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti podľa § 21 ods. 3.

(11) Vyčlenenie vojenského duchovného sa vykonáva na základe súhlasu príslušnej cirkevnej autority.30)

Ôsmy diel

Personálna záloha a dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

§ 72

Zaradenie do personálnej zálohy

(1) Do personálnej zálohy služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka, ak z dôvodov uvedených v § 73 až 75 nemôže vykonávať doterajšiu funkciu.

(2) Druhy personálnej zálohy sú

a) záloha pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

b) neplatená záloha,

c) záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby.

(3) Počas zaradenia do personálnej zálohy podľa odseku 2 služobný úrad rozhodne o

a) ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie,

b) ustanovení profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený v čase najviac štyri mesiace pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby alebo po uplynutí maximálnej doby štátnej služby, do funkcie, ak takýto profesionálny vojak bude vymenovaný do stálej štátnej služby,

c) ustanovení profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený po dosiahnutí vekovej hranice alebo po uplynutí času, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice, do funkcie, ak takémuto profesionálnemu vojakovi bude povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32 ods. 2 alebo ods. 3,

d) ustanovení profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru právoplatne zrušený a ktorý nemohol pokračovať vo výkone funkcie, do ktorej bol ustanovený pred prepustením alebo nemohol byť ustanovený do inej funkcie podľa tohto zákona z dôvodu, že na výkon tejto funkcie nespĺňal predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) do funkcie, ak takémuto profesionálnemu vojakovi bude vydané osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami51) alebo

e) skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru.

§ 73

Záloha pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov

(1) Do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka najviac na tri mesiace, ak nebolo rozhodnuté o jeho ustanovení do inej funkcie alebo nebolo rozhodnuté o skončení jeho štátnej služby prepustením zo služobného pomeru a

a) podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať funkciu,

b) je blízkou osobou2) veliteľa alebo profesionálneho vojaka v jeho priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo ak jeden podlieha pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého,

c) skončilo jeho vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

d) skončilo jeho vyčlenenie,

e) nebol ustanovený do funkcie po skončení zaradenia do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby,

f) nebol ustanovený do funkcie po skončení zaradenia do neplatenej zálohy okrem skončenia zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. a),

g) mu bol uložený zákaz činnosti podľa osobitného predpisu52) alebo

h) nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa osobitných predpisov37) a profesionálneho vojaka, ktorý bol odvolaný z funkcie na základe rozhodnutia príslušnej cirkevnej autority,30) a u ktorých nebolo rozhodnuté o ich ustanovení do inej funkcie, služobný úrad môže zaradiť do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

(3) Do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad zaradí najviac na tri mesiace aj profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený

a) v čase najviac štyri mesiace pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby,

b) po uplynutí maximálnej doby štátnej služby,

c) po dosiahnutí vekovej hranice alebo

d) po uplynutí času, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice.

(4) Do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad zaradí najviac na deväť mesiacov profesionálneho vojaka, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený a ktorý nemôže pokračovať vo výkone funkcie, do ktorej bol ustanovený pred prepustením, alebo nemôže byť ustanovený do inej funkcie podľa tohto zákona z dôvodu, že na výkon tejto funkcie sa vyžaduje splnenie predpokladov ustanovených osobitným predpisom;22) ustanovenie § 83 ods. 1 písm. f) druhý bod alebo tretí bod sa uplatní po vydaní rozhodnutia podľa osobitného predpisu,53) alebo ak profesionálny vojak nedá súhlas na oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a na vykonanie bezpečnostnej previerky.54)

(5) Počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov plní profesionálny vojak služobné povinnosti podľa rozhodnutia veliteľa, ktorého určí služobný úrad.

(6) Zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov trvá do dňa, ktorý predchádza dňu ustanovenia alebo vymenovania profesionálneho vojaka do inej funkcie alebo zaradenia do iného druhu personálnej zálohy.

(7) Ak počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov služobný úrad rozhodne o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru, zaradenie do personálnej zálohy trvá do dňa skončenia štátnej služby.

§ 74

Neplatená záloha

(1) Do neplatenej zálohy služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka,

a) ktorému je poskytnutá rodičovská dovolenka, počas ktorej nemá nárok na materské podľa osobitného predpisu,40)

b) ktorý je vyslaný do medzinárodnej organizácie podľa § 81,

c) ktorý nasleduje manžela (manželku) vyslaného na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo manžela (manželku) vyslaného na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2 alebo manžela (manželku) dočasne vyslaného na vykonávanie štátnej služby do cudziny podľa osobitného predpisu,55) alebo ktorý nasleduje manžela (manželku), ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine, alebo ktorý nasleduje zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu.

(2) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov, služobný úrad zaradí do neplatenej zálohy na čas prerušenia štúdia.

§ 75

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby

(1) Profesionálneho vojaka služobný úrad zaradí do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, ak jeho príprava bude trvať nepretržite v dennej forme štúdia viac ako šesť mesiacov.

(2) Počas zaradenia do zálohy podľa odseku 1 profesionálny vojak plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia veliteľa, ktorého určí služobný úrad.

§ 76

Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby

(1) Služobný úrad profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak bolo voči nemu vznesené obvinenie,23) podľa ktorého sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal trestný čin vojenský,24) prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,25) alebo zločin.26)

(2) Služobný úrad môže profesionálneho vojaka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak bolo voči nemu vznesené obvinenie23) a ak nejde o prípad uvedený v odseku 1.

(3) Profesionálneho vojaka, ktorý sa stal dôvodne podozrivým, že porušil základnú povinnosť podľa § 134 ods. 2 písm. a) alebo písm. d), služobný úrad dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, a to na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najviac na tri mesiace. Ak v tejto lehote nedošlo k objasneniu jeho konania, môže služobný úrad tento čas výnimočne predĺžiť, najviac však o ďalšie tri mesiace.

(4) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa profesionálnemu vojakovi zakazuje nosiť vojenskú rovnošatu a odoberie sa mu osobná identifikačná karta a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na profesionálneho vojaka nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a plniť základné povinnosti podľa § 134 ods. 1 písm. c) až g), m), n) a v), a ak vykonáva funkciu veliteľa, plniť základné povinnosti veliteľa podľa § 9. Ostatné základné povinnosti, povinnosti, obmedzenia a zákazy podľa tohto zákona je profesionálny vojak povinný plniť a dodržiavať aj po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(5) Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby je profesionálny vojak povinný zdržiavať sa v mieste trvalého pobytu alebo v mieste určenom veliteľom v čase zodpovedajúcom rozvrhnutiu služobného času. Z miesta trvalého pobytu alebo z miesta určeného veliteľom sa môže profesionálny vojak dočasne vzdialiť z dôvodov uvedených v § 116 ods. 1 alebo ods. 2, o čom je povinný vopred informovať veliteľa. Po dobu pozbavenia výkonu štátnej služby je profesionálny vojak povinný byť zastihnuteľný tak, aby sa na výzvu veliteľa dostavil v určenom čase na určené miesto.

(6) Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa zruší, ak

a) bolo trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi právoplatne zastavené,

b) bol profesionálny vojak spod obžaloby právoplatne oslobodený,

c) počas trestného stíhania vyšlo najavo, že skutok, pre ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2, nie je trestným činom a zároveň profesionálneho vojaka nemožno za tento skutok dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby podľa odseku 3,

d) sa nepotvrdia dôvody, pre ktoré bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 3.

(7) Ak bol profesionálny vojak právoplatne odsúdený za trestný čin podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo sa potvrdili dôvody, pre ktoré bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby podľa odseku 3, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa skončí dňom skončenia jeho štátnej služby prepustením zo služobného pomeru.

(8) Ak bolo trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi podmienečne zastavené alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené preto, že bol schválený zmier, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí právoplatnosťou uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo uznesenia o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Ak sa profesionálny vojak v skúšobnej dobe podľa osobitného predpisu56) neosvedčí, služobný úrad opätovne rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(9) Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa skončí aj vtedy, ak bol profesionálny vojak vzatý do väzby. Počas väzby sa na profesionálneho vojaka nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu.

(10) Konanie o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby sa preruší, ak do doručenia personálneho rozkazu o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby bude profesionálny vojak vzatý do väzby; konanie sa nezačne, ak sa služobný úrad dozvedel o vzatí profesionálneho vojaka do väzby pred začatím konania o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby.

(11) Ak po prepustení profesionálneho vojaka z väzby trvajú dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, služobný úrad rozhodne o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Deviaty diel

Plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

Vysielanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

§ 77

(1) Profesionálneho vojaka na základe rozhodnutia príslušného ústavného orgánu57) vysiela mimo územia Slovenskej republiky služobný úrad

a) na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu alebo na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom,

b) na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodného vojenského veliteľstva,58)

c) na účely vojenského cvičenia.

(2) Profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva môže minister vyslať mimo územia Slovenskej republiky

a) v súlade s osobitným predpisom,19)

b) ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo

c) po dohode ministerstva s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky alebo k medzinárodným organizáciám.

(3) Profesionálneho vojaka podľa odseku 1 písm. a) a c) môže služobný úrad vyslať mimo územia Slovenskej republiky, ak spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu59) a profesionálneho vojaka podľa odseku 1 písm. b), ak spĺňa požiadavky, ktoré ustanoví služobný predpis.

§ 78

Profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 môže na základe písomného vojenského rozkazu veliteľa plniť úlohy aj v inom mieste, ako je miesto jeho vyslania, do ktorého je vyslaný v súlade s rozhodnutiami vojenských orgánov organizácie Severoatlantickej zmluvy alebo rozhodnutiami príslušných orgánov Európskej únie.

§ 79

(1) Profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) a profesionálny vojak plniaci úlohy v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, má nárok na telefonický hovor s blízkou osobou2) na náklady služobného úradu.

(2) Podmienky, za ktorých možno uskutočniť telefonický hovor, frekvenciu a dĺžku trvania telefonického hovoru ustanoví služobný predpis.

Skončenie vyslania profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

§ 80

(1) Skončenie vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2 sa vykonáva z dôvodu

a) uplynutia doby, na ktorú bolo vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky určené,

b) rotácie jednotky vyslanej na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

c) porušenia medzinárodných dohôd upravujúcich pôsobenie jednotky mimo územia Slovenskej republiky,

d) zdravotného stavu profesionálneho vojaka, ktorý mu neumožňuje ďalej plniť úlohy mimo územia Slovenskej republiky,

e) konania profesionálneho vojaka, ktoré je v rozpore s plnením úloh mimo územia Slovenskej republiky,

f) vznesenia obvinenia,23) na základe ktorého sa stal dôvodne podozrivým, že v súvislosti s výkonom štátnej služby spáchal trestný čin,

g) porušenia

1. základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) a s),

2. obmedzenia alebo zákazu podľa § 12, 13 a § 134 ods. 2 alebo ods. 3.

(2) Skončiť vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2 možno

a) v záujme služobného úradu,

b) na žiadosť profesionálneho vojaka zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov,

c) z dôvodu porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. a) až i), k), l) prvého bodu alebo druhého bodu alebo písm. p).

(3) O skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a b) rozhodne služobný úrad a podľa § 77 ods. 2 rozhodne minister.

(4) Po skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), služobný úrad ustanoví profesionálneho vojaka do funkcie, ktorú určil pred jeho vyslaním alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

(5) Podrobnosti o postupe pri skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo podľa § 77 ods. 2, o dôvodoch skončenia vyslania a o určení funkcie podľa odseku 4 ustanoví služobný predpis.

§ 81

Služobný úrad môže profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom vyslať do medzinárodnej organizácie na plnenie jej úloh.

Desiaty diel

Spoločné ustanovenia k zmenám v služobnom pomere

§ 82

(1) Služobný úrad odovzdá alebo doručí profesionálnemu vojakovi písomné oznámenie podľa § 39 ods. 2

a) do 15 dní odo dňa

1. ustanovenia do funkcie alebo vymenovania do funkcie podľa osobitných predpisov,37)

2. vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia,

3. poverenia výkonom voľnej veliteľskej funkcie,

4. zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

5. dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

6. zapožičania vojenskej hodnosti,

7. zmeny výšky a zloženia služobného platu,

8. vymenovania do stálej štátnej služby,

b) do 45 dní odo dňa poverenia zastupovaním, ak poverenie zastupovaním trvá viac ako 30 dní.

(2) Služobný úrad odovzdá alebo doručí profesionálnemu vojakovi opis činností vyplývajúcich z funkcie pri zmene v služobnom pomere podľa odseku 1 písm. a) prvého a tretieho bodu a písm. b), alebo ak počas trvania služobného pomeru došlo k zmene opisu činností vyplývajúcich z funkcie; opis činností vyplývajúcich z funkcie sa profesionálnemu vojakovi odovzdá alebo doručí spravidla v deň zmeny.

TRETIA HLAVA

SKONČENIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru

§ 83

(1) Štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len „prepustenie“), ak

a) v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,

b) podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu,

c) porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13,

d) podľa platného služobného hodnotenia nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu,

e) bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský,24) za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,25) alebo za zločin,26)

f) prestal spĺňať

1. niektorú z podmienok podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) a g),

2. podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. l) alebo

3. predpoklady ustanovené osobitným predpisom,22) a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej môže byť ustanovený,

g) bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa

1. § 73 ods. 1 alebo ods. 2 a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej môže byť ustanovený,

2. § 73 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby,

3. § 73 ods. 3 písm. c) alebo písm. d) a nebola mu povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32 ods. 2 a 3,

h) dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby,

i) dosiahol vekovú hranicu alebo uplynul čas, na ktorý mu bola povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32 ods. 2 a 3,

j) dosiahol dobu podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo § 28 ods. 2,

k) v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii,

l) splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok60) a požiadal o prepustenie,

m) nastala niektorá z rozhodujúcich skutočností podľa § 223 ods. 1, 3, 6 a 7, § 225 ods. 3 alebo § 227 ods. 4 a 5,

n) uviedol neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v čestnom vyhlásení podľa § 18 ods. 5 písm. f),

o) porušil povinnosť vyplývajúcu z osobitných predpisov61) a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

p) bol odvolaný z funkcie náčelníka generálneho štábu alebo rektora vojenskej vysokej školy a nebolo rozhodnuté o jeho zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 2,

q) nastane dôvod podľa § 71 ods. 7 a zotrvanie profesionálneho vojaka v štátnej službe nie je v záujme služobného úradu podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c), e) alebo písm. f).

(2) Štátna služba profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe sa skončí prepustením, ak

a) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. b),

b) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. c), e), f), k), n) a o),

c) bol vylúčený z vysokoškolského štúdia,

d) neskončil vysokoškolské štúdium v určenom termíne,

e) zanechal vysokoškolské štúdium na vlastnú žiadosť,

f) nebol po zrušení akreditovaného študijného programu prijatý do iného akreditovaného študijného programu,

g) nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody podľa § 25 ods. 2 alebo § 26 ods. 1,

h) neskončil úspešne základný vojenský výcvik, odborný výcvik jednotlivca, dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl alebo vojenský program v termíne určenom vzdelávacím alebo výcvikovým programom vzdelávacieho alebo výcvikového zariadenia,

i) na základe hodnotenia prípravnej štátnej služby nie je spôsobilý na vymenovanie do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby,

j) požiadal o prepustenie,

k) nesúhlasil s vymenovaním do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby.

(3) Ustanovenie odseku 2 písm. d) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý v určenom termíne neskončil vysokoškolské štúdium z dôvodu dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

(4) Štátna služba profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe sa skončí prepustením, ak

a) uplynula dohodnutá doba a služobný úrad sa nedohodol s profesionálnym vojakom na opätovnom predĺžení doby podľa § 30 ods. 3, alebo nebol vymenovaný do dočasnej štátnej služby podľa § 27 ods. 3,

b) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. a),

c) nastane dôvod podľa odseku 1 písm. b), c), e), f), n) a o),

d) sa profesionálny vojak dohodne so služobným úradom na skrátení dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3.

(5) Štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak

a) nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok60) a požiadal o prepustenie,

b) profesionálny vojak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v služobnom hodnotení dosahoval uspokojivé výsledky,

c) bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak nejde o prípad uvedený v odseku 1 písm. e),

d) v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b),

e) viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok, ak nejde o prípad uvedený v § 134 ods. 2 písm. a) až d), alebo ak sa v súvislosti s vedením motorového vozidla odmietol podrobiť úkonom súvisiacim so zisťovaním prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme,

f) stratil alebo neoprávnene manipuloval s písomnosťou, nákresom, výkresom, mapou, fotografiou, grafom alebo iným záznamom elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného média alebo hmotného nosiča so záznamom informácií, ktorých obsahom sú osobné údaje62) alebo utajované skutočnosti, v dôsledku čoho môže byť ohrozená bezpečnosť alebo obrana Slovenskej republiky,

g) mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby viac ako dva služobné dni v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; neospravedlnené neprítomnosti kratšie ako jeden služobný deň sa sčítavajú.

(6) Štátnu službu profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak nastane dôvod podľa odseku 5 písm. c) až g).

§ 84

Štátna služba profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak bol zvolený, poverený alebo vymenovaný do funkcie

a) prezidenta,

b) poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

c) poslanca Európskeho parlamentu,

d) člena vlády,

e) predsedu, riaditeľa a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

f) sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g) predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

h) guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

i) verejného ochrancu práv,

j) člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

k) štátneho tajomníka,

l) vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

m) vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

n) člena Európskej komisie alebo pracovníka medzinárodného sekretariátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy,

o) sudcu,

p) prokurátora,

q) rektora vysokej školy, okrem rektora vojenskej vysokej školy,

r) predsedu vyššieho územného celku, primátora mesta alebo starostu obce,

s) poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca obecného zastupiteľstva, za ktorej výkon poberá odmenu,

t) inšpektora Organizácie Spojených národov,

u) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie.

§ 85

Skončenie štátnej služby zánikom služobného pomeru

Štátna služba profesionálneho vojaka sa skončí zánikom služobného pomeru (ďalej len „zánik služobného pomeru“)

a) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd profesionálnemu vojakovi uložil trest straty vojenskej hodnosti a inej hodnosti podľa osobitného predpisu,63)

b) smrťou alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol profesionálny vojak vyhlásený za mŕtveho.64)

Zákaz prepustenia v ochrannej dobe

§ 86

(1) Konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a) sa nezačne v ochrannej dobe, ak je

a) profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť nespôsobil úmyselne alebo v dôsledku požitia alkoholu alebo užitia inej omamnej alebo psychotropnej látky a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz až do jej skončenia,

b) profesionálna vojačka tehotná alebo na materskej dovolenke, keď je profesionálny vojak na rodičovskej dovolenke, počas ktorej má nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) alebo keď sa osamelý profesionálny vojak trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky.

(2) Ak sa konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a) už začalo a nastane skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, toto konanie sa preruší.

(3) Zákaz prepustenia v ochrannej dobe z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby podľa osobitného predpisu.65)

(4) Skutočnosť, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je profesionálny vojak povinný preukázať a bezodkladne oznámiť služobnému úradu.

(5) Doba prerušenia uvedená v odseku 2 sa do lehoty podľa § 94 ods. 1 písm. b) nezapočítava. Po skončení dôvodov, ktoré zakladali prerušenie konania, sa v konaní o prepustení pokračuje.

§ 87

Ak sa personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi doručil pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, služobný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, ak profesionálny vojak písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

§ 88

Nároky po zrušení personálneho rozkazu o prepustení

(1) Ak bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený, služobný pomer profesionálneho vojaka trvá a profesionálny vojak dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení personálneho rozkazu o prepustení

a) pokračuje vo výkone funkcie, do ktorej bol ustanovený pred prepustením, alebo

b) je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 3 alebo ods. 4.

(2) Ak po zrušení personálneho rozkazu o prepustení nie je funkcia podľa odseku 1 písm. a) voľná alebo bola zrušená, profesionálny vojak sa ustanoví do inej funkcie podľa tohto zákona.

(3) Ak bol personálny rozkaz o prepustení profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe právoplatne zrušený, jeho služobný pomer trvá najdlhšie do uplynutia dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3.

(4) Profesionálnemu vojakovi sa za čas neplatného prepustenia doplatí plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, ktorý by mu patril, ak by k prepusteniu nedošlo. Ak celkový čas, za ktorý by sa mal profesionálnemu vojakovi doplatiť plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok, presiahne 12 mesiacov, môže súd na základe dôvodov uvedených v žiadosti služobného úradu jeho povinnosť doplatiť plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok za čas presahujúci 12 mesiacov profesionálnemu vojakovi vôbec nepriznať. Plat, aktivačný príspevok a stabilizačný príspevok môže byť priznaný najviac za čas 36 mesiacov.

§ 89

Služobný posudok a potvrdenie o štátnej službe

(1) Profesionálnemu vojakovi pri skončení štátnej služby veliteľ vydá služobný posudok obsahujúci skutočnosti týkajúce sa výkonu štátnej služby, ak o to profesionálny vojak požiada. Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis profesionálneho vojaka.

(2) Za služobný posudok podľa odseku 1 sa považuje aj hodnotenie profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe.

(3) Pri prepustení alebo zániku služobného pomeru podľa § 85 písm. a) veliteľ vydá profesionálnemu vojakovi potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje

a) termín a dôvod skončenia štátnej služby profesionálneho vojaka,

b) čas trvania štátnej služby,

c) výšku jeho služobného platu, ak o to profesionálny vojak písomne požiada,

d) skutočnosti rozhodujúce na posúdenie nároku na dovolenku,

e) záväzky profesionálneho vojaka súvisiace so štátnou službou,

f) údaj, či sa z platu profesionálneho vojaka vykonávajú zrážky, ich výšku, v čí prospech a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

g) skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.66)

§ 90

Príprava profesionálneho vojaka na trh práce

Veliteľ môže profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe počas trvania lehoty na prepustenie umožniť prípravu na trh práce na náklady profesionálneho vojaka, ak

a) bolo o jeho prepustení právoplatne rozhodnuté podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j) alebo m) a

b) požiadal o prípravu na trh práce.

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

Prvý diel

Personálny rozkaz

§ 91

(1) Personálny rozkaz sa vydáva

a) pri prijatí občana do štátnej služby podľa § 22 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 1 písm. b), § 29 ods. 7, § 30 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 43 ods. 1, § 50 a § 63 ods. 1,

b) v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka súvisiacich so zmenami v štátnej službe podľa § 24, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 29 ods. 1 až 5, § 30 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 32 ods. 2 až 5, § 36 ods. 2, § 37 ods. 4, § 43 ods. 2, § 45, 46, 47, 48, § 51 ods. 1, § 63 ods. 2, § 64, § 65 ods. 1 a 2, § 65a, § 67, § 68 ods. 1, § 70 ods. 1 a 4, § 71, § 73 ods. 1 až 4, § 74, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 až 3 a 6 až 11, § 77 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2, § 80 ods. 1 a 2, § 81, § 115 ods. 1 a § 227 ods. 3,

c) pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4,

d) v prípadoch podľa § 193 a 194.

(2) Personálny rozkaz vydáva služobný úrad a musí byť v súlade s právnymi predpismi a musí vychádzať zo skutočného stavu veci. Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b) vydáva aj minister.

(3) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a) obsahuje

a) označenie služobného úradu,

b) výrok o prijatí do štátnej služby s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa personálny rozkaz vydal,

c) titul, meno a priezvisko občana,

d) dátum a miesto narodenia občana,

e) deň prijatia do štátnej služby,

f) druh štátnej služby,

g) čas trvania štátnej služby,

h) vojenskú hodnosť, do ktorej je občan vymenovaný pri prijatí do prípravnej štátnej služby, alebo ktorá mu je priznaná pri prijatí do dočasnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby,

i) funkciu, do ktorej je občan ustanovený alebo vymenovaný vrátane vojenskej odbornosti a jej špecializácie,

j) miesto výkonu štátnej služby,

k) evidenčné a štatistické údaje,

l) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

m) poučenie o tom, či je personálny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať, komu a kde možno odvolanie podať a či je personálny rozkaz preskúmateľný súdom,

n) dátum vydania personálneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom,

o) meno, priezvisko, funkcia a podpis vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka aj vojenskú hodnosť.

(4) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b) až d) obsahuje

a) označenie služobného úradu,

b) výrok vo veci s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa personálny rozkaz vydal,

c) vojenskú hodnosť, titul, meno a priezvisko profesionálneho vojaka,

d) dátum a miesto narodenia profesionálneho vojaka,

e) funkciu a miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka,

f) evidenčné a štatistické údaje,

g) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre personálny rozkaz, akými úvahami bol vedený služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

h) poučenie o tom, či je personálny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať, komu a kde možno odvolanie podať a či je personálny rozkaz preskúmateľný súdom,

i) dátum vydania personálneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom,

j) meno, priezvisko, funkcia a podpis vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka aj vojenskú hodnosť.

(5) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. b), ak ide o profesionálneho vojaka vyslaného na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, okrem údajov podľa odseku 4, obsahuje aj

a) dobu vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

b) menu, v ktorej sa bude vyplácať zahraničný príspevok alebo zahraničný plat, prípadne ich časť,

c) ďalšie plnenia spojené s plnením úloh mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,

d) prípadné podmienky návratu profesionálneho vojaka z územia mimo Slovenskej republiky.

(6) Personálny rozkaz podľa odseku 1 môže obsahovať aj iné údaje súvisiace s výkonom štátnej služby.

(7) S dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu podľa odseku 1 písm. b) až d) musí byť profesionálny vojak vopred preukázateľne oboznámený.

(8) Personálny rozkaz musí byť profesionálnemu vojakovi doručený. Personálny rozkaz o ustanovení do funkcie, personálny rozkaz o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov z dôvodov uvedených v § 73 ods. 1 a 2 a personálny rozkaz o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby musí byť profesionálnemu vojakovi doručený najneskôr deň pred jeho vykonateľnosťou. Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol personálny rozkaz o prepustení právoplatne zrušený musí byť personálny rozkaz o ustanovení do funkcie podľa § 88 ods. 2 alebo personálny rozkaz o zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov z dôvodov uvedených v § 73 ods. 3 a 4 doručený najneskôr do troch služobných dní odo dňa nástupu na výkon štátnej služby.

(9) Proti personálnemu rozkazu podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sa nemožno odvolať; proti personálnemu rozkazu podľa odseku 1 písm. c) sa možno odvolať. Personálny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný.

(10) Personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom.

(11) Ak v personálnom rozkaze podľa odseku 1 písm. b) nie je určená doba trvania personálneho opatrenia, vydá sa personálny rozkaz o skončení personálneho opatrenia.

(12) Ak po vydaní personálneho rozkazu podľa odseku 1 písm. a) a b) nastanú nové skutočnosti, služobný úrad, ktorý tento personálny rozkaz vydal, ho môže zmeniť alebo zrušiť.

(13) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v personálnom rozkaze služobný úrad, ktorý personálny rozkaz vydal, opraví.

Druhý diel

Konanie o prepustení zo služobného pomeru

§ 92

Začatie konania o prepustení

(1) Konanie o prepustení zo služobného pomeru (ďalej len „konanie o prepustení“) sa začína na žiadosť profesionálneho vojaka, na návrh veliteľa alebo na podnet služobného úradu.

(2) Konanie o prepustení je začaté dňom

a) doručenia žiadosti o prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. l), § 83 ods. 2 písm. j) alebo § 83 ods. 5 písm. a) služobnému úradu,

b) doručenia žiadosti o skrátenie dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3 služobnému úradu,

c) zvolenia, rozhodnutia o poverení alebo rozhodnutia o vymenovaní do funkcie uvedenej v § 84,

d) doručenia návrhu na prepustenie podľa § 93 ods. 1 služobnému úradu,

e) keď služobný úrad zistil dôvod na prepustenie a nejde o prípady uvedené v písmenách a) až d).

(3) O začatí konania o prepustení služobný úrad oboznámi profesionálneho vojaka a veliteľa profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná.

(4) Ak po nadobudnutí právoplatnosti personálneho rozkazu o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j), l) a m) alebo § 83 ods. 5 písm. a) neuplynula lehota na prepustenie, možno začať nové konanie o prepustení, ak nastali dôvody na začatie konania o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n), o) a q), § 83 ods. 5 písm. b) až g) alebo § 84.

§ 93

Návrh na prepustenie

(1) Návrh na prepustenie spracuje veliteľ

a) do 7 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. o) a q) a § 83 ods. 2 písm. a) až i) a k),

b) do 30 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. a) až g), k) a n), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 5 písm. b) až g) a § 83 ods. 6,

c) najneskôr 30 dní pred splnením dôvodu uvedeného v § 83 ods. 4 písm. a),

d) najneskôr 5 mesiacov pred splnením dôvodu uvedeného v § 83 ods. 1 písm. h), i), j) a m).

(2) V lehotách podľa odseku 1 veliteľ profesionálneho vojaka aj preukázateľne oboznámi s návrhom na prepustenie a návrh odošle služobnému úradu.

(3) Návrh na prepustenie vojenského duchovného spracuje veliteľ na základe súhlasu príslušnej cirkevnej autority30) v lehotách podľa odseku 1.

(4) Ak služobný úrad začal konanie o prepustení podľa § 92 ods. 2 písm. a) až c) a e), veliteľ návrh podľa odseku 1 nespracuje.

(5) Na požiadanie služobného úradu je veliteľ a garant vojenskej odbornosti povinný oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení a vydanie personálneho rozkazu.

(6) Žiadosť o skrátenie dohodnutej doby podľa § 30 ods. 3 a žiadosť o prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. l), § 83 ods. 2 písm. j) alebo § 83 ods. 5 písm. a) podáva profesionálny vojak služobnému úradu. Profesionálny vojak môže žiadosť podľa prvej vety vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu.

§ 94

Rozhodovanie o prepustení

(1) O prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa

a) § 83 ods. 1 písm. o), p) a q), § 83 ods. 2 a § 83 ods. 4 písm. a) a d) najneskôr do 15 dní odo dňa začatia konania o prepustení,

b) § 83 ods. 1 písm. a), b), d), k) a l), § 83 ods. 4 písm. b) a c), § 83 ods. 6 a § 84 najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení,

c) § 83 ods. 1 písm. g) najneskôr do troch mesiacov odo dňa zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,

d) § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m) počas štvrtého mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru,

e) § 83 ods. 1 písm. c), e), f) a n) najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol,

f) § 83 ods. 5 písm. a), b), d), f) a g) najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení,

g) § 83 ods. 5 písm. c) a e) najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania o prepustení, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(2) V lehotách podľa odseku 1 sa musí personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi aj doručiť. Ak bol personálny rozkaz o prepustení zrušený alebo vec bola vrátená na ďalšie konanie, začnú plynúť nové lehoty podľa odseku 1.

(3) Ak bolo rozhodnuté o prepustení z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j) a m), § 83 ods. 4 písm. b) alebo podľa § 83 ods. 5 písm. a), služobný pomer sa skončí uplynutím lehoty na prepustenie.

(4) Ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. a) a g), § 83 ods. 4 písm. b) alebo podľa § 83 ods. 5 písm. a), lehota na prepustenie je dva kalendárne mesiace. Lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak sa služobný úrad a profesionálny vojak nedohodnú na skoršom termíne.

(5) Ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m), lehota na prepustenie je tri kalendárne mesiace. Lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

(6) Ak bolo rozhodnuté o prepustení z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n) až q), § 83 ods. 2, § 83 ods. 4 písm. c), § 83 ods. 5 písm. b) až g), § 83 ods. 6 alebo podľa § 84, služobný pomer sa skončí dňom doručenia personálneho rozkazu. Deň doručenia sa vyznačí v personálnom rozkaze.

(7) Ak sa služobný pomer končí z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. l) a služobný úrad sa s profesionálnym vojakom nedohodne na skoršom termíne skončenia služobného pomeru, lehota na prepustenie je

a) tri kalendárne mesiace, ak ide o profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe,

b) šesť kalendárnych mesiacov, ak ide o profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe.

(8) Lehota na prepustenie podľa odseku 7 začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia personálneho rozkazu profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

(9) Pri prepustení podľa § 83 ods. 4 písm. a) a d) sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí dohodnutým dňom.

(10) Ak do dňa prepustenia podľa § 83 ods. 1 písm. a) bude profesionálny vojak s jeho predchádzajúcim súhlasom ustanovený do inej funkcie, personálny rozkaz o prepustení zruší ten, kto ho vydal.

(11) V čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia67) a služobný úrad rozhodol o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. a), g až j), l) a m), § 83 ods. 4 písm. b) alebo § 83 ods. 5 písm. a) a personálny rozkaz o prepustení bol profesionálnemu vojakovi doručený, lehoty na prepustenie neplynú.

§ 95

Prerušenie konania o prepustení

(1) Služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka

a) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. a), c), d), f) až n), § 83 ods. 4 písm. b) a d) a § 83 ods. 5 písm. b) až g) v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia,

b) z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. l) a ods. 5 písm. a), ak je profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 alebo ak plní úlohy v mieste podľa § 78,

c) v prípade, ak bol veliteľ alebo garant vojenskej odbornosti vyzvaný, aby v určenej lehote oznámil skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení, alebo ak bol profesionálny vojak vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky žiadosti o prepustenie alebo odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení.

(2) Služobný úrad môže prerušiť konanie o prepustení profesionálneho vojaka najdlhšie na dobu

a) 12 mesiacov, ak má byť profesionálny vojak prepustený z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. l) a ods. 5 písm. a) a profesionálny vojak je ustanovený do funkcie podľa § 65,

b) 10 dní, ak o to z dôležitých dôvodov profesionálny vojak požiada.

(3) Prerušenie konania podľa odsekov 1 a 2 služobný úrad písomne oznámi profesionálnemu vojakovi.

(4) Služobný úrad v konaní o prepustení profesionálneho vojaka pokračuje, ak

a) pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie o prepustení prerušilo, a to z vlastného podnetu alebo na podnet profesionálneho vojaka,

b) uplynula lehota podľa odseku 2.

(5) Ak je konanie o prepustení prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Odvolacie konanie pri prepustení

§ 96

(1) Proti personálnemu rozkazu o prepustení sa môže profesionálny vojak písomne odvolať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia personálneho rozkazu o prepustení.

(2) Odvolanie sa podáva služobnému úradu, ktorý personálny rozkaz o prepustení vydal.

(3) Ak personálny rozkaz o prepustení vydal vedúci služobného úradu ministerstva,7) náčelník generálneho štábu, náčelník vojenskej kancelárie prezidenta, riaditeľ Vojenského spravodajstva, riaditeľ Vojenskej polície alebo rektor vojenskej vysokej školy, odvolacím orgánom proti tomuto personálnemu rozkazu je minister. V ostatných prípadoch odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení je odvolacím orgánom náčelník generálneho štábu.

(4) Ak personálny rozkaz o prepustení vydal minister, o odvolaní rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

§ 97

(1) Ak profesionálny vojak v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď mu bol personálny rozkaz o prepustení doručený.

(2) Vedúci služobného úradu, ktorý personálny rozkaz o prepustení vydal, môže odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania, ak k zmeškaniu lehoty došlo zo závažných dôvodov a profesionálny vojak o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení.

(3) Podanie odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení má odkladný účinok okrem skončenia služobného pomeru z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), l), n) až q), § 83 ods. 2, § 83 ods. 4 písm. c), § 83 ods. 5, § 83 ods. 6 alebo § 84.

(4) Profesionálny vojak môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak profesionálny vojak vzal odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení späť, nemôže sa znova odvolať.

§ 98

Zastavenie konania o prepustení

(1) Služobný úrad v konaní o prepustení profesionálneho vojaka nepokračuje a konanie zastaví z dôvodu, že

a) odpadol dôvod konania začatého na návrh veliteľa alebo podnet služobného úradu,

b) súhlasí so späťvzatím žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie,

c) profesionálny vojak vzal späť odvolanie,

d) služobný pomer zanikol podľa § 85,

e) profesionálny vojak na výzvu služobného úradu alebo odvolacieho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojej žiadosti o prepustenie alebo odvolania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

f) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

(2) Služobný úrad konanie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. a), g) až j), l) a m) alebo § 83 ods. 5 písm. a) zastaví, ak nastali dôvody na začatie konania o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. b) až f), k), n), o) a q), § 83 ods. 5 písm. b) až g) alebo § 84.

(3) O zastavení konania o prepustení podľa odseku 1 písm. a) až d) služobný úrad oboznámi profesionálneho vojaka a veliteľa profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná.

(4) Konanie o prepustení podľa odseku 1 písm. e) a f) a odseku 2 služobný úrad zastaví personálnym rozkazom, proti ktorému možno podať odvolanie; na odvolanie sa primerane vzťahujú § 96 a 97.

§ 99

Po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka môže služobný úrad konať len vo veciach súvisiacich so skončením štátnej služby profesionálneho vojaka.

Tretí diel

Prieskumné konanie

§ 100

(1) Prieskumné konanie je zamerané na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným vyšetrením.

(2) Prieskumné konanie sa vykoná na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom, ak

a) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov alebo

b) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov.

(3) Prieskumné konanie možno vykonať aj v iných odôvodnených prípadoch na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na žiadosť profesionálneho vojaka.

§ 101

(1) Prieskumné konanie vykonáva v prvom stupni prieskumná komisia zriadená hlavným služobným úradom, ktorá na základe výsledkov lekárskej prehliadky profesionálneho vojaka vydá písomné rozhodnutie o

a) spôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Spôsobilý vykonávať štátnu službu“,

b) dočasnej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Dočasne nespôsobilý vykonávať štátnu službu“,

c) trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu s výrokom „Nespôsobilý vykonávať štátnu službu“ alebo

d) trvalej nespôsobilosti vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený, s výrokom „Nespôsobilý vykonávať funkciu“.

(2) Ak prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu, nové prieskumné konanie sa uskutoční tak, aby nebola prekročená podporná doba.65)

(3) Ak prieskumná komisia vydá písomné rozhodnutie o trvalej nespôsobilosti profesionálneho vojaka vykonávať funkciu, do ktorej je ustanovený, súčasne určí okruh činností, ktoré sú z hľadiska zdravotnej spôsobilosti pre profesionálneho vojaka nevhodné.

(4) O odvolaní profesionálneho vojaka proti rozhodnutiu prieskumnej komisie rozhoduje v druhom stupni ústredná vojenská lekárska komisia zriadená hlavným služobným úradom.

(5) Zloženie, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok ústrednej vojenskej lekárskej komisie a prieskumných komisií ustanoví služobný predpis.

(6) Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

PRVÁ HLAVA

SLUŽOBNÝ ČAS A SLUŽOBNÁ POHOTOVOSŤ

§ 102

Služobný čas

(1) Služobný čas je časový úsek, v ktorom je profesionálny vojak k dispozícii služobnému úradu, vykonáva štátnu službu a plní služobné povinnosti vyplývajúce z

a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, alebo

b) vojenského rozkazu, alebo nariadenia veliteľa.

(2) Dĺžka služobného času v týždni je 40 hodín, ak tento zákon v § 106 neustanovuje inak.

§ 103

Rozvrhnutie služobného času

(1) Služobný čas sa rozvrhuje spravidla na päť služobných dní v týždni. O rozvrhnutí služobného času rozhoduje veliteľ, ktorý určí aj začiatok a koniec služobného času v jednotlivých služobných dňoch.

(2) Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, veliteľ môže služobný čas rozvrhnúť aj nerovnomerne na jednotlivé týždne, pričom priemerný týždenný služobný čas nesmie v období najviac štyroch mesiacov presiahnuť ustanovený týždenný služobný čas. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas sa určuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom musí byť profesionálny vojak oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže veliteľ určiť profesionálnemu vojakovi začiatok služobného času aj v čase kratšom ako tri dni.

(3) Ak to povaha štátnej služby umožňuje, môže v služobnom úrade podľa § 6 ods. 1 písm. d) veliteľ so súhlasom profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva zaviesť pružný služobný čas. Pružný služobný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia služobného času.

(4) Dĺžka služobného času v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 13 hodín.

(5) Veliteľ je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby profesionálny vojak mal medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujúceho služobného času minimálny odpočinok v trvaní 8 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.

(6) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov pri plnení špecifických činností. Špecifické činnosti a dĺžku služobného času pri plnení špecifických činností ustanoví služobný predpis.

§ 104

Plnenie služobných povinností nad určený služobný čas

(1) Profesionálny vojak je povinný plniť služobné povinnosti nad určený služobný čas (ďalej len „štátna služba nadčas“), ak služobné povinnosti z dôvodu ich rozsahu alebo neodkladnosti nemožno zabezpečiť v určenom služobnom čase. Štátnu službu nadčas vykonáva profesionálny vojak na základe vojenského rozkazu, nariadenia alebo so súhlasom veliteľa.

(2) Štátnou službou nadčas na účely tohto zákona je aj čas, ktorý počas služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty pripadol na sobotu alebo deň pracovného pokoja47) na prepravu do miesta plnenia služobných povinností a pri návrate z miesta plnenia služobných povinností.

(3) Pri vykonávaní štátnej služby nadčas možno nepretržitý odpočinok medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujúceho služobného času skrátiť až na 6 hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.

(4) Za štátnu službu nadčas, ktorá presiahne päť hodín v týždni, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno. Veliteľ je povinný udeliť profesionálnemu vojakovi náhradné voľno tak, aby ho profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do šiestich mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola štátna služba nadčas vykonaná.

(5) Ak profesionálnemu vojakovi nebolo udelené náhradné voľno podľa odseku 4, postupuje sa podľa § 177.

§ 105

Služobná pohotovosť

(1) Veliteľ môže profesionálnemu vojakovi písomne nariadiť služobnú pohotovosť, počas ktorej je profesionálny vojak pripravený plniť služobné povinnosti. Služobná pohotovosť sa nariaďuje nad rámec rozvrhnutého služobného času a profesionálny vojak sa počas nej zdržiava po určený čas

a) v mieste výkonu štátnej služby alebo

b) na inom dohodnutom mieste.

(2) Služobnú pohotovosť podľa odseku 1 písm. a) možno nariadiť najviac na 15 hodín v týždni alebo na 50 hodín v mesiaci a najviac na 250 hodín v kalendárnom roku.

(3) Služobnú pohotovosť podľa odseku 1 písm. b) možno nariadiť najviac na 7 po sebe nasledujúcich dní, pričom služobná pohotovosť môže byť v mesiaci najviac 14 dní.

(4) Služobná pohotovosť presahujúca rozsah uvedený v odsekoch 2 a 3 je prípustná len na základe písomnej dohody s profesionálnym vojakom.

(5) Pri nariadení služobnej pohotovosti podľa odseku 1 písm. a) musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

§ 106

(1) Ustanovenia § 103 až 105 sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas

a) plnenia úloh pohotovosti a bojovej pohotovosti vrátane prípravy a nácviku pohotovosti a bojovej pohotovosti,

b) vojenského cvičenia,

c) vykonávania záchranných prác pri mimoriadnej udalosti,68) alebo keď bezprostredne hrozí, že vznikne alebo už vznikla krízová situácia alebo počas poskytovania odbornej, zdravotnej, technickej a ďalšej potrebnej pomoci v tiesni,69)

d) plnenia úloh pri ochrane štátnej hranice a stráženého objektu, pri ochrane verejného poriadku alebo v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu podľa rozhodnutia vlády,70)

e) odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti vzniknutej v pôsobnosti ministerstva, ktoré nariadil minister, alebo v ozbrojených silách, ktoré nariadil náčelník generálneho štábu,

f) plnenia úloh prípravnej štátnej služby,

g) výcviku pred vyslaním a počas vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3, na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 2 a počas plnenia úloh v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom,

h) prípravy na vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b),

i) získavania kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby,

j) služobnej cesty podľa § 113 ods. 4.

(2) Vojenským cvičením podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie

a) intenzívny vojenský výcvik, v ktorom nepretržitý sled výcvikových a zabezpečovacích činností trvá najviac 48 hodín,

b) nepretržitý vojenský výcvik, v ktorom nepretržitý sled výcvikových a zabezpečovacích činností trvá viac ako 48 hodín.

(3) Za mimoriadnu udalosť podľa odseku 1 písm. e) sa považujú najmä

a) trestné činy proti republike,

b) trestné činy násilia voči nadriadenému,

c) násilné útoky proti vojenským objektom a zariadeniam a napadnutie vojenských stráží,

d) prípady porušovania povinností pri obrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky,

e) havárie vojenskej leteckej, automobilovej a raketovej techniky, pri ktorých dôjde k zničeniu techniky alebo v dôsledku vážneho poškodenia k ich vyradeniu z prevádzky,

f) prípady nedovoleného ozbrojovania a obchodovania s vojenskými zbraňami, straty a krádeže vojenských zbraní, munície, výbušnín, rádioaktívnych látok a látok špeciálnej chémie, jedov a bojovej techniky,

g) porušovanie práv a chránených záujmov profesionálnych vojakov,

h) trestné činy, ktoré boli spáchané profesionálnymi vojakmi v služobnom čase alebo vo vojenských útvaroch a zariadeniach, pri ktorých došlo k usmrteniu osôb alebo ťažkej ujme na zdraví, alebo k škode veľkého rozsahu na vojenskej technike a inom majetku v pôsobnosti ministerstva,

i) zbehnutie profesionálneho vojaka od vojenského útvaru alebo zariadenia s vojenskou zbraňou, vojenským zbraňovým systémom, strelivom a výbušninami,

j) samovraždy a samovražedné pokusy profesionálnych vojakov v služobnom čase alebo vo vojenských útvaroch a zariadeniach,

k) nehody a poškodenia vojenskej výzbroje a ostatnej vojenskej techniky, ktoré boli zavinené vojenskou obsluhou alebo vojenským vodičom, alebo keď sú tieto osoby spolupáchateľmi, pri ktorých došlo k usmrteniu osôb alebo k ťažkej ujme na zdraví, alebo k škode veľkého rozsahu na vojenskej technike a inom majetku v pôsobnosti ministerstva,

l) požiare, ropné havárie a škody preukázateľne zavinené porušením služobných povinností profesionálnymi vojakmi alebo civilným personálom ozbrojených síl, ak vznikne značná škoda na majetku štátu v pôsobnosti ministerstva,

m) prípady usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví jednej osoby alebo viacerých osôb, ku ktorým došlo počas plnenia služobných povinností profesionálnymi vojakmi,

n) úmrtie alebo ťažká ujma na zdraví profesionálneho vojaka počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Profesionálny vojak pri plnení úloh podľa odseku 1 má nárok na odpočinok v trvaní najmenej 6 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín.

(5) Odpočinok podľa odseku 4 možno u profesionálneho vojaka plniaceho úlohy podľa odseku 1 písm. a) až h) v priebehu 24 hodín rozdeliť na dve časti.

(6) Ak charakter plnených úloh neumožňuje poskytnúť profesionálnemu vojakovi odpočinok, za čas plnenia úloh sa poskytne rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok v najbližšom možnom termíne.

(7) Podrobnosti o vyhlásení mimoriadnej udalosti podľa odseku 3 ustanoví služobný predpis.

DRUHÁ HLAVA

DOVOLENKA

§ 107

Základná výmera dovolenky

(1) Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku.

(2) Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.

(3) Profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe sa základná výmera dovolenky zvyšuje o jeden týždeň.

(4) Ak dovolenku čerpá profesionálny vojak s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom podľa § 103 ods. 2, patrí mu toľko služobných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

(5) Ak profesionálnemu vojakovi s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom počas dovolenky pripadne štátny sviatok alebo sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa tento deň do času dovolenky. Ak štátny sviatok alebo sviatok pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým služobným dňom, započítava sa tento deň do času dovolenky.

(6) Profesionálnemu vojakovi s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom podľa § 103 ods. 2 sa štátny sviatok alebo sviatok počas dovolenky započítava do času dovolenky.

(7) Ak dovolenku čerpá profesionálny vojak s pružným služobným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke služobného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného služobného času profesionálneho vojaka, pričom sa profesionálny vojak posudzuje, akoby štátnu službu vykonával päť dní v týždni.

§ 108

Vznik nároku na dovolenku

(1) Profesionálny vojak má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu; ak profesionálny vojak vykonával štátnu službu len časť kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.

(2) Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý celý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku patrí profesionálnemu vojakovi jedna dvanástina dovolenky.

(3) Profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 patrí dovolenka len v rozsahu podľa tohto zákona.

§ 109

Nástup a čerpanie dovolenky

(1) V záujme organizovaného čerpania dovoleniek profesionálnych vojakov veliteľ spracúva plán čerpania dovolenky na rok s prihliadnutím na potreby služobného úradu a oprávnené záujmy profesionálneho vojaka. Čerpanie dovolenky profesionálnemu vojakovi určuje veliteľ spravidla po častiach, pričom jedna časť musí trvať najmenej dva týždne.

(2) Dovolenku možno profesionálnemu vojakovi určiť aj pred splnením podmienky ustanovenej v § 108 ods. 1. Ak profesionálny vojak do konca kalendárneho roka alebo do skončenia štátnej služby túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť plat, ktorý mu bol vyplatený za časť dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(3) Nástup na dovolenku sa určí tak, aby ju profesionálny vojak mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka; ak ju nemohol vyčerpať, veliteľ určí nástup dovolenky tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

(4) Deň nástupu na dovolenku sa profesionálnemu vojakovi oznámi najmenej sedem dní vopred; túto lehotu možno so súhlasom profesionálneho vojaka skrátiť.

(5) Veliteľ nemôže určiť profesionálnemu vojakovi čerpanie dovolenky v čase, keď je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz, v čase materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, alebo keď profesionálny vojak čerpá služobné voľno alebo náhradné voľno.

(6) Ak profesionálny vojak nemôže vyčerpať dovolenku v lehote podľa odseku 3 pre čerpanie rodičovskej dovolenky, veliteľ mu určí čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal do šiestich mesiacov po skončení rodičovskej dovolenky.

(7) Ak profesionálny vojak nemôže vyčerpať dovolenku v lehote podľa odseku 3 z dôvodu vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 alebo plnenia úloh v mieste podľa § 78, veliteľ mu určí čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal do šiestich mesiacov po skončení vyslania podľa § 77 alebo plnenia úloh v mieste podľa § 78.

(8) Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže veliteľ zmeniť profesionálnemu vojakovi pôvodne určený nástup na dovolenku alebo ho odvolať z dovolenky; profesionálny vojak má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

§ 110

Prerušenie dovolenky

Dovolenka sa preruší, ak je profesionálny vojak v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak sa mu poskytne služobné voľno. Dovolenka sa prerušuje aj dočasným pozbavením výkonu štátnej služby a nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

§ 111

Krátenie dovolenky

(1) Profesionálnemu vojakovi sa kráti dovolenka za prvých 120 dní jeho neprítomnosti v štátnej službe o jednu dvanástinu a za každých ďalších 30 dní o jednu dvanástinu z dôvodu

a) dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,

b) čerpania služobného voľna bez nároku na služobný plat,

c) čerpania rodičovskej dovolenky, počas ktorej má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.71)

(2) Profesionálnemu vojakovi sa kráti dovolenka za každých 30 dní jeho neprítomnosti v štátnej službe o jednu dvanástinu z dôvodu

a) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak sa dočasné pozbavenie nezrušilo,

b) výkonu väzby alebo

c) zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2.

(3) Profesionálnemu vojakovi dovolenka nepatrí, ak bol celý kalendárny rok neprítomný v štátnej službe.

(4) Neprítomnosť profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby v príslušnom kalendárnom roku podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa sčítava.

(5) Dovolenka sa profesionálnemu vojakovi kráti o jeden týždeň, ak mu bola poskytnutá preventívna rehabilitácia podľa § 126 ods. 2 písm. a) a profesionálny vojak ju vykonal. Ak profesionálny vojak zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov nevykonal preventívnu rehabilitáciu v plnom rozsahu, dovolenka sa mu kráti až po vykonaní 14 dní preventívnej rehabilitácie v pomere jeden deň dovolenky za jeden deň preventívnej rehabilitácie, ktorá presiahla 14 dní.

(6) Za jeden deň neospravedlnenej neprítomnosti profesionálneho vojaka v štátnej službe sa dovolenka kráti o dva dni; neospravedlnené neprítomnosti kratšie ako jeden služobný deň sa sčítavajú.

(7) Za neospravedlnenú neprítomnosť profesionálneho vojaka v štátnej službe sa považuje

a) neprítomnosť profesionálneho vojaka v štátnej službe, ktorú nemožno ospravedlniť z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise,72)

b) čas od zistenia výkonu štátnej služby pod vplyvom omamných látok, psychotropných látok alebo alkoholu do skončenia obvyklého služobného času.

(8) Ak nastane dôvod na krátenie dovolenky uvedený v odsekoch 1, 2, 5 alebo v odseku 6 po vyčerpaní dovolenky, na ktorú profesionálnemu vojakovi vznikol nárok, je povinný vrátiť plat, ktorý mu bol vyplatený za časť dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

(9) Dovolenka sa podľa odseku 1 písm. a) nekráti, ak je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby alebo choroby z povolania.

(10) Dovolenka, na ktorú profesionálnemu vojakovi vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

§ 112

Dodatková dovolenka

(1) Profesionálny vojak má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke šiestich služobných dní, ak po celý kalendárny rok vykonával

a) rizikové práce,73)

b) činnosti v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo

c) mimoriadne náročnú činnosť, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.

(2) Ak profesionálny vojak vykonával činnosti podľa odseku 1 len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 dní, v ktorých tieto činnosti vykonával, jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(3) Dodatková dovolenka sa poskytuje profesionálnemu vojakovi vcelku; veliteľ určí nástup dodatkovej dovolenky tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal prednostne pred čerpaním dovolenky.

(4) Pri skončení služobného pomeru profesionálny vojak čerpá dodatkovú dovolenku tak, aby ju vyčerpal do skončenia služobného pomeru.

(5) Činnosti v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, a mimoriadne náročné činnosti, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia na účely nároku na dodatkovú dovolenku, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

(6) Na prerušenie dodatkovej dovolenky sa použije § 110.

TRETIA HLAVA

SLUŽOBNÁ CESTA A STÁŽ

Služobná cesta a zahraničná služobná cesta

§ 113

(1) Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu profesionálneho vojaka na cestu na výkon štátnej služby do iného miesta výkonu štátnej služby vrátane výkonu štátnej služby v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

(2) Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas služobnej cesty podľa odseku 1 mimo územia Slovenskej republiky, vrátane výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, do skončenia tejto cesty.

(3) Za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z

a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný,

b) jeho zaradenia do pracovného tímu alebo

c) písomného rozkazu, alebo nariadenia veliteľa.

(4) Za služobnú cestu sa považuje aj vyslanie profesionálneho vojaka

a) do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu

1. poskytnutia špecifickej zdravotnej starostlivosti podľa § 123 ods. 1 písm. a) až d),

2. prieskumného konania,

3. zistenia alebo potvrdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby alebo funkcie,

4. zistenia zdravotnej spôsobilosti pred vyslaním na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a po jeho skončení,

b) na rokovanie prieskumnej komisie, ak bol profesionálny vojak, s ktorým bolo začaté prieskumné konanie, na toto rokovanie predvolaný,

c) na preventívnu rehabilitáciu podľa § 126 ods. 2 písm. a) alebo písm. b),

d) do iného miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s ustanovením do funkcie.

(5) Profesionálnemu vojakovi za služobnú cestu vykonanú podľa odseku 4 patrí len náhrada preukázaných cestovných výdavkov alebo náhrada za použitie súkromného cestného motorového vozidla, ak sa na jeho použití písomne dohodol s veliteľom, a to v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka verejnej osobnej dopravy na dráhe alebo pravidelnej autobusovej dopravy za cesty do zdravotníckeho zariadenia, kúpeľného ústavu na území Slovenskej republiky, vojenskej zotavovne alebo iného zariadenia v pôsobnosti ministerstva, alebo do zariadenia určeného ministerstvom a späť, za cestu do iného miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s ustanovením do funkcie a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

(6) Služobnou cestou na účely tohto zákona nie je plnenie úloh pohotovosti a bojovej pohotovosti vrátane prípravy a nácviku pohotovosti a bojovej pohotovosti, vojenské cvičenie, plnenie úloh ozbrojených síl podľa osobitných predpisov74) a vyslanie profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa § 24.

§ 114

(1) Profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu veliteľ.

(2) Veliteľ určí miesto a čas nástupu profesionálneho vojaka na služobnú cestu, miesto výkonu štátnej služby, spôsob prepravy, miesto a čas skončenia služobnej cesty. Veliteľ určí aj ďalšie podmienky služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy profesionálneho vojaka.

(3) Ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich dní a profesionálny vojak počas nej neplní služobné povinnosti podľa § 113 ods. 3 v sobotu alebo v dňoch pracovného pokoja,47) môže veliteľ na tieto dni povoliť profesionálnemu vojakovi prerušenie služobnej cesty.

(4) Profesionálny vojak je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v sobotu alebo v deň pracovného pokoja,47) ak je to potrebné na výkon štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby profesionálnych vojačiek tým nie sú dotknuté.

§ 115

Stáž

(1) Profesionálneho vojaka môže služobný úrad vyslať na stáž na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 6 mesiacov za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov na získanie potrebných skúseností v mieste výkonu štátnej služby alebo do iného miesta výkonu štátnej služby na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, a to aj na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný; tento čas možno s písomným súhlasom profesionálneho vojaka vyslaného na stáž predĺžiť najviac o 6 mesiacov.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, môže veliteľ vyslať aj na stáž, ktorú absolvuje vo vzdelávacom zariadení, u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, poskytovateľa veterinárnej starostlivosti, v orgáne štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva75) alebo v orgáne veterinárnej správy76) s cieľom ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu77) alebo s cieľom udržiavania odbornej spôsobilosti na výkon odborných pracovných činností v zdravotníctve43) alebo na výkon odborných veterinárnych činností.78) Stáž sa vykonáva formou teoretickej prípravy alebo formou odbornej praxe.

(3) Podrobnosti o stáži podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.

(4) Na profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na stáž, sa vzťahujú ustanovenia § 113 a 114.

ŠTVRTÁ HLAVA

SLUŽOBNÉ VOĽNO, ŠTUDIJNÉ VOĽNO A PREKÁŽKY VO VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Služobné voľno

§ 116

(1) Profesionálny vojak má nárok na poskytnutie služobného voľna, ak nemôže vykonávať štátnu službu pre

a) prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,

b) dôležité osobné prekážky.

(2) Profesionálnemu vojakovi veliteľ poskytne služobné voľno v rozsahu najviac 15 služobných dní v kalendárnom roku a osamelému profesionálnemu vojakovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, v rozsahu najviac 21 služobných dní v kalendárnom roku počas

a) ošetrovania chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,

b) starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že

1. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,79)

2. osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej zdravotnej starostlivosti, a preto sa nemôže o dieťa starať,

c) ošetrovania iného chorého člena rodiny, ktorý žije s profesionálnym vojakom v domácnosti,80) ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(3) V tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.

(4) Profesionálnemu vojakovi počas lehoty na prepustenie veliteľ poskytne na hľadanie nového zamestnania služobné voľno na jeden poldeň v týždni; služobné voľno možno so súhlasom veliteľa zlučovať.

(5) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa umožnila príprava na trh práce, poskytne veliteľ služobné voľno v rozsahu trvania prípravy na trh práce, najviac však 30 dní; v tejto dobe sa môže profesionálny vojak zúčastniť na príprave aj opakovane. Služobné voľno podľa prvej vety nemožno poskytnúť počas siedmich dní pred uplynutím lehoty na prepustenie.

§ 117

Profesionálnemu vojakovi, ktorý má byť alebo ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, môže veliteľ poskytnúť služobné voľno bezprostredne pred vyslaním alebo bezprostredne pred ukončením vyslania v rozsahu najviac troch služobných dní.

§ 118

(1) Služobný úrad môže profesionálnemu vojakovi poskytnúť služobné voľno, ak nemôže vykonávať štátnu službu z dôvodu

a) činnosti člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky a v referende,

b) činnosti vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež,

c) činnosti registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, registrovaného kandidáta pri voľbe do Európskeho parlamentu a do orgánov územnej samosprávy,

d) činnosti svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy,

e) vykonávania opatrení proti prenosným chorobám,

f) iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti,

g) izolácie vykonávanej pri veterinárno-ochranných opatreniach,

h) keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov81) poskytnúť osobnú pomoc.

(2) Ak sú činnosti podľa odseku 1 písm. b) alebo opatrenia podľa odseku 1 písm. e) až g) vykonávané v záujme služobného úradu alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby, považujú sa za plnenie služobných povinností.

§ 119

Študijné voľno

(1) Profesionálny vojak má počas vyslania na vysokoškolské štúdium v externej forme na náklady služobného úradu nárok na študijné voľno

a) na účasť na štúdiu, študijnom sústredení alebo na konzultáciách podľa schváleného študijného programu,

b) v rozsahu dvoch služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky okrem skúšky podľa písmena c),

c) v rozsahu 30 služobných dní súhrnne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok,

d) v rozsahu 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce,

e) na nevyhnutne potrebný čas na prepravu do školy a späť, ak je táto škola v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

(2) Študijné voľno možno čerpať po celý akademický rok; nevyčerpané študijné voľno nemožno čerpať v inom akademickom roku.

(3) Čerpanie študijného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karanténneho opatrenia podľa osobitného predpisu.

(4) Na účasť na prijímacích skúškach na vysokú školu možno profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť poskytnúť študijné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak je to v záujme služobného úradu.

PIATA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV

§ 120

(1) Veliteľ

a) vytvára podmienky pre ďalšie vzdelávanie profesionálnych vojakov,

b) vytvára podmienky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti,

c) zabezpečuje vybavenie pracovísk pre riadny výkon štátnej služby,

d) vytvára podmienky na udržiavanie fyzickej zdatnosti profesionálneho vojaka,

e) vytvára podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov profesionálnych vojakov,

f) vytvára podmienky na duchovný život a vykonávanie náboženských aktivít v spolupráci s vojenskými duchovnými,

g) zabezpečuje spoluprácu s rodinami profesionálnych vojakov vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

h) zabezpečuje profesionálnym vojakom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v mieste, kde profesionálny vojak vykonáva štátnu službu, alebo v jeho blízkosti; túto povinnosť nemá voči profesionálnym vojakom vyslaným na služobnú cestu alebo vykonávajúcim štátnu službu mimo územia Slovenskej republiky a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu štátnej služby,

i) zabezpečuje vybavenie pracoviska prostriedkami na poskytovanie prvej pomoci vrátane zabezpečenia prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc.

(2) Stravovanie profesionálnych vojakov sa zabezpečuje najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja profesionálnemu vojakovi v priebehu jeho služobného dňa vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za služobný deň považuje plnenie služobných povinností trvajúce dlhšie ako 4 hodiny. Ak plnenie služobných povinností trvá dlhšie ako 11 hodín, veliteľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Príspevok na stravovanie podľa odseku 1 písm. h) a odseku 2 sa poskytuje vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla. Príspevok na stravovanie nesmie presiahnuť 65 % sumy stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,82) rovnako tak sa príspevok poskytuje podľa osobitného predpisu,83) ak tento zákon v § 204 neustanovuje inak.

(4) Veliteľ poskytne profesionálnemu vojakovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3 iba vtedy, ak povinnosť zabezpečiť profesionálnemu vojakovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo veliteľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2.

(5) Na profesionálneho vojaka sa pri plnení úloh ozbrojených síl84) a plnení úloh podľa osobitných predpisov85) vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,86) len ak to technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky umožňujú; ak to technické možnosti neumožňujú, veliteľ zabezpečí najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.

(6) Občianske združenia s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám môžu vedúcim služobných úradov podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), e) a f) predkladať návrhy súvisiace s odmeňovaním a ďalšími peňažnými náležitosťami, sociálnym a zdravotným zabezpečením profesionálnych vojakov.

(7) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb profesionálnych vojakov, na zlepšenie podmienok výkonu štátnej služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvára vedúci služobného úradu podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), e) a f) a štatutárny orgán občianskeho združenia podľa odseku 6 dohody.

§ 121

Úschova zvrškov

Veliteľ je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré profesionálny vojak obvykle nosí pri výkone štátnej služby.

Zdravotná starostlivosť

§ 122

Profesionálnemu vojakovi sa poskytuje

a) zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,87)

b) špecifická zdravotná starostlivosť.

§ 123

(1) Špecifickou zdravotnou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie poskytovanie

a) periodickej preventívnej lekárskej prehliadky, ktorá sa poskytuje raz za rok, a to mimo preventívnej prehliadky vykonávanej podľa osobitného predpisu,88)

b) osobitnej preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k výkonu štátnej služby,89)

c) očkovania a ďalších profylaktických opatrení nad rozsah povinného očkovania,

d) zdravotných výkonov po skončení vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky do epidemiologicky rizikovej oblasti alebo na zahraničnú služobnú cestu do epidemiologicky rizikovej oblasti, ak vyslanie trvalo najmenej tridsať dní,

e) zdravotných výkonov pri činnostiach uvedených v § 106 ods. 1 písm. a) až h).

(2) Špecifická zdravotná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) až d) sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom.

(3) Špecifickú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 písm. e) poskytuje zdravotnícky pracovník ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo.

(4) Náklady na špecifickú zdravotnú starostlivosť hradí ministerstvo.

(5) Podrobnosti o poskytovaní špecifickej zdravotnej starostlivosti ustanoví služobný predpis.

§ 124

Profesionálneho vojaka, ktorý je dočasne neschopný pre chorobu alebo úraz, možno na základe jeho žiadosti a odporúčania ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom, liečiť v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru, ak mu nebola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť a miesto jeho pobytu90) je iné, ako jeho miesto výkonu štátnej služby. Ak profesionálnemu vojakovi bola odporučená ústavná zdravotná starostlivosť a profesionálny vojak ju odmietol alebo požiadal o skončenie poskytnutej ústavnej zdravotnej starostlivosti, liečba v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru sa profesionálnemu vojakovi neposkytne.

§ 125

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa skončila dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, veliteľ na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom povolí úľavy v štátnej službe. Na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom veliteľ povolí úľavy v štátnej službe aj v prípade, ak to vyžaduje zdravotný stav profesionálneho vojaka.

(2) Podrobnosti o úľavách v štátnej službe ustanoví služobný predpis.

Preventívna rehabilitácia

§ 126

(1) Preventívna rehabilitácia je súbor preventívnych, telovýchovno-športových a liečebných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesionálneho vojaka.

(2) Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a) rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní troch týždňov v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zariadeniach určených ministerstvom,

b) rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva alebo v zariadeniach určených ministerstvom, alebo

c) aktívneho odpočinku v trvaní dvoch týždňov na území Slovenskej republiky, spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka.

(3) Preventívna rehabilitácia sa poskytne profesionálnemu vojakovi jedenkrát ročne, ak

a) je v stálej štátnej službe alebo

b) vykonáva štátnu službu

1. ako odborník riadenia letovej prevádzky po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom, výkonný letec, výkonný výsadkár, padákový odborník letectva, pyrotechnik alebo potápač alebo

2. vo Vojenskom spravodajstve alebo vo Vojenskej polícii.

(4) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 3 písm. b) sa preventívna rehabilitácia poskytne prvýkrát, ak štátnu službu ako odborník riadenia letovej prevádzky po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného ministerstvom, výkonný letec, výkonný výsadkár, padákový odborník letectva, pyrotechnik alebo potápač alebo štátnu službu vo Vojenskom spravodajstve alebo vo Vojenskej polícii vykonával najmenej päť rokov.

(5) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorý vykonával štátnu službu vo Vojenskom spravodajstve menej ako päť rokov, možno poskytnúť preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 2 písm. c) jedenkrát ročne.

(6) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. a) sa poskytuje len profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 3 písm. a), a to na základe jeho žiadosti a na návrh ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom.

(7) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. b) a c) sa poskytuje profesionálnemu vojakovi na základe jeho žiadosti.

(8) Ak profesionálnemu vojakovi podľa odseku 3 nebola poskytnutá preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b), poskytne sa mu s jeho súhlasom preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. c).

(9) Preventívna rehabilitácia sa v kalendárnom roku poskytuje profesionálnemu vojakovi iba v jednej forme.

(10) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bola v kalendárnom roku poskytnutá kúpeľná starostlivosť podľa osobitného predpisu,91) sa preventívna rehabilitácia neposkytne.

(11) Preventívna rehabilitácia sa neposkytne ani profesionálnemu vojakovi

a) počas zaradenia do personálnej zálohy podľa § 74 alebo § 75,

b) počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

c) počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

d) po doručení personálneho rozkazu o prepustení,

e) v čase, keď to vylučuje jeho zdravotný stav,

f) ktorý odmietne preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b).

(12) Preventívna rehabilitácia podľa odseku 2 písm. c) sa na účely náhrady škody nepovažuje za výkon štátnej služby alebo za priamu súvislosť s výkonom štátnej služby.

§ 127

(1) Nástup na preventívnu rehabilitáciu určuje veliteľ s prihliadnutím na potreby služobného úradu.

(2) Profesionálny vojak je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, ktorý je určený ako deň nástupu, a čerpať preventívnu rehabilitáciu v ustanovenom rozsahu.

(3) Preventívnu rehabilitáciu môže veliteľ prerušiť alebo predčasne skončiť, ak

a) je profesionálny vojak v čase preventívnej rehabilitácie uznaný za dočasne neschopného pre chorobu alebo úraz,

b) sa profesionálnemu vojakovi poskytne služobné voľno,

c) osobná účasť profesionálneho vojaka je nevyhnutná na odstránenie vzniknutej mimoriadnej udalosti podľa § 106 ods. 1 písm. e),

d) si to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitného predpisu.19)

(4) Kontrolu nástupu a čerpania preventívnej rehabilitácie podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b) vykonáva služobný úrad.

(5) Podrobnosti o poskytovaní preventívnej rehabilitácie, o nástupe na preventívnu rehabilitáciu, o jej prerušení alebo predčasnom skončení a o kontrole vykonávania preventívnej rehabilitácie ustanoví služobný predpis.

Osobitné podmienky výkonu štátnej služby

§ 128

(1) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov možno len s ich písomným súhlasom

a) vyslať na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37,

b) ustanoviť do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ako je ich miesto výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu,

c) zaradiť do personálnej zálohy podľa § 73 v inom mieste výkonu štátnej služby, ako je ich miesto výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu,

d) určiť na výkon štátnej služby v noci,

e) určiť na výkon štátnej služby nadčas,

f) určiť do služobnej pohotovosti,

g) vyslať na vojenské cvičenie,

h) vyslať na služobnú cestu,

i) vyslať na stáž podľa § 115 do iného miesta výkonu štátnej služby, ako je ich miesto výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu,

j) vyslať na preventívnu rehabilitáciu podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b).

(2) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov možno ustanoviť do funkcie v inej obci, ako je ich miesto výkonu štátnej služby, bez ich písomného súhlasu, ak v dôsledku organizačnej zmeny nemôžu naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, a v obci, v ktorej je ich miesto výkonu štátnej služby, alebo v mieste ich trvalého pobytu nie je vojenský útvar, v ktorom by mohli vykonávať štátnu službu.

(3) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov, ktorí sú zaradení do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, možno ustanoviť do funkcie v inej obci, ako je miesto výkonu štátnej služby, v ktorom vykonávali štátnu službu pred zaradením do neplatenej zálohy, bez ich písomného súhlasu, ak po zrušení vojenského útvaru, v ktorom naposledy vykonávali štátnu službu, nie je v obci, ktorá bola miestom ich výkonu štátnej služby, alebo v mieste trvalého pobytu iný vojenský útvar, v ktorom by mohli vykonávať štátnu službu.

(4) Profesionálneho vojaka, ktorý bol zaradený do neplatenej zálohy z dôvodu poskytnutia rodičovskej dovolenky, služobný úrad po skončení zaradenia do neplatenej zálohy ustanoví do funkcie, do ktorej bol ustanovený pred odchodom na rodičovskú dovolenku; ak táto funkcia nie je voľná, ustanoví ho do inej vhodnej funkcie za podmienok, ktoré pre neho nie sú menej priaznivé.

(5) Tehotnú profesionálnu vojačku, profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov za podmienok podľa odsekov 2 a 3 služobný úrad môže ustanoviť do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ktoré je najbližšie k miestu, v ktorom naposledy vykonávali štátnu službu, alebo k miestu trvalého pobytu, ak sa nedohodnú inak.

(6) Profesionálny vojak musí mať po skončení rodičovskej dovolenky prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, ktoré nastali počas poskytnutej rodičovskej dovolenky, na ktoré by mal nárok podľa tohto zákona, ak by vykonával funkciu, do ktorej bol ustanovený pred odchodom na rodičovskú dovolenku.

(7) Tehotnej profesionálnej vojačke, profesionálnej vojačke starajúcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelému profesionálnemu vojakovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako osem rokov možno rozvrhnúť služobný čas v týždni nerovnomerne len s ich písomným súhlasom.

(8) Ustanovenie odseku 1 písm. a), d) až j) sa vzťahuje aj na dojčiacu profesionálnu vojačku.

§ 129

Veliteľ na žiadosť tehotnej profesionálnej vojačky alebo na žiadosť profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov určí kratší služobný čas alebo ho inak rozvrhne, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

§ 130

(1) Ak by tehotná profesionálna vojačka vo výkone štátnej služby mala vykonávať činnosti, ktorých výkon sa tehotným profesionálnym vojačkám zakazuje alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, veliteľ je povinný prijať opatrenia na zabezpečenie dočasného prispôsobenia pracovných podmienok alebo dočasne upraviť služobný čas; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej profesionálnej vojačke.

(2) Ak nemožno prijať opatrenia podľa odseku 1, služobný úrad je povinný prerušiť profesionálnej vojačke výkon funkcie.

§ 131

(1) Materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku profesionálnej vojačke a rodičovskú dovolenku profesionálnemu vojakovi poskytuje veliteľ.

(2) Ak profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak požiada o určenie dovolenky tak, aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, veliteľ je povinný žiadosti vyhovieť.

(3) Profesionálnu vojačku počas materskej dovolenky a profesionálneho vojaka počas rodičovskej dovolenky, počas ktorej majú nárok na materské podľa osobitného predpisu,40) nemožno ustanoviť do inej funkcie. Ak počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej majú profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak nárok na materské podľa osobitného predpisu, dôjde k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak nebudú môcť vykonávať funkciu, ktorú vykonávali pred materskou dovolenkou alebo rodičovskou dovolenkou, ustanovia sa do inej funkcie podľa tohto zákona za podmienok, ktoré pre nich nie sú menej priaznivé.

(4) Profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak podľa odseku 3 musia mať prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok podľa tohto zákona, na ktoré by mali nárok, ak by vykonávali funkciu, do ktorej boli ustanovení pred odchodom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

ŠIESTA HLAVA

SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA

§ 132

(1) Služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu. Služobná disciplína je aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, Etický kódex profesionálneho vojaka, vojenské predpisy, služobné predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený.

(2) Vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz a pokyn nesmú byť vydané v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi.

(3) Ak sa profesionálny vojak domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn veliteľa je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, právne záväznými aktmi Európskej únie, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na to veliteľa upozorniť.

(4) Ak veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(5) Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok; túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

(6) Etický kódex profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

§ 133

Základné práva profesionálneho vojaka

(1) Profesionálny vojak má právo na

a) vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadny výkon štátnej služby,

b) peňažné náležitosti podľa tohto zákona,

c) naturálne náležitosti podľa tohto zákona,

d) ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

e) ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi,

f) primeranú duchovnú starostlivosť a na účasť na náboženských aktivitách, ak to nie je v rozpore s potrebami služobného úradu a výkonom štátnej služby,

g) získavanie kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby, ak to tento zákon umožňuje,

h) podávanie sťažností vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4.

(2) Profesionálny vojak má právo na bezplatné ubytovanie počas

a) prípravnej štátnej služby v mieste výkonu štátnej služby, to neplatí počas zaradenia do neplatenej zálohy,

b) vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo plnenia úloh v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom,

c) preventívnej rehabilitácie podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b) v mieste jej výkonu.

§ 134

Základné povinnosti profesionálneho vojaka

(1) Profesionálny vojak je povinný

a) dodržiavať služobnú disciplínu,

b) dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania podľa § 4,

c) vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, v určenom služobnom čase a v medziach svojho oprávnenia,

d) vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu,

e) bezodkladne oznámiť veliteľovi vznik havárií, porúch a nedostatkov, ktoré sťažujú výkon štátnej služby, ohrozujú život, zdravie alebo bezpečnosť, a hroziacu škodu,

f) zakročiť, ak pri výkone štátnej služby hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu života alebo zdravia,

g) dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby, s ktorými bol riadne oboznámený,

h) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb,2) alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb,

i) poskytnúť služobnému úradu údaje podľa § 16, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, a bezodkladne hlásiť zmeny týchto údajov,

j) bezodkladne oznámiť služobnému úradu príbuzenské vzťahy podľa § 17 ods. 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,

k) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení služobného pomeru, ak ho tejto povinnosti nezbaví služobný úrad; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,5)

l) bezodkladne služobnému úradu

1. predložiť právoplatné rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

2. predložiť uznesenie o vznesení obvinenia proti svojej osobe, ak je dôvodom na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby,

3. oznámiť výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,

m) zúčastniť sa každoročne na preskúšaní z pohybovej výkonnosti podľa nariadenia veliteľa, ak to zdravotný stav profesionálneho vojaka a výkon štátnej služby umožňuje, a splniť požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii,

n) podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme,

o) uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,92) ak mu veliteľ určil poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,93)

p) podrobiť sa

1. lekárskej prehliadke a odbornému vyšetreniu,

2. očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby,

3. lekárskemu a psychologickému vyšetreniu na posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby alebo funkcie,

4. prieskumnému konaniu,

5. úkonom, ktoré súvisia s jeho identifikáciou podľa § 60,

6. zdravotným výkonom podľa § 123 ods. 1 písm. d) a e),

q) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely,

r) nastúpiť na výkon štátnej služby bezodkladne po právoplatnom zrušení personálneho rozkazu o prepustení,

s) počas dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

t) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, ak jeho miesto výkonu štátnej služby je na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je tomuto profesionálnemu vojakovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky,

u) bezodkladne oznámiť veliteľovi zmenu adresy podľa písmena t),

v) počas výkonu štátnej služby nosiť vojenskú rovnošatu, predpísané výstrojové súčiastky a špecifické znaky vojenskej rovnošaty, ak tento zákon v § 206 ods. 6 neustanovuje inak, byť ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku.

(2) Profesionálny vojak nesmie

a) užiť omamné alebo psychotropné látky,

b) nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu,

c) požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78,

d) viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok a v dôsledku toho spôsobiť dopravnú nehodu,

e) úmyselne porušiť povinnosti podľa § 135 ods. 1, § 136 ods. 3 alebo úmyselne uviesť neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení profesionálneho vojaka podľa § 135 ods. 5.

(3) Profesionálny vojak ďalej nesmie

a) sprostredkúvať pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk

1. so štátom,

2. s obcou,

3. s vyšším územným celkom,

4. so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

6. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

7. s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

b) požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

c) prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,

d) nadobúdať majetok od Slovenskej republiky, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis94) neustanovuje inak; to sa vzťahuje aj na blízke osoby2) profesionálneho vojaka,

e) používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

f) vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných profesionálnych vojakov,

g) zvýhodňovať blízke osoby2) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(4) Výnimku z ustanovenia odseku 2 písm. c) môže profesionálnemu vojakovi povoliť veliteľ. Podrobnosti o výnimke z odseku 2 písm. c) ustanoví služobný predpis.

(5) Ustanovenie odseku 3 písm. a) sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorému sprostredkúvanie obchodného styku vyplýva z jeho funkcie, alebo ak je na takú činnosť splnomocnený služobným úradom.

(6) Podrobnosti o preskúšaní profesionálnych vojakov z pohybovej výkonnosti ustanoví služobný predpis.

(7) Podrobnosti o úprave zovňajšku profesionálneho vojaka ustanoví služobný predpis.

Majetkové priznanie

§ 135

(1) Počas trvania služobného pomeru je profesionálny vojak povinný podať majetkové priznanie

a) do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru podľa stavu ku dňu vzniku služobného pomeru,

b) do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(2) Ak v čase podávania majetkového priznania podľa odseku 1 písm. b) je profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo ak plní úlohy v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, je povinný podať majetkové priznanie do 30 dní po skončení vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo po skončení plnenia úloh v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

(3) Majetkové priznanie obsahuje údaje o

a) nehnuteľnom majetku,

b) hnuteľných veciach,

c) majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(4) Majetok uvedený v odseku 3 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 3 písm. b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení obvyklou cenou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak je jeho súhrnná hodnota vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis95) neustanovuje inak.

(5) Súčasťou majetkového priznania profesionálneho vojaka je aj čestné vyhlásenie profesionálneho vojaka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

§ 136

(1) Majetkové priznanie sa podáva veliteľovi.

(2) Veliteľ podľa odseku 1 zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku profesionálneho vojaka a ich uchovávanie.

(3) Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, veliteľ vyzve profesionálneho vojaka, aby v lehote 30 dní predložil v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa § 135 ods. 3 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu96) a aj údaje o majetku podľa § 135 ods. 3 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

(4) Podrobnosti o podávaní majetkového priznania, jeho vyhodnocovaní a uchovávaní ustanoví služobný predpis.

§ 137

Disciplinárna právomoc

(1) Profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby podlieha disciplinárnej právomoci podľa tohto zákona. Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona voči profesionálnemu vojakovi má veliteľ.

(2) O uložení disciplinárneho opatrenia alebo o udelení disciplinárnej odmeny v rozkaznom konaní rozhoduje veliteľ disciplinárnym rozkazom.

(3) Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona voči profesionálnemu vojakovi vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba možno uplatniť len po predchádzajúcom prerokovaní s príslušnou cirkevnou autoritou.30)

(4) Rozsah disciplinárnej právomoci veliteľa ustanoví služobným predpisom hlavný veliteľ ozbrojených síl.

§ 138

Disciplinárne previnenie

(1) Profesionálny vojak je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

(2) Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením základných povinností a zavineným porušením zákazov alebo obmedzení sa rozumie úmyselné konanie alebo nedbanlivostné konanie veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo opomenutie konania veliteľom alebo profesionálnym vojakom.

(3) Ak má veliteľ pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, môže požiadať o stanovisko Vojenskú políciu. Na tento účel veliteľ poskytuje Vojenskej polícii potrebné informácie. Poverený príslušník Vojenskej polície97) začne trestné stíhanie alebo vráti spis veliteľovi na ďalšie konanie.

§ 139

Disciplinárne opatrenie

(1) Za disciplinárne previnenie sa profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je

a) písomné pokarhanie alebo

b) zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na šesť mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil.

(2) Disciplinárne opatrenie sa uloží, ak sa preukázalo, že profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal, a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia.

(3) Za disciplinárne previnenie porušenia základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. m) sa profesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie podľa odseku 1 písm. b). Za ostatné disciplinárne previnenia možno profesionálnemu vojakovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v odseku 1.

(4) Ak je profesionálnemu vojakovi za viac disciplinárnych previnení uložených viac disciplinárnych opatrení podľa odseku 1 písm. b), vykonávajú sa postupne, vždy po vykonaní predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia.

§ 140

Rozkazné konanie

(1) Ak je nepochybné, že profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia dopustil, a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. a), môže veliteľ aj bez začatia disciplinárneho konania vydať disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. a) v rozkaznom konaní.

(2) Profesionálny vojak môže proti disciplinárnemu rozkazu vydanému v rozkaznom konaní podať veliteľovi, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, písomne odpor v lehote do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Včasným podaním odporu sa disciplinárny rozkaz zruší a veliteľ je povinný začať disciplinárne konanie.

(3) Ak sa v disciplinárnom konaní nezistia nové podstatné skutočnosti, nemožno profesionálnemu vojakovi uložiť iné disciplinárne opatrenie, než aké mu bolo uložené v rozkaznom konaní.

(4) Disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní, proti ktorému nebol včas podaný odpor, je právoplatný.

Disciplinárne konanie

§ 141

(1) Disciplinárne konanie je súhrn procesných úkonov vykonávaných veliteľom s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky na uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie.

(2) V disciplinárnom konaní rozhoduje veliteľ, ktorý je oprávnený profesionálnemu vojakovi uložiť disciplinárne opatrenie. Procesné úkony v disciplinárnom konaní môže na základe rozhodnutia veliteľa zabezpečovať aj ním poverená osoba.

(3) Disciplinárne konanie začína veliteľ z vlastného alebo z iného podnetu a je začaté dňom, keď o začatí disciplinárneho konania veliteľ upovedomí profesionálneho vojaka, o ktorého disciplinárnom previnení sa v disciplinárnom konaní rozhoduje.

(4) O uložení disciplinárneho opatrenia rozhodne veliteľ do dvoch mesiacov odo dňa, keď dôvod na uloženie disciplinárneho opatrenia zistil alebo sa o dôvode na uloženie disciplinárneho opatrenia dozvedel, najneskôr do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

(5) Ak konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota podľa odseku 4 začína plynúť odo dňa, keď sa veliteľ dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(6) Iným orgánom podľa odseku 5 sa rozumie orgán činný v trestnom konaní, správny orgán a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť podľa osobitných predpisov.98)

(7) Ak sa profesionálny vojak dopustil disciplinárneho previnenia mimo územia Slovenskej republiky a nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie mimo územia Slovenskej republiky, lehota dva mesiace na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa odseku 4 začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni návratu profesionálneho vojaka na územie Slovenskej republiky alebo po dni skončenia vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 80 ods. 2 písm. c).

(8) Ak bude profesionálny vojak po začatí disciplinárneho konania ustanovený do inej funkcie alebo zaradený do personálnej zálohy, v konaní rozhodne veliteľ, v ktorého pôsobnosti je profesionálny vojak.

§ 142

(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu disciplinárneho previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností.

(3) Veliteľ dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo rovnakých alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(4) Uložením disciplinárneho opatrenia nie je profesionálny vojak zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.

(5) Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol profesionálny vojak za ten istý skutok už odsúdený súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa. Ak sa zrušené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) nezapočítalo do trestu uloženého súdom, nevyplatená časť služobného platu sa profesionálnemu vojakovi doplatí.

(6) Minister môže nariadiť, aby sa disciplinárne previnenia neprerokovali, aby sa upustilo od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo aby sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

§ 143

(1) Profesionálny vojak sa môže proti disciplinárnemu rozkazu o uložení disciplinárneho opatrenia odvolať v lehote do siedmich dní odo dňa doručenia disciplinárneho rozkazu. Profesionálny vojak podáva odvolanie veliteľovi, ktorý disciplinárny rozkaz vydal.

(2) Veliteľ predloží odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania odvolaciemu orgánu spolu s napadnutým disciplinárnym rozkazom a so svojím písomným vyjadrením k odvolaniu.

(3) Disciplinárny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný.

(4) Disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. b) je vykonateľný dňom nadobudnutia právoplatnosti.

§ 144

(1) Odvolací orgán do siedmich dní odo dňa doručenia odvolania proti disciplinárnemu rozkazu zriadi komisiu.

(2) Komisia podľa odseku 1 je poradný orgán odvolacieho orgánu. Komisia prerokuje a preskúma odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, navrhne odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. Komisia do siedmich dní odo dňa jej zriadenia predloží svoje stanovisko odvolaciemu orgánu.

(3) Odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu prihliada na splnenie podmienok na ukladanie disciplinárnych opatrení podľa § 142, na skutočnosti uvedené v odvolaní, na písomné vyjadrenie veliteľa k odvolaniu a na stanovisko komisie.

(4) Profesionálny vojak môže odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu vziať späť, ak odvolací orgán o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu ešte nerozhodol. Ak profesionálny vojak vzal odvolanie späť, nemôže sa už proti disciplinárnemu rozkazu odvolať.

§ 145

(1) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu do siedmich dní odo dňa doručenia stanoviska komisie.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán disciplinárny rozkaz zmení alebo zruší, inak odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu zamietne a disciplinárny rozkaz potvrdí.

(3) Proti rozhodnutiu o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu nemožno podať ďalší opravný prostriedok.

(4) Rozhodnutie o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu musí byť doručené profesionálnemu vojakovi, ktorý sa odvolal, a veliteľovi, ktorý disciplinárny rozkaz vydal.

§ 146

(1) Ak je predmetom disciplinárneho konania porušenie základnej povinnosti, zákazu alebo obmedzenia profesionálneho vojaka, ktoré je súčasne dôvodom na prepustenie, po podaní návrhu na prepustenie veliteľ disciplinárne konanie nezačne alebo začaté disciplinárne konanie preruší. Disciplinárne konanie sa nezačne alebo sa preruší aj v prípade dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

(2) Ak sa konanie o prepustení profesionálneho vojaka zastaví alebo ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka zruší, veliteľ disciplinárne konanie začne alebo v prerušenom disciplinárnom konaní pokračuje.

(3) Počas prerušenia disciplinárneho konania podľa odseku 1 lehota podľa § 141 ods. 4 neplynie. Ak sa disciplinárne konanie nezačalo z dôvodov podľa odseku 1, lehota podľa § 141 ods. 4 začne plynúť po zastavení konania o prepustení alebo po zrušení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

§ 147

(1) Veliteľ v disciplinárnom konaní nepokračuje a konanie zastaví, ak zistí, že

a) profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia nedopustil,

b) skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa nestal alebo nie je disciplinárnym previnením,

c) disciplinárne previnenie, o ktorom sa koná, nebolo profesionálnemu vojakovi preukázané,

d) profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal, ale na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia,

e) do vydania disciplinárneho rozkazu sa štátna služba profesionálneho vojaka, voči ktorému sa začalo disciplinárne konanie, skončila prepustením alebo zánikom služobného pomeru,

f) uplynula niektorá z lehôt podľa § 141,

g) profesionálny vojak vzal späť odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu.

(2) Zastavenie disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a) až e) veliteľ vyznačí v spise a disciplinárne konanie podľa odseku 1 písm. f) a g) veliteľ zastaví rozhodnutím.

§ 148

Disciplinárna odmena

(1) Za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin možno profesionálnemu vojakovi udeliť disciplinárnu odmenu, ktorou je

a) odpustenie výkonu disciplinárneho opatrenia alebo jeho časti s účinkami zahladenia,

b) zahladenie skôr uloženého disciplinárneho opatrenia pred uplynutím jedného roka od jeho uloženia,

c) písomná pochvala,

d) zapísanie do vojenskej kroniky alebo

e) vecný dar.

(2) Disciplinárna odmena musí byť úmerná príkladnému plneniu služobných povinností alebo záslužnému činu, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.

(3) Profesionálnemu vojakovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. c) až e) v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, ktoré ešte nebolo zahladené.

(4) Profesionálnemu vojakovi môže disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. a) a b) udeliť veliteľ, ktorý o disciplinárnom opatrení rozhodol, alebo nadriadený tohto veliteľa. Ak je profesionálny vojak, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie, ustanovený do funkcie v podriadenosti iného veliteľa, môže disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. a) a b) udeliť veliteľ, do ktorého podriadenosti bol profesionálny vojak ustanovený, ak je tento veliteľ na rovnakej alebo vyššej úrovni velenia.

(5) Disciplinárnu odmenu podľa odseku 1 písm. c) a d) veliteľ udelí profesionálnemu vojakovi v rozkaznom konaní. Na rozkazné konanie o udelení odmeny sa primerane použije § 140 ods. 2 až 4.

§ 149

Zahladenie disciplinárneho opatrenia

(1) Disciplinárne opatrenie uložené podľa

a) § 139 ods. 1 písm. a) sa zahladí po uplynutí jedného roka od právoplatnosti disciplinárneho rozkazu,

b) § 139 ods. 1 písm. b) sa zahladí po uplynutí jedného roka od jeho vykonania.

(2) Disciplinárne odmeny, ktoré boli udelené podľa § 148 ods. 1 písm. a) a b), a disciplinárne opatrenia zahladené podľa odseku 1 sa neuvádzajú v služobnom hodnotení ani v služobnom posudku a na profesionálneho vojaka sa hľadí, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené.

§ 150

(1) Disciplinárny rozkaz obsahuje

a) označenie organizačnej zložky ministerstva alebo organizačnej zložky ozbrojených síl, ktorej veliteľ rozhodoval v disciplinárnom konaní,

b) meno, priezvisko, funkciu a podpis veliteľa, ktorý disciplinárny rozkaz vydal; ak ide o profesionálneho vojaka, aj vojenskú hodnosť,

c) výrok vo veci s uvedením ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých sa disciplinárny rozkaz vydal, popisu disciplinárneho previnenia, miesta a času spáchania disciplinárneho previnenia, druhu a výšky disciplinárneho opatrenia,

d) vojenskú hodnosť, titul, meno, priezvisko a dátum narodenia profesionálneho vojaka, ktorého disciplinárne previnenie bolo predmetom disciplinárneho konania,

e) odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre disciplinárny rozkaz, akými úvahami bol vedený veliteľ, ktorý disciplinárny rozkaz vydal, pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,

f) poučenie o tom, či je disciplinárny rozkaz konečný, či a v akej lehote sa možno proti nemu odvolať (podať odpor), komu a kde možno odvolanie (odpor) podať a či je disciplinárny rozkaz preskúmateľný súdom,

g) dátum vydania disciplinárneho rozkazu a odtlačok okrúhlej pečiatky so štátnym znakom.

(2) Veliteľ, ktorý vydal disciplinárny rozkaz, opraví chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v disciplinárnom rozkaze.

(3) Podrobnosti o ukladaní disciplinárnych opatrení a udeľovaní disciplinárnych odmien, odvolacie orgány v disciplinárnom konaní, podrobnosti o odvolacom konaní, o komisii podľa § 144 ods. 1, o evidencii disciplinárneho konania ustanoví služobný predpis.

§ 151

(1) Profesionálny vojak je zodpovedný za konanie, ktoré má znaky priestupku99) (ďalej len „priestupok“).

(2) Priestupok prejedná veliteľ.

(3) Na prejednávanie priestupku sa primerane vzťahujú § 140 až 145 a § 147.

(4) Rozsah právomocí veliteľa na prejednávanie priestupku ustanoví služobný predpis.

§ 152

(1) Za priestupok môže veliteľ uložiť profesionálnemu vojakovi sankcie a ochranné opatrenia (ďalej len „sankčné opatrenie“) v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov.100)

(2) Sankčným opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

(3) Sankčné opatrenie sa vykoná aj vtedy, ak profesionálny vojak, ktorému bolo uložené, skončil služobný pomer.

(4) Na žiadosť profesionálneho vojaka môže o upustení od výkonu zvyšku sankčného opatrenia zákazu činnosti rozhodnúť veliteľ, ktorý sankčné opatrenie uložil, za podmienok podľa osobitného predpisu.100)

(5) Priestupok možno prejednať a uložiť zaň sankčné opatrenie najneskôr do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku.

(6) Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok na úseku práva na prístup k informáciám možno uložiť sankčné opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník (ďalej len „navrhovateľ“); ak ide o priestupok ublíženia na cti, sankčné opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a profesionálneho vojaka.

(7) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí veliteľ, ktorý vo veci konal, navrhovateľa, ak o to požiadal.

(8) Navrhovateľ môže požiadať nadriadeného veliteľa o preskúmanie vybavenia priestupku; ak priestupok prejednával veliteľ, ktorý je vedúcim služobného úradu, preskúmanie vybavenia priestupku vykoná hlavný služobný úrad. O oprávnení požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku musí byť navrhovateľ poučený.

§ 153

Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo uloženie sankčného opatrenia za priestupok nevylučuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka za takéto konanie, ak po uložení disciplinárneho opatrenia alebo sankčného opatrenia vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúce skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením.

SIEDMA HLAVA

VOJENSKÉ VYZNAMENANIA A MIMORIADNE OCENENIA

§ 154

(1) Na ocenenie výkonu štátnej služby, osobitných zásluh alebo mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl, plnenia úloh podľa osobitných predpisov,101) záslužného činu alebo obetavosti pri plnení úloh počas krízovej situácie67) alebo mimoriadnej udalosti68) možno profesionálnemu vojakovi udeliť vojenské vyznamenania.

(2) Vojenské vyznamenania sú

a) vojenské medaily

1. Za statočnosť,

2. Za zranenie v boji,

3. Za službu v mierových pozorovateľských misiách,

4. Za humanitárnu pomoc,

5. Pamätná medaila ministra obrany Slovenskej republiky,

6. Medaila Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

7. Medaila Vojenského spravodajstva,

8. Medaila Vojenskej polície,

b) vojenské kríže

1. Za vernosť ozbrojeným silám Slovenskej republiky,

2. Pamätný kríž za účasť vo vojenskej operácii,

3. Pamätný kríž náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

c) vojenské odznaky

1. Čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky,

2. Odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

3. Za bojový kontakt.

(3) Na ocenenie výkonu štátnej služby, záslužného činu alebo spolupráce s ozbrojenými silami Slovenskej republiky môže minister služobným predpisom zriadiť aj ďalšie vojenské vyznamenania.

(4) Vojenské vyznamenania sa môžu v závislosti od miery zásluh deliť na stupne.

(5) Vojenské vyznamenania možno udeliť aj príslušníkovi ozbrojených síl cudzích štátov, kolektívu osôb, štátnemu občanovi Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorí sa významným spôsobom podieľali na spolupráci s ozbrojenými silami.

(6) Vojenské vyznamenania možno udeliť aj in memoriam.

(7) Vojenskú medailu Za statočnosť udeľuje hlavný veliteľ ozbrojených síl.

(8) Vojenskú medailu Za zranenie v boji, Za humanitárnu pomoc, Pamätnú medailu ministra obrany Slovenskej republiky a Pamätný kríž za účasť vo vojenskej operácii udeľuje minister.

(9) Vojenskú medailu Za službu v mierových pozorovateľských misiách, vojenský kríž Za vernosť ozbrojeným silám Slovenskej republiky, Pamätný kríž náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenský odznak Čestný odznak ozbrojených síl Slovenskej republiky, Odznak náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky a vojenský odznak Za bojový kontakt udeľuje náčelník generálneho štábu.

(10) Medailu Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky udeľuje náčelník vojenskej kancelárie, Medailu Vojenského spravodajstva udeľuje riaditeľ Vojenského spravodajstva a Medailu Vojenskej polície udeľuje riaditeľ Vojenskej polície.

(11) Stupne vojenských vyznamenaní, podmienky ich udeľovania a vyobrazenie ich záväznej výtvarnej podoby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 155

Mimoriadne vymenovanie, mimoriadne povýšenie a mimoriadne ocenenie in memoriam

Profesionálneho vojaka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne vymenovať in memoriam do vyššej vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť in memoriam alebo mu môže priznať mimoriadne ocenenie Čestný príslušník útvaru in memoriam.

ÔSMA HLAVA

ODMEŇOVANIE A ĎALŠIE PEŇAŽNÉ NÁLEŽITOSTI

Prvý diel

Platové náležitosti

§ 156

(1) Profesionálnemu vojakovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí

a) hodnostný plat,

b) zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby,

c) platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby,

d) príplatok výkonným letcom,

e) príplatok výsadkárom,

f) príplatok za ohrozenie života alebo zdravia,

g) príplatok príslušníkom Vojenskej polície,

h) príplatok zdravotníckym pracovníkom,

i) príplatok vrcholovým športovcom,

j) príplatok za výkon špecializovanej činnosti,

k) príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie,

l) odmena,

m) zahraničný príspevok.

(2) Služobný plat na účely tohto zákona tvorí súčet zložiek platu určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. a) až k). Služobný plat je aj doplatok k služobnému platu podľa § 232 a vyrovnanie podľa § 235b.

(3) Služobný plat profesionálneho vojaka je určený už s prihliadnutím na štátnu službu vykonanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a na štátnu službu nadčas nepresahujúcu päť hodín v týždni. Služobný plat profesionálneho vojaka je tiež určený už s prihliadnutím na služobnú pohotovosť.

(4) Služobný plat profesionálnemu vojakovi patrí odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie.

§ 157

Hodnostný plat

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí hodnostný plat, ktorý tvorí hodnostná tarifa a funkčná tarifa. Hodnostné platy profesionálnych vojakov sú uvedené v prílohe č. 3.

(2) Funkčná tarifa môže byť profesionálnemu vojakovi v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie zvýšená až do výšky 50 % z funkčnej tarify dosiahnutej vojenskej hodnosti alebo zapožičanej vojenskej hodnosti a profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva z funkčnej tarify vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu. Zvýšenie funkčnej tarify podľa prvej vety sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(3) Hodnostný plat podľa odseku 1 vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi z dosiahnutej vojenskej hodnosti odo dňa jeho vymenovania do vojenskej hodnosti, povýšenia alebo priznania vojenskej hodnosti, alebo zo zapožičanej vojenskej hodnosti odo dňa zapožičania vojenskej hodnosti.

(4) Hodnostný plat podľa odseku 1 vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, odo dňa jeho vymenovania do funkcie alebo ustanovenia do funkcie vo Vojenskom spravodajstve.

(5) Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie alebo iný spôsob zvýšenia hodnostných platov podľa odseku 1 na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Hodnostné platy podľa odseku 1 zvýšené podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne.

(6) Hodnostné platy upravené podľa odseku 5 sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor, pričom každá zložka hodnostného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Ak sa určí iný spôsob zvýšenia hodnostných platov podľa odseku 5, upraví sa iba hodnostná tarifa.

(7) Funkcie a percentuálne zvýšenie funkčnej tarify podľa odseku 2 ustanoví služobný predpis.

§ 157a

Zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí za každý rok trvania štátnej služby zvýšenie hodnostného platu o 1 % z hodnostného platu podľa § 157 ods. 1 vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2.

(2) Zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby patrí profesionálnemu vojakovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom profesionálny vojak dosiahol ďalší rok trvania štátnej služby.

(3) Zvýšenie hodnostného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(4) Do času trvania štátnej služby sa na účely zvýšenia hodnostného platu započítava čas trvania služobného pomeru podľa § 15 ods. 3 až 5 a čas trvania služobného pomeru podľa § 31 ods. 1 písm. a), c) až j).

(5) Do času trvania štátnej služby podľa odseku 4 sa nezapočítava čas podľa § 31 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a čas prerušenia výkonu profesionálnej služby podľa osobitného predpisu platného v čase prerušenia výkonu profesionálnej služby. Do času trvania štátnej služby podľa odseku 4 sa nezapočítava ani čas trvania služobného pomeru v ozbrojených silách vykonávaný v prípravnej štátnej službe.

§ 158

Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva75) zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu73) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom profesionálny vojak plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby profesionálny vojak používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2) Činnosti, pri ktorých patrí profesionálnemu vojakovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

a) chemické faktory,

b) karcinogénne a mutagénne faktory,

c) biologické faktory,

d) prach,

e) fyzikálne faktory.

(3) Profesionálnemu vojakovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

a) tretej kategórie vo výške 8 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

b) štvrtej kategórie vo výške 10 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(4) Ak profesionálny vojak vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia vo výške určenej pre štvrtú kategóriu.

(5) Služobný úrad môže profesionálnemu vojakovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri vykonávaní činností zaradených do druhej kategórie podľa osobitného predpisu102) vo výške 5 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(6) Profesionálnemu vojakovi patrí platová kompenzácia za každú hodinu vykonávania činnosti

a) vo výške 10 m a viac nad zemou na nebezpečných pracoviskách vo výške 0,15 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

b) pod vodou alebo pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo pri používaní odevu proti sálavému teplu alebo pri ničení alebo pri skúškach výbušnín, výbušných predmetov alebo munície vo výške 0,30 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

c) s výbušninami, výbušnými predmetmi alebo s muníciou pod vodou vo výške 0,45 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a, ak mu nepatrí platová kompenzácia podľa písmena b).

(7) Platová kompenzácia podľa odseku 6 patriaca za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Platová kompenzácia patriaca za mesiac sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 159

Príplatok výkonným letcom

(1) Výkonnému letcovi patrí v závislosti od dosiahnutého stupňa vycvičenosti príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výkonným letcom na účely tohto zákona je profesionálny vojak, ktorý vykonáva štátnu službu v špecializácii pilot, lietajúci letovod, palubný špecialista letectva alebo palubný inžinier a palubný technik.

(3) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(4) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 160

Príplatok výsadkárom

(1) Profesionálnemu vojakovi zaradenému do výcvikovej skupiny výkonného výsadkára alebo v špecializácii padákový odborník letectva, ktorý vykonáva pozemný výcvik a vzdušný výcvik a plní určený počet zoskokov, patrí v závislosti od dosiahnutej operačnej použiteľnosti a od charakteru vykonávanej funkcie príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výcvikové skupiny výkonného výsadkára a výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 161

Príplatok za ohrozenie života alebo zdravia

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy spojené s vysokou mierou ohrozenia života alebo zdravia alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, patrí v závislosti od rozsahu a úrovne plnených úloh, charakteru vykonávanej funkcie alebo od miesta výkonu štátnej služby príplatok až do výšky súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 162

Príplatok príslušníkom Vojenskej polície

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy vo Vojenskej polícii spojené s vysokou mierou ohrozenia života alebo zdravia alebo s inými závažnými rizikami alebo mimoriadnou psychickou záťažou, patrí v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 163

Príplatok zdravotníckym pracovníkom

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zdravotníckym pracovníkom podľa osobitného predpisu103) alebo vykonáva funkciu, na ktorej výkon je potrebná odborná spôsobilosť podľa osobitného predpisu,43) patrí v závislosti od stupňa zodpovednosti za zdravotný stav profesionálnych vojakov alebo za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach Vojenského spravodajstva, alebo za organizáciu, pripravenosť a výcvik personálu vojenského zdravotníctva na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 164

Príplatok vrcholovým športovcom

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie vrcholového športovca, v závislosti od dosiahnutých športových výsledkov a od charakteru súťaže, v ktorej pôsobí, patrí príplatok až do výšky 30 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Výšku príplatku podľa odseku l ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku l sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 164a

Príplatok za výkon špecializovanej činnosti

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonáva činnosť, ktorá vyžaduje vykonávanie osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti, možno priznať príplatok za výkon špecializovanej činnosti až do výšky 90 % zo súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Funkcie a výšku príplatku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 165

Príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je poverený zastupovaním, alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý je poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie, patrí za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie príplatok vo výške 10 % z hodnostného platu ustanoveného pre vojenskú hodnosť, ktorá je plánovaná na túto funkciu vrátane zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Príplatok podľa odseku 1 patrí profesionálnemu vojakovi

a) od prvého dňa zastupovania za predpokladu, že zastupovanie vykonáva nepretržite v plnom rozsahu po dobu dlhšiu ako 30 dní,

b) od prvého dňa výkonu voľnej veliteľskej funkcie.

(3) Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§ 166

Odmena

(1) Profesionálnemu vojakovi možno udeliť odmenu až do výšky súčtu jeho hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia jeho hodnostného platu podľa § 157a

a) za kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností uvedených v opise činností vyplývajúcich z funkcie,

b) za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,

c) za plnenie služobných úloh neprítomného profesionálneho vojaka, ak mu nepatrí príplatok podľa § 165,

d) pri dosiahnutí 50 rokov veku.

(2) Návrh na udelenie odmeny profesionálnemu vojakovi vrátane jej výšky písomne odôvodní veliteľ.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytuje zahraničný plat podľa § 168, sa odmena udeľuje bez prepočtu platovým koeficientom.

§ 167

Zahraničný príspevok

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok mesačne až do výšky osemnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 a ktorý plní úlohy v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, nepretržite po dobu dlhšiu ako tri mesiace, patrí okrem zahraničného platu podľa § 168 aj zahraničný príspevok mesačne do výšky štvornásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. c) nepretržite po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok mesačne až do výšky osemnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(4) Zahraničný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 3 patrí profesionálnemu vojakovi odo dňa ustanovenia do funkcie, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa odvolania z funkcie, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky po skončení jeho pôsobenia mimo územia Slovenskej republiky.

(5) Zahraničný príspevok podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi odo dňa plnenia úloh v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice krajiny, do ktorej bol vyslaný podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, až do prekročenia štátnej hranice krajiny, z ktorej bol vyslaný na plnenie úloh do miesta podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

(6) Zahraničný príspevok nepatrí profesionálnemu vojakovi za čas, za ktorý mu nepatrí služobný plat, a za dni dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz strávené na území Slovenskej republiky alebo na území krajiny vyslania, z ktorej bol vyslaný na plnenie úloh do miesta podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

(7) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytuje zahraničný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 3, sa poskytne preddavok na zahraničný príspevok do výšky sumy mesačného zahraničného príspevku. Poskytnutý preddavok sa zúčtuje najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom mu bol poskytnutý. Pri skončení vyslania mimo územia Slovenskej republiky profesionálny vojak vráti poskytnutý preddavok alebo jeho časť, na ktorý mu nevznikol nárok, najneskôr do 14 dní po skončení vyslania.

(8) Služobný úrad na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na plnenie úloh do krajiny, ktorá nie je členským štátom eurozóny, vyplatí profesionálnemu vojakovi časť priznaného zahraničného príspevku v hotovosti v cudzej mene obvyklej na platenie v mieste vyslania. Na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,104) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný príspevok.

(9) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, možno okrem služobného platu poskytnúť aj zahraničný príspevok za každý aj začatý deň zotrvania v takomto mieste. Výška zahraničného príspevku pripadajúca na jeden mesiac nesmie presiahnuť dvojnásobok hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

(10) Zahraničný príspevok podľa odseku 9 patrí profesionálnemu vojakovi odo dňa prekročenia štátnej hranice krajiny, do ktorej bol vyslaný na zahraničnú služobnú cestu, do dňa prekročenia štátnej hranice krajiny, do ktorej bol vyslaný na zahraničnú služobnú cestu.

(11) Výšku zahraničného príspevku v závislosti od miesta vyslania a od vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu podľa odsekov 1 až 3 a výšku zahraničného príspevku za jeden deň v závislosti od miesta vyslania podľa odseku 9 ustanoví služobný predpis.

Zahraničný plat a poskytovanie návratného preddavku

§ 168

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, sa poskytuje zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny. Zahraničný plat sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

(2) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorému patrí služobný plat podľa § 175 ods. 1, § 176 ods. 1 a § 182, sa poskytuje zahraničný plat. Rovnako sa postupuje pri určení a poskytovaní náhrady služobného platu podľa osobitného predpisu.11) Služobný plat podľa § 177 sa poskytuje bez prepočtu platovým koeficientom.

(3) Zahraničný plat podľa odsekov 1 a 2 sa profesionálnemu vojakovi poskytuje odo dňa ustanovenia do funkcie alebo odo dňa vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 a 3 mimo územia Slovenskej republiky nepretržite na desať mesiacov alebo viac, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa skončenia vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy, do kurzu alebo na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky.

(4) Zahraničný plat podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje profesionálnemu vojakovi aj počas evakuácie najdlhšie však po dobu piatich mesiacov v rozsahu a za podmienok ako pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.

(5) Zahraničný plat podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytuje profesionálnemu vojakovi, ktorého predpokladané vykonávanie štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne 30 dní.

(6) Služobný úrad na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 do krajiny, ktorá nie je členským štátom eurozóny, po vykonaní zrážok z platu vyplatí zahraničný plat alebo jeho časť, zložky platu podľa § 156 ods. 1 písm. k) a l), § 158 ods. 3 a § 177, plnenia poskytované profesionálnemu vojakovi podľa osobitných predpisov105) alebo ich časť v cudzej mene. Na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,104) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný plat. Zahraničný plat a plnenia alebo ich časť podľa prvej vety v inej mene sa zaokrúhli na najbližšiu čiastkovú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.

§ 169

(1) Profesionálnemu vojakovi sa na zahraničný plat poskytne návratný preddavok do výšky dvojnásobku mesačného zahraničného platu.

(2) Poskytnutý návratný preddavok

a) sa zúčtuje do šiestich mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom mu bol poskytnutý,

b) profesionálny vojak vráti do 14 dní od skončenia výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, ak sa skončenie vyslania uskutočnilo pred uplynutím času uvedeného v písmene a); to platí aj pre časť poskytnutého návratného preddavku, na ktorú profesionálnemu vojakovi nevznikol nárok.

(3) Služobný úrad na písomnú žiadosť profesionálneho vojaka, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 do krajiny, ktorá nie je členským štátom eurozóny, poskytne návratný preddavok v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 1 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,104) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Návratný preddavok v inej mene sa zaokrúhli na najbližšiu čiastkovú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.

§ 170

Platový koeficient príslušnej krajiny

(1) Platový koeficient príslušnej krajiny je určený ako súčin

a) pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni106) k hodnostnému platu profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a,

b) pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušnej krajiny vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

c) koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom.

(2) Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3) Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4) Podrobnosti výpočtu platového koeficientu príslušnej krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(5) Platový koeficient príslušnej krajiny vypočítaný podľa odseku 4 ustanoví služobný predpis.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o platových náležitostiach

§ 171

Platové pomery profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe

Profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe patrí plat vo výške 50 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a. Ustanovenia upravujúce odmeňovanie a ďalšie peňažné náležitosti a cestovné náhrady podľa tohto zákona okrem § 175, 176 ods. 1 a 2, § 178 až 180, § 182, § 184 až 188, § 195, § 196 a § 199 až 202 sa na profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe nevzťahujú.

§ 172

Plat počas prerušenia výkonu funkcie

Profesionálnej vojačke počas prerušenia výkonu funkcie patrí služobný plat, ktorý by jej patril, ak by jej výkon funkcie nebol prerušený.

§ 173

Plat počas zaradenia do personálnej zálohy

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, patrí služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby; to neplatí, ak je profesionálnemu vojakovi poskytovaný zahraničný plat.

§ 174

Plat počas preventívnej rehabilitácie

Profesionálnemu vojakovi patrí za čas preventívnej rehabilitácie služobný plat.

§ 175

Plat za čas dovolenky, dodatkovej dovolenky a náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí za čas dovolenky a dodatkovej dovolenky služobný plat.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia služobného pomeru, patrí náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku.

(3) Výška náhrady podľa odseku 2 pripadajúca na jeden deň dovolenky sa určí ako podiel mesačného služobného platu profesionálneho vojaka, ktorý mu bol naposledy priznaný, a koeficientu 30,417. Celková výška náhrady sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(4) Ak profesionálny vojak zomrie, vyplatí sa náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť pozostalému manželovi, a ak ho niet, náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť sa stane predmetom dedičstva.

§ 176

Plat za čas poskytnutého služobného voľna a študijného voľna

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa § 116, 117 a § 118 ods. 1 písm. h), patrí za dni služobného voľna služobný plat.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa § 118 ods. 1 písm. a) až g), nepatrí za dni služobného voľna služobný plat.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté študijné voľno podľa § 119, patrí za dni študijného voľna služobný plat. Ak profesionálnemu vojakovi bolo poskytnuté študijné voľno na prípravu a vykonanie opravnej skúšky alebo opravnej štátnej skúšky, nepatrí mu služobný plat a náhrady výdavkov podľa tohto zákona.

§ 177

Plat za štátnu službu nadčas

Profesionálnemu vojakovi, ktorému nebolo poskytnuté náhradné voľno podľa § 104 ods. 4, patrí za každú hodinu štátnej služby nadčas hodinová sadzba jeho služobného platu. Hodinová sadzba služobného platu sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.

§ 178

Plat za dni neospravedlnenej neprítomnosti

Profesionálnemu vojakovi nepatrí plat za dni jeho neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby; ak neospravedlnená neprítomnosť trvá menej ako jeden služobný deň, čas neospravedlnenej neprítomnosti sa sčítava za obdobie jedného kalendárneho mesiaca.

§ 179

Plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, patrí počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby 30 % služobného platu, ktorý mu patril pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.107)

(2) Služobný plat podľa odseku 1 sa zvyšuje o 10 % zo služobného platu na každú vyživovanú osobu,108) najviac však do výšky 60 % zo služobného platu.

(3) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby zruší podľa § 76 ods. 6, doplatí sa profesionálnemu vojakovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený.

§ 180

Plat počas väzby

Profesionálnemu vojakovi nepatrí plat odo dňa vzatia do väzby.

Tretí diel

Spoločné ustanovenia o platových náležitostiach

§ 182

Profesionálnemu vojakovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň plat.

§ 183

(1) Pri súbehu nároku na výplatu príplatkov podľa § 159, 160 a § 162 až 164 nesmie úhrn súm týchto príplatkov presiahnuť 30 % zo súčtu hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a profesionálneho vojaka, ktorému tieto príplatky patria; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania týchto príplatkov. Ak úhrn príplatkov presiahne túto sumu, suma každého príplatku podľa § 159, 160 a § 162 až 164 sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená.

(2) Pri súbehu nároku na výplatu príplatkov podľa § 159 až 164 nesmie úhrn súm týchto príplatkov presiahnuť súčet hodnostného platu podľa § 157 ods. 1, zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a profesionálneho vojaka, ktorému tieto príplatky patria; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania týchto príplatkov. Ak úhrn príplatkov presiahne túto sumu, suma každého príplatku podľa § 159 až 164 sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená.

§ 184

Plat sa vypláca vo výplatných termínoch ustanovených služobným predpisom. Medzi výplatnými termínmi sa preddavok na plat neposkytuje.

§ 185

Služobný úrad je povinný profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonáva štátnu službu mimo územia Slovenskej republiky, poukázať jeho plat alebo časť platu na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky mimo územia Slovenskej republiky, ak o to profesionálny vojak požiada.

§ 186

(1) Služobný úrad vykoná zrážky z platu za

a) cestovné náhrady a peňažnú náhradu za prepravné náležitosti, ktoré sa profesionálnemu vojakovi vyplatili a na ktoré mu nevznikol nárok,

b) plat za dovolenku a dodatkovú dovolenku a náhradu platu za dovolenku, na ktorú profesionálny vojak stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

c) preddavok poskytnutý pri vyslaní na vysokoškolské štúdium alebo do kurzu na vojenskú hodnosť, do kurzu na výkon funkcie, do kurzu, ktorým si profesionálny vojak prehlbuje kvalifikáciu alebo do jazykového kurzu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý je profesionálny vojak povinný vrátiť, ak neboli splnené podmienky, ktorých plnenie sa predpokladalo pri jeho priznaní; ak bol preddavok poskytnutý v cudzej mene, prepočet cudzej meny na eurá sa vykoná podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska104) k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa preddavok zrazí,

d) právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b),

e) stabilizačný príspevok, ktorý sa profesionálnemu vojakovi vyplatil a na ktorý mu nevznikol nárok.

(2) Ďalšie zrážky z platu, ktoré presahujú zákonom povolený rozsah zrážok, môže služobný úrad vykonávať len na základe písomnej dohody s profesionálnym vojakom o zrážkach z platu.

§ 187

Ustanovenia § 184 až 186 sa vzťahujú rovnako aj na náhrady služobného platu.

Štvrtý diel

Ďalšie peňažné náležitosti

§ 188

Jednorazová nenávratná peňažná výpomoc

(1) Minister môže v osobitne odôvodnených prípadoch profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť priznať jednorazovú nenávratnú peňažnú výpomoc až do výšky 3 320 eur na prekonanie prechodnej, ním nezavinenej ťaživej sociálnej situácie.

(2) Žiadosť o jednorazovú nenávratnú peňažnú výpomoc obsahuje

a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, vojenskú hodnosť, titul a adresu miesta pobytu,

b) funkciu a miesto výkonu štátnej služby,

c) dôvody podania žiadosti,

d) potvrdenie o výške príjmu za rok pred vznikom ťaživej sociálnej situácie a potvrdenie o výške príjmu po vzniku ťaživej sociálnej situácie,

e) meno, priezvisko, rodné priezvisko a dátum narodenia manžela a ostatných osôb žijúcich s profesionálnym vojakom v domácnosti,

f) potvrdenie o príjme manžela a ostatných osôb žijúcich s profesionálnym vojakom v domácnosti za rok pred vznikom ťaživej sociálnej situácie a potvrdenie o výške príjmu po vzniku ťaživej sociálnej situácie,

g) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave profesionálneho vojaka, ak ťaživá sociálna situácia vznikla ako dôsledok jeho choroby alebo úrazu,

h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave manžela a ostatných osôb žijúcich s profesionálnym vojakom v domácnosti, ak ťaživá sociálna situácia vznikla ako dôsledok ich choroby alebo úrazu.

(3) Kritériá na priznanie jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci v rámci rozpätia podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

§ 189

Aktivačný príspevok

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý získal vzdelanie požadované na výkon štátnej služby štúdiom na inej ako vojenskej škole alebo na inej ako policajnej škole alebo získal takéto vzdelanie štúdiom na vojenskej škole alebo policajnej škole bez poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia zamestnávateľom, možno poskytnúť pri prvom prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby v závislosti od funkcie, do ktorej bude ustanovený, aktivačný príspevok až do výšky 9 960 eur. Sumu aktivačného príspevku uvedie služobný úrad v personálnom rozkaze o prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby.

(2) Aktivačný príspevok sa poskytuje v pomerných častiach pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej štátnej služby.

(3) Pomerná časť aktivačného príspevku je splatná spolu s platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom prvého, druhého a tretieho roka trvania dočasnej štátnej služby.

(4) Pomerná časť aktivačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

(5) Ak je profesionálny vojak ustanovený do inej funkcie v záujme služobného úradu, vymenovaný alebo povýšený do vyššej vojenskej hodnosti, nárok na vyplatenie aktivačného príspevku sa zachováva.

(6) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol ustanovený na vlastnú žiadosť do funkcie, pre ktorú aktivačný príspevok nepatrí, nárok na aktivačný príspevok zaniká dňom ustanovenia do tejto funkcie. Zánik nároku na vyplatenie služobný úrad uvedie v personálnom rozkaze.

(7) Profesionálny vojak nemá nárok na vyplatenie aktivačného príspevku počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby zruší podľa § 76 ods. 6, doplatí sa profesionálnemu vojakovi nevyplatený aktivačný príspevok. Doplatenie aktivačného príspevku služobný úrad uvedie v personálnom rozkaze.

(8) Pomerná časť aktivačného príspevku podľa odseku 2 sa profesionálnemu vojakovi neposkytne, ak bolo pred termínom jeho splatnosti právoplatne rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o) alebo ods. 5 alebo, ak jeho služobný pomer zanikol podľa § 85 písm. a).

(9) Profesionálny vojak, ktorému bol poskytnutý aktivačný príspevok podľa odseku 1 a jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa § 28 ods. 1, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť.

(10) O povinnosti vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť podľa odseku 9 rozhodne služobný úrad. Personálny rozkaz musí obsahovať výšku poskytnutého aktivačného príspevku, ktorú je profesionálny vojak povinný vrátiť spolu s lehotou na jeho vrátenie.

(11) Povinnosť vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť podľa odseku 9 nevznikne, ak sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí prepustením podľa § 83 ods. 1 písm. a), b) a g) alebo zanikne podľa § 85 písm. b).

(12) Okruh funkcií a výšku aktivačného príspevku v rámci rozpätia podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

Stabilizačný príspevok

§ 190

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí odo dňa prijatia alebo vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo do stálej štátnej služby stabilizačný príspevok za každý ukončený kalendárny mesiac dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby.

(2) Stabilizačný príspevok patrí profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 mesačne vo výške 31 % hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a, pričom sa táto suma vynásobí koeficientom 1,20 pre Bratislavu.

(3) Stabilizačný príspevok vo výške jednej polovice sumy podľa odseku 2 patrí profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý v mieste výkonu štátnej služby alebo v jeho blízkom okolí

a) je nájomcom služobného bytu,109)

b) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý bol služobným bytom,109) ak je zmluva o nájme bytu uzatvorená s právnickou osobou, v ktorej vlastníctve alebo v správe je takýto byt,

c) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva a ktorý prešiel do vlastníctva akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonáva ministerstvo, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s týmito právnickými osobami,

d) je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce, ak zmluva o nájme bytu je uzatvorená s obcou alebo právnickou osobou v jej zriaďovateľskej pôsobnosti,

e) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol služobným bytom,109) a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva podľa osobitného predpisu,110) alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol na inú osobu,

f) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom v správe rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie ministerstva alebo bytom vo vlastníctve akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v ktorej za štát úlohy akcionára vykonávalo ministerstvo, a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva od týchto organizácií na základe zmluvy o prevode vlastníctva podľa osobitného predpisu,110) alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol na inú osobu,

g) je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, ktorý bol bytom vo vlastníctve obce, a takýto byt nadobudol do vlastníctva alebo spoluvlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu od obce podľa osobitného predpisu,110) alebo ak takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník previedol na inú osobu,

h) žije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa písmen a) až g).

(4) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý bol ustanovený do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, patrí odo dňa ustanovenia do funkcie stabilizačný príspevok vo výške určenej podľa odseku 2 alebo odseku 3.

(5) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37, okrem vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37 mimo územia Slovenskej republiky nepretržite na desať mesiacov alebo viac, zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73, zaradený do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. a), vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c), vyslaný na služobnú cestu alebo stáž podľa § 113 až 115, alebo ktorému bola poskytnutá preventívna rehabilitácia podľa § 126, patrí odo dňa takéhoto zaradenia alebo vyslania alebo odo dňa poskytnutia preventívnej rehabilitácie stabilizačný príspevok v sume, ktorý mu bol vyplácaný pred takýmto zaradením, vyslaním alebo pred poskytnutím preventívnej rehabilitácie.

(6) Ak profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 vznikne alebo zanikne nárok na stabilizačný príspevok v priebehu mesiaca alebo ak nemá v priebehu mesiaca nárok na výplatu stabilizačného príspevku, patrí mu stabilizačný príspevok v pomernej časti zodpovedajúcej počtu dní trvania služobného pomeru alebo počtu dní, za ktoré mal nárok na stabilizačný príspevok v kalendárnom mesiaci. Výška stabilizačného príspevku na jeden deň sa určí ako podiel mesačného stabilizačného príspevku a koeficientu 30,417. Rovnako sa postupuje aj v prípadoch uvedených v odseku 4.

(7) Výška stabilizačného príspevku sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

(8) Blízke okolie na účely tohto zákona je miesto, ktoré je od miesta výkonu štátnej služby vzdialené najviac 30 km. Vzdialenosť pre blízke okolie sa určuje podľa kilometrov uvedených v cestovnom poriadku verejnej osobnej dopravy na dráhe od najbližšej stanice (zastávky) miesta výkonu štátnej služby do najbližšej stanice (zastávky) v obci, v ktorej je miesto pobytu profesionálneho vojaka, s výnimkou pravidelnej dopravy na území obce.

(9) Ak nemožno určiť vzdialenosť pre blízke okolie podľa odseku 8 alebo ak je to pre profesionálneho vojaka výhodnejšie, určí sa vzdialenosť pre blízke okolie podľa kilometrov uvedených v cestovnom poriadku pravidelnej autobusovej dopravy od najbližšej stanice (zastávky) miesta výkonu štátnej služby do najbližšej stanice (zastávky) v obci, v ktorej je miesto pobytu profesionálneho vojaka, s výnimkou pravidelnej dopravy na území obce.

§ 191

(1) Stabilizačný príspevok podľa § 190 ods. 2 a 3 priznáva veliteľ. Stabilizačný príspevok sa vypláca mesačne pozadu.

(2) Profesionálny vojak podľa § 190 ods. 1 je povinný do 15 dní odo dňa prijatia alebo vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo odo dňa prijatia do stálej štátnej služby predložiť, ak mu v tom nebráni vážny dôvod, veliteľovi čestné vyhlásenie, že je alebo nie je v mieste výkonu štátnej služby alebo v jeho blízkom okolí nájomcom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. a), nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. b) až d), vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. e) až g) a takýto byt ako vlastník alebo spoluvlastník nepreviedol na inú osobu a žije alebo nežije v domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu podľa § 190 ods. 3 písm. a) až g).

(3) Čestné vyhlásenie podľa odseku 2 je povinný predložiť veliteľovi aj profesionálny vojak, ktorý bol ustanovený alebo vymenovaný do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ak mu v tom nebráni vážny dôvod, a to do 15 dní odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby.

(4) Profesionálny vojak podľa § 190 ods. 1, ktorý nemohol z vážneho dôvodu predložiť veliteľovi čestné vyhlásenie podľa odsekov 2 a 3, je povinný ho predložiť najneskôr do 15 dní od zaniknutia takéhoto dôvodu.

(5) Vážnym dôvodom podľa odsekov 2 a 3 je

a) dočasná neschopnosť profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz vzniknutá počas lehoty uvedenej v odsekoch 2 a 3 a trvajúca dlhšie ako 15 dní,

b) karanténa nariadená profesionálnemu vojakovi počas lehoty uvedenej v odsekoch 2 a 3 a trvajúca dlhšie ako 15 dní.

§ 192

(1) Nárok na stabilizačný príspevok a jeho výplatu zanikne profesionálnemu vojakovi podľa § 190 ods. 1 prepustením alebo zánikom služobného pomeru.

(2) Nárok na výplatu stabilizačného príspevku zaniká profesionálnemu vojakovi podľa § 190 ods. 1

a) počas dní neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby; ak neospravedlnená neprítomnosť trvá menej ako jeden deň, čas neospravedlnenej neprítomnosti sa sčítava za obdobie jedného kalendárneho mesiaca,

b) odo dňa vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac,

c) odo dňa zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

d) odo dňa vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) a ods. 2,

e) nepredložením čestného vyhlásenia v lehote podľa § 191 ods. 2 až 4,

f) odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(3) Nárok na výplatu stabilizačného príspevku vznikne profesionálnemu vojakovi podľa § 190 ods. 1 opätovne odo dňa

a) nasledujúceho po dni skončenia vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac,

b) nasledujúceho po dni skončenia zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

c) nasledujúceho po dni skončenia vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) a ods. 2,

d) predloženia čestného vyhlásenia podľa § 191 ods. 2 až 4,

e) nasledujúceho po dni skončenia alebo zrušenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(4) Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka zrušilo podľa § 76 ods. 6, patrí mu odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby stabilizačný príspevok vo výške, ktorá mu patrila pred týmto pozbavením.

(5) Ak bol stabilizačný príspevok vyplácaný neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patril, hoci profesionálny vojak splnil povinnosti podľa tohto zákona, veliteľ stabilizačný príspevok odníme alebo jeho sumu zníži od nasledujúceho dňa po zistení tejto skutočnosti.

(6) Ak bol stabilizačný príspevok vyplácaný v nižšej sume, ako patril, alebo ak sa nevyplácal, hoci profesionálny vojak splnil povinnosti podľa tohto zákona, veliteľ stabilizačný príspevok zvýši alebo určí vo výške podľa § 190 ods. 2 alebo ods. 3. Stabilizačný príspevok sa doplatí za čas, za ktorý bol vyplácaný v nižšej sume, alebo sa vyplatí za čas, za ktorý sa nevyplácal.

(7) Nárok na doplatenie alebo vyplatenie stabilizačného príspevku podľa odseku 6 zaniká uplynutím jedného roka od poslednej výplaty stabilizačného príspevku v nižšej sume, ako patril, alebo od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mal vyplatiť.

(8) Ak profesionálny vojak podľa § 190 ods. 1 spôsobil, že sa stabilizačný príspevok vyplatil neoprávnene, je povinný stabilizačný príspevok alebo jeho časť vrátiť. Nárok na vrátenie stabilizačného príspevku vyplateného neoprávnene alebo na vrátenie jeho časti zaniká uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď veliteľ túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty stabilizačného príspevku.

Osobitný stabilizačný príspevok

§ 193

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu piatich rokov, sa poskytne osobitný stabilizačný príspevok vo výške 2 200 eur.

(2) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 sa za každý ďalší rok výkonu štátnej služby vo funkcii v špecializácii pilot zvyšuje osobitný stabilizačný príspevok o 5 % zo sumy 2 200 eur.

(3) Profesionálnemu vojakovi sa poskytuje osobitný stabilizačný príspevok za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe do výšky šesťnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a, ak

a) vykonáva štátnu službu vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo vo funkcii v špecializácii

1. všeobecný lekár a odborník na organizáciu vojenského zdravotníctva,

2. odborný lekár alebo

3. zubný lekár,

b) získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore a

c) vykonáva špecializované pracovné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore.

(4) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa vyplatí spolu so služobným platom alebo zahraničným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot.

(5) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 3 sa vyplatí spolu so služobným platom alebo zahraničným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii uvedenej v odseku 3 písm. a).

(6) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odsekov 1 až 3 sa neposkytne, ak bolo pred termínom jeho splatnosti rozhodnuté o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n) a o) alebo ods. 5 alebo mu zanikol služobný pomer podľa § 85 písm. a).

(7) Funkcie, špecializačné odbory a výšku osobitného stabilizačného príspevku podľa odseku 3 ustanoví služobný predpis.

§ 194

(1) Osobitný stabilizačný príspevok možno poskytnúť aj profesionálnemu vojakovi za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe v závislosti od vykonávanej funkcie do výšky 396 eur ročne.

(2) Osobitný stabilizačný príspevok v rozsahu podľa odseku 1 sa za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo stálej štátnej službe vyplatí spolu s platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom ukončeného roka.

(3) Do doby trvania výkonu štátnej služby podľa odseku 1 sa nezapočítava doba

a) zaradenia do neplatenej zálohy podľa § 74 ods. 1,

b) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nebolo zrušené podľa § 76 ods. 6,

c) neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby; ak neospravedlnená neprítomnosť trvá menej ako jeden deň, čas neprítomnosti sa sčítava za obdobie jedného roka.

(4) Osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 1 sa neposkytne, ak bolo pred termínom jeho splatnosti rozhodnuté o prepustení profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), k), n), a o) alebo ods. 5 alebo mu zanikol služobný pomer podľa § 85 písm. a).

(5) Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa poskytuje osobitný stabilizačný príspevok podľa odseku 1, sa osobitný stabilizačný príspevok podľa § 193 neposkytuje.

(6) Okruh funkcií a výšku osobitného stabilizačného príspevku podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

DEVIATA HLAVA

CESTOVNÉ NÁHRADY

§ 195

Na poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri služobných cestách, zahraničných služobných cestách a pri vykonávaní štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len „náhrady“) sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.82)

§ 196

Náhrady pri zahraničnej služobnej ceste

Profesionálnemu vojakovi počas zahraničnej služobnej cesty nepatrí náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny podľa osobitného predpisu.111)

§ 197

Náhrady pri ceste v súvislosti s nariadenou služobnou pohotovosťou

Profesionálnemu vojakovi, ktorému bola nariadená služobná pohotovosť v čase, keď sa nachádza mimo miesta výkonu štátnej služby a ktorému v súvislosti s týmto nariadením vzniknú výdavky, patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín, a

c) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

§ 198

Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny

(1) Profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe alebo v krátkodobej štátnej službe patrí náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny (ďalej len „náhrada na návštevu rodiny“).

(2) Za rodinu sa na účely poskytovania náhrady na návštevu rodiny považujú

a) manželka (manžel) profesionálneho vojaka,

b) vlastné deti, osvojené deti alebo deti zverené profesionálnemu vojakovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ak sa tieto deti považujú za nezaopatrené deti podľa osobitného predpisu,111a) alebo

c) vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci alebo pestúni, ak niet osoby uvedenej v písmenách a) a b).

(3) Náhrada na návštevu rodiny patrí profesionálnemu vojakovi za jednu vykonanú cestu podľa odseku 4 najviac do sumy 100 eur.

(4) Náhrada na návštevu rodiny patrí profesionálnemu vojakovi za cestu do dohodnutého miesta k rodine a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň.

(5) Náhrada na návštevu rodiny nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého

a) dohodnuté miesto podľa odseku 4 sa nachádza v obci, ktorá je miestom výkonu štátnej služby,

b) miesto výkonu štátnej služby je mimo územia Slovenskej republiky,

c) ošetrujúci lekár uznal dočasne neschopným pre chorobu alebo úraz.

(6) Náhrada na návštevu rodiny nepatrí profesionálnemu vojakovi ani počas trvania dovolenky, dodatkovej dovolenky, náhradného voľna, služobného voľna, študijného voľna, preventívnej rehabilitácie, služobnej cesty, zahraničnej služobnej cesty okrem dňa nástupu a ukončenia návštevy rodiny spojenej s dovolenkou, dodatkovou dovolenkou, náhradným voľnom, služobným voľnom alebo študijným voľnom.

(7) Podrobnosti o poskytovaní náhrady na návštevu rodiny a výšku náhrady na návštevu rodiny podľa odseku 3 v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu štátnej služby a dohodnutého miesta podľa odseku 4 ustanoví služobný predpis.

§ 199

Náhrada výdavkov počas vysokoškolského štúdia

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je počas prípravnej štátnej služby vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 24, nepatria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu.82)

(2) Profesionálnemu vojakovi uvedenému v odseku 1 patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prijímajúcej vysokej školy a späť na zápis na štúdium112) a jedenkrát počas akademického roka.

(3) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 patria aj náhrady iných výdavkov, ak tieto náhrady vyplývajú z dohody medzi služobným úradom a prijímajúcou vysokou školou. Ak z dohody medzi služobným úradom a prijímajúcou vysokou školou vyplýva profesionálnemu vojakovi náhrada výdavkov, ktoré by mu inak patrili podľa odseku 2, náhrada týchto výdavkov podľa tohto zákona sa profesionálnemu vojakovi neposkytne.

§ 200

Náhrada výdavkov v súvislosti so zaradením do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo v súvislosti s vyslaním na stáž na území Slovenskej republiky

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž na území Slovenskej republiky, patria náhrady výdavkov ako pri služobnej ceste.

§ 201

Náhrada výdavkov v súvislosti so zaradením do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo v súvislosti s vyslaním na stáž mimo územia Slovenskej republiky

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky, patria náhrady výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

§ 202

Náhrada cestovných výdavkov z dôvodu účasti na pohrebe

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie kvalifikačných predpokladov alebo požiadaviek na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky alebo do kurzu, ktorým si prehlbuje kvalifikáciu mimo územia Slovenskej republiky alebo je vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky, profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77, možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny.113)

DESIATA HLAVA

NATURÁLNE náležitosti

§ 203

Základné ustanovenie

Naturálne náležitosti na účely tohto zákona sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti a prepravné náležitosti.

§ 204

Proviantné náležitosti

(1) Proviantné náležitosti sú

a) naturálne stravovanie, ktorým je bezplatné zabezpečenie výživy v rozsahu dennej sadzby stravného, poskytované profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe,

b) bezplatné stravovanie, ktorým je prechodné zabezpečenie výživy profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe v rozsahu dennej sadzby stravného alebo jej časti, poskytované pri

1. plnení služobných povinností alebo služobnej pohotovosti podľa § 105 ods. 1 písm. a), ktoré trvá nepretržite najmenej 12 hodín,

2. výcviku výkonného letca a výkonného výsadkára,

3. liečení v lôžkovej časti obväziska podľa § 124,

4. preventívnej rehabilitácii podľa § 126 ods. 2 písm. a) a b),

5. výkone vrcholového športu alebo

6. vyslaní podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo pri plnení úloh v inom mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

(2) Naturálne stravovanie podľa odseku 1 písm. a) sa profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe neposkytne počas

a) čerpania dovolenky,

b) zaradenia do neplatenej zálohy,

c) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,

d) väzby.

(3) Plnenie služobných povinností na účely poskytovania bezplatného stravovania podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu je

a) kontrolná činnosť, ktorá profesionálnemu vojakovi nevyplýva z jeho funkcie, strážna služba alebo dozorná služba,

b) činnosť na pracovisku vyplývajúca zo zaradenia do pohotovostnej jednotky alebo pohotovostnej skupiny,

c) vojenské cvičenie,

d) výcvik,

e) zabezpečovanie letovej činnosti,

f) zabezpečovanie kontroly preberacích letov lietadiel,

g) zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky a plnenie úloh v leteckej pátracej záchrannej službe,

h) vykonávanie záchranných prác v mieste postihnutom mimoriadnou udalosťou alebo v mieste, kde vznikla krízová situácia,

i) odstraňovanie následkov mimoriadnej udalosti podľa § 106 ods. 1 písm. e) alebo

j) plnenie úloh podľa osobitného predpisu.114)

(4) Proviantné náležitosti sa zabezpečujú predovšetkým poskytovaním stravy v rozsahu dennej sadzby stravného k stravným dávkam a prídavkom potravín. Stravné dávky vyjadrujú obsah priemerných energetických a výživových hodnôt stravy na osobu a deň. Prídavky potravín predstavujú dočasné alebo trvalé zvýšenie poskytovaných stravných dávok.

(5) Ak nemožno poskytnúť proviantné náležitosti, profesionálny vojak má nárok na peňažnú náhradu v rozsahu ustanovenej sadzby stravného príslušnej stravnej dávky, prípadne prídavku potravín. Peňažná náhrada sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka vyslaného na preventívnu rehabilitáciu a na profesionálneho vojaka vyslaného na vysokoškolské štúdium podľa § 24, ak mu bolo poskytnuté naturálne stravovanie na základe dohody medzi služobným úradom a prijímajúcou vysokou školou.

Výstrojové náležitosti

§ 205

(1) Profesionálny vojak má nárok na bezplatné poskytovanie výstrojových náležitostí nevyhnutných na zabezpečenie výkonu štátnej služby. Výstrojové náležitosti sú

a) vojenská rovnošata a výstrojové súčiastky,

b) služby, ktorými sa zabezpečuje nosenie vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok a materiálu na osobné používanie a vybavenie pracovísk a jednotiek prostriedkami a predmetmi na kolektívne používanie,

c) peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom.

(2) Na zabezpečenie obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí patrí profesionálnemu vojakovi náhrada formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na výstrojové náležitosti, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom (ďalej len „náhrada na obmenu“).

(3) Pri vzniku služobného pomeru profesionálnemu vojakovi patria tieto výstrojové náležitosti:

a) vojenská rovnošata a výstrojové súčiastky,

b) peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom.

(4) Nárok na náhradu na obmenu vzniká profesionálnemu vojakovi po uplynutí prvého roku služobného pomeru.

(5) Službami sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava a úprava vojenskej rovnošaty a výstrojových súčiastok, ako aj služby súvisiace so zabezpečením osobnej hygieny profesionálneho vojaka.

(6) Výstrojové náležitosti podľa odseku 1 a náhrada na obmenu sa profesionálnemu vojakovi neposkytnú bezplatne počas

a) zaradenia do neplatenej zálohy,

b) dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

(7) Bezplatné poskytovanie služieb sa vzťahuje aj na vojenskú rovnošatu a výstrojové súčiastky profesionálneho vojaka vydané na výkon štátnej služby počas

a) výcviku,

b) vojenského cvičenia,

c) vykonávania záchranných prác pri mimoriadnej udalosti68) alebo keď bezprostredne hrozí, že vznikne alebo už vznikla krízová situácia, alebo počas poskytovania odbornej, zdravotnej, technickej alebo ďalšej potrebnej pomoci v tiesni,69)

d) odstraňovania následkov mimoriadnej udalosti podľa § 106 ods. 1 písm. e),

e) plnenia úloh pohotovosti a bojovej pohotovosti,

f) plnenia úloh pri ochrane štátnej hranice a stráženom objekte, pri ochrane verejného poriadku alebo v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu podľa rozhodnutia vlády.70)

(8) Ak profesionálnemu vojakovi nie je najneskôr tri mesiace pred skončením služobného pomeru poskytnutá náhrada na obmenu, vyplatí sa mu pri skončení služobného pomeru peňažná náhrada za každý mesiac neposkytnutia náhrady na obmenu vo výške mesačnej peňažnej hodnoty určenej na zabezpečenie obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí, najviac však za 18 mesiacov.

(9) Profesionálnemu vojakovi možno poskytnúť peňažný príspevok až do výšky 100 % peňažnej hodnoty výstrojových náležitostí v prípadoch uvedených v § 206 ods. 6.

§ 206

(1) Vojenská rovnošata je vojenský odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám.

(2) Na vojenskej rovnošate a jej súčastiach nosí profesionálny vojak štátny znak Slovenskej republiky.

(3) Na vojenskej rovnošate a jej súčastiach nosí profesionálny vojak, ak si to vyžaduje charakter plnenia služobných úloh, údaj o krvnej skupine.

(4) Na vojenskej rovnošate je oprávnený nosiť profesionálny vojak udelené

a) vojenské vyznamenania,

b) vojenské vyznamenania ozbrojených síl cudzích štátov, ak mu boli udelené príslušným orgánom štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika,

c) alebo zapožičané vyznamenania Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu115) a

d) iné vyznamenania, na ktorých nosenie mu hlavný služobný úrad udelil súhlas.

(5) Profesionálny vojak ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba nenosí na vojenskej rovnošate hodnostné označenie.

(6) Veliteľ môže povoliť výnimky z povinnosti nosiť vojenskú rovnošatu a predpísané výstrojové súčiastky počas výkonu štátnej služby profesionálnej vojačke počas tehotenstva a profesionálnemu vojakovi, ak

a) plní úlohy podľa osobitných predpisov,13)

b) si to vyžaduje charakter plnenia služobných úloh,

c) potrebuje vojenskú rovnošatu neštandardných veľkostí, a to len dovtedy, kým mu nebude vydaná vojenská rovnošata potrebnej veľkosti,

d) zdravotný stav profesionálneho vojaka nedovoľuje nosiť vojenskú rovnošatu alebo predpísané výstrojové súčiastky; povolenie sa udeľuje dočasne na základe návrhu ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom.

(7) Služobný úrad môže profesionálnemu vojakovi, ktorý spĺňa podmienky na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,11) na jeho písomnú žiadosť povoliť nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru.

§ 207

Prepravné náležitosti

(1) Prepravnými náležitosťami sa rozumie bezplatné poskytovanie prepravy profesionálnemu vojakovi z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby pri prijatí do štátnej služby.

(2) Prepravnými náležitosťami sa rozumie aj bezplatné poskytovanie prepravy profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe na presťahovanie bytového zariadenia a príslušníkov jeho domácnosti, ak sa sťahujú spolu s ním do miesta výkonu štátnej služby alebo jeho blízkeho okolia.

(3) Bezplatné poskytovanie prepravy podľa odseku 2 profesionálnemu vojakovi nepatrí, ak bol ustanovený do inej funkcie na jeho žiadosť.

(4) Preprava podľa odsekov 1 a 2 a pri služobnej ceste sa uskutočňuje

a) vojenským dopravným prostriedkom,

b) dopravnými prostriedkami verejnej pravidelnej dopravy s poskytnutím peňažnej náhrady preukázaného cestovného,

c) súkromným cestným motorovým vozidlom s poskytnutím peňažnej náhrady.

(5) Ak nemožno poskytnúť prepravu podľa odseku 4 písm. a) alebo použitie takejto prepravy je nehospodárne, veliteľ rozhodne o možnosti poskytnutia peňažnej náhrady preukázaného cestovného s výnimkou leteckej prepravy alebo o nároku na náhradu za použitie súkromného cestného motorového vozidla.

(6) O povolení použitia súkromného cestného motorového vozidla profesionálnemu vojakovi môže veliteľ rozhodnúť až po predložení dokladu o zaplatení havarijného poistenia tohto vozidla.

(7) Pri skončení služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. a) a b) možno profesionálnemu vojakovi a príslušníkom jeho domácnosti poskytnúť bezplatnú prepravu a bezplatnú prepravu bytového zariadenia pri ceste do zvoleného miesta pobytu.90)

(8) Pri skončení služobného pomeru podľa § 83 ods. 2 písm. e) sa profesionálnemu vojakovi poskytne bezplatná preprava pri ceste do zvoleného miesta pobytu.90)

§ 208

(1) Druhy vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok, špecifických znakov vojenskej rovnošaty, ich nosenie a používanie a spôsob nosenia vyznamenaní na vojenskej rovnošate ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(2) Služobný predpis ustanoví

a) poskytovanie výstrojových náležitostí profesionálnemu vojakovi a ich peňažnú hodnotu,

b) podrobnosti o poskytovaní, spôsoby poskytovania a výšku peňažného príspevku na zaobstaranie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom,

c) podrobnosti o poskytovaní, spôsoby poskytovania, výšku a platnosť náhrady na obmenu a

d) podrobnosti o poskytovaní, spôsoby poskytovania a výšku peňažného príspevku podľa § 205 ods. 9.

(3) Poskytovanie proviantných náležitostí a prepravných náležitostí ustanoví služobný predpis.

JEDENÁSTA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 209

Predchádzanie škodám

(1) Na ochranu majetku štátu veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka vykonávaním kontroly vecí, ktoré profesionálny vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia, alebo ktoré z nich odnáša, alebo vykonať aj osobnú prehliadku profesionálneho vojaka. Pri kontrole sa musia dodržať predpisy o ochrane osobnej slobody a nesmie byť ponižovaná ľudská dôstojnosť.

(2) Kontrolu podľa odseku 1 u profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva môže vykonať len profesionálny vojak poverený riaditeľom Vojenského spravodajstva a u profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenskej polície len profesionálny vojak poverený riaditeľom Vojenskej polície.

(3) Podmienky kontroly podľa odseku 1 ustanoví služobný predpis.

Konanie o náhrade škody

§ 210

(1) Za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody koná a rozhoduje veliteľ.

(2) Veliteľ je povinný vymáhať od profesionálneho vojaka náhradu škody, za ktorú profesionálny vojak zodpovedá, ak tento zákon v § 213 neustanovuje inak.

(3) Požadovanú náhradu škody určí veliteľ. Pri určovaní náhrady škody sa prihliada najmä na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia.

§ 211

(1) Profesionálny vojak, ktorý je vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 36 ods. 1 mimo územia Slovenskej republiky, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3, na stáž mimo územia Slovenskej republiky podľa § 115 alebo ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77, zodpovedá za škodu spôsobenú z nedbanlivosti najviac do sumy štvornásobku služobného platu priznaného v čase vzniku škody.

(2) Ak profesionálnemu vojakovi patril počas vzniku škody zahraničný plat, výška náhrady škody sa určí z tohto platu.

§ 212

(1) Ak profesionálny vojak písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom, veliteľ a profesionálny vojak uzavrú dohodu o náhrade škody.

(2) Súčasťou dohody o náhrade škody je aj spôsob náhrady škody počas služobného pomeru profesionálneho vojaka a po skončení jeho služobného pomeru.

(3) Dohoda o náhrade škody musí byť písomná, inak je neplatná. Písomná dohoda o náhrade škody nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

§ 213

Upustenie od uplatnenia náhrady škody a od vymáhania zostatku náhrady škody

(1) Od uplatnenia náhrady škody možno upustiť celkom alebo čiastočne, ak došlo ku škode najmä pri

a) výcviku vojakov,

b) vojenskej akcii alebo bezprostredne po nej,

c) plnení úloh v rámci vyslania na vysokoškolské štúdium podľa § 36 ods. 1 mimo územia Slovenskej republiky, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 alebo na stáž mimo územia Slovenskej republiky podľa § 115,

d) vyslaní na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 alebo pri plnení úloh v inom mieste podľa § 78 alebo

e) vážnej ujme na zdraví, ktorú profesionálny vojak utrpel v súvislosti so spôsobením škody.

(2) Veliteľ môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody, ak profesionálny vojak o to požiadal, riadne a včas uhradil aspoň dve tretiny sumy z určenej náhrady škody a ak

a) vo výkone štátnej služby dosahuje výsledky podľa § 54 ods. 3 písm. a) alebo

b) sa preukázateľne dostal do ťaživej sociálnej situácie, ktorú si sám nezavinil.

§ 214

Postup podľa § 211 ods. 1 a § 213 sa nepoužije, ak profesionálny vojak spôsobil škodu

a) úmyselne,

b) pod vplyvom alkoholu alebo po užití iných omamných alebo psychotropných látok,

c) schodkom na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo

d) stratou zverených predmetov.

§ 215

Zodpovednosť za škodu spôsobenú tretím osobám

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc profesionálnemu vojakovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby na žiadosť profesionálneho vojaka alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.

(2) Osobe, ktorá poskytla pomoc podľa odseku 1 a bola jej spôsobená škoda, utrpela ujmu na zdraví alebo zomrela, poskytne štát náhrady podľa osobitného predpisu.116)

(3) Štát zodpovedá aj za škodu, ktorú profesionálny vojak spôsobil tretím osobám pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s jej výkonom.

(4) Za štát podľa odsekov 1 až 3 koná a rozhoduje služobný úrad.

§ 216

Podrobnosti o náhrade škody ustanoví služobný predpis.

PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 217

(1) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú aj ustanovenia § 1 ods. 4, § 15, 16, § 17 ods. 1 a 3, § 18, § 19 ods. 1, § 20, § 32 až 35, § 37, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 6 a 7, § 48 ods. 7 a 8, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 85 ods. 2 a 3, § 86 ods. 2, § 90 ods. 1, 2, 7, 8 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 ods. 3, § 93, § 94 ods. 1, § 99, 117, 118, § 122 ods. 4, § 129 až 132, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, ods. 4 písm. b) a c), ods. 5 písm. a), b), e), i) až l), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a) až e), g) a h), ods. 3 písm. c), ods. 4 až 6, § 144 ods. 1 a 2, § 144a ods. 1 písm. a), c) až f), ods. 2 písm. b), c) a f), § 146, § 149 ods. 1 až 3, § 150, § 152 ods. 4 a 5, § 152a, § 152b, § 160, 161, § 166 až 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 184, § 185 ods. 1 a 2, § 186 až 189, § 191 ods. 2, § 192 až 198, § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 Zákonníka práce.

(2) Na právne vzťahy profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa pri zavedení pružného služobného času primerane použijú aj ustanovenia § 88 ods. 2 až 5, § 97 ods. 3 a § 143 Zákonníka práce.

(3) K zániku práva z dôvodu, že nebolo vykonané v ustanovenej lehote, dochádza v prípadoch uvedených v § 93, 94 a 141; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

§ 218

Doručovanie

(1) Rozhodnutie, personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa profesionálnemu vojakovi doručujú do vlastných rúk v mieste výkonu štátnej služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý.

(2) Rozhodnutie, personálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo ak doručenie rozhodnutia, personálneho rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho vojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho rozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne.

(3) Ak nemožno doručiť rozhodnutie, personálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, doručenie sa vykoná podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.117)

§ 219

Vzťah k správnemu poriadku

(1) Na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

(2) Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. a), b) a d) primerane vzťahujú ustanovenia § 14 až 17 a § 62 až 69 všeobecného predpisu o správnom konaní.

(3) Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.

§ 220

Osobitné spôsoby vykazovania údajov

Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti profesionálneho vojaka alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže služobný úrad používať osobitné spôsoby vykazovania údajov pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane devízového hospodárstva, pri priznávaní a vykazovaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pri vykazovaní poistného zdravotným poisťovniam a poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

§ 221

(1) Veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka zaradeného do dozornej služby alebo do strážnej služby vykonávaním prehliadky osôb vstupujúcich do chráneného objektu, ktorým je objekt ozbrojených síl, strážený priestor alebo uzavretý priestor, a vykonávaním prehliadky dopravných prostriedkov vchádzajúcich do chráneného objektu, aby sa zabránilo vneseniu zbrane alebo veci, ktorou by mohol byť ohrozený život, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok (ďalej len „nebezpečná vec“). Poverený profesionálny vojak je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do chráneného objektu vydanie zbrane alebo nebezpečnej veci do úschovy.

(2) Za osobu vstupujúcu do chráneného objektu podľa odseku 1 sa považuje aj osoba v dopravnom prostriedku, ktorý vchádza do chráneného objektu.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na osobu a dopravný prostriedok vychádzajúce z chráneného objektu.

(4) Ak poverený profesionálny vojak zistí, že osoba uvedená v odsekoch 1 až 3 má u seba zbraň alebo nebezpečnú vec alebo sa tieto nachádzajú v dopravnom prostriedku, je oprávnený ich odňať. O odňatí vydá poverený profesionálny vojak potvrdenie. Odňatú zbraň alebo nebezpečnú vec je poverený profesionálny vojak povinný vrátiť osobe pri odchode z chráneného objektu, ak tomu nebránia zákonné dôvody. Prevzatie zbrane alebo nebezpečnej veci osoba potvrdí svojím podpisom. Ak zákonné dôvody nedovoľujú odňatú zbraň alebo nebezpečnú vec vrátiť, poverený profesionálny vojak vydá osobe potvrdenie o jej odňatí a zbraň alebo nebezpečnú vec odovzdá veliteľovi, ktorý ju odovzdá príslušnému útvaru Policajného zboru.

(5) Poverený profesionálny vojak je oprávnený vyviesť z chráneného objektu osobu, ktorá do tohto objektu neoprávnene vnikla alebo sa tam neoprávnene zdržuje. Ak sú na to zákonné dôvody, poverený profesionálny vojak odovzdá takúto osobu príslušnému útvaru Vojenskej polície alebo príslušnému útvaru Policajného zboru.

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov, ktorí plnia úlohy podľa osobitných predpisov.13)

§ 222

(1) Občan, o ktorého prijatí do prípravnej štátnej služby bolo rozhodnuté podľa doterajšieho predpisu, a ktorému služobný pomer vznikne po účinnosti tohto zákona, sa považuje za profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(2) Občan, o ktorého prijatí do dočasnej štátnej služby bolo rozhodnuté podľa doterajšieho predpisu a ktorému služobný pomer vznikne po účinnosti tohto zákona, sa považuje za profesionálneho vojaka

a) v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, ak jeho štátna služba podľa § 31 ku dňu prijatia trvala menej ako 16 rokov,

b) v stálej štátnej službe podľa tohto zákona, ak jeho štátna služba podľa § 31 ku dňu prijatia trvala 16 rokov a viac.

(3) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 podľa doterajšieho predpisu v prípravnej štátnej službe a ktorému štátna služba ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(4) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 v dočasnej štátnej službe podľa doterajšieho predpisu vo vojenskej hodnosti desiatnik, čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster, štábny nadrotmajster, podpráporčík, práporčík, nadpráporčík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník, brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál a ktorému štátna služba podľa § 31 ku dňu účinnosti tohto zákona trvá

a) menej ako 16 rokov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona,

b) 16 rokov a viac, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.

(5) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 v dočasnej štátnej službe podľa doterajšieho predpisu vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník a ktorému štátna služba ku dňu účinnosti tohto zákona trvá, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(6) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 5 sa ustanovuje maximálna doba štátnej služby 17 rokov alebo veková hranica 55 rokov, ak tento zákon v § 223 neustanovuje inak. Maximálna doba štátnej služby alebo veková hranica sa na profesionálneho vojaka vzťahuje aj v prípade, ak bude povýšený do vojenskej hodnosti podľa tohto zákona. Pre trvanie služobného pomeru je rozhodujúca skutočnosť, ktorá u profesionálneho vojaka nastane skôr.

(7) Profesionálny vojak, ktorý bol k 31. decembru 2015 v dočasnej štátnej službe podľa doterajšieho predpisu vo vojenskej hodnosti poručík a ktorému štátna služba podľa § 31 ku dňu účinnosti tohto zákona trvá

a) menej ako 16 rokov, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona,

b) 16 rokov a viac, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považuje za profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.

(8) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 7 písm. a) sa ustanovuje maximálna doba štátnej služby 17 rokov.

(9) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 7 písm. a), ktorý bude vymenovaný do stálej štátnej služby, a profesionálnemu vojakovi podľa odseku 7 písm. b) sa ustanovuje veková hranica 55 rokov.

(10) Na profesionálneho vojaka podľa odseku 7 písm. a) sa nevzťahuje § 29 ods. 6.

§ 223

(1) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 4, 5 a 7, ktorý do 31. januára 2016 vyjadrí písomný nesúhlas s trvaním doby štátnej služby podľa tohto zákona, trvá do

a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“),

b) uplynutia maximálnej doby služby podľa zákona č. 346/2005 Z. z.,

c) dosiahnutia 55 rokov veku,

d) uplynutia doby podľa § 21 ods. 7, 9, 10 a 12 zákona č. 346/2005 Z. z. alebo

e) 30. júna 2016, ak rozhodujúca skutočnosť pre trvanie služobného pomeru podľa písmen a) až d) nastane pred 30. júnom 2016.

(2) Písomný nesúhlas podľa odseku 1 môže profesionálny vojak so súhlasom služobného úradu vziať späť do 31. januára 2016.

(3) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 5, ktorý k 31. decembru 2015 dosiahol najmenej 16 rokov štátnej služby podľa § 31, trvá do

a) uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa zákona č. 346/2005 Z. z.,

b) uplynutia maximálnej doby služby podľa zákona č. 346/2005 Z. z.,

c) uplynutia doby podľa § 21 ods. 7, 9, 10 a 12 zákona č. 346/2005 Z. z. alebo

d) 30. júna 2016, ak rozhodujúca skutočnosť pre trvanie služobného pomeru podľa písmen a) až d) nastane pred 30. júnom 2016.

(4) Pre trvanie služobného pomeru podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 3 písm. a) až c) je rozhodujúca skutočnosť, ktorá u profesionálneho vojaka nastane skôr.

(5) Na profesionálneho vojaka podľa odseku 1 sa nevzťahuje § 29 a § 44 až 49.

(6) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 4, 5 a 7, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona dosiahol vekovú hranicu podľa tohto zákona, trvá do uplynutia doby podľa § 21 ods. 12 zákona č. 346/2005 Z. z., ak mu nebude povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32.

(7) Služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 222 ods. 4, 5 a 7, ktorý v čase od 1. marca 2016 do 30. júna 2016 dosiahne vekovú hranicu podľa tohto zákona a nebude mu povolená výnimka z vekovej hranice podľa § 32, trvá do 31. júla 2016.

§ 224

(1) Vojenské hodnosti dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti podľa tohto zákona, ak nie je v § 231 ustanovené inak.

(2) Zapožičanie vojenskej hodnosti podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti podľa tohto zákona.

(3) Do minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti podľa tohto zákona sa započítava aj doba vo vojenskej hodnosti podľa doterajších predpisov.

§ 225

(1) Ak bol profesionálny vojak komisiou pre konkurenčný výber určený na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo na povýšenie podľa doterajšieho predpisu a nebolo rozhodnuté o jeho vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení do dňa účinnosti tohto zákona, toto určenie zaniká.

(2) Profesionálny vojak, o ktorého vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povýšení bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ku dňu účinnosti tohto zákona nebol vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený, sa vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši dňom, ktorý je uvedený v personálnom rozkaze, ak nie je v § 231 ustanovené inak.

(3) Štátna služba profesionálneho vojaka podľa odseku 2, ktorý do 31. januára 2016 vyjadrí písomný nesúhlas s trvaním doby štátnej služby podľa tohto zákona, trvá do 30. júna 2016.

§ 226

(1) Profesionálneho vojaka podľa § 46 a 47, ktorý odo dňa účinnosti tohto zákona do 31. januára 2016 spĺňa podmienky na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie, služobný úrad dňom 1. marca 2016 vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý vyjadril písomný nesúhlas s trvaním doby štátnej služby podľa tohto zákona.

§ 227

(1) Profesionálneho vojaka v dôstojníckej hodnosti, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, možno podľa tohto zákona opakovane ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík alebo kapitán, ak na ustanovenie do funkcie podľa doterajšieho predpisu postačovalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(2) Profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, s ktorým bola uzatvorená dohoda o umožnení získania vysokoškolského vzdelania podľa doterajšieho predpisu a ktorý je k 1. januáru 2016 študentom vojenskej vysokej školy, po ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa možno podľa tohto zákona ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, ak na ustanovenie do funkcie podľa doterajšieho predpisu postačovalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(3) Profesionálneho vojaka podľa odsekov 1 a 2 služobný úrad vyšle na svoje náklady na vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole na území Slovenskej republiky, ak profesionálny vojak

a) požiadal o vyslanie na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a

b) je prijatý na vysokoškolské štúdium v študijnom odbore ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 35 ods. 3.

(4) Ak profesionálny vojak podľa odseku 1 nezíska vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa do 31. decembra 2021, jeho služobný pomer sa skončí prepustením podľa tohto zákona.

(5) Ak profesionálny vojak podľa odseku 2 nezíska vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa do šiestich rokov odo dňa skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa, jeho služobný pomer sa skončí prepustením podľa tohto zákona.

(6) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa odseku 3, patria náhrady výdavkov ako pri služobnej ceste.

(7) Na profesionálneho vojaka vyslaného na vysokoškolské štúdium druhého stupňa podľa odseku 3 sa primerane vzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1, 4, 5, 7 a 8.

(8) Profesionálny vojak, ktorý je k 1. januáru 2016 ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo, na ktorej výkon do 31. decembra 2021 nesplní kvalifikačné predpoklady podľa § 35 ods. 3, sa prepustí zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. g), ak ho nemožno ustanoviť do inej funkcie.

§ 228

(1) Na konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré nebolo právoplatne skončené, a na právne vzťahy s ním súvisiace sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(2) Konanie vo veci prijatia občana do štátnej služby začaté pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov sa dokončí podľa tohto zákona.

(3) Nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou tohto zákona, a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

(4) Ak bol personálny rozkaz vydaný podľa doterajších predpisov a bol právoplatne zrušený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, profesionálnemu vojakovi patria nároky podľa tohto zákona.

(5) Na konanie vo veciach služobnej disciplíny, priestupkov a na konanie o náhrade škody začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 229

(1) Ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie podľa doterajšieho predpisu sa považuje za ustanovenie do funkcie podľa tohto zákona.

(2) Prerušenie výkonu funkcie podľa doterajšieho predpisu sa považuje za prerušenie výkonu funkcie podľa tohto zákona.

(3) Poverenie profesionálneho vojaka zastupovaním iného profesionálneho vojaka vo funkcii podľa doterajšieho predpisu zanikne dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(4) Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka podľa doterajšieho predpisu sa považuje za dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa tohto zákona.

(5) Dočasné vyčlenenie profesionálneho vojaka podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyčlenenie podľa tohto zákona.

(6) Zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. b), d) až j) zákona č. 346/2005 Z. z. sa považuje za zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa tohto zákona.

(7) Služobný pomer profesionálneho vojaka zaradeného do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 346/2005 Z. z. sa skončí prepustením podľa tohto zákona. O prepustení rozhodne služobný úrad do 29. februára 2016.

(8) Zaradenie profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zaradenie do neplatenej zálohy podľa tohto zákona.

(9) Zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zaradenie do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť podľa tohto zákona.

(10) Vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa tohto zákona.

(11) Vyslanie profesionálneho vojaka na stáž podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyslanie na stáž podľa tohto zákona.

(12) Vyslanie profesionálneho vojaka na získanie osobitných predpokladov na výkon funkcie a na hodnosť podľa doterajšieho predpisu sa považuje za vyslanie profesionálneho vojaka na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby podľa tohto zákona.

(13) Vyslanie profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa § 27a ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. trvá do skončenia tohto štúdia. Profesionálnemu vojakovi sa poskytne študijné voľno v rozsahu podľa § 119.

(14) Vyslanie profesionálneho vojaka na vysokoškolské štúdium podľa § 27a ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. sa považuje za vyslanie na vysokoškolské štúdium podľa § 36; tomuto profesionálnemu vojakovi patria náhrady výdavkov ako pri služobnej ceste.

(15) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný na vysokoškolské štúdium podľa § 27a zákona č. 346/2005 Z. z., je povinný uhradiť služobnému úradu náklady spojené s vysokoškolským štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím doby dvojnásobku dĺžky trvania vysokoškolského štúdia od jeho skončenia alebo prepustením z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), j) až n) alebo odseku 5 alebo z dôvodu podľa § 85 písm. a).

(16) Profesionálny vojak, ktorý bol vyslaný do kurzu alebo do špecializačného štúdia podľa § 26 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z., je povinný uhradiť náklady spojené s kurzom alebo špecializačným štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím doby štvornásobku dĺžky trvania kurzu alebo špecializačného štúdia od jeho skončenia alebo prepustením z dôvodov podľa § 83 ods. 1 písm. c) až f), j) až n) alebo odseku 5 alebo z dôvodu podľa § 85 písm. a).

(17) Práva a povinnosti vyplývajúce z písomnej dohody uzatvorenej podľa § 18 a 18a zákona č. 346/2005 Z. z. zostávajú zachované.

(18) Služobné voľno poskytnuté profesionálnemu vojakovi podľa § 104a zákona č. 346/2005 Z. z. sa započítava do nároku na študijné voľno podľa § 119.

(19) Nárok na náhradné voľno za štátnu službu nadčas, ktorý profesionálnemu vojakovi vznikol pred účinnosťou tohto zákona, sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Takéto náhradné voľno sa poskytuje podľa tohto zákona.

§ 230

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorému boli pred účinnosťou tohto zákona poskytované náhrady cestovných výdavkov alebo náhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla podľa § 162 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z., nárok na ich poskytovanie dňom účinnosti tohto zákona zaniká.

(2) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1 patrí odo dňa účinnosti tohto zákona náhrada na návštevu rodiny za cestu do miesta, v ktorom sa nachádza domácnosť podľa § 198 ods. 2 a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň za podmienok podľa § 198 ods. 1 až 3 a 5 až 7, najdlhšie však počas troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 1, ktorý bude po účinnosti tohto zákona ustanovený alebo vymenovaný do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby, ktoré je v inej obci ako doterajšie miesto výkonu štátnej služby, a v inej obci, než v ktorej sa nachádza domácnosť podľa § 198 ods. 2, patrí náhrada na návštevu rodiny za cestu do miesta, v ktorom sa nachádza domácnosť podľa § 198 ods. 2, a späť jedenkrát za každý kalendárny týždeň za podmienok podľa § 198 ods. 1 až 3 a 5 až 7 počas troch rokov odo dňa ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby.

(4) Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol pred účinnosťou tohto zákona poskytovaný príspevok na bývanie, nárok na jeho poskytovanie dňom účinnosti tohto zákona zaniká.

(5) Ak služobný úrad podľa predpisov platných do 31. decembra 2015 vyplácal príspevok na bývanie v nižšej sume, ako patril, alebo príspevok na bývanie nevyplácal, hoci profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe splnil povinnosti podľa predpisov platných do 31. decembra 2015, služobný úrad doplatí profesionálnemu vojakovi príspevok na bývanie za čas, za ktorý ho vyplácal v nižšej sume, alebo príspevok na bývanie vyplatí za čas, za ktorý ho nevyplácal.

(6) Nárok na doplatenie alebo vyplatenie príspevku na bývanie podľa odseku 5 zaniká uplynutím jedného roka od poslednej výplaty príspevku na bývanie v nižšej sume, ako patril, alebo od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý služobný úrad mal príspevok na bývanie vyplatiť.

(7) Ak profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe spôsobil, že služobný úrad mu príspevok na bývanie podľa predpisov platných do 31. decembra 2015 vyplatil neoprávnene, je povinný príspevok na bývanie alebo jeho časť vrátiť. Nárok na vrátenie príspevku na bývanie vyplateného neoprávnene alebo na vrátenie jeho časti zaniká uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď služobný úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku na bývanie.

(8) Profesionálnemu vojakovi, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2016, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona stabilizačný príspevok v sume a za podmienok podľa § 190 až 192.

(9) Profesionálny vojak podľa odseku 8 čestné vyhlásenie podľa § 191 ods. 2 nepredkladá.

(10) Pilotovi, ktorému patril osobitný stabilizačný príspevok podľa § 205 zákona č. 346/2005 Z. z., patrí odo dňa účinnosti tohto zákona osobitný stabilizačný príspevok za podmienok a v sume podľa § 193.

(11) Stabilizačný príspevok priznaný profesionálnemu vojakovi podľa predpisov platných do 31. decembra 2015 sa profesionálnemu vojakovi vyplatí v rozsahu a spôsobom podľa predpisov platných do 31. decembra 2015. Nárok na stabilizačný príspevok a osobitný stabilizačný príspevok podľa tohto zákona nie je dotknutý.

§ 231

(1) Profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti podpráporčík odo dňa účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť rotný.

(2) Profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti práporčík odo dňa účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť rotmajster.

(3) Profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti nadpráporčík odo dňa účinnosti tohto zákona patrí vojenská hodnosť nadrotmajster.

(4) Zapožičanie vojenskej hodnosti podpráporčík podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti rotný podľa tohto zákona.

(5) Zapožičanie vojenskej hodnosti práporčík podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti rotmajster podľa tohto zákona.

(6) Zapožičanie vojenskej hodnosti nadpráporčík podľa doterajšieho predpisu sa považuje za zapožičanie vojenskej hodnosti nadrotmajster podľa tohto zákona.

(7) Profesionálnemu vojakovi, o ktorého vymenovaní do vojenskej hodnosti podpráporčík bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nebol vymenovaný do tejto vojenskej hodnosti, patrí vojenská hodnosť rotný odo dňa uvedeného v personálnom rozkaze.

(8) Profesionálnemu vojakovi, o ktorého povýšení do vojenskej hodnosti práporčík bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nebol do tejto vojenskej hodnosti povýšený, patrí vojenská hodnosť rotmajster odo dňa uvedeného v personálnom rozkaze.

(9) Profesionálnemu vojakovi, o ktorého povýšení do vojenskej hodnosti nadpráporčík bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona a ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nebol do tejto vojenskej hodnosti povýšený, patrí vojenská hodnosť nadrotmajster odo dňa uvedeného v personálnom rozkaze.

(10) Do minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti podľa tohto zákona sa profesionálnemu vojakovi podľa odsekov 1 až 3 započítava aj doba v poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore práporčíkov podľa doterajších predpisov.

(11) Zmena plánovanej vojenskej hodnosti z hodnostného zboru práporčíkov na vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov sa nepovažuje za organizačnú zmenu podľa tohto zákona.

§ 232

(1) Profesionálnemu vojakovi, na ktorého sa vzťahuje § 231, patrí doplatok do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. decembru 2015, ak služobný plat, ktorý mu patril k 31. decembru 2015, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí odo dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Výška doplatku podľa odseku 1 sa počas trvania služobného pomeru nemení.

(3) Profesionálnemu vojakovi, ktorému patril služobný plat k 31. decembru 2015 zo zapožičanej vojenskej hodnosti patrí doplatok do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. decembru 2015, ak služobný plat, ktorý profesionálnemu vojakovi patril k 31. decembru 2015, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí odo dňa účinnosti tohto zákona. Doplatok podľa prvej vety sa profesionálnemu vojakovi poskytuje počas trvania zapožičania vojenskej hodnosti podľa doterajšieho predpisu.

(4) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa doplatok podľa odseku 1 poskytuje do času, kým sa rozdiel podľa odseku 1 neodstráni, najdlhšie však do ustanovenia do inej funkcie podľa tohto zákona s vyššou alebo nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou.

(5) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 4 po skončení vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa tohto zákona doplatok podľa odsekov 1 a 2 nepatrí.

§ 233

(1) Povolenie nosiť vojenskú rovnošatu vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie nosiť vojenskú rovnošatu podľa tohto zákona.

(2) Profesionálneho vojaka, ktorý bol prijatý do štátnej služby podľa doterajších predpisov, služobný úrad oboznámi s ustanoveniami o zákaze diskriminácie podľa § 4 ods. 1 až 5 do 29. februára 2016.

§ 234

(1) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „profesionálna služba“, rozumie sa tým „štátna služba profesionálneho vojaka“.

(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „služobný príjem profesionálneho vojaka“, rozumie sa tým „služobný plat profesionálneho vojaka“.

(3) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „priemerný zárobok profesionálneho vojaka“, rozumie sa tým „služobný plat“ priznaný profesionálnemu vojakovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(4) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „mzda“ alebo „náhrada mzdy“, rozumie sa tým u profesionálneho vojaka „plat“, ktorý mu bol priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

§ 235

(1) Odtlačky prstov, biologická vzorka odobratá profesionálnemu vojakovi a panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí spracované do 31. decembra 2015 tvoria obsah registra identifikačnej databázy profesionálneho vojaka podľa tohto zákona.

(2) Služobný úrad do 31. decembra 2021 zabezpečí odobratie odtlačkov prstov, biologickej vzorky a vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky chrupu oboch čeľustí profesionálnemu vojakovi, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2016 a do 31. decembra 2015 mu neboli odobraté odtlačky prstov, odobratá biologická vzorka a vyhotovená panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí podľa zákona č. 346/2005 Z. z.; profesionálny vojak je povinný sa týmto úkonom podrobiť.

§ 235a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol prijatý do štátnej služby pred 1. januárom 2016, patrí od 1. mája 2018 náhrada na návštevu rodiny podľa § 198.

(2) Ustanovenia § 230 ods. 2 a 3 sa od 1. mája 2018 neuplatňujú.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2020

§ 235b

(1) Profesionálnemu vojakovi patrí vyrovnanie do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. januáru 2020, ak služobný plat, ktorý mu patril k 31. januáru 2020, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí od 1. februára 2020; to neplatí, ak k 1. februáru 2020 dôjde u profesionálneho vojaka k zníženiu alebo k zániku dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 156 ods. 1 písm. c) až k).

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorému patril služobný plat k 31. januáru 2020 zo zapožičanej vojenskej hodnosti, patrí vyrovnanie do výšky služobného platu, ktorý mu patril k 31. januáru 2020, ak služobný plat, ktorý profesionálnemu vojakovi patril k 31. januáru 2020, je vyšší ako služobný plat, ktorý mu patrí od 1. februára 2020. Vyrovnanie podľa prvej vety sa poskytuje počas trvania zapožičania vojenskej hodnosti.

(3) Výška vyrovnania podľa odseku 1 sa počas trvania služobného pomeru nemení.

(4) Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa vyrovnanie podľa odseku 1 poskytuje do času, kým sa rozdiel podľa odseku 1 neodstráni, najdlhšie však do ustanovenia do inej funkcie podľa tohto zákona s vyššou alebo nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou.

(5) Profesionálnemu vojakovi podľa odseku 4 po skončení vyčlenenia na plnenie úloh Vojenského spravodajstva vyrovnanie podľa odseku 1 nepatrí.

§ 235c

(1) Profesionálnemu vojakovi, ktorý je vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac, patrí od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bude vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3 nepretržite na desať mesiacov alebo viac v čase od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020, patrí odo dňa vyslania, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

(3) Profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, patrí od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

(4) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bude vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 v čase od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020, patrí odo dňa ustanovenia do funkcie, najskôr však odo dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, do 31. decembra 2020 zahraničný plat, ktorým je služobný plat podľa § 156 ods. 2 vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020.

§ 235d

Profesionálnemu vojakovi, ktorý k 1. februáru 2020 splnil podmienky na poskytnutie osobitného stabilizačného príspevku podľa § 193 ods. 1 alebo ods. 2 tým, že vykonával štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu najmenej päť rokov, sa prvýkrát vyplatí osobitný stabilizačný príspevok podľa § 193 ods. 4 v znení účinnom do 31. januára 2020.

§ 235e

(1) Profesionálnej vojačke, ktorej bol prerušený výkon funkcie pred 1. februárom 2020, patrí od 1. februára 2020 služobný plat podľa § 172 v znení účinnom od 1. februára 2020.

(2) Profesionálnemu vojakovi, ktorý bol pred 1. februárom 2020 zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť, patrí od 1. februára 2020 služobný plat podľa § 173 v znení účinnom od 1. februára 2020.

§ 236

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 237

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 483/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 315/2011 Z. z., zákona č. 319/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z. a zákona č. 307/2014 Z. z.,

2. vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 495/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky zdravotnej spôsobilosti, previerky psychickej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti na posúdenie spôsobilosti občana na prijatie do štátnej služby,

3. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 9. septembra 2005 č. SELP/K-58/5-15/2005 o určení sumy úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe (oznámenie č. 418/2005 Z. z.) v znení výnosu z 29. januára 2008 č. SEOPMVL-106-110/2007-OdL (oznámenie č. 39/2008 Z. z.) a výnosu z 26. novembra 2008 č. SEOPMVL-88-217/2008-OdL (oznámenie č. 483/2008 Z. z.),

4. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 14. októbra 2005 č. SELP/K-11/5-280/2005, ktorým sa ustanovujú činnosti vykonávané v mimoriadne náročnom prostredí alebo mimoriadne náročné činnosti na účely nároku na dodatkovú dovolenku profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky (oznámenie č. 462/2005 Z. z.),

5. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 27. októbra 2005 č. SELP/K-32/5-173 o podmienkach posudzovania zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby alebo na výkon funkcie a jej kritériá (oznámenie č. 485/2005 Z. z.),

6. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 16. augusta 2007 č. SEOPMVL-80-44/2007-OdL o určení stupňov vojenských medailí a tried vojenských odznakov a podmienkach ich udeľovania (oznámenie č. 380/2007 Z. z.) v znení výnosu z 30. októbra 2012 č. SEOPMVL-24-32/2012-OdL (oznámenie č. 333/2012 Z. z.),

7. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. SEOPMVL-122-107/2007-OdL o určení sumy úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby (oznámenie č. 535/2007 Z. z.) v znení výnosu z 26. novembra 2008 č. SEOPMVL-88-218/2008-OdL (oznámenie č. 482/2008 Z. z. ),

8. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009 č. SEOPMVL-20-49/2009-OdL, ktorým sa ustanovuje poskytovanie výstrojových náležitostí, druhy vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok, špecifických znakov vojenskej rovnošaty, ich nosenie a používanie a nosenie vojenských medailí a vojenských odznakov (oznámenie č. 560/2009 Z. z.),

9. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. SEOPMVL-91-168/2008-OdL o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu na účely určenia zahraničného platu profesionálneho vojaka (oznámenie č. 646/2008 Z. z.) v znení výnosu zo 17. decembra 2009 č. SEOPMVL-20-62/2009-OdL (oznámenie č. 561/2009 Z. z.), výnosu z 29. novembra 2010 č. SEOPMVL-3-52/2010-OdL (oznámenie č. 451/2010 Z. z.) a výnosu z 22. júla 2013 č. ÚLP-106-4/2013-OdL (oznámenie č. 223/2013 Z. z.),

10. výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. SEOPMVL-20-3/2009-OdL o požadovaných druhoch, študijných odboroch a učebných odboroch stredoškolského vzdelania, požadovaných študijných odboroch a stupňoch vysokoškolského vzdelania na výkon dočasnej štátnej služby a o požadovanej odbornej spôsobilosti na výkon niektorých odborných činností vo vojenskom zdravotníctve na výkon dočasnej štátnej služby (oznámenie č. 123/2009 Z. z.) v znení výnosu z 9. decembra 2010 č. SEOPMVL-3-55/2010-OdL (oznámenie č. 483/2010 Z. z.).

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z. a zákona č. 319/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:

„7) § 215 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

3. V § 19 sa na konci pripájajú tieto slová: „(ďalej len „zamestnanec“)“.

4. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠20a

Psychologické vyšetrenie a psychofyziologické overenie pravdovravnosti

(1) Príslušník a zamestnanec sú povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti na základe rozhodnutia riaditeľa Vojenského spravodajstva.

(2) Ak sa príslušník alebo zamestnanec odmietne podrobiť psychologickému vyšetreniu alebo psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, považuje sa to za porušenie povinnosti, závažné porušenie služobnej disciplíny alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny a postupuje sa podľa osobitných predpisov.9)

(3) Podmienky výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti ustanoví minister.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) § 83 ods. 1 písm. o) zákona č. 281/2015 Z. z.
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
§ 51 zákona č. 400/2009 Z. z. v znení zákona č. 151/2010 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/ 2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012 Z. z., zákona č. 312/ 2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z. a zákona č. 464/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 43 ods. 6 písm. f) sa za slovom „službu“ vypúšťa čiarka a slová „ktorí sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh vojenských vysokých škôl“ sa nahrádzajú slovami „vo vojenských vysokých školách“.

2. V § 43 ods. 14 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak je to uvedené v príslušných medzinárodných zmluvách.“.

Čl. IV

Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z. a zákona č. 140/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3b znie:

„3b) § 156 ods. 2, § 232 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

3. Poznámka pod čiarou k odkazu 3ea znie:

„3ea) § 168 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

4. V poznámke pod čiarou k odkazu 3ed sa citácia „§ 62 ods. 2 a § 65 ods. 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 173 a 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 3h sa citácia „§ 116 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 48/2011 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 131 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 5 sa vypúšťa.

7. Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:

„8) § 156 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

8. Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) § 232 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

9. V § 12 ods. 4 sa slová „platovým koeficientom9a)“ nahrádzajú slovami „platovým koeficientom príslušnej krajiny9a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

„9a) § 170 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

10. Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:

„23a) „§ 173 a 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

11. V poznámke pod čiarou k odkazu 24 sa citácia „§ 65 ods. 9 a 10 zákona č. 346/ 2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 179 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

12. V poznámke pod čiarou k odkazu 25 sa citácia „§ 104 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 116 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

13. V § 24 ods. 3 písm. b) sa slová „sústredenom výcviku počas vyvedenia vojsk do vojenského výcvikového priestoru“ nahrádzajú slovami „vojenskom cvičení“.

14. Poznámka pod čiarou k odkazu 31b znie:

„31b) § 223 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

15. V § 28 ods. 4 sa za slovom „roku“ vypúšťa čiarka a slová „a to až do vyrovnania výšky služobného platu podľa § 21 ods. 5“.

16. V § 31 ods. 7 písmeno a) znie:

„a) porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom,31c)“.

Poznámka pod čiarou k odkaz 31c znie:

„31c) § 83 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

17. Poznámka pod čiarou k odkazu 31g znie:

„31g) § 16 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

18. V § 34 ods. 3 písmeno d) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 31h znie:

„d) v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu bolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa osobitného predpisu.31h)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 31h znie:

„31h) § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

19. V § 35 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom,31c)“.

20. V § 38 ods. 4 písm. b) prvý bod znie:

„1. porušenia základnej povinnosti, obmedzenia alebo zákazu ustanovených osobitným predpisom,31c)“.

21. V poznámke pod čiarou k odkazu 32 sa citácia „zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov“ nahrádza citáciou „zákon č. 281/2015 Z. z.“.

22. V § 60 ods. 4 sa za slová „platovým koeficientom“ vkladajú slová „príslušnej krajiny“.

23. V poznámke pod čiarou k odkazu 33d sa citácia „§ 62 ods. 2 a § 65 ods. 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 173 a 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

24. Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý znie:

㤠65a

Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok a na invalidný výsluhový dôchodok majú policajt a profesionálny vojak nárok na výplatu jednej dávky, a to vyššej.“.

25. Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie:

„37) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.“.

26. Poznámky pod čiarou k odkazom 33b a 33c znejú:

„33b) § 173 zákona č. 281/2015 Z. z.

33c) § 179 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

27. V § 98 ods. 5 sa za slovom „koeficientom“ vkladajú slová „príslušnej krajiny“.

28. Poznámka pod čiarou k odkazu 40 sa vypúšťa.

29. V poznámke pod čiarou k odkazu 41a sa citácia „§ 97 a 98 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 175 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

30. V poznámke pod čiarou k odkazu 42 sa citácia „§ 148 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 166 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

31. V § 100 ods. 1 sa slovo „30“ nahrádza slovom „60“.

32. Poznámka pod čiarou k odkazu 46 znie:

„46) § 74 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

33. V poznámke pod čiarou k odkazu 47 sa citácia „§ 65 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 76 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

34. V § 108 sa vypúšťa odkaz 32 nad slovom „predpisov“.

35. Za § 143af sa vkladá § 143ag, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠143ag

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016

Ak služobný pomer policajta a profesionálneho vojaka vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 31. decembri 2015 a trval kratšie, ako je rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet odchodného, úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku podľa § 143ac ods. 1, zisťuje sa základ na výpočet týchto dávok z celého obdobia predo dňom skončenia služobného pomeru.“.

Čl. V

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 106/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 176/2015 Z. z.sa mení a dopĺňa takto:

1. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

„3) Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2. Poznámky pod čiarou k odkazom 7, 8, 8a a 8b znejú:

„7) § 42 ods. 3 písm. c) až s) zákona č. 281/2015 Z. z.

8) § 32 zákona č. 281/2015 Z. z.

8a) § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.

8b) § 83 ods. 2 písm. b) až f) zákona č. 281/2015 Z. z.“.

3. V § 14 ods. 4 písmeno b) znie:

„b) čatára, rotného, rotmajstra, nadrotmajstra a štábneho nadrotmajstra a má ukončené úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,“.

4. Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie:

„24) § 157 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

5. V poznámke pod čiarou k odkazu 26 sa citácia „zákon č. 346/2005 Z. z.“ nahrádza citáciou „zákon č. 281/2015 Z. z.“.

6. Poznámky pod čiarou k odkazom 29a a 29b znejú:

„29a) § 60 zákona č. 281/2015 Z. z.

29b) § 42 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

7. V § 15a ods. 7 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

8. V § 15b ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

9. V § 15b ods. 3 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

10. V § 15b ods. 4 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

11. Poznámka pod čiarou k odkazu 29g znie:

„29g) § 132 ods. 1 až 5, § 137 ods. 3 a § 138 až 153 zákona č. 281/2015 Z. z.“.

12. V § 21 ods. 12 sa na konci pripája táto veta: „Na mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie vojaka vo výslužbe sa vzťahujú odseky 10 a 11.“.

13. V § 21 sa za odsek 12 vkladá nový odsek 13, ktorý znie:

„(13) Ministerstvo môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty

a) občanovi, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka a je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,34aa)

b) účastníkovi boja proti fašizmu podľa osobitného predpisu,34ab)

c) rehabilitovanému vojakovi podľa osobitného predpisu.34ac)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 34aa až 34ac znejú:

„34aa) § 38 a 40 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34ab) Zákon č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb.

34ac) Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.“.

Doterajšie odseky 13 až 17 sa označujú ako odseky 14 až 18.

14. Za § 22 sa vkladá § 22a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠22a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1) Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté alebo priznané podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu.29b)

(2) Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti podpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotný.

(3) Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti práporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotmajster.

(4) Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti nadpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť nadrotmajster.“.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Príloha č. 1 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

MINIMÁLNE DOBY ŠTÁTNEJ SLUŽBY VO VOJENSKEJ HODNOSTI, MAXIMÁLNE DOBY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A VEKOVÉ HRANICE

Vojenská hodnosť Minimálna doba štátnej služby
vo vojenskej hodnosti Maximálna doba štátnej služby
(dočasná štátna služba) Veková hranica
Profesionálni vojaci
okrem príslušníkov
Vojenského s
pravodajstva Príslušníci
Vojenského
spravodajstva Profesionálni vojaci
okrem príslušníkov
Vojenského
spravodajstva Príslušníci
Vojenského
spravodajstva
Vojak 1. stupňa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa
Vojak 2. stupňa 1 rok 9 rokov 17 rokov neustanovuje sa 55 rokov
Slobodník 2 roky 14 rokov 17 rokov neustanovuje sa 55 rokov
Desiatnik 2 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Čatár 4 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Rotný 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Rotmajster 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Nadrotmajster 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Štábny nadrotmajster neustanovuje sa 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Poručík 4 roky 15 rokov 17 rokov neustanovuje sa 55 rokov
Nadporučík 4 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Kapitán 5 rokov 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Major 4 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Podplukovník 3 roky 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Plukovník neustanovuje sa 17 rokov 17 rokov 55 rokov 55 rokov
Brigádny generál neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa 55 rokov 55 rokov
Generálmajor neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa 55 rokov 55 rokov
Generálporučík neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa 55 rokov 55 rokov
Generál neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa neustanovuje sa

Príloha č. 2 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

CHARAKTERISTIKY VOJENSKÝCH HODNOSTÍ

VOJAK 1. STUPŇA

Získavanie základných vojenských návykov, schopností, zručností a vlastností, adaptačný proces, vykonávanie základného vojenského výcviku a vojenského odborného výcviku.

Štúdium na vojenskej vysokej škole alebo na civilnej vysokej škole na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí.

Príprava na výkon dočasnej štátnej služby.

VOJAK 2. STUPŇA

Vedenie boja so zbraňou samostatne alebo v zostave bojovej jednotky podľa rozkazov veliteľa.

Ovládanie a údržba osobnej zbrane.

Obsluha a technické práce na zbraňových systémoch a vojenskej technike, práca s materiálom podľa presných postupov, pokynov a rozkazov s bežnou zmyslovou záťažou alebo so zvýšenou fyzickou záťažou aj v sťažených klimatických podmienkach.

Riadenie osobných a ľahkých nákladných vozidiel, špeciálnej vojenskej techniky a strojov.

Vykonávanie služobných úloh a povinností podľa pokynov a rozkazov veliteľa.

Vykonávanie dozornej a strážnej služby.

Zodpovednosť za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál, vojenské vystupovanie a za splnenie zadaných úloh.

SLOBODNÍK

Vedenie boja so zbraňou alebo zbraňovým systémom samostatne alebo v zostave bojovej jednotky podľa rozkazov veliteľa.

Velenie dočasne vytvorenému účelovému taktickému tímu na splnenie bojovej úlohy.

Ovládanie, obsluha a údržba zbraní a jednoduchých zbraňových systémov.

Vykonávanie rutinných opakujúcich sa činností pri práci s vojenskou technikou alebo materiálom podľa ustanovených a nacvičených postupov so zvýšenou psychickou pracovnou záťažou alebo so zvýšenou fyzickou záťažou aj v zhoršených klimatických podmienkach.

Vykonávanie obsluhy, riadenia a údržby vojenských motorových vozidiel, zbraňových systémov a špeciálnej vojenskej techniky podľa príslušnej dokumentácie a postupov.

Vykonávanie dozornej a strážnej služby a zodpovednosť za výkon dozornej a strážnej služby podriadených príslušníkov zmeny.

Zodpovednosť za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál, vojenské vystupovanie a za splnenie zadaných úloh.

DESIATNIK

Velenie obsluhe, osádke, stanici alebo inému organizačnému prvku rovnakej úrovne v boji podľa rozkazov veliteľa.

Riadenie prípravy a výcviku podriadených.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Obsluha, riadenie a údržba zložitých zbraňových systémov, špeciálnych bojových vozidiel a vojenskej techniky podľa ustanovenej dokumentácie a postupov.

Vykonávanie rutinných činností s premenlivými vstupnými informáciami pri vykonávaní obsluhy a údržby zbraňových systémov a vojenskej techniky alebo pri vedení administratívy.

Evidencia a skladovanie vojenského materiálu.

Zodpovednosť za plné využitie bojových možností zbraňových systémov a špeciálnej vojenskej techniky v rôznych situáciách, aj v sťažených klimatických a prírodných podmienkach.

Zodpovednosť za prípravu podriadených a za vlastnú pripravenosť, pridelený materiál, vojenské vystupovanie a za splnenie zadaných úloh.

ČATÁR

Velenie skupine, tímu alebo inému organizačnému prvku rovnakej úrovne v boji podľa rozkazov veliteľa.

Riadenie prípravy a výcviku podriadených.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Riadenie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov, prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení, ktorých vykonávanie vyžaduje voľbu správneho postupu z viacerých možných riešení, vo veliteľstve jednotky, štábu alebo vo vyšších veliteľstvách a štáboch.

Samostatné vykonávanie špeciálnych technických alebo odborných činností spojené s voľbou technologického postupu podľa platných noriem, štandardov, vojenských alebo iných predpisov a inej dokumentácie, s hmotnou zodpovednosťou alebo zodpovednosťou za bezpečnosť zdravia.

Zodpovednosť za prevádzkyschopnosť a bojovú pohotovosť vojenskej techniky a materiálu.

ROTNÝ

Velenie družstvu v boji podľa rozkazov veliteľa.

Velenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva do úrovne čata alebo iného organizačného prvku rovnakej úrovne.

Riadenie prípravy a výcviku podriadených.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Riadenie alebo zabezpečovanie chodu čiastkových úsekov, prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení, ktorých vykonávanie vyžaduje voľbu správneho postupu z viacerých možných riešení, vo veliteľstve jednotky, štábu alebo vo vyšších veliteľstvách a štáboch.

Plánovanie, realizácia, kontrola a hodnotenie vojenského výcviku a odbornej prípravy vo vojenskom výcvikovom zariadení.

Vykonávanie činností s premenlivými informáciami, ktoré sú spracúvané podľa metodických predpisov, s dôsledkami na organizačné útvary vojenských organizačných celkov od úrovne čata.

Plánovanie, riadenie, kontrola a vykonávanie vysokošpecializovaných technických alebo odborných prác podľa technologických postupov ustanovených normami, štandardmi, vojenskými a inými predpismi a inou dokumentáciou vyžadujúce spoluprácu viacerých organizačných prvkov vojenskej jednotky.

Zodpovednosť za prevádzkyschopnosť a bojovú pohotovosť vojenskej techniky a materiálu.

ROTMAJSTER

Velenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva na úrovni čata, rota alebo iných porovnateľných vojenských organizačných prvkov.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Plánovanie, realizácia, kontrola a hodnotenie vojenského výcviku a odbornej prípravy vo vojenskom výcvikovom zariadení.

Analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave plánov a podkladov na rozhodnutie vyšších veliteľov. Činnosti vyžadujúce spoluprácu pri riešení rôznorodých úloh vnútri celej organizácie s dôsledkami na ostatné organizačné prvky.

Plánovanie, riadenie, kontrola a hodnotenie najzložitejších špeciálnych technických alebo odborných prác podľa technologických postupov ustanovených normami, štandardmi, vojenskými a inými predpismi a inou dokumentáciou vyžadujúce riadenie a koordináciu viacerých organizačných prvkov, špeciálne konzultácie a činnosti spojené s hmotnou zodpovednosťou.

Vykonávanie špecializovaných prác, revízií a kontrol, zabezpečovanie stálej technickej spôsobilosti vojenskej výzbroje, techniky a materiálu, administratívneho a hospodársko-správneho charakteru.

NADROTMAJSTER

Velenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva do stupňa prápor.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť, vycvičenosť a za vojenské vystupovanie podriadených.

Velenie a riadenie výcvikových zariadení.

Tvorba novelizácie programov výcviku v kurzoch mužstva a poddôstojníkov. Spracovanie podkladov a návrhov ku koncepcii interných normatívnych aktov a základných výcvikových dokumentov. Navrhovanie rozvoja a smerovania zboru mužstva a poddôstojníkov do stupňa prápor.

Riadenie, organizácia alebo operatívne zabezpečovanie chodu súboru zložitých zariadení a prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov spojené so zodpovednosťou za zdravie a životy širšieho okruhu osôb a činnosti spojené s hmotnou zodpovednosťou a vplyvom na organizačné útvary a mimo neho do úrovne prápor.

ŠTÁBNY NADROTMAJSTER

Velenie a riadenie v oblasti vojenského výcviku a odbornej prípravy poddôstojníkov a mužstva na stupni brigáda a vyššie.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť a za vycvičenosť poddôstojníkov a mužstva.

Velenie a riadenie výcvikových zariadení.

Tvorba novelizácie programov výcviku v kurzoch mužstva a poddôstojníkov. Spracovanie podkladov a pripomienok k návrhom koncepcií interných normatívnych aktov a základných výcvikových dokumentov. Určovanie rozvoja a smerovanie zboru mužstva a zboru poddôstojníkov, navrhovanie dokumentov na rokovania veliteľov od stupňa brigáda.

Riadenie, organizácia alebo operatívne zabezpečovanie chodu súboru zložitých zariadení a prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov spojené so zodpovednosťou za zdravie a životy širšieho okruhu osôb.

PORUČÍK

Velenie čate alebo inému porovnateľnému organizačnému prvku rovnakej úrovne podľa rozkazov nadriadeného veliteľa.

Zodpovednosť za bojovú a morálnu pripravenosť a vycvičenosť podriadenej jednotky.

Odborné špecializované činnosti s vysokými nárokmi na myslenie a analytické schopnosti, s požiadavkou na rozhodovanie o voľbe správneho postupu z viacerých možných riešení vyžadujúce spoluprácu s viacerými subjektmi na veliteľstve alebo štábe vyššieho vojenského organizačného celku.

NADPORUČÍK

Velenie špeciálnemu organizačnému celku úrovne čata podľa rozkazov veliteľa, zastupovanie veliteľa organizačného celku úrovne rota.

Zodpovednosť za bojovú, odbornú a morálnu pripravenosť a vycvičenosť príslušníkov podriadených jednotiek.

Vedenie samostatnej organizačnej agendy alebo velenie organizačnej odbornej súčasti na veliteľstve a štábe vojenského organizačného celku úrovne rota, prápor, na vyššom taktickom, operačnom alebo strategickom veliteľstve.

Samostatné odborné špecializované činnosti vykonávané podľa individuálne ustanovených postupov vopred neurčeným spôsobom, koordinácia a riadenie určených častí zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové činnosti so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení s dôsledkami na viaceré organizácie.

KAPITÁN

Velenie rote alebo organizačnému celku úrovne rota podľa rozkazov veliteľa.

Zodpovednosť za bojovú, odbornú a morálnu pripravenosť a vycvičenosť príslušníkov podriadených jednotiek.

Vedenie samostatnej agendy alebo velenie organizačnej odbornej súčasti veliteľstva alebo štábu úrovne prápor a brigáda s dosahom na podriadené súčasti alebo velenie vyžadujúce súčinnosť s ostatnými organizačnými prvkami.

Príprava koncepčných, vykonávacích alebo normotvorných dokumentov.

Samostatné odborné špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činností, riadenie a koordinácia nosných častí komplexu zložitých systémov s nárokmi najmä na tvorivé a komunikačné schopnosti, výkon individuálnych agend, technických a technologických vysokoodborných činností.

MAJOR

Velenie špeciálnej vojenskej jednotke začlenenej do organizačného prvku vyššieho stupňa. Velenie štábu práporu, letky alebo iného organizačného celku rovnakej úrovne.

Velenie odbornej organizačnej súčasti na veliteľstve alebo na štábe úrovne brigáda a operačné veliteľstvo.

Vedenie samostatnej agendy na operačnom a strategickom stupni riadenia vyžadujúce rozsiahlu koordináciu s viacerými organizačnými prvkami.

Príprava koncepčných, vykonávacích, hodnotiacich a normotvorných dokumentov na všetkých stupňoch riadenia a na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

Výkon systémových činností spojených s komplexným zabezpečovaním zložitých úsekov a agend, zložitých metodických a tvorivých činností spojených so zodpovednosťou za vzniknuté škody, vyžadujúcich schopnosť analýzy veľmi zložitých problémov, nápaditosť, iniciatívu a syntetické myslenie.

Riadenie, organizácia a koordinácia zložitých procesov a systémov vykonávané spravidla v sťažených podmienkach.

PODPLUKOVNÍK

Velenie vojenskému útvaru úrovne prápor alebo letka zloženého z podriadených jednotiek úrovne rota, roj alebo iných jednotiek rovnakej alebo nižšej úrovne.

Zodpovednosť za bojovú, mobilizačnú a morálnu pripravenosť podriadeného vojenského útvaru.

Velenie štábu úrovne brigáda, velenie organizačnej súčasti veliteľstva alebo štábu na operačnom alebo strategickom veliteľstve.

Výkon zložitých špecializovaných systémových a náročných tvorivých činností s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi odbormi činností vykonávaných podľa individuálne ustanovených postupov vopred neurčeným spôsobom a vyžadujúcich ich zovšeobecňovanie.

Koordinácia určených častí zložitých systémov vyžadujúca špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové alebo metodické činnosti so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení vykonávané vopred bližšie nešpecifikovaným spôsobom.

Koncepčná a normotvorná činnosť v jednotlivých špecializovaných oblastiach aj na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

PLUKOVNÍK

Velenie brigáde alebo inému vojenskému organizačnému celku zloženému z viacerých systémových súčastí úrovne prápor, letka alebo podobných organizačných prvkov.

Velenie štábu operačného veliteľstva.

Velenie vojenskému útvaru, úradu alebo zariadeniu s dosahom na celé ozbrojené sily.

Velenie organizačnej súčasti na strategickom stupni riadenia. Zastupovanie veliteľa zložitého organizačného celku určeného systemizáciou.

Vysokošpecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti, ktorých výsledkom sú riešenia zásadného charakteru, koordinácia komplexov systémov s nárokmi najmä na mimoriadne tvorivé, riadiace, komunikačné a podobné schopnosti.

Riadenie a koordinácia komplexu zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími väzbami.

Tvorba podkladov do koncepcií a programov rozvoja na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

BRIGÁDNY GENERÁL

Velenie štábu strategického veliteľstva, velenie brigáde pozemných síl, velenie medzinárodnému operačnému veliteľstvu alebo štábu.

Velenie úradu v zahraničných štruktúrach, velenie zložitému organizačnému celku určenému systemizáciou.

Riadenie a koordinácia komplexov veľmi zložitých systémov so značnými nárokmi na schopnosť riešiť v najsťaženejších podmienkach zložité a konfliktné situácie spojené s hmotnou a morálnou zodpovednosťou.

Zodpovednosť za bojovú a mobilizačnú pohotovosť, vycvičenosť, bojovú výkonnosť a za všestrannú použiteľnosť zložitého organizačného celku.

Spracúvanie nových nekompletných informácií zamerané na vypracúvanie hypotéz a nových riešení s nešpecifikovanými výstupmi.

GENERÁLMAJOR

Velenie súčasti strategického veliteľstva, velenie medzinárodnému veliteľstvu alebo štábu určenému medzinárodnými zmluvami a mandátom.

Riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov s rozsiahlymi väzbami na najvyššej celoštátnej a medzinárodnej úrovni.

Zodpovednosť za vznik možného všeobecného ohrozenia alebo za neodstrániteľné hmotné a morálne škody, ktoré môžu vzniknúť činnosťou priamo riadených aj nadväzujúcich systémov.

GENERÁLPORUČÍK

Velenie častiam strategického veliteľstva, zastupovanie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Koordinácia základných otázok velenia, riadenia a zabezpečenia ozbrojených síl s medzinárodnými väzbami.

Spracovanie nových nekompletných informácií originálnym spôsobom, riešenie národných a medzinárodných otázok obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky s medzinárodnými väzbami v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

GENERÁL

Velenie ozbrojeným silám.

Zodpovednosť za bojovú, mobilizačnú a morálnu pripravenosť a použitie ozbrojených síl.

Zodpovednosť za plnenie národných a medzinárodných záväzkov a dohôd vyplývajúcich z členstva v obranných vojensko-politických zoskupeniach.

Rozhodovanie o najzložitejších národných systémoch obrany a bezpečnosti s medzinárodnými bezpečnostnými väzbami.

Príloha č. 3 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

HODNOSTNÉ PLATY PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV
(v eurách mesačne)

Vojenská hodnosť Hodnostný plat
Hodnostná tarifa Funkčná tarifa Spolu
vojak 2. stupňa 320 730 1 050
slobodník 350 790 1 140
desiatnik 380 860 1 240
čatár 410 930 1 340
rotný 440 1 010 1 450
rotmajster 480 1 090 1 570
nadrotmajster 510 1 190 1 700
štábny nadrotmajster 560 1 280 1 840
poručík 480 1 095 1 575
nadporučík 520 1 200 1 720
kapitán 570 1 310 1 880
major 620 1 430 2 050
podplukovník 680 1 560 2 240
plukovník 740 1 710 2 450
brigádny generál 810 1 870 2 680
generálmajor 880 2 050 2 930
generálporučík 960 2 240 3 200
generál 1 050 2 440 3 490

Príloha č. 4 k zákonu č. 281/2015 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02; Ú. v. ES L 288,18. 10. 1991).

2. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).

3. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01;Ú.v. ES L 180,19. 7. 2000).

4. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

6. Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010).

Kategórie
Zákony

Úplné znenie č. 49/2014 Z. z. – Úplné znenie zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

49

PREDSEDA

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 84/2009 Z. z., zákonom č. 188/2009 Z. z., zákonom č. 199/2009 Z. z., zákonom č. 144/2010 Z. z., zákonom č. 119/2011 Z. z., zákonom č. 249/2011 Z. z., zákonom č. 313/2011 Z. z., zákonom č. 68/2012 Z. z., zákonom č. 317/2012 Z. z., zákonom č. 357/2012 Z. z., zákonom č. 42/2013 Z. z., zákonom č. 98/2013 Z. z., zákonom č. 180/2013 Z. z., zákonom č. 213/2013 Z. z., zákonom č. 290/2013 Z. z. a zákonom č. 388/2013 Z. z.

ZÁKON

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1) Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií1) (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.

(2) Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a) autobusom motorové vozidlo na dopravu osôb, ktoré má okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie,

b) dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,

c) držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časti I a časti II ako držiteľ osvedčenia, alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine,

d) električkovým koľajovým pásom časť cesty určená predovšetkým na premávku električky,

e) hranicou križovatky miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá čiara“, „Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“ alebo „Priečna súvislá čiara s nápisom STOP“; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky,

f) chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera,

g) chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom,

h) jazdnou súpravou súprava zložená z jedného alebo z viacerých motorových vozidiel a z jedného alebo viacerých prípojných vozidiel,2)

i) krajnicou časť cesty od kraja vozovky po kraj cesty,

j) križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú,

k) križovatkou s riadenou premávkou križovatka, na ktorej je premávka riadená dopravnými zariadeniami alebo príslušníkom Policajného zboru (ďalej len „policajt“), prípadne inou oprávnenou osobou,3)

l) motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom s výnimkou prípadu podľa písmena f) a trolejbus,

m) nemotorovým vozidlom prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písmena f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h-1 alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km.h-1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov,

n) neobmedzením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky neprekážal,

o) neohrozením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo,

p) orgánom Policajného zboru útvar Policajného zboru zriadený podľa osobitného predpisu,4)

q) pobytom trvalý pobyt občana Slovenskej republiky, prechodný pobyt občana Slovenskej republiky trvalo žijúceho v zahraničí, trvalý pobyt cudzinca alebo prechodný pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky,

r) prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov,

s) státím uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie,

t) účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky,

u) vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo,

v) vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka,

w) vozovkou spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel,

x) zastavením uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu,

y) zastavením vozidla prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vôle vodiča,

z) zníženou viditeľnosťou viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, dažďa a v tuneli,

aa) zvláštnym motorovým vozidlom motorové vozidlo vyrobené na iné účely než na prevádzku na cestách, ktoré po splnení ustanovených podmienok možno prevádzkovať v cestnej premávke; ide najmä o poľnohospodárske traktory a lesné traktory, samohybné pracovné, poľnohospodárske, lesné alebo stavebné stroje.

DRUHÁ ČASŤ

PRAVIDLÁ CESTNEJ PREMÁVKY

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ POVINNOSTI

§ 3

Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky

(1) Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

(2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,

b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.5)

(3) Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie, je zakázané.

§ 4

Povinnosti vodiča

(1) Vodič je povinný

a) použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke,6)

b) mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom,7)

c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,

d) brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly,8)

e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,

f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky,

g) pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel ich náležite poučiť,

h) zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými do vozidla jeho výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu,

i) zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.

(2) Vodič nesmie

a) viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2,

b) požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku,9)

c) viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme,

d) viesť vozidlo po požití lieku v čase, keď liek môže znížiť jeho schopnosť viesť vozidlo,

e) viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou,

f) odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla ustanovené týmto zákonom, osobe, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo osobe, ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,

g) ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní,

h) ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov,

i) poškodzovať životné prostredie, najmä verejnú a cestnú zeleň,

j) prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky,

k) znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,

l) počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh,

m) používať hanlivé gestá voči ostatným účastníkom cestnej premávky, vyhadzovať z vozidla predmety a obťažovať ostatných účastníkov cestnej premávky ani iné osoby najmä nadmerným hlukom, prachom, znečisťovaním ovzdušia, rozstrekovaním kaluží, blata alebo zbytočným ponechaním motora stojaceho vozidla v chode,

n) použiť na jazdu vozidlo, ktoré svojím farebným vyhotovením a označením sa dá zameniť s vozidlom Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek,

o) zastaviť vozidlo na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.

(3) Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi10) použije

a) v súvislosti s organizovaným športovým, spoločenským alebo iným verejným podujatím,

b) na pôdohospodárske, lesné, údržbárske, stavebné alebo priemyselné práce,

c) v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou,

d) na záchranné práce,

e) na práce vo verejnom záujme,

f) na plnenie úloh spojených s ochranou životného prostredia, železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosťou štátu a obranou štátu,

g) na prepravu do obytného alebo rekreačného zariadenia,

h) v súvislosti s kontrolnou, inšpekčnou alebo prieskumnou činnosťou alebo

i) v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

(4) Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.

(5) Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie nákladu nespĺňajú ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta.

§ 5

Povinnosti niektorých vodičov a spolujazdcov

(1) Vodič motorového vozidla kategórie PS11) s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L12) je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi; je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie podľa tohto zákona. Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca.

(2) Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km.h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L nesmú počas jazdy jesť, piť ani fajčiť; táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich spolujazdca.

(3) Vodič motorového vozidla, ktoré je povinne vybavené bezpečnostným odevom,14) je povinný mať bezpečnostný odev oblečený, ak sa zdržiava na vozovke mimo vozidla počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo v dôsledku dopravnej nehody; pritom nemožno použiť taký bezpečnostný odev, ktorý je zameniteľný s bezpečnostnými odevmi používanými ozbrojenými silami alebo ozbrojenými bezpečnostnými zbormi.15)

(4) Vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg a vodič jazdnej súpravy alebo zvláštneho motorového vozidla sú povinní jazdiť zo svahu vždy so zaradeným rýchlostným stupňom; vodič iného motorového vozidla je povinný jazdiť zo svahu so zaradeným rýchlostným stupňom, ak to vyžaduje bezpečnosť jazdy.

(5) Vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg je pri jazde do svahu povinný umožniť prejazd rýchlejších vozidiel idúcich za ním; ak si to situácia vyžaduje, je povinný aj odstaviť vozidlo na najbližšom parkovisku, a to až do prejazdu týchto vozidiel.

§ 6

Povinnosti prevádzkovateľa vozidla

(1) Prevádzkovateľ vozidla16) nesmie zveriť vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom,17) nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená, alebo osobe, ktorej totožnosť nepozná.

(2) Prevádzkovateľ vozidla nesmie

a) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu alebo jeho upevnenia nespĺňa ustanovené podmienky,

b) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má takéto vozidlo obmedzenú alebo zakázanú jazdu,

c) prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo vybavené technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých činnosť umožňuje odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

(3) Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa na jazdu pribral potrebný počet spôsobilých a náležite poučených osôb, ak je mu vopred známe, že to bude vyžadovať bezpečnosť cestnej premávky.

(4) Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa farebné vyhotovenie a označenie vozidla nedalo zameniť s farebným vyhotovením a označením vozidiel Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru alebo ostatných hasičských jednotiek.

(5) Prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu.

(6) Ak je prevádzkovateľom vozidla právnická osoba, ktorá v rámci svojej činnosti zveruje motorové vozidlo inej osobe, je povinná viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene a priezvisku vodiča, dátume a čase vedenia motorového vozidla, evidenčnom čísle motorového vozidla a adrese pobytu vodiča. Evidenciu podľa prvej vety je prevádzkovateľ vozidla povinný na výzvu policajta predložiť na účely spojené s výkonom jeho oprávnení na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; to sa nevzťahuje na prevádzkovateľa vozidla, ktorým je štátny orgán plniaci úlohy na úseku ochrany verejného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu.

§ 6a

Povinnosti držiteľa vozidla

Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú

a) zákaz predchádzania podľa § 15 ods. 5 alebo zákaz predchádzania vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

b) rýchlosť jazdy podľa § 16,

c) povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ alebo na signál so znamením „Stoj!“,

d) zákaz otáčania a cúvania podľa § 22 ods. 4 alebo zákaz otáčania vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

e) zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia a státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,

f) prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané podľa § 27 až 29,

g) najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť vozidla, najväčšiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšiu prípustnú hmotnosť pripadajúcu na nápravu vozidla podľa § 51,

h) zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

§ 7

Povinnosti inštruktora autoškoly

Inštruktor autoškoly pri vykonávaní výcviku na vedenie motorového vozidla a pri vykonávaní skúšky z odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „odborná spôsobilosť“) má povinnosti vodiča motorového vozidla.

§ 8

Používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení

(1) Osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením18) je povinná toto zariadenie použiť; to neplatí pre

a) vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a prepravované osoby, ak si to vyžaduje plnenie ich úloh,

b) inštruktora autoškoly, ktorý vykonáva výcvik na vedenie motorového vozidla alebo skúšku z odbornej spôsobilosti,

c) osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou osoby, ktorá je povinná používať zadržiavacie zariadenie podľa podmienok ustanovených v osobitnom predpise,18)

d) vodiča vozidla taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci,

e) osobu, ktorá nemôže byť pripútaná zo zdravotných dôvodov; takáto osoba sa musí preukázať osvedčením o oslobodení od použitia bezpečnostných systémov vozidla.19)

(2) Výnimka podľa odseku 1 písm. c) a d) sa nevzťahuje na osobu, ktorá sa prepravuje na mieste, ktoré je chránené pred účinkami nárazu vozidla airbagom.

DRUHÁ HLAVA

JAZDA VOZIDLAMI

§ 9

Spôsob jazdy

(1) Vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

(2) Na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky; pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť.

(3) Vodič malého motocykla alebo bicykla smie jazdiť po pravej krajnici, len ak tým neohrozí a neobmedzí pohyb chodcov.

§ 10

Jazda v jazdných pruhoch

(1) Mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.

(2) Mimo obce na ceste s troma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič nákladného automobilu s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg, vodič jazdnej súpravy, ktorej celková dĺžka presahuje 7 m, vodič zvláštneho motorového vozidla a vodič motocykla s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km.h-1 použiť na jazdu výhradne dva jazdné pruhy najbližšie k pravému okraju vozovky; v ostatných jazdných pruhoch smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.

(3) V obci na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič vozidla použiť na jazdu ktorýkoľvek jazdný pruh; to neplatí pre vodiča uvedeného v odseku 2, na ktorého sa vzťahujú pri jazde v obci odseky 1 a 2.

(4) Ak je na ceste s dvoma a alebo s viacerými jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy taká hustá premávka, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním, vozidlá môžu ísť súbežne vedľa seba (ďalej len „súbežná jazda“). Pri súbežnej jazde sa nepovažuje za predchádzanie, ak vozidlá idú v jednom z jazdných pruhov rýchlejšie ako vozidlá v inom jazdnom pruhu.

(5) Ak by vozidlá idúce v obci súčasne vo všetkých jazdných pruhoch bránili v jazde rýchlejšie idúcemu vozidlu, vodič, ktorý jazdí v ľavom jazdnom pruhu, je povinný ho čo najskôr uvoľniť; to neplatí, ak vodič používa ľavý jazdný pruh na obchádzanie, odbočovanie, otáčanie alebo predchádzanie.

(6) Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou.

(7) Na ceste s troma jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy je vodič prechádzajúci z ľavého jazdného pruhu do stredného jazdného pruhu povinný dať prednosť v jazde vodičovi prechádzajúcemu do stredného jazdného pruhu z pravého jazdného pruhu; takýto postup sa vzťahuje primerane pri prechádzaní z ľavých jazdných pruhov do stredných jazdných pruhov na ceste so štyrmi alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy.

(8) Ak je na zaraďovanie do priebežného jazdného pruhu zriadený pripájací pruh, je vodič povinný pred zaradením sa do priebežného jazdného pruhu použiť tento pruh. Vodič pri zaraďovaní z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu.

(9) V obci sa nepovažuje za predchádzanie, keď vozidlá v jednom jazdnom pruhu idú rýchlejšie ako v inom jazdnom pruhu.

(10) Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.

(11) Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom prúde za sebou.

Jazda v mimoriadnych prípadoch

§ 11

(1) Pozdĺž nástupného ostrovčeka alebo ochranného ostrovčeka sa jazdí vpravo. Vľavo sa smie jazdiť len vtedy, ak jazde vpravo bráni prekážka alebo ak je to bezpečnejšie s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu. Pozdĺž električky sa jazdí vpravo, ak nie je dopravnou značkou povolená jazda vľavo.

(2) Na električkový koľajový pás v úrovni vozovky sa smie vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, najmä ak nie je medzi električkovým koľajovým pásom a okrajom vozovky dostatok miesta. Električkový koľajový pás zvýšený nad úroveň vozovky alebo znížený pod jej úroveň, alebo ktorý je od vozovky inak oddelený, najmä obrubníkom, smie sa prechádzať len priečne, a to na mieste prispôsobenom na to. Pritom vodič nesmie ohroziť ani obmedziť električku v jazde.

(3) Ak ide električka inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.

§ 12

(1) Ak je na vozovke vyznačený vyhradený jazdný pruh, platí pre vodičov vozidiel, pre ktorých nie je vyhradený jazdný pruh určený, primerane § 11 ods. 2 a § 19 ods. 4; ak je vyhradený jazdný pruh vyznačený na električkovom koľajovom páse, aj § 19 ods. 5.

(2) Vodiči vozidiel, pre ktorých je vyhradený jazdný pruh určený, sú povinní vyhradený jazdný pruh použiť prednostne.

(3) Ak vodič autobusu alebo trolejbusu vychádza z vyhradeného jazdného pruhu do priľahlého jazdného pruhu, vodič jazdiaci v tomto pruhu je povinný mu dať prednosť v jazde. Vodič autobusu alebo trolejbusu je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy a nesmie ohroziť vodičov ostatných vozidiel.

(4) Ak ide vozidlo vo vyhradenom jazdnom pruhu inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.

(5) Ak sa premávka vo vyhradenom jazdnom pruhu riadi osobitnými svetelnými signálmi, riadi sa nimi len vodič jazdiaci v tomto jazdnom pruhu.

(6) Vo vyhradenom jazdnom pruhu pre autobusy alebo trolejbusy smú jazdiť aj vozidlá taxislužby, ktoré sú riadne označené. Vozidlo taxislužby pritom nesmie obmedzovať plynulosť jazdy vozidiel, pre ktoré je tento vyhradený jazdný pruh určený.

§ 13

(1) Za vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb, ktoré zastavilo v obci na zastávke bez nástupného ostrovčeka alebo bez nástupišťa na zvýšenom električkovom koľajovom páse, vodič iného vozidla je povinný zastaviť vozidlo. Ak je na zastávke viac vozidiel, vodič je povinný zastaviť vozidlo za posledným z nich. Vodič smie pokračovať v jazde, ak neohrozí osobu, ktorá nastupuje do vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo z neho vystupuje.

(2) Vodič je povinný v úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb dbať na zvýšenú opatrnosť a jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby neohrozil osobu vystupujúcu z vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo do neho nastupujúcu.

§ 14

Obchádzanie

(1) Vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

(2) Vodič je povinný pri obchádzaní stojaceho vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb prihliadnuť na možnosť vbehnutia osôb na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené; to platí aj pre vodiča vozidla jazdiaceho v protismere. Osobitnú pozornosť musí vodič venovať, ak ide o autobus označený ako autobus prepravujúci deti.

§ 15

Predchádzanie

(1) Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu.

(2) Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.

(3) Vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.

(4) Vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu.

(5) Vodič nesmie predchádzať,

a) ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,

b) ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,

c) ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky,

d) ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom smere jazdy,

e) cez pripájací alebo odbočovací jazdný pruh; to neplatí pre prípad uvedený v odseku 1,

f) po krajnici; to neplatí pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, pritom nesmie ohroziť ani obmedziť chodca idúceho po krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici,

g) pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla,

h) pri jazde cez železničné priecestie,

i) ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr,

j) na priechode pre chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred nimi.

§ 16

Rýchlosť jazdy

(1) Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

(2) Vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici a na rýchlostnej ceste vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 100 km.h-1 a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1.

(3) Vodič iného motorového vozidla, ako sa uvádza v odseku 2, ako aj vodič autobusu s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, a vodič motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg s prípojným vozidlom, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, smú jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1.

(4) Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.

(5) Vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

(6) Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 nemožno prekročiť, ani ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením dovolená vyššia rýchlosť; to neplatí pre vodiča motorového vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg bez prípojného vozidla.

(7) Vodič nesmie prekročiť najväčšiu konštrukčnú rýchlosť vozidla, a ak ide o jazdnú súpravu, ani najväčšiu konštrukčnú rýchlosť nijakého z vozidiel súpravy.

(8) Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

§ 17

Vzdialenosť medzi vozidlami

(1) Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

(2) Vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť.

(3) Vodič, ktorý nechce alebo nemôže prejsť pozdĺž električky vpravo, je povinný jazdiť za ňou v takej vzdialenosti, aby umožnil prejazd pozdĺž električky ostatným vodičom.

§ 18

Vyhýbanie

Vodiči protiidúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa nemôžu bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka. Ak jeden z nich musí cúvať, urobí to ten, pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné. Ak sa vodič nemôže vyhnúť protiidúcej električke vpravo, vyhýba sa jej vľavo.

§ 19

Odbočovanie

(1) Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

(2) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä pri preprave dlhého nákladu, vodič musí zaistiť bezpečné odbočenie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

(3) Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.

(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo.

(5) Električka, ktorá križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej pravej alebo po jej ľavej strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.

(6) Vodič odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistovi idúcemu rovno. Pri odbočovaní doľava vodič motorového vozidla nesmie ohroziť cyklistu odbočujúceho vľavo.

§ 20

Jazda cez križovatku

(1) Vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

(2) Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava.

(3) Vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke; to neplatí, ak vodič musí zastaviť vozidlo v križovatke z dôvodu dávania prednosti chodcom prechádzajúcim cez vozovku alebo pri odbočovaní doľava podľa § 19 ods. 4.

(4) Na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.

(5) Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu označeného príslušnou dopravnou značkou je povinný dodržať smer na kruhovom objazde vyznačený šípkami. Vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak.

§ 21

Vchádzanie na cestu

(1) Pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

(2) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

(3) Vozidlo vchádzajúce na cestu musí byť vopred očistené, aby neznečisťovalo cestu.

§ 22

Otáčanie a cúvanie

(1) Pri otáčaní platí obdobne § 19; pri otáčaní na križovatke aj § 20.

(2) Vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

(3) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

(4) Vodič sa nesmie otáčať a