Kategórie
Témy

Mobbing a bossing na pracovisku

Čo je to mobbing a bossing

Mobbing a bossing predstavujú rôzne spôsoby šikanovania v pracovnej sfére a na pracovisku. Pojem mobbing predstavuje šikanovanie zamestnanca zo strany ostatných spolupracovníkov, pojem bossing predstavuje šikanovanie naopak zo strany nadriadeného, resp. zamestnávateľa. Slovenský právny poriadok obsahuje viacero možností ochrany zamestnanca pre tieto nežiadúce prípady.

Ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce

Ochrana zamestnanca prostredníctvom Zákonníka práce vychádza zo zásady rovnakého zaobchádzania ako základnej zásady v pracovnoprávnej sfére. § 13 Zákonníka práce ukladá povinnosť rovnakého zaobchádzania so zamestnancami a zákaz diskriminácie zamestnancov. Toto všetko v súlade s dobrými mravmi.

Zákonník práce definuje, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný a ani inak postihovaný napríklad za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, prípadne návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo protispoločenskej činnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť z dôvodu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania alebo tiež z dôvodu nedodržania podmienok určených v § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ má povinnosť takto podanú sťažnosť zamestnanca bezodkladne prešetriť, odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Zamestnanec má taktiež možnosť sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Taktiež má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným spôsobom ako napríklad podaním oznámenia o priestupku alebo trestného oznámenia.

Ochrana zamestnanca podľa Antidiskriminačného zákona

Antidiskriminačný zákon obsahuje legálnu definíciu obťažovania. Obťažovaním sa rozumie správanie, v dôsledku ktorého dochádza, respektíve môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Pod túto definíciu je možno zaradiť práve spomínaný mobbing a bossing.

V antidiskriminačnom zákone sú upravené aj ďalšie možné formy mobbingu a bossingu. V súlade s ustanoveniami tohto zákona má zamestnanec právo domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom podania žaloby. Prostredníctvom nej sa môže zamestnanec domáhať najmä toho, že ten, kto nedodržal rovnaké zaobchádzanie, má od takéhoto konania upustiť a ak je to možné aj napraviť protiprávny stav a poskytnutie primeraného zadosťučinenia.

V prípade, ak by nebolo primerané zadosťučinenie dostačujúce, najmä ak bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, poškodená osoba sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určuje sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Ustanoveniami antidiskriminačného zákona nie je dotknuté právo poškodenej osoby na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov.

Ak by sa chcela poškodená osoba vyhnúť súdu, pracovnoprávne spory je možné riešiť taktiež mimosúdnou cestou prostredníctvom mediácie.

Ďalšie prostriedky ochrany

Zákonník práce v spojení s antidiskriminačným zákonom poskytujú zrejme najefektívnejšiu a najkomplexnejšiu ochranu pred mobbingom a bossingom. To ale nevylučuje použitie aj ďalších prostriedkov ochrany práv.

§ 11 Občianskeho zákonníka určuje, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Ďalšou možnosťou je oznámenie o priestupku, kde by vo vzťahu k mobbingu alebo bossingu by išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo v závažnejších prípadoch je možné aj podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu (napr. ohovárania, vydierania, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a pod.).

V súvislosti s ochranou pred mobbingom a bossingom sa možno obrátiť aj na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré predstavuje slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv.

Zamestnanci majú taktiež štandardne právo obrátiť sa s podnetom aj na inšpektorát práce.

Záver

Poškodená osoba v prípade mobbingu a bossingu má nasledovné možnosti:

podanie sťažnosť zamestnávateľovi,
podanie žaloby na súd,
podanie oznámenia o priestupku,
podanie trestného oznámenia.

Vždy však treba zohľadniť okolnosti každého konkrétneho prípadu na efektívne zvolenie prostriedku ochrany pred mobbingom a bossingom. Niekedy sa dá situácia napraviť jednoduchou sťažnosťou. Inokedy naopak netreba váhať nad podaním žaloby alebo iného právneho prostriedku ochrany práv.