Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zdroj: www.slov-lex.sk
Zmeniť zdravotnú poisťovňu možno len raz ročne, a to do konca septembra. Poistenec sa tak môže rozhodnúť na základe benefitov, ktoré mu rôzna poisťovňa ponúka.
Zmenu je možné vykonať tak, že poistenec si podá prihlášku do jednej z poisťovní, a to najneskôr do 30.9. daného kalendárneho roka a poisteným v novej poisťovni sa potom stáva až od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka.
Poisťovňa, do ktorej si dal poistenec prihlášku, je následne povinná túto skutočnosť oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to do 10.10. Poistencovi je povinná potvrdiť prihlášku do 30.11.
Nová poisťovňa je povinná zaslať poistencovi do 10 dní od potvrdenia prihlášky preukaz poistenca, alebo len európsky preukaz poistenca, ak má občiansky preukaz s čipom.
Okrem podanej prihlášky poistenec nepodpisuje žiadnu zmluvu s novou zdravotnou poisťovňou.
Poistenec musí zmenu zdravotnej poisťovne nahlásiť svojmu zamestnávateľovi, a to do 8.1. nasledujúceho kalendárneho roka. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je v opačnom prípade oprávnený poistencovi udeliť pokutu vo výške 340 EUR. Do toho istého dátumu je potrebné oznámiť novej zdravotnej poisťovni aj platiteľa poistného, ak došlo k jeho zmene od podania prihlášky do novej poisťovne.
Pôvodný preukaz poistenca nie je potrebné vracať poisťovni, rovnako tak nie je potrebné zmenu zdravotnej poisťovne hlásiť žiadnemu lekárovi.
V prípade SZČO je potrebné zmeniť platby v prospech novej poisťovne.
Zamestnávateľ je povinný odhlásiť zamestnanca z pôvodnej zdravotnej poisťovne a prihlásiť ho v novej do 8 pracovných dní. Taktiež musí vykonať zmenu v rámci vedenia svojej mzdovej agendy. Ak zamestnávateľ v konkrétnej poisťovni ešte nemá žiadneho zamestnanca, musí taktiež vykonať registráciu zamestnávateľa do 8 pracovných dní prostredníctvom tlačiva „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“, a to len elektronickou formou.
Zamestnanec môže svoju prihlášku do novej zdravotnej poisťovne taktiež vziať späť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Takto môže učiniť rovnako do konca septembra daného kalendárneho roka, ak tomu predchádzalo podanie takejto prihlášky.
Poistenec si nemôže podať prihlášku duplicitne vo viacerých poisťovniach. V takom prípade bude jeho prihláška neakceptovaná. Rovnako nebude akceptovaná, ak neobsahuje zákonné náležitosti a nedôjde ani dodatočne k odstráneniu ich nedostatkov.
V zmysle právneho poriadku SR je možné sa brániť proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy viacerými spôsobmi:
Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje na konci poučenie, či je možné sa voči nemu odvolať a ak áno, kde a v akej lehote, prípadne je uvedené, že takéto rozhodnutie je konečné a nie je možné sa voči nemu odvolať.
Ak sa jednalo o rozhodnutie prvostupňového orgánu, spravidla je možné odvolanie sa na tom istom orgáne, ktorý takéto rozhodnutie vydal, väčšinou v lehote 15 dní. Lehotu je potrebné dodržať, inak by jej zmeškanie malo za následok zamietnutie odvolania. Lehota je zachovaná, ak v posledný deň tejto lehoty je odvolanie podané na pošte. Ak posledný deň pripadne na sviatok alebo víkend, posledným dňom je najbližší pracovný deň.
O odvolaní potom rozhoduje nadriadený orgán. Môže však rozhodnúť aj ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal, avšak len v prípade, že takému odvolaniu mieni vyhovieť v plnom rozsahu a všetky osoby ako účastníci konania musia s novým rozhodnutím súhlasiť.
V prípade, ak je odvolanie dôvodné, odvolací orgán zruší rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Ak dôvodné nie je, odvolanie zamietne a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí, čím sa stáva takéto rozhodnutie právoplatné.
Ďalším opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie orgánu verejnej správy, je obnova konania. Predpokladom pre využitie tohto inštitútu je, aby bolo rozhodnutie už právoplatné.
Obnova konania prichádza do úvahy vtedy, ak sa objavili nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohla osoba využiť už v pôvodnom konaní bez svojej viny, prípadne nebolo možné vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, alebo bolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu subjektov konania.
Žalobu na obnovu konania je možné podať do 3 mesiacov, odkedy sa subjekt dozvedel o dôvode, pre ktorý ju môže podať, najneskôr do 3 rokov od vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.
Obnova konania má dve štádiá, v prvom sa skúma prípustnosť obnovy konania a druhé predstavuje samotné obnovené konanie s novým rozhodnutím vo veci.
Nezákonné rozhodnutie môže preskúmať nadriadený správny orgán. Platí rovnako 3-ročná lehota na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Po jej uplynutí už nemožno preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania.
Proti právoplatnému rozhodnutiu je možné taktiež podať tzv. správnu žalobu na súd. V rámci správneho súdnictva potom súdy preskúmavajú na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Pre podanie takejto žaloby je potrebné, aby osoba vyčerpala všetky dostupné riadne opravné prostriedky (odvolanie).
Žaloba sa podáva spravidla do 2 mesiacov od oznámenia, voči ktorému smeruje.
Správnu žalobu sú oprávnení podať v rôznych prípadoch len určité osoby. Môže sa jednať o prokurátora, ktorý ju podáva v súvislosti s protestom prokurátora. V niektorých prípadoch je nutné zastúpenie advokátom.
Súd potom v rámci konania preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Ak nezistí porušenie zákona, žalobu zamietne. Ak sa zistí porušenie, súd zruší rozhodnutie správneho orgánu.
Podanie takejto žaloby nemá odkladný účinok.
V rámci správnej žaloby však je možné podať návrh súdu, aby jej priznal odkladný účinok. V takom prípade až do rozhodnutia súdu sú pozastavené účinky z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu.
V prípade, ak aj súd zamietne žalobu pre jej nedôvodnosť, stále je možné jej preskúmanie v rámci kasačnej sťažnosti, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd SR.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu o správnej žalobe.
Kasačnú sťažnosť je možné podať len prostredníctvom advokáta, ktorý musí osobu zastupovať aj v konaní. Výnimkou sú prípady, ak osoba má sama právnické vzdelanie, alebo ak ide o rozhodnutie v sociálnej veci.
Výsledok kasačnej sťažnosti je zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo jej zamietnutie, ak bola nedôvodná.
Najvyšší súd v prípade, že krajský súd zamietol správnu žalobu napriek tomu, že správny orgán porušil zákon, môže Najvyšší súd taktiež zmeniť rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie správneho orgánu zrušiť.
Dňa 1.1.2020 nadobudol účinnosť Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje v súvislosti s exekúciami, ktoré začali pred 1. aprílom 2017.
Podľa tohto zákona je teda starou exekúciou taká, ktorá začala pred 1.4.2017 a ktorá bola vedená podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
V zmysle tohto zákona dôjde k zastaveniu starej exekúcie v nasledujúcich prípadoch:
Ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, tak dôjde k zastaveniu starej exekúcie zo zákona. V takom prípade súdny exekútor o zastavení vyhotoví len upovedomenie, ktoré má deklaratórny charakter.
Niektoré exekúcie sa však nezastavia, ide o tieto prípady:
Zákon taktiež uvádza aj relatívne výnimky, pri ktorých sa rozhodná doba 5 rokov predlžuje o ďalších 12 mesiacov, a to v prípadoch, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o:
Trovy starej exekúcie predstavujú trovy exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal a tiež z paušálnych trov vo výške 35 €. Paušálne trovy znáša oprávnený.
Je potrebné zdôrazniť, že po zastavení starej exekúcie dlh dlžníka nezaniká a oprávnený môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie.
Excindačná žaloba slúži na ochranu osobám, majetok ktorých bol postihnutý exekúciou napriek tomu, že tento nemôže byť postihnutý exekúciou, resp. do exekúcie nepatrí.
Na prejednanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie je príslušný všeobecný súd odporcu. Aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie excindačnej žaloby je osoba odlišná od účastníkov exekučného konania, ktorá zároveň tvrdí, že má právo k veci, ktorá bola postihnutá exekúciou, napr. vlastnícke právo a toto právo nepripúšťa výkon exekúcie na túto vec. Pasívne legitimovanou osobou (žalovaným) je oprávnený, čiže osoba, v prospech ktorej sa vykonáva exekúcia.
Medzi podstatné náležitosti žaloby patrí špecifikácia veci, ktorej vylúčenia z exekúcie sa osoba domáha, a to či je to hnuteľná vec, alebo nehnuteľnosť.
Dôkazné bremeno leží na strane tretej osoby, teda žalobcu, ktorý tvrdí, že má k veci právo.
Pokiaľ medzičasom už došlo k speňaženiu veci, ku ktorej mal žalobca právo, takáto už nemôže byť vylúčená z exekúcie. Tretej osobe teda už len ostáva sa domáhať v osobitnom konaní vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré prijal za speňaženú vec bez právneho dôvodu.
Pokiaľ chce osoba zamedziť speňaženiu veci po podaní excindačnej žaloby, je potrebné podať aj návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a zároveň k nemu priloží súdom potvrdenú excindačnú žalobu.
———————VZOR———————
Okresný súd ………………..
…………………………..
…………………………..
V ………………. , dňa ………………
ŽALOBA
Žalobca: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………
Žalovaný: …………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
…………………………………………
Email: ………………………………
Tel. číslo: ………………………………
o vylúčenie veci z exekúcie (excindačná žaloba)
I.
Súdny exekútor …………….. , Exekútorský úrad ……………… vykonáva na základe poverenia súdu pod spisovou značkou …………………… exekúciu v prospech oprávneného ……………………….. , proti povinnému ………………………….. , nar. ……………….. , bytom …………………………. , o vymoženie …………….. € s príslušenstvom. Súdny exekútor vykonal dňa ………………………. súpis hnuteľných vecí v byte povinného ………………………….. , pričom spísal aj ………………………………. (napr. počítač zn.: …………. , typ: …………….. , výrobné číslo: ………………….. ).
Dôkaz:
II.
Vlastníčkou …………………………. (napr. počítač zn.: …………. , typ: …………….. , výrobné číslo: ………………….. ) som ja, navrhovateľka, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa ………………………… , uzavretej s predávajúcim, obchodnou spoločnosťou ………………………. , ktorú v prílohe predkladám ako dôkaz, pričom z článku ……….. zmluvy vyplýva, že prebratím predmetu zmluvy som sa stala vlastníčkou predmetného …………………….. . Tento ……………… mal ………………….. odo mňa vo výpožičke, na základe ústne uzavretej zmluvy o výpožičke. Svedkom pri výpožičke bol aj ……………………. .
Dôkaz:
III.
Keďže som jednoznačne preukázala, že mám právo na vec, na ktorú je neprípustná exekúcia, a to vlastnícke právo k veci postihnutej exekúciou, žiadam týmto súd, aby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku takto
rozhodol:
Súd vylučuje …………………………… (napr. počítač zn.: …………. , typ: …………….. , výrobné číslo: ………………….. ) z exekúcie predajom hnuteľných vecí vykonávanej súdnym exekútorom ……………….. , Exekútorský úrad …………………. pod sp. zn. …………………… v prospech odporcu.
———————VZOR———————
Zákonník práce v § 131 určuje prípady, kedy je zamestnávateľ oprávnený zamestnancovi vykonať zrážky zo mzdy aj bez jeho súhlasu. Vo všetkých ostatných prípadoch na vykonanie zrážok zo mzdy je nevyhnutné, aby mal zamestnávateľ so zamestnancom vopred uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná.
———————VZOR———————
Dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená v zmysle § 20 a § 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov medzi
zamestnávateľom:
názov: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zapísaný v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zastúpený: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
ďalej len „zamestnávateľ“
a
zamestnancom:
meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
dátum narodenia: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
číslo OP: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
št. príslušnosť: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
ďalej len „zamestnanec“
I.
Predmet dohody
II.
Práva a povinnosti zmluvných strán
III.
Záverečné ustanovenia
V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
zamestnanec zamestnávateľ
———————VZOR———————
Práca nadčas je upravená v § 97 Zákonníka práce, kde je ustanovené, že sa jedná o prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a ktorá je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Zamestnanec, ktorý má pracovnou zmluvou upravený kratší pracovný čas, v jeho prípade sa prácou nadčas rozumie taká, ktorá presahuje jeho týždenný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi však prácu nadčas nie je možné nariadiť.
V prípade zamestnanca, ktorý má pružný pracovný čas, je prácou nadčas práca, ktorá je vykonávaná na základe príkazu zamestnávateľa alebo je s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
O prácu nadčas sa však nejedná v prípade, ak zamestnanec vykonáva nad určený týždenný pracovný čas nadprácu z dôvodu poskytnutého pracovného voľna, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na základe jeho žiadosti, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.
Zamestnávateľ nemôže prácu nadčas nariadiť podľa svojej ľubovôle. Môže ju nariadiť alebo sa so zamestnancom dohodnúť, a to len v prípade prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako 8 hodín.
Práca nadčas však nesmie mať dlhodobý charakter. Nesmie presiahnuť v priemere osem hodín za týždeň počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Práca nadčas nesmie za kalendárny rok presiahnuť 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno nariadiť nad rozsah 150 hodím ďalšiu prácu nadčas v rozsahu ďalších 100 hodín v kalendárnom roku, avšak len po dohode so zástupcami zamestnancov.
Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, ak:
zamestnanec za ňu dostal náhradné voľno,
vykonával ju pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu,
mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.
Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ až po dohode so zástupcami zamestnancov.
Maximálny rozsah práce nadčas za kalendárny rok pre zamestnanca je 400 hodín.
Niektorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas. Prácu nadčas nemožno nariadiť:
zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),
osobe, ktorá pracuje na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (práca nadčas s takýmto zamestnancom možno len dohodnúť, a to výnimočne pri prácach vyššie spomenutých – naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, prípadne mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu),
tehotnej žene (môže pracovať nadčas, len ak s tým sama súhlasí),
mladistvému zamestnancovi (mladšiemu ako 18 rokov),
zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),
zamestnancovi, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí),
zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov (môže pracovať nadčas, len ak s tým sám súhlasí).
Vyššie uvedené osoby nemôžu vykonávať prácu nadčas na základe príkazu zamestnávateľa a takýto príkaz nemusia splniť, a to bez obáv, že by porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih, napríklad vo forme zníženej mzdy, straty nároku na finančný príspevok na stravovanie, výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru a podobne. Okrem mladistvých a osôb vykonávajúcich prácu na dohodu (ktorí nemôžu vykonávať prácu nadčas), môžu prácu nadčas vykonať len v prípade, ak s tým sami súhlasia.
Pri výklade zákona je dôležité rozlišovať situácie, kedy práca nadčas môže byť zamestnávateľom nariadená a kedy môže k nej dôjsť len na základe dohody. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že práca nadčas má výnimočnú povahu. Potreba nadčasovej práce preto musí mať charakter naliehavosti.
Pri prácach, kde je potrebná stála a nie len prechodná zvýšená práca, nemožno nariaďovať zamestnancovi prácu nadčas, naopak je potrebné takúto zvýšenú potrebu práce rozdeliť medzi viacerých zamestnancov. Taktiež nemožno nariaďovať prácu nadčas v prípadoch, ktoré nemajú charakter naliehavosti. V opačnom prípade sa zamestnávateľ dopúšťa porušenia pracovnoprávnych predpisov, za čo mu hrozia sankcie zo strany Inšpektorátu práce, a to až do výšky 200 000,- EUR. Takúto pokutu je možné dostať, ak:
zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,
zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa,
zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,
zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,
zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo osoba pracujúca na základe dohody o vykonaní práce / pracovnej činnosti),
zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.
Zamestnancovi rovnako nemožno nariadiť prácu nadčas, ktorou by vykonával činnosti, ktoré nie sú zmluvne dojednané v pracovnej zmluve.
Za prácu nadčas samozrejme prináleží zamestnancovi zvýšené ohodnotenie – príplatky za prácu nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, a to v rozsahu:
25 % jeho priemerného zárobku,
35 % jeho priemerného zárobku, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.
Pokiaľ zamestnávateľ za vykonanú prácu nadčas zamestnancovi nevyplatí prináležiacu mzdu, okrem pracovnoprávneho postihu od Inšpektorátu prácu mu hrozí taktiež sankcia trestnoprávna, v zmysle § 214 Trestného zákona za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného.
Nárok za mzdové zvýhodnenie stráca zamestnanec v prípade, ak sa dohodne so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna za vykonanú prácu nadčas v rovnakom rozsahu.
Zamestnanec, ktorý už má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prácu nadčas, nemá nárok na príplatky za prácu nadčas a ani možnosť čerpania náhradného voľna za takúto prácu. Okruh takýchto zamestnancov je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce:
vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,
vedúcim zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,
zamestnanec, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.
Jedným z následkov podanej výpovede, či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, je plynutie výpovednej doby. Táto je v rozsahu minimálne jedného mesiaca v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Počas tejto doby si môže zamestnávateľ ale aj zamestnanec rozmyslieť ukončenie pracovného pomeru a podanú výpoveď odvolať, respektíve stiahnuť.
Postup pre takéto odvolanie / stiahnutie podanej výpovede upravuje Zákonník práce v § 61 ods. 4., ktorý hovorí, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Tu prichádzajú v úvahu dva možné scenáre:
———————VZOR———————
Meno a priezvisko zamestnanca/Obchodný názov zamestnávateľa, Adresa trvalého pobytu zamestnanca/sídlo zamestnávateľa
Obchodný názov zamestnávateľa/
Meno a priezvisko zamestnanca
Sídlo zamestnávateľa/
adresa zamestnanca
V ………………… , dňa …………………
VEC: Odvolanie výpovede v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce
Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolávam svoju výpoveď z pracovného pomeru zo dňa ………………. týkajúcu sa pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy …………………. zo dňa ……………. , uzatvorenej medzi ……………………….. [meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia zamestnanca, adresa trvalého pobytu zamestnanca] a ……………………….. [obchodný názov zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, IČO zamestnávateľa] a trvám na pokračovaní pracovného pomeru.
S pozdravom
Meno a priezvisko zamestnanca/
Obchodný názov zamestnávateľa
(podpis)
S odvolaním výpovede súhlasím / nesúhlasím:
(podpis)
———————VZOR———————
Odopretie povinnosti vykonania mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z Ústavy SR, ktorá odkazuje na zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zmysle vyššie uvedeného mimoriadnou službou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať vojak mimoriadnej služby. Vojakom mimoriadnej služby sa rozumie:
Krízovou situáciou v zmysle zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.
Na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobenia sa odvodu a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
Vznik brannej povinnosti:
Kto nemá záujem byť povolaný do mimoriadnej služby, pre toho existuje alternatívna služba. Tou je podľa zákonnej definície iná služba namiesto mimoriadne služby, ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.
Prvým a hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Toto je možné podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Podanie vyhlásenia je obmedzené aj z časového hľadiska. Toto je možné podať len v roku, v ktorom vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu. V prípade, že takéto vyhlásenie bolo urobené po uvedenej lehote a v období krízovej situácie, tak sa naň neprihliada.
Povinné náležitosti vyhlásenia:
Vyhlásenie musí podať občan na príslušnom okresnom úrade podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom úradu.
Toto vyhlásenie je možné spraviť len raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie už neprihliada.
Okresný úrad môže rozhodnúť o nezaradení občana, ktorý podal predmetné vyhlásenie. Občan sa môže proti takémuto rozhodnutiu odvolať.
Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.
Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:
Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií okresný úrad v sídle kraja môže povolať na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia alebo k zamestnávateľovi na plnenie vyššie uvedených úloh.