Kategória: Témy

Kategórie
Témy

Osobný bankrot – Oddlženie

Čoraz viac ľudí využíva inštitút osobného bankrotu ako spôsobu zbavenia sa dlhov. Ľudia ho využívajú pre prílišné zadlženie a neschopnosť splácať svoje záväzky, napríklad aj v prípade výpadku príjmu.

Hlavné dôvody, pre ktoré sa človek dostane do pozície, kedy nedokáže splácať svoje záväzky, sú nasledujúce:

– príliš veľké zadlženie sa
– žiadna finančná rezerva
– dlhodobý výpadok príjmu

Osobný bankrot je určený pre fyzické osoby – nepodnikateľov aj podnikateľov, nie pre právnické. Taktiež nezáleží, či ide o jednotlivca alebo manželov.

Osobný bankrot je možné vyhlásiť len raz za 10 rokov. Podmienkou je poctivý zámer, teda nesmie ísť o špekulatívne konanie zo strany dlžníka, čo sa nesmie preukázať.

Najdôležitejšie je preukázať, že človek nie je schopný ani pri maximálnej snahe uhrádzať svoje dlhy a tie narastajú. Voči žiadateľovi o osobný bankrot musí byť taktiež vedené aspoň jedno exekučné konanie a minimálne jeden dlh musí byť po splatnosti 180 dní.

V prípade splnenia všetkých podmienok je počiatočným krokom návrh na osobný bankrot, ktorý sa podáva na okresný súd, ktorý je miestne príslušný podľa bydliska dlžníka. Dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určilo Centrum právnej pomoci.

Spolu s návrhom sa platia aj poplatky, konkrétne vo výške 500 €, ktoré sú určené ako preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu. Ak dlžník túto sumu nemá k dispozícii, môže požiadať o pôžičku Centrum právnej pomoci. Pôžičku musí do 3 rokov splatiť. Po prijatí návrhu súd do 15 dní vyhlási konkurz a priamo v uznesení vyhlási, že dlžníka zbavuje dlhov, pričom konkrétne dlhy menovite uvedie. Po vyhlásení konkurzu dlžník stráca právo narábať so svojím majetkom, toto právo prechádza na správcu osobného bankrotu. V prípade manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a majetok prechádza do konkurznej podstaty. Správca následne určí hodnotu majetku dlžníka, speňaží ho a čiastočne uspokojí veriteľov, ktorí sa do konkurzu prihlásili.

Osobný bankrot tvoria dva procesy – konkurz a oddlženie. Podmienkou konkurzu je dlžoba vyššia ako je celkový majetok a nezamestnanosť dlžníka. V rámci konkurzu sa majetok dlžníka predá a zo získaných financií sa uspokojí časť nárokov veriteľov. Do predaja nespadá majetok v hodnote 10 000 EUR – ide o inštitút nepostihnuteľnosti obydlia. Táto suma dlžníkovi zaručuje zabezpečenie bývania. Vypláca sa počas nasledujúcich 3 rokov v sume 250 EUR mesačne.

Ak sa dlžník rozhodne pre splátkový kalendár, je mu poskytnutá ochrana pred veriteľmi a správca vyhotoví splátkový kalendár. Uspokojenie veriteľov musí byť rovné a vyššie ako 30 % z hodnoty ich pohľadávky a zároveň musí byť o 10 % vyššie ako by získali v prípade konkurzu. Splátkový kalendár je vhodným riešením, ak je hodnota majetku dlžníka vyššia ako sú jeho dlhy, má zamestnanie a dokáže v súlade so splátkovým kalendárom splácať svoje dlhy po dobu 5 rokov.

Existujú však dlhy, ktorých sa ani po osobnom bankrote dlžník nezbaví. Sem patria:
– dlh z vyživovacej povinnosti na dieťa
– pohľadávka zabezpečená nehnuteľnosťou, napríklad hypotéka
– pohľadávka za spôsobené škody
– pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
– peňažný trest podľa Trestného konania,
– nepeňažné pohľadávky,
– pohľadávka z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.

Stále však existuje možnosť zrušenia oddlženia a to aj v prípade, že bola osoba právoplatne oddlžená – jedná sa o nepoctivý zámer dlžníka, ktorý môže namietať ktorýkoľvek veriteľ a to až do 6 rokov od osobného bankrotu. Domáhať sa možno tak na súde. Súd potom rozhodne, či sa napr. dlžník nechcel úmyselne zbaviť svojich dlhov cez bankrot zo špekulatívnych úmyslov. Príkladom nepoctivého zámeru je napríklad zatajovanie majetku alebo úmyselné navodenie stavu platobnej neschopnosti. Zároveň platí, že ak dlžník získa v danej lehote väčší finančný dar, zdedí majetok, prípadne vyhrá v lotérii, mal by veriteľom dobrovoľne poskytnúť aspoň polovičnú hodnotu z týchto zdrojov príjmu, inak sa na jeho konanie môže nazerať ako na nepoctivé.

Kategórie
Témy

Mlčanlivosť zamestnanca o mzde

Novelou Zákonníka práce sa zaviedol zákaz uloženia povinnosti zamestnancovi zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach, vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania.

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.

Takisto platí, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani nijak postihovaný za to, že nedodržiava resp. nezachováva mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane tých mzdových.

Z tohto vyplýva, že zamestnávatelia od januára 2019 nemajú možnosť vynucovať si od zamestnanca žiadnym spôsobom zachovávanie mlčanlivosti. Akékoľvek dojednania alebo dodatky k pracovným zmluvám, ktoré hovoria o mlčanlivosti o predmetných veciach, sú neplatné.

Ak sa napriek tomu zamestnávateľ rozhodne nejakým spôsobom obmedzovať v tejto oblasti práva zamestnanca, ten má možnosť podať zamestnávateľovi voči jeho konaniu sťažnosť a zamestnávateľ je povinný na ňu bez zbytočného odkladu odpovedať a taktiež prípadne vykonať nápravu a upustiť od takého konania a tiež odstrániť jeho následky.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že zamestnávateľ nedodržiava jeho práva, má možnosť obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.

V prípade pochybenia zamestnávateľa, ktoré Inšpektorát práce počas kontroly zistí, hrozí zamestnávateľovi za nedodržanie tohto zákazu pokuta až do výšky 100 tis. EUR.

Kategórie
Témy

Zrušenie trvalého pobytu inej osobe

Ako zrušiť trvalý pobyt cudzej osobe?

Často sa stáva, že pôvodný vlastník nehnuteľnosti po jej predaji a následnom presťahovaní sa zabudne odhlásiť svoj trvalý pobyt na svojej pôvodnej adrese a novému vlastníkovi aj po dlhšom čase prichádza do poštovej schránky pošta určená pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti.

Štátne úrady neskúmajú zmenu adresy u občana, ten by si mal zmenu trvalého pobytu totiž ohlásiť sám. Ohlasovanie zmeny trvalého pobytu na všetkých miestach, kde je to potrebné, je ale relatívne časovo náročné, a preto túto svoju povinnosť veľa ľudí zanedbá.

Ako teda zrušiť trvalý pobyt napríklad pôvodnému vlastníkovi? Podľa zákona o hlásení pobytu občanov ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo.

Existujú však výnimky, kedy je nie možné zrušiť trvalý pobyt tretej osobe. Návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.

Nájomcovi budovy alebo jej časti nie je možné zrušiť trvalý pobyt v prípade, ak nájom trvá. Návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, ktorí môžu mať trvalý pobyt v budove alebo jej časti bez súhlasu vlastníka alebo spoluvlastníkov.

Z toho teda vyplýva, že osobe, ktorá už nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti možno zrušiť trvalý pobyt.

V praxi sa často stávalo, že pracovník na úrade odmietol zrušiť trvalý pobyt predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti s tým, že si ho musí odhlásiť sám. Toto ale nie je pravda a korektný postup zo strany úradu.

V prípade, že pôvodnému vlastníkovi je takto zrušený trvalý pobyt, stáva sa z právneho hľadiska bezdomovcom, pokiaľ nemá ohlásený nový trvalý pobyt. V praxi sa teda stáva jeho novým trvalým pobytom obec, na území ktorej mu bol trvalý pobyt zrušený. Táto skutočnosť býva ohlasovňou oznámená občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu, a to po dobu 15 dní. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

Kategórie
Témy

Podpora v nezamestnanosti

V prípade, keď človek príde o prácu a príjem z nej vyplývajúci, má nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia určitých podmienok. Základnou podmienkou pre získanie podpory a teda dávky v nezamestnanosti je predchádzajúce platenie poistenia v nezamestnanosti. Na Slovensku sa na rozdiel od niektorých iných krajín neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru.

Nárok na podporu v nezamestnanosti vzniká v prípade, ak bola osoba predtým počas posledných 4 rokov poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Jedná sa o súčet kalendárnych dní, teda dokopy minimálne 730 dní a nie je dôležité, či boli odpracované u jedného zamestnávateľa a ani či osoba pracovala na hlavný pracovný pomer, skrátený úväzok alebo dohodu o vykonaní práce. Rozhodujúce je teda, či bola osoba poistená v nezamestnanosti dostatočne dlhý čas pre získanie nároku na dávku.

Postup pre získanie dávky v nezamestnanosti je zjednodušene nasledujúci:

  1. Zaregistrovanie sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
  2. Po cca pár týždňoch dostavenie sa na úrad práce v termín, ktorý pracovníčka úradu práce ešte pri prvej návšteve určila.
  3. Následne v prípade splnenia podmienok je osoba zaregistrovaná na úrade práce a má právo požiadať o podporu v nezamestnanosti – dávku v nezamestnanosti.
  4. Na úrade práce následne zaregistrovaná osoba obdrží tlačivo pre žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Vyplnenú žiadosť spolu s obdržaným potvrdením z úradu práce, že je táto osoba riadne registrovaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, treba priniesť do Sociálnej poisťovne.
  5. Následne treba už len čakať na doručenia rozhodnutia o schválení žiadosti a teda priznaní dávky v nezamestnanosti.

Výška podpory v nezamestnanosti činí 50% z hrubej mzdy za posledné 2 roky.

Orientačný výpočet výšky dávky v nezamestnanosti TU.

Kategórie
Témy

Nárok zamestnanca na stravné lístky (2023)

Zamestnanec má pri vykonávaní práce pre svojho zamestnávateľa nárok na stravné lístky. Veľakrát sa však zamestnávatelia rôznymi spôsobmi snažia zbaviť tejto svojej zákonnej povinnosti a zabezpečenia stravy pre svojich zamestnancov, a to najmä v prípadoch zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu. Zamestnanec však má nárok na stravné nielen pri zamestnaní na plný úväzok.

Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanec má na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkom ku mzde. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí u neho pracujú viac ako 4 hodiny denne.

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ nasledujúcimi spôsobmi:

  1. vo vlastnom stravovacom zariadení,
  2. v blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
  3. prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
  4. formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta),
  5. prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,48 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,30 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.

Podľa Zákonníka práce má nárok na stravné každý zamestnanec, ktorý pracuje denne viac ako 4 hodiny. Poskytovanie stravovania je možné dohodnúť aj v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí pravdepodobne stravu v nej. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Rovnako si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky. Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja.

Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

  • pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,30 EUR,
  • pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 10,90 EUR,
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 16,40 EUR.

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

  • pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného,
  • pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného,
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je možné si pozrieť TU.

Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas sviatkov, dovoleniek alebo počas PN-ky je odpoveď síce jednoznačná, ale nepotešujúca – počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, nemá nárok na stravné lístky.

Čo robiť, ak mi zamestnávateľ nedáva stravné lístky?

V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu.

V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca.

Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

Bližšie ohľadne postupu zamestnanca v prípade porušenia jeho práva týkajúceho sa nároku na stravné tu: Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom.

 

Kategórie
Témy

Príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa – REKREAČNÝ POUKAZ

Od 1. januára 2019 majú niektorí zamestnanci nárok na príspevok na rekreáciu od svojho zamestnávateľa. Taktiež povinnosť poskytnúť tento príspevok sa netýka ani všetkých zamestnávateľov.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a podmienky jeho poskytovania boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zákonom č. 347/2018 Z. z. sa novelizujú nasledovné právne predpisy, ktoré upravili podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu:

Príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu poskytnúť nemusia. Takíto zamestnávatelia sa teda rozhodnú, či príspevok na rekreáciu poskytnú.

Zamestnávateľ v prípade ak je povinný poskytovať príspevok, poskytne tento príspevok len zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, ktoré stanovuje Zákonník práce v § 152a. Podmienkou nároku na príspevok na rekreáciu je trvanie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Príspevok na rekreáciu sa poskytuje 2 spôsobmi:

  • žiadosť zamestnanca vo forme preplatenia oprávnených výdavkov v sume 55 %, najviac však v sume 275,- EUR za kalendárny rok
  • vo forme rekreačného poukazu

Forma poskytnutia rekreačného poukazu je na vôli zamestnávateľa.

Zamestnanec je povinný preukázať oprávnené výdavky, ktoré žiada preplatiť najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky, ktoré žiada preplatiť účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca.

Čo sa považuje za účtovné doklady a aké majú mať náležitosti upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Preplácajú sa len tzv. oprávnené výdavky. V zmysle Zákonníka práce ide o:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky
  • pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby
  • organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti

Oprávnené výdavky sa môžu týkať aj ďalších osôb zúčastňujúcich sa na spoločnej rekreácii s týmto dotknutým zamestnancom – manžel, vlastné dieťa, dieťa v náhradnej starostlivosti, alebo v starostlivosti pred osvojením, či ďalšie osoby žijúce s týmto zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Maximálna suma však predstavuje stále príspevok vo výške len 275,- EUR.

V prípade poskytnutia rekreačného poukazu, tento možno použiť len v Slovenskej republike a len u poskytovateľov, ktorí majú zmluvu s vydavateľom tohto rekreačného poukazu.

Rekreačný poukaz je neprenosný a platí len do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

Príspevok na rekreáciu je príjmom, ktorý nepodlieha dani z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti. Súčasne sa tento príspevok zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa.

Nárok na príspevok na rekreáciu majú tiež osoby v štátne službe v zmysle nasledujúcich právnych predpisov:

  • zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
  • zákon č. 200/1998 z. o štátnej službe colníkov
  • zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
  • zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
  • zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

Dôvodom zavedenia príspevku na rekreáciu je motivovanie zamestnancov, aby strávili dovolenku na Slovensku.

Kategórie
Témy

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.

Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika

– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)

– deň nástupu do práce

– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.

Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

– skúšobná doba

– vznik pracovného pomeru

– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:

– meno a priezvisko, rodné priezvisko

– adresa trvalého pobytu, občianstvo

– miesto a dátum narodenia

– rodné číslo

– rodinný stav

– zdravotná poisťovňa

– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)

– údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.

Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 5. 2018 účinné, definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb. Od konca mája 2018 sa tak na území členských štátov EÚ začal uplatňovať jednotný režim ochrany osobných údajov.

Podľa GDPR sú osobnými údajmi akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (tzv. dotknutá osoba). Osobnými údajmi sú také údaje/informácie, na základe ktorých možno fyzickú osobu identifikovať, prípadne aj také, na základe ktorých sa fyzická osoba stáva identifikovateľnou.

Medzi najzákladnejšie a najbežnejšie spracúvané osobné údaje patrí meno a priezvisko, adresa, telefónne číslo, e-mail (v tvare mena a priezviska), číslo preukazu totožnosti a iné.

Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace so samotnou prácou, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Konkrétny rozsah takýchto osobných údajov však nešpecifikuje žiadny právny predpis.

V praxi je možné tieto osobné údaje, ktoré sú spracúvané, rozdeliť do niekoľkých kategórii:

1) Identifikačné údaje – meno, priezvisko, rodné priezvisko, prezývka, titul, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu alebo iného dokladu totožnosti, štátna príslušnosť, národnosť, fotografia.

2) Kontaktné údaje – adresa trvalého alebo prechodného pobytu alebo bydliska, telefónne číslo, e-mailová adresa, adresa na sociálnej sieti.

3) Prevádzkové údaje – register pracovného času, pracovná funkcia, odborný útvar, identifikačné číslo, prístupový kód alebo heslo, online identifikátor, pracovná IP adresa.

4) Lokalizačné údaje – údaje určujúce geografickú polohu, údaje v knihe jázd služobného vozidla.

5) Citlivé údaje – údaje o zdravotnom stave, odtlačky prstov, scan sietnice, členstvo v odborovej organizácii, údaje o porušení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva.

GDPR taktiež niektoré osobné údaje vylúčil a už ďalej medzi citlivé osobné údaje nepatria. Ide o tieto:

– fotografia, ak na nej nie je zachytená nejaká citlivá charakteristika

– všeobecne použiteľný identifikátor

– vlastnoručný podpis

6) Údaje vytvárajúce ekonomickú identitu – údaj o mzde, číslo bankového účtu.

7) Údaje vytvárajúce sociálnu identitu – údaje o rodinnom stave, počte detí, dosiahnutom vzdelaní.

8) Údaje vytvárajúce fyzickú alebo fyziologickú identitu – hlas pri monitorovaní telefónov, obraz na videozázname.

9) Údaje vytvárajúce mentálnu identitu – informácie o správaní a osobných vlastnostiach zapísané v pracovnom posudku.

Medzi osobné údaje sa zhŕňajú aj tzv. subjektívne informácie – názory alebo hodnotenia.

Pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov musí vždy zamestnávateľ posúdiť, či je nevyhnutné spracúvať tie ktoré konkrétne osobné údaje, za akým účelom a tiež na základe akého právneho titulu.

V prípade, že by sa zamestnanec domnieval, že zamestnávateľ od neho požaduje osobné informácie, ktoré nepotrebuje alebo by nemal vedieť, môže sa domáhať preskúmania takéhoto konania zamestnávateľa, a to priamo Úradom na ochranu osobných údajov.

Kategórie
Témy

Sociálna poisťovňa – vymáhanie pohľadávok

Sociálna poisťovňa na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorá je platná od 1.7.2017, zaviedla nový spôsob vymáhania pohľadávok. Vykonávanie vymáhania riadi a vykonáva samotná Sociálna poisťovňa namiesto výkonu od exekútorského úradu.

Sociálna poisťovňa vymáha od dlžníkov dlžné poistné, penále, pokuty a preplatky na dávkach tromi hlavnými spôsobmi: v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako im je doručené rozhodnutie o povinnosti uhradiť príslušnú pohľadávku, voči ktorému sa môžu do 15 dní odvolať. Dlžník svoje záväzky uhrádza vždy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

V prípade zaslania výzvy v mene súdneho exekútora na úhradu pohľadávky Sociálnej poisťovne by si mal človek preveriť existenciu svojho záväzku priamo v pobočke Sociálnej poisťovne a taktiež preveriť, či číslo účtu uvedené vo výzve zodpovedá účtu, ktorý má exekútor zverejnený na stránke Slovenskej komory exekútorov.

Spôsoby vymáhania pohľadávok v prípade dlhu fyzickej osoby sú:
– prikázanie pohľadávky z účtu v banke
– zrážky zo mzdy
– zrážky z dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou

Spôsoby vymáhania pohľadávok v prípade dlhu právnickej osoby sú:
– prikázanie pohľadávky z účtu v banke

V súlade s novým spôsobom vymáhania majú banky povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni čísla účtov dlžníkov – povinných osôb a taktiež aj zostatky na nich.

Dlžník sa môže obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o postupné splácanie dlhu, a to až do začatia vymáhania. Splátkový kalendár v prípade splnenia podmienok zo strany žiadateľa môže byť poskytnutý na obdobie 24 mesiacov.

Sociálna poisťovňa môže v zákonom stanovených prípadoch odložiť alebo zastaviť vymáhanie pohľadávok. Napríklad odložiť vymáhanie pohľadávok na základe žiadosti, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti ale musí účastník konania preukázať.

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo oddlženia fyzickej osoby, alebo ak je povolená reštrukturalizácia, Sociálna poisťovňa si uplatňuje pohľadávky aj v týchto konaniach. Rovnako postupuje v prípade, ak právnická osoba vstúpi do likvidácie. Po úmrtí dlžníka, fyzickej osoby, Sociálna poisťovňa prihlasuje svoje pohľadávky v dedičskom konaní.

Zdroj: www.socpoist.sk

Kategórie
Témy

Novela zákona o cestnej doprave (2019)

Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o cestnej doprave. Táto má upraviť podmienky pri podnikaní v taxislužbe. Novela nadobúda účinnosť od 1. apríla 2019.

Novela má vytvoriť vhodnejšie podmienky pre podnikanie v oblasti taxislužieb, taktiež sa ňou má predchádzať nelegálnemu spôsobu podnikania v taxislužbách a v neposlednom rade sa ňou má zabezpečiť účinnejšia kontrola v tejto oblasti.

Cieľom návrhu zákona je revidovať a zjednodušiť podmienky v taxislužbe na základe aplikačnej praxe. Zákon zároveň reaguje na nové trendy v tejto oblasti ekonomiky, teda spoločného využívania digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb.

Pôvodne museli taxikári preukázať odbornú spôsobilosť, poistku, taxameter, finančnú spoľahlivosť a podobne. V súčasnosti väčšina z tohto už neplatí a stačí mať vodičský preukaz, auto a povolenie na jeho použivanie a taktiež koncesiu na prevádzkovanie taxislužby a byť bezúhonní. Auto bude musieť byť označené ako taxislužba.

Taktiež sa sprísňujú kontroly. Po novom bude okrem samospráv vykonávať kontroly aj mestská alebo štátna polícia, ktorá môže auto zastaviť a skontrolovať ho. Okrem nich budú kontrolným orgánom taktiež Slovenská obchodná inšpekcia či inšpektorát práce.