Kategórie
Vzory

VZOR: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

———————VZOR———————

Okresné riaditeľstvo PZ ….

adresa

(podľa sídla zamestnávateľa)

 

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

Oznamovateľ:

Meno a priezvisko zamestnanca

dátum narodenia

adresa

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov podávam trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre okolnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa ………………………… uzavretej medzi mnou ako zamestnancom a spoločnosťou ……. (názov, sídlo, IČO) ……. / podnikateľom ……. (meno, priezvisko resp. obchodný názov, miesto podnikania, IČO) ……. ako zamestnávateľom vykonávam prácu ……………………………… . Výplatný termín / splatnosť mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutý / -tá ………………………………………………….. . Keďže mi v stanovenej lehote nebola vyplatená mzda za mesiac / mesiace …………………… , obrátil som sa na zamestnávateľa dňa ………………………….. s výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy. Do dňa podania tohto trestného oznámenia mi zamestnávateľ dlhovanú mzdu neuhradil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že týmto konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Preto Vás žiadam o preverenie tohto trestného oznámenia.

 

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

Prílohy:

  • Pracovná zmluva zo dňa …………….
  • Výzva zo dňa ………… adresovaná zamestnávateľovi s podacím lístkom zo dňa ………..
  • Výpis z účtu, na ktorý je zamestnávateľ podľa pracovnej zmluvy povinný uhrádzať mzdu

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín / dohodnutý termín splatnosti mzdy ………………………….. .

Vzhľadom na to, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ……………………. €, žiadam Vás o vyplatenie mzdy do …………………….. , a to na číslo účtu: ………………………………………………………. , alebo na adresu: ………………………………………………………. .

Zároveň Vás upozorňujem, že v prípade neplnenia svojej povinnosti a neuhradenia dlžnej mzdy budem konať nasledovne:

  • dlžnú mzdu si budem uplatňovať súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu,
  • podám trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy,
  • podám podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových predpisov.

Verím, že tomuto postupu predídete a svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

 

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

 

VEC: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín ………………………………… .

Vzhľadom k tomu, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ………………… €, žiadam Vás o splnenie tohto záväzku do 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy, a to na číslo účtu: …………………………………………… , alebo na adresu: ……………………………………………….. .

Verím, že svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S úctou

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Kategórie
Témy

Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom

V zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Ak nastane prípad, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, zamestnanec by mal postupovať nasledovne:

1) Zamestnanec doporučeným listom vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy v určenej lehote.

2) Ak zamestnávateľ na prvú výzvu nereaguje, zamestnanec ho vyzve doporučeným listom formou predžalobnej výzvy na vyplatenie mzdy v určenej lehote a taktiež ho upozorní na následky, ak tak neučiní, t. j. podanie trestného oznámenia, platobného rozkazu na súdne vymáhanie dlžnej sumy a taktiež na podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

3) Ak napriek vyššie uvedenému a vykonanému zamestnávateľ si nesplní svoje povinnosti, zamestnanec podáva trestné oznámenie na zamestnávateľa zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného.

4) Ďalej zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

5) Zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Ten však ale nemá právomoc vymáhať dlžnú sumu, môže len pokutovať zamestnávateľa za nevyplatenie mzdy.

V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec pracovný pomer okamžite skončiť v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Zdroj: www.ip.gov.sk

Kategórie
Témy

Koronavírus a pracovné právo

BEZPEČNOSŤ NA PRACOVISKU

Pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, platí povinne 14-dňová karanténa. V zmysle § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K všeobecným zásadám prevencie patrí aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, ako aj posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť. Zamestnávateľ je teda povinný posudzovať riziko na pracovisku a v prípade potreby je oprávnený prijať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov.

INFORMOVANIE ZAMESTNÁVATEĽA

V prípade, ak sa zamestnanec vracia z oblasti, kde je hlásený výskyt ochorenia COVID-19, prípadne bol v kontakte s osobami, u ktorých je riziko nákazy, mal by o tom informovať svojho zamestnávateľa. V zmysle § 81 písm. e) Zákonníka práce totiž zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Toto sa teda týka aj situácie, kedy by mohol zamestnanec ohroziť svojim zdravotným stavom aj ostatných zamestnancov vo firme. Zamestnávateľ v zmysle vyššie uvedeného a v záujme ochrany zdravia môže nariadiť povinnosť pre zamestnancov, aby nahlasovali svoj pobyt v rizikovej oblasti alebo iné skutočnosti významné pre ochranu zdravia.

Z vyššie uvedených dôvodov je možné uplatňovanie preventívnych opatrení:

  1. ospravedlnená neprítomnosť v práci – § 141 ods. 1 Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. V tomto prípade zamestnávateľ ospravedlňuje neprítomnosť zamestnanca v práci z konkrétnych dôvodov, a to za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy. Zamestnancovi sa za tento čas neplatí náhrada mzdy.
  2. práca z domu – zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na dočasne z domu vykonávanej práci. Takýto výkon práce, pokiaľ to jej charakter umožňuje, je nutný dojednať priamo v pracovnej zmluve. V prípade, že pracovná zmluva takéto niečo neumožňuje, je nutné to dojednať dodatkom k pracovnej zmluve. Práca z domu nemusí byť vykonávaná len v prípade potencionálneho rizika, že je osoba nakazená, ale aj v prípade prevencie, aby sa znížil počet zamestnancov vo firme najmä v prípade, ak vykonávajú prácu napríklad v skupine, cestujú do práce hromadnými dopravnými prostriedkami a podobne.
  3. čerpanie dovolenky – v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce je pri určovaní dovolenky potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť skrátené len výnimočne a so súhlasom zamestnanca. Šírenie nákazy koronavírusu takouto výnimočnou situáciou rozhodne je.
  4. čerpanie náhradného voľna – § 121 a § 122 Zákonníka práce, a to v prípade, ak má zamestnanec nevyčerpané náhradné voľno. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok.
  5. zmena rozvrhu pracovných zmien – v zmysle § 90 ods. 9 Zákonníka práce je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
  6. ďalšie prekážky v práci na strane zamestnanca – v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr.
  7. nepridelenie práce zamestnancovi – § 142 ods. 3 Zákonníka práce – prekážka v práci na strane zamestnávateľa – s cieľom prevencie nemusí zamestnávateľ zamestnancovi prideliť prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije.

V súvislosti s rizikom šírenia nákazy koronavírusom má taktiež osoba nárok na ošetrovné v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo školy, a to v súvislosti s koronavírusom. Taktiež v prípade uznania za dočasne PN má osoba možnosť uplatniť si nárok na nemocenské. Kontaktovať za týmto účelom Sociálnu poisťovňu je vhodné len emailom alebo telefonicky, nie osobne.

OŠETROVNÉ

Jedná sa o nemocenskú dávku, ktorá sa poskytuje poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje choré dieťa alebo dieťa do 10 rokov veku, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie, prípadne bolo nariadená karanténa v zariadení, kde sa poskytuje dieťaťu staroslivosť. Takýto nárok vznikne len osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

NEMOCENSKÉ

Nárok na nemocenské vzniká osobe, ktorá je nemocensky poistená alebo jej plynie ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia.

 

V praxi sa množia prípady, keď zamestnávateľ núti zamestnanca zobrať si neplatené voľno, prípadne na „vypísanie sa na PN“, a to aj napriek tomu, že nie sú na to žiadne dôvody zo strany zamestnanca. Treba upozorniť, že takéto konanie zamestnávateľa je protiprávne a zamestnanec v prípade núteného voľna má nárok na preplatenie 100% svojho priemerného mesačného zárobku.

Zdroj: www.employment.gov.sk

Kategórie
Témy

Postup pre založenie s. r. o.

Podnikanie prostredníctvom s. r. o. je dlhodobo populárne. Je tomu tak z viacerým dôvodov, medzi ktoré patrí rýchle založenie s. r. o., nízke náklady na založenie a obmedzené ručenie za záväzky spoločnosti.

Postup založenia s. r. o. je založený na nasledujúcich krokoch:

  • určenie si skutočností ako kto bude konateľom spoločnosti, kto bude spoločníkom, aké bude obchodné meno, kde bude sídlo spoločnosti, aké bude základné imanie, predmet podnikania,
  • spísanie dokumentov na založenie spoločnosti,
  • ohlásenie živnosti na živnostenskom úrade a registrácia na daňovom úrade,
  • podanie návrhu na zápis do Obchodného registra,
  • zriadenie elektronickej schránky.

Na účely založenia s. r. o. sú potrebné nasledovné dokumenty:

Ak má spoločnosť jedného zakladateľa, spisuje sa zakladateľská listina. Ak má spoločnosť dvoch a viacerých zakladateľov, je potrebné spísať spoločenskú zmluvu. Rozdiel je len v názve, obe listiny majú rovnaké obsahové náležitosti. Podpisy na nich musia byť úradne overené.

Minimálne základné imanie pri s. r. o. je 5000 EUR. Kým v minulosti bolo potrebné túto sumu aj reálne vložiť do banky a potvrdenie o vložení tejto sumy z banky predložiť Obchodnému registru, dnes postačí túto sumu vložiť do pokladnice a takýto úkon sa preukazuje písomným vyhlásením správcu o splatení vkladu, ktorým môže byť rovnaká osoba ako tá, ktorá vklad vložila, čím sa proces založenia s. r. o. zjednodušuje.

Spoločnosť potrebuje mať evidované sídlo. Na tento účel je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo nájomná zmluva, ktorá je jednoduchším riešením. Niektoré súdy potrebujú aj list vlastníctva, stačí však kópia z www.katasterportal.sk.

Ďalej je potrebný podpisový vzor konateľa. Tento musí byť úradne overený.

Ak s. r. o. zakladá iba jedna osoba, je potrebné jej vyhlásenie, že nie je jediným zakladateľom alebo spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach. To isté platí pre právnické osoby.

Plnomocenstvo je potrebné pre prípad, ak má celý proces alebo aspoň jeho časť uskutočniť nejaká tretia osoba. Musí však byť na ňom overený podpis.

Ohlásenie založenia s. r. o. je potrebné urobiť na príslušnom okresnom úrade, živnostenskom odbore, a to podľa miesta sídla spoločnosti.

Súhlas správcu dane o nedoplatkoch už nie je potrebný.

Návrh na zápis s. r. o. je potrebné podať na príslušný registrový súd. Návrh je potrebné podať na formulári, ktorý je na to určený a priložiť všetky potrebné dokumenty – spoločenská zmluvu/zakladateľská listina, vyhlásenie správcu vkladu, súhlas vlastníka nehnuteľnosti, podpisový vzor konateľa, vyhlásenie jediného spoločníka, osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Ak podáva návrh do Obchodného registra niekto iný, je potrebné preložiť aj plnomocenstvo.

V prípade osobného podania sa platí správny poplatok vo výške 300 EUR a v prípade elektronického podania so zaručeným elektronickým podpisom 150 EUR. V prípade, ak sú údaje v návrhu na zápis správne, súd do dvoch pracovných dní zapíše s. r. o. do Obchodného registra a osobe zašle potvrdenie o zápise a aj výpis z Obchodného registra.

Elektronická schránka sa aktivuje automaticky po 10 dňoch od zápisu do Obchodného registra. Manuálne je možné ju aktivovať aj skôr.

Pre elektronickú schránku platí fikcia doručenia 15 dní. Teda ak do nej bolo niečo doručené a napriek tomu, že adresát túto správu nevidel, je považovaná za doručenú a na základe toho plynú ďalšie lehoty.

Kategórie
Témy

Postup pre založenie živnosti

Živnostenským podnikaním sa zaoberá zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Živnosťou je v zmysle tohto zákona sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

V Slovenskej republike je možné prevádzkovať jednu z troch druhov živností:

  • voľná
  • remeselná
  • viazaná.

Na prevádzkovanie voľnej živnosti nie je potrebné spĺňať žiadne požiadavky okrem tých všeobecných ako je vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Na prevádzkovanie remeselnej a viazanej živnosti je potrebné spĺňať aj osobitné podmienky.

Založenie živnosti zahŕňa vykonanie nasledujúcich činností:

1. Určenie predmetu podnikania / činnosti živnostníka

Najprv si musí osoba ujasniť, v čom chce podnikať a na základe toho zistiť podmienky potrebné pre získanie živnosti na konkrétny druh činnosti.

2. Určenie miesta podnikania a prevádzky

Táto adresa sa zapíše do živnostenského registra, zväčša to býva pri fyzických osobách adresa trvalého pobytu.

Miestom prevádzky je miesto, kde sa podnikateľská činnosť vykonáva. Spravidla je miesto prevádzky potrebné pri činnostiach, ktoré sa nedajú vykonávať z domu.

3. Určenie obchodného mena / názvu živnosti

Ide o názov, pod ktorým živnostník vystupuje navonok a ktorým sa prezentuje resp. pod ktorým vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.

Obchodné meno nesmie byť rovnaké ako u inej osoby, ktorá už podnikateľskú činnosť vykonáva. Taktiež nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o podnikateľovi, prípadne o jeho podnikateľskej činnosti.

Obchodným menom býva spravidla meno a priezvisko živnostníka prípadne s dodatkom, ktorý ho bližšie špecifikuje.

4. Ohlásenie živnosti – osobne / elektronicky

Ďalším potrebným krokom pre začatie podnikania je získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Ohlásiť je potrebné živnostenskému úradu a to buď osobne alebo elektronicky. V prípade osobného ohlásenia je potrebné navštíviť živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Na ohlásenie živnosti je možné splnomocniť aj inú osobu – splnomocnenca na základe splnomocnenia.

Pri osobnom ohlásení je potrebné vyplniť formulár na ohlásenie živnosti. Okrem formuláru je potrebné je na ohlásenie potrebné vyplniť aj prihlášku na verejné zdravotné poistenie a prihlášku k registrácii daňovníka k dani z príjmu fyzickej osoby. Sociálnu poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a daňový úrad teda nebude treba osobitne kontaktovať.

Pre remeselnú a viazanú živnosť je taktiež potrebné preukázať odbornú spôsobilosť.

Následne je potrebné zaplatiť správny poplatok vo výške 5 EUR pri voľnej alebo 15 EUR pri remeselnej alebo viazanej živnosti, a to za každú jednu. Narozdiel od toho, elektronické ohlásenie je zadarmo.

Na základe vyššie uvedeného živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení s prideleným IČO do troch pracovných dní, ktoré zašle buď poštou alebo je možné si ho vyzdvihnúť osobne. Ak by chýbali nejaké náležitosti, úrad vyzve na ich odstránenie do 15 dní.

Modernejším spôsobom je elektronické ohlásenie živnosti, a to na portáli verejne správy www.slovensko.sk. Na elektronické ohlásenie bude potrebné:

  • občiansky preukaz z elektronickým čipom aktivovaným na elektronické podpisovanie,
  • čítačka čipových kariet,
  • aplikácia na prihlasovanie, ktorú je možné stiahnuť na vyššie uvedenej webovej adrese.

Najprv je potrebné sa na portáli www.slovensko.sk prihlásiť, následne v sekcii Podnikateľ a časti Začatie podnikania pod záložkou Registrácia živnosti nájsť elektronickú službu Služby živnostenského registra – jednotné kontaktné miesto. Tu si treba zvoliť príslušný okresný úrad podľa bydliska alebo sídla a následne si vybrať online formulár a vyplniť ho. Prípadné prílohy sa tiež musia priložiť v elektronickej podobe. Ďalej je potrebné si zvoliť spôsob doručenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Na záver treba už len odoslať formulár podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Výška poplatku za elektronické ohlásenie je 0 EUR pri voľnej živnosti a 7,5 EUR pri remeselnej alebo viazanej.

5. Začiatok podnikania / prevádzkovania živnosti

Oprávnenie podnikania / prevádzkovania živnosti vzniká už dňom ohlásenia živnosti, prípadne neskorším dňom, ak je taký uvedený v ohlásení.

6. Založenie bankového účtu na podnikateľskú činnosť

Toto nie je zákonnou povinnosťou, príjem je možné si nechať zasielať aj na svoj osobný účet. Je však vhodnejšie tieto účty oddeľovať.

7. Ďalšie úkony po založení živnosti

Tu je možné zaradiť veci ako označenie miesta podnikania, výroba pečiatky, zaobstaranie fakturačného programu a zabezpečenie spracovania účtovníctva.

Kategórie
Témy

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnávateľ môže svojmu zamestnancovi poskytnúť od roku 2020 príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Tento príspevok je ale úplne dobrovoľný a preto je úplne na zamestnávateľovi, či ho poskytne svojmu zamestnancovi ako benefit. Tento príspevok je oslobodený od dane z príjmu.

Príspevok môže byť poskytnutý zamestnancovi za podmienky, že pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok. O poskytnutie tohto príspevku musí zamestnanec požiadať, a to len u jedného zamestnávateľa.

Príspevok sa poskytuje v maximálnej výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok a to za všetky deti zamestnanca v úhrne. Výška príspevku sa odvíja od výšky oprávnených výdavkov.

V prípade, ak má zamestnanec kratší pracovný pomer, výška príspevku sa zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Oprávnené výdavky musia spĺňať nasledujúce podmienky:

  • musí ísť o preukázateľné výdavky,
  • výdavky musia byť u oprávnenej osoby, ktorou je športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe,
  • výdavky sú najviac za obdobie jedného kalendárneho roka.

Doklad od športovej organizácie musí zamestnanec preukázať zamestnávateľovi do 30 dní od jeho vydania a musí obsahovať meno a priezvisko dieťaťa.

Príspevok sa týka aj detí zverených do náhradnej starostlivosti zamestnancovi alebo iných detí žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti a ktoré nedovŕšili 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Príslušnosť dieťaťa k športovej organizácii musí trvať najmenej počas šiestich mesiacov. Ak bude takýto príspevok uznaný, bude poskytnutý v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak.

Príspevok bude v plnej výške daňovým nákladom zamestnávateľa a ten si ho môže zahrnúť do daňových výdavkov.

Príspevok si môže uplatniť v daňových výdavkoch aj SZČO, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Poskytovanie príspevku bolo taktiež rozšírené na športovú činnosť detí pre osoby v štátnej službe a príslušníkov finančnej správy.

Kategórie
Vzory

VZOR: Zmluva o budúcej kúpnej zmluve (nehnuteľnosť)

Zmluva o budúcej kúpnej zmluve je zmluvou, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodnú, že v určitej stanovenej lehote uzavrú kúpnu zmluvu. Tento typ zmluvy je veľmi často uzatváraný v prípade predaja nehnuteľností, keď je alternatívou takzvanej rezervačnej zmluvy.

V zmysle Občianskeho zákonníka je povinná písomná forma, inak je takáto zmluva neplatná. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve musí obsahovať rovnaké náležitosti ako samotná kúpna zmluva, no najlepšie je, ak je kúpna zmluva prílohou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale až samotnou kúpnou zmluvou.

V prípade, ak sa niektorá zmluvná strana nebude držať ustanovení tejto zmluvy, má druha stana právo sa súdne domáhať plnenia podľa tejto zmluvy do jedného roka odo dňa jej podpísania. V takomto prípade súd nahradí právny úkon vyplývajúci z tejto zmluvy za zmluvnú stranu.

———————VZOR———————

Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy

meno, priezvisko, rodné priezvisko/obchodné meno:
trvale bytom/sídlo:
rodné číslo/IČO:
narodený/-:
štátne občianstvo/registrovaná:
bankové spojenie:
ako budúci kupujúci na strane jednej (ďalej len „Budúci kupujúci”)

a

meno, priezvisko, rodné priezvisko/obchodné meno:
trvale bytom/sídlo:
rodné číslo/IČO:
narodený/-:
štátne občianstvo/registrovaná:
bankové spojenie:
ako budúci predávajúci na strane druhej (ďalej len „Budúci predávajúci“ a spolu s Budúcim kupujúcim ďalej len „Zmluvné strany“)

uzatvárajú podľa ust. § 50a Občianskeho zákon­níka túto
zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva“):

Článok I.
Úvodné ustanovenia

1. Budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu ………………….., na liste vlastníctva č. ………….., okres: ……………….., obec: ..-……………, katastrálne územie: …………, a to:
• ………………………………….;
• ………………………………….;
• stavby – …………, súp. č. …………, postavenej na pozemku registra „…“ parcelné číslo ………., pozemku registra „….“ parcelné číslo ………. – zastavané plochy a nádvoria o výmere …………. m² v spoluvlastníckom podiele 1/1.
(ďalej len „Nehnuteľnosti“)

Článok II.
Predmet Zmluvy
Uzavretie budúcej kúpnej zmluvy

1. Zmluvné strany sa zaväzujú, že v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy Budúceho predávajúceho podľa bodu 2. tohto článku adresovanej Budúcemu kupujúcemu uzavrú kúpnu zmluvu na Nehnuteľnosti s dohodnutým obsahom podľa prílohy č. 1 Zmluvy (ďalej len „Budúca kúpna zmluva“), predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam.
2. Zmluvné strany sú povinné uzavrieť Budúcu kúpnu zmluvu, potom ako na jej uzavretie vy­zve Budúci predávajúci Budúceho kupujúceho, pričom Budúci predávajúci zašle výzvu podľa ods. 1 tohto článku Zmluvy Budúcemu kupujúcemu najneskôr v lehote do …………………
3. Výzva na uzavretie Budúcej kúpnej zmluvy, ak sa Zmluvné strany nedohodnú inak, musí byť urobená v:
a) písomnej forme, listom adresovaným doporučene s doručenkou na adresu Budúceho kupujúceho,
b) písomnej forme, osobne doručeným listom Budúcemu kupujúcemu,
c) v elektronickej písomnej podobe, zaslaním obsahu výzvy e-mailom Budúcemu kupujúcemu, pričom výzva sa považuje za doručenú, ak jej obsah bol oznámený ktoroukoľvek formou, uvedenou vyššie a považuje sa za doručenú v deň, v ktorom došlo k prvému úspešnému oznámeniu jej obsahu z niektorých vyššie uvedených štyroch foriem jej oznámenia Budúcemu kupujúcemu. Výzva sa považuje za riadne doručenú i v prípade, ak Budúci kupujúci odmietne prevziať zásielku pri doručovaní alebo v prípade, že sa zásielka vráti ako nedoručená z adresy Budúceho kupujúceho.

Článok III.
Obsah Budúcej kúpnej zmluvy

1. Zmluvné strany sa dohodli, že uzatvoria Budúcu kúpnu zmluvu v znení, ktoré je prílohou č. 1 Zmluvy. Nevyplnené ustanovenia Budúcej kúpnej zmluvy budú Zmluvnými stranami doplnené podľa skutočného stavu v čase podpisu Budúcej kúpnej zmluvy.

Článok IV.
Kúpna cena

1. Dohodnutá kúpna cena za predaj Nehnuteľností predstavuje sumu vo výške …………..,- EUR (slovom ……………. EUR) [ďalej len „Kúpna cena“], ktorá bude zaplatená Budúcemu predávajúcemu bezhotovostným prevodom na jeho účet uvedený v záhlaví Zmluvy, a to v troch splátkach nasledovným spôsobom:
• prvú splátku vo výške …………, (… % z Kúpnej ceny) pri podpise Zmluvy,
• druhú splátku vo výške …………, (… % z Kúpnej ceny) …………………….
2. Zmluvné strany potvrdzujú, že Kúpnu cenu uvedenú v bode 1 dohodli v súlade s ust. § 589 Občianskeho zákonníka.

Článok V.
Ďalšie práva a povinnosti Budúcich zmluvných strán

1. Budúci predávajúci sa zaväzuje, že neuzavrie žiadnu takú zmluvu,
a) ktorou by sa zaviazal previesť Nehnuteľnosti na inú osobu ako Budúceho kupujúceho (ďalej len „Tretia osoba“),
b) ktorou by sa zaviazal uzavrieť zmluvu o uzavretí takej budúcej zmluvy s Treťou osobou, ktorá je uvedená v pís­mene a) tohto bodu.
2. Budúci predávajúci sa zaväzuje, že Nehnuteľnosti nezaloží, ani inak nezaťaží v prospech Tretej osoby.
3. Ak zanikne (umrie) ktorákoľvek zo Zmluvných strán, práva a povinnosti zo Zmluvy prechádzajú na jeho právneho nástupcu (dedičov).

Článok VI.
Spoločné a záverečné ustanovenia

1. Zmena Zmluvy je možná len písomnou dohodou Zmluvných strán.
2. Vo veciach neupravených Zmluvou sa zmluvný vzťah medzi Zmluvnými stranami riadi príslušnými ustanoveniami právnych predpisov najmä Občianskeho zákonníka.
3. Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, po jednom pre Budúceho predávajúceho a Budúceho kupujúceho.
4. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania Zmluvnými stranami.
5. Zmluvné strany vyhlasujú, že si Zmluvu riadne prečítali a potvrdzujú, že je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.

 

V …………………………., dňa …………………….

 

Budúci predávajúci:                                  Budúci kupujúci:

 

Prílohy:
1. Kúpna zmluva

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Žiadosť o vrátenie správneho poplatku – kataster

Katastrálny úrad má povinnosť rozhodnúť o návrhu ma vklad v zákonnej lehote 30 dní a pri zrýchlenom konaní do 15 dní. V prípade, ak kataster nestihne takto rozhodnúť, má osoba – navrhovateľ nárok na vrátenie správneho poplatku v podobne kolku v plnej výške, teda 100 EUR (50 EUR v prípade elektronicky podaného návrhu na vklad) a pri zrýchlenom konaní 300 EUR (150 EUR v prípade elektronicky podaného návrhu na vklad).

Na tento účel musí osoba – navrhovateľ podať na katastrálny úrad žiadosť o vrátenie správneho poplatku.

———————VZOR———————

Okresný úrad Žilina

Vysokoškolákov 8556/33B

010 08 Žilina

 

VEC: Žiadosť o vrátenie správneho poplatku

Dňa 13.02.2025 bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, týkajúci sa nehnuteľnosti – rozostavaný rodinný dom, v k. ú. Žilina, obec: Žilina, okres: Žilina, zapísanej na LV č. 4567 (vaše konanie č. V-1010/2019). Spolu s návrhom na vklad bol zaplatený aj správny poplatok vo výške 100,- EUR.

Dňa 08.05.2025 som sa telefonicky informoval, či už okresný úrad rozhodol o návrhu na vklad na základe uvedenej zmluvy. Poverená pracovníčka katastrálneho odboru mi oznámila, že rozhodnutie o povolení vkladu vydané ešte nie je.

Dňa 09.05.2025 som nahliadol na katastrálny portál – www.katasterportal.sk, kde bola na výpise z listu vlastníctva stále vyznačená iba plomba na základe V – 1010/2019 (údaj platný k 09.05.2025 k 18:00 hod.).

Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad nerozhodol o návrhu na vklad v zákonnej lehote 30 dní v zmysle § 32 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a je povinný vrátiť mi správny poplatok v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedeného Vás žiadam o vrátenie správneho poplatku na bankový účet č.: ……………………. , ktorý je vedený v peňažnom ústave: …………………….. banka, a. s.

 

S pozdravom

Norbert Kaliniak

———————VZOR———————