Autor admin

Kategórie
Témy

Ako získať lacno nehnuteľnosť cez dobrovoľnú dražbu

Dražba nehnuteľností v praxi prebieha hlavne podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ide o verejné konanie, ktorého sa môže zúčastniť ktokoľvek. Takúto dražbu nehnuteľnosti iniciuje navrhovateľ a jej cieľom je prechod vlastníckeho práva z jednej osoby na inú. Na dražbe nehnuteľnosti je ustanovený licitátor, ktorý vyzýva osoby na podávanie ponúk. Príklepom licitátora nehnuteľnosť získa osoba, ktorá urobila najvyššiu cenovú ponuku, teda ide o vydražiteľa nehnuteľnosti.

Ešte pred samotným konaním dražby je potrebné zložiť dražobnú zábezpeku, teda sumu, ktorá oprávňuje sa samotnej dražby zúčastniť. Je to takpovediac ubezpečenie, že účastník dražby disponuje finančnými prostriedkami, resp. to myslí so zúčastnením sa dražby naozaj vážne. Výška dražobnej zábezpeky záleží od hodnoty nehnuteľnosti, v priemere pri napríklad bytoch ide o sumy od 5.000,- až 15.000,- EUR. Dražobná zábezpeka môže byť maximálne do výšky 30 % z ceny nehnuteľnosti. Následne po dražbe má vydražiteľ 15 dní na doplatenie rozdielu do celkovej ceny. Ak by tak neučinil, táto zábezpeka mu prepadne a bude následne použitá na náklady spojené s dražbou ako aj na tie, ktoré budú súvisieť s opakovanou dražbou. Inak sa dražobná zábezpeka vracia osobám zúčastneným na dražbe, ktorí boli vo veci vydraženia nehnuteľnosti neúspešní.

Navrhovateľom dražby je vlastník nehnuteľnosti, osoba vykonávajúca záložné právo (napr. bytové družstvá, banky), alebo iné osoby, ktoré sú oprávnené podľa osobitného zákona.

Ako sa môže osoba dozvedieť o konaní dobrovoľnej dražby? V úvode je potrebné osloviť dražobníka predmetnej nehnuteľnosti. Zoznamy dražobníkov ako aj všetkých dražieb je možné nájsť v notárskom centrálnom registri na stránke notar.sk a v obchodnom vestníku, prípadne na úradnej tabuli obce, kde sa nachádza predmet dražby. Oznámenie o konaní dražby musí dražobník zverejniť v registri dražieb minimálne 15 dní pred konaním dražby. V prípade, že je predmetom dražby byt, dom, alebo iná nehnuteľnosť, podnik, alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne výšku sumy 16.550,- EUR, dražobník je povinný oznámenie dražby uverejniť po dobu najmenej 30 dní pred začiatkom konania dražby.

Zúčastniť sa dobrovoľnej dražby môže len osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimkou sú maloletí alebo osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú a zároveň musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Oprávnený dražiť je každý účastník dražby, ktorý nie je vylúčený podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a splnil si povinnosť zložiť dražobnú zábezpeku. Účastníkom dražby môže byť taktiež aj štát.

Priestory určené pre konanie dražby sa musia sprístupniť účastníkom dražby najmenej 30 minút a pre verejnosť najmenej 10 minút pred konaním dražby. Treba si dať pozor na dochvíľnosť, nakoľko dražobník je nekompromisný. Následne dochádza k otvoreniu dražby, ktorá sa otvára tzv. vyvolaním. Vyvolanie dražby predstavuje oboznámenie s predmetom dražby, právami a záväzkami viaznucimi na predmete dražby, s cenou, ako aj s výškou najnižšieho podania a najnižšieho prihodenia.

Dražba prebieha až dovtedy, pokiaľ účastníci dražby robia vyššie podania. Ak po poslednom najvyššom podaní nenasleduje žiadne ďalšie podanie, licitátor vyzve na dvakrát na ďalšie podanie. Ak napriek tomu nenastane žiadne nové podanie zo strany účastníkov dražby, licitátor ešte raz oznámi posledné podanie a po tretej výzve vykoná tzv. príklep licitátora. Udelením príklepu sa účastník dražby, ktorý urobil posledné, a teda najvyššie platné podanie, stáva majiteľom nehnuteľnosti. Podanie je pre účastníka dražby záväzné a udelením príklepu licitátora dražba končí. Vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo príklepom licitátora len za predpokladu, ak v určenej lehote zaplatil cenu dosiahnutú vydražením.

V prípade neúspešnej dražby, ku ktorej dochádza vtedy, ak sa nepodarilo urobiť ani najnižšie podanie, sa pristupuje k opakovanej dražbe.

Taktiež môže dôjsť k zmareniu dražby. O zmarení dražby sa hovorí vtedy, ak vydražiteľ v lehote nezaplatil cenu za vydražený predmet dražby. Neplatná je dražba zas vtedy, ak nebol dodržaný zákonný postup dražby. V týchto prípadoch je možné opakovať vykonanie dražby.

Na čo si dať pozor pri dobrovoľnej dražbe? Jednoznačne na krátku lehotu určenú na doplatenie celkovej kúpnej ceny za vydražený predmet dražby. Môže byť totiž obtiažne vybaviť si hypotéku počas tak krátkej doby a preto je potrebné mať voľné finančné prostriedky. Ďalším problémom môže byť aj neochota predchádzajúcich vlastníkov opustiť vydraženú nehnuteľnosť, čo sa následne musí riešiť podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd. Pravdepodobne najväčšie riziko pre vydražiteľa nehnuteľnosti predstavuje 3-mesačná lehota odo dňa konania dražby, kedy môže pôvodný vlastník, rovnako aj účastník dražby napadnúť dražbu na súde.

Kategórie
Témy

Ako neplatiť daň z predaja nehnuteľnosti

Niekedy pri predaji nehnuteľnosti môže byť rozhodujúci aj jeden deň, ktorý rozhodne o tom, či je osoba povinná platiť daň z nehnuteľnosti. Podmienky pre oslobodenie od dane z predaja nehnuteľnosti upravuje Zákon o dani z príjmov. Konkrétne ide o tieto prípady:

– Pri predaji nehnuteľnosti po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia (platí len pri nehnuteľnostiach, ktoré nie sú zaradené v obchodnom majetku firmy)

– Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia (platí len pri nehnuteľnostiach, ktoré nie sú zaradené v obchodnom majetku firmy)

– Pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej najneskôr do 21.12.2010 a ak predajca v nej mal trvalý pobyt minimálne 2 roky pred jej predajom (platí len pri byte alebo obytnom dome s najviac dvoma bytmi a vrátane pozemkov)

– Pri predaji nehnuteľnosti vydanej podľa osobitných predpisov (tieto predpisy sa vzťahujú na proces vydania v rámci reštitúcie)

– Pri predaji nehnuteľnosti po uplynutí 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku (platí pre nehnuteľnosti ktoré boli zaradené do obchodného majetku firmy)

Nadobudnutie nehnuteľnosti

Pre nadobudnutie je rozhodujúci moment nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva.

Teda napríklad:

  • ak sa nehnuteľnosť získala kúpou, výmenou alebo darovaním nadobudnutie vzniká vkladom do katastra nehnuteľnosti,
  • ak sa nehnuteľnosť získala dedením nadobudnutie vzniká smrťou poručiteľa,
  • ak sa nehnuteľnosť získala reštitúciou alebo iným rozhodnutím štátneho orgánu nadobudnutie vzniká dňom rozhodnutia, resp. dňom právoplatnosti rozhodnutia ak dátum nebol určený samotným rozhodnutím.

Daň z predaja nehnuteľnosti

Základným spôsobom ako sa vyhnúť plateniu dani z predaja nehnuteľnosti, je počkať 5 rokov, teda počas tejto doby nehnuteľnosť držať a nescudzovať. Ak to nie je možné, vyhnúť sa plateniu dani alebo ju aspoň znížiť je možné využitím nasledujúcich možností:

  • Výdavkom pri predaji kúpenej nehnuteľnosti je zaplatená kúpna cena
  • Výdavkom pri predaji zdedenej nehnuteľnosti je cena zistená v čase jej nadobudnutia
  • Pri predaji darovanej nehnuteľnosti sa prihliada na skutočnosť, či by bol alebo nebol príjem z predaja v čase darovania oslobodený od dane z príjmu:
  1. Ak áno, tak je výdavkom cena zistená v čase darovania (znalecký posudok)
  2. Ak nie, tak je výdavkom obstarávacia cena, za ktorú darca túto nehnuteľnosť nadobudol
  • Pri predaji nehnuteľnosti možno uplatniť preukázateľné výdavky na technické zhodnotenie alebo údržbu nehnuteľnosti
  • Pri predaji nehnuteľnosti možno uplatniť výdavky súvisiace s jej predajom (právne služby, poradenstvo)
  • Pri predaji nehnuteľnosti možno uplatniť náklady na jej obstaranie alebo výrobu (stavba domu vo vlastnej réžii)

Ak je nehnuteľnosť kúpená na hypotéku, pri predaji je možné uplatniť výdavky z úrokov na úver od banky, resp. sporiteľne a taktiež je možné zahrnúť aj iné výdavky spojené s ukončením úverovej zmluvy, vedením účtu a pod.

V prípade, ak je nehnuteľnosť vlastnená manželmi:

  • Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá nie je zahrnutá v obchodnom majetku a ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa zahŕňa do základu dane u oboch manželov v rovnakom pomere. Existuje však aj možnosť dohody v inom pomere. V rovnakom pomere sa potom zahŕňajú aj výdavky.
  • Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zhrnutá v obchodnom majetku a ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a slúži na dosiahnutie a udržanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti sa rozdelí medzi oboch manželov v pomere, v akom ju manželia na túto činnosť využívali. V rovnakom pomere sa potom zahŕňajú aj výdavky.
  • Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve sa započítava podľa jednotlivých pomerov. V rovnakom pomere sa započítavajú aj výdavky.
Kategórie
Témy

Osobný bankrot – Oddlženie

Čoraz viac ľudí využíva inštitút osobného bankrotu ako spôsobu zbavenia sa dlhov. Ľudia ho využívajú pre prílišné zadlženie a neschopnosť splácať svoje záväzky, napríklad aj v prípade výpadku príjmu.

Hlavné dôvody, pre ktoré sa človek dostane do pozície, kedy nedokáže splácať svoje záväzky, sú nasledujúce:

– príliš veľké zadlženie sa
– žiadna finančná rezerva
– dlhodobý výpadok príjmu

Osobný bankrot je určený pre fyzické osoby – nepodnikateľov aj podnikateľov, nie pre právnické. Taktiež nezáleží, či ide o jednotlivca alebo manželov.

Osobný bankrot je možné vyhlásiť len raz za 10 rokov. Podmienkou je poctivý zámer, teda nesmie ísť o špekulatívne konanie zo strany dlžníka, čo sa nesmie preukázať.

Najdôležitejšie je preukázať, že človek nie je schopný ani pri maximálnej snahe uhrádzať svoje dlhy a tie narastajú. Voči žiadateľovi o osobný bankrot musí byť taktiež vedené aspoň jedno exekučné konanie a minimálne jeden dlh musí byť po splatnosti 180 dní.

V prípade splnenia všetkých podmienok je počiatočným krokom návrh na osobný bankrot, ktorý sa podáva na okresný súd, ktorý je miestne príslušný podľa bydliska dlžníka. Dlžník musí byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určilo Centrum právnej pomoci.

Spolu s návrhom sa platia aj poplatky, konkrétne vo výške 500 €, ktoré sú určené ako preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu. Ak dlžník túto sumu nemá k dispozícii, môže požiadať o pôžičku Centrum právnej pomoci. Pôžičku musí do 3 rokov splatiť. Po prijatí návrhu súd do 15 dní vyhlási konkurz a priamo v uznesení vyhlási, že dlžníka zbavuje dlhov, pričom konkrétne dlhy menovite uvedie. Po vyhlásení konkurzu dlžník stráca právo narábať so svojím majetkom, toto právo prechádza na správcu osobného bankrotu. V prípade manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a majetok prechádza do konkurznej podstaty. Správca následne určí hodnotu majetku dlžníka, speňaží ho a čiastočne uspokojí veriteľov, ktorí sa do konkurzu prihlásili.

Osobný bankrot tvoria dva procesy – konkurz a oddlženie. Podmienkou konkurzu je dlžoba vyššia ako je celkový majetok a nezamestnanosť dlžníka. V rámci konkurzu sa majetok dlžníka predá a zo získaných financií sa uspokojí časť nárokov veriteľov. Do predaja nespadá majetok v hodnote 10 000 EUR – ide o inštitút nepostihnuteľnosti obydlia. Táto suma dlžníkovi zaručuje zabezpečenie bývania. Vypláca sa počas nasledujúcich 3 rokov v sume 250 EUR mesačne.

Ak sa dlžník rozhodne pre splátkový kalendár, je mu poskytnutá ochrana pred veriteľmi a správca vyhotoví splátkový kalendár. Uspokojenie veriteľov musí byť rovné a vyššie ako 30 % z hodnoty ich pohľadávky a zároveň musí byť o 10 % vyššie ako by získali v prípade konkurzu. Splátkový kalendár je vhodným riešením, ak je hodnota majetku dlžníka vyššia ako sú jeho dlhy, má zamestnanie a dokáže v súlade so splátkovým kalendárom splácať svoje dlhy po dobu 5 rokov.

Existujú však dlhy, ktorých sa ani po osobnom bankrote dlžník nezbaví. Sem patria:
– dlh z vyživovacej povinnosti na dieťa
– pohľadávka zabezpečená nehnuteľnosťou, napríklad hypotéka
– pohľadávka za spôsobené škody
– pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
– peňažný trest podľa Trestného konania,
– nepeňažné pohľadávky,
– pohľadávka z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.

Stále však existuje možnosť zrušenia oddlženia a to aj v prípade, že bola osoba právoplatne oddlžená – jedná sa o nepoctivý zámer dlžníka, ktorý môže namietať ktorýkoľvek veriteľ a to až do 6 rokov od osobného bankrotu. Domáhať sa možno tak na súde. Súd potom rozhodne, či sa napr. dlžník nechcel úmyselne zbaviť svojich dlhov cez bankrot zo špekulatívnych úmyslov. Príkladom nepoctivého zámeru je napríklad zatajovanie majetku alebo úmyselné navodenie stavu platobnej neschopnosti. Zároveň platí, že ak dlžník získa v danej lehote väčší finančný dar, zdedí majetok, prípadne vyhrá v lotérii, mal by veriteľom dobrovoľne poskytnúť aspoň polovičnú hodnotu z týchto zdrojov príjmu, inak sa na jeho konanie môže nazerať ako na nepoctivé.

Kategórie
Témy

Mlčanlivosť zamestnanca o mzde

Novelou Zákonníka práce sa zaviedol zákaz ukladania povinnosti zamestnancovi zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach, vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania. Tento zákaz platí pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na odvetvie, v ktorom pracujú, či už ide o súkromný alebo verejný sektor.

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné. To znamená, že ak zamestnávateľ vložil do pracovnej zmluvy klauzulu o mlčanlivosti v tejto súvislosti, zamestnanec nie je povinný ju dodržiavať a takáto dohoda nemá žiadne právne účinky.

Takisto platí, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný, diskriminovaný ani nijak postihovaný za to, že zverejňuje informácie o svojich pracovných a mzdových podmienkach. Toto opatrenie posilňuje transparentnosť a zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami, pričom im umožňuje otvorene diskutovať o svojich pracovných podmienkach bez obáv z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa.

Z tohto vyplýva, že zamestnávatelia nemajú žiadnu právnu možnosť vynucovať si od zamestnanca zachovávanie mlčanlivosti o jeho pracovných podmienkach. Akékoľvek dojednania alebo dodatky k pracovným zmluvám, ktoré hovoria o mlčanlivosti v tejto oblasti, sú neplatné a nevymožiteľné.

Ak sa zamestnávateľ napriek tomu rozhodne obmedzovať zamestnanca v jeho právach, zamestnanec môže podať oficiálnu sťažnosť. Prvým krokom je podanie sťažnosti priamo zamestnávateľovi, ktorý je povinný na ňu reagovať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu a upustiť od takého konania. Ak zamestnávateľ sťažnosť ignoruje alebo odmietne vykonať nápravu, zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný Inšpektorát práce.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že zamestnávateľ porušuje jeho práva, sa môže obrátiť na súd a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. V prípade súdneho sporu môže zamestnanec požiadať aj o odškodnenie, ak v dôsledku konania zamestnávateľa utrpel finančnú alebo inú ujmu.

Ak Inšpektorát práce počas kontroly zistí porušenie tohto zákazu, hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 100 000 EUR. Sankcie sa môžu zvyšovať v závislosti od závažnosti porušenia a opakovaného porušovania práv zamestnancov.

Pre zamestnancov je dôležité vedieť, že ich právo informovať o svojich pracovných podmienkach je plne chránené zákonom a akékoľvek obmedzenia zo strany zamestnávateľa sú nelegálne. Tento zákon je súčasťou širšieho úsilia o zvýšenie transparentnosti a férovosti na pracoviskách, čím sa posilňuje postavenie zamestnancov a podporuje rovnosť v odmeňovaní a pracovných podmienkach.

Kategórie
Témy

Zrušenie trvalého pobytu inej osobe

Ako zrušiť trvalý pobyt cudzej osobe?

Často sa stáva, že pôvodný vlastník nehnuteľnosti po jej predaji a následnom presťahovaní sa zabudne odhlásiť svoj trvalý pobyt na svojej pôvodnej adrese a novému vlastníkovi aj po dlhšom čase prichádza do poštovej schránky pošta určená pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti.

Štátne úrady neskúmajú zmenu adresy u občana, ten by si mal zmenu trvalého pobytu totiž ohlásiť sám. Ohlasovanie zmeny trvalého pobytu na všetkých miestach, kde je to potrebné, je ale relatívne časovo náročné, a preto túto svoju povinnosť veľa ľudí zanedbá.

Ako teda zrušiť trvalý pobyt napríklad pôvodnému vlastníkovi? Podľa zákona o hlásení pobytu občanov ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo.

Existujú však výnimky, kedy je nie možné zrušiť trvalý pobyt tretej osobe. Návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.

Nájomcovi budovy alebo jej časti nie je možné zrušiť trvalý pobyt v prípade, ak nájom trvá. Návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať voči manželovi a nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu pri nájme na neurčitú dobu, ktorí môžu mať trvalý pobyt v budove alebo jej časti bez súhlasu vlastníka alebo spoluvlastníkov.

Z toho teda vyplýva, že osobe, ktorá už nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti možno zrušiť trvalý pobyt.

V praxi sa často stávalo, že pracovník na úrade odmietol zrušiť trvalý pobyt predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti s tým, že si ho musí odhlásiť sám. Toto ale nie je pravda a korektný postup zo strany úradu.

V prípade, že pôvodnému vlastníkovi je takto zrušený trvalý pobyt, stáva sa z právneho hľadiska bezdomovcom, pokiaľ nemá ohlásený nový trvalý pobyt. V praxi sa teda stáva jeho novým trvalým pobytom obec, na území ktorej mu bol trvalý pobyt zrušený. Táto skutočnosť býva ohlasovňou oznámená občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu, a to po dobu 15 dní. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

Kategórie
Témy

Podpora v nezamestnanosti

V prípade, keď človek príde o prácu a príjem z nej vyplývajúci, má nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia určitých podmienok. Základnou podmienkou pre získanie podpory a teda dávky v nezamestnanosti je predchádzajúce platenie poistenia v nezamestnanosti. Na Slovensku sa na rozdiel od niektorých iných krajín neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru.

Nárok na podporu v nezamestnanosti vzniká v prípade, ak bola osoba predtým počas posledných 4 rokov poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Jedná sa o súčet kalendárnych dní, teda dokopy minimálne 730 dní a nie je dôležité, či boli odpracované u jedného zamestnávateľa a ani či osoba pracovala na hlavný pracovný pomer, skrátený úväzok alebo dohodu o vykonaní práce. Rozhodujúce je teda, či bola osoba poistená v nezamestnanosti dostatočne dlhý čas pre získanie nároku na dávku.

Postup pre získanie dávky v nezamestnanosti je zjednodušene nasledujúci:

  1. Zaregistrovanie sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
  2. Po cca pár týždňoch dostavenie sa na úrad práce v termín, ktorý pracovníčka úradu práce ešte pri prvej návšteve určila.
  3. Následne v prípade splnenia podmienok je osoba zaregistrovaná na úrade práce a má právo požiadať o podporu v nezamestnanosti – dávku v nezamestnanosti.
  4. Na úrade práce následne zaregistrovaná osoba obdrží tlačivo pre žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Vyplnenú žiadosť spolu s obdržaným potvrdením z úradu práce, že je táto osoba riadne registrovaná a vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, treba priniesť do Sociálnej poisťovne.
  5. Následne treba už len čakať na doručenia rozhodnutia o schválení žiadosti a teda priznaní dávky v nezamestnanosti.

Výška podpory v nezamestnanosti činí 50% z hrubej mzdy za posledné 2 roky.

Orientačný výpočet výšky dávky v nezamestnanosti TU.

Kategórie
Témy

Nárok zamestnanca na stravné lístky (2025)

Zamestnanec má pri vykonávaní práce pre svojho zamestnávateľa nárok na stravné lístky. Veľakrát sa však zamestnávatelia rôznymi spôsobmi snažia zbaviť tejto svojej zákonnej povinnosti a zabezpečenia stravy pre svojich zamestnancov, a to najmä v prípadoch zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu. Zamestnanec však má nárok na stravné nielen pri zamestnaní na plný úväzok.

Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanec má na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkom ku mzde. Ak už sa zamestnanec rozhodne pre ktorúkoľvek z týchto dvoch foriem, je takým rozhodnutím viazaný nasledujúcich 12 mesiacov.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí u neho pracujú viac ako 4 hodiny denne.

Zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov môže zamestnávateľ nasledujúcimi spôsobmi:

  1. vo vlastnom stravovacom zariadení,
  2. v blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
  3. prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby,
  4. formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta),
  5. prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55% a zvyšnú časť si hradí zamestnanec.

Podľa Zákonníka práce má nárok na stravné každý zamestnanec, ktorý pracuje denne viac ako 4 hodiny. Poskytovanie stravovania je možné dohodnúť aj v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí pravdepodobne stravu v nej. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Rovnako si nemôže vyberať, či sa chce stravovať vo firemnej jedálni alebo chce stravné lístky. Rozhodnutie o forme poskytovania stravovania je v rukách zamestnávateľa. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja.

Existuje však možnosť, kedy zamestnanec môže odmietnuť stravovanie vo firemnej jedálni. V prípade, že zamestnanec sa nemôže v tejto jedálni stravovať zo zdravotných dôvodov doložených od lekára, napríklad strava v nej nie je vyhovujúca pre jeho zdravotný stav, má v takomto prípade nárok na príspevok od zamestnávateľa na stravovanie.

Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok. Výška stravného v takomto prípade sa odvíja od trvania pracovnej cesty, a to nasledovne:

  • pracovná cesta v trvaní 5 až 12 hodín: 7,80 EUR,
  • pracovná cesta v trvaní 12 až 18 hodín: 11,60 EUR,
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 18 hodín: 17,40 EUR.

V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:

  • pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného,
  • pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného,
  • pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách je možné si pozrieť TU.

Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas sviatkov, dovoleniek alebo počas PN-ky je odpoveď síce jednoznačná, ale nepotešujúca – počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, nemá nárok na stravné lístky.

Čo robiť, ak mi zamestnávateľ nedáva stravné lístky?

V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu.

V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca.

Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

Bližšie ohľadne postupu zamestnanca v prípade porušenia jeho práva týkajúceho sa nároku na stravné tu: Nevyplatenie mzdy zamestnávateľom.

 

Kategórie
Témy

Príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa – REKREAČNÝ POUKAZ

Od 1. januára 2019 majú niektorí zamestnanci nárok na príspevok na rekreáciu od svojho zamestnávateľa. Taktiež povinnosť poskytnúť tento príspevok sa netýka ani všetkých zamestnávateľov.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a podmienky jeho poskytovania boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zákonom č. 347/2018 Z. z. sa novelizujú nasledovné právne predpisy, ktoré upravili podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu:

Príspevok na rekreáciu je povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, príspevok na rekreáciu poskytnúť nemusia. Takíto zamestnávatelia sa teda rozhodnú, či príspevok na rekreáciu poskytnú.

Zamestnávateľ v prípade ak je povinný poskytovať príspevok, poskytne tento príspevok len zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, ktoré stanovuje Zákonník práce v § 152a. Podmienkou nároku na príspevok na rekreáciu je trvanie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Príspevok na rekreáciu sa poskytuje 2 spôsobmi:

  • žiadosť zamestnanca vo forme preplatenia oprávnených výdavkov v sume 55 %, najviac však v sume 275,- EUR za kalendárny rok
  • vo forme rekreačného poukazu

Forma poskytnutia rekreačného poukazu je na vôli zamestnávateľa.

Zamestnanec je povinný preukázať oprávnené výdavky, ktoré žiada preplatiť najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie

Zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky, ktoré žiada preplatiť účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca.

Čo sa považuje za účtovné doklady a aké majú mať náležitosti upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Preplácajú sa len tzv. oprávnené výdavky. V zmysle Zákonníka práce ide o:

  • služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky
  • pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky
  • ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby
  • organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti

Oprávnené výdavky sa môžu týkať aj ďalších osôb zúčastňujúcich sa na spoločnej rekreácii s týmto dotknutým zamestnancom – manžel, vlastné dieťa, dieťa v náhradnej starostlivosti, alebo v starostlivosti pred osvojením, či ďalšie osoby žijúce s týmto zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Maximálna suma však predstavuje stále príspevok vo výške len 275,- EUR.

V prípade poskytnutia rekreačného poukazu, tento možno použiť len v Slovenskej republike a len u poskytovateľov, ktorí majú zmluvu s vydavateľom tohto rekreačného poukazu.

Rekreačný poukaz je neprenosný a platí len do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

Príspevok na rekreáciu je príjmom, ktorý nepodlieha dani z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti. Súčasne sa tento príspevok zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa.

Nárok na príspevok na rekreáciu majú tiež osoby v štátne službe v zmysle nasledujúcich právnych predpisov:

  • zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
  • zákon č. 200/1998 z. o štátnej službe colníkov
  • zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
  • zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
  • zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe

Dôvodom zavedenia príspevku na rekreáciu je motivovanie zamestnancov, aby strávili dovolenku na Slovensku.

Kategórie
Témy

Čo musí obsahovať pracovná zmluva

Pracovná zmluva podľa Zákonníka práce je dokumentom, ktorým sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Aj tento dokument má podľa zákona predpísané povinné náležitosti, ktoré musí obsahovať. Okrem nich je samozrejme možné dojednať a do pracovnej zmluvy zakomponovať aj iné dojednania.

Medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika

– miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)

– deň nástupu do práce

– mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Do mzdových podmienok je potrebné uvádzať aj iné dojednania, ako je napríklad výplatný termín. Mzda je splatná pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Výplatný termín je najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V pracovnej zmluve sa uvádza aj rozvrhnutie pracovnej doby. Najčastejšie ide o rozvrhnutie pracovnej doby do jedného pracovného týždňa v rozsahu 40 pracovných hodín.

Do zmluvy je taktiež potrebné zakomponovať výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Medzi nepovinné náležitosti pracovnej zmluvy patria:

– určenie doby, na akú sa pracovná zmluva uzatvára

– skúšobná doba

– vznik pracovného pomeru

– povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru.

Nepovinné náležitosti je vhodné zakomponovať do zmluvy aj z dôvodov, aby v budúcnosti nedošlo zbytočne k sporom.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, musí sa dohodnúť písomne, inak je neplatná a nie je možné ju dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Na účely pracovnej zmluvy a samotného pracovného pomeru potrebuje o budúcom zamestnancovi zamestnávateľ vedieť niektoré osobné údaje. Medzi takéto patrí:

– meno a priezvisko, rodné priezvisko

– adresa trvalého pobytu, občianstvo

– miesto a dátum narodenia

– rodné číslo

– rodinný stav

– zdravotná poisťovňa

– číslo účtu (ak sa mzda bude vyplácať na bankový účet)

– údaje o dosiahnutom vzdelaní.

Existujú aj určité osobné údaje, ktoré zamestnávateľ o zamestnancovi vedieť nemusí. Zamestnávateľ v zmysle zákona nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca údaje týkajúce sa národnosti, tehotenstva, rodinných a majetkových pomerov, sexuálnej orientácie, pôvode, členstve v politických alebo odborových organizáciach, príslušenstve k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tieto údaje sú považované za citlivé a preto by mohli viesť k diskriminácii zamestnanca.

Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca

Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady známe pod skratkou GDPR, ktoré je od 25. 5. 2018 účinné, definuje nové pojmy, zavádza nové práva pre fyzické osoby a povinnosti pre subjekty spracúvajúce osobné údaje fyzických osôb. Od konca mája 2018 sa tak na území členských štátov EÚ začal uplatňovať jednotný režim ochrany osobných údajov.

Podľa GDPR sú osobnými údajmi akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (tzv. dotknutá osoba). Osobnými údajmi sú také údaje/informácie, na základe ktorých možno fyzickú osobu identifikovať, prípadne aj také, na základe ktorých sa fyzická osoba stáva identifikovateľnou.

Medzi najzákladnejšie a najbežnejšie spracúvané osobné údaje patrí meno a priezvisko, adresa, telefónne číslo, e-mail (v tvare mena a priezviska), číslo preukazu totožnosti a iné.

Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace so samotnou prácou, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Konkrétny rozsah takýchto osobných údajov však nešpecifikuje žiadny právny predpis.

V praxi je možné tieto osobné údaje, ktoré sú spracúvané, rozdeliť do niekoľkých kategórii:

1) Identifikačné údaje – meno, priezvisko, rodné priezvisko, prezývka, titul, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo pasu alebo iného dokladu totožnosti, štátna príslušnosť, národnosť, fotografia.

2) Kontaktné údaje – adresa trvalého alebo prechodného pobytu alebo bydliska, telefónne číslo, e-mailová adresa, adresa na sociálnej sieti.

3) Prevádzkové údaje – register pracovného času, pracovná funkcia, odborný útvar, identifikačné číslo, prístupový kód alebo heslo, online identifikátor, pracovná IP adresa.

4) Lokalizačné údaje – údaje určujúce geografickú polohu, údaje v knihe jázd služobného vozidla.

5) Citlivé údaje – údaje o zdravotnom stave, odtlačky prstov, scan sietnice, členstvo v odborovej organizácii, údaje o porušení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva.

GDPR taktiež niektoré osobné údaje vylúčil a už ďalej medzi citlivé osobné údaje nepatria. Ide o tieto:

– fotografia, ak na nej nie je zachytená nejaká citlivá charakteristika

– všeobecne použiteľný identifikátor

– vlastnoručný podpis

6) Údaje vytvárajúce ekonomickú identitu – údaj o mzde, číslo bankového účtu.

7) Údaje vytvárajúce sociálnu identitu – údaje o rodinnom stave, počte detí, dosiahnutom vzdelaní.

8) Údaje vytvárajúce fyzickú alebo fyziologickú identitu – hlas pri monitorovaní telefónov, obraz na videozázname.

9) Údaje vytvárajúce mentálnu identitu – informácie o správaní a osobných vlastnostiach zapísané v pracovnom posudku.

Medzi osobné údaje sa zhŕňajú aj tzv. subjektívne informácie – názory alebo hodnotenia.

Pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov musí vždy zamestnávateľ posúdiť, či je nevyhnutné spracúvať tie ktoré konkrétne osobné údaje, za akým účelom a tiež na základe akého právneho titulu.

V prípade, že by sa zamestnanec domnieval, že zamestnávateľ od neho požaduje osobné informácie, ktoré nepotrebuje alebo by nemal vedieť, môže sa domáhať preskúmania takéhoto konania zamestnávateľa, a to priamo Úradom na ochranu osobných údajov.