Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca — kompletný návod pre zamestnávateľov (2025)

Spracovanie osobných údajov zamestnancov je každodennou súčasťou personálnej agendy — od náboru, cez mzdovú evidenciu až po ukončenie pracovného pomeru. Tento článok vysvetľuje, aké údaje môžete spracúvať, na akom právnom základe, ako pripraviť oznámenie o spracovaní, aké technické a organizačné opatrenia zaviesť a aké sú povinnosti pri predaní údajov spracovateľovi alebo pri porušení bezpečnosti. Sú tu aj praktické šablóny: „Employee privacy notice“, „Zoznam procesov“ a kontrolný checklist pre internú kontrolu súladu s GDPR.

Právny rámec — čo platí na Slovensku

  • Primárne pravidlá: Na Slovensku platí priamo uplatniteľné nariadenie GDPR (Regulation (EU) 2016/679) a jeho slovenská implementácia/legislatíva (národné vykonávacie predpisy). Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) je národný dozorný orgán.

  • Špecifikum zamestnaneckých údajov: GDPR priznáva možnosť členským štátom upraviť spracovanie v kontexte pracovnoprávnych vzťahov (čl. 88 GDPR) — preto musíte brať do úvahy aj Zákonník práce a osobitné právne predpisy.

Ktoré osobné údaje zamestnancov môžete spracúvať — prehľad

Bežné (identifikačné a administratívne) údaje

Meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, rodné číslo (iba keď je to nevyhnutné), číslo účtu na výplatu mzdy, kontaktné údaje, vzdelanie, preukázateľná pracovná história, pracovná zmluva a pracovné hodnotenia. Tieto údaje sú obvykle spracúvané na plnenie pracovného vzťahu.

Osobitné kategórie údajov (tzv. citlivé údaje)

Zdravotné údaje (napr. informácie o pracovnej neschopnosti, zdravotné posudky), biometrické údaje, prípadne trestnoprávne informácie — spracovanie týchto údajov je prísnejšie regulované a je prípustné len ak to zákon výslovne povoľuje alebo ak sú splnené prísne podmienky (napr. zdravie pre vykonávanie práce podľa osobitného zákona). V pracovnom kontexte preto musíte presne identifikovať právny titul spracovania (napr. splnenie právnej povinnosti zamestnávateľa).

Právne tituly spracovania (kedy je spracovanie zákonné)

Namiesto „súhlasu“ u zamestnancov sa v praxi vo väčšine situácií používajú tieto právne tituly:

  1. Plnenie pracovnej zmluvy / opatrenie pred uzavretím zmluvy — spracovanie nevyhnutné na plnenie záväzkov zo zmluvy (mzda, dochádzka, dohody o pracovnom čase).

  2. Právna povinnosť — povinnosti vyplývajúce zo zákonov (daňové povinnosti, sociálne a zdravotné poistenie, evidencie podľa Zákonníka práce).

  3. Oprávnený záujem zamestnávateľa — obmedzene a po vyhodnotení záujmov (napr. zabezpečenie majetku firmy CCTV, interné monitorovanie KPI), vždy po vykonaní závažnej rovnováhy záujmov a zabezpečení práv zamestnanca. (UPOZORNENIE: nikdy nepoužívať „oprávnený záujem“ ako alibi na nadmerné sledovanie.)

  4. Súhlas — v zamestnaneckom pomere je súhlas často nevhodný (nie je považovaný za „voľný“) — EDPB a spravodajské zdroje upozorňujú, že súhlas z pohľadu zamestnaneckého vzťahu zvyčajne nie je platný. Preto ho používajte len v obmedzených prípadoch, kde ozaj nejde o nerovnováhu autority.

(Pre každú kategóriu uveďte v internom zázname, prečo je titul relevantný a aké riziká sú s tým spojené.)

Povinnosti zamestnávateľa — prakticky a krok-po-kroku

Informovať zamestnancov (transparentnosť)

Zamestnávateľ musí dotknutým osobám (zamestnancom) poskytnúť informáciu o spracovaní (tzv. employee privacy notice) — účely spracovania, právny titul, príjemcov údajov (vrátane sprostredkovateľov), dobu uchovávania a práva dotknutej osoby (prístup, oprava, výmaz, obmedzenie spracovania, prenositeľnosť, námietka). ÚOOÚ vyžaduje jasnosť a dostupnosť týchto informácií.

Viesť záznamy o spracovaní

Ak spracúvate osobné údaje ako prevádzkovateľ (zamestnávateľ), musíte viesť záznam o činnostiach spracovania (kto, aké kategórie údajov, účely, príjemcovia, doby uchovávania, technické opatrenia). To je kľúčové aj pri kontrole.

Uzatvárať zmluvy o spracovaní s dodávateľmi

Ak využívate externé systémy (mzdové softvéry, cloudové úložiská, externé účtovníctvo), vždy uzavrite sprostredkovateľskú zmluvu (DPA) so špecifikáciou bezpečnostných požiadaviek a dohľadových práv.

Bezpečnosť údajov — technické a organizačné opatrenia

Zabezpečte minimálne: riadenie prístupov (least privilege), šifrovanie pri prenose a uložení citlivých údajov, zálohovanie, logging prístupov, školenia personálu a postupy pri incidente (incident response plan). Pri vyššom riziku zvážte DPIA (posúdenie vplyvu na ochranu údajov).

Nahlásenie porušenia ochrany údajov

Pri bezpečnostnom incidente, ktorý vedie k riziku pre práva zamestnancov, existuje povinnosť nahlásiť porušenie ÚOOÚ (a niekedy aj dotknutým osobám) v stanovenej lehote podľa GDPR. ÚOOÚ poskytuje postupy na nahlásenie.

Retencia údajov — ako dlho uchovávať (praktické odporúčania)

  • Mzdové a účtovné doklady: podľa zákona o účtovníctve sa účtovné doklady uchovávajú spravidla 10 rokov (časť zdrojov uvádza 10 rokov; niektoré typy dokladov sa archivujú dlhšie podľa konkrétnych predpisov). Skontrolujte konkrétne ustanovenia pre mzdové listy a daňové doklady.

  • Osobné spisy zamestnanca (personálna agenda): často sa odporúča evidenciu uchovávať aj po skončení pracovného pomeru (existujú odporúčania pre dlhšie lehoty až desaťročia v závislosti od druhu dokumentov a povinnosti archivácie). Presné archivačné lehoty sa odvíjajú od viacerých zákonov a registratórnych predpisov — vždy overiť lokálne požiadavky.

(Upozornenie: presné lehoty sú závislé od typu dokumentu a od osobitných zákonov — pred publikovaním na webe pravidelne overujte a uveďte aktuálne právne odkazy.)

Šablóna — Employee privacy notice

———————VZOR———————

Informácia o spracovaní osobných údajov zamestnancov

[Názov zamestnávateľa], so sídlom [adresa], IČO: [xxx], je prevádzkovateľom vašich osobných údajov. Spracúvame údaje za účelom plnenia pracovnoprávnych záväzkov (vedenie pracovnej zmluvy, výplata mzdy, daňové a poistné povinnosti), pre plnenie právnych povinností a pre oprávnené záujmy zamestnávateľa (napr. bezpečnosť). Právnymi titulmi spracovania sú plnenie zmluvy, splnenie právnej povinnosti a oprávnený záujem. Vaše práva: právo na prístup, opravu, výmaz (ak nie je právne zakázané), obmedzenie spracovania, prenositeľnosť, podať sťažnosť ÚOOÚ. Kontakty: [email DPO/zodpovednej osoby]. Podrobné informácie sú k dispozícii v plnom znení interného oznámenia na [interný link].

———————VZOR———————

Praktické príklady spracovania a odporúčané právne tituly

  • Nábor (CV, overenie kvalifikácie) — účel: výber zamestnanca; právny titul: predzmluvné opatrenie / oprávnený záujem (s oboznámením uchádzačov).

  • Mzdová agenda (platby, odvody) — účel: plnenie zmluvy a právna povinnosť (daň, sociálne poistenie).

  • Zdravotné posudky (pre konkrétne pracovné pozície) — účel: bezpečnosť a spôsobilosť; právny titul: osobitné zákony + obmedzené spracovanie citlivých údajov.

  • CCTV v priestoroch — účel: ochrana majetku; právny titul: oprávnený záujem + vyhodnotenie proporcionality + označenie priestorov.

Kontrolný checklist pre zamestnávateľov (rýchle kroky)

  • Máte aktuálne employee privacy notice dostupné zamestnancom? (áno/nie)

  • Viedli ste záznam o činnostiach spracovania?

  • Uzatvorené DPA so všetkými sprostredkovateľmi (mzdové softvéry, cloud)?

  • Realizované DPIA tam, kde sú vysoké riziká (biometria, monitoring)?

  • Nastavené technické opatrenia: šifrovanie, zálohy, kontrola prístupov?

  • Sú doby uchovávania zdokumentované a právne odôvodnené? (zdokumentované/zdôvodnené)

  • Plán reakcie na incidenty + zodpovedná kontaktná osoba pre nahlásenie ÚOOÚ?

Sankcie a riziká

Nedodržanie GDPR a súvisiacich povinností môže viesť k vysokým pokutám (podľa GDPR), sankciám a reputačným škodám. Okrem toho môžu vzniknúť sankcie za nedodržanie archivačných povinností podľa účtovných a daňových predpisov. Preto je systematický compliance kľúčový.

Kategórie
Témy

Ako zmeniť zdravotnú poisťovňu

Ako zmeniť zdravotnú poisťovňu v Slovenskej republike

Chystáte sa zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu na Slovensku? Nechcete prísť o dôležité informácie o tom, ako na to? Prečítajte si nášho sprievodcu, ktorý vám poskytne všetky dôležité informácie o zmene zdravotnej poisťovne a jej povinnostiach.

1. Kedy a ako môžete zmeniť zdravotnú poisťovňu?

Zmena zdravotnej poisťovne (ZP) je možná raz ročne, konkrétne do konca septembra. Na Slovensku máte možnosť vybrať si medzi tromi inštitúciami: štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a súkromnými poisťovňami Dôvera a Union. Táto flexibilita umožňuje poisťovniam súťažiť o poistencov a ponúkať rôzne výhody, ako napríklad príspevky na stomatológa, vrátenie doplatkov za lieky a ďalšie.

2. Postup pri zmene zdravotnej poisťovne

Na zmenu ZP musíte do jednej z vybraných inštitúcií podať prihlášku, najneskôr do 30. septembra daného kalendárneho roka. Po potvrdení prihlášky budete do novej poisťovne patriť od 1. januára nasledujúceho roka. Ak prihlášku podáte až po 30. septembri, zmena poisťovne začne platiť až o rok neskôr.

Príklad podania prihlášky pre zmenu zdravotnej poisťovne:

  • Ak podáte prihlášku do 10. septembra 2024, začnete patriť k novej poisťovni od 1. januára 2025.
  • Ak podáte prihlášku až 5. októbra 2024, zmena sa uplatní od 1. januára 2026.

Prijímanie prihlášok je možné elektronicky, telefonicky, poštou alebo osobne, pričom každá poisťovňa má svoje vlastné postupy.

3. Povinnosti poistenca po zmene ZP

Poistenec nemusí podpisovať žiadne ďalšie zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Stačí, ak oznámi zmenu ZP svojmu zamestnávateľovi do 8. januára nasledujúceho roka. Táto povinnosť zabezpečuje, že váš zamestnávateľ bude odvádzať poistné na správnu poisťovňu. Nedodržanie tejto povinnosti môže viesť k pokute vo výške 340 eur.

4. Povinnosti zamestnávateľa po zmene ZP zamestnanca

Zamestnávateľ má niekoľko povinností po tom, ako sa zamestnanec rozhodne zmeniť svoju ZP. Musí aktualizovať informácie v mzdovom softvéri, vrátane zadania čísla účtu pre nové odvody. Taktiež musí zabezpečiť odhlásenie zo staršej poisťovne a prihlásenie do novej do ôsmich pracovných dní.

5. Späťvziatie prihlášky a zákonné povinnosti

Ak sa rozhodnete vzdať sa zmeny ZP, môžete to urobiť písomne do konca septembra. Je dôležité mať na pamäti, že prihlášku môžete podať len do jednej poisťovne. Ak podáte viacero prihlášok, musíte stiahnuť tie, ktoré nechcete, a informovať ostatné poisťovne, inak budú všetky neplatné.

6. Novely v zákone o zdravotných poisťovniach

Plánujú sa novely v zákone o zdravotných poisťovniach, ktoré by umožnili zdravotným poisťovniam odmietnuť prijatie prihlášky, ak nebudú obsahovať všetky potrebné informácie alebo ak budú podané nezákonne. Tiež sa zavádza povinnosť pre predchádzajúcu poisťovňu písomne informovať poistenca o prihlásení do inej poisťovne.

Kategórie
Témy

Splnomocnenie na používanie motorového vozidla

Splnomocnenie na vedenie auta na Slovensku
Právna úprava v Slovenskej republike sa nezaoberá splnomocnením na vedenie cudzieho motorového vozidla. Prípadným splnomocnením ale nič nepokazíte. V takomto prípade sa musí jednať o splnomocnenie overené najlepšie u notára, prípadne na matrike na mestskom / obecnom úrade. Overenie sa vyžaduje na strane splnomocniteľa, podpis splnomocnenca sa nevyžaduje. V prípade zastavenia vozidla policajnou hliadkou stačí ústne vyhlásenie, že sa jedná o požičané, prípadne firemné vozidlo a pokiaľ nie je vozidlo v pátraní, policajti nemajú dôvod čokoľvek riešiť.

Na zmluve by skôr malo záležať majiteľovi auta, teda splnomocniteľovi, a to pre prípad, že by auto spôsobilo nehodu a podobne a majiteľ mohol preukázať, že v tom čase užíval vozidlo niekto iný.

Od januára 2014 na Slovensku platí objektívna zodpovednosť. To znamená, že čokoľvek bolo spôsobené daným vozidlom je na škodu majiteľa, bez ohľadu na to, kto vozidlo viedol.

Nechať inej osobe auto do užívania možno splnomocnením na vedenie motorového vozidla, ale napríklad aj spísaním zmluvy o prenájme motorového vozidla, prípadne zmluvy o výpožičke motorového vozidla, ak sa jedná o bezodplatné užívanie auta.

Splnomocnenie na vedenie auta v zahraničí
Iná situácia ale nastáva v zahraničí, pokiaľ plánujete ísť autom, ktorého vlastníkom je niekto iný. Každá krajina má vlastné predpisy. V krajinách ako Česká republika a Maďarsko splnomocnenie nepotrebujete, ale napríklad v krajinách ako Poľsko, Ukrajina, Nemecko a Chorvátsko ale splnomocnenie potrebné je. Pre každý prípad a pre ušetrenie si starostí pri ceste do zahraničia je najlepším riešením splnomocnenie so sebou mať.

Na to, aby bola takáto verejná listina / dokument platný aj v zahraničí, musí obsahovať osvedčenie „Apostille“.

V každom prípade je potrebné, aby ste si pred cestou do tej ktorej krajiny a taktiež aj všetkých krajín, cez ktoré prechádzate, naštudovali ich predpisy ohľadne vedenie cudzieho motorového vozidla. Univerzálnym riešením bude mať so sebou notársky overené splnomocnenie na vedenie motorového vozidla v anglickom jazyku.

Pri udeľovaní splnomocnenia taktiež treba myslieť na povinnosti vyplývajúce zo Zákona o cestnej premávke.

Kategórie
Témy

Ako kúpiť výhodne pozemok od štátu

Slovenský pozemkový fond realizuje odplatný prevod vlastníctva k pozemkom len v prípadoch, vymedzených platnými právnymi predpismi. V iných prípadoch ako stanovených platnými právnymi predpismi Slovenský pozemkový fond nie je oprávnený pozemky predávať.

Fond sa pri predaji pozemkov, pri prevode vlastníctva k pozemkom riadi tiež internými predpismi.

Predaj pozemkov

Pozemky Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu

1. Predaj pozemkov na výstavbu a ťažbu – na základe § 34 ods. 4 písm. d) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

2. Predaj pozemkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde – na základe §§ 16-19 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a v zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom v platnom znení:

a) vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel, a nie je možné alebo pre fond účelné rozdelenie pozemku,

b) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti iného vlastníka,

c) nemožnosť pozemok samostatne účelne využiť (žiadateľ musí mať vzťah k žiadanému pozemku, t.z. napr. spoločnú hranicu žiadaného a svojho pozemku),

d) založenie trvalých porastov,

e) usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zastavaných areáloch poľnohospodárskych podnikov alebo správcov lesného majetku štátu,

f) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami a primeraným priľahlým pozemkom,

g) vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách, v ktorých vlastnícke právo sa nevyporiadava podľa osobitného predpisu,

h) vyporiadania vlastníctva k pozemku, na ktorom je založený vinohrad, ovocný sad alebo chmeľnica.

3. Predaj pozemkov pre prípravu významných investícii – na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov.

4. Predaj pozemkov na zriadenie priemyselných parkov – na základe zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a na základe § 34 ods. 4 písm. d) zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

5. Predaj pozemkov na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic – na základe zákona 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.

Pozemky nezistených vlastníkov ( § 16 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z.z. v platnom znení), ktoré sú v nakladaní Slovenského pozemkového fondu

Slovenský pozemkový fond môže previesť vlastníctvo k takýmto pozemkom len v prípadoch vymenovaných v § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení:

1. účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitného predpisu

2. rozhodnutie o zriadení priemyselného parku podľa osobitného predpisu

3. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24. júna 1991 na účely poľnohospodárskej výroby,

4. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve štátu slúžiacim ozbrojeným silám Slovenskej republiky,

5. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vybudovanými vo verejnom záujme,

6. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami, ako sú uvedené v písmenách c) až e), a zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nim,

7. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do ich vlastníctva podľa osobitných predpisov, kúpnou zmluvou alebo zámennou zmluvou.

BEZODPLATNÝ PREVOD POZEMKOV

Slovenský pozemkový fond môže uzatvárať zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom na obec. Ide o prevod v zmysle § 34 ods. 9 a 13 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Bezodplatný prevod vlastníctva na obec je možný len k pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe SPF. Zároveň musí byť splnená podmienka, že na pozemku má byť podľa právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby umiestnená stavba, ktorej stavebníkom bude obec, a ktorá je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie verejnoprospešná. Žiadateľom o bezodplatný prevod môže byť v zmysle platných právnych predpisov len obec.

Zdroj: www.pozfond.sk

Kategórie
Témy

Daňové priznanie – DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ

Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, teda fyzická ako aj právnická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti.

Daňové priznanie k dani z nehnuteľností na konkrétny rok je povinný podať daňovník, ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v predchádzajúcom roku. V ďalšom zdaňovacom období už nie je potrebné podávať daňové priznanie, nakoľko daňovník dostane od správcu dane rozhodnutie o vyrubenej dani. To znamená, že ak daňovník podá daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti napríklad na rok 2021 prvýkrát a počas zdaňovacieho obdobia (počas roka 2021) sa nič nezmení (nevznikne alebo nezanikne mu daňová povinnosť), nemá povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2022.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára. Osobitne je upravený termín na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností u:

1) daňovníka, ktorý nadobudol nehnuteľnosť vydražením: v prípade, ak daňovník nadobudol v priebehu zdaňovacieho obdobia nehnuteľnosť vydražením, je povinný podať daňové priznanie do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom),
2) daňovníka, ktorý nadobudol nehnuteľnosť dedením: v prípade, ak daňovník nadobudol v priebehu zdaňovacieho obdobia nehnuteľnosť dedením, je povinný podať daňové priznanie do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve).

V nasledujúcom video-návode je detailne vysvetlené, ako vyplniť daňové priznanie k dani z nehnuteľností.