Kategórie
Témy

Home office a kontrola zamestnancov – kde sú hranice?

Home office ako nový štandard, nie výnimka

Home office už dávno nie je benefitom pre úzky okruh zamestnancov. V súčasnosti ide o bežnú formu výkonu práce, či už v podobe plného home office, alebo hybridného modelu. Spolu s touto zmenou však vzniká zásadná otázka: ako môže zamestnávateľ kontrolovať prácu zamestnanca, keď sa práca vykonáva mimo pracoviska?

Mnohí zamestnávatelia majú obavy zo zníženej produktivity, zneužívania pracovného času alebo únikov dát. Zamestnanci naopak čoraz citlivejšie vnímajú zásahy do súkromia, najmä ak sa kontrola odohráva v ich domácom prostredí. Práve tu vzniká napätie, ktoré právo musí vyvažovať.


Domov nie je pracovisko – ale práca je stále prácou

Z právneho hľadiska je kľúčové pochopiť, že hoci sa práca vykonáva doma, nejde o „bezprávny priestor“. Zamestnávateľ má stále právo kontrolovať plnenie pracovných povinností. Zároveň však musí rešpektovať, že kontrola prebieha v priestore, ktorý je primárne súkromný.

Zákonník práce chráni súkromie zamestnanca aj pri výkone práce z domu. Akýkoľvek zásah do tohto súkromia musí byť:

  • odôvodnený,

  • nevyhnutný,

  • primeraný cieľu, ktorý sleduje.

Home office teda neznižuje právnu ochranu zamestnanca, práve naopak – v mnohých situáciách ju posilňuje.


Aké formy kontroly sú pri home office prípustné

Zamestnávateľ môže kontrolovať výsledky práce zamestnanca, dodržiavanie pracovného času alebo bezpečnosť firemných systémov. Kontrola však musí byť nastavená tak, aby zasahovala čo najmenej do súkromia.

Bežnou a spravidla prípustnou formou kontroly je hodnotenie odvedenej práce podľa výstupov, plnenie úloh, dodržiavanie termínov či kontrola prístupov do firemných systémov. Rovnako prípustné je logovanie prihlásení, kontrola bezpečnostných incidentov alebo používanie nástrojov na ochranu dát.

Problém nastáva vtedy, keď sa kontrola mení na nepretržité sledovanie samotnej osoby, nie práce.


Kamera, mikrofón a neustály dohľad: červená čiara

Jednou z najkontroverznejších otázok home office je používanie kamier, mikrofónov alebo nástrojov, ktoré neustále sledujú aktivitu zamestnanca. V praxi sa objavujú prípady, keď zamestnávateľ vyžaduje zapnutú kameru počas celej pracovnej doby alebo používa softvér, ktorý zaznamenáva obrazovku v reálnom čase.

Takéto praktiky sú vo väčšine prípadov právne neobhájiteľné. Neustále sledovanie prostredníctvom kamery alebo mikrofónu predstavuje závažný zásah do súkromia, najmä ak sa vykonáva v domácom prostredí, kde sa môžu pohybovať rodinní príslušníci.

V súčasnosti je už ustálený právny názor, že kontrola pri home office má byť zameraná na výsledok práce, nie na nepretržitý dohľad nad zamestnancom.


Home office a GDPR: osobné údaje v citlivom prostredí

Kontrola zamestnanca pri práci z domu takmer vždy zahŕňa spracúvanie osobných údajov. Môže ísť o údaje o pracovnej aktivite, časové záznamy, technické logy alebo obrazové a zvukové záznamy. Preto sa na tieto postupy plne vzťahuje GDPR.

Zamestnávateľ musí mať jasne určený právny základ spracúvania a zároveň preukázať, že jeho oprávnený záujem prevažuje nad právami zamestnanca. Pri invazívnejších formách kontroly je často nevyhnutné vykonať posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov.

Častým problémom býva, že firmy používajú nástroje tretích strán bez toho, aby mali vyriešené otázky prenosu dát, uchovávania údajov či prístupov k nim.


Umelá inteligencia a hodnotenie práce z domu

V súpčasnosti sa čoraz častejšie objavujú systémy, ktoré pomocou umelej inteligencie hodnotia produktivitu zamestnancov pracujúcich na diaľku. Tieto nástroje analyzujú správanie, tempo práce alebo spôsob používania aplikácií.

Z právneho hľadiska ide o mimoriadne citlivú oblasť. Automatizované hodnotenie môže viesť k neprimeraným zásahom do práv zamestnancov, diskriminácii alebo netransparentným rozhodnutiam. Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby takéto systémy boli vysvetliteľné, primerané a aby zamestnanec nebol predmetom výlučne automatizovaného rozhodovania.


Najčastejšie chyby zamestnávateľov pri home office

V praxi sa opakujú najmä tri problémy. Prvým je zavedenie kontroly bez jasných pravidiel a bez informovania zamestnancov. Druhým je používanie príliš invazívnych nástrojov, ktoré nie sú primerané sledovanému cieľu. Tretím je úplná absencia dokumentácie, ktorá by monitoring právne opodstatňovala.

Tieto chyby sa často prejavia až pri kontrole zo strany inšpektorátu práce alebo úradu na ochranu osobných údajov, kde už býva neskoro na nápravu.


Ako nastaviť kontrolu pri home office správne

Zamestnávateľ by mal mať jasne nastavené pravidlá práce z domu, ktoré upravujú aj spôsob kontroly. Kontrola by mala byť transparentná, primeraná a zameraná na výsledky práce. Zamestnanci musia vedieť, čo sa sleduje, prečo a ako dlho sa údaje uchovávajú.

Právne správne nastavený home office nevytvára nedôveru, ale naopak podporuje zodpovednosť a samostatnosť zamestnancov.


Záver: Dôvera ako základ home office

Home office nie je o neustálom dohľade, ale o rovnováhe medzi flexibilitou a zodpovednosťou. Právo v súčasnosti jasne smeruje k tomu, že zamestnávateľ má kontrolovať prácu, nie súkromie zamestnanca.

Firmy, ktoré to pochopia, sa vyhnú právnym rizikám a zároveň si udržia lojálnych a motivovaných ľudí.

Kategórie
Témy

Môže zamestnávateľ sledovať pracovný počítač?

Prečo je sledovanie zamestnancov citlivou témou

Pracovný počítač dnes nie je len nástrojom na prácu. Pre mnohých zamestnancov je to zariadenie, na ktorom trávia väčšinu dňa, často aj v domácom prostredí pri home office. Otázka, či a do akej miery môže zamestnávateľ sledovať, čo sa na tomto počítači deje, preto zasahuje nielen do pracovného práva, ale aj do ochrany súkromia, osobných údajov a ľudskej dôstojnosti.

V súčasnosti je táto téma ešte aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Firmy čoraz častejšie používajú monitorovacie softvéry, nástroje na analýzu produktivity, logovanie prístupov či dokonca prvky umelej inteligencie. Zároveň však rastie počet podnetov, sťažností a sporov, v ktorých zamestnanci namietajú neprimeraný dohľad.


Pracovný počítač neznamená neobmedzené právo kontroly

Základným omylom, s ktorým sa v praxi často stretávame, je presvedčenie zamestnávateľov, že ak je počítač firemný, môžu na ňom robiť „čokoľvek“. Takýto pohľad je právne nesprávny.

Aj pri používaní pracovných prostriedkov má zamestnanec právo na primerané súkromie. Zákonník práce výslovne chráni súkromie zamestnanca na pracovisku a pripúšťa zásah do neho len za splnenia prísnych podmienok. Zamestnávateľ môže kontrolovať plnenie pracovných povinností, ale nemôže konať svojvoľne, skryto alebo neprimerane.

Rozhodujúce nie je len to, čo sa sleduje, ale najmä ako, prečo a v akom rozsahu.


Kedy je sledovanie pracovného počítača právne prípustné

Sledovanie pracovného počítača môže byť legálne, ak sú splnené určité kumulatívne podmienky. Prvým predpokladom je legitímny účel. Zamestnávateľ musí vedieť preukázať, že monitoring slúži na ochranu jeho oprávnených záujmov – napríklad ochranu firemných dát, prevenciu únikov informácií, kybernetickú bezpečnosť alebo kontrolu dodržiavania pracovných povinností.

Druhým predpokladom je primeranosť. Zamestnávateľ nemôže sledovať viac, než je nevyhnutné. Ak cieľom je ochrana dát, postačuje monitorovanie prístupov alebo bezpečnostných incidentov, nie detailné sledovanie každého pohybu myši či obsahu správ.

Tretím kľúčovým prvkom je transparentnosť. Zamestnanec musí byť vopred jasne a zrozumiteľne informovaný o tom, že k monitoringu dochádza, v akom rozsahu a za akým účelom. Skryté sledovanie je prípustné len vo výnimočných situáciách a spravidla len dočasne.


Čo zamestnávateľ sledovať nesmie

Aj keď má zamestnávateľ legitímny dôvod na kontrolu, existujú hranice, ktoré prekročiť nesmie. Neprípustné je najmä systematické sledovanie súkromnej komunikácie zamestnanca, pokiaľ nie je nevyhnutné a primerane odôvodnené.

Čítanie súkromných e-mailov, správ na súkromných účtoch či detailná analýza osobných aktivít bez jasného dôvodu predstavujú zásah do základných práv zamestnanca. Rovnako problematické je nepretržité sledovanie obrazovky, zaznamenávanie klávesových úderov (keylogging) alebo používanie nástrojov, ktoré vytvárajú detailné profily správania.

V súčasnosti je osobitne citlivé aj používanie nástrojov, ktoré využívajú umelú inteligenciu na hodnotenie výkonu alebo správania zamestnancov. Takéto praktiky môžu narážať nielen na pracovné právo, ale aj na pravidlá ochrany osobných údajov a reguláciu AI.


GDPR a osobné údaje v monitoringu

Sledovanie pracovného počítača takmer vždy znamená spracúvanie osobných údajov. Môže ísť o identifikačné údaje, údaje o správaní, časové záznamy alebo obsah komunikácie. Preto sa na monitoring plne vzťahuje GDPR.

Zamestnávateľ musí mať právny základ spracúvania, spravidla oprávnený záujem. Tento záujem však musí prejsť testom proporcionality – teda porovnaním záujmov zamestnávateľa s právami zamestnanca. V mnohých prípadoch je vhodné (a niekedy nevyhnutné) vykonať aj posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov.

Častou chybou je, že firmy síce monitoring vykonávajú, ale nemajú:

  • aktualizované interné smernice,

  • jasne definovaný rozsah sledovania,

  • nastavené lehoty uchovávania údajov.

Pri kontrole to môže viesť k vysokým pokutám, aj keď samotný monitoring mal pôvodne legitímny cieľ.


Home office mení pravidlá hry

Pri práci z domu sa hranica medzi pracovným a súkromným priestorom ešte viac stiera. Sledovanie pracovného počítača v domácom prostredí je preto ešte citlivejšie než na klasickom pracovisku.

Zamestnávateľ musí zohľadniť, že kontrola pracovného výkonu nesmie zasahovať do súkromného života zamestnanca. Monitorovanie prostredníctvom kamery alebo mikrofónu je v tomto kontexte mimoriadne problematické a vo väčšine prípadov neprípustné.

V súčasnosti sa preto čoraz viac presadzuje prístup, kde sa kontroluje výsledok práce, nie neustála aktivita zamestnanca.


Najčastejšie chyby zamestnávateľov v praxi

Z praxe vyplýva, že najväčším problémom nie je samotná kontrola, ale jej nesprávne nastavenie. Firmy často zavádzajú monitorovacie nástroje bez právnej analýzy, bez informovania zamestnancov a bez aktualizácie dokumentácie.

Ďalšou chybou je spoliehanie sa na všeobecné formulácie v pracovných zmluvách, ktoré monitoring nespresňujú. Takéto ustanovenia spravidla neobstoja pri kontrole ani v spore.


Ako nastaviť monitoring právne správne

Ak chce zamestnávateľ monitorovať pracovné počítače legálne, musí postupovať systematicky. Základom je jasná interná politika, ktorá presne definuje účel, rozsah a spôsob monitoringu. Zamestnanci musia byť o pravidlách preukázateľne informovaní.

Dôležité je tiež pravidelné prehodnocovanie, či je monitoring stále nevyhnutný a primeraný. Technológia sa vyvíja rýchlejšie než právo a to, čo bolo primerané pred pár rokmi, môže byť dnes už neobhájiteľné.


Záver: Kontrola áno, ale s mierou

Zamestnávateľ môže sledovať pracovný počítač, ale len v jasne vymedzených hraniciach. Pracovné právo a GDPR nestavajú zamestnávateľa a zamestnanca proti sebe – cieľom je rovnováha medzi ochranou legitímnych záujmov firmy a rešpektovaním súkromia človeka.

Firmy, ktoré túto rovnováhu podcenia, riskujú nielen pokuty, ale aj stratu dôvery zamestnancov. A práve dôvera je v modernom pracovnom prostredí jednou z najcennejších hodnôt.

Kategórie
Témy

Zmluvy, ktoré podnikatelia po Novom roku zabúdajú aktualizovať

Úvod — prečo robiť revíziu zmlúv hneď po Novom roku

Rok 2026 priniesol v legislatíve a v biznis prostredí viaceré zmeny, ktoré majú priamy dopad na obsah a vykonávanie zmlúv. Zmeny v daňovej oblasti, povinnosti oznamovania tržieb, úpravy v ochrane osobných údajov a pripravované technologické povinnosti (napríklad e-invoicing) znamenajú, že staré zmluvy môžu byť už nesúladné s právnym stavom alebo rizikové pri kontrole. Preto je práve začiatok roka ideálny na systematickú revíziu zmluvnej agendy — nie ako administratívne „odkladať“ úpravy, ale ako preventívne opatrenie pred pokutami, sporom a stratou právnej istoty.


Ktoré zmluvy ignorujú podnikatelia najčastejšie

Nižšie vysvetlíme konkrétne typy zmlúv, ktoré sa po Novom roku často zanedbávajú, a aké reálne následky z toho pre podnikanie plynú.

1) Zmluvy s dodávateľmi a subdodávateľmi

Frekventovaná chyba: predpoklad, že „stará zmluva stačí“ aj po zmene cien, DPH, alebo procesov dodávky. V praxi to vedie k nejasnostiam pri reklamáciách, spore o zodpovednosť za vady alebo ku komplikáciám pri cenových korekciách.

Konkrétny krok: prejdite všetky aktívne rámcové a opakované objednávky. Skontrolujte ustanovenia o zmene cien, zárukách, prepravných podmienkach a o tom, kto nesie náklady pri oneskorení. Ak legislatíva zmenila pravidlá pri DPH alebo odpočítaní (čo sa v 2026 dialo), aktualizujte doložky súvisiace s daňovými nárokmi a prepočtami.

2) Obchodné podmienky / VOP (Terms & Conditions)

Prečo to často zlyhá: VOP sú „neviditeľné“ — zavesené na webe a archaické. Problém je, že sa menia pravidlá spotrebiteľských práv, pravidlá súťažných zmlúv či služby predplatného (subscription rules), a VOP musia byť s tým kompatibilné.

Konkrétny krok: overiť súlad VOP s aktuálnou spotrebiteľskou právnou úpravou a s internými procesmi (reklamácie, odstúpenie od zmluvy, automatické obnovenie služieb). Ak predávate B2C, venujte pozornosť informáciám o DPH a povinným oznamom na predajnom mieste.

3) Zmluvy o spracovaní osobných údajov (DPA) a súvisiace GDPR doložky

Prečo je to kritické: v roku 2026 sa v niektorých jurisdikciách (vrátane SR) pripravovali alebo vstupovali do účinnosti novelizácie pravidiel ochrany osobných údajov. Ak do zmluvy vstupujú osobné údaje zákazníkov, zamestnancov alebo dodávateľov, musí byť právny titul spracovania jasný a sprostredkovateľ/prevádzkovateľ správne rozdelený. Pri nedostatku dokumentácie hrozia vysoké pokuty a reputačné škody.

Konkrétny krok: okamžite skontrolujte všetky DPA, registre spracovaní a zmluvy so subdodávateľmi IT služieb. Uistite sa, že obsahujú mechanizmy na hlásenie incidentov, pravidlá prenosu údajov a povinnosti pri auditoch.

4) Pracovné zmluvy, dodatky a interné politiky

Prečo sa to stane: zmeny v organizácii (home office, zmeny benefitov, pridanie nových typov práce) často nie sú reflektované do pracovnoprávnej dokumentácie. Ak sa realita líši od zmluvy, pri kontrole alebo spore je to riziko pre zamestnávateľa.

Konkrétny krok: spravte audit pracovnoprávnych dokumentov: skontrolujte súlad pracovných zmlúv s vykonávanými úlohami, dodatky pri zmene pracovného času, a politiky remote work. Zvážte doplnenie doložiek o bezpečnosti IT a používaní firemného majetku.

5) Nájomné zmluvy (kancelárie, haly, stroje)

Prečo je to dôležité: nájomné zmluvy často obsahujú „fixné“ dohody o údržbe, zodpovednosti a poistnom. Po roku s inflačnými tlaky alebo legislatívnymi zmenami sa môže ukázať, že zmluva neodráža reálne prevádzkové náklady alebo nové daňové pravidlá.

Konkrétny krok: overiť indexáciu cien, rozdelenie opráv a povinnosti pri ukončení. Ujasnite si, kto platí za environmentálne a energické úpravy (dôležité pri zelených projektoch).

6) Zmluvy k IT, cloud a licenčné dohody

Prečo je to nové riziko: dodávky cloudových riešení, SaaS a používanie AI prinášajú nové otázky ohľadom vlastníctva výstupov, záloh, dostupnosti služieb a bezpečnosti. Ak zmluva neobsahuje SLA, zálohovacie mechanizmy a doložky o ochrane údajov, vystavujete sa veľkému riziku pri incidente.

Konkrétny krok: získajte zmluvy s jasnými SLA, právom na audit, doložkou o ochrane osobných údajov a jasne upravte vlastníctvo výsledkov práce (output ownership). Zvážte tiež prepojenie DPA s licenčnými podmienkami.

7) Poistné zmluvy, záruky a zodpovednosť

Prečo je to často prehliadané: obchodníci sa sústreďujú na obchodnú stránku, zabúdajú však adekvátne pokryť poistnú ochranu podľa novej hodnoty majetku alebo zvýšeného rizika.

Konkrétny krok: aktualizujte sumy poistného krytia podľa aktuálnej hodnoty majetku a rizík (vrátane kybernetického poistenia). Preskúmajte limity zodpovednosti v zmluvách a ich súlad s poistkou.


Ako postupovať systematicky — rýchly „zmluvný audit“ za 7 dní

Namiesto jednorazového „prelistovania“ zvoľte praktickú, opakovanú rutinu:

  1. deň: vytvorte zoznam všetkých aktívnych zmlúv (kto, čo, na aký čas).

  2. deň: označte zmluvy citlivé na legislatívne zmeny (DPA, DPH, pracovné zmluvy, nájom).

  3. deň: vyžiadajte aktuálne zmluvy od zodpovedných manažérov a poskytovateľov.
    4.–5. deň: právna kontrola — zamerajte sa na doložky o zmene ceny, vlastníctve výsledkov, SLA, odškodnení a DPA.

  4. deň: príprava štandardných dodatkov a aktualizovaných VOP.

  5. deň: komunikácia so zainteresovanými stranami (dodávatelia, zamestnanci) a plán implementácie.

Tento prístup vás rýchlo dostane do bezpečného štartu roka a minimalizuje riziká spojené s neaktuálnymi zmluvami.


Prečo to nerobiť „sám“ bez systému — a kedy volať právnika

Samozrejme, mnohé úpravy zvládnete interným právnym auditom, ale pri komplexnejších zmenách (napr. nové zákonné povinnosti k DPH, veľké zmeny v GDPR, masívne technologické upgrady alebo rizikové rámcové zmluvy) je rozumné využiť externého špecialistu. V roku 2026 sa totiž objavilo niekoľko nových povinností a sadzieb, ktoré môžu mať efekt na štruktúru zmluvných záväzkov — a ak sú zmluvy nekonzistentné so zákonom, nápravné kroky sú nákladnejšie než preventívna úprava.


Záver: pravidelná revízia zmlúv = lacnejšia prevencia než liečenie

Zmluvy nepatria do „archívu a zabudnutia“. Pravidelná ročná alebo polročná revízia zmlúv, zameraná na DPA, VOP, zmluvy s dodávateľmi, pracovnoprávne dokumenty a IT/Cloud dohody, vám ušetrí peniaze, čas a reputáciu.

Kategórie
Témy

Najčastejšie chyby firiem po Novom roku, za ktoré hrozia pokuty

Prečo sú prvé mesiace roka pre firmy najrizikovejšie

Začiatok roka je pre firmy paradoxne jedným z najrizikovejších období z právneho hľadiska. Manažment rieši rozpočty, projekty, nové zákazky a operatívu, zatiaľ čo právne povinnosti často zostávajú v pozadí. Kontrolné orgány však fungujú bez ohľadu na „novoročný chaos“ a práve v prvom kvartáli sa začínajú kontroly, ktoré odhaľujú chyby nahromadené počas predchádzajúceho roka.

Z praxe vyplýva, že pokuty firiem často nevznikajú z úmyselného porušenia zákona, ale z nepozornosti, neaktuálnych dokumentov alebo nesprávne nastavených interných procesov. Tento článok mapuje najčastejšie chyby, ktoré sa opakujú po Novom roku — a vysvetľuje, prečo môžu viesť k sankciám.

Neaktualizované zmluvy a obchodné podmienky

Jednou z najčastejších chýb je presvedčenie, že „zmluvy predsa platia, kým ich niekto nevypovie“. Formálne áno, prakticky však zmluvy často prestávajú zodpovedať realite podnikania. Menia sa procesy, dodávatelia, ceny, zákonné požiadavky — no zmluvná dokumentácia zostáva rovnaká.

Po Novom roku sa pravidelne ukazuje, že firmy používajú:

  • staré vzory zmlúv,

  • obchodné podmienky nezladené s aktuálnou legislatívou,

  • zmluvy bez jasne upravenej zodpovednosti, sankcií alebo riešenia sporov.

V prípade sporu alebo kontroly sa potom firma ocitá v situácii, kde síce „má zmluvu“, ale nemá funkčný právny nástroj. To môže viesť k pokutám, neplatnosti niektorých ustanovení alebo strate možnosti vymáhať svoje nároky.

GDPR iba „na papieri“

Ochrana osobných údajov patrí dlhodobo medzi najpodceňovanejšie oblasti. Mnohé firmy majú po Novom roku pocit, že „GDPR majú vyriešené“, pretože:

  • majú vypracované dokumenty,

  • majú zverejnené zásady ochrany osobných údajov,

  • majú poverenú osobu alebo externého konzultanta.

Problém je, že realita spracúvania údajov často nezodpovedá papierovej dokumentácii. Zamestnanci pracujú s údajmi inak, používajú nové nástroje (cloud, AI, externé aplikácie), no interné smernice zostávajú nezmenené. Pri kontrole potom neobstojí argument, že „firma mala dokumenty“, ak ich reálne nedodržiavala.

Po Novom roku bývajú časté pokuty práve za:

  • chýbajúce alebo neaktuálne záznamy o spracúvaní,

  • neohlásené úniky údajov,

  • nesprávne právne základy spracúvania.

Pracovné zmluvy a interné predpisy v rozpore s realitou

Začiatok roka často prináša organizačné zmeny: nové pozície, home office, flexibilný pracovný čas, externistov. Právna dokumentácia však za týmito zmenami zaostáva. Výsledkom sú pracovné zmluvy a interné predpisy, ktoré nezodpovedajú skutočnému výkonu práce.

Z právneho hľadiska je to mimoriadne nebezpečné. Inšpektorát práce neposudzuje „ako to firma myslela“, ale ako to má upravené v dokumentoch a ako to vykonáva v praxi. Ak sa tieto dve roviny rozchádzajú, firma je v nevýhode.

Najčastejšie chyby:

  • chýbajúce dodatky k zmluvám po zmene pracovných podmienok,

  • nejasne nastavený home office,

  • zle definovaný pracovný čas a nadčasy,

  • neaktuálne mzdové a organizačné predpisy.

Formálne zanedbaná dokumentácia a archív

Ďalším opakujúcim sa problémom je podcenenie dokumentačných povinností. Po Novom roku sa často „ide ďalej“ bez toho, aby firma:

  • uzavrela staré spisy,

  • správne archivovala dokumenty,

  • skontrolovala zákonné lehoty uchovávania.

Pri kontrole potom firma nedokáže preukázať splnenie povinností, hoci ich fakticky splnila. Z právneho hľadiska však neexistujúci dokument = nesplnená povinnosť.

Tento problém je obzvlášť citeľný v regulovaných oblastiach, ako sú:

  • pracovnoprávna agenda,

  • verejné obstarávanie,

  • BOZP,

  • ochrana osobných údajov.

Používanie nových technológií bez právnej kontroly

Po Novom roku firmy často zavádzajú nové softvéry, systémy alebo automatizáciu procesov. Rýchlosť však ide na úkor právnej analýzy. Typickým príkladom je používanie AI nástrojov, cloudových riešení alebo externých platforiem bez preverenia:

  • zmluvných podmienok,
  • bezpečnostných štandardov,
  • dopadov na ochranu osobných údajov.

V prípade incidentu alebo kontroly sa firma dostáva do situácie, kde nevie preukázať, že postupovala s odbornou starostlivosťou. To zvyšuje riziko sankcií a zodpovednosti za škodu.

Prečo sa tieto chyby opakujú každý rok

Dôvod je jednoduchý: právna agenda je často vnímaná ako „podporná“, nie strategická. Po Novom roku má prednosť biznis, nie compliance. Pokuty však prichádzajú práve vtedy, keď firma nemá nastavené základné kontrolné mechanizmy.

Prevencia pritom nebýva zložitá ani finančne náročná. Zvyčajne stačí:

  • pravidelný právny audit na začiatku roka,

  • aktualizácia dokumentácie,

  • jasné interné pravidlá a školenie zamestnancov.

Záver: Nový rok ako príležitosť, nie hrozba

Začiatok roka nemusí byť obdobím stresu a rizík. Naopak — je ideálnym časom na upratanie právnych vzťahov a procesov, ktoré sa počas roka zanedbávajú. Firmy, ktoré to pochopia, sa nielen vyhnú pokutám, ale získajú aj lepšiu vyjednávaciu pozíciu, väčšiu istotu a profesionálnejší obraz navonok.

Kategórie
Témy

Môže firma používať ChatGPT v práci? Právne riziká, povinnosti a praktický návod

Používanie generatívnych nástrojov ako ChatGPT sa za posledné roky stalo bežnou súčasťou pracovného života v mnohých firmách. Zamestnanci ich používajú pri písaní e-mailov, príprave zmlúv, sumarizovaní dokumentov či tvorbe marketingových textov. Šikovnosť týchto nástrojov však prichádza s právnymi otázkami: kto zodpovedá za chyby, ako riešiť spracovanie osobných údajov a aké povinnosti ukladá nová európska regulačná architektúra (AI Act)? Odpovede nie sú šablónové — závisia od toho, ako AI používate, kto ju prevádzkuje a aké dáta sa spracúvajú.

Európska legislatíva a pokyny sa rýchlo vyvíjajú: už dnes existujú odporúčania a obmedzenia o používaní určitých typov AI (napr. zákaz emocionálneho profilovania zamestnancov), a plná implementácia častí AI Act je naplánovaná do roku 2026.

Základný právny rámec, ktorý musí zamestnávateľ poznať

Keď firma používa ChatGPT alebo iný generatívny model, vstupuje do prekrývania niekoľkých oblastí práva: (i) regulácia AI (EU AI Act a súvisiace usmernenia), (ii) pravidlá ochrany osobných údajov (GDPR), (iii) bežné zmluvné a deliktové (tort) pravidlá zodpovednosti a (iv) pracovnoprávne zásady týkajúce sa dohľadu nad zamestnancami a ich pracovných nástrojov.

EÚ sa snaží vybudovať špecifický režim pre AI, ktorý upravuje povinnosti podľa rizikovosti systému a zavádza prísne obmedzenia pre zakázané praktiky (napr. masové emocionálne profilovanie zamestnancov pomocou webkamier či hlasu). Tieto pravidlá už majú odporúčajúce pokyny a vyvíjajú sa postupy presnejšieho výkladu pre veľké generatívne modely (GPAI). To znamená, že používanie ChatGPT v pracovnom prostredí môže byť pod priamym dohľadom regulačných požiadaviek.

Súčasne platí GDPR: ak do systému nahrávate osobné údaje (osobné údaje zákazníkov, zamestnancov, citlivé informácie), musíte mať právny základ spracovania, zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia a splniť informačné povinnosti voči dotknutým osobám. Európske úrady pre ochranu údajov (EDPB) a národné orgány pravidelne vydávajú usmernenia, ktoré vysvetľujú, na čo si dať pozor pri AI spracovaní údajov.

Na paralelnej línii sa rieši občianskoprávna zodpovednosť: dokedy je chyba “chyba AI” a kedy je to zodpovednosť zamestnávateľa alebo osoby, ktorá systém nasadila či upravila? Legislativne sa pracuje na doplnení bežných pravidiel, aby sa uľahčilo preukazovanie príčinnosti pri škodách spôsobených AI. To sa manifestuje v iniciatívach zameraných na „presumpciu kauzality“ a iné remedialné mechanizmy.

Kto nesie zodpovednosť za chyby AI v pracovnom kontexte?

Nie je to vždy jednoduché. Rozdeľme si situácie:

Ak zamestnanec používa voľne dostupný ChatGPT bez súhlasu a spôsobí škodu (napr. zverejní dôverné informácie alebo šíri nepresné právne odporúčanie), zodpovednosť firmy môže vzniknúť z dôvodu nedostatočného dohľadu, porušenia interných pravidiel alebo zmluvnej povinnosti voči tretím stranám. Ak však firma zaviedla oficiálny podnikový účet (enterprise) s kontrolami a obmedzeniami a poskytovateľ (napr. OpenAI v enterprise verzii) garantuje určité podmienky, potom môže byť pomer zodpovednosti rozdeľovaný medzi poskytovateľa služieb, integrátora a užívateľa podľa konkrétnych zmluvných ustanovení.

Európska politika smeruje k tomu, aby prevádzkovatelia a dodávatelia AI niesli konkrétne povinnosti (transparentnosť, zapisovanie udalostí, riadenie rizík), čo posilní právne postavenie poškodených osôb. Pre firmy to znamená, že nasadenie AI bez riadnej dokumentácie a posúdenia rizika zvyšuje expozíciu voči sankciám a žalobám.

Praktické riziká pri používaní ChatGPT v práci (a ako sa im vyhnúť)

Prvým právnym rizikom je únik alebo neoprávnené spracovanie osobných údajov. Ak zamestnanci posielajú do nástroja mená, rodné čísla, adresy či interné dôverné informácie, ide o spracovanie podľa GDPR. Firma musí mať právny titul a zabezpečiť, že poskytovateľ AI dodržiava adekvátne bezpečnostné štandardy. Preto je nutné pred nasadením vykonať DPIA (data protection impact assessment), ak je spracovanie rizikové.

Druhým rizikom je nepresná alebo zavádzajúca odpoveď (faktické omyly). Keď AI generuje chybnú informáciu, klient alebo partner môže utrpieť škodu. Riešenie je dvojité: (i) obmedziť použitie AI pre úlohy, kde chyba môže viesť k významnej škode (napr. právne stanoviská bez ľudskej verifikácie), a (ii) zaviesť jasnú povinnosť overovať výstupy a zaznamenávať kľúčové interakcie.

Tretím rizikom sú autorsko-právne otázky — kde sa berie obsah, ktorý AI použije a kto vlastní výstup. Hoci právne riešenia tejto problematiky ešte dozrievajú, zmluvné ustanovenia voči poskytovateľom AI a interné pravidlá môžu definovať vlastnícke práva a podmienky komerčného využitia výstupov.

Štvrtým rizikom je pracovnoprávny dohľad a súkromie zamestnancov. Použitie AI na monitorovanie výkonu alebo emotívne analýzy tváre/hlasov môže byť zakázané alebo prísne regulované podľa AI Act a lokálnych nariadení. Preto je potrebné pred takými praktikami urobiť právnu a etickú kontrolu.

Ako by mala vyzerať firemná AI politika — kľúčové prvky

Firemná AI politika by nemala byť len zákazom alebo povolením; mala by byť praktickým návodom pre každodenné rozhodovanie. Najprv definujte rozsah a účel používania: ktoré pracovné úlohy sú vhodné pre generatívnu AI a ktoré vyžadujú ľudský zásah. Ďalej popíšte právne limity (zakázané spracovanie osobných údajov bez právneho titulu, citlivé kategórie údajov) a povinnosti zamestnanca (overenie výstupov, značenie obsahu ako vyprodukovaného AI, zákaz zdieľania dôverných dokumentov). Zmluvný rámec s poskytovateľom musí byť auditovateľný: požadujte SLA, povinnosti pri úniku údajov a jasné vyjadrenie o používaní trénovacích dát a vlastníctve obsahu. Nakoniec určite postup pri incidentoch a zodpovednosti — kto hlási, kto opravuje a aké sú sankcie za porušenie politiky. Praktické príklady a vzorové formulácie výrazne pomáhajú pri implementácii.

Záver

  • Zmapujte, ako sa v skutočnosti ChatGPT a iné AI používajú vo firme — ktoré tímy, aké dáta.

  • Vyhodnoťte, či je potrebné vykonať DPIA podľa GDPR.

  • Preverte zmluvy s poskytovateľmi AI (enterprise podmienky vs. free-tier) a doplňte ustanovenia o bezpečnosti a vlastníctve výstupov.

  • Pripravte internú AI politiku s jasnými pravidlami pre overovanie výstupov a postupmi pri incidente.
  • Vzdelávajte zamestnancov — najlepší compliance mechanizmus je informovaný používateľ.

Tieto kroky minimalizujú riziko sankcií, škôd z nesprávnych výstupov a reputačných strát v čase, keď EÚ a národné úrady zrýchľujú kontrolu nad AI riešeniami.

Časté otázky

Môže zamestnanec používať bezplatný ChatGPT na riešenie pracovných úloh?

Formálne áno, avšak bez riadnej politiky a dohľadu vznikajú vysoké riziká — únik dát či neoverené výstupy. Pre citlivé úlohy odporúčame používať enterprise riešenie s kontrolami a záznamom.

Zodpovedá firma za chybu, ktorú AI vygenerovala klientovi?

Ak chybný výstup vznikol pri plnení pracovných úloh a firma ho uverejnila alebo nepreverila, je vysoká pravdepodobnosť zodpovednosti zamestnávateľa. Právne režimy sa ale vyvíjajú a na úrovni EÚ sa pripravujú mechanizmy uľahčujúce postih pri škodách spôsobených AI.

Musím robiť DPIA pri každom použití AI?

Nie pri každom. DPIA je potrebná, ak spracovanie predstavuje vysoké riziko pre práva a slobody osôb (napr. spracovanie citlivých údajov, profilovanie, rozhodovanie s právnymi následkami). Pri generatívnych AI, ktoré pracujú s osobnými údajmi, je DPIA často odporúčaná.

 

Kategórie
Témy

Osobné údaje zamestnanca — kompletný návod pre zamestnávateľov (2025)

Spracovanie osobných údajov zamestnancov je každodennou súčasťou personálnej agendy — od náboru, cez mzdovú evidenciu až po ukončenie pracovného pomeru. Tento článok vysvetľuje, aké údaje môžete spracúvať, na akom právnom základe, ako pripraviť oznámenie o spracovaní, aké technické a organizačné opatrenia zaviesť a aké sú povinnosti pri predaní údajov spracovateľovi alebo pri porušení bezpečnosti. Sú tu aj praktické šablóny: „Employee privacy notice“, „Zoznam procesov“ a kontrolný checklist pre internú kontrolu súladu s GDPR.

Právny rámec — čo platí na Slovensku

  • Primárne pravidlá: Na Slovensku platí priamo uplatniteľné nariadenie GDPR (Regulation (EU) 2016/679) a jeho slovenská implementácia/legislatíva (národné vykonávacie predpisy). Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) je národný dozorný orgán.

  • Špecifikum zamestnaneckých údajov: GDPR priznáva možnosť členským štátom upraviť spracovanie v kontexte pracovnoprávnych vzťahov (čl. 88 GDPR) — preto musíte brať do úvahy aj Zákonník práce a osobitné právne predpisy.

Ktoré osobné údaje zamestnancov môžete spracúvať — prehľad

Bežné (identifikačné a administratívne) údaje

Meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, rodné číslo (iba keď je to nevyhnutné), číslo účtu na výplatu mzdy, kontaktné údaje, vzdelanie, preukázateľná pracovná história, pracovná zmluva a pracovné hodnotenia. Tieto údaje sú obvykle spracúvané na plnenie pracovného vzťahu.

Osobitné kategórie údajov (tzv. citlivé údaje)

Zdravotné údaje (napr. informácie o pracovnej neschopnosti, zdravotné posudky), biometrické údaje, prípadne trestnoprávne informácie — spracovanie týchto údajov je prísnejšie regulované a je prípustné len ak to zákon výslovne povoľuje alebo ak sú splnené prísne podmienky (napr. zdravie pre vykonávanie práce podľa osobitného zákona). V pracovnom kontexte preto musíte presne identifikovať právny titul spracovania (napr. splnenie právnej povinnosti zamestnávateľa).

Právne tituly spracovania (kedy je spracovanie zákonné)

Namiesto „súhlasu“ u zamestnancov sa v praxi vo väčšine situácií používajú tieto právne tituly:

  1. Plnenie pracovnej zmluvy / opatrenie pred uzavretím zmluvy — spracovanie nevyhnutné na plnenie záväzkov zo zmluvy (mzda, dochádzka, dohody o pracovnom čase).

  2. Právna povinnosť — povinnosti vyplývajúce zo zákonov (daňové povinnosti, sociálne a zdravotné poistenie, evidencie podľa Zákonníka práce).

  3. Oprávnený záujem zamestnávateľa — obmedzene a po vyhodnotení záujmov (napr. zabezpečenie majetku firmy CCTV, interné monitorovanie KPI), vždy po vykonaní závažnej rovnováhy záujmov a zabezpečení práv zamestnanca. (UPOZORNENIE: nikdy nepoužívať „oprávnený záujem“ ako alibi na nadmerné sledovanie.)

  4. Súhlas — v zamestnaneckom pomere je súhlas často nevhodný (nie je považovaný za „voľný“) — EDPB a spravodajské zdroje upozorňujú, že súhlas z pohľadu zamestnaneckého vzťahu zvyčajne nie je platný. Preto ho používajte len v obmedzených prípadoch, kde ozaj nejde o nerovnováhu autority.

(Pre každú kategóriu uveďte v internom zázname, prečo je titul relevantný a aké riziká sú s tým spojené.)

Povinnosti zamestnávateľa — prakticky a krok-po-kroku

Informovať zamestnancov (transparentnosť)

Zamestnávateľ musí dotknutým osobám (zamestnancom) poskytnúť informáciu o spracovaní (tzv. employee privacy notice) — účely spracovania, právny titul, príjemcov údajov (vrátane sprostredkovateľov), dobu uchovávania a práva dotknutej osoby (prístup, oprava, výmaz, obmedzenie spracovania, prenositeľnosť, námietka). ÚOOÚ vyžaduje jasnosť a dostupnosť týchto informácií.

Viesť záznamy o spracovaní

Ak spracúvate osobné údaje ako prevádzkovateľ (zamestnávateľ), musíte viesť záznam o činnostiach spracovania (kto, aké kategórie údajov, účely, príjemcovia, doby uchovávania, technické opatrenia). To je kľúčové aj pri kontrole.

Uzatvárať zmluvy o spracovaní s dodávateľmi

Ak využívate externé systémy (mzdové softvéry, cloudové úložiská, externé účtovníctvo), vždy uzavrite sprostredkovateľskú zmluvu (DPA) so špecifikáciou bezpečnostných požiadaviek a dohľadových práv.

Bezpečnosť údajov — technické a organizačné opatrenia

Zabezpečte minimálne: riadenie prístupov (least privilege), šifrovanie pri prenose a uložení citlivých údajov, zálohovanie, logging prístupov, školenia personálu a postupy pri incidente (incident response plan). Pri vyššom riziku zvážte DPIA (posúdenie vplyvu na ochranu údajov).

Nahlásenie porušenia ochrany údajov

Pri bezpečnostnom incidente, ktorý vedie k riziku pre práva zamestnancov, existuje povinnosť nahlásiť porušenie ÚOOÚ (a niekedy aj dotknutým osobám) v stanovenej lehote podľa GDPR. ÚOOÚ poskytuje postupy na nahlásenie.

Retencia údajov — ako dlho uchovávať (praktické odporúčania)

  • Mzdové a účtovné doklady: podľa zákona o účtovníctve sa účtovné doklady uchovávajú spravidla 10 rokov (časť zdrojov uvádza 10 rokov; niektoré typy dokladov sa archivujú dlhšie podľa konkrétnych predpisov). Skontrolujte konkrétne ustanovenia pre mzdové listy a daňové doklady.

  • Osobné spisy zamestnanca (personálna agenda): často sa odporúča evidenciu uchovávať aj po skončení pracovného pomeru (existujú odporúčania pre dlhšie lehoty až desaťročia v závislosti od druhu dokumentov a povinnosti archivácie). Presné archivačné lehoty sa odvíjajú od viacerých zákonov a registratórnych predpisov — vždy overiť lokálne požiadavky.

(Upozornenie: presné lehoty sú závislé od typu dokumentu a od osobitných zákonov — pred publikovaním na webe pravidelne overujte a uveďte aktuálne právne odkazy.)

Šablóna — Employee privacy notice

———————VZOR———————

Informácia o spracovaní osobných údajov zamestnancov

[Názov zamestnávateľa], so sídlom [adresa], IČO: [xxx], je prevádzkovateľom vašich osobných údajov. Spracúvame údaje za účelom plnenia pracovnoprávnych záväzkov (vedenie pracovnej zmluvy, výplata mzdy, daňové a poistné povinnosti), pre plnenie právnych povinností a pre oprávnené záujmy zamestnávateľa (napr. bezpečnosť). Právnymi titulmi spracovania sú plnenie zmluvy, splnenie právnej povinnosti a oprávnený záujem. Vaše práva: právo na prístup, opravu, výmaz (ak nie je právne zakázané), obmedzenie spracovania, prenositeľnosť, podať sťažnosť ÚOOÚ. Kontakty: [email DPO/zodpovednej osoby]. Podrobné informácie sú k dispozícii v plnom znení interného oznámenia na [interný link].

———————VZOR———————

Praktické príklady spracovania a odporúčané právne tituly

  • Nábor (CV, overenie kvalifikácie) — účel: výber zamestnanca; právny titul: predzmluvné opatrenie / oprávnený záujem (s oboznámením uchádzačov).

  • Mzdová agenda (platby, odvody) — účel: plnenie zmluvy a právna povinnosť (daň, sociálne poistenie).

  • Zdravotné posudky (pre konkrétne pracovné pozície) — účel: bezpečnosť a spôsobilosť; právny titul: osobitné zákony + obmedzené spracovanie citlivých údajov.

  • CCTV v priestoroch — účel: ochrana majetku; právny titul: oprávnený záujem + vyhodnotenie proporcionality + označenie priestorov.

Kontrolný checklist pre zamestnávateľov (rýchle kroky)

  • Máte aktuálne employee privacy notice dostupné zamestnancom? (áno/nie)

  • Viedli ste záznam o činnostiach spracovania?

  • Uzatvorené DPA so všetkými sprostredkovateľmi (mzdové softvéry, cloud)?

  • Realizované DPIA tam, kde sú vysoké riziká (biometria, monitoring)?

  • Nastavené technické opatrenia: šifrovanie, zálohy, kontrola prístupov?

  • Sú doby uchovávania zdokumentované a právne odôvodnené? (zdokumentované/zdôvodnené)

  • Plán reakcie na incidenty + zodpovedná kontaktná osoba pre nahlásenie ÚOOÚ?

Sankcie a riziká

Nedodržanie GDPR a súvisiacich povinností môže viesť k vysokým pokutám (podľa GDPR), sankciám a reputačným škodám. Okrem toho môžu vzniknúť sankcie za nedodržanie archivačných povinností podľa účtovných a daňových predpisov. Preto je systematický compliance kľúčový.

Kategórie
Témy

Ako vytvoriť všeobecné obchodné podmienky pre e-shop

Každý e-shop musí mať vytvorené vlastné obchodné podmienky. V opačnom prípade za nesplnenie tejto podmienky hrozí pokuta. Prostredníctvom predaja tovaru, či služby na internete predajca uzatvára so zákazníkom zmluvu uzatvorenú na diaľku a obchodné podmienky, s ktorými zákazník prejaví svoj súhlas, sú vstupnou bránou do spoločného obchodu a dojednaniami kúpnej zmluvy.

Obsah všeobecných obchodných podmienok

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov vo svojich ustanoveniach uvádza, aké informácie musí dostať zákazník ešte pred odoslaním objednávky:

1/ hlavné vlastnosti tovaru alebo charakter služby – popis týchto vlastností závisí od konkrétneho predávaného tovaru, či služby.

2/ údaje predávajúceho – obchodné meno, sídlo, resp. miesto podnikania, telefónne číslo, IČO, označenie registra a číslo zápisu, e-mailová adresa, DIČ, názov a adresa dozorného orgánu. Taktiež adresa, na ktorej si zákazník môže uplatniť reklamáciu, podať sťažnosť alebo iný podnet, ak sa táto líši od jeho sídla.

3/ celková cenu tovaru alebo služby vrátane DPH

4/ náklady na dopravu, dodanie, poštovné, iné náklady a poplatky

5/ cena za použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie

6/ platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu dodania, informáciu o vybavovaní reklamácií a sťažnostítaktiež aj informácia o dostupnosti tovaru a o lehote jeho dodania, či je tovar skladom atď.

7/ informácia o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu – podľa zákona musí predajca zákazníkovi okrem tejto informácie zároveň poskytnúť formulár na odstúpenie od zmluvy.

8/ informácia o znášaní nákladov na vrátenie tovaru predávajúcemu pri odstúpení od zmluvy

9/ informácia o prípadnej povinnosti spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za poskytnuté plnenieiba v prípade, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy po tom, čo na ňu udelil vyslovený súhlas.

10/ informácia o tom, kedy spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy

11/ informácia o tom, že je predávajúci zodpovedný za vady tovaru alebo služby – predávajúci zodpovedá za vady tovaru alebo služby vrámci záručnej doby, ktorá sa vzťahuje na daný tovar alebo službu.

12/ informácia o prísnejších podmienkach záruky – vzťahuje sa na tovar, ktorého záruka je podmienená napríklad určitým spôsobom používania.

13/ informácia o existencii príslušných kódexov správania

14/ informácia o dĺžke trvania zmluvy

15/ informácia o minimálnej dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa

16/ informácia o povinnosti zaplatiť preddavok – iba ak to vyplýva zo zmluvy, je potrebné o tejto skutočnosti informovať dopredu.

17/ informácia o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie obsahu a o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom – iba tovar s elektronickým obsahom.

18/ informácia o možnosti a podmienkach riešenia sporu prostredníctvom alternatívneho riešenia sporov – potrebné uviesť odkaz na platformu alternatívneho riešenia spotrebiteľského sporu, prostredníctvom ktorej môže spotrebiteľ podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu.

19/ informácia pre zákazníka o tom, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu. Najvhodnejším spôsobom je uviesť to pri konečnom tlačidle objednávky v košíku ako: „Odoslať objednávku s povinnosťou platby“. Podľa zákona, ak by ste si túto povinnosť nesplnili, zákazník nie je povinný za tovar, či službu zaplatiť.

20/ informovať zákazníka o osobných údajoch, ktoré sa budú spracovávať.

Kam umiestniť Všeobecné obchodné podmienky

Zákon síce nepredpisuje miesto, kde musí byť umiestnený odkaz na všeobecné obchodné podmienky, avšak najlepšie je ich umiestniť pri vyššie uvádzanom tlačítku s názvom „Potvrdiť objednávku s povinnosťou platby“.

Pri objednávaní tovaru musí kupujúci „súhlasiť“ so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Reklamačným poriadkom a Ochranou osobných údajov, t.j. pokiaľ neodklikne checkbox, ktorým vyjadruje svoj súhlas s vyššie uvedeným, nemôže byť jeho objednávka úspešná (checkbox nesmie byť predkliknutý!). Text by sa mal nachádzať pri potvrdení objednávky, približne v takomto znení:

Oboznámil som sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami (link na ich znenie), Reklamačným poriadkom (link na ich znenie) a Ochranou osobných údajov (link na ich znenie), porozumel som ich obsahu a v celom rozsahu s nimi súhlasím.“

Vlastné zmluvné dojednania

V obchodných podmienkach je možné upraviť akékoľvek vlastné zmluvné dojednania. Podmienkou však je, aby tieto neodporovali zákonu, resp. ho neobchádzali. V praxi sa často stáva, že predávajúci sa dojednaniami v obchodných podmienkach snaží chrániť svoje záujmy, avšak ako bolo uvedené, je dôležité, aby tieto neodporovali zákonu. Ak je teda v zákone určená lehota, túto nemožno skrátiť, možno ju však predĺžiť. Takisto si predávajúci v rámci obchodných podmienok nemôže svojvoľne upraviť dojednanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonným znením. Ako príklad, kedy by predávajúci konal v rozpore so zákonom, možno uviesť snahu predávajúceho vopred sa vyviniť zo zodpovednosti za vady, ktoré by sa v budúcnosti mohli prejaviť, a za ktoré naopak v zmysle zákona zodpovedá.

Kto môže vytvoriť všeobecné obchodné podmienky

Všeobecné obchodné podmienky si samozrejme môžete vytvoriť aj sami. Nakoľko je však zosúladenie obchodných podmienok so zákonom pomerne zložité a závislé od konkrétnej činnosti konkrétneho podnikateľa, je vhodné sa za tým účelom obrátiť na odborníka.

Kto kontroluje súlad obchodných podmienok so zákonom a aké sankcie hrozia v prípade zistených porušení

Kontrolu nad poskytovaním všetkých zákonných informácií predávajúcim spotrebiteľovi prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Táto v prípade zistenia pochybenia udeľuje pokuty.

Výšku pokuty nemožno vopred vyčísliť, nakoľko je závislá od konkrétneho prípadu a zisteného porušenia.

Zákon stanovuje, čo musia všeobecné obchodné podmienky obsahovať (§ 3 zákona č. 102/2014 Z.z.). Absencia niektorej z podmienok znamená uloženie pokuty. Netreba zabúdať na nové povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o alternatívnom riešení sporov, na základe ktorého musí e-shop povinne spolupracovať pri zmierlivom riešení sporu.

Pozor na likvidačné pokuty

Obchodné podmienky pre e-shop by mali byť naformulované a umiestnené správne. Ukladaná pokuta sa v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. môže vyšplhať až do výšky 33.000,- EUR a pri porušení povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa do 66.400,- EUR. Na vypracovaní dobrých obchodných podmienok a ich súlade s právnym poriadkom si preto treba dať záležať.

Kategórie
Vzory

VZOR: Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy

———————VZOR———————

Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy

1. Právo na odstúpenie od zmluvy

Máte právo odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní.

Lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa ………….. (doplňte podľa pokynov v bode 1)

Pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy nás informujte o svojom rozhodnutí odstúpiť od tejto zmluvy jednoznačným vyhlásením (napríklad listom zaslaným poštou, faxom alebo e-mailom) na adrese ………….. (doplňte podľa pokynov v bode 2). Na tento účel môžete použiť vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý sme Vám odovzdali alebo zaslali.

(ak umožňujete spotrebiteľom odstúpiť od zmluvy prostredníctvom svojho webového sídla, doplňte text podľa pokynov v bode 3)

Lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak zašlete oznámenie o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy pred tým, ako uplynie lehota na odstúpenie od zmluvy.

2. Dôsledky odstúpenia od zmluvy

Po odstúpení od zmluvy Vám vrátime všetky platby, ktoré ste uhradili v súvislosti s uzavretím zmluvy, najmä kúpnu cenu vrátane nákladov na doručenie tovaru k Vám. To sa nevzťahuje na dodatočné náklady, ak ste si zvolili iný druh doručenia, ako je najlacnejší bežný spôsob doručenia, ktorý ponúkame. Platby Vám budú vrátené bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa, keď nám bude doručené Vaše oznámenie o odstúpení od tejto zmluvy. Ich úhrada bude uskutočnená rovnakým spôsobom, aký ste použili pri Vašej platbe, pokiaľ ste výslovne nesúhlasili s iným spôsobom platby, a to bez účtovania akýchkoľvek ďalších poplatkov.

Platba za zakúpený tovar Vám bude uhradená až po doručení vráteného tovaru späť na našu adresu alebo po predložení dokladu preukazujúceho zaslanie tovaru späť, podľa toho, čo nastane skôr (tento text neuvádzajte v prípade zmlúv, pri ktorých ponúkate vyzdvihnutie tovaru v prípade odstúpenia od zmluvy).

(doplňte podľa pokynov v bode 4)

(doplňte podľa pokynov v bode 5)

Pokyny na vyplnenie:

1. Doplňte jeden z textov uvedených nižšie v úvodzovkách:

a) v prípade zmluvy o službách alebo zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči: „uzavretia zmluvy.“;

b) v prípade zmluvy, predmetom ktorej je predaj tovaru: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete tovar.“;

c) ak sa tovary objednané spotrebiteľom v jednej objednávke dodávajú oddelene: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete tovar, ktorý bol dodaný ako posledný.“;

d) ak sa dodáva tovar pozostávajúci z viacerých dielov alebo kusov: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete posledný diel alebo kus.“;

e) ak sa tovar dodáva opakovane počas vymedzeného obdobia: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba s výnimkou dopravcu prevezmete prvý dodaný tovar.

2. Doplňte Vaše obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, prípadne aj telefónne číslo, faxové číslo a e-mailovú adresu.

3. Ak umožníte spotrebiteľovi vyplniť a zaslať oznámenie o odstúpení od zmluvy prostredníctvom svojho webového sídla, doplňte nasledujúci text: „Ak máte záujem, môžete vyplniť a zaslať vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy alebo akékoľvek iné jednoznačné vyhlásenie o odstúpení od zmluvy aj elektronicky prostredníctvom našej internetovej stránky [vložte adresu webového sídla]. Ak využijete túto možnosť, prijatie odstúpenia od zmluvy Vám bezodkladne potvrdíme na trvanlivom nosiči (napríklad e-mailom).“

4. V súvislosti s dodaním tovaru informujte spotrebiteľa ako možno vrátiť tovar v prípade odstúpenia od zmluvy:

a) doplňte spôsob vrátenia tovaru

— „Tovar vyzdvihneme.“ alebo

— „Zašlite nám tovar späť alebo ho prineste na našu adresu alebo odovzdajte …… [ak ste na prevzatie tovaru splnomocnili určitú osobu, doplňte jej meno a adresu osoby] najneskôr do 14 dní odo dňa uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy. Lehota sa považuje za zachovanú, ak tovar odošlete späť pred uplynutím 14-dňovej lehoty.“;

b) doplňte informáciu o úhrade nákladov na vrátenie tovaru

— „Náklady na vrátenie tovaru znášame my.“;

— „Priame náklady na vrátenie tovaru znášate Vy.“;

— Ak pri zmluve uzavretej na diaľku neponúkate, že budete znášať náklady na vrátenie tovaru, a tovar vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť poštou: „Priame náklady na vrátenie tovaru vo výške … EUR [doplňte sumu] znášate Vy.“; alebo ak náklady spojené s vrátením tovaru nemožno primerane vypočítať vopred: „Priame náklady na vrátenie tovaru znášate Vy. Predpokladaný odhad týchto nákladov je …… EUR [doplňte sumu].“; alebo

— Ak tovar v prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vzhľadom na jeho povahu nemôže byť odoslaný späť predávajúcemu poštou a bol dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia zmluvy: „Tovar vyzdvihneme na vlastné náklady.“ a

c) doplňte informáciu o zodpovednosti spotrebiteľa za škodu vzniknutú na vrátenom tovare: „Zodpovedáte iba za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s ním iným spôsobom, než aký je potrebný na zistenie povahy, vlastností a funkčnosti tovaru.“

5. V prípade zmluvy o službách doplňte toto: „Ak ste požiadali o začatie poskytovania služieb počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, máte povinnosť uhradiť nám cenu za skutočne poskytnuté plnenia do dňa, kedy ste nám oznámili Vaše rozhodnutie odstúpiť od tejto zmluvy.“.

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Univerzálne všeobecné obchodné podmienky pre e-shop

Všeobecné obchodné a reklamačné podmienky e-shopu upravujú proces nákupu tovaru spotrebiteľom prostredníctvom e-shopu, podmienky predaja a nákupu tovaru prostredníctvom e-shopu predávajúceho, práva a povinnosti zmluvných strán, t. j. predávajúceho a spotrebiteľa vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi týmito stranami, ktorej predmetom je kúpa a predaj tovaru prostredníctvom e-shopu predávajúceho.

———————VZOR———————

VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY

I.

Základné ustanovenia

1. Tieto všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) sú vydané:

…(meno a priezvisko/názov)…

IČ: …………………………

DIČ: …………………………

so sídlom: …………………………

zapísanej u ….. súdu, oddiel…., vložka…..

kontaktní údaje: …………………………

email …………………………

telefón …………………………

www …………………………

(ďalej len „predávajúci“)

2. Tieto obchodné podmienky upravujú vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a fyzickej osoby, ktorá uzatvára kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ďalej len: „kupujúci“) prostredníctvom webového rozhrania umiestneného na webovej stránke dostupného na internetové adrese….. (ďalej je „internetový obchod“).

3. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Odchýlne dojednanie v kúpnej zmluve má prednosť pred ustanoveniami týchto obchodných podmienok.

4. Tieto obchodné podmienky a kúpna zmluva sa uzatvárajú v slovenskom jazyku.

II.

Informácie o tovare a cenách

1. Informácie o tovare, vrátane uvedenia ceny jednotlivého tovaru a jeho hlavných vlastností sú uvedené u jednotlivého tovaru v katalógu internetového obchodu. Ceny tovaru sú uvedené vrátane dane z pridanej hodnoty, všetkých súvisiacich poplatkov a nákladov za vrátenie tovaru, ak tento tovar zo svojej podstaty nemôže byť vrátený obvyklou poštovnou cestou. Ceny tovaru zostávajú v platnosti po dobu, po ktorú sú zobrazované v internetovom obchode. Toto ustanovenie nevylučuje dojednanie kúpnej zmluvy za individuálne dohodnutých podmienok.

2. Všetka prezentácia tovaru umiestnená v katalógu internetového obchodu je informatívneho charakteru a predávajúci nie je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom tohoto tovaru.

3. V internetovom obchode sú zverejnené informácie o nákladoch spojených s balením a dodaním tovaru. Informácia o nákladoch spojených s balením a dodaním tovaru uvedené v internetovom obchode platí len v prípadoch, keď je tovar doručovaný v rámci územia Slovenskej republiky.

4. Prípadné zľavy z kúpnej ceny tovaru nie je možné navzájom kombinovať, ak sa nedohodne predávajúci s kupujúcim inak.

III.

Objednávka a uzavretie kúpnej zmluvy

1. Náklady vzniknuté kupujúcemu pri použití komunikačných prostriedkov na diaľku v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy (náklady na internetové pripojenie, náklady na telefónne hovory), hradí kupujúci sám. Tieto náklady sa nelíšia od základnej sadzby.

2. Kupujúci vykonáva objednávku tovaru týmito spôsobmi:

  • prostredníctvom svojho zákazníckeho účtu, ak vykonal predchádzajúcu registráciu v internetovom obchode,
  • vyplnením objednávkového formulára bez registrácie.

3. Pri zadávaní objednávky si kupujúci vyberie tovar, počet kusov tovaru, spôsob platby a doručenia.

4. Pred odoslaním objednávky je kupujúcemu umožnené kontrolovať a meniť údaje, ktoré do objednávky vložil. Objednávku odošle kupujúci predávajúcemu kliknutím na tlačidlo……. Údaje uvedené v objednávke sú predávajúcim považované za správne. Podmienkou platnosti objednávky je vyplnenie všetkých povinných údajov v objednávkovom formulári a potvrdenie kupujúceho o tom, že sa zoznámil s týmito obchodnými podmienkami.

5. Bezodkladne po obdržaní objednávky zašle predávajúci kupujúcemu potvrdenie o obdržaní objednávky na emailovú adresu, ktorú kupujúci pri objednaní zadal. Toto potvrdenie je automatické a nepovažuje sa za uzavretie zmluvy. Prílohou potvrdenia sú aktuálne obchodné podmienky predávajúceho. Kúpna zmluva je uzavretá až po prijatí objednávky predávajúcim. Oznámení o prijatí objednávky je doručené na emailovú adresu kupujúceho. / Bezodkladne po obdržaní objednávky zašle predávajúci kupujúcemu potvrdenie o obdržaní objednávky na emailovú adresu, ktorú kupujúci pri objednaní zadal. Toto potvrdenie sa považuje za uzavretie zmluvy. Prílohou potvrdenia sú aktuálne obchodné podmienky predávajúceho. Kúpna zmluva je uzavretá potvrdením objednávky predávajúcim na emailovú adresu kupujúceho.

6. V prípade, že niektorú z požiadaviek uvedených v objednávke nemôže predávajúci splniť, zašle kupujúcemu na jeho emailovú adresu pozmenenú ponuku. Pozmenená ponuka sa považuje za nový návrh kúpnej zmluvy a kúpna zmluva je v takom prípade uzavretá potvrdením kupujúceho o prijatí tejto ponuky predávajúcemu na jeho emailovú adresu uvedenú v týchto obchodných podmienkach.

7. Všetky objednávky prijaté predávajúcim sú záväzné. Kupujúci môže zrušiť objednávku, pokým nie je kupujúcemu doručené oznámenie o prijatí objednávky predávajúcim. Kupujúci môže zrušiť objednávku telefonicky na telefónnom čísle predávajúceho alebo elektronickou správou na email predávajúceho, obe uvedené v týchto obchodných podmienkach.

8. V prípade, že došlo ku zjavnej technickej chybe na strane predávajúceho pri uvedení ceny tovaru v internetovom obchode, alebo v priebehu objednávania, nie je predávajúci povinný dodať kupujúcemu tovar za túto celkom zjavne chybnú cenu ani v prípade, že kupujúcemu bolo zaslané automatické potvrdenie o obdržaní objednávky podľa týchto obchodných podmienok. Predávajúci informuje kupujúceho o chybe bez zbytočného odkladu a zašle kupujúcemu na jeho emailovú adresu pozmenenú ponuku. Pozmenená ponuka sa považuje za nový návrh kúpnej zmluvy a kúpna zmluva je v takom prípade uzavretá potvrdením o prijatí kupujúcim na emailovú adresu predávajúceho.

IV.

Zákaznícky účet

1. Na základe registrácie kupujúceho vykonanej v internetovom obchode môže kupujúci pristupovať do svojho zákazníckeho účtu. Zo svojho zákazníckeho účtu môže kupujúci vykonávať objednávanie tovaru. Kupujúci môže objednávať tovar tiež bez registrácie.

2. Pri registrácii do zákazníckeho účtu a pri objednávaní tovaru je kupujúci povinný uvádzať správne a pravdivo všetky údaje. Údaje uvedené v užívateľskom účte je kupujúci pri akejkoľvek ich zmene povinný aktualizovať. Údaje uvedené kupujúcim v zákazníckom účte a pri objednávaní tovaru sú predávajúcim považované za správne.

3. Prístup k zákazníckemu účtu je zabezpečený užívateľským menom a heslom. Kupujúci je povinný zachovávať mlčanlivosť ohľadom informácií nevyhnutných k prístupu do jeho zákazníckeho účtu. Predávajúci nenesie zodpovednosť za prípadné zneužitie zákazníckeho účtu tretími osobami.

4. Kupujúci nie je oprávnený umožniť využívanie zákazníckeho účtu tretím osobám.

5. Predávajúci môže zrušiť užívateľský účet, a to najmä v prípade, keď kupujúci svoj užívateľský účet dlhšie nevyužíva, či v prípade, kedy kupujúci poruší svoje povinnosti z kúpnej zmluvy a týchto obchodných podmienok.

6. Kupujúci berie na vedomie, že užívateľský účet nemusí byť dostupný nepretržite, a to najmä s ohľadom na nutnú údržbu hardwarového a softwarového vybavenia predávajúceho, popr. nutnú údržbu hardwarového a softwarového vybavenia tretích osôb.

V.

Platobné podmienky a dodanie tovaru

1. Cenu tovaru a prípadné náklady spojené s dodaním tovaru podľa kúpnej zmluvy môže kupujúci zaplatiť nasledujúcimi spôsobmi:

  • bezhotovostne prevodom na bankový účet predávajúceho č….., vedený u…..
  • bezhotovostne platobnou kartou
  • bezhotovostne prevodom na účet predávajúceho prostredníctvom platobnej brány….,
  • dobierkou v hotovosti pri prevzatí tovaru,
  • v hotovosti alebo platobnou kartou pri osobnom odbere na prevádzke,
  • v hotovosti alebo platobnou kartou pri osobnom odbere na výdajni zásielok.

2. Spoločne s kúpnou cenou je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu náklady spojené s balením a dodaním tovaru v zmluvnej výške. Ak nie je ďalej uvedené výslovne inak, rozumie sa ďalej kúpnou cenou aj náklad spojený s dodaním tovaru.

3. V prípade platby v hotovosti je kúpna cena splatná pri prevzatí tovaru. V prípade bezhotovostnej platby je kúpna cena splatná do …. dní od uzavretia kúpnej zmluvy.

4. V prípade platby prostredníctvom platobnou brány postupuje kupujúci podľa pokynov príslušného poskytovateľa elektronických platieb.

5. V prípade bezhotovostnej platby je záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu splnený okamihom pripísania príslušnej sumy na bankový účet predávajúceho.

6. Predávajúci nepožaduje od kupujúceho vopred žiadnu zálohu či inú obdobnú platbu. Úhrada kúpnej ceny pred odoslaním tovaru nie je zálohou.

7. Podľa zákona o evidencii tržieb je predávajúci povinný vystaviť kupujúcemu pokladničný doklad. Zároveň je povinný zaevidovať prijatú tržbu u správcu dane online, v prípade technického výpadku potom najneskôr do 48 hodín.

8. Tovar je kupujúcemu dodaný:

  • na adresu určenú kupujúcim v objednávke
  • prostredníctvom výdajne zásielok na adresu výdajne, ktorú kupujúci určil,
  • osobným odberom v prevádzkarni predávajúceho.

9. Voľba spôsobu dodania sa vykonáva v priebehu objednávania tovaru.

10. Náklady na dodanie tovaru v závislosti na spôsobe odoslania a prevzatia tovaru sú uvedené v objednávke kupujúceho a v potvrdení objednávky predávajúcim. V prípade, že je spôsob dopravy dohodnutý na základe zvláštneho požiadavku kupujúceho, znáša kupujúci riziko a prípadné dodatočné náklady spojené s týmto spôsobom dopravy.

11. Ak je predávajúci podľa kúpnej zmluvy povinný dodať tovar na miesto určené kupujúcim v objednávke, je kupujúci povinný prevziať tovar pri dodaní. V prípade, že je z dôvodov na strane kupujúceho nutné tovar doručovať opakovane alebo iným spôsobom, než bolo uvedené v objednávke, je kupujúci povinný zaplatiť náklady spojené s opakovaným doručovaním tovaru, resp. náklady spojené s iným spôsobom doručenia.

12. Pri prevzatí tovaru od prepravcu je kupujúci povinný skontrolovať neporušenosť obalov tovaru a v prípade akýchkoľvek vád toto bezodkladne oznámiť prepravcovi. V prípade zistenia porušenia obalu nasvedčujúceho neoprávnenému vniknutiu do zásielky nemusí kupujúci zásielku od prepravcu prevziať.

13. Predávajúci vystaví kupujúcemu daňový doklad – faktúru. Daňový doklad je odoslaný na emailovú adresu kupujúceho./Daňový doklad je priložený k dodávanému tovaru.

14. Kupujúci nadobúda vlastnícke právo ku tovaru zaplatením celej kúpnej ceny za tovar, vrátane nákladov na dodanie, najskôr však prevzatím tovaru. Zodpovednosť za náhodnú stratu, poškodenie či zničenie tovaru prechádza na kupujúceho okamihom prevzatia tovaru alebo okamihom, kedy mal kupujúci povinnosť tovar prevziať, ale v rozpore s kúpnou zmluvou tak neurobil.

VI.

Odstúpenie od zmluvy

1. Kupujúci, ktorý uzavrel kúpnu zmluvu mimo svoju podnikateľskú činnosť ako spotrebiteľ, má právo od kúpnej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.

2. Lehota pre odstúpenie od zmluvy predstavuje 14 dní

  • odo dňa prevzatia tovaru,
  • odo dňa prevzatia poslednej dodávky tovaru, ak je predmetom zmluvy niekoľko druhov tovaru alebo dodanie niekoľkých častí
  • odo dňa prevzatia prvej dodávky tovaru, ak je predmetom zmluvy pravidelná opakovaná dodávka tovaru.

3. Kupujúci nemôže okrem iného odstúpiť od kúpnej zmluvy:

  • o poskytovaní služieb, ak boli splnené s jeho predchádzajúcim výslovným súhlasom pred uplynutím lehoty pre odstúpenie od zmluvy a predávajúci pred uzavretím zmluvy oznámil kupujúcemu, že v takom prípade nemá právo na odstúpenie od zmluvy a ak došlo k úplnému poskytnutiu služby,
  • o dodávke tovaru alebo služby, ktorých cena závisí na výkyvoch finančného trhu nezávisle na vôli predávajúceho a ku ktorému môže dôjsť v priebehu lehoty pre odstúpenie od zmluvy,
  • o dodaní alkoholických nápojov, ktorých cena bola dohodnutá v čase uzavretia zmluvy, ktoré môžu byť dodané až po uplynutí tridsiatich dní a ktorých cena závisí na výkyvoch trhu nezávislých na vôli predávajúceho,
  • o dodávke tovaru, ktorý bol upravený podľa priania kupujúceho, tovaru vyrobeného na mieru alebo tovaru určeného osobitne pre jedného kupujúceho,
  • o dodávke tovaru, ktorý podlieha rýchlej skaze, ako aj tovaru, ktorý bol po dodaní vzhľadom na svoju povahu nenávratne zmiešaný s iným tovarom,
  • o dodávke tovaru v uzavretom obale, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodov ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov a ktorého ochranný obal bol po dodaní porušený,
  • o dodávke zvukových záznamov, obrazových záznamov, zvukovoobrazových záznamov, kníh alebo počítačového softvéru, ak sú predávané v ochrannom obale a kupujúci tento obal rozbalil,
  • o dodávke novín, periodík alebo časopisov s výnimkou predaja na základe dohody o predplatnom a predaji kníh nedodávaných v ochrannom obale,
  • o dodávke elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, ak sa jeho poskytovanie začalo s výslovným súhlasom kupujúceho a kupujúci vyhlásil , že bol riadne poučený o tom, že vyjadrením tohoto súhlasu stráca právo na odstúpenie od zmluvy,
  • v ďalších prípadoch uvedených v § 7 ods. 6 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v znení neskorších predpisov.

4. Pre dodržanie lehoty pre odstúpenie od zmluvy musí kupujúci odoslať prehlásenie o odstúpení v lehote pre odstúpenie od zmluvy.

5. Pre odstúpenie od kúpnej zmluvy môže kupujúci využiť vzorový formulár k odstúpeniu od zmluvy poskytovaný predávajúcim. Odstúpenie od kúpnej zmluvy zašle kupujúci na emailovú alebo doručovaciu adresu predávajúceho uvedenú v týchto obchodných podmienkach. Predávajúci potvrdí kupujúcemu bezodkladne prijatie formulára.

6. Kupujúci, ktorý odstúpil od zmluvy, je povinný vrátiť predávajúcemu tovar do 14 dní od odstúpenia od zmluvy. Kupujúci znáša náklady spojené s vrátením tovaru predávajúcemu, a to i v tom prípade, ak tovar nemôže byť vrátený pre svoju povahu obvyklou poštovnou cestou.

7. Ak odstúpi kupujúci od zmluvy, vráti mu predávajúci bezodkladne, najneskôr však do 14 dní od odstúpenie od zmluvy, všetky peňažné prostriedky vrátane nákladov na dodanie, ktoré od neho prijal, a to rovnakým spôsobom. Predávajúci vráti kupujúcemu prijaté peňažné prostriedky iným spôsobom len vtedy, ak s tým kupujúci súhlasí a ak mu tým nevzniknú ďalšie náklady.

8. Ak kupujúci zvolil iný než najlacnejší spôsob dodania tovaru, ktorý predávajúci ponúka, vráti predávajúci kupujúcemu náklady na dodanie tovaru vo výške zodpovedajúcej najlacnejšiemu ponúkanému spôsobu dodania tovaru.

9. Ak odstúpi kupujúci od kúpnej zmluvy, nie je predávajúci povinný vrátiť prijaté peňažné prostriedky kupujúcemu skôr, než mu kupujúci tovar odovzdá alebo preukáže, že tovar predávajúcemu odoslal.

10. Tovar musí vrátiť kupujúci predávajúcemu nepoškodený, neopotrebovaný a neznečistený a ak je to možné, v pôvodnom obale. Nárok na náhradu škody vzniknutej na tovare je predávajúci oprávnený jednostranne započítať proti nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny.

11. Predávajúci je oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu vypredania zásob, nedostupnosti tovaru, alebo keď výrobca, dovozca alebo dodávateľ tovaru prerušil výrobu alebo dovoz tovaru. Predávajúci bezodkladne informuje kupujúceho prostredníctvom emailovej adresy uvedenej v objednávke a vráti v lehote 14 dní od oznámení o odstúpenie od kúpnej zmluvy všetky peňažné prostriedky vrátane nákladov na dodanie, ktoré od neho na základe zmluvy prijal, a to rovnakým spôsobom, poprípade spôsobom určeným kupujúcim.

VII.

Práva z vadného plnenia

1. Predávajúci zodpovedá kupujúcemu, že tovaru pri prevzatí nemá vady. Najmä predávajúci zodpovedá kupujúcemu, že v dobe, kedy kupujúci tovar prevzal:

  • má tovar vlastnosti, ktoré si strany dojedali, a ak chýba dojednanie, má také vlastnosti, ktoré predávajúci alebo výrobca popísal alebo ktoré kupujúci očakával s ohľadom na povahu tovaru a na základe reklamy predávajúcim vykonanej,
  • sa tovar hodí k účelu, ktorý pre jeho použitie predávajúci uvádza alebo ku ktorému sa tovar tohoto druhu obvykle používa,
  • tovar zodpovedá akosti alebo prevedeniu dohodnutej vzorky alebo predlohy, ak bola akosť alebo prevedenie určené podľa dohodnutej vzorky alebo predlohy,
  • je tovar v zodpovedajúcom množstve alebo hmotnosti a
  • tovar vyhovuje požiadavkám právnych predpisov.

2. Ak sa vada prejaví v priebehu šiestich mesiacov od prevzatia tovaru kupujúcim, má sa za to, že tovar bol vadný už pri prevzatí. Kupujúci je oprávnený uplatniť práva z vady, ktorá sa vyskytne u spotrebného tovaru v dobe dvadsať štyri mesiacov od prevzatia. Toto ustanovení sa nepoužije u tovaru predávaného za nižšiu cenu pre vadu, pre ktorú bola nižšia cena dohodnutá, na opotrebenie tovaru spôsobené jeho obvyklým užívaním, u použitého tovaru pre vadu zodpovedajúcu miere používania alebo opotrebenia, ktorú tovar mal pri prevzatí kupujúcim, alebo ak to vyplýva z povahy tovaru.

3. V prípade výskytu vady môže kupujúci predávajúcemu predložiť reklamáciu a požadovať:

  • ak ide o vadu, ktorú je možné odstrániť:
  • bezplatné odstránenie vady tovaru,
  • výmenu tovaru za nový tovar,
  • ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť:
  • primeranú zľavu z kúpnej ceny,
  • odstúpiť od zmluvy.

4. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy,

  • ak má tovar vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady,
  • ak nemôže tovar riadne užívať pre opakovaný výskyt vady alebo vád po oprave,
  • ak nemôže riadne tovar užívať pre väčší počet vád tovaru.

5. Predávajúci je povinný prijať reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni, v ktorej je prijatie reklamácie možné, prípadne i v sídle alebo mieste podnikania. Spotrebiteľ môže reklamáciu uplatniť aj u osoby určenej predávajúcim. Ak reklamáciu spotrebiteľa vybavuje osoba určená predávajúcim, táto môže reklamáciu vybaviť iba odovzdaním opraveného tovaru, inak reklamáciu postúpi na vybavenie predávajúcemu. Predávajúci je povinný kupujúcemu vydať písomné potvrdenie o tom, kedy kupujúci právo uplatnil, čo je obsahom reklamácie a aký spôsob vybavenia reklamácie kupujúci požaduje, ako aj potvrdenie o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie, vrátane potvrdenia o vykonaní opravy a dobe jej trvania, prípadne písomné odôvodnenie zamietnutia reklamácie.

6. Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach vyplývajúcich z vadného plnenia. Na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z práv vyplývajúcich mu z vadného plnenia si uplatňuje, je Predávajúci alebo ním poverený pracovník alebo určená osoba povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do troch pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamách, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu tovaru, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. . Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vrátane odstránenia vady musí vybaviť ihneď, pričom v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr. Vybavenie reklamácie vrátane odstránenia vady však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Márne uplynutie tejto lehoty sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a kupujúci má právo od kúpnej zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu tovaru za nový tovar. Za okamih uplatnenia reklamácie sa považuje moment, kedy dôjde prejav vôle kupujúceho (uplatnenie práva z vadného plnenia) predávajúcemu.

7. Predávajúci písomne informuje kupujúceho o výsledku reklamácie, a to najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

8. Právo z vadného plnenia kupujúcemu nepatrí, ak kupujúci pred prevzatím veci vedel, že vec má vadu, alebo ak kupujúci vadu sám spôsobil.

9. V prípade oprávnenej reklamácie má kupujúci právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením reklamácie. Toto právo môže kupujúci u predávajúceho uplatniť v lehote do jedného mesiaca po uplynutí záručnej doby.

10. Voľbu spôsobu reklamácie a jej vybavenia, ak je viacero možností, má kupujúci.

11. Práva a povinnosti zmluvných strán ohľadom práv z vadného plnenia sa riadia § 499 až 510, § 596 až 600 a § 619 až 627 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zákonom č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

12. Ďalšie práva a povinnosti strán súvisiace so zodpovednosťou predávajúceho za vady upravuje reklamačný poriadok predávajúceho.

VIII.

Doručovanie

1. Zmluvné strany si môžu všetku písomnú korešpondenciu vzájomne doručovať prostredníctvom elektronickej pošty.

2. Kupujúci doručuje predávajúcemu korešpondenciu na emailovú adresu uvedenú v týchto obchodných podmienkach. Predávajúci doručuje kupujúcemu korešpondenciu na emailovú adresu uvedenú v jeho zákazníckom účte alebo v objednávke.

IX.

Mimosúdne riešenie sporov

1. Spotrebiteľ má právo obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu, ak nie je spokojný so spôsobom, ktorým predávajúci vybavil jeho reklamáciu alebo ak sa domnieva, že predávajúci porušil jeho práva. Spotrebiteľ má právo podať návrh na začatie alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporu u subjektu alternatívneho riešenia sporov, ak predávajúci na žiadosť podľa predchádzajúcej vety odpovedal zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania. Týmto nie je dotknutá možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na súd.

2. K mimosúdnemu riešeniu spotrebiteľských sporou z kúpnej zmluvy je príslušná Slovenská obchodná inšpekcia, so sídlom: Prievozská 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, ktorú je možné za uvedeným účelom kontaktovať na adrese Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, Odbor medzinárodných vzťahov a alternatívneho riešenia sporov, Prievozská 32, 827 99 Bratislava 27, alebo elektronicky na ars@soi.sk alebo adr.@soi.sk. Internetová adresa: https://www.soi.sk/. Platformu pre riešenie sporov on-line nachádzajúcu sa na internetovej adrese http://ec.europa.eu/consumers/odr je možné využiť pri riešení sporov medzi predávajúcim a kupujúcim z kúpnej zmluvy.

3. Európske spotrebiteľské centrum Slovenská republika, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislave, internetová adresa: http://esc-sr.sk/ je kontaktným miestom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov on-line a o zmene nariadenia (ES) č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov on-line).

4. Predávajúci je oprávnený k predaji tovaru na základe živnostenského oprávnenia. Živnostenskú kontrolu vykonáva v rámci svojej pôsobnosti príslušný Okresný úrad odbor živnostenského podnikania. Slovenská obchodní inšpekcia vykonáva vo vymedzenom rozsahu okrem iného dozor nad dodržiavaním zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov .

X.

Záverečné ustanovenia

1. Všetky dojednania medzi predávajúcim a kupujúcim sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ak vzťah založený kúpnou zmluvou obsahuje medzinárodný prvok, strany sa dohodli, že vzťah sa riadi právom Slovenskej republiky. Týmto nie sú dotknuté práva spotrebiteľa vyplývajúce z všeobecne záväzných právnych predpisov.

2. Predávajúci nie je vo vzťahu ku kupujúcemu viazaný žiadnymi kódexmi správania v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

3. Všetky práva k webovým stránkam predávajúceho, najmä autorské práva k obsahu, vrátane rozvrhnutia stránky, fotiek, filmov, grafiky, ochranných známok, loga a ďalšieho obsahu a prvkov, prináleží predávajúcemu. Je zakázané kopírovať, upravovať alebo inak používať webové stránky alebo ich časť bez súhlasu predávajúceho.

4. Predávajúci nenesie zodpovednosť za chyby vzniknuté v dôsledku zásahu tretích osôb do internetového obchodu alebo v dôsledku jeho použitia v rozpore s jeho určením. Kupujúci nesmie pri využívaní internetového obchodu používať postupy, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na jeho prevádzku a nesmie vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by mohla jemu alebo tretím osobám umožniť neoprávnene zasahovať či neoprávnene užívať programové vybavenie alebo ďalšie súčasti tvoriace internetový obchod a užívať internetový obchod alebo jeho časti či softwarové vybavenie takým spôsobom, ktorý by bol v rozpore s jeho určením či účelom.

5. Kúpna zmluva vrátane obchodných podmienok je archivovaná predávajúcim v elektronickej podobe a nie je verejne prístupná.

6. Znenie obchodných podmienok môže predávajúci meniť či dopĺňať. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti vzniknuté po dobu účinnosti predchádzajúceho znenia obchodných podmienok.

7. Prílohou obchodných podmienok je vzorový formulár pre odstúpenie od zmluvy.

Tieto obchodné podmienky nadobúdajú účinnosť dňom ……

———————VZOR———————

Kategórie
Vzory

VZOR: Poučenie o ochrane osobných údajov

Každá osoba konajúca na základe poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, spracúva tieto údaje len na základe pokynov prevádzkovateľa okrem prípadov, keď sa to od nej vyžaduje podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy.

Ak prevádzkovateľ v súčasnosti už má poučené oprávnené osoby v zmysle § 21 zákona č. 122/2013 Z. z., takéto poučenia možno považovať za pokyny prevádzkovateľa v prípade, že tieto zohľadňujú skutočný stav a nastavené procesy ochrany osobných údajov tak ako to ukladá GDPR resp. zákon č. 18/2018 Z. z. Uvedené znamená, že prevádzkovateľ by mal zohľadniť výsledky analýzy rizík, t.j. napr. či z analýzy nevyplýva, že došlo k novým pravidlám doterajšieho spracúvania osobných údajov alebo k zmene bezpečnostných opatrení v súvislosti s doterajším spracúvaním osobných údajov, a teda či sú súčasné poučenia naozaj pokynmi prevádzkovateľa, ktoré odzrkadľujú aktuálne bezpečnostné štandardy.

———————VZOR———————

PODMIENKY OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV

I.

Základní ustanovení

1. Prevádzkovateľom osobných údajov podľa § 5 písm. o) zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) je ……. IČO ……so sídlom….. (ďalej len: „prevádzkovateľ“).

2. Kontaktné údaje prevádzkovateľa sú

adresa:

email:

telefón:

3. Osobnými údajmi sa rozumejú všetky informácie o identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe; identifikovateľnou fyzickou osobou je fyzická osoba, ktorú možno priamo či nepriamo identifikovať, najmä odkazom na určitý identifikátor, napríklad meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, sieťový identifikátor alebo odkazom na jeden či viac zvláštnych prvkov fyzickej, fyziologickej, genetickej, psychickej, ekonomickej, kultúrnej alebo spoločenskej identity tejto fyzickej osoby.

4. Prevádzkovateľ nevymenoval / vymenoval zodpovednú osobu pre ochranu osobných údajov. Kontaktnými údajmi zodpovednej osoby sú:

II.

Zdroje a kategórie spracovávaných osobných údajov

1. Prevádzkovateľ spracováva osobné údaje, ktoré ste mu poskytol/la alebo osobné údaje, ktoré prevádzkovateľ získal na základe plnenia Vašej objednávky.

2. Prevádzkovateľ spracováva Vaše identifikačné a kontaktné údaje a údaje nutné pre plnenie zmluvy.

III.

Zákonný dôvod a účel spracovania osobných údajov

1. Zákonným dôvodom spracovania osobných údajov je

  • plnenie zmluvy medzi Vami a prevádzkovateľom podľa § 13 ods. 1 písm. b) Zákona,
  • oprávnený záujem prevádzkovateľa na poskytovaní priameho marketingu (najmä pre zasielanie obchodných oznamov a newsletterov) podľa § 13 ods. 1 písm. f) Zákona,
  • Váš súhlas so spracovaním pre účely poskytovania priameho marketingu (najmä pre zasielanie obchodných oznamov a newsletterov) podľa § 13 ods. 1 písm. a) Zákona v prípade, že nedošlo k objednávke tovaru alebo služby.

2. Účelom spracovania osobných údajov je

  • vybavenie Vašej objednávky a výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi Vami a prevádzkovateľom; pri objednávke sú vyžadované osobné údaje, ktoré sú nutné pre úspešné vybavenie objednávky (meno a adresa, kontakt), poskytnutie osobných údajov je nutnou požiadavkou pre uzavretie a plnenie zmluvy, bez poskytnutia osobných údajov nie je možné zmluvu uzavrieť či ju zo strany prevádzkovateľa plniť,
  • zasielanie obchodných oznamov a výkon ďalších marketingových aktivít.

3. Zo strany prevádzkovateľa nedochádza / dochádza k automatickému individuálnemu rozhodovaniu v zmysle § 28 Zákona. S takým spracovaním ste poskytol/la svoj výslovný súhlas.

IV.

Doba uchovávania osobných údajov

1. Prevádzkovateľ uchováva osobné údaje

  • po dobu nevyhnutnú k výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi Vami a prevádzkovateľom a uplatňovanie nárokov z týchto zmluvných vzťahov (po dobu 15 rokov od ukončení zmluvného vzťahu).
  • po dobu, než je odvolaný súhlas so spracovaním osobných údajov pre účely marketingu, najdlhšie …. rokov, ak sú osobné údaje spracovávané na základe súhlasu.

2. Po uplynutí doby uchovávania osobných údajov prevádzkovateľ osobné údaje vymaže.

V.

Príjemcovia osobných údajov (subdodávatelia prevádzkovateľa)

1. Príjemcovia osobných údajov sú osoby

  • Podieľajúce sa na dodávaní tovaru / služieb / realizácii platieb na základe zmluvy,
  • zaisťujúce služby prevádzkovania e-shopu a ďalšie služby v súvislosti s prevádzkovaním e-shopu,
  • zaisťujúce marketingové služby.

2. Prevádzkovateľ nemá / má v úmysle odovzdať osobné údaje do tretej krajiny (do krajiny mimo EU) alebo medzinárodnej organizácii. Príjemcovia osobných údajov v tretích krajinách sú poskytovatelia mailingových služieb / cloudových služieb.

VI.

Vaše práva

1. Za podmienok stanovených v Zákone máte

  • právo na prístup ku svojím osobným údajom podľa § 21 Zákona,
  • právo na opravu osobných údajov podľa § 22 Zákona, poprípade obmedzenie spracovania podľa § 24 Zákona,
  • právo na výmaz osobných údajov podľa § 23 Zákona,
  • právo vzniesť námietku proti spracovaniu podľa § 27 Zákona,
  • právo na prenositeľnosť údajov podľa § 26 Zákona,
  • právo odvolať súhlas so spracovaním písomne alebo elektronicky na adresu alebo email prevádzkovateľa uvedený v čl. III týchto podmienok.

2. Ďalej máte právo podať sťažnosť u Úradu pre ochranu osobných údajov v prípade, že sa domnievate, že bolo porušené Vaše právo na ochranu osobných údajov.

VII.

Podmienky zabezpečení osobných údajov

1. Prevádzkovateľ prehlasuje, že prijal všetky vhodné technické a organizačné opatrenia k zabezpečeniu osobných údajov.

2. Prevádzkovateľ prijal technické opatrení k zabezpečeniu dátových úložísk a úložísk osobných údajov v listinnej podobe, najmä …

3. Prevádzkovateľ prehlasuje, že k osobným údajom majú prístup len ním poverené osoby.

VIII.

Záverečné ustanovenia

1. Odoslaním objednávky z internetového objednávkového formulára potvrdzujete, že ste oboznámený/á s podmienkami ochrany osobných údajov a že ich v celom rozsahu prijímate.

2. S týmito podmienkami súhlasíte zaškrtnutím súhlasu prostredníctvom internetového formulára. Zaškrtnutím súhlasu potvrdzujete, že ste oboznámený/oboznámená s podmienkami ochrany osobných údajov a že ich v celom rozsahu prijímate.

3. Prevádzkovateľ je oprávnený tieto podmienky zmeniť. Novú verziu podmienok ochrany osobných údajov zverejní na svojich internetových stránkach a zároveň Vám zašle novú verziu týchto podmienok na Vašu e-mailovú adresu, ktorú ste prevádzkovateľovi poskytol/la.

Tieto podmienky nadobúdajú účinnosť dňa ………………………

———————VZOR———————