Definícia a základné rozdiely

Práca na živnosť:

Živnostník (SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba) pracuje na základe živnostenského oprávnenia, čo znamená, že vykonáva podnikateľskú činnosť ako samostatná osoba. Živnostníci sú zodpovední za svoj vlastný úspech, vrátane získavania zákaziek, marketingu, a celkového riadenia podnikania.

Pracovný pomer:

Pracovný pomer je právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravený Zákonníkom práce. Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, a za to dostáva pravidelnú mzdu. Zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky a dodržiava zákonné povinnosti voči zamestnancovi.

Výhody práce na živnosť

1. Flexibilita a nezávislosť:
   • Pracovný čas a miesto: Živnostník si môže sám určiť pracovný čas a miesto výkonu práce. Toto umožňuje lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
   • Voľba projektov: Možnosť vybrať si projekty, ktoré ho zaujímajú, a odmietnuť tie, ktoré nespĺňajú jeho očakávania alebo hodnoty.
2. Finančná odmena:
   • Vyššie príjmy: Živnostníci môžu často fakturovať vyššie sumy za svoje služby v porovnaní so zamestnancami. To je možné najmä v oblastiach s vysokým dopytom po špecializovaných službách.
   • Daňové výhody: Možnosť odpočtu rôznych podnikateľských nákladov, ako sú cestovné náklady, kancelárske vybavenie, alebo marketingové výdavky, môže viesť k nižšiemu daňovému zaťaženiu.
3. Osobný rozvoj:
   • Podnikateľské zručnosti: Práca na živnosť rozvíja podnikateľské zručnosti, ako sú riadenie času, marketing, finančné plánovanie a vyjednávanie.
   • Profesionálny rast: Nezávislosť v práci umožňuje rýchlejší profesionálny rast, keďže živnostník sa musí neustále vzdelávať a prispôsobovať trhu.

Nevýhody práce na živnosť

1. Finančná nestabilita:
   • Príjem: Príjem živnostníka je nestály a závisí od počtu a hodnoty získaných zákaziek. V čase nižšieho dopytu môže byť príjem výrazne nižší.
   • Nevyplatené faktúry: Riziko, že klienti nezaplatia za poskytnuté služby včas alebo vôbec.
2. Oslabená sociálna ochrana:
   • Dovolenka a nemocenské: Na rozdiel od zamestnancov živnostník nemá nárok na platenú dovolenku alebo nemocenské dávky. Každý deň nepracovania znamená stratu príjmu.
   • Zdravotné a sociálne poistenie: Povinnosť samostatne si platiť zdravotné a sociálne poistenie, čo môže byť nákladné.
3. Administratívna záťaž:
   • Účtovníctvo a dane: Živnostník musí samostatne viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania a plniť ďalšie administratívne povinnosti.
   • Zákonné povinnosti: Nutnosť sledovať a dodržiavať všetky legislatívne zmeny týkajúce sa podnikania.

Výhody pracovného pomeru

1. Právna ochrana:
   • Zákonník práce: Pracovný pomer je regulovaný Zákonníkom práce, ktorý zabezpečuje zamestnancom rôzne práva a ochrany, vrátane výpovednej doby a ochrany pred neoprávnenou výpoveďou.
   • Bezpečnosť: Zákonné povinnosti zamestnávateľa zabezpečujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
2. Benefity:
   • Platená dovolenka: Zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku, čo umožňuje oddych a regeneráciu bez straty príjmu.
   • Nemocenské dávky: V prípade choroby má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu kompenzujú stratu príjmu počas obdobia pracovnej neschopnosti.
   • Ďalšie benefity: Zamestnávatelia často poskytujú príspevky na stravovanie, príspevky na dôchodkové sporenie, či iné zamestnanecké výhody.
3. Finančná stabilita:
   • Pravidelný príjem: Zamestnanci dostávajú pravidelnú mesačnú mzdu, čo poskytuje finančnú stabilitu a istotu.
   • Sociálne zabezpečenie: Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca zdravotné a sociálne poistenie, čím zabezpečuje sociálne zabezpečenie v starobe alebo pri pracovnej neschopnosti.

Nevýhody pracovného pomeru

1. Nižšia flexibilita:
   • Pracovný čas: Zamestnanci musia dodržiavať pracovný čas a podriadiť sa pravidlám zamestnávateľa, čo môže obmedziť osobnú slobodu a flexibilitu.
   • Nadčasy: V mnohých prípadoch sú zamestnanci povinní pracovať nadčasy, čo môže viesť k vyčerpaniu a stresu.
2. Menej motivujúce odmeny:
   • Fixný plat: Fixný plat môže byť v porovnaní s potenciálnymi príjmami živnostníka nižší, a bonusy a odmeny môžu byť obmedzené.
   • Kariérny rast: Kariérny rast môže byť v zamestnaneckom pomere pomalší a obmedzený vnútrofiremnými pravidlami a štruktúrou.
3. Riziko pracovnej závislosti:
   • Závislosť na zamestnávateľovi: Dlhodobá práca pre jedného zamestnávateľa môže viesť k pocitu stagnácie a nižšej motivácie.
   • Obmedzené možnosti: Zamestnanci môžu mať obmedzené možnosti meniť projekty alebo úlohy, čo môže viesť k monotónnosti a nedostatku kreativity.

Ako sa rozhodnúť?

Rozhodovanie medzi prácou na živnosť a pracovným pomerom by malo byť založené na dôkladnej analýze vašich osobných a profesionálnych cieľov, preferencií a životného štýlu. Tu je niekoľko krokov, ktoré vám môžu pomôcť pri rozhodovaní:

1. Sebapoznanie: Zvážte, či ste pripravení na riziká a povinnosti spojené s podnikaním, alebo či preferujete istotu a stabilitu zamestnania.
2. Finančná analýza: Vykonajte detailnú finančnú analýzu, aby ste zistili, ktorá možnosť je pre vás finančne výhodnejšia. Zohľadnite všetky príjmy a výdavky, vrátane daní a odvodov.
3. Osobné priority: Zvážte, čo je pre vás dôležitejšie – flexibilita a nezávislosť, alebo stabilita a sociálna ochrana.
4. Konzultácia s odborníkmi: Poraďte sa s právnikmi, finančnými poradcami alebo inými odborníkmi, ktorí vám môžu poskytnúť odborné rady na základe vašej konkrétnej situácie.

Počas tejto doby si môže zamestnávateľ ale aj zamestnanec rozmyslieť ukončenie pracovného pomeru a podanú výpoveď odvolať, respektíve stiahnuť.

Postup pre takéto odvolanie / stiahnutie podanej výpovede upravuje Zákonník práce v § 61 ods. 4., ktorý hovorí, že výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Tu prichádzajú v úvahu dva možné scenáre:

1. V prípade, ak výpoveď ešte nebola doručená druhej strane a tá by si výpoveď rozmyslela, má možnosť ešte pred samotným doručením túto vziať späť spôsobom, že osobne na pracovisku predloží odvolanie / späťvzatie výpovede a tým pádom sa na podanú výpoveď, ktorá následne bude doručená, bude hľadieť ako keby ani nebola podaná a tým pádom ju de facto anuluje a pracovný pomer bude naďalej pokračovať.
2. Druhý scenár predpokladá, že samotná výpoveď už bola medzičasom doručená druhej strane. V takom prípade Zákonník práce upravuje postup pre tento prípad práve v spomínanom § 61 ods. 4. Vyžaduje sa tu však súhlas druhej strany s takýmto späťvzatím. Odvolanie výpovede je potrebné urobiť rovnakým postupom ako samotnú výpoveď, a to v písomnej forme. Práve pre odstránenie akýchkoľvek pochybností je vhodné na samotné odvolanie priamo uviesť na vhodnom mieste aj vyhlásenie druhej strany o tom, že s takýmto späťvzatím súhlasí a na potvrdenie toho pripojí k vyhláseniu aj svoj vlastnoručný podpis. Ak by však druhá strana už nesúhlasila s tým, aby pracovný pomer pokračoval, tento sa skončí uplynutím výpovednej doby, prípadne podľa okolností súdnym rozhodnutím, ak by niektorá strana s výpoveďou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní a za tým účelom podala na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca/Obchodný názov zamestnávateľa, Adresa trvalého pobytu zamestnanca/sídlo zamestnávateľa

Obchodný názov zamestnávateľa/
Meno a priezvisko zamestnanca

Sídlo zamestnávateľa/
adresa zamestnanca

V ………………… , dňa …………………

VEC: Odvolanie výpovede v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce

Týmto si Vám dovoľujem oznámiť, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 4 Zákonníka práce odvolávam svoju výpoveď z pracovného pomeru zo dňa ………………. týkajúcu sa pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy …………………. zo dňa ……………. , uzatvorenej medzi ……………………….. [meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia zamestnanca, adresa trvalého pobytu zamestnanca] a ……………………….. [obchodný názov zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, IČO zamestnávateľa] a trvám na pokračovaní pracovného pomeru.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca/
Obchodný názov zamestnávateľa

(podpis)

S odvolaním výpovede súhlasím / nesúhlasím:

(podpis)

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

VEC: Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa …………………………… vykonávam pre Vás prácu ………………………………………………………………………… .

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je dohodnutý termín splatnosti mzdy ……………. .

Mzda za mesiac ……………………………. mi do dnešného dňa nebola zaplatená.

Na základe uvedeného v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce týmto okamžite končím pracovný pomer uzatvorený s Vašou spoločnosťou z dôvodu nevyplatenia vyššie uvedenej mzdy.

Súčasne si uplatňujem svoj nárok na náhradu mzdy v sume môjho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

V prípade, že mi moje nároky na mzdu za mesiac ……………………………… a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov neuhradíte najneskôr v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru, budem nútený/á sa s uplatnením svojich nárokov obrátiť na príslušný súd.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Okresné riaditeľstvo PZ ….

adresa

(podľa sídla zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

VEC: Trestné oznámenie o spáchaní trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

Oznamovateľ:

Meno a priezvisko zamestnanca

dátum narodenia

adresa

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov podávam trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre okolnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa ………………………… uzavretej medzi mnou ako zamestnancom a spoločnosťou ……. (názov, sídlo, IČO) ……. / podnikateľom ……. (meno, priezvisko resp. obchodný názov, miesto podnikania, IČO) ……. ako zamestnávateľom vykonávam prácu ……………………………… . Výplatný termín / splatnosť mzdy je v pracovnej zmluve dohodnutý / -tá ………………………………………………….. . Keďže mi v stanovenej lehote nebola vyplatená mzda za mesiac / mesiace …………………… , obrátil som sa na zamestnávateľa dňa ………………………….. s výzvou na zaplatenie dlžnej mzdy. Do dňa podania tohto trestného oznámenia mi zamestnávateľ dlhovanú mzdu neuhradil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa domnievam, že týmto konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Preto Vás žiadam o preverenie tohto trestného oznámenia.

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

Prílohy:

• Pracovná zmluva zo dňa …………….
• Výzva zo dňa ………… adresovaná zamestnávateľovi s podacím lístkom zo dňa ………..
• Výpis z účtu, na ktorý je zamestnávateľ podľa pracovnej zmluvy povinný uhrádzať mzdu

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

VEC: Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín / dohodnutý termín splatnosti mzdy ………………………….. .

Vzhľadom na to, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ……………………. €, žiadam Vás o vyplatenie mzdy do …………………….. , a to na číslo účtu: ………………………………………………………. , alebo na adresu: ………………………………………………………. .

Zároveň Vás upozorňujem, že v prípade neplnenia svojej povinnosti a neuhradenia dlžnej mzdy budem konať nasledovne:

• dlžnú mzdu si budem uplatňovať súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu,
• podám trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy,
• podám podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových predpisov.

Verím, že tomuto postupu predídete a svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S pozdravom

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Meno a priezvisko zamestnanca, bydlisko

Obchodný názov zamestnávateľa

(adresa zamestnávateľa)

V … (mesto) … dňa …………….

VEC: Výzva na zaplatenie dlžnej mzdy

Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) sa mzda vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve je uvedený výplatný termín ………………………………… .

Vzhľadom k tomu, že ste mi za obdobie ……………………………… nevyplatili mzdu / časť mzdy v celkovej výške ………………… €, žiadam Vás o splnenie tohto záväzku do 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy, a to na číslo účtu: …………………………………………… , alebo na adresu: ……………………………………………….. .

Verím, že svoj záväzok voči mne včas a v plnej výške splníte.

S úctou

Meno a priezvisko zamestnanca

(podpis)

———————VZOR———————

Ak nastane prípad, že zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu, zamestnanec by mal postupovať nasledovne:

1) Zamestnanec doporučeným listom vyzve zamestnávateľa na vyplatenie mzdy v určenej lehote.

2) Ak zamestnávateľ na prvú výzvu nereaguje, zamestnanec ho vyzve doporučeným listom formou predžalobnej výzvy na vyplatenie mzdy v určenej lehote a taktiež ho upozorní na následky, ak tak neučiní, t. j. podanie trestného oznámenia, platobného rozkazu na súdne vymáhanie dlžnej sumy a taktiež na podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

3) Ak napriek vyššie uvedenému a vykonanému zamestnávateľ si nesplní svoje povinnosti, zamestnanec podáva trestné oznámenie na zamestnávateľa zo spáchania trestného činu Nevyplatenia mzdy a odstupného.

4) Ďalej zamestnanec podá na súd návrh na vydanie platobného rozkazu.

5) Zamestnanec má možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce. Ten však ale nemá právomoc vymáhať dlžnú sumu, môže len pokutovať zamestnávateľa za nevyplatenie mzdy.

V zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnanec pracovný pomer okamžite skončiť v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Zdroj: www.ip.gov.sk

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné. To znamená, že ak zamestnávateľ vložil do pracovnej zmluvy klauzulu o mlčanlivosti v tejto súvislosti, zamestnanec nie je povinný ju dodržiavať a takáto dohoda nemá žiadne právne účinky.

Takisto platí, že nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný, diskriminovaný ani nijak postihovaný za to, že zverejňuje informácie o svojich pracovných a mzdových podmienkach. Toto opatrenie posilňuje transparentnosť a zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami, pričom im umožňuje otvorene diskutovať o svojich pracovných podmienkach bez obáv z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa.

Z tohto vyplýva, že zamestnávatelia nemajú žiadnu právnu možnosť vynucovať si od zamestnanca zachovávanie mlčanlivosti o jeho pracovných podmienkach. Akékoľvek dojednania alebo dodatky k pracovným zmluvám, ktoré hovoria o mlčanlivosti v tejto oblasti, sú neplatné a nevymožiteľné.

Ak sa zamestnávateľ napriek tomu rozhodne obmedzovať zamestnanca v jeho právach, zamestnanec môže podať oficiálnu sťažnosť. Prvým krokom je podanie sťažnosti priamo zamestnávateľovi, ktorý je povinný na ňu reagovať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu a upustiť od takého konania. Ak zamestnávateľ sťažnosť ignoruje alebo odmietne vykonať nápravu, zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný Inšpektorát práce.

Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že zamestnávateľ porušuje jeho práva, sa môže obrátiť na súd a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. V prípade súdneho sporu môže zamestnanec požiadať aj o odškodnenie, ak v dôsledku konania zamestnávateľa utrpel finančnú alebo inú ujmu.

Ak Inšpektorát práce počas kontroly zistí porušenie tohto zákazu, hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 100 000 EUR. Sankcie sa môžu zvyšovať v závislosti od závažnosti porušenia a opakovaného porušovania práv zamestnancov.

Pre zamestnancov je dôležité vedieť, že ich právo informovať o svojich pracovných podmienkach je plne chránené zákonom a akékoľvek obmedzenia zo strany zamestnávateľa sú nelegálne. Tento zákon je súčasťou širšieho úsilia o zvýšenie transparentnosti a férovosti na pracoviskách, čím sa posilňuje postavenie zamestnancov a podporuje rovnosť v odmeňovaní a pracovných podmienkach.